Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621010420
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1621010420.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov Mgr. Petra Lizúcha
a JUDr. Zuzany Molnárovej, v trestnej veci odsúdeného E. W. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1
Tr. zák., o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/54/2021 zo dňa
05.09.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 06.novembra 2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie odsúdeného E. W., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/54/2021 zo dňa 05.09.2024 bol podľa §
405bods.1druhávetaTrestnéhoporiadkuzrušenývýrokotresteuloženýodsúdenémuE.W.rozsudkom
Okresného súdu Malacky sp. zn. 7T/54/2021 zo dňa 14.04.2022, právoplatného dňa 21.02.2023 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/136/2022 zo dňa 21.02.2023 a trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky z 18.12.2020 sp. zn. 1T/107/2020, právoplatným dňa 01.01.2021

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Na základe § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku bol odsúdenému E. W. za zločin lúpeže podľa
§ 188 ods. 1 Tr. zák., pri ktorom trestnosť činu nezanikla a z ktorého bol uznaný za vinného rozsudkom
OkresnéhosúduMalackysp.zn.7T/54/2021zodňa14.04.2022,právoplatnýmdňa21.02.2023vspojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/136/2022 zo dňa 21.02.2023 uložený podľa § 188
ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odsúdený E. W., ktoré odôvodnil osobitným písomným podaním

prostredníctvom svojho obhajcu tak, že namieta výrok o treste. Je názoru, že súd sa nedostatočne
venoval požiadavke primeranosti trestu za trestný čin z ktorého bol uznaný vinným. Súd prihliadol len na
to, že zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to recidívu, pričom sa nedostatočne vysporiadal s okolnosťami
za akých došlo k spáchaniu trestného činu lúpeže. Okolnosti za ktorých malo prísť k spáchaniu trestného
činu lúpeže neboli nijak dramatické a svedčili skôr pre bežnú potýčku medzi dvomi mladými mužmi.
Poškodenému nebolo nijak ublížené a škoda bola vo výške 50 euro a keďže ju nevedel preukázať, bol

odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Nebolo preukázané, že by sa zmocnil jeho
telefónu. Polícia neurobila pátranie po mobilnom telefóne, kde sa nachádza a akým smerom s ním bolo
poskutkumanipulované.Užvodvolaníprotipôvodnémurozsudkuvtejtovecipoukázalnarozpornostivo
výpovediach poškodeného ako napríklad, že sa nepotvrdilo, že by mal v ruke menší kus cigarety, znalec
nenašiel stopy DNA vo vreckách poškodeného, ktoré mal údajne prehľadať. Rovnako tak okolnosti za
ktorých došlo k spáchaniu prečinu krádeže boli detinské. Skutok sa stal v pohostinstve a peňaženka,

ktorú zobral bola padnutá na zem. Asi hodinu po skutku si uvedomil nesprávnosť konania a peňaženku
poškodenému vrátil s časťou peňazí, nakoľko zvyšok prehral na automatoch. Čiastku, ktorú utratilpoškodenému vracal po splátkach, škodu mu uhradil a aj trest vykonal. Za danej situácie boli splnené
podmienky na to, aby súd v súlade s ustanovením § 37 písm. m) Tr. zák. na túto priťažujúcu okolnosť
neprihliadal a trest ukladal iba v rozsahu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Ďalšie pochybenie súdu

spočíva v tom, že výrok rozsudku neobsahuje zápočet trestu, ktorý doposiaľ vykonal. Navrhol, aby
krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vo veci rozhodol sám.

Podľa § 405b ods. 1 Tr. zák. ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného
zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za

ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu
právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný
trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného
zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Podľa § 405d ods. 3 Tr. por. nadriadený súd rozhodne podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí.

Krajský súd podľa § 405b ods. 1 Tr. por. preskúmal primeranosť novouloženého trestu odsúdenému ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že podané odvolanie odsúdeného nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci súd prvého stupňa správne zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného
súdu Malacky sp. zn. 7T/54/2021 zo dňa 14.04.2022, nakoľko predmetným rozsudkom bol odsúdenému
ukladaný súhrnný trest za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. a prečin krádeže podľa § 212 ods.

1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák., pričom s účinnosťou od 06.08.2024 zanikla trestnosť činu právne
kvalifikovaného ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Tr. zák. Vzhľadom k
uvedenémusanatrestnúvecodsúdenéhouplatníustanovenie§405bods.1Tr.zák.stým,žeprimeraný
trest podľa tohto ustanovenia je nutné odsúdenému ukladať len za spáchanie zločinu lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zák., ktorého trestnosť nezanikla. Proti tomuto postupu okresného súdu nemal námietky

ani odsúdený v podanom odvolaní.

Odsúdený v podanom odvolaní namietal neprimeranosť novouloženého trestu, ktorý bol odsúdenému
súdom prvého stupňa uložený vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, teda v totožnej výmere ako bol uložený
trest odňatia slobody odsúdenému v pôvodnej jeho trestnej veci pri ukladaní súhrnného trestu.

Odvolací súd je názoru, že trest uložený obžalovanému okresným súdom za spáchanie zločinu lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. je v súlade so zákonom a ide aj o trest primeraný. V tomto smere je nutné
uviesť, že kasačným dôvodom výroku o treste by tu mohla byť iba neprimeranosť trestu v zmysle §
321 ods. 1 písm. e) Tr. por. (a to len prílišná prísnosť trestu, keďže krajský súd preskúmava napadnutý

rozsudok vo výroku o treste iba na podklade odvolania odsúdeného), avšak neprimeranosť trestu
odvolací súd nezistil. Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený odsúdenému vo výmere 4 roky
a 8 mesiacov, teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby s poukazom na recidívu odsúdeného
celkom určite nemožno označiť za trest neprimerane prísny a preto tento trest nebolo možné zmierňovať
v odvolacom konaní. K uvedenému krajský súd dodáva, že primeranosť trestu v zmysle § 405b ods.

1 Tr. por. neznamená, že novouložený trest musí byť automaticky miernejší než bol trest ukladaný v
pôvodnom konaní, respektíve, že ako primeraný trest nemôže byť opätovne uložený ten istý trest.

Pokiaľ odsúdený v podanom odvolaní namietal výrok o vine ohľadne trestného činu lúpeže a
bagatelizoval ho (v tom smere, že nešlo o nič dramatické, išlo o bežnú potýčku, škoda nebola

preukázaná, policajti nepátrali po skutku po mobilnom telefóne, vo výpovediach poškodeného boli
rozpory a podobne), tak krajský súd pripomína, že výrok o vine zo spáchania trestného činu lúpeže je
právoplatný, nebol napadnutým rozsudkom dotknutý, a preto tento právoplatný výrok nemôže odvolací
súd preskúmavať. Konanie v zmysle § 405b Tr. zák. nie je opakovaním odvolacieho konania v pôvodnej
trestnej veci, týka sa iba výroku o treste a aj to len jeho primeranosti a neumožňuje krajskému súdu

akokoľvek zasahovať do výroku o vine, či prehodnocovať rozhodnutia súdov v pôvodnom konaní
ohľadne viny, či sa dôsledne vysporiadali s obhajobou odsúdeného. Z hľadiska ukladania primeraného
trestu teda odvolací súd musí vychádzať z toho, že E. W. je právoplatne uznaný za vinného zo spáchania
zločinu lúpeže, pričom trest mu bol v pôvodnom ako aj v tomto novom konaní uložený na dolnej hranicizvýšenej trestnej sadzby, teda nie v strede, či pri hornej hranici trestnej sadzby, čo zjavne vyjadruje aj
okolnosti za akých došlo k spáchaniu zločinu lúpeže. Okolnosti prípadu, teda boli vzaté do úvahy pri
ukladaní trestu a výsledkom posúdenia okolností prípadu ako aj osoby odsúdeného, ktorý je recidivista

bola skutočnosť, že sa síce odsúdenému ukladal trest na dolnej hranici trestnej sadzby, avšak zvýšenej
z dôvodu jeho recidívy. Pokiaľ by okolnosti prípadu boli závažnejšie, potom by aj výmera trestu bola
celkom určite vyššia.

Krajský súd sa stotožňuje s okresným súdom v tom, že u odsúdeného bola správne ustálená priťažujúca

okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko E. W. bol odsúdený za spáchanie trestného činu krádeže
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/23/2020, teda sa dopustil úmyselného trestného
činu proti majetku a v posudzovanom konaní bol uznaný vinným za spáchanie zločinu lúpeže, teda
trestného činu, ktorý sa taktiež zameriava na získanie cudzej veci s tým, že u odsúdeného išlo o
gradovanie trestnej činnosti, keď najskôr spáchal trestný čin krádeže a potom už trestný čin lúpeže. Za
takýchto okolností nie je žiadny dôvod na to, aby súd v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. neprihliadol na

predchádzajúce odsúdenie, tak ako to navrhoval odsúdený v podanom odvolaní.

Ak odsúdený namietal v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa pochybil, keď vo výroku napadnutého
rozsudku nerozhodol a započítaní už vykonaného trestu, tak mu nie je možné dať za pravdu. Započítanie
už vykonaného trestu do novouloženého trestu sa nerobí vo výroku rozsudku, ale samostatným

rozhodnutím, pričom takéto započítanie trestu možno realizovať až vtedy, ak rozsudok nadobudne
právoplatnosť, teda až vtedy, keď už bude definitívne zrejmá výmera novoluoženého trestu. V tomto
smere možno poukázať na ustanovenie § 405d ods. 4 Tr. por. podľa ktorého ak súd postupuje podľa §
405bods.1aukladánovýtrest,rozsudokpodľa§405bods.1sastávaprávoplatnýmažprávoplatnosťou
výroku o novourčenom treste.

Krajský súd k výroku o treste uzatvára, že súd prvého stupňa postupoval pri určení druhu a výmery
trestu v súlade so zákonom a odsúdenému uložil trest primeraný vzhľadom na okolnosti prípadu
ako aj recidívu odsúdeného. V podrobnostiach poukazuje krajský súd na presvedčivé odôvodnenie
napadnutého rozsudku, ktoré si v tomto smere osvojuje bez nutnosti ho na tomto mieste opakovať.

V súlade so zákonom je aj výrok okresného súdu o zaradení odsúdeného pre výkon trestu do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko tento výrok bol iba prevzatý z pôvodného
rozsudku a nie je dotknutý ustanovením § 405b ods. 1 Tr. por.

S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd nezistil žiadne kasačné dôvody pre ktoré by bolo
možné, či nutné zmeniť výrok o treste, a preto rozhodol tak, že odvolanie odsúdeného zamietol ako
nedôvodné.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.