Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 27, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 18Sas/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200406
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:8023200406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Renátou Smajdovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián
Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53769 589, proti žalovanému: Sociálna
poisťovňa, Ul. 29 augusta 8 - 10, 813 63Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.10.2023, na základe správnej žaloby v sociálnych
veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Žalobca narodený XX.XX.XXXX ako bývalý policajt a poberateľ výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z. z. po dosiahnutí veku 55 rokov žiadosťou zo dňa 03.07.2023 požiadal Sociálnu poisťovňu
o priznanie predčasného starobného dôchodku.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 04.08.2023 (prvostupňové rozhodnutie) zamietla žiadosť
žalobcu o predčasný starobný dôchodok a rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z
04.10.2023 (napadnuté rozhodnutie) bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové
rozhodnutie.

3. Podľa správnych orgánov u žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na
predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej

len „zákon o sociálnom poistení“), konkrétne:

- Dôchodkový vek žalobcu je podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení 64 rokov a nárok na zníženie
dôchodkového veku (na 55 rokov) mu nevznikol, keďže dosiahol dobu služby policajta v I. kategórii
funkcii len v trvaní 6 rokov a 94 dní.

- Žalobca dosiahol dobu poistenia v trvaní 21 rokov a 67 dní, ktorá mu bola zohľadnená vo výsluhovom

dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a ostatnú dobu poistenia v trvaní 10 rokov a 266 dní. Pre
posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok bola rozhodná len ostatná doba poistenia,
ktorú žalobca nedosiahol v trvaní 15 rokov t. j. v trvaní potrebnom pre vznik nároku na predčasný
starobný dôchodok a neprichádza do úvahy zohľadnenie doby poistenia, ktorá mu bola zohľadnená azhodnotená vo výsluhovom dôchodku, a to v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom
poistení a neprichádza do úvahy ani aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach, v ktorom predčasný dôchodok nie je uvedený.

II.
Súdne konanie

4. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 04.12.2023 (podanou na

poštovú prepravu 30.11.2023) a postúpenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.12.2023 domáhal
zrušenia druhostupňového rozhodnutia žalovaného z 04.10.2023 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Z
obsahu žaloby vyplývajú nasledovné podstatné žalobné námietky:

- Na úvod uviedol, že po dosiahnutí veku 55 rokov požiadal Sociálnu poisťovňu o predčasný starobný
dôchodok a jeho žiadosť bola zamietnutá z dôvodu, že nespĺňa podmienky pre jeho priznanie.

- K záveru žalovaného, že nebol dôchodkovo poistený 15 rokov žalobca namieta, že má odpracovaných
viac ako 30 rokov.

- Namieta záver žalovaného, že jeho dôchodkový vek je 64 rokov a nie 55 rokov. Žalobca považuje

za diskriminačné, keď na rozdiel od jeho kolegov, ktorým bol popri výsluhovom dôchodku priznaný
vo veku 55 rokov aj starobný dôchodok preto, že mali odslúžených v I. kategórií funkcii 20 alebo
minimálne 15 rokov, žalobcovi takýto vek uznaný nebol. Pričom žalobcovi takýto dôchodkový vek uznaný
nebol pre nedosiahnutie potrebnej doby služby v I. kategórií funkcii, hoci túto dobu nedosiahol len pre
zrušenie zaraďovania do kategórií funkcii počas jeho služby, aj keď naďalej vykonával tú istú službu

vyšetrovateľa PZ pôvodne zaraďovanú do I. kategórie funkcii (od roku 1994 do 2014, viac ako 20 rokov).
Zdôraznil,žedoslužbynastúpilzapodmienokobdobnýchakojehokolegoviastým,ževčasenástupudo
služobného pomeru bol vek odchodu do dôchodku 55 rokov. Zmenu pravidiel zaraďovania do kategórií
funkcií a určovania dôchodkového veku počas výkonu služby považuje za diskriminačné, podľa jeho
názoru zmenené pravidlá mohli platiť len na novoprijatých policajtov, ktorý do služby nastúpili po roku

1999 a nie na tých ktorý začali službu podľa pôvodných pravidiel. V ostatnom na podporu dôvodnosti
nižšieho dôchodkového veku poukazuje na odlišnú náročnosť výkonu služby policajta oproti civilným
zamestnaniam.

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe z 02.01.2024 zotrval na správnosti a zákonnosti

napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody opätovne zhrnul.

6. Žalobca v replike z 04.04.2024 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a svojich žalobných námietkach.
Navrhol, aby žalovaný predložil súdu rozhodnutie o priznaní dôchodku jeho kolegovi F. G. H., ktorému
bol dôchodok priznaný vo veku 55 rokov a trvá na tom, že správne je jeho dôchodkový vek 55 rokov.

Poukazuje na nesprávne závery žalovaného o neodpracovaní 15 rokov „vo všeobecnom systéme“
zdôrazniac, že odslúžil vyše 21 rokov a odpracovaných má spolu vyše 31 rokov. Nad rámec uviedol,
že nežiadal o predčasný alebo riadny starobný dôchodok.

7. Žalovaný dupliku nepodal.

8. Na pojednávaní dňa 27.09.2024 tak žalobca a jeho právny zástupca, ako aj žalovaný zotrvali na svojej
dovtedajšej argumentácii, ktorú na pojednávaní predniesli.

III.
Posúdenie veci správny súdom

9. Správny súd v Košiciach po zistení, že ide o žalobu v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), žaloba spĺňa náležitosti (§ 202 ods. 1 a 2

SSP), bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1
SSP), na pojednávaní 27.09.2024 meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zákonnom
rozsahu (§ 134 ods. 2, § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.10. Predmetom prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie žalovanej o zamietnutí žiadosti žalobcu z 03.07.2023 o priznanie
predčasného starobného dôchodku.

11. Podstatnou otázkou rozhodnou pre posúdenie správnosti záverov rozhodnutí správnych orgánov
oboch stupňov bolo, či dôvody v nich vymedzené dávajú dostatočnú oporu pre záver o nesplnení
zákonných podmienok pre priznanie predčasného starobného dôchodku žalobcovi.

12. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj predtým len „zákon o sociálnom poistení“)
stanovuje odlišné zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný
dôchodok.

13. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: „Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.“

14. Podľa § 67 ods. 1 zákona o sociálnom poistení: Poistenec má nárok na predčasný starobný
dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal potrebné odpracované

obdobie (v aktuálnom znení, pozn. súdu) a
b) chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku alebo získal najmenej 40
odpracovaných rokov (v znení ku dňu rozhodovania žalovaného, pozn. súdu) a
c)sumapredčasnéhostarobnéhodôchodkujevyššiaako1,6-násobkusumyživotnéhominimaprejednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

15. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol základným právnym predpisom všeobecného
systému sociálneho zabezpečenia do 01.01.2004 a upravoval podmienky vzniku nároku na starobný
dôchodok. V roku 1998 a následne 2002 (zákonmi č. 114/1998 Z. z. a č. 328/2002 Z. z.) bol zo
všeobecného systému vyčlenený osobitný systém sociálneho zabezpečenia vzťahujúci sa na vybrané

skupiny zamestnancov (vojaci, neskôr policajti, neskôr požiarnici a iné.) Počnúc od 01.01.2004 sa
základným predpisom všeobecného systému sociálneho zabezpečenia stal zákon č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení. Tieto zmeny priniesli rôzne aplikačné problémy pri posudzovaní nárokov osôb
účastných v oboch systémoch sociálneho zabezpečenia (všeobecnom aj osobitnom), ktoré často boli
a sú riešené vyvíjajúcou sa judikatúrou.

16. Práve vyvíjajúcou sa judikatúrou boli prekonané v napadnutom rozhodnutí žalovaného prezentované
závery o nesplnení prvej z troch zákonom stanovených kumulatívnych podmienok pre vznik nároku
na predčasný starobný dôchodok, a to dosiahnutie obdobia dôchodkového poistenia najmenej v trvaní
15 rokov, z dôvodu nemožnosti zohľadnenia doby služby zhodnotenej vo výsluhovom dôchodku aj

s poukazom na nemožnosť aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach na predčasné starobné dôchodky. Podľa záverov formulovaných v rozhodnutí
veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/7/2023 z 05.06.2024 napriek úprave v
§ 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (podľa ktorej doba služby
policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok nie je obdobím poistenia), je aj na

predčasné starobné dôchodky, obdobne ako na starobné dôchodky, aplikovateľný čl. 33 dohovoru a
preto priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo považované za
obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení.

17. Vzhľadom na uvedený záver žalovaného o nesplnení podmienky minimálnej doby poistenia v trvaní

15 rokov (§ 67 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.) v intenciách záverov veľkého senátu v spojení
so skutkovým stavom v danej veci (dĺžka doby služby a dĺžka doby poistenia vo všeobecnom systéme
spolu v trvaní viac ako 31 rokov) nie je správny.

18. Dôsledky zmien právnej úpravy sa premietli aj v tom, že kým skoršia právny úprava ustanovovala

niektoré výhodnejšie podmienky vzniku nároku na dôchodok a výpočet jeho výšky pre vybrané
okruhy zamestnancov v závislosti od dosiahnutého obdobia zamestnania vo zvýhodnených pracovných
kategóriách alebo kategóriách funkcií, neskoršia úprava už uvedené úpravy neobsahuje. Zaraďovanie
zamestnaní do pracovných kategórií resp. do kategórií funkcii bolo zrušené počnúc od 01.01.2000,pričom tak zákon č. 100/1988 Zb. (§ 174, 175) ako aj neskôr zákon č. 461/2003 Z. z. (§ 274 ods. 1, 2)
o sociálnom poistení pamätali na zachovanie výhod plynúcich z takéhoto skoršieho zaraďovania, avšak
len za predpokladu, keď podmienky týchto výhod boli naplnené. Jednou z takýchto výhod bol aj znížený

dôchodkový vek 55 rokov pre vznik nároku na starobný dôchodok v prípade dosiahnutia doby služby v
I. kategórii funkcií v trvaní 20 rokov.

19. V posudzovanej veci nie je sporné, že žalobca nedosiahol dobu služby v I. kategórii funkcií potrebnú
pre zníženie dôchodkového veku na 55 rokov. Skutočnosť, že sa tak stalo len v dôsledku zmeny právnej

úpravy počas výkonu služby zrušením zaraďovania zamestnaní do kategórií funkcii a tým aj zaraďovania
nemenne vykonávanej rovnakej služby žalobcom do I. kategórie funkcií, podľa názoru správneho súdu
nič nemení na dôsledkoch zmeny tejto úpravy - nesplnení podmienky pre znížený dôchodkový vek 55
rokov. Pokiaľ žalobca takúto zmenu právnej úpravy a v konečnom dôsledku jej aplikáciu považuje za
diskriminačnú, správny súd zdôrazňuje, že súdu neprináleží hodnotiť vhodnosť a spravodlivosť samotnej
právnej úpravy. Úlohou súdu je posúdiť správnosť aplikácie vzťahujúcej sa právnej úpravy žalovaným v

napadnutom rozhodnutí a pokiaľ je samotná aplikácia právnej úpravy súladná aj v intenciách ústavnej
súladnosti a zachovania základných práv dotknutých osôb potom nie je dôvod do tejto aplikácie zo strany
súdu zasahovať.

20. Ani poukaz žalobcu na zvýšenú náročnosť služby policajta oproti civilným zamestnaniam nie je

možné hodnotiť ako argument, ktorý by bol spôsobilý spochybniť správnosť ustálenia dôchodkového
veku žalobcu zo strany žalovaného. Správny súd zdôrazňuje, že starobné dôchodkové zabezpečenie v
zákone č. 461/2003 Z. z. je založené na poistnom princípe bez akéhokoľvek zvýhodňovania niektorých
kategórii poistencov. Zohľadňovanie špecifík vybraných skupín poistencov (najmä silových zložiek) je
realizované práve súbežnou existenciou osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

21.Vzhľadom na uvedené záver žalovaného o nesplnení druhej z troch zákonom stanovených
kumulatívnych podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok, a to že dôchodkový vek
žalobcu je 64 rokov a nie 55 rokov, čím mu chýbajú viac ako dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku
(§ 67 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.) je správny. Tu je potrebné poznamenať, že nenaplnenie

druhej alternatívnej podmienky – získanie potrebného odpracovaného obdobia (v čase rozhodovania
žalovaného to bolo 40 rokov) medzi účastníkmi nebola sporná a jej nenaplnenie vyplýva z nesporných
skutkových zistení žalovaného o dobe služby 21 rokov a 67 dní a dobe dôchodkového poistenia v tzv.
civilnom zamestnaní v trvaní 10 rokov a 266 dní, spolu viac ako 31 rokov, menej ako 40 rokov.

22. Ako vyplýva z ustanovenia § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v čase podania žiadosti o
predčasný starobný dôchodok pre nárok na tento dôchodok musia byť kumulatívne t. j. súčasne
splnené tri podmienky. V prípade ak čo i len jedna z týchto podmienok splnená nie je, potom záver o
nesplnení nároku je dôvodný. Vzhľadom na uvedené aj keď záver žalovaného o nedosiahnutí obdobia
dôchodkového poistenia správny nie je, tým, že jeho závery o dôchodkovom veku žalobcu sú správne,

rozhodnutie ako celok nie je možné hodnotiť ako nezákonné alebo nie dostatočne odôvodnené a
nedávajúce oporu pre záver o nesplnení podmienok pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok
u žalobcu.

23. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu žalobcu na pripojenie rozhodnutia žalovaného vo veci jeho

kolegu F. G. H. nevyhovel.

24. Záverom je potrebné poznamenať, že žalobca v žalobe sám výslovne uvádza, že svojou žiadosťou
z 03.07.2023 žiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, tomu zodpovedá aj označenie
žiadosti v administratívnom spise, preto jeho tvrdenie v replike, že žiadal o riadny starobný dôchodok sa

javí ako zmätočné a nedáva podklad na to, že by žalovaný rozhodol o inom ako požadovanom nároku.

25. Pre úplnosť k žalobcom vysloveným pochybnostiam či vôbec niekedy budú u neho splnené
podmienky pre predčasný alebo starobný dôchodok v nadväznosti na žalovaným formulované závery,
správnysúduvádza,žeprávevyvíjajúcoujudikatúrouvyriešenáotázkazohľadneniaajdobyzhodnotenej

vo výsluhovom dôchodku pre posudzovanie celkovej doby poistenie pre vznik nároku na predčasný
alebo riadny starobný dôchodok, tieto pochybnosti žalobcu v plnej miere rozptyľuje.26. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol. (výrok I.)

27. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani

len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd
žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia
rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443
ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o

kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).