Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624200531
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1624200531.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov JUDr.
Petra Šamka a Mgr. Petra Lizúcha, v trestnej veci obžalovaného R. R., pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní Okresnej prokuratúry Malacky, proti
rozsudku Okresného súdu Malacky č.k. 0T/13/2024-76, zo dňa 29. apríla 2024, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 23. októbra 2024, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/13/2024 z 29.04.2024 bol obžalovaný R. R. uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

od presne nezisteného času približne do 05.55 h dňa 11.02.2024 aj v Malackách po ulici Mierové
námestie viedol osobné motorové vozidlo značky S. N evidenčného čísla J pričom bol predpísaným
spôsobom zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Malacky,
pričom bol v čase o 05.55 h podrobený dychovej skúške na alkohol meračom typu Dräger AlcoQuant
6020 plus, č. prístroja A410827, kde bolo zistené, že vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu s hodnotou
1,09 mg/1 alkoholu v dychu a následným meraním mu bolo v čase o 06.22 h nameraných 0.96 mg/1

alkoholu v dychu.

Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace, ktorý
bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, za
súčasného uloženia zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zároveň podľa

§ 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 61 ods. 3 Trestného zákona obžalovanému uložil
trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze vedenia motorových vozidiel na dobu 5 rokov a 7 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal odvolanie prokurátor
okresnej prokuratúry v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania doručených súdu dňa 06.06.2024 odvolateľ uviedol, že sa nemôže
stotožniť s argumentáciou súdu prvého stupňa ako aj uložením podmienečného trestu. Zdôraznil, že
obžalovaný viedol motorové vozidlo v stave ťažkej opitosti (2,27promile), k čomu zdôraznil, že vedenie
vozidla si vyžaduje maximálne sústredenie, správne a včasné vyhodnotenie vnemov a najmä pohotové
reakcie.

V danom prípade, vzhľadom na zistené množstvo alkoholu v dychu obžalovaného - 1,09 mg/l, má za to,
že uloženie podmienečného trestu nie je dostatočné na prevýchovu obžalovaného a je potrebné na nehopôsobiť uložením trestu nepodmienečného a na tomto jeho názore nemení nič ani to, že obžalovaný
pred spáchaním žalovaného skutku viedol riadny život, nakoľko ostatný raz bol odsúdený v roku 2006 a
v súčasnosti sa na neho hľadí akoby trestaný nebol. Odvolateľ však nemohol ignorovať 10 priestupkov,

z ktorých väčšina bola spáchaná na úseku dopravy.

Nie je presvedčený, že uložený podmienečný trest bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, splní
svoj účel a pre budúcnosť bude pre obžalovaného výstrahou. Upozornil, že obžalovaný sa takéhoto
konania dopustil opakovane, čo sa premietlo do výšky uloženého trestu zákazu činnosti.

Odvolateľ je presvedčený, že súd uvedené skutočnosti výrazne podcenil a je toho názoru, že uložený
podmienečný trest nereflektuje nielen okolnosti prípadu, ale ani potrebu ochraňovať spoločnosť pred
takýmto protiprávnym konaním jedincov.

Má za to, že práve krátkodobý nepodmienečný trest, ktorého uloženie prokuratúra navrhla, je trestom
primeraným a sleduje naplnenie účelu individuálnej a aj generálnej prevencie a bude na obžalovaného
pôsobiť viac edukatívne a obžalovaný si „aj za pomerne krátky čas (v trvaní dní či týždňov)“ môže
uvedomiť nesprávnosť svojho konania a vyvaruje sa v budúcnosti vedeniu motorového vozidla pod
vplyvom alkoholu.

Na podklade uvedeného potom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému
R. R. uložiť trest odňatia slobody nepodmienečne, kratšieho trvania, so zaradením na jeho výkon do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu.

K odvolaniu prokurátora poskytol svoje vyjadrenie obžalovaný R. R. prostredníctvom obhajcu, ktoré bolo
súdu doručené dňa 06.06.2024, v odôvodnení ktorého zdôraznil, že obžalovaný sa dopustil prečinu, za
ktorý mu hrozí uloženie trestu až na jeden rok a je irelevantné koľko promile mu bolo namerané, pretože
obsah alkoholu v krvi je podstatným pre posúdenie či sa jedná o priestupok alebo o trestný čin.

Vo vyjadrení ďalej argumentoval: „Na čo je však dôležitejšie upriamiť pozornosť je trest zákazu činnosti
zakotvený v ust. § 61 ods. 3 Trestného zákona, kedy sa obžalovanému ukladá v prípade recidívy
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného
prostriedku, trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby (5-10 rokov). Úmyslom zákonodarcu

v prípade takýchto trestných činov spáchaných v doprave nie je represia v podobe nepodmienečných
trestov, ktoré by v konečnom dôsledku mali negatívny vplyv i priamo na rodinu páchateľa tohto trestného
činu. Úmyslom zákonodarcu je takýchto „neponaučiteľných“ páchateľov v prípade recidívy vyradiť z
cestnej premávky na podstatne dlhšiu dobu, resp. doživotne, čím by sa s poukazom na tempo dnešnej
dobyvýraznezhoršilakvalitaživotapáchateľovnajmäsohľadomnamožnostiaflexibilitu,čomáurčiteza

následok oveľa efektívnejší prevýchovný vplyv ako uloženie krátkeho nepodmienečného trestu odňatia
slobody, ktorý by v konečnom dôsledku len finančne zaťažil štát.“

Zdôraznil, že trest má zaťažovať len páchateľa a to tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na
jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný je podnikateľom, ktorý finančne zabezpečuje svoju rodinu,

ako aj zamestnancov a uloženie nepodmienečného trestu by ho negatívne zasiahlo a to vo všetkých
sférach života. Poukázal na doterajší život obžalovaného, najmä to, že i keď bol dvakrát súdne trestaný,
v súčasnosti sa na neho hľadí akoby trestaný nebol, pričom zároveň u obžalovaného prevažovala
poľahčujúca okolnosť.

Dal do pozornosti rozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli v rovnakých prípadoch ukladané
podmienečné tresty, zdôrazňujúc právnu istotu.

Považujúc rozsudok Okresného súdu Malacky za vecne správny a zákonný, navrhol toto rozhodnutie
potvrdiť.

Preskúmavaná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o opravnom prostriedku dňa
10.07.2024.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa ustanovenia § 289 ods. 1 Trestného zákona, kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý

si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život
alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, po podaní správy o stave prejednávanej veci, prokurátor
krajskej prokuratúry pridržiavajúc sa dôvodov podaného odvolania, navrhol aby súd prijal rozhodnutie
ako je uvedené v dôvodoch odvolania ohľadne výroku o treste.

Obhajcaobžalovanéhopredniesol:„Jaosobnesadomnievam,žealkoholzavolantrozhodnenepatrí,ale
vzhľadom aj na právnu istotu a v podobných prípadoch ukladané podmienečné tresty mám za to, že trest
je primeraný a okresný súd reagoval správne, keď uprednostnil prevenciu a výchovný trest, ktorým podľa
nášho názoru spoločnosť chráni dostatočným spôsobom. Skôr sa domnievame, že v takýchto prípadoch
je na mieste uloženie citeľného trestu zákazu činnosti, je zjavné, že trest, ktorý mu bol uložený pred 18

rokmi za rovnakú trestnú činnosť splnil svoj účel, mal teda výchovný eťekt a domnievame sa, že rovnaký
výchovný efekt bude mať podmienečný trest aj v danom prípade. Je pravdou, že obžalovaný má v EKV
niekoľko záznamov, ale niektoré sú aj s odstupom niekoľkých rokov a keďže je podnikateľom a vozidlo
používa často, nemožno ho považovať za tak nedisciplinovaného vodiča ako to naznačuje prokurátor.
Tiež sme presvedčený, že nepodmienečný trest negatívne zasiahne do jeho rodinných pomerov a bude

postihom aj pre rodinných príslušníkov. Navrhujeme ponechanie trestu tak, ako bol uložený okresným
súdom a navrhujeme odvolanie prokurátora zamietnuť.“

Obžalovaný uviedol: „Ja veľmi ľutujem svojho konania, mám manželku, malé dieťa a momentálne
skutočnosť, že nemôžem šoférovať a som v tomto smere obmedzený, má veľmi zaťažuje. Ja som

odvolanie nepodával, rešpektujem aj ten zákaz požívania alkoholických nápojov. Navrhujem odvolanie
prokurátora zamietnuť.“

Odvolací súd na základe podaného odvolania prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky
pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, alebo pre zrušenie napadnutého

rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo
spisového materiálu, je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa bol napadnutý odvolaním len okresnou
prokuratúrou a len ohľadom výroku o treste. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť iba napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo, odvolávajúc sa na skutočnosť, že v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku

je obsiahnutý obmedzený revízny princíp, a odvolací súd preskúmava len ten výrok rozsudku, ktorý
bol napadnutý odvolaním a správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku. Na
iné chyby by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného
poriadku, čo odvolací súd nezistil. Vzhľadom na uvedené, keďže v prejednávanej veci bol napadnutý ibavýrok o treste, s tým, že ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu nie sú odvolaním napadnuté,
nadriadený súd preskúmaval a posudzoval len výrok o treste a jeho zdôvodnenie, pričom zistil, že
odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky nie je dôvodné.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazovvykonanýchnahlavnompojednávaní,pridodržanízásadbezprostrednosti,priamostiaústnosti,
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu
a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Trestného poriadku
podrobnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaoprel,akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto
smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaný R. R. na hlavnom pojednávaní bol poučený o možnosti
urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku a po poučení podľa
§ 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie o vine resp. nepoprie spáchanie
skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania považovať za priznanie spáchania

skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné ani odvolaním ani
dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Po uvedenom poučení
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine (§ 257 Trestného poriadku), kedy predniesol: „som vinný zo
spáchania skutkov v obžalobe“ a na všetky otázky položené mu v súlade s ustanovením § 333 ods. 3
písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“, prvostupňový súd

vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie
nebude vykonané.

Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovaného R. R. za vinného podľa podanej
obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovaného a následne prijatie tohto vyhlásenia

súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu
kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné,
vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Vzhľadom na správne zistený skutkový stav nepochybil okresný súd, keď konanie právne posúdil ako
prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, a takto ho uznal

za vinného.

Čo sa týka druhu a výmery trestu okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne: „K osobe
páchateľa súd konštatuje, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, z toho jeden raz za
majetkový trestný čin a jeden raz za trestný čin rovnakého druhu, akého sa dopustil i v posudzovanom

prípade. Z výpisu z registra priestupkov súd zistil, že sa v posledných piatich rokoch obžalovaný dopustil
10 menej závažných priestupkov na úseku dopravy (nerešpektovanie dopravného značenia, rýchlosť
jazdy, státie a prejazd po verejnej zeleni) a na úseku ochrany verejného poriadku a občianskeho
spolunažívania (rušenie nočného kľudu, uložené napomenutie bez sankcie), za čo bol riešený pokutami
vo výške 10 - 50 Eur, resp. napomenutím. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť

spočívajúcu v priznaní sa k spáchaniu trestného činu [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Zároveň súd
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad
priťažujúcimi v pomere 1:0. V zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona súd znížil hornú hranicu trestnej
sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a
dolnouhranicouzákonomustanovenejtrestnejsadzby,t.j.12mesiacov;takýmtospôsobomdospelsúdk

trestnej sadzbe až 8 mesiacov. Vyhodnotením všetkých uvedených okolností súd dospel k záveru, že pre
nápravu obžalovaného nebude stačiť len uloženie alternatívneho trestu, nespojeného s trestom odňatia
slobody. Toto konštatovanie súdu je založené na skutočnosti, že jazda obžalovaného v stave vysokej
opitosti bola tak závažná, že bolo len vecou náhody, že obžalovaný svojim nezodpovedným konaním
nespôsobil dopravnú nehodu so závažnými následkami u iných účastníkov cestnej premávky, ktorí sami

pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Je však nevyhnutné poukázať
na (už vyššie spomenutú) typovú závažnosť spáchaného prečinu určenú v Trestnom zákone, ktorá v
spojení s poľahčujúcou okolnosťou, so značne nenarušenou osobou obžalovaného, ako aj so správaním
saobžalovanéhovobdobíodspáchaniaskutkudorozhodnutiasúdu,kedynebolodsúdenýzainýtrestnýčin, ani sankcionovaný za priestupok, neumožňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovaného....Súd preto dospel k záveru, že obžalovanému je síce potrebné uložiť trest odňatia
slobody (vo výmere 3 mesiace, teda v spodnej polovici upravenej trestnej sadzby), avšak pre nápravu

obžalovaného postačí odklad jeho výkonu so stanovením primeranej skúšobnej doby (v danom prípade
2 roky), pričom súd obžalovanému uložil obmedzenie v skúšobnej dobe nepožívať alkoholické nápoje a
iné návykové látky - tzv. prevýchovný podmienečný trest odňatia slobody. Takýto trest podľa názoru súdu
zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej a generálnej prevencie.
Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného, a tiež naplnením účelu,

že obžalovaný sa v budúcnosti vyvaruje páchaniu trestnej činnosti a mimoriadne starostlivo zváži
následky svojho konania. K argumentácii prokuratúry dožadujúcej sa uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody kratšieho trvania súd uvádza, že pri realizácii krátkodobých trestov odňatia slobody
jednak nemožno úspešne rozvinúť reedukačné a resocializačné procesy a jednak izolácia páchateľa
bez predchádzajúcej kriminálnej minulosti od spoločnosti, v prostredí iných páchateľov, má často
neprimerane negatívny dopad na odsúdeného a jeho rodinu, bez želaného efektu sebareflexie a

prevencie páchania ďalšej trestnej činnosti. Výkon uloženého trestu odliatia slobody tak za daných
okolností nie je u obžalovaného nevyhnutný, nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení §
40 ods. I písm. a) Trestného zákona.“

Odvolací súd vo vzťahu k výrokom o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto

si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil.

Vo vzťahu k prokurátorom namietanému neuloženiu trestu spojeného s odňatím slobody, t.j.
nepodmienečného trestu, i keď kratšieho trvania, krajský súd poukazuje na zásadu úmernosti pri
ukladaní trestov. Krajský súd sa nestotožňuje s názorom, že čím prísnejší trest bude uložený, tým

bude účinnejšia aj ochrana spoločnosti pred páchateľom. Zohľadňovanie viacerých hľadísk pri určovaní
konečného trestu (druhu a výmery) je dôležitou a neoddeliteľnou súčasťou celého procesu nápravy
páchateľa. Súdna prax ukazuje, že neprimerane prísnym trestom ešte nikdy nikto nikoho neprevychoval,
atedajepotrebnédaťdopopredianajmävýchovnýúčeltrestu.Zhistorickéhohľadiskatrestaniaspočíval
účel trestu v odplate za spáchaný trestný čin, čo v súčasnosti absolútne odporuje základným princípom

a hodnotám dnešnej spoločnosti a jej potrebám, kedy sa dostáva do popredia skôr ujma spočívajúca
resp. pôsobiaca na také záujmy odsúdeného, ktoré pri ich obmedzení ho pozitívne ovplyvňujú páchateľa
do budúcnosti. Na tomto mieste krajský súd pripomína, že trest pre obžalovaného vyjadruje aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Práve táto skutočnosť napomáha pri prevýchove páchateľov,
nakoľko človek žijúci v spoločnosti, ktorá uznáva primát práva, sa pre svoje antisociálne správanie a

následný trest dostáva na jej okraj a jeho opätovné začlenenie sa je z väčšej časti ovplyvnené najmä
jeho snahou po náprave. Krajský súd zdôrazňuje, že prílišné až exemplárne trestanie tzv. „za každú
cenu“ nie je primárnym účelom trestu, ale je to práve náprava páchateľa.

Ak sa prokurátor domáha uloženia trestu nepodmienečného s odkazom na generálno-preventívnu

funkciu trestov, je potrebné zdôrazniť, že trest nemá pôsobiť ako pomyslený druh pomsty za trestný čin,
nakoľko sa tým dáva do popredia výlučne zastrašujúci účel trestu (generálno-preventívna funkcia trestu)
na úkor resocializácie obžalovaného.

Trestný zákon vo viacerých ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, jednak pri zásadách

ukladania trestov, jednak pri úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť

rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

Krajský súd uložený druh a výmeru trestu súdom prvého stupňa považuje za správny, zákonný a tiež
primeraný.

Teda k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že pri úvahách o voľbe druhu trestu a jeho výmery

vo vzťahu k obžalovanému R. R. prvostupňový súd dôsledne hodnotil všetky okolnosti významné pre
rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s výrokmi o trestoch a prihliadol na zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona) a v odôvodnení rozsudku sa dôsledne a konkrétne vyrovnal
najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Trestného zákona.

Taktiež vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho
pomery a možnosť nápravy a konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o treste
vo vzťahu k obžalovanému, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Trestného zákona - tj. priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, v spojení
s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov,

ktorého výkon podmienečne odložil počas trvanie skúšobnej doby dva roky s probačným dohľadom nad
jeho správaním, za súčasného uloženia zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky (počas
plynutia skúšobnej doby - § 51 ods. 2 v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ trestného zákona). Krajský súd
v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že výška uloženého trestu zákazu činnosť po dobu päť
rokov a sedem mesiacov bola uložená v zákonom upravenej trestnej sadzbe a považuje ju za účelnú

a postačujúcu na nápravu obžalovaného.

K uvedenému konajúci senát dodáva, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a druhostupňového
súdu pritom nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (primerane
pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júna 2016,sp. zn. 1. ÚS 336/2016).

Tedavdvojinštančnomsúdnomkonanírozhodnutiasúduprvéhoadruhéhostupňatvoriajednotu,apreto
je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne závery súdu prvého stupňa
pri úvahách a druhu a výmere trestu.

Záverom uložené tresty považuje krajský súd nielen za zákonné ale aj za spravodlivé, ktoré zodpovedajú
nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu
vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa
ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona

S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového
súdu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky
ako nedôvodné, postupom podľa § 319 Trestného poriadku, zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.