Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200386
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1019200386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: MBL a. s.,
so sídlom Štefánikova 26, 040 01 Košice, IČO: 36 207 039, v zastúpení: JUDr. Michaela Töröková,
advokátka, so sídlom 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, IČO: 30 848 679, proti žalovanému: Úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Lakesidepark 2, Tomášikova 14366/64A, 831 04
Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne
námestie 1, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 05780/2019/
SV/00239 zo dňa 15.01.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Mestská časť Bratislava – Karlová Ves ako príslušný stavebný úrad vydala podľa § 117 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“), §7 ods. 2 písm. i) zákona č.
377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a podľa
čl. 67 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Opatrenie z 05.04.2018, ktorým podľa §
104 ods. 2 stavebného zákona overila pasport stavby a potvrdila existenciu zmeny dokončenej drobnej
stavby spočívajúcej v stavebných úpravách „Ohradenie inžinierskej stavby – parkoviska“ na ulici A. B.
X C. na pozemku registra „C“ parc. č. XXXX/X, kat. územie D. E., LV č. XXXX, parkovacia plocha je
priľahlá k stavbe súp. č. XXXX, pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/X, kat. územie D. E. LV. Č. XXXX. (ďalej

len „opatrenie“)

2. Proti uvedenému opatreniu podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV podľa § 23
ods. 1, § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o prokuratúre“) protest prokurátora, ktorému Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky
podľa § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre svojim rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/69873/VAM
z 01.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyhovel a Opatrenie pre jeho rozpor so zákonom

zrušil. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím
právneho predchodcu žalovaného, Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia
výstavby (ďalej aj „ministerstvo“), č. 05780/2019/SV/00239 z 15.01.2019 zamietnuté a bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie. (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo sa stotožnilo s právnym názorom
okresného úradu a tiež s právnym názorom okresnej prokurátorky, že stavebný úrad pri posudzovaní

predmetnej stavby vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnej právnej úvahy,
a to predovšetkým vo väzbe na skutočnosť, či bolo v danom prípade možné neohlásenú drobnú stavbu
overiť a potvrdiť jej realizáciu iba paspotom stavby, t. j. či v danom prípade boli splnené všetky zákonné
podmienky stanovené v príslušných ustanoveniach stavebného zákona. Z dikcie ust. § 88a ods. 1
stavebného zákona vyplýva, že v prípade nepovolenej stavby je potrebné začať konanie o dodatočnom

povolení stavby, avšak v danom prípade stavebný úrad postupoval v predmetnom konaní v rozpore so
zákonom. Žalovaný v odôvodnení poukázal na to, že zo záznamu vykonaného štátneho stavebného
dohľadu bolo zrejmé, že v prípade predmetnej nepovolenej stavby ide práve o takú drobnú stavbu, ktorej
uskutočneniebypodliehalostavebnémupovoleniu,resp.ohláseniu.Zuvedenéhodôvodubolopotrebné,
aby stavebný úrad pri zistení nepovolenej stavby, na ktorú bolo potrebné ohlásenie alebo stavebné
povolenie, začal postup v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona

a mal vyzvať stavebníka na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby a v určenej lehote predložiť
doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými
stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Zároveň bol stavebný úrad povinný vlastníka nepovolenej
stavby poučiť, že ak v určenej lehote tieto doklady nepredloží, alebo sa na ich podklade preukáže rozpor
stavby s verejnými záujmami, nariadi jej odstránenie. Postup stavebného úradu, pri ktorom určil, že

má stavebník nepovolenej stavby urobiť v zmysle ust. § 104 ods. 2 stavebného zákona iba pasport
stavby, nemá oporu v zákone, nakoľko pasport stavby sa v zmysle citovaného ustanovenia nariaďuje
iba v prípade, kedy nie sú zachované doklady, z ktorých by bolo možné zistiť účel, pre ktorý bola stavba
povolená, resp. stavba je určená účelu, pre ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená.
Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že sa aplikuje v prípade, keď sa doklady, a to hlavne projektová

dokumentácia stavby, nezachovali, pričom sa vždy vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne
povolená a nejde o nepovolenú stavbu.

4. Z projektovej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovom materiáli jednoznačne vyplýva, ktorá časť
oplotenia,resp.ohradeniaparkoviskajepôvodná(betónovýmúr)aktoráčasťjenová,pričomvspisovom

materiálisanenachádzajúpotrebnédokladyjednoznačnepreukazujúceužpôvodnúexistenciuoplotenia
ako celku, ohraničujúceho celý predmetný pozemok, ktorý by bolo potrebné pasportizovať. V danom
konkrétnom prípade sa však za sporné môžu považovať práve vlastnícke práva k dotknutým pozemkom
a stavbe na nich zriadenej, čo vyplýva aj z vyjadrení vlastníka pozemku zastavaného nepovolenou
stavbou, ktoré však stavebný úrad nemôže overiť pasportom stavby. Predmetná stavba nebola zriadená

na pozemku vo vlastníctve stavebníka, pričom z vyjadrenia vlastníka pozemku vyplýva, že užívanie
tohto pozemku nie je majetkovo právne vysporiadané, pričom osadenie stavby nebolo konzultované
ani s ním, ani s vlastníkmi ďalších pozemkov, na ktorých je umiestnená. Taktiež právny predchodca
žalovaného skonštatoval, že stavebný úrad pochybil, keď neposúdil stavbu ako celok, ale jej časti
vyhodnotil oddelene. V prípade betónových prefabrikátov a osadenia bránky pre peších vyhodnotil,

že sa nejedná o stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona z dôvodu, že ich osadenie nevyžadovalo
úpravu podkladu, pričom elektrickú posuvnú bránu pre vjazd automobilov vyhodnotil ako zmenu stavby
existujúceho oplotenia, aj to len z dôvodu, že je napojená na inžiniersku sieť elektrickej energie
a je konštrukčne spojená s existujúcim oplotením. Zo samotnej projektovej dokumentácie stavby -
sprievodnej a technickej správy a jednotlivých výkresov jednoznačne vyplýva, že z architektonického

hľadiska ide o drobnú stavbu, kde projekt rieši účelové ohradenie existujúcej spevnenej plochy
parkoviska.Akozosamostatnejtechnickejsprávyvyplýva,samonosnéželezobetónovédielce(betónové
prefabrikáty) sú síce voľne položené na asfaltovej ploche parkoviska a nevyžadovali úpravu a kotvenie
do podkladu, avšak sú navzájom spojené (previazané) oceľovými kvetináčmi, ktoré zabezpečujú celej
konštrukcii vyššiu stabilitu. Do tejto konštrukcie sú umiestnené dva otvory – v jednom je bránka pre

peších kotvená do samotnej konštrukcie ohradenia a v druhom je elektrická posuvná brána kotvená
do existujúceho železobetónového múru. Z uvedeného tak vyplýva, že na ohradenie predmetného
parkoviska boli použité stavebné výrobky a stavebné práce, pričom takto vzniknutú konštrukciu, ktorej
prvky sú navzájom pevne prepojené a svojou váhou a objemom slúžiace ako „základ“ pre ukotvenie
bránky pre peších a zároveň plniace spolu s elektrickou posuvnou bránou a existujúcim betónovým

múrom deklarovaný účel stavby, nemožno rozdrobiť na jednotlivé časti a posudzovať ich samostatne
tak, ako to urobil stavebný úrad protestom napadnutým rozhodnutím. Stavebný úrad v danom prípade
nesprávne určil aj okruh samotných účastníkov konania, nakoľko protestom napadnutým rozhodnutím
potvrdzoval zmenu dokončenej drobnej stavby spočívajúcu v osadení elektrickej posuvnej brány.Jestvujúci betónový múr, s ktorým je posuvná brána konštrukčne spojená a ktorý je súčasťou zmeny
predmetnej stavby, sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X F. XXXX/X v k. ú. D. E.. Z
uvedeného tak jasne vyplýva, že stavebný úrad v danom prípade nielen neuviedol všetky pozemky,

ktorých sa predmetná zmena stavby týka, ale aj opomenul konať s vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/
X, čím došlo k porušeniu ich práv. Stavebný úrad nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože
v danom prípade bolo potrebné brať stavbu ohradenia parkoviska vo vzťahu k deklarovanému cieľu
stavby ako celok a vzhľadom na skutočnosť, že sa jednalo o nepovolenú stavbu, nebolo možné povoliť
predmetnú stavbu overením pasportu stavby a potvrdením existencie zmeny dokončenej drobnej stavby

spočívajúcej v stavebných úpravách, ale len na základe dodatočného stavebného povolenia, ktoré
musí byť v súlade so zákonom a vychádzať zo správnej právnej úvahy, pretože len v riadnom konaní
o dodatočnom povolení stavby môže byť dostatočne prihliadnuté na ochranu práv a právom chránených
záujmov dotknutých predmetnou stavbou.

II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby
(Argumentácia žalobcu)

5. Žalobca sa včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.03.2019,

domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z dôvodov
podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) a priznania práva na náhradu trov konania.

6.Žalobcaúvodomnamieta,žerozhodnutiežalovaného(ajokresnéhoúradu)vychádzaloznesprávneho

právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v tom, že žalovaný ako i prvostupňový správny orgán na danú
vec aplikovali nesprávnu právnu normu, a to ust. § 88a ods. 1 stavebného zákona, napriek tomu,
že žalobca žiadnu stavbu nepostavil. Stavebný úrad za stavbu považoval iba existujúce oplotenie
(spočívajúce v betónovom múre, ktorý ohradzuje časť parkoviska) a za zmenu tejto stavby považoval
osadenie elektrickej posuvnej brány na existujúce oplotenie (t. j. na starý betónový múr ohradzujúci časť

parkoviska). Oplotenie spočívajúce v starom betónovom múre, ktorý ohradzuje časť parkoviska, sa na
parkovisku nachádzalo už v čase, keď žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej stavbe (teda
nejedná sa o novú stavbu). Nakoľko bol žalobca rušený v pokojnom užívaní parkoviska, umiestnil po
obvode časti parkoviska betónové kvetináče a bránku pre peších, pričom tieto prvky nespadajú pod
definíciu stavby, a na existujúce oplotenie (starý betónový múr) žalobca upevnil elektrickú posuvnú

bránu slúžiacu pre vjazd automobilov (týmto došlo k stavebnej úprave drobnej stavby – zmene drobnej
stavby – starého betónového múru.) Správne orgány oboch stupňov za stavbu považovali aj flexibilné
betónové prefabrikáty (bloky) slúžiace na umiestnenie oceľových kvetináčov s rastlinami, ktoré sú len
voľne položené na zemi (parkovisku), a ktoré nie sú pevne spojené so zemou ani so žiadnou stavbou,
a nie sú ani inak k zemi upevnené, a na položenie ktorých sa nevyžadovala žiadna úprava podkladu

ani žiadne stavebné práce.
7. Žalobca sa nestotožňuje so záverom žalovaného a má za to, že pojem stavba nie je možné
vykladať z hľadiska účelu (ako to urobili správne orgány), ale je potrebné vychádzať z toho, či sú dané
základné vlastnosti stavby uvedené v ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona. Vychádzajúc z citovaného
ustanovenia žalobca uviedol, že stavby nie sú definované podľa účelu. Z uvedeného dôvodu skutočnosť,

že kvetináče, ktoré žalobca položil po obvode časti parkoviska a ohradil nimi časť parkoviska, ovplyvňujú
spôsob užívania tejto plochy, neznamená, že sa jedná o stavbu, pretože nespĺňajú základné vlastnosti
stavby a nevyhovujú definícii stavby podľa ust. § 43 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca uviedol,
že položením kvetináčov po obvode časti parkoviska nebol zmenený spôsob užívania tejto plochy
(parkoviska), tak ako to tvrdia správne orgány, pretože predmetná plocha (parkovisko) bola vždy a aj

je využívaná ako parkovisko. Žalobca má za to, že výklad pojmu stavba zo strany správnych orgánov
nemôže obstáť, pretože ak by sa stavba mala vykladať podľa účelu, tak stavbou by musel byť aj napr.
živý plot (slúži na účely ohradenia plochy), alebo napr. aj lavičky voľne položené po obvode plochy
parkoviska. Vytýkal žalovanému, že nesprávne stotožňoval ohradenie s oplotením. Z uvedeného dôvodu
nebol žalobca na položenie kvetináčov po obvode časti parkoviska povinný žiadať o stavebné povolenie

ani preukazovať právo k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona.
8.Žalobcataktiežzastávanázor,ženiejemožnéuložiťodstráneniekvetináčovpredstavujúcichhnuteľnú
vec z povrchu parkoviska, tak isto ako nemôže žalobcovi nariadiť ani odstránenie akýchkoľvek iných
hnuteľných vecí z vlastnej stavby. Žalobca má za to, že správne orgány nemali pri posudzovanístavby prihliadať na kvetináče voľne položené po obvode časti parkoviska. Považoval za irelevantné,
z čoho sú kvetináče vyrobené, teda, že sa jedná o oceľové kvetináče nachádzajúce sa v betónových
prefabrikátoch.

9. Žalovaný dospel k nesprávnemu záveru aj v tom smere, že ust. § 104 ods. 2 stavebného zákona sa
môže aplikovať len v prípade, keď sa doklady, a to hlavne projektová dokumentácia stavby nezachovali,
pričom sa vždy vychádza z predpokladu, že stavba bola riadne povolená a nejde o nepovolenú stavbu.
Z ust. § 104 ods. 2 vyplýva, že vyhotovenie pasportu stavby môže stavebný úrad nariadiť aj v prípade,
ak dokumentácia nebola vyhotovená vôbec, t. j. nie len vtedy, ak sa nezachovala, ako to nesprávne

uviedol žalovaný. Zo žiadneho ustanovenia stavebného zákona nevyplýva povinnosť žiadať o vydanie
stavebného povolenia na položenie hnuteľnej veci, ktorá nie je stavbou na vlastnú inžiniersku stavbu –
parkovisko. Keďže betónové prefabrikáty s oceľovými kvetináčmi nie sú stavbou nemohli byť dotknuté
ani porušené žiadne práva vlastníka pozemku, na ktorom je umiestnené parkovisko. Na položenie
kvetináčov po obvode časti parkoviska nie je potrebné preukazovať právo k pozemku podľa § 139 ods.
1 stavebného zákona. Pri opačnom výklade, t. j. výklade správnych orgánov oboch stupňov, by totiž

bolo nutné dospieť k záveru, že pri položení akejkoľvek hnuteľnej veci na plochu parkoviska by vlastník
parkoviska bol nútený preukazovať právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona.
10. Žalovaný ďalej namieta, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. V danom prípade žalovaný
vychádza z takého skutkového stavu, akoby žalobca vybudoval drobnú stavbu - oplotenie parkoviska.

Takýto skutkový stav je však podľa názoru žalobcu v rozpore s administratívnym spisom, z ktorého
vyplýva, že ohradenie parkoviska nebolo realizované vybudovaním nového oplotenia, ale bolo vykonané
tak, že naň boli voľne položené kvetináče s rastlinnou výsadbou, teda nedošlo k vybudovaniu stavby
oplotenia – nejednalo sa teda o nepovolenú stavbu oplotenia pozemku. Taktiež z administratívneho
spisu nevyplýva, že by bolo možné v danom prípade za sporné považovať vlastnícke práva k dotknutým

pozemkom a stavbe na nich zriedenej, ako to nesprávne konštatoval žalovaný. Stavebný úrad
pasportom neoveril žiadne sporné vlastnícke práva, a preto tvrdenie žalovaného, že sporné vlastnícke
práva k dotknutým pozemkom stavebný úrad nemôže overiť pasportom stavby, postráda logiku. Žalobca
nezriadil na pozemku stavbu a na položenie kvetináčov po obvode parkoviska nie je podľa názoru
žalobcu potrebné preukazovať právo k pozemku podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca vytýkal

žalovanému, že jeho konštatácia o tom, že ak teda stavebný úrad potvrdil „existenciu zmeny dokončenej
drobnej stavby“ spočívajúcej len v doplnení o elektrickú posuvnú bránu, tak potom možno predpokladať,
že zvyšná časť parkoviska nie je oplotená, resp. ohradená a je teda naďalej voľne prístupná, nemá
oporu v administratívnom spise. Zo spisovej dokumentácie je zrejmé, že zvyšná časť parkoviska nebola
oplotená, ale bola ohradená inak ako vybudovaním stavby, a to takým spôsobom, že na ňu boli položené

betónové prefabrikáty s kvetináčmi a rastlinami, ktoré neplnia funkciu plotu a nepredstavujú drobnú
stavbu, avšak zabraňujú neoprávnenému vstupu cudzích motorových vozidiel na parkovisko patriace
žalobcovi.
11.Žalobcauvádza,ženepostavilžiadnustavbu,zvyšnúčasťparkoviskaneoplotil,apretonebolpovinný
žiadať o stavebné povolenie, pričom v prípade betónových prefabrikátoch s kvetináčmi nebol povinný

ani k ohláseniu, keďže fakticky išlo iba o položenie hnuteľných vecí na asfaltový povrch parkoviska, čo
si nevyžiadalo žiadnu úpravu povrchu parkoviska ani pozemku, na ktorom je parkovisko umiestnené.
12. Záverom žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť
v tej časti, kde žalovaný uvádza, že predmetná stavba pozostáva zo stavebných výrobkov, na osadenie
ktorých boli potrebné stavebné práce. V danom prípade žalobca nevykonal žiadne stavebné práce

a nepostavil žiadnu stavbu zo stavebných výrobkov. Na položenie betónových prefabrikátov s kvetináčmi
nebolipotrebnéžiadnestavebnépráceatietoniesúupevnenéanikzemianikžiadnejexistujúcejstavbe.
V tej súvislosti poukázal na bod 2.8 Sprievodnej technickej správy Pasport stavby 02/2018 vypracovanej
G. H. D., I., z ktorej vyplýva, že konštrukcia ohradenia je tvorená zo samostatných železobetónových
dielcov bez nutnosti kotvenia k podkladu. Z vykonaného štátneho stavebného dohľadu jednoznačne

vyplynulo, že predmetné betónové bloky s bráničkou nie sú stavbou v zmysle § 43 stavebného zákona,
a že inštalácia elektrickej posuvnej brány je zmenou existujúcej stavby oplotenia v rozsahu stavebných
úprav. Čím mal žalovaný za preukázané, že betónové bloky s bráničkou pre peších ukotvenou do týchto
kvetináčov sú stavbou, nie je z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného zrejmé.

III.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 31.05.2019, so žalobou žalobcu
v plnom rozsahu nesúhlasí. Má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý predchádzal
vydaniu rozhodnutia žalovaného, je v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi.

K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení uviedol, že stavebný úrad už pri výkone štátneho
stavebnéhodozoruzistil,žesavdanomprípadejednáonepovolenústavbu,ažeidepráveotakúdrobnú
stavbu, ktorej uskutočnenie by podliehalo stavebnému povoleniu, resp. ohláseniu (časť – elektrická
brána), pričom z dikcie § 88a ods. 1 jasne vyplýva, že v prípade nepovalenej stavby je potrebné
začať konanie o dodatočnom povolení stavby. To znamená, že stavebný úrad z vlastného podnetu

vyzve vlastníka stavby na predloženie dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore
s verejnými záujmami, a zároveň posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe doložených
záväzných stanovísk. Konanie o dodatočnom povolení stavby sa vzťahuje aj na jednoduché stavby a ich
zmeny určené stavebným úradom na ohlásenie, ak ich stavebník začal uskutočňovať bez ohlásenia.
Žalovaný zdôraznil, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej
chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka pod podmienkou preukázania

skutočností, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom
dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. V uvedenom konaní
musí vlastník nepovolenej stavby postavenej na cudzom pozemku preukázať, že má k pozemku „iné
právo“ v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) a b) stavebného zákona, a to aj v prípade, kedy by stavebník riadne
ohlásil stavebnému úradu zamýšľaný zámer, teda zriadenie drobnej stavby alebo jej zmenu na cudzom

pozemku. V zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona by musel podľa § 5 ods. 2 písm. a) vyhlášky č.
453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k tomuto ohláseniu
pripojiť aj doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k pozemku. Žalovaný dal do pozornosti, že
predmetná stavba nebola zriadená na pozemku vo vlastníctve žalobcu (stavebníka), pričom z vyjadrenia
vlastníka pozemku vyplýva, že užívanie tohto pozemku nie je majetkovo právne vysporiadané, pričom

osadenie stavby nebolo konzultované ani s ním, ani s vlastníkmi ďalších pozemkov, na ktorých je stavba
umiestnená. Táto skutočnosť bola stavebnému úradu známa už od vykonania štátneho stavebného
dohľadu. Avšak aj v prípade, že predmetná stavba je vo vlastníctve žalobcu na základe doložených
dokladov v spisovom materiáli, uvedené nič nemení na skutočnosti, že v prípade povolenia drobnej
stavby alebo jej zmeny je potrebný súhlas vlastníkov pozemkov. Aj z tohto dôvodu považuje žalovaný za

opodstatnené, aby stavebný úrad v danom konkrétnom prípade začal konanie o dodatočnom povolení
stavby, pretože len tak môže zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov
konania v zmysle zákona. Následne tak potup stavebného úradu, pri ktorom určil, že žalobca ako
vlastník nepovolenej stavby má urobiť v zmysle § 104 ods. 2 stavebného zákona iba pasport stavby,
nemá oporu v zákone, pretože pasport stavby sa v zmysle uvedeného ustanovenia nariaďuje iba

v prípade, keď nie sú zachované doklady, z ktorých by bolo možné zistiť účel, na ktorý bola stavba
povolená, resp. že stavba je určená na účel, pre ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním
vybavená.
14. V súvislosti s námietkou žalobcu, že žalovaný mal rozlišovať medzi oplotením a ohradením
parkoviska,ačizvyšnáčasťparkoviskajeohradenádrobnoustavbou,oplotenímalebohnuteľnouvecou,

ktorá definíciu stavby nespĺňa žalovaný uviedol, že určenie charakteru stavby nie je možné vykonávať
izolovane podľa jednotlivých odsekov príslušných ustanovení stavebného zákona, ale je potrebné ju
posudzovať v celku a vo vzájomných súvislostiach s ďalšími podmienkami, najmä s hľadiska jej účelu.
Zo samotného stavebnotechnického opisu stavby a jednotlivých výkresov je zrejmé, že predmetná
stavba pozostáva zo stavebných výrobkov, na osadenie ktorých boli potrebné stavebné práce, pričom

sú tieto výrobky navzájom funkčne a stavebnotechnicky previazané, aby mohli spolu ako celok spĺňať
deklarovanýúčeldrobnejstavby.Zriadenieelektronickejposuvnejbránybeztoho,abytvorilajedencelok
s betónovým múrom, betónovými prefabrikátmi s kvetináčmi a bráničkou pre peších by nemalo zmysel
a nemohlo by tak dôjsť k naplneniu žalobcom (stavebníkom) deklarovanému účelu stavby. Ohradenie
parkoviska za účelom zabránenia vstupu tretích osôb je potrebné podľa názoru žalovaného posudzovať

ako celok a nemožno ju deliť na jednotlivé časti a tie následne vyhodnocovať oddelene tak, ako to urobil
stavebný úrad.
15. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne skutočnosti, že z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného nie je zrejmé, čím mal tento za preukázané, že betónové bloky s bráničkou pre
peších ukotvenou do týchto kvetináčov sú stavbou, žalovaný uvádza, že už zo samotnej projektovej

dokumentácie stavby, sprievodnej a technickej správy a z jednotlivých výkresov jednoznačne vyplýva,
že z architektonického hľadiska ide o drobnú stavbu, kde projekt rieši účelové ohradenie existujúcej
spevnenej plochy parkoviska. Taktiež mal žalovaný za to, že stavebný úrad v danom prípade
určil nesprávne aj okruh samotných účastníkov konania, pretože protestom napadnutým opatrenímpotvrdzoval zmenu dokončenej drobnej stavby spočívajúcu v osadení elektrickej posuvnej brány.
Jestvujúci betónový múr, s ktorým je posuvná brána konštrukčne spojená a ktorý je súčasťou zmeny
predmetnej stavby, sa nachádza na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X F. XXXX/X v kat. území D. E..

Stavebný úrad tak nielenže neuviedol všetky pozemky, ktorých sa predmetná zmena stavby týka, ale aj
opomenul konať s vlastníkmi pozemku par. č. XXXX/X, čím došlo k porušeniu ich práv.
16. Žalovaný postup ako aj napadnuté rozhodnutie považuje za súladný so zákonom, poukazujúc,
že všetky skutočnosti týkajúcej sa danej veci sú podrobne odôvodnené v napadnutom rozhodnutí
žalovaného. Námietky uvedené v žalobe nepreukazujú nezákonnosť postupu a vydaného citovaného

rozhodnutia žalovaného a tiež neodôvodňujú zrušenie rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol
žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Ďalší účastník sa vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2019 stotožnil s obsahom
a argumentáciou uvedenou v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov. Poukázal na to, že
pozemky, na ktorých sa nachádza parkovacia plocha, nie sú vo vlastníctve žalobcu a ten si ju ohradil
bez súhlasu vlastníkov pozemkov. Z rozhodnutia o prípustnosti stavby ATÚ – Automatickej telefónnej

ústredne zo dňa 28.06.1971 vydaného Odborom výstavby Obvodného národného výboru Bratislava,
Karlová Ves – Devín totiž nevyplýva, že súčasťou tejto stavby je aj plocha priľahlá, na ktorej sa
nachádza oplotená asfaltová plocha. Z listín predložených žalobcom nie je jednoznačné, že by asfaltová
plocha vybudovaná na pozemkoch registra „C“ parc.č.XXXX/X, XXXX/X F. XXXX/X, k.ú. D. E. bola
celá súčasťou stavby automatickej telefónnej ústredne. Má za to, že stavbu oplotenia je potrebné

posudzovať ako celok, lebo len tak tvorí fungujúci a funkčný celok, ktorý takto slúži svojmu účelu. Je
presvedčený o potrebe stavbu oplotenia riešiť v súlade s ust. § 88a stavebného zákona. Opatrenie
Mestskej časti Bratislava – Karlová Ves považuje za odporujúce právnej úprave a jeho vydaním došlo
k porušeniu stavebného zákona. Ďalej uviedol, že správny orgán vo svojom rozhodnutí riadne zhrnul
okolnosti prípadu odcitoval ustanovenia zákonov, ktorými sa riadil a svoje rozhodnutie na ich základe

riadne odôvodnil. V zmysle § 24 ods. 7 zákona o prokuratúre sa posudzuje dôvodnosť protestu, t. j.
či je opatrenie konajúceho stavebného úradu príslušnej mestskej časti v súlade alebo v rozpore so
zákonom v nadväznosti na vydaný protest prokurátora. Žalobou napadnuté rozhodnutia správnych
orgánov obsahujú riadne odôvodnenie opierajúce sa o platnú právnu úpravu, podložené potrebnými
ustanoveniami zákonov, predpisov, preto sa ďalší účastník stotožnil s ich argumentáciou. Opatrenie

stavebného úradu považuje za nezákonné, vydané v rozpore s platnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, predovšetkým ustanoveniami stavebného zákona a zákona o správnom konaní. Na základe
uvedeného opierajúc sa o argumentáciu z protestu prokurátora a napadnutých rozhodnutí žiada
rozhodnutie o vyhovení protestu ako vecne správne potvrdiť.
18. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného ako i ďalšieho účastníka konania nesúhlasil s tým,

že z jeho strany malo dôjsť k vedomému odignorovaniu zákona, resp. k porušeniu zákona. Žalobca
konal v súlade s pokynom stavebného úradu, ktorý vyplýval z vykonaného štátneho stavebného
dohľadu a splnil všetky určené podmienky. Orgán štátneho stavebného dohľadu vyhodnotil, že betónové
prefabrikáty spolu s bránkou slúžiacou pre vstup osôb nevyžadovali úpravu podkladu, a teda že
sa nejedná o stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona. Elektrickú posuvnú bránu vyhodnotil ako

zmenu stavby existujúceho oplotenia spočívajúcu v rozsahu stavebných úprav: doplnenie existujúceho
oplotenia o elektrickú posuvnú bránu, ktorá bola pripojená na inžiniersku sieť elektrickej energie
a konštrukčne spojená s existujúcim oplotením, na ktorú sa vyžaduje ohlásenie. Žalobca konal v dobrej
viere a v súlade s pokynom vyplývajúcim z vykonaného štátneho stavebného dohľadu. Taktiež uviedol,
že predmetná asfaltová plocha nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, keďže sa jedná o súčasť budovy,

a nie o samostatnú vec, ktorá by sa zapisovala do katastra nehnuteľností. Uvedené však nič nemení na
situácii, že vlastníkom asfaltovej plochy (ktorá sa označuje aj ako parkovisko) je žalobca. Poukázal na
technickú správu z roku 1971, z ktorej vyplýva, že oporný múr - betónová stena bola postavená spolu
so stavbou automatickej telefónnej ústredne. Z uvedeného tak vyvodil, že žiadnu stavbu na pozemku
vo vlastníctve ďalšieho účastníka nepostavil. Taktiež sa nestotožnil s tvrdením žalovaného ohľadom

pasportu stavby, pričom má za to, že jeho tvrdenie nemá oporu v § 104 ods. 2 stavebného zákona.
V súvislosti s kvalifikáciou predmetnej stavby žalovaným žalobca uviedol, že na položenie betónových
prefabrikátov s kvetináčmi neboli potrebné žiadne stavebné práce a tieto nie sú upevnené ani k zemi ani
k žiadnej existujúcej stavbe. Samotná skutočnosť, že prefabrikáty s kvetináčmi sú z betónu neznamená,
že sa jedná o stavbu. Zotrval na názore, že žalovaný nijako nevysvetlil, prečo by sa malo jednať o drobnú

stavbu aj v prípade hnuteľných vecí, ktoré nie sú pevne spojené so zemou ani s existujúcou stavbou.
Účelové hľadisko (t. j., že sa má jednať o ohradenie asfaltovej plochy) v tomto prípade nemôže podľa
názoru žalobcu obstáť, pretože tento účel je možné dosiahnuť aj inak, ako postavením drobnej stavby
oplotenia.Ohradenímasfaltovejplochy–parkoviskaspôsobom,kedynedošlokpostaveniunovejstavby,sa nijakým spôsobom nedotýka pozemkov, ktoré sú od roku 1971 zastavané stavbou Automatickej
telefónnej ústredne. Z uvedeného dôvodu vlastnícke ani iné práva vlastníkov pozemkov nemohli byť
ohradením asfaltovej plochy – parkoviska spôsobom, ktorý učinil žalobca, dotknuté.

19. Vo vzťahu k vyjadreniu ďalšieho účastníka, žalobca uviedol, že asfaltová plocha je súčasťou budovy
a žalobca ju nadobudol spolu s budovou na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.03.2010. Nevidí
dôvod na to, aby mal mať súhlas vlastníkov pozemkov na ohradenie vlastnej stavby (asfaltovej plochy)
hnuteľnými vecami, teda spôsobom, kedy nedošlo k postaveniu stavby, ani k úprave podkladu. Žalobca

neohradil pozemky, ale vlastnú stavbu, a to tak, že na ňu umiestnil hnuteľné veci, t. j. bez úpravy
podkladu.

IV.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

20. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“)
a svoju činnosť začal od 1. júna 2023.
21. V zmysle ust. § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.
22. Podľa ust. § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto
zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

23. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

24. Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 153/2001 Z. z., prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym
aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný
všeobecne záväzný právny predpis.
25. Podľa § 23 ods. 4 zák. č. 153/2021 Z. z., konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v
ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol

porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
26. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 153/2021 Z. z., ak nadriadený orgán zistí dôvodnosť protestu, rozhodnutím
vyhovie protestu a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
27. Podľa § 24 ods. 11 zák. č. 153/2021 Z. z., proti rozhodnutiu o proteste sa môžu prokurátor a účastníci
konania odvolať alebo podať rozklad, ak v odseku 12 nie je ustanovené inak.

28. Podľa § 24 ods. 13 zák. č. 153/2021 Z. z., na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo
opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,9h)
ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 55 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
v znení platnom v rozhodnom čase, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie

predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa
na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene
stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
30. Podľa § 55 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb., ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;
c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,

jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou,e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby,

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m,
g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,
h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento

zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 57 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav
a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný

úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.
32. Podľa § 57 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb., stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený

jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému
oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha
je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia

oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na
začatie stavby dlhšiu lehotu.
33. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb., stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi

iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.
34. Podľa § 88a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez
stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými

predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.
35. Podľa § 139b ods. 8 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb., za drobné stavby sa považujú aj oplotenie.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

36. Úvodom správny súd poukazuje na to, že „úlohou prokuratúry v zmysle právnej úpravy ustanovenej
v § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb,

právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori podľa § 4 ods. 1 písm.
c) a e) uvedeného zákona, okrem iného, uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi a
dozorom nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Prokurátor vykonáva dozor podľa §
21 ods. 1 písm. a) prvého bodu uvedeného zákona preskúmavaním zákonnosti rozhodnutí orgánov
verejnej správy a uplatňuje ho protestom [§ 22 ods. 1 písm. a) uved. zákona ]. (V tu preskúmavanej

veci podľa § 21 ods. 1 písm. a) druhého bodu uvedeného zákona. pozn. správneho súdu) Prokurátor
je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedených v § 21 ods.
1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. (§ 23 ods. 1
uvedeného zákona). Účastníkmi tohto konania sú podľa § 24 ods. 2 tohto zákona tí, ktorí boli alebo
mali byť účastníkmi konania pred orgánom verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté

rozhodnutie. V zmysle § 24 ods. 14 cit. zákona ak orgán verejnej správy nevyhovie protestu prokurátora
a nezruší ním napadnuté rozhodnutie, je prokurátor oprávnený podať proti rozhodnutiu správnu žalobu
podľa Správneho súdneho poriadku. Z citovaných právnej úpravy vyplýva, že prokurátor pri podaní
protestu vykonáva svoje verejnomocenské oprávnenie, ktoré mu priznáva zákon o prokuratúre. Totoverejnomocenské oprávnenie vykonáva vo vlastnom mene, v rámci vykonávania zákonom vymedzenej
pôsobnosti (§ 3, § 4 ods. 1, § 21 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.) zákonom ustanovenými prostriedkami
- protestom prokurátora (§ 23 a 24 tohto zákona). Konanie o proteste prokurátora nie je konaním o

subjektívnom práve účastníka konania, ale je len osobitným formalizovaným postupom, v ktorom orgán
verejnej správy koná o proteste prokurátora (§ 24 ods. 14 cit. zákona). Ide v podstate o špecifické
prieskumné konanie, ktoré vytvára orgánom verejnej správy priestor na odstránenie nezákonnosti
rozhodnutia, ktorú im prokurátor v proteste vytýka“. (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu
SR, sp. zn. 7Ssk/140/2022 z 19.12.2022)

37. Správny súd v zmysle uvedeného pri otázke prípustnosti prieskumu zákonnosti rozhodnutia
žalovaného vychádzal z požiadavky zakotvenej v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá
nemôže byť závislá od toho, v akom type správneho konania (v rámci riadneho, mimoriadneho,
resp. v rámci špecifického prieskumného konania) sa rieši namietaná nezákonnosť administratívneho
rozhodnutia, opatrenia alebo postupu správneho orgánu predchádzajúceho ich vydaniu, pričom
tieto vzhľadom na svoju povahu nemôžu byť vylúčené z právomoci správnych súdov ani z

predmetu správneho súdnictva. Preto predmetom súdneho prieskumu zákonnosti môže byť právoplatné
rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní, v ktorom bolo vyhovené protestu prokurátora. Pri
súdnom prieskume je však podstatné posúdiť, či dôvody uvedené v proteste prokurátora, ktorému bolo
správnym orgánom vyhovené, nevybočujú z rámca zákona, a teda, či malo alebo nemalo byť protestu
prokurátora vyhovené. Správny súd sa preto pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí

zameral predovšetkým na posúdenie otázky, či došlo alebo nedošlo vydaním Opatrenia k porušeniu
stavebného zákona.
38. Správny súd z obsahu spisu zistil, že stavebný úrad vykonal na podnet okresnej prokurátorky,
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava IV, odboru poriadkovej polície, ako i na základe
podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, odboru dopravnej polície,

dňa 01.12.2017 štátny stavebný dozor, z ktorého vyhotovil záznam. Stavebnú úrad následne listom č.
KV/SU/2873/2017/24020/HK zo dňa 14.12.2017 oznámil okresnej prokurátorke aj ostatným účastníkom
konania výsledok realizovaného štátneho stavebného dohľadu. Orgán štátneho stavebného dohľadu
vyhodnotil, že betónové prefabrikáty spolu s bránkou slúžiacou pre vstup osôb nevyžadovali úpravu
podkladu, a teda, že nejde o stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona. Elektrickú posuvnú bránu

vyhodnotil ako zmenu stavby existujúceho oplotenia spočívajúcu v rozsahu stavebných úprav: doplnenie
existujúceho oplotenia o elektrickú posuvnú bránu, ktorá bola pripojená na inžiniersku sieť elektrickej
energie a konštrukčne spojená s existujúcim oplotením, na ktoré stavebné úpravy bolo potrebné
ohlásenie stavebnému úradu v zmysle § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona. Z toho dôvodu bude
stavebník predvolaný na konanie o správnom delikte a v zmysle § 104 ods. 2 stavebného zákona nariadil

stavebníkovivyhotoveniezjednodušenejdokumentácie(pasportstavby),ktorábudeoverenástavebným
úradom.
39. Mestská časť Bratislava – Karlová Ves ako príslušný stavebný úrad svojim opatrením č. KV/
SU/36/2018/6280/HK z 05.04.2018 overila pasport stavby a potvrdila existenciu zmeny dokončenej
drobnej stavby spočívajúcej v stavebných úpravách. Zároveň dala na vedomie, že na uskutočnené

stavebné úpravy sa nevyžaduje od stavebného úradu dodatočné povolenie v zmysle § 88a stavebného
zákona ani iné opatrenie stavebného úradu, nakoľko na ich uskutočnenie by v zmysle § 55 ods. 2 písm.
c) stavebného zákona postačovalo ohlásenie stavebnému úradu. Prokurátorka okresnej prokuratúry
vo svojom proteste proti uvedenému opatreniu identifikovala rozpor protestom napadnutého opatrenia
najmä s § 55 ods. 1, 2, § 57 ods. 1, § 88a ods. 1 stavebného zákona, a § 3 ods. 1, 2, 5, 7 správneho

poriadku.
40. Zo zistení vyplývajúcich z vykonaného štátneho stavebného dohľadu je zrejmé, že žalobca realizoval
zmenu stavby existujúceho oplotenia spočívajúcu v rozsahu stavebných úprav: doplnenie existujúceho
oplotenia o elektrickú posuvnú bránu, ktorá bola pripojená na inžiniersku sieť elektrickej energie
a konštrukčne spojená s existujúcim oplotením bez ohlásenia stavebnému úradu a bez toho, aby mal

písomne oznámené od stavebného úradu, že proti stavebným úpravám nemá námietky. Žalobca teda
konal v rozpore s § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona.
41. Úprava stavebného konania je založená na zásade, že každá stavba pred začatím jej realizácie musí
byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy. Ohlásenie je zjednodušená forma administratívneho
postupu, ktorý predchádza vykonaniu stavebnej úpravy drobnej stavby, na ktorú nadväzuje aj zákonná

úprava postupu stavebných úradov po zistení existencie nepovolenej stavby, t. j. stavby postavenej bez
stavebného povolenia alebo bez ohlásenia príslušnému stavebnému úradu podľa § 88a stavebného
zákona. Vychádzajúc z § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi
stavby odstránenie stavby postavenej bez písomného oznámenia stavebnému úradu podľa § 57 ods.2 stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; stavebný úrad nenariadi odstránenie stavby iba
v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Účelom konania
o dodatočnom povolení stavby je dodatočné zhojenie obídenia správneho konania, v rámci ktorého

príslušný správny orgán skúma podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre zhotovenie konkrétnej stavby
a jej následná legalizácia. V rámci skúmania týchto podmienok sa v prípade chýbajúceho ohlásenia
skúma, či existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným
zákonom. Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide o drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo
udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 a § 139b stavebného zákona, či ich realizáciou

nedôjde k zásahom do vlastníckych práv alebo iných práv a právom chráneným záujmom iných osôb a či
nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy, prihliada
pritom najmä na umiestnenie, stavebnotechnické vyhotovenie, účel užívania stavby a jej vplyv na životné
prostredie, pričom vychádza najmä z ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Nemožno

prehliadnuť požiadavku § 57 ods. 1 stavebného zákona, ktorá výslovne dáva stavebnému úradu právo
určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na
základe stavebného povolenia.
42. V danej veci však stavebný úrad na podklade vykonaného štátneho stavebného dohľadu podľa §
104 ods. 2 stavebného zákona overil pasport stavby vzťahujúci sa výlučne len na osadenie elektrickej

posuvnej brány slúžiacej pre vjazd automobilov ako zmeny dokončenej drobnej stavby existujúceho
oplotenia. Navyše nepovažoval za nutné dodatočne povoliť stavbu podľa § 88a stavebného zákona,
pretože na jej uskutočnenie by v zmysle § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona postačovalo ohlásenie
stavebnému úradu.
43. Overenie pasportu stavby nahrádza dokumentáciu overenú v stavebnom konaní alebo pri ohlásení

drobnej stavby a je platným právnym dokladom, resp. dokumentáciou pre uvedenú stavbu. Tento
inštitút sa využíva na dodatočné zabezpečenie chýbajúcej dokumentácie k stavbám (nie dodatočnú
legalizáciu stavieb), ktoré boli zrealizované pred rokmi, nie však bez stavebného povolenia alebo
ohlásenia (teda nejde v takom prípade o tzv. „čierne stavby“) a nepodarilo sa zachovať napríklad ich
pôvodnú projektovú dokumentáciu alebo podklad k osvedčeniu účelu stavby. Inými slovami, vydanie

pasportukstavbepostavenejbezstavebnéhopovoleniaalebobezjejohlásenia,nemáúčinkylegalizácie
takejto stavby, resp. vydania dodatočného stavebného povolenia alebo vyjadrenia stavebného úradu,
že nemá námietky k neohlásenej stavbe. V prejednávanom prípade tým, že stavebná úprava drobnej
stavby (pôvodného železobetónového múru), ku ktorej sa nezachovala pôvodná dokumentácia, nebola
zo strany stavebníka stavebnému úradu v súlade so stavebným zákonom ohlásená, nebolo možné

postupovať podľa § 104 ods. 2 stavebného zákona a nahradiť pôvodnú dokumentáciu k existujúcemu
oploteniu (železobetónový múr) overením pasportu a potvrdením existencie zmeny dokončenej drobnej
stavby spočívajúcej v stavebných úpravách.
44. Z vyššie uvádzaných dôvodov má správny súd za to, že Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby
a bytovej politiky ako i Ministerstvo dopravy a výstavby SR, sekcia výstavby postupovali v súlade so

zákonom, keď dospeli k záveru, že bolo potrebné protestu prokurátora vyhovieť a opatrenie mestskej
časti Bratislava – Karlová Ves o overení pasportu stavby a o potvrdení existencie zmeny dokončenej
drobnej stavby spočívajúce v stavebných úpravách, ako rozporné so zákonom zrušiť. Dôvody uvádzané
prokurátorkou v samotnom proteste ako i dôvody, ktoré viedli žalované správne orgány k zrušeniu
opatrenia stavebného úradu, nevybočujú z rámca stavebného zákona a je dôvodná požiadavka na

dôslednom dodržiavaní stavebného zákona v jeho ustanoveniach týkajúcich sa riadneho procesného
postupu, ktorý nasleduje po zistení nelegálnej stavby (stavebných úprav) podliehajúcej ohláseniu.
45. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že pokiaľ by si žalobca splnil ohlasovaciu povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 57 ods. 1 stavebného zákona a svoj zámer, ktorý realizoval tým, že bez úpravy
podkladu voľne položil betónové prefabrikáty s kvetináčmi, medzi ktoré bola osadená a na prefabrikáty

pripevnená bránka slúžiaca pre vstup osôb a taktiež bola medzi existujúcim oplotením a betónovým
prefabrikátom osadená a na tieto pripevnená elektrická posuvná brána slúžiaca pre vjazd automobilov
a zároveň bola táto brána napojená na elektrickú energiu zo stavby – Polyfunkčný objekt s automatickou
telefónnou ústredňou na ulici A. B. X E. C., stavba so súp. č. XXX, pozemok reg. „C“ parc. č. XXXX/
X, XXXX/X kat územie D. E., LV č. XXXX („Zámer“), by stavebnému úradu ohlásil, ten by v zákonom

stanovenom rozsahu skúmal, či ide o drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa
kritérií uvedených v § 55 ods. 2 a § 139b stavebného zákona, taktiež či ich realizáciou nedôjde k
zásahom do vlastníckych práv alebo iných práv a právom chráneným záujmom iných osôb a či nebudú
ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy, prihliadajúc pritomnajmä na umiestnenie, stavebnotechnické vyhotovenie, účel užívania stavby a jej vplyv na životné
prostredie, pričom by vychádzal najmä z ustanovení vyhlášky č. 532/2002 Z. z. t., j posudzoval by
zámer žalobcu ako celok. Správny súd sa v otázke posúdenia už zrealizovaného zámeru stavebníka

ako celku z vyššie uvedených dôvodov plne stotožnil s názorom žalovaného. Pre posúdenie stavby ako
celku je rozhodujúca skutočnosť, že voľne položené železobetónové dielce (betónové prefabrikáty) sú
navzájom previazané oceľovými kvetináčmi, ktoré zabezpečujú celej konštrukcii vyššiu stabilitu. Do tejto
konštrukcie sú umiestnené dva otvory v jednom je bránka pre peších kotvená do samotnej konštrukcie
ohradenia a v druhom je elektrická posuvná brána kotvená do existujúceho železobetónového múru.

Len na dôvažok dáva správny súd do pozornosti, že pre účely stavebného zákona ustanovenie § 139b
ods. 8 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. explicitne upravuje, že za drobné stavby sa považuje aj oplotenie.
46. Správny súd vyhodnotil žalobcove námietky, aj vzhľadom na charakter konania o podnete
prokurátora, ako nedôvodné. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, argumentujúc, že žiadnu
stavbu nepostavil, taktiež namietal rozpor skutkového stavu s obsahom administratívnych spisov
a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho čiastočnú nezrozumiteľnosť. Správny súd už vyššie

poukázal na charakter konania o proteste prokurátora, pričom v tomto type konania podaním protestu
prokurátorom vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom a v prípade vyhovenia
protestu správnym orgánom sa súhlas účastníka konania nevyžaduje a prípadné odvolanie môže
smerovať len k otázke, či sa malo alebo nemalo protestu vyhovieť.
47. Žalobcovu námietku týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia považuje správny súd v tomto

konaní za nedôvodnú, pretože posúdenie zámeru ako celku je v súlade so stavebným zákonom, keď
príslušný stavebný úrad skúma na podklade písomného oznámenia charakter stavby, prihliadajúc na
jej umiestnenie, stavebnotechnické vyhotovenie a účel jej užívania. Tieto hľadiská sú podstatné najmä
v prípade ohlásenej drobnej stavby, ktorej súčasťou je technické zariadenie.
48. V súvislosti s námietkou rozporu skutkového stavu, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia s administratívnymi spismi, správny súd konštatuje, že predmetom konania
predsprávnymorgánomboloposúdeniezákonnostipostupustavebnéhoúraduvkontextenamietnutého
porušenia zákona z dôvodov uvedených v proteste prokurátora. Teda sporným nie je skutkový stav,
ten vyplýva z vykonaného štátneho stavebného dohľadu, ale právne posúdenie stavebného úradu na
takto už zistený stav a jeho následný postup, v rámci ktorého mal ustáliť, či v danej veci ide o nelegálnu

drobnú stavbu bez jej predchádzajúceho ohlásenia alebo o drobné úpravy stavby bez predchádzajúceho
ohlásenia, v nadväznosti na určenie potreby ďalšieho zákonom predpokladaného postupu vo vzťahu
k ich legalizácii. Taktiež z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného celkom jasne vyplýva, z akého dôvodu
považoval za potrebné posudzovať už zrealizovanú stavbu komplexne, v súlade s jej účelom užívania.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že ten s poukazom na projektovú dokumentáciu stavby

– sprievodnú a technickú správu mal za to, že na ohradenie predmetného parkoviska boli použité
stavebné výrobky a stavebné práce, pričom takto vzniknutú konštrukciu, ktorej prvky sú navzájom pevne
prepojené a svojou váhou a objemom slúžiace ako základ pre ukotvenie bránky pre peších a zároveň
plniace spolu s elektrickou posuvnou bránou a existujúcim betónovým múrom deklarovaný účel stavby,
práve s ohľadom na jeden (stavebno-technický) funkčný celok, nemožno rozdrobiť na jednotlivé časti

a posudzovať ich samostatne.
49. Vzhľadom na absentujúce písomné oznámenie žalobcu podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona je
legitímne trvať na požiadavke dôsledného dodržiavania všeobecne záväzných predpisov v stavebnom
konaní a začať konanie podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 1 stavebného zákona, v ktorom
stavebný úrad posúdi už zrealizovaný zámer žalobcu ako celok.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania žalovaného rozhodol súd podľa ust. § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy
konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať
iba výnimočne. Výnimočné dôvody súd v tomto konaní nezistil.
52. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol súd podľa § 169 SSP tak, že im ich náhradu

nepriznal, keďže mu žiadne v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom nevznikli.
53. Podľa § 40al ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov pôsobnosť Ministerstva dopravy Slovenskej republiky v oblasti
územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia podľa doterajších všeobecne záväzných predpisov
prechádza na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

54. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o
rozhodnutí správneho súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.