Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224201324
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201324.2

Uznesenie

6C/41/2024

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: 2J Invest, s.r.o.,

so sídlom Štefánikova 61, 085 01 Bardejov, IČO: 51 858 576, právne zastúpeného: JUDr. Matúš
Hrib, advokát, Tehelná 46, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: HBS Systems s.r.o.,
Štefánikova 774/78, 085 01 Bardejov, IČO: 50 381 105, právne zastúpeného: JUDr. Vlastimil Klepáč,
advokát, Krmanova 18, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, o určenie vlastníckeho práva a zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

6C/41/2024

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
II. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

6C/41/2024

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.5.2024 žalobca žiada, aby súd určil, že je výlučným
vlastníkom betónového plota s výškou 160 cm, šírkou 30 cm, ktorý sa nachádza na hranici parcely
A. B. XXXX/XX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., obec C., D. C. s parcelou E. B. XXXX/X, orná pôda, o výmere XX m2 a
s parcelou E. B. XXXX, orná pôda, o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,
k.ú. C., obec C., D. C.. Zároveň žiadal zriadiť vecné bremeno v podobe práva umiestnenia betónového

plota uvedeného v I. výroku rozsudku na parcele A. B. XXXX/XX, druh pozemku – zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., obec C., okres
C. s povinnosťou žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu za zriadenie vecného bremena sumu 240 € do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žiadal tiež priznať nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX nadobudol nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., obec C., D. C., z ktorých sú pre účely tohto konania
podstatné hlavne stavba administratívnej budovy a okolitá parcela (susediace s parcelou žalovaného)
a to: - stavba so súpisným č. XXX, postavená na parcele A. B. XXXX/X - parcela A. B. XXXX/XX, druh
pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX m2. Súčasťou kúpy bol aj starší plechový
garáž, hnuteľné veci, a rovnako súčasti i príslušenstvo, za ktoré žalobca zaplatil kúpnu cenu, čo je

zachytené v bode 7.6 kúpnej zmluvy. Pri predaji tejto budovy s areálom predávajúci F. C., G. konajúci p.
H. G. vyčlenil pre svojho syna malú časť pozemku parcelu A. B. XXXX/XX, druh pozemku – zastavanáplocha a nádvorie, o výmere XXX m2 (ďalej ako „dotknutá parcela“), zapísanú na liste vlastníctva č.
XXXXX, k.ú. C., obec C., D. C.. Evidovaným vlastníkom dotknutej parcely je žalovaný, pričom synom
konateľa predávajúceho je konateľ žalovaného I. J. H.. Od miestnej komunikácie delil predmet kúpy

betónový murovaný plot s posuvnou kovovou bránou a bráničkou, ktoré na základe kúpy vlastnícky
patria žalobcovi, nakoľko za nich žalobca zaplatil kúpnu cenu, nikdy nebolo v rámci dojednania kúpy
komunikované inak a napokon vstup žalovaného bol zabezpečený cez hlavnú bránu. Žalovaný však
zasiahol do vlastníctva žalobcu tak, že naľavo od hlavného vstupu z miestnej komunikácie zbúral
časť plota o šírke cca 3m, odstránil bráničku a upravil terén (odkopal zeminu, naviezol štrk a osadil

garáž). Pôvodne sa oháňal tým, že má povolenia a to jednak na vstup a tiež k riešeniu nového
oplotenia či osadenia garáže. Uvedené sa ukázalo ako nepravdivé a žalovaný disponoval len ohlásením
drobnej stavby plota, ktoré ho nijako neoprávňovala do zničenia časti plota žalobcu ani do realizácie
stavby plechovej garáže. Následne prebehli pokusy o jednania so žalovaným, a to jednak po prvotných
zásahoch na mieste samom za prítomnosti J. J., konateľky žalobcu, právneho zástupcu J. K. L.,
advokáta i p. M. L. na strane žalobcu a p. H. K.. na strane žalovaného. Neskôr došlo dňa 20.11.2023 aj

kďalšiemustretnutiuvkaviarniC.vC.(bezJ.J.),avšakžalovanýďalejnekomunikoval.Natomtozáklade
listom zo dňa 28.03.2024 žalobca vyzval žalovaného, aby vykonal nápravu. V odpovedi právneho
zástupcu zo dňa 19.04.2024 ten nároky spochybnil a opätovne vyzval žalobcu na odpojenie prívodov k
stĺpu posuvnej brány, teda je zrejmé, že žalovaný vlastnícke právo žalobcu k plotu nerešpektuje a mieni
ho ďalej porušovať. Na tomto základe sa žalobca domáha právnej ochrany a žiada, aby súd rozhodol,

že žalobca je vlastníkom murovaného plota postaveného na hraniciach dotknutej parcely a parcely A.
B. XXXX/X (vo vlastníctve G.) a parcely E. B. XXXXX (tiež vo vlastníctve G.). Stavba plota bola pôvodne
zriadenánavlastnompozemkuvlastníkahlavnejveci,t.jadministratívnejbudovyalennazákladekúpnej
zmluvy došlo k vzniku predmetného stavu, že žalobca ako vlastník plota nie je vlastníkom pozemku,
na ktorom ten stojí. Náhradu za zriadenie vecného bremena navrhuje žalobca v jednorázovej odplate

vychádzajúcej z hodnoty nehnuteľnosti a rozsahu jej užívania a podielu žalobcu na tomto užívaní,
keďže táto cesta slúži pre prístup k viacerým nehnuteľnostiam. Žalobcovi je známe, že ceny obdobných
nehnuteľností sú na úrovni cca 50 € za 1 m2, čo pri vymedzenom rozsahu 4,8 m2 (24x0,2m) činí hodnotu
celej parcely 240 € (4,8 m2*50 €). Žalobca má za to, že na požadovanom určení je daný naliehavý
právny záujem, nakoľko bez rozhodnutia v danej veci je ohrozené vlastnícke právo žalobcu, žalovaný

môže naďalej ničiť plot a otvoriť tak celý areál, ktorý ostane nechránený pred vstupom cudzích osôb.

3. Podaním zo dňa 26.6.2024 žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie s tým, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do betónového stĺpu, ktorý sa nachádza v
spoločnom bode stretu nasledovných parciel:

- parcely A. B. XXXX/XX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., obec C., okres C.
- parcely A. B. XXXX/XX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., obec C., D. C.
- parcely E. B. XXXX, orná pôda, o výmere XXX m2, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C.,

obec C., D. C.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že sa žalobou domáha
určenia vlastníckeho práva k betónovému oploteniu proti žalovanému, ktorý už pred podaním žaloby
vykonal niektoré vážne zásahy do predmetného oplotenia (odstránil jeho časť ako bolo popísané v
rozsahu cca 3 metrov a to úplne a tiež v inej časti odstránil menšiu časť, kde umiestnil svoje zariadenie).
V rámci písomnej komunikácie predloženej súdu žalovaný už 2x vyzýval na odstránenie snímačov

elektrickej posuvnej brány, nakoľko chce aj tento stĺp odstrániť, pričom na uvedenom trvá aj napriek
podanej žalobe a upozorneniam, aby neporušoval vlastnícke práva k predmetnému oploteniu. Tento stĺp
sa nachádza v bode stretu troch parciel a to:
- parcely A. B. XXXX/XX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., obec C., D. C.

- parcely A. B. XXXX/XX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX m2, zapísanej
na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C., obec C., D. C.
- parcely E. B. XXXX, orná pôda, o výmere XXX m2, zapísanou na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. C.,
obec C., D. C.. Má za to, že tak koná v snahe vyvolania nátlaku na výhodné odkúpenie svojho pozemku
žalobcami resp. na výhodnú zámenu, ktorej sa v rámci jednaní dožadoval. Budovu s príslušenstvom

a pozemkami odkúpil žalobca od firmy otca konateľa žalovaného, v rámci ktorého obchodu nedošlo k
prevodu parcely, ktorá je teraz vo vlastníctve žalovaného a ten napriek tomu, že k parcele bol riadny
prístup cez posuvnú bránu a asfaltovú komunikáciu začal s demoláciou plota, nehovoriac o tom, že na
uvedené nemal žiaden potrebný podklad (stavebného úradu, odboru dopravy, vlastníkov inžinierskychsietíapod.).Dňa26.06.2024bolaprávnemuzástupcovižalobcudoručenávporadítretiapísomnávýzva,
ktorá opätovne smeruje k zbúraniu oporného stĺpika, na ktorom sa posuvná brána pri posunoch ukotvuje
a na ktorom sú aj snímače a rozvody. Sám poškodil terén svojho pozemku a v snahe dosiahnuť svoje

účelovo vyzýva žalobcu. Je zrejmé, že žalovaný svoje hrozby môže naplniť, nakoľko opakovane poškodil
oplotenie, vyklčoval stromy, orezal mohutný orech, zrealizoval oplotenie, osadil plechový garáž priamo
pred vstupom do budovy žalobcu bez akéhokoľvek povolenia a tiež bez toho, aby uvedené malo reálny
ekonomický význam. Odstránením oporného stĺpika bude znefunkčnená hlavná a jediná vstupná brána
do objektu z miestnej komunikácie.

4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP“)
pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
b) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
c) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
d) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
e) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
f) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
g) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

10. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

11. Podľa § 336 ods. 1-4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.12. Podľa § 340 ods. 1 CSP ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

13. Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd dodržať
formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 218/2000).

14. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie)
podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na
neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo
104/2010, 2Cdo 105/2010).

15. Neodkladné opatrenie je totiž zabezpečovacím prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery
účastníkov, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Na rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia súd nemusí nariadiť pojednávanie a účastníkov nemusí ani vypočuť, teda ani vykonávať
dokazovanie. Nemusí účastníkom ani umožniť, aby pred rozhodnutím o tomto návrhu sa mohli vyjadriť k

obsahu listín, z ktorých bude robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 47/2009, 4Cdo 57/2009).

16. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný

charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených

listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo
3/2010).

17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Súd musí tieto okolnosti zvážiť.
Aby sa tak mohlo stať, je predovšetkým na žalobcovi, aby uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
o skutočnostiach, ktoré majú relevantný vplyv na to, aby jeho návrhu bolo vyhovené. Aj v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia musí žalobca produkovať také skutočnosti, ktoré môžu smerovať

k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť
do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia (viď aj
rozhodnutie č. 15/1972 v zbierke súdnych rozhodnutí a stanov).

18. Neodkladné opatrenie je preventívny prostriedok, ktorým sa poskytne okamžitá ochrana porušeným

alebo ohrozeným právam ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude zmarená. Predpokladom na vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana; odôvodnenosť potreby neodkladnej
úpravy pomerov alebo odôvodnenosť, že exekúcia bude ohrozená. Je nevyhnutné aby bol osvedčený
nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie nebezpečenstva bezprostrednej ujmy.

Nebezpečenstvo, že exekúcia bude zmarená musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

19. Súd preskúmal návrh žalobcu spolu s pripojenými dôkaznými prostriedkami (výzvou na vykonanie
nevyhnutných opatrení a oznámenie o premiestnení snímača a dorazov vstupnej rampy, výpisom
z obchodného registra obchodnej spoločnosti M. G., fotodokumentáciou a LV parcely č. XXXX/XX v k.ú.

C.) postupujúc v zmysle § 324 a nasl. CSP a vysporiadaním sa so všetkými podmieňujúcimi
podmienkami potreby nariadiť neodkladné opatrenie a má za to, že žalobca neosvedčil naliehavosť
upraviť pomery formou neodkladného opatrenia.20. Z charakteru neodkladných opatrení ako už bolo uvedené vyplýva, že pred ich nariadením súd
nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na

osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy tak, že
ak by k bezodkladnej úprave nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý
by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

21. Súd má za potrebné poukázať na prvok dočasnosti a predbežnosti, ktorým sa ochrana poskytovaná
prostredníctvom neodkladného opatrenia ohrozeným, resp. narušeným právam a oprávneným záujmom
strany sporu vyznačuje. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade
dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán, pričom jeho nariadenie je
podmienené osvedčením (preukázanie sa nevyžaduje), že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy

právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Žalobca, ktorý v danej veci podal návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Súd by nemohol nariadiť neodkladné
opatrenie, ak by sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javil ako
nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera

pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania - so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
- vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Špecifikom konania, predmetom ktorého je nárok na
nariadenie neodkladného opatrenia teda je, že naň nemožno aplikovať všetky zásady kontradiktórneho
konania, ktoré sú typické pre sporové konanie, a to s ohľadom na skutočnosť, že uvedeným inštitútom
sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených, resp. ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia. (viď tiež uznesenia NS SR sp. zn. 1 Obo 8/2019, 1 Obdo 79/2020).

22. V súvislosti s posudzovaním ústavnosti rozhodovania krajského súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia ústavný súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd rozhoduje o neodkladnom
opatrení počas konania, je nepochybne daná spätosť rozhodovania o neodkladnom opatrení s

rozhodovanímvovecisamej.Pokiaľžalobapodanávovecisamejneobstojí„naprvýpohľad“(napríkladz
procesných dôvodov, nesprávnej aktívnej či pasívnej legitimácie strany sporu, neosvedčením hmotného
práva atď.), je konanie o neodkladnom opatrení bez ďalšieho odsúdené na neúspech. Inak povedané, ak
je zrejmé, že základ nároku nie je daný a nemôže mu byť poskytnutá ochrana, nemôže byť poskytnutá
ochrana ani nároku na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý je uplatňovaný v rámci konania vo veci

samej. Na takúto skutočnosť je všeobecný súd povinný poukázať a uvedené nemôže byť posúdené ako
neprípustné prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, i keď formálne skutočne ide o prejudikovanie
výsledku konania vo veci samej. (viď uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 573/2023 zo dňa 7.11.2023).

23. Podľa názoru súdu žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil základné

zákonné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho nariadenie, konkrétne neosvedčil existenciu, resp.
danosť nároku, ktorého ochrany sa domáha.

24. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „zmluva“) súd zistil, že žalobca od G. F. C., G., G.
G. N. XX, XXX XX C., I.: XXXXXXXX nadobudol nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX,

k.ú. C., obec C., D. C., a to:
-k pozemku parcele A. B. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2,
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres C.;
-k pozemku parcele A. B. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX m2,
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres C.;

-k pozemku, k parcele A. B. XXXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXX m2,
zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., D. C.
-k stavbe (Administratívna budova) so súpisným číslom XXX, druh stavby: Administratívna budova,
popis stavby: F.. C., postavenej na parcele A. B. XXXX/X druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., D. C..

25. V bode 7.6 zmluvy je uvedené, že „Cena za Sklad, súčastí a príslušenstvo Nehnuteľností
a prevádzané hnuteľné veci je zahrnutá v Kúpnej cene podľa bodu 3.1 článku III tejto zmluvy.“26.ZvýpisuzLVč.XXXXplynie,žežalovanýjevlastníkomnehnuteľnostiparcelnéč.XXXX/XXovýmere
XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, okres C., obec C., katastrálne územie C..

27. Z fotodokumentácie predloženej žalobcom je zrejmé, že od miestnej komunikácie delil pozemok
žalovaného betónový murovaný plot, ktorý následne pri strete pozemku žalobcu od miestnej
komunikácie pokračoval posuvnou kovovou bránou a bráničkou.

28. Z predložených dôkazov plynie, že žalobca sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k časti
plotu, ktorý je na hranici parciel vo vlastníctve žalovaného (parcela č. XXXX/XX) a tretej osoby - G. O.
(parcela E. B. XXXX zapísaná na LV č. XXXXX a parcela E. B. XXXX/X zapísaná na LV č. XXXXX),
pričom tento plot nie je postavený na hranici pozemkov žalobcu a žalovaného.

29. Podľa § 135c ods. 1-3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na

to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže
usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu
vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

30. Veci tvoriace príslušenstvo inej hlavnej veci majú, na rozdiel od súčasti veci, povahu samostatnej
veci v právnom zmysle a teda môžu byť aj samostatným predmetom právnych vzťahov. V prípade,
ak príslušenstvom hlavnej veci je nehnuteľnosť (vedľajšia stavba), je základným predpokladom, aby
príslušenstvo prešlo spolu s hlavnou vecou na inú osobu, vyjadrenie vôle účastníkov právneho vzťahu,

vykonať prevod aj tohto príslušenstva a to v písomnej forme. Ak takýto prejav vôle chýba (prejav
vôle nebol vykonaný dostatočne určite a zrozumiteľne), príslušenstvo na nadobúdateľa hlavnej veci
neprechádza. (viď Uznesenie NS SR z 30. 8. 2012, sp. zn. 6 Cdo 18/2011). Podľa názoru súdu
ustanovenie bodu 7.6 kúpnej zmluvy nevyjadruje dostatočne určite a zrozumiteľne, že by súčasťou kúpy
mal byť aj plot v časti, ktorá nie je hranicou pozemku a má byť na hraniciach žalovaného a tretej osoby

- G. O. (výklad contra proferentem) (z hľadiska posudzovania vôle strán sporu, teda v tak zásadnej veci
pre žalobcu o tom, že by jeho plot mal stáť na pozemku tretej osoby odlišnej od zmluvnej strany kúpnej
zmluvy (v tomto prípade žalovaného) by toto v zmluve spomenuté bolo, ako aj nepochybne by bola
uvedená skutočnosť, že je nevyhnutné ).

31. Podľa názoru súdu napriek tomu, že rozhoduje v tejto fáze len o neodkladnom opatrení, v žalobe
absentuje požadovaný naliehavý právny záujem, keďže plot, ktorého vlastníctva sa žalobca domáha,
nie je na hranici pozemku žalobcu, pričom žalobca pri kúpe nehnuteľnosti vedel aj to, vychádzajúc
zo žaloby, že pri predaji budovy s areálom bol vyčlenený pozemok pre žalovaného, resp. citujúc zo
žaloby „vyčlenil pre syna malú časť pozemku parcelu A. B. XXXX/XX, druh pozemku, zastavaná plocha

a nádvorie, o výmere XXX m2“. Zároveň zo zmluvy v bode 7.6 nevyplýva, že by sa strany dohodli alebo
aspoň upovedomili o tom, že po jej uzavretí je potrebné usporiadať vzťahy so subjektom, ktorý nie
je účastníkom tohto zmluvného vzťahu (žalovaným) postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka
a tiež na tom, že plot na hranici žalovaného a tretej osoby (G. O.) má byť vo vlastníctve žalobcu.
Z predložených fotografií žalobcom tiež plynie, že medzi pozemkami žalobcu a žalovaného, od stĺpika,

ktorý je predmetom návrhu na neodkladné opatrenie, je postavený pletivový plot, ktorý pozemky strán
sporu oddeľuje (viď napr. fotografia na čl. 65 spisu, aj čl. 64 spisu pripojené k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia). Ak žalobca argumentuje v žalobe otvorením areálu, nič mu nebráni, aby svoju
nehnuteľnosť (pozemok) oplotil iným plotom, ak tento nepostačuje a účinne ochránil svoje vlastnícke
právo.Podstatnouskutočnosťouvdanomprípadejeajznevýhodnenie(obmedzenie)vlastníckehopráva

žalovaného a zabránenie jeho možnosti rozšírenia vstupu na pozemok z priľahlej komunikácie, ktoré je
podľa názoru súdu zásadnou (ide o druh pozemku – zastavané plochy a nádvoria – teda aj kapacitne
vyhovujúci prístup a pripojenie na komunikácie).

32. Avšak ešte raz pre súd bolo podstatné pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení, že žalobca

neosvedčil danosť nároku v základnom konaní a teda základ nároku nie je daný a nemôže mu byť
poskytnutá ochrana, a teda nemôže byť poskytnutá ochrana ani nároku na vydanie neodkladného
opatrenia, ktorý je uplatňovaný v rámci konania vo veci samej. Uvedené ako už bol súd spomenul
nemôže byť posúdené ako neprípustné prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, i keď formálneskutočne ide o prejudikovanie výsledku konania vo veci samej. (viď okrem iných rozhodnutie ÚS SR
IV. ÚS 573/2023)

33. Žalobca podľa názoru súdu potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčil v miere potrebnej
pre vyhovenie návrhu a nepreukázal naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania.
Podstatnou v tomto smere je miera potrebná pre vyhovenie návrhu, ktorá splnená nebola, preto súd
návrh zamietol.

34. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

6C/41/2024
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.