Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119200696
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1119200696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobkyne:
Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava,
IČO: 00 151 866, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom,
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 377,47 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-14C/3/2019, zo dňa 10.4.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči žalovanej
zaplatenia 377,47 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, na tom skutkovom základe, že dňa
27.11.2015 došlo k škodovej udalosti I. S. D.: Y. v umývacej linke na čerpacej stanici Slovnaft v
Novákoch pri umývaní služobného auta došlo k odlomeniu ľavého spätného zrkadla vodiča. Vodič
služobného vozidla zatlačil stop, kedy sa linka zastavila. Vedúcim čerpacej stanice bola vyhodnotená

škoda, že škodu zapríčinila chyba umývacej linky. Škodová udalosť bola nahlásená žalovanej s tým, že
si uplatnila nárok na náhradu škody dňa 30.11.2015 a žalovaná oznámila listom zo dňa 23.2.2016, že
dňa 19.2.2016 ukončila šetrenie poistnej udalosti. Súčasne predložila výpočet výšky plnenia z poistnej
udalosti č. 956214777 v sume 771,06 eura. Poistné plnenie poukázala na účet Ministerstva vnútra SR
č. N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ďalej uviedla, že žalovaná ju vyzvala na vrátenie ním zaslanej
realizovanej platby dňa 24.2.2016. Následne dňa 12.10.2016 omylom zaslala žalovanému platbu vo
výške 771,06 eura. Žiadosť o preverenie likvidácie poistnej udalosti spolu s faktúrou Automobilové

opravovne Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a.s. o vrátenie platby zaslala dňa 27.11.2015,
pričom žalovaná nereagovala. Podaním zo dňa 1.8.2018 žiadala vyplatenie poistného plnenia, na ktorú
žalovaná nereagovala, a preto si uplatnila úroky z omeškania podľa § 517 Občianskeho zákonníka. Bola
názoru, že svoj nárok si uplatnila riadne a včas, a tvrdila, že neuplynula objektívna premlčacia lehota v
zmysle § 106 ods. 2 v spojení s § 104 Občianskeho zákonníka.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie

na základe vykonaného dokazovania a uplatnenej námietky premlčania zo strany žalovanej dospel
k záveru, že žalobkyňa si svoje právo neuplatnila včas. V danom prípade spornou okolnosťou bolo
namietané premlčanie zo strany žalovanej a touto námietkou sa súd prvej inštancie musel zaoberať.
Ozrejmil, že predmetom konania je náhrada škody, ktorá vyplýva z § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom ku škode došlo dňa 27.11.2015. S poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedol,
že na premlčanie nároku na náhradu škody sa na daný prípad vzťahuje § 106 Občianskeho zákonníka.
Objektívna trojročná premlčacia lehota začala plynúť žalobkyni dňom vzniku škodu, t. j. 27.11.2015, kedy

došlo ku škodovej udalosti. Súd prvej inštancie mal predloženými dôkazmi za preukázané (napokon aj
za nesporné), že žalobkyňa sa dozvedela o rozsahu škody najneskôr 18.12.2015 a od tohto dňa sa
počíta nárok žalobkyne na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a premlčacia
doba uplynula žalobkyni dňom 18.12.2017. Žalobkyňa si uplatnila nárok na súde prvej inštancie až
dňa 14.1.2019, a teda po uplynutí premlčacej doby a preto sa v konaní žalovaná premlčania úspešne

dovolala. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že žaloba bola podaná včas a riadne podľa §
107 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že na daný prípad je vylúčená aplikácia § 107 Občianskeho
zákonníka a nakoľko vychádzal z charakteru uplatňovaného nároku na náhradu škody podľa § 15 ods.
2 zákona č. 381/2001 Z. z. konštatoval, že na premlčanie predmetného nároku sa vzťahuje
§ 106 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že v danom prípade bol nárok žalobkyne uplatnený po
uplynutí objektívnej premlčacej doby za uplatnenia námietky premlčania žalovanou a keďže právo na

náhradu škody je premlčané, súd prvej inštancie sa ďalšími okolnosťami a tvrdeniami v predmetnej veci
nezaoberal.

3. Na uvedenom základe za použitia § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., § 100
ods. 1, § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie uplatnenú námietku žalovanej

vyhodnotil ako dôvodnú, a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a plne úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť.
Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s.
p.) bola námietka, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Vzhľadom na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola názoru, že subjektívna premlčacia doba

začala plynúť dňom 22.8.2018, t. j. 15 dní od prijatia „Predžalobnej výzvy na úhradu poistného
plnenia z poistnej udalosti 9562147777“. Uvedenú skutočnosť v konaní preukázala doručenkou o prijatí
„Predžalobnej výzvy na úhradu poistného plnenia z poistnej udalosti 9562147777, žalovanou dňa
6.8.2018. S poukazom na § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že pre začiatok plynutia
10-ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Objektívna
premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom po pripísaní nesprávnej výšky (771,06 eura)
poistného plnenia späť na účet žalovaného, a teda dňa 13.10.2016. Uvedené preukázala, že zo
strany žalovanej išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaná mala vedomosť o nároku
žalobkyne, nakoľko vydala oznámenie o poistnom plnení s jasne uvedenými základnými informáciami o

poistnej udalosti (číslo hlásenia: 28871510, poistná udalosť: 9562147777, dátum hlásenia 27.11.2015,
dátum vzniku: 27.11.2015, príčina škody) a po spätnom vrátení nesprávneho poistného plnenia
žalovanej vo výške 771,06 eura mala možnosť chybu napraviť a správne poistné plnenie poukázať na
účet žalobkyne, ale takto nepostupovala. Vzhľadom na uvedené mala za to, že nárok nie je premlčaný.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.7.2024 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

7. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne aplikoval dvojročnú
premlčaciu dobu práva na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 27.11.2015
(kedy došlo k škodovej udalosti) a to v nadväznosti na odvolaciu námietku žalobkyne, že na vec sa
správne mala aplikovať dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka počnúc dňom 22.8.2015 (15 dní po doručení predžalobnej výzvy), pričom

objektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 13.10.2016
(nasledujúci deň po vrátení poistného plnenia žalovanej).
8. Ťažiskom skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu je poskytnutie
plnenia jedným subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodutohto plnenia. V praxi môže ísť o prípady poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že
je veriteľom, plnenie tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.).
Jedná sa o konanie v akomsi „omyle“ o povinnosti plniť. Podstatným pojmovým znakom tohto prípadu

bezdôvodného obohatenia zároveň je aj to, že osoba poskytujúca plnenie nedisponuje subjektívnou
vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu (R 61/2020, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/39/2018 a sp. zn. 2Cdo/92/2010). Na vrátenie poskytnutého plnenia ako plnenia bez právneho
dôvodu je tak nárok iba vtedy, ak ten, kto plnil, nemal vedomosť o tom, že nie je povinný plniť, alebo že
ten, komu plní, nie je oprávnený plnenie prijať. Ináč by sa totiž súd musel zaoberať otázkou, či medzi

účastníkmi nedošlo napr. ku skrytému darovaniu, ktoré by bolo právnym dôvodom plnenia a vylučovalo
by nárok na jeho vrátenie z titulu bezdôvodného obohatenia.

9. Zároveň hodno zdôrazniť, že právna úprava bezdôvodného obohatenia je subsidiárna vo vzťahu
k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky
majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku

záväzku, a teda i príslušných reparačných ustanovení. Ak je právnym dôvodom vzniku majetkovej
povinnosti reparovať vzniknutú majetkovú nerovnováhu iná právna skutočnosť kontraktného či
deliktného charakteru, právna úprava bezdôvodného obohatenia sa neuplatní. A contrario sa právna
úprava bezdôvodného obohatenia uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov
súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu.

10. So zreteľom na skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383
C. s. p.), že žalobkyňa na výzvu žalovanej zo dňa 26.4.2016, že poistné plnenie vo výške 771,06 eura jej
bolo poukázané omylom, toto poistné plnenie vrátila; nekonala žalobkyňa pri vrátení sumy 771,06 eura
v omyle, ale zjavne uznajúc opodstatnenosť výzvy žalovanej, pričom majetkové plnenie titulom náhrady

škody, ktorého sa žalobkyňa žalobou domáhala má od počiatku právny základ v poistnom vzťahu so
žalovanou, čo vylučuje, aby sa žalobkyňa nápravy tejto majetkovej nerovnováhy spôsobenej poistnou
udalosťou domáhala proti žalovanej poisťovni titulom bezdôvodného obohatenia.

11. A keďže žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by

preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v

spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).