Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Tos/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324010670
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Formel Kováčová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4324010670.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD.
a členiek senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD., v trestnej veci
odsúdeného A. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného
súdu Levice zo dňa 15.08.2024 sp. zn. 2PP/8/2024, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa

10.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť A. B. z a m i e t a, pretože nie je
dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2
Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/97/2019
zo dňa 13. 11. 2019, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/148/2019
dňa 06. 02. 2020, vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Súd I. stupňa na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného, oboznámením sa s

návrhom odsúdeného na podmienečné prepustenie, hodnotením odsúdeného ústavom na výkon trestu,
hlásením zmien z ÚVTOS Želiezovce, nariadením výkonu trestu odňatia slobody, odpisom registra
trestov odsúdeného, lustráciou ZVJS, lustráciou v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov,
pripojeným spisom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/97/2019 - z neho najmä rozsudkom
zo dňa 13. 11. 2019 a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/148/2019 zo dňa 6. 2. 2020.

Svojerozhodnutieodôvodniltým,žeodsúdenýsplnilformálnupodmienku-výkondvochtretínuloženého
trestu (15. 12. 2023), avšak nesplnil ani jednu materiálnu podmienku, keď plnením povinností a
správaním nepreukázal polepšenie a ani od neho nemožno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život. Dospel teda k záveru, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného
prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. Poukázal na odpis registra
trestov, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, pričom takmer

výlučne mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody. V dvoch prípadoch bola odsúdenému
ponúknutá šanca zmeniť svoj doterajší spôsob života, bol podmienečne prepustený a v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil. Následne však opäť páchal trestnú činnosť, za ktorú bol
opakovane odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody.
Na základe všetkých uvedených skutočností zastal názor, že od odsúdeného nemožno dôvodne
očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny

život počas skúšobnej doby, keďže v jeho prípade nie je páchanie trestnej činnosti len sporadickým
vybočením zo spôsobu jeho života, naopak, odsúdený je špeciálnym recidivistom. Odsúdený svojímkonaním opakovane preukázal zjavnú neúctu k súdnym rozhodnutiam, ako aj k zákonom chráneným
hodnotám,atoajnapriekosobnejskúsenostisvýkonomtrestuodňatiaslobody,tedaanipredchádzajúca
niekoľkonásobná izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu odňatia slobody,

nemala doposiaľ na neho dostatočný preventívny a výchovný účinok.
Svoj názor oprel tiež o hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVTOS Želiezovce, podľa ktorého sa
odsúdený páchania trestnej činnosti dopúšťal opakovane, čo nepoukazuje na kritický postoj k jej
páchaniu, pričom riziko recidívy je u neho stredné a resocializačná prognóza je menej priaznivá, ako
aj o záver hodnotenia, podľa ktorého sa jeho podmienečné prepustenie neodporúča. S poukazom na

predložené hodnotenie odsúdeného rezultoval, že odsúdený plnením povinností a správaním sa
počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie v takej miere, aby bolo možné konštatovať,
že je u neho podmienečné prepustenie na mieste. Z dôvodu nesplnenia materiálnych podmienok súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh odsúdeného na jeho podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Uvedené uznesenie, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosťou napadol odsúdený, ktorú písomne odôvodnil
tým, že v napadnutom uznesení súd I. stupňa nesprávne konštatoval, že z odpisu registra trestov
vyplýva, že bol 12-krát odsúdený. Uvedené označil za chybné, pretože doposiaľ bol len 5-krát súdne
trestaný, raz podmienečne a osvedčil sa, za krádeže nebol trestaný. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že
nesplnil ani jednu materiálnu podmienku, pričom na strane 2. uznesenia sa uvádza, že plní povinnosti.

Mal za to, že aj keď bol viacnásobne trestaný, Trestný zákon uvádza, že aj viackrát súdne trestané
recidivisti majú dostať šancu. Podotkol, že aj v dôvodovej správe k novele Trestného zákona sa uvádza,
že trest nemá výchovné účinky, práve naopak. Žiadal o podmienečné prepustenie aj na základe § 34
ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého má mať trest čo najmenší vplyv na jeho rodinu.

Krajský súd v Nitre, ako nadriadený súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou
podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por., preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho
očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu

odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.
Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Po preskúmaní spisového materiálu nadriadený súd zistil, že odsúdený sa v podanom návrhu na
podmienečné prepustenie domáhal prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý mu
bol uložený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 18T/97/2019 zo dňa 13. 11. 2019,

právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To/148/2019 dňa 6. 2. 2020.

Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na formálne a materiálne podmienky
pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Správne konštatoval, že odsúdený splnil

formálnu podmienku, t. j. lehotu na podmienečné prepustenie, ktorú mal splnenú po výkone dvoch tretín
uloženého trestu (keďže je odsúdený pre zločin), t. j. ku dňu 15. 12. 2023.Na rozdiel od záveru súdu I. stupňa nadriadený súd je toho názoru, že odsúdený splnil jednu
z materiálnych podmienok, keď svojím správaním sa vo výkone trestu odňatia slobody preukázal
svoje polepšenie, poukazujúc najmä na hodnotenie ústavu a na jeho tri disciplinárne odmeny za

vzorný výkon činností. Toho času nie je síce pracovne zaradený, avšak iba z dôvodu nedostatku
pre neho vhodných pracovných príležitostí. Do výkonu činností so všeobecným rozvojom osobnosti
odsúdeného zameraných na udržiavanie čistoty ubytovacích priestorov sa zapája. V individuálnej práci
sa s odsúdeným podarilo doposiaľ dosiahnuť čiastočné pozitívne zmeny v jeho hodnotovej orientácii.
Správanie a vystupovanie v ústave je na požadovanej úrovni. Na základe uvedeného, aj s ohľadom na

to, že od 25. 2. 2024 doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný, nadriadený súd konštatuje, že z vyššie
uvedených skutočností možno usudzovať jeho snahu o polepšenie sa.

Krajský súd však súhlasne so súdom I. stupňa dospel k záveru, že u odsúdeného nebolo doposiaľ
preukázané splnenie druhej z materiálnych podmienok, že sa môže od neho dôvodne očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti, kde

nadriadený súd posudzoval (nielen subjektívne) všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho
osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, celý doterajší život, povahu
a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu a tiež na to, či sa zbavil všetkých záporných
vlastností a sklonov, ktoré ho viedli k trestnej činnosti, pre ktorú bol odsúdený.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že bol doposiaľ 12-krát súdne trestaný, pričom sa dopúšťal
rôznorodej trestnej činnosti. Opakovane sa dopustil napríklad prečinu krádeže a prečinu
nebezpečného vyhrážania, v jedenástich prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody a v jednom prípade mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Je zrejmé, že napriek
výkonu nepodmienečných trestov slobody sa opakovane dopúšťal ďalších protiprávnych konaní, za

ktoré bol odsúdený.

Nadriadený súd zohľadnil pri posudzovaní prognózy jeho ďalšieho života pri prepustení
z výkonu trestu odňatia slobody aj hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce,
z ktorého vyplýva, že odsúdený sa páchania trestnej činnosti dopúšťal opakovane, čo nepoukazuje na

kritický postoj k jej páchaniu. Riziko recidívy trestnej činnosti je u menovaného odsúdeného stredné a
resocializačná prognóza je menej priaznivá.

K námietke odsúdeného, že v napadnutom uznesení súd I. stupňa nesprávne konštatoval, že z odpisu
registra trestov vyplýva, že bol 2-krát podmienečne odsúdený a osvedčil sa a nesprávne je v odpise

z registra trestov uvedené, že bol 12-krát súdne trestaný, pretože doposiaľ bol len 5-krát súdne
trestaný, raz podmienečne a osvedčil sa, za krádeže nebol trestaný, teda spomenutý odpis registra
trestov patrí inej osobe s rovnakým menom a dátumom narodenia, nadriadený súd uvádza nasledovné.
Z odpisu z registra trestov odsúdeného, nie inej osoby, je zrejmé, že bol 12-krát súdne trestaný, 11-
krát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a 1x podmienečný trest odňatia slobody.

Uvedené konštatoval aj súd I. stupňa na strane 2. napadnutého uznesenia. Je pravdou, že na strane
4. napadnutého uznesenia súd I. stupňa nesprávne uviedol, že „v dvoch prípadoch bola odsúdenému
ponúknutá šanca zmeniť svoj doterajší spôsob života, bol podmienečne prepustený a v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia sa osvedčil“, čo nadriadený súd vyhodnotil iba ako pisársku chybu,
nemajúcu vplyv na správnosť výroku napadnutého uznesenia. Naproti tomu tvrdenie odsúdeného, že bol

doposiaľtrestanýiba5-krátaztohorazpodmienečne,žesanedopúšťaltrestnéhočinukrádežeavspise
nachádzajúci sa odpis registra trestov patrí inej osobe, len svedčí o laxnom prístupe odsúdeného
k spoločenským a právnym normám, keď stráca prehľad o vlastných páchaných skutkoch. Uvedené
taktiež svedčí o absolútnom neuvedomení si vlastného postoja k právnym normám, o neprebratí
zodpovednosti za vlastné činy, ako aj o tom, že doposiaľ vykonané tresty odňatia slobody nesplnili svoj

účel.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje nielen na formálne a materiálne podmienky pri podmienečnom
prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ale aj na zmysel podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody, ktorého podstatou nie je to, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu

vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po odpykaní si stanovenej doby,
bez ohľadu na účel trestu.Poukazujúc na horeuvedené skutočnosti, krajský súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že v prípade
odsúdeného, napriek jeho snahe o nápravu v ústave, ešte nemožno konštatovať, že si dôsledne
uvedomil následky svojho konania a čiastočný výkon trestu, ktorý aktuálne vykonáva, mal na neho

dostatočný prevýchovný vplyv. Na tomto mieste nadriadený súd taktiež dáva do pozornosti, že práve
podmienečným odsúdením súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám
svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne
odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Uvedené môže dosiahnuť iba vedením riadneho
života a s ohľadom na vyššie uvedenú genézu trestnej činnosti odsúdeného je nutné konštatovať, že ani

predchádzajúca izolácia odsúdeného od spoločnosti spočívajúca vo výkone trestu nemala doposiaľ na
neho dostatočný preventívny a výchovný účinok. Odsúdený už bol niekoľkokrát vo výkone trestu odňatia
slobody a mal v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu splní svoj účel a viac sa do rozporu so
zákonom nedostane, čo sa neudialo.

V závere nadriadený súd len dopĺňa, že súd I. stupňa správne prihliadol na ust. § 66 ods. 2 Tr. zák.,

v zmysle ktorého skutočnosť, do ktorého ústavu na výkon trestu je odsúdený zaradený (z hľadiska
vonkajšej diferenciácie trestu odňatia slobody podľa § 48 Tr. zák., teda či ide o minimálny stupeň
stráženia, stredný stupeň stráženia alebo maximálny stupeň stráženia) je nevyhnutné hodnotiť aj v
súvislosti s otázkou, či vzorné správanie odsúdeného vo výkone trestu a jeho pomer k práci, ktorý
sa javí ako poctivý, je výrazom jeho skutočného polepšenia, a či teda je možné od neho očakávať,

že v budúcnosti bude viesť riadny život. Zaradenie páchateľa do príslušného stupňa stráženia súvisí
so závažnosťou spáchaného trestného činu, čo je vyjadrené prísnejšími zákonnými podmienkami
pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody u tých páchateľov, ktorí sa dopustili
závažnejšieho trestného činu. Na tento účel je preto dôležité hodnotiť aj závažnosť trestného činu, a to
najmä motív a spôsob prevedenia činu, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, a charakterové

vlastnosti osoby odsúdeného s prihliadnutím na to, či páchateľ vedie protispoločenský, parazitný život,
alebo či inak žije riadnym životom. Osobitný význam pre posúdenie závažnosti spáchaného trestného
činu má okolnosť, že ide o páchateľa recidivistu, čo je i osoba odsúdeného.

Na podklade vyššie uvedeného a po zohľadnení všetkých skutočností dôležitých na rozhodnutie,

bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.