Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424204275
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1424204275.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek
senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha - Michle, IČO: 64 948 242, konajúceho
prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, právne zast. Stentors advokátska kancelária s.r.o.,

so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 51 757 184, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X, D., o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 17.05.2024, č.k. 65C/36/2024-474, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal

žalovanému nakladať, teda zmluvne previesť na tretie osoby, zriadiť záložné právo, vecné bremeno
aleboinévecnéčizáväzkovéprávovprospechtretíchosôb,akoajvložiťakovkladdozákladnéhoimania
alebo iného majetku právnickej osoby, nehnuteľnosti žalovaného, evidované na LV č. XXXX, pre k.ú. E.
(i) byt č. 704 na 6. poschodí polyfunkčnej budovy so súp. č. XXXX, vchod C. X, postavenej na pozemku
parc. reg. „C“ č. XXXX/X o výmere 989 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj len
„dom“) vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 9816/386299 na spoločných častiach, spoločných

zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku (ďalej aj len „byt“), a nebytový
priestor č. XXX na -1 podlaží (suteréne) domu vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 3724/386299
na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku (ďalej aj len „nebytový priestor“, byt a nebytový priestor spolu ako „nehnuteľnosti“), a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm.
d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne s poukazom na účel,
zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a subsidiaritu neodkladného opatrenia k
zabezpečovaciemuopatreniutým,žezvýpisuLVč.XXXXprek.ú.E.malzaosvedčené,žežalovanýako
vlastník nehnuteľností tieto nadobudol titulom Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa V-20504/2023 zo dňa 12.10.2023 (ďalej len „Dohoda o vyporiadaní BSM”), pričom

podľa chronológie zmien na LV č. XXXX pre k.ú. E. od 26.02.2015 boli pred zmenou zápisu ako
vlastníci nehnuteľností v podiele 1/1 (v BSM) evidovaní žalovaný s manželkou E. B., ktorí vlastníctvo
nadobudli na základe kúpnej zmluvy podľa V-33990/15 zo dňa 18.01.2016. Súd prvej inštancie uviedol,
že manželka žalovaného, E. B., nar. XX.XX.XXXX, na základe Dohody o ručení uzavretej so žalobcom
dňa 18.11.2020 (ďalej len ako „dohoda o ručení“) vyhlásila (ďalej len „ručiteľka 1“), že ak dlžník -
spoločnosť UFOX, s.r.o., IČO: 45 385 351 (ďalej len „dlžník“) nesplní záväzok zo zmlúv o úvere - Zmluvy

o úvere číslo: XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 v znení neskorších dodatkov (ďalej len „zmluva
o úvere 1”) a Zmluvy o kontokorentnom úvere číslo: XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 18.11.2020 v zneníneskorších dodatkov (ďalej len „zmluva o úvere 2”, zmluva o úvere 1 a zmluva o úvere 2 spolu aj
ako „zmluvy o úvere“), uspokojí žalobcu ako ručiteľ v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku.
Žalobca najskôr oznámil dlžníkovi, že pristúpil k zosplatneniu úveru z uzavretých zmlúv o úvere a vyzval

dlžníka na úhradu celého zostatku úveru, pričom zásielky sa vrátili žalobcovi ako nedoručené. Žalobca
následne vyzval ručiteľku 1 na úhradu záväzku výzvou zo dňa 30.01.2024, ktorá jej bola doručená
dňa 05.02.2024. Z uvedeného súd prvej inštancie dovodil, že žalobca osvedčil, že má voči dlžníkovi
pohľadávku, ktorú dlžník neuhradil, preto na splnenie dlhu vyzval manželku žalovaného (ručiteľku 1)
titulom ručenia. S poukazom na to, že žalobca sa vo veci samej domáha vyslovenia, že právny úkon -

Dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovaným a jeho manželkou (ručiteľkou 1) je voči žalobcovi
neúčinná, k existencii vymáhateľnej pohľadávky ako jedného z predpokladov úspešného odporovania
právnemu úkonu, s poukazom na závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022, podľa ktorého vymáhateľná
pohľadávka v zmysle ust. § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať v základnom súdnom konaní, žalobca skonštatoval, že v aktuálnom štádiu konania osvedčil, že

má pohľadávku voči dlžníkovi, pričom dlžníkom veriteľa (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka) nie je len
osoba zaviazaná veriteľovi splniť svoj vlastný dlh, ale je to aj ručiteľ a ďalšie osoby, ktoré sú akcesoricky
a subsidiárne zaviazané splniť pohľadávku veriteľa (Rc 52/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky (ďalej len „NS ČR“) z 26.04.2002, sp. zn. 21 Cdo 1123/2001), teda vymáhateľnú pohľadávku
má žalobca aj voči ručiteľke 1, ktorá je manželkou žalovaného. Súd prvej inštancie uzavrel, poukazujúc

na spôsob uplatnenia odporovateľnosti odporovacou žalobou, na pasívnu vecnú legitimáciu osoby, ktorá
mala z odporovaného právneho úkonu prospech a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ÚS SR“) č.k. II. ÚS 43/2018-18 zo dňa 18.01.2018 v tom smere, že v konaní o určovacej
(odporovacej) žalobe nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
z dôvodu, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného v konaní o odporovacej žalobe

neslúži na zabezpečenie peňažného nároku a žalovaný v konaní o odporovacej žalobe nie je dlžníkom,
a skonštatoval tak dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože sledovaný účel
(zabezpečenie pohľadávky veriteľa) nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Existenciu
potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca osvedčoval sledom skutočností, ku ktorým v
priebehu posledného r. 2023 došlo, a to 11/2022 - začiatok omeškania dlžníka so splácaním úverov

podľa zmlúv o úvere, 02.05.2023 - vznik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 26.07.2023 - zánik
BSM, 27.09.2023 - zrušenie účasti ručiteľky 1 a žalovaného v spoločnosti dlžníka (UFOX, s.r.o.),
02.10.2023 - uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM; 04.10.2023 - zánik živnostenského oprávnenia
ručiteľky 1, 12.10.2023 - prevod nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní BSM; 16.10.2023 -
predčasná splatnosť úverov podľa zmlúv o úvere. Žalobca uviedol, že na základe Dohody o vyporiadaní

BSM (v dôsledku zrušenia BSM súdom za trvania manželstva, keďže ručiteľka 1 získala živnostenské
oprávnenie) sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v BSM ručiteľky 1 a
žalovaného, pričom ručiteľka 1 nedisponuje žiadnym iným nehnuteľným majetkom, na základe čoho
mal žalobca za to, že náležitosť osvedčenia dôvodnosti a trvania uplatneného nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie ohrozenia exekúcie a potreba neodkladnej úpravy pomerov

sú dané. Žalobcom uvádzané skutočnosti mal súd prvej inštancie za osvedčené listinnými dôkazmi,
a to Dohodou o vyporiadaní BSM, podľa ktorej nehnuteľnosti patriace do BSM nadobudol žalovaný
a ručiteľka 1 nadobudla pohľadávky voči dlžníkovi vo výške 220.000 eur, vrátane úrokov vo výške
45.000 eur. Žalobca poukázal na to, že voči dlžníkovi bolo začaté konkurzné konanie (uznesenie
MestskéhosúduBratislavaIII,sp.zn.24K/18/2024zodňa15.04.2024),existujetakdôvodnýpredpoklad,

že pohľadávka ručiteľky 1 voči dlžníkovi nebude uspokojená v plnej miere. Z verejne dostupného
živnostenského registra súd prvej inštancie zistil, že oprávnenie ručiteľky 1 na podnikanie vzniklo dňa
02.05.2023azaniklodňa04.10.2023,t.j.trvaloccapäťmesiacovauviedol,žekzánikuoprávneniadošlo
v krátkom časovom období (cca tri mesiace) po rozhodnutí súdu o zrušení BSM žalovaného a ručiteľky
1 (26.07.2023), že žalovaný bol navyše v období od 10.08.2018 do 27.09.2023 spoločníkom dlžníka,

pričom jeho manželka (ručiteľka 1) bola spoločníčkou a zároveň konateľkou dlžníka, teda že možno
predpokladať, že žalovaný mal vedomosť o finančných záväzkoch dlžníka a skutočnosti, že sa dlžník
dostal do omeškania so splácaním svojich záväzkov voči žalobcovi. Vzhľadom na všetky okolnosti a
predchádzajúce správanie žalovaného a ručiteľky 1 vyvodil, že je daná dôvodná obava, že uspokojenie
žalobcovej pohľadávky bude ohrozené, a preto je nevyhnutný zásah súdu v podobe obmedzenia

žalovaného v jeho práve disponovať s nehnuteľnosťami. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca v
tomto prípade nemusí preukazovať, že žalovaný zamýšľa s nehnuteľnosťami ďalej nakladať, pretože
ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo
možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Hocivlastnícke právo žalovaného bolo zapísané do katastra nehnuteľností dňa 12.10.2023, pričom zo strany
žalovaného nebola osvedčená realizácia úkonov smerujúcich k prevodu nehnuteľností, v tomto smere
súd prvej inštancie poukázal na nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 422/2021 z 13.01.2022, v zmysle ktorého

atribút potreby bezodkladne upraviť pomery bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový
stav a že potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju
považovať za nesplnenú len preto, že strana sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď
po reálnom vzniku potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom
neodkladného opatrenia je, aby pôsobilo preventívne a aby nevznikol priestor na uskutočnenie úkonov,

ktoré by spôsobili nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav a viedli k zhoršeniu postavenia žalobcu -
prevodom nehnuteľností žalovaným na tretie osoby by nastalo zásadné sťaženie alebo znemožnenie
uspokojenia pohľadávky žalobcu a naviac, pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať či inak nakladať
s nehnuteľnosťami, nariadenie neodkladného opatrenia ho žiadnym spôsobom neobmedzí. Súd prvej
inštancie prihliadol na výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, vzhľadom na ktorú nemožno
považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Keďže žalobca spolu s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia podal aj žalobu vo veci samej, súd prvej inštancie rozhodne o trovách konania
neodkladného opatrenia v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov konania žalovanému.

Žalobca namietal, že napadnuté uznesenie nemá oporu v základných princípoch právneho štátu, najmä
inštitúte právnej istoty a že nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom a z legálnych príjmov, platí
splátky hypotéky a stará sa o svoje maloleté deti. Poukázal na to, že predpoklad žalobcu, že k rozdeleniu
BSM došlo z dôvodu, aby sa manželka vyhla plneniu ručiteľského záväzku, nie je správny. Mal za
to, že súd by mal preskúmať a zvážiť neplatnosť dohody o ručení, nakoľko o podpise zmlúv o úvere

a dohody o ručení manželkou žalovaný nevedel, žalobca pochybil, ak pri sume 700.000 eur, ktorá
násobne prevyšuje charakter „bežnej veci“ nevyžadoval podpis žalovaného ako manžela v rámci BSM
(odkázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Co/355/2017, Krajského súdu
Trnava, sp. zn. 11CoP/256/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. 3 Cz 60/1981) a doplnil,
že v prípade ručiteľského prehlásenia, ktorým sa spoločník ako fyzická osoba zaručil za záväzky svojej

spoločnosti nedostatok súhlasu druhého z manželov robí prehlásenie neplatným (rozhodnutie Krajského
súdu Trnava, sp. zn. 24Co/206/2018). Žalovaný namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia uznesenia, jeho nezákonnosť a to, že žalovaného obmedzuje na možnostiach riešiť
primárny spor mimosúdnou formou (podľa bodu 5.3 dohody o ručení, ktorú možnosť žalobca nevyužil).
Žalovaný namietal formuláciu neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené na zabezpečenie celej

pohľadávky s príslušenstvom bez ohľadu na to, že už teraz je zrejmé, že žalobca v tomto konaní úplne
úspešný nebude, súd prvej inštancie preto nemôže nariadiť neodkladné opatrenie zamedzujúce mu
účelne nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom iného zabezpečovacieho právneho vzťahu,
ale musí byť zriadené na pohľadávku, ktorá bude právoplatne priznaná v tomto konaní, keďže dôsledná
formulácia záložného práva a zabezpečenej pohľadávky má podstatný význam vo vzťahu k udalostiam,

ktoré môžu po skončení konania nasledovať. Žiadal zohľadniť článok 2.4 zmluvy o úvere 1, pretože je
zrejmé, že žalobca mohol dostať plnenie úveru od NDF v rámci záruky. Prečo dlžník prestal plniť svoje
záväzky voči žalobcovi žalovanému nie je známe, ale ak si aj žalobca chce voči ručiteľke 1 (manželke
žalovaného) uplatniť nároky voči dlžníkovi zo zmlúv o úvere a ručenia, mal by si uplatniť iba 10 % z
dlžných súm, čo bolo pri vzniku ručenia manželke prezentované (žalobca má možnosť uplatniť si 90

% dlžných súm voči NDF, ktorý bol na ochranu takýchto investícií zriadený, nie je preto zrejmé, prečo
si uplatňuje 100 % záväzkov dlžníka voči manželke, ak táto ručí iba za 10 %). Žalovanému a jeho
manželke sa situácia javí tak, že ručitelia boli pri uzatváraní dohody o ručení uvedení do omylu, čo
znamená, že dohoda o ručení je absolútne neplatným právnym úkonom, čo budú ručitelia jednoznačne
namietať v súdnom konaní, ak si voči nim žalobca zaplatenie pohľadávky dlžníka uplatní. Žalovaný

nevidel dôvod, pre ktorý by malo byť dotknuté jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ak osobne
nevystupoval v pozícii dlžníka ani v inom žalobcom tvrdenom vzťahu. Skutočnosť, že žalobca inicioval
súdne konanie automaticky neznamená, že v tomto konaní bude úspešný, pričom zásah do ústavných
práv a právom chránených záujmov žalovaného nastane právoplatnosťou napádaného uznesenia.Žalobcapodľažalovanéhoneosvedčilsplneniepodmienoknavydanieneodkladnéhoopatrenia,prenáša
spory tretích osôb do sféry žalovaného a je mu upretá možnosť efektívne ovplyvniť výsledok konania,
ktorým môže dôjsť k nenapraviteľným zásahom do vlastníckych práv žalovaného. Žiadal, aby súd

vzal do úvahy, že manželka si otvárala živnosť 02.05.2023 a žalovaný trval na zrušení BSM, pretože
nechcel riskovať negatívny dopad na majetok z jej podnikania, ktoré BSM bolo zrušené v 07/2023
a default úveru bol doručený až 02/2024, teda dávno po vyporiadaní BSM. K obave, že prípadné
uspokojenie pohľadávky veriteľa bude sťažené alebo že exekúcia bude ohrozená žalovaný uviedol, že
pohľadávka žalobcu je sporná a podľa žalovaného premlčaná – napadnuté uznesenie tak svoj účel

nemôže splniť, keďže má chrániť neexistujúcu a nepreukázanú pohľadávku. K Dohode o vyporiadaní
BSM uviedol žalovaný, že ide o štandardný právny úkon definovaný podľa Občianskeho zákonníka,
že väčšina ich spoločného majetku bola financovaná ním a aj kúpa nehnuteľností bola financovaná
najmä zo zdrojov, ktoré zarobil. V r. 2016-2023 bol žalovaný zamestnaný a pravidelne platil splátky
hypotéky, poplatky za správu bytu a dane z nehnuteľností, preto sa v rámci vyporiadania BSM dohodli,
že si nehnuteľnosti, kde bývajú s dvomi maloletými deťmi, nechá žalovaný vrátane záväzku voči Tatra

banka, a.s., prostredníctvom ktorej financovali kúpu nehnuteľností (od počiatku bol primárnym úverovým
dlžníkom voči Tatra banka, a.s.), manželka si nechala aj pohľadávky voči firme, ktorá mala majetok
v približnej hodnote cca 3,6 mil. eur (podľa priloženého ohodnotenia know-how a účtovnej závierky).
Živnostenské podnikanie manželke nevyšlo, preto bola evidovaná na úrade práce od 04.10.2023,
teda by ani nemohla splácať hypotéku na byt a poplatky za správu bytu. Banka by s vyporiadaním

BSM tak, že by nehnuteľnosti nadobudla manželka, nesúhlasila. Z uvedených dôvodov mal za to, že
nie je dôvod, prečo by mal žalobca spochybniť a napadnúť vyporiadanie BSM, ktoré spĺňa všetky
náležitosti Občianskeho zákonníka. K odporovateľnosti Dohody o vyporiadaní BSM s poukazom na jej
účel namietal žalovaný, že ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom
konaní, malo by ísť o pohľadávku veriteľa priznanú vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, ktorá

pohľadávka voči jeho manželke nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a preto
je vylúčené, aby bola v tejto chvíli úspešná žaloba žalobcu, ktorou odporuje Dohode o vyporiadaní BSM.
Za takýchto okolností je podľa žalovaného protiprávne, aby bolo neodkladným opatrením obmedzované
jehoprávonakladaťsnehnuteľnosťamibeztoho,abyexistovaliakékoľvekdôvodynaobavu,žeexekúcia
pohľadávky žalobcu voči manželke, ak by si žalobca túto pohľadávku voči manželke úspešne uplatnil

na súde a ak by uspel na súde s odporovacou žalobou, bude ohrozená. Rozporoval existenciu obavy
žalobcu, že je ohrozená prípadná exekúcia jeho pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré si titulom ručenia
uplatní voči jeho manželke, nakoľko v nehnuteľnostiach spolu s manželkou a deťmi žijú, neplánujú
ich predávať a nezrealizovali žiadne úkony smerujúce k predaju. Žalobca nepreukázal, že by sa
žalovaný po nadobudnutí nehnuteľností akýmkoľvek spôsobom pokúšal o ich predaj alebo zrealizoval

iné úkony, ktoré by žalobcovi v budúcnosti potom, čo prípadne uspeje pri uplatnení pohľadávok
voči manželke a pri odporovaní Dohody o vysporiadaní BSM, znemožňovali exekúciu nehnuteľností.
Potvrdil, že dlžník prestal splácať svoje záväzky voči žalobcovi, ale žalobca má stále záložné právo
na technológie vo vlastníctve dlžníka v hodnote min. 500.000 eur, predajom ktorých dokáže pokryť
podstatnú časť svojich pohľadávok, má možnosť uspokojiť svoje pohľadávky zo záruky vystavenej

NDF do výšky 90 % záväzkov dlžníka voči žalobcovi (ak má žalobca možnosť uspokojiť 90 % svojich
pohľadávok prostredníctvom záruky NDF, nie je dôvod na to, aby dochádzalo k obmedzeniu nakladania
s nehnuteľnosťami žalovaného s odôvodnením, že žalobca má obavu, že uspokojenie súdom doposiaľ
nepriznaných pohľadávok je ohrozené). Zároveň má žalobca možnosť uspokojiť svoje pohľadávky
uplatnením ručenia voči druhému ručiteľovi F. G.. Uspokojenie pohľadávok žalobcu je tak zabezpečené

a nie je dôvod na to, aby mal žalobca obavu, že z dôvodu vysporiadania BSM nebudú jeho pohľadávky
v budúcnosti uspokojené. Naopak, nariadenie neodkladného opatrenia pre žalovaného predstavuje
nepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s nehnuteľnosťami. Žalovaný poukázal na to, že výška
žalobcom uplatnenej pohľadávky je v nepomere s hodnotou predmetu neodkladného opatrenia, ktorá
by ani v prípade úspechu žalobcu v primárnom konaní nedokázala zabezpečiť ani parciálne pokrytie

žalobcom tvrdenej pohľadávky, preto pokiaľ ide o nehnuteľnosti neexistuje reálna hodnota, ktorá by
mohla byť v tomto konaní na účely uspokojenia pohľadávky zaistená, napadnuté rozhodnutie je preto
neúčelné a súd prvej inštancie ani neuviedol, aká je bilancia hodnoty nehnuteľností oproti už teraz
na nich viaznucich pohľadávkach, a teda či vôbec existuje nejaká kladná hodnota majetku, ktorá by
zaistená byť mohla. S odkazom na ust. § 61q ods. 2 Exekučného poriadku žalovaný uviedol, že záložný

veriteľ Tatra banka, a.s. nedal súhlas s exekúciou predajom nehnuteľností, preto z dôvodu absencie
jej súhlasu nebude možné nehnuteľnosti celkom určite postihnúť v prípadnom exekučnom konaní.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/l 55/2017 zo dňa 22.11 2017,
v ktorom konaní odporca namietal, že k nehnuteľnostiam, ktorých sa rozhodnutie týka, je zriadenézáložné právo v prospech banky a preto by k ich scudzeniu ani nemohol pristúpiť a poukázal na to,
že neodkladné opatrenie nemalo byť nariadené ani preto, že súd prvého stupňa nepoznal hodnotu
nehnuteľností - nemohol teda posúdiť, či je navrhované neodkladné opatrenie primerané k výške

tvrdeného dlhu. Uvedenému dal Krajský súd Banská Bystrica za pravdu a upozornil, že všeobecné súdy
musia vždy prihliadať aj na to, či je hodnota tvrdenej pohľadávky primeraná k hodnote vecí, ku ktorým
má byť obmedzené dispozičné právo dlžníka a nemali by vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia k nehnuteľnosti, ak hodnota nehnuteľností nie je uvedená.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 05.07.2024 a namietal, že tvrdenia
žalovaného považuje za účelové, zopakoval, že žalobca a dlžník uzavreli zmluvu o úvere 1, na základe
ktorej poskytnutý úver dlžník riadne a včas nesplácal, preto žalobca oznámil dlžníkovi písomne listom zo
dňa 10.10.2023 predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.10.2023 a vyzval ho na zaplatenie celého zostatku
úveru. Žalobca a dlžník uzavreli aj zmluvu o úvere 2 a žalobca oznámil dlžníkovi písomne listom zo dňa
10.10.2023 predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.10.2023 a vyzval ho na zaplatenie celého zostatku

úveru. Na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a splnenia záväzku dlžníka vyplývajúceho zo
zmlúv o úvere uzavrel žalobca s konateľmi dlžníka - manželkou žalovaného E. B., nar. XX.XX.XXXX
ako ručiteľkou 1 a H. F. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „ručiteľ 2“) dohody o ručení. Podľa dohody
o ručení uzavretej s ručiteľkou 1, ručiteľka 1 vyhlásila, že ak dlžník voči žalobcovi nesplní záväzok
v zmysle zmlúv o úvere, tieto záväzky splní ručiteľka 1 (ktorá bola spoločníkom a konateľom dlžníka

v období od 04.07.2018 do 27.09.2023). K namietanej absencii súhlasu žalovaného ako manžela s
dohodou o ručení uviedol žalobca, že táto námietka je irelevantná a poukázal na rozhodovaciu prax
súdov Slovenskej republiky (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/234/2010 zo dňa 29.06.2011, rozsudok NS
SR sp. zn. 3 Obo 44/97 zo dňa 15.05.1997 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/78/2022–539), ktoré vyvracajú tvrdenie žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že o ručení

jeho manželky nevedel, upozornil žalobca na to, že žalovaný bol konateľom a spoločníkom dlžníka v
období od 10.08.2018 do 27.09.2023, t.j. aj v čase, keď jeho manželka uzatvorila dohodu o ručení, teda
žalovaný ako konateľ dlžníka konajúci s odbornou starostlivosťou určite mohol a mal vedieť o tom, že
dlžník si v r. 2020 berie v banke úvery, ktoré sú zabezpečené ručením jeho manželky. Uviedol, že má
záujem na mimosúdnom riešení sporu a že k mimosúdnym rokovaniam ohľadom ďalšieho splácania

úverov dochádzalo už v čase pred zosplatnením úverov, uskutočnilo sa niekoľko osobných stretnutí
medzi žalobcom, dlžníkom, ručiteľkou 1 a ručiteľom 2, pričom k samotnému zosplatneniu úverov a k
ich následnému súdnemu vymáhaniu pristúpil žalobca až potom, keď mimosúdne rokovania nepriniesli
žiadny výsledok. Žalobcu po nariadení neodkladného opatrenia kontaktovala manželka žalovaného s
návrhom na osobné stretnutie za účelom rokovaní o mimosúdnom riešení sporu, na ktorom mal byť

prítomný aj ručiteľ 2, ale osobné stretnutie bolo zrušené zo strany manželky žalovaného s odôvodnením,
že pokladajú všetky úkony za neplatné a riešia to právnou cestou, preto nevidí dôvod na osobné
stretnutie. Ak žalovaný uvádza, že úver je založený strojmi, o ktoré banka nejaví záujem, žalobca
uviedol, že je na žalobcovi, ktorú formu zabezpečenia využije za účelom uspokojenia svojej splatnej
pohľadávky - voči dlžníkovi inicioval konkurzné konanie a nemá vedomosť o tom, v akom stave, kde sa

predmetné stroje nachádzajú a ani o ich hodnote. K záruke NDF a výške ručenia voči ručiteľke 1 uviedol
žalobca, že záruka NDF I. zabezpečuje len pohľadávku žalobcu zo zmluvy o úvere 1 (nie zo zmluvy
o úvere 2), poukázal na znenie bodu 7.2.11. písm. b) zmluvy o úvere 1 a že žalovaný proces ručenia
nesprávne vníma, keď podľa záručného programu platí, že aj v prípade prijatia plnenia zo záruky od
NDF I. by sa žalobca v tejto časti (prijatého plnenia) stal spoločným a nerozdielnym veriteľom (spolu s

NDF I.) každej pohľadávky NDF I. voči dlžníkovi a zároveň by žalobca mal vlastné a nezávislé právo
žiadať od dlžníka splnenie pohľadávky NDF I., čo znamená, že aj voči dlžníkovi a ručiteľom si žalobca
v každom prípade musí vymáhať celú pohľadávku vo výške 100 %, nie len 10 % ako sa domnieva
žalovaný. K neexistencii vymáhateľnej pohľadávky žalobca uviedol, že podľa ustálenej súdnej praxe sa
vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie pohľadávka,

ktorúmožnoúspešnevymáhaťvzákladnomsúdnomkonaní,podmienkouúspešnejodporovateľnostinie
je to, aby pohľadávka bola veriteľovi v čase ukrátenia veriteľa dlžníkom súdom priznaná, resp. dokonca
právoplatne priznaná, môže ísť o pohľadávku splatnú, nesplatnú, pohľadávku neprávoplatne priznanú
i pohľadávku už vymáhateľnú - postačuje, aby pohľadávka bola vymáhateľná v dobe rozhodnutia
súdu o podanej odporovacej žalobe, čo v predmetnej veci z pohľadu žalobcu nepochybne splnené

je. Žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 40Up/843/2024
domáha od dlžníka a ručiteľov zaplatenia celkovej sumy nesplateného úveru k 16.10.2023 vo výške
421.164,21 eur, súd dňa 17.05.2024 vo veci vydal platobný rozkaz a dlžníka aj ručiteľov na plnenie
zaviazal (platobný rozkaz nie je právoplatný a vykonateľný); žalobca tak realizuje aktívne kroky pokiaľide o vymoženie jeho splatnej pohľadávky. Žalobca v konaní vo veci samej napáda účinnosť Dohody
o vyporiadaní BSM (ide zjavne o právny úkon, ku ktorému došlo medzi dlžníkom a osobou jemu
blízkou), preto úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa zákon predpokladá (prezumuje) a preukázanie

úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nie je podmienkou odporovateľnosti. Rovnako sa predpokladá
vedomosťblízkejosobyotakomtoúmysle(uznesenieNSSRsp.zn.4Cdo163/2007zodňa17.12.2008).
Žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že v nehnuteľnostiach žije spolu s deťmi a manželkou, neplánujú
ich predávať, na druhej strane však súčasne uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie pre neho
predstavuje nepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s vlastným majetkom, z ktorej formulácie

žalovaného je možné dospieť k záveru, že s ohľadom na vzniknutú situáciu existuje dôvodná obava,
že by sa žalovaný nehnuteľností zbavil prevodom na inú/tretiu osobu. Žalobca poukázal na to, že v
prípade nariadeného neodkladného opatrenia nie je žalobca oprávnený realizovať výkon záložného
práva. K absencii súhlasu záložného veriteľa Tatra banka, a.s. s exekúciou predajom nehnuteľností,
a teda nemožnosti nehnuteľnosti postihnúť exekúciou, žalobca zdôraznil, že uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia obmedzuje žalovaného s nakladaním s nehnuteľnosťami, nenariaďuje výkon

záložného práva ani exekučné konanie. Žalobca sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v
napadnutom uznesení, zdôraznil výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, vzhľadom na ktorú
nemožno považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú, a to ani s ohľadom na hodnotu
dotknutých nehnuteľností, keďže žalovaný sám v odvolaní uvádza, že ich hodnota by nepostačovala na
celkové uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadril.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods.

1 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a konštatuje,
že pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie z

hľadiska žalobcom uplatnených nárokov dostatočne a primerane posúdil osvedčenie nároku a žalobcom
tvrdených skutočností a výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne
predpisy, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku
sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej

inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich
náležitýmspôsobomvcelomsúhrneposúdilaajdostatočnevyhodnotil.Rozhodnutiejetiežpresvedčivé,
premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto
premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Zo zákonných ustanovení upravujúcich neodkladné opatrenia možno jednoznačne vyvodiť, že
právna úprava ohľadom rozhodovania o návrhoch na neodkladné opatrenie popri nevyhnutnosti

rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania
nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa príslušných ustanovení CSP je
možnosť nariadenia neodkladného opatrenia uvedená v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov
alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanierozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa

navrhovateľ domáha.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi sporovými stranami, ohľadne
ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a súčasne vyžaduje, aby neboli

vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie,
že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie meritórneho rozhodnutia, čo ale neoslabuje potrebu osvedčenia aspoň základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná

ochrana, ako aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

14. Vo vzťahu k splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia odvolací
súd uvádza, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti
úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť

jej zamietnutia (uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného
opatrenia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/26/2017). Z hľadiska skutkového
je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký
stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno

dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou
pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 8Co/698/2013).

15. Posúdením napadnutého uznesenia, odvolania a obsahu spisu, odvolací súd považoval odvolacie

námietky žalovaného za nedôvodné. Pre úspech v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia
bolo potrebné zo strany žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia predovšetkým osvedčiť
pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, v tomto prípade právo
odporovať právnemu úkonu – Dohode o vyporiadaní BSM ručiteľky 1 a žalovaného; zároveň bolo
potrebnéosvedčiťnutnosťbezodkladnejúpravypomerovmedzistranamisporu,resp.obavuzohrozenia

exekúcie.

16. Zmyslom právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je zabezpečenie ochrany veriteľa
pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či
ohrozeniumožnosti,abypohľadávkaveriteľamohlabyťzmajetkudlžníkauspokojená.Zaodporovateľné

právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa a ktorými dlžník zmenšuje svoj
majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Predpokladmi
úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ pre úspešnosť žaloby
sú: (1) vymáhateľnosť jeho pohľadávky voči dlžníkovi (s poukazom na uznesenie NS SR sp. zn.
1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022), (2) skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje

uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky, (3) preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, ak žalovanému,
t.j. druhej strane odporovaného právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym
úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda o ňom vedel alebo musel vedieť, (4) skutočnosť, že právny úkon
dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby. Nie je
pritom rozhodujúce o aký právny úkon ide, či odplatný alebo bezodplatný, rozhodujúce je, že ide o

úkon, ktorým bol majetok scudzený. Spoločným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že
právnym úkonom došlo k skráteniu uspokojenia veriteľa vymáhateľnej pohľadávky, pričom predpokladá
sa kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozuje aspoň čiastočné uspokojenie
veriteľovho nároku. Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa
a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu musí byť úmysel dlžníka odporovaným

právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase, kedy bol úkon urobený
vedel alebo musel vedieť. Ak ide o právne úkony medzi blízkymi osobami, uvedenými v ust. § 116 a 117
Občianskeho zákonníka, blízka osoba musí preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla
v dobe urobenia odporovateľného právneho úkonu ani pri vyvinutí náležitej starostlivosti rozpoznať,zákon v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o úmysle dlžníka
predpokladá. Samotné tvrdenie žalovanej osoby blízkej dlžníkovi, že o jeho dlhoch a o jeho úmysle
ukrátiť veriteľa uzavretím odporovanej zmluvy nevedela, nakoľko jej dlžník neoznámil svoje dlhy a

nemohla sa o nich dozvedieť ani z jeho účtovnej evidencie, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe
postačujúce (porovnaj aj NS ČR sp. zn. 21 Cdo 864/2000).

17. K možnosti odporovať právnym úkonom ručiteľa, odvolací súd uvádza, že ručiteľ je de iure dlžníkom
veriteľa, čo dokumentuje aj celý rad rozhodnutí súdov SR, v ktorých súdy zaväzujú dlžníka a ručiteľa

v jednom rozhodnutí. Nemožnosť odporovať právnemu úkonu ručiteľa, by viedlo k neprimeranému
a neúčelnému oslabeniu tohto legitímneho zabezpečovacieho prostriedku, nakoľko „zbavovanie“ sa
svojho majetku ručiteľom počas existencie jeho záväzku k veriteľovi v úmysle tohto ukrátiť na jeho
vymáhateľnej pohľadávke, bez možnosti odporovať týmto právnym úkonom zo strany veriteľa, by
tento inštitút v rámci záväzkovo-právnych vzťahov degradovalo len na „prázdne“ vyhlásenie o tom, že
ručiteľ uspokojí veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní svoj záväzok. Je preto vzhľadom na účel inštitútu

odporovateľnosti žiaduce poskytnúť ochranu danú veriteľovi proti jeho dlžníkovi v ust. § 42a a nasl.
Občianskeho zákonníka aj proti ručiteľovi dlžníka.

18. V danom prípade sú pohľadávky žalobcu ako veriteľa zo zmlúv o úvere voči dlžníkovi, okrem iných
zabezpečovacích inštitútov, zabezpečené aj ručením ručiteľky 1 podľa dohody o ručení. V prejednávanej

veci bol ručiteľský záväzok ručiteľky 1 prevzatý za účelom zabezpečenia pohľadávok vzniknutých z
titulu uzatvorených zmlúv o úvere uzavretých medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom (spoločnosť
UFOX, s.r.o., IČO: 45 385 351), a to v celom rozsahu dlžníkom nesplneného záväzku. Dlžník sa dostal
do omeškania so zaplatením pohľadávky žalobcu (vo výške 104.685,32 eur zo zmluvy o úvere 1 a
vo výške 42.913,90 eur zo zmluvy o úvere 2) v 11/2022 a napriek výzve žalobcu zo dňa 10.10.2023

adresovanej dlžníkovi spolu so zosplatnením úverov zo zmlúv o úvere dňom 16.10.2023 (ktoré zásielky
boli vrátané žalobcovi neprevzaté dlžníkom s dôvodom vrátenie „adresát neznámy“) dlžník svoj záväzok
nesplnil riadne a včas, ktorá skutočnosť je rozhodujúca pre vznik povinnosti splniť dlh, resp. záväzok
vyplývajúcich zo zmlúv o úvere ručiteľom – t.j. aj ručiteľkou 1; jedná sa o subsidiárnosť (podpornosť)
ručiteľského záväzku vo vzťahu k hlavnému záväzku (rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo 115/1999, z

ktorého vyplýva aj to, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy, sa spravujú
ustanoveniami Obchodného zákonníka, ktorého použitie na tieto vzťahy účastníci nemôžu vylúčiť). Pre
uplatnenie nároku veriteľa voči ručiteľovi nie je významné, z akého dôvodu dlžník svoj dlh (záväzok)
nesplnil, význam má len, že neplnil napriek tomu, že bol na plnenie písomne vyzvaný. Veriteľ sa môže
domáhať splnenia dlhu (záväzku) súčasne od ručiteľa i dlžníka, ktorý dlh (záväzok) nesplnil napriek

veriteľovej písomnej výzve (porovnaj aj rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 2905/2012). Ručiteľský záväzok
je tiež záväzkovým vzťahom (veriteľ - ručiteľ), a teda právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka v postavení ručiteľa a tomuto dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok za splnenia podmienok uplatnenia nároku voči ručiteľovi.

19. Na základe uvedeného, pri výklade ust. § 42a Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vychádzať
z jeho významu a účelu, ktorým je ochrana veriteľa pred úmyselným marením uspokojenia jeho
pohľadávky zo strany osôb, ktoré sú povinné túto pohľadávku uhradiť, keď povinnosť plniť pohľadávku
má dlžník, ale v rovnakom rozsahu aj ručiteľ, a ak by možnosť veriteľa odporovať právnym úkonom
bola zúžená iba na právne úkony dlžníka, bol by flagrantne popretý základný princíp a zmyslel

odporovateľnosti právnych úkonov na úkor možného uspokojenia pohľadávky veriteľa, pretože by tak
obdobne zaviazané osoby (dlžník, ručiteľ) plniť veriteľovi mali contra legem kvalitatívne rôzne právne
postavenie, čo je neprípustné. Odvolací súd tak má za to, že veriteľ je za podmienok uvedených v ust.
§ 42a Občianskeho zákonníka oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym
úkonom ručiteľa a ďalších osôb, ktoré sú tu z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom,

resp. zmluvou zaviazané (najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, v tomto štádiu konania neobstojí námietka žalovaného ohľadne
neplatnosti dohody o ručení z dôvodu absencie súhlasu žalovaného ako manžela ručiteľky 1 s prevzatím
ručiteľského záväzku alebo omylu ručiteľky 1/ pri uzatváraní dohody o ručení. Judikatúra v prípadoch,

ak jeden z manželov uskutoční ručiteľské vyhlásenie bez súhlasu druhého manžela dovodila, že na
prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov sa nevyžaduje súhlas druhého manžela a záväzok
vzniká len tomuto manželovi (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 27/2017 z 27.05.2020, podporne
aj uznesenie NS ČR, sp. zn. 29 Odo 398/2005 zo dňa 30.08.2005). Podľa uznesenia NS SR z27.05.2020, sp. zn. 1 Cdo 27/2017: „Súčasná platná právna úprava pripúšťa, že ktorýkoľvek z manželov
je oprávnený v sfére mimo spoločných vecí prevziať na seba samostatné záväzky, t.j. zaväzovať sa v
rámci občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, a to bez toho, aby takéto právne úkony

bolo možné považovať za relatívne neplatné a tiež pre prípad nedobrovoľného splnenia samostatného
záväzku jedného z manželov možnosť uspokojenia i z majetku patriaceho do BSM, ku ktorému
má druhý manžel ideálny podiel, a to v závislosti od skutočnosti, či výlučný majetok dlžníka bude
postačujúci pre uspokojenie veriteľa. Ak právna úprava vo svojej podstate je neznesiteľná, nemožno
sa od nej odkláňať len preto, že v istej oblasti vyvoláva nespravodlivosť. Úprava bezpodielového

spoluvlastníctva manželov obsiahnutá v § 143 a nasl. Obč. zákonníka z hľadiska účelu zákona
nesmeruje k ochrane spoločného majetku pred sekundárnymi dopadmi úkonov jedného z manželov.
Zmluva o pristúpení k dlhu uzavretá len jedným z manželov sa bezprostredne nedotýka predmetu
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je preto právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí,
a aplikácia ustanovenia § 145 OZ je v tomto prípade vylúčená.“ Žalovaný neplatnosť dohody o ručení pre
omyl ručiteľky 1 v odvolaní nijak nezdôvodňuje a nekonkretizuje, netvrdí ani, v čom mal omyl spočívať

(okrem vyjadrenia, že sa jemu a manželke javí, že ručitelia boli pri uzatváraní dohody o ručení uvedení
do omylu ohľadne rozsahu jej ručenia vo výške 10 % dlžnej sumy ako bolo pri vzniku ručenia manželke
prezentované), z čoho neplatnosť dohody o ručení v tomto štádiu konania nie je možné dovodiť.

21. S ohľadom na osvedčenie (pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia)

existencie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu ako veriteľa voči ručiteľke 1 (dlžníkovi), uplatnenej už aj
v samostatnom konaní na upomínacom súde pod sp. zn. 40Up/843/2024, v ktorom konaní sa žalobca
od dlžníka, ručiteľky 1 a ručiteľa 2 domáha zaplatenia celkovej sumy nesplatených úverov vo výške
409.784,32 eur s prísl., je žalobca aktívne vecne legitimovaným subjektom voči žalovanému (pasívne
vecne legitimovanému subjektom) ako vlastníkovi nehnuteľností, ktoré nadobudol od ručiteľky 1/ na

základeDohodyovyporiadaníBSM,neúčinnostiktorejsažalobcadomáhavkonanívovecisamej.Podľa
odvolacieho súdu sú pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené
podmienky ustanovené ust. § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako je osvedčená podmienka,
že k uzavretiu Dohody o vyporiadaní BSM došlo v posledných troch rokoch pred podaním žaloby, teda
žaloba bola podaná včas v prekluzívnej lehote podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. Pri posudzovaní splnenia ďalšej podmienky úspešného odporovania právneho úkonu dlžníka, a
to skutočnosti, že konkrétny právny úkon (Dohoda o vyporiadaní BSM) dlžníka (ručiteľky 1) ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, sa odvolací súd priklonil v tomto štádiu konania
k argumentácii žalobcu. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ v účastníci dohody o vyporiadaní BSM

vyporiadajúmajetokspôsobom,ktorýmdôjdekukráteniuveriteľaúčastníkadohody,môžesaveriteľproti
druhému účastníkovi dohody domáhať neúčinnosti tohto právneho úkonu voči svojej osobe (rozsudok
NS SR sp. zn. 2Cdo/105/2022 zo dňa 27.10.2022). Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka
a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže

dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov,
mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom,
že dlžníkove právne úkony objektívne ukracujú uspokojenie veriteľovej pohľadávky, nesie žalobca v
postavení veriteľa.

23. S poukazom vyššie uvedené, za daných okolností, kedy došlo k vyporiadaniu BSM tak, že v
rámci vyporiadania výlučne žalovaný nadobudol nehnuteľnosti a manželka/ručiteľka 1 (E. B.) nadobudla
pohľadávky vo výške 220.000 eur voči dlžníkovi, ktorý už v čase vyporiadania BSM (02.10.2023) bol v
omeškaní so splácaním úverov voči žalobcovi (ručiteľka 1/ aj žalovaný, ktorí boli spoločníkmi a ručiteľka
1 aj konateľkou dlžníka do 27.09.2023 o tejto skutočnosti pri vynaložení odbornej starostlivosti museli

mať vedomosť) a je t.č. v konkurze (pohľadávky ručiteľky 1/ voči dlžníkovi tak nepredstavujú za daných
okolnostíaniekvivalenthodnotynehnuteľnostínadobudnutýchžalovanýmanibonitnýmajetok,zktorého
by sa žalobca mohol reálne uspokojiť), došlo tým ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku ručiteľky
1, nakoľko z jej majetkových pomerov vyplýva, že nedisponuje nehnuteľným alebo iným majetkom
(aktívami), ktorého hodnota s ohľadom na druh, charakter, trvácnosť, bonitu a likviditu by postačovala

na úhradu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu (žalovaný v odvolaní netvrdil a ani preukazoval, že by
ručiteľka 1/ disponovala inými dostatočnými aktívami na úhradu vymáhateľnej pohľadávky). Odvolací
súd tak má za to, že v tomto štádiu konania je osvedčený predpoklad na uplatnenie odporovacieho práva
žalobcu aj voči právnemu úkonom ručiteľky 1/ – Dohody o vyporiadaní BSM.24. Vo vzťahu k možnosti veriteľa uspokojiť pohľadávku z nehnuteľností žalovaný namietal, že na
nehnuteľnostiach viazne ťarcha - záložné právo v prospech Tatra banka a.s. (zriadené pred podpisom

Dohody o vyporiadaní BSM), teda že pohľadávka by nemohla byť uspokojená z takto zaťažených
nehnuteľností, poukazuje odvolací súd na to, že prípadné v poradí ďalšie exekučné záložné právo k
nehnuteľnostiam (po zmluvne zriadenom v prvom poradí) by v prípade úspechu umožnilo žalobcovi sa
uspokojiť(čoilenčiastočne)zprebytkuvýťažkuspeňaženiazálohuprednostnýmzáložnýmveriteľom(ak
k nemu vôbec dôjde) a naopak, ďalším zaťažením nehnuteľností (ďalším záložným právom) v prospech

tretej osoby sa možnosť uspokojenia žalobcu z tohto majetku znižuje. Z uvedených dôvodov preto
nemožno súhlasiť so žalovaným, že veriteľ je obmedzený v možnosti domáhať sa neúčinnosti právneho
úkonu, ak je na nehnuteľnostiach záložné právo v prospech 3. osoby.

25. V nadväznosti na uvedené možno vo vzťahu k žalovanému konštatovať osvedčenie nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Otázka, či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva bude

predmetom dokazovania v konaní vo veci samej; na účely nariadenia neodkladného opatrenia však
možno dospieť k záveru, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.

26. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd,
zhodne so súdom prvej inštancie, poukazuje na sled udalostí a právnych úkonov, ku ktorým došlo

v priebehu r. 2022-2023: 11/2022 - začiatok omeškania dlžníka, 02.05.2023 - vznik živnostenského
oprávnenia ručiteľky 1, 26.07.2023 – zrušenie BSM žalovaného a ručiteľky 1 súdom z dôvodu získania
oprávnenia na podnikateľskú činnosť ručiteľkou 1, 27.09.2023 - zrušenie účasti ručiteľky 1 a žalovaného
v spoločnosti dlžníka (UFOX, s.r.o.), 02.10.2023 - uzavretie Dohody o vyporiadaní BSM; 04.10.2023
- zánik živnostenského oprávnenia ručiteľky 1, 12.10.2023 – povolenie vkladu vlastníckeho práva

žalovaného k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe Dohody o vyporiadaní BSM;
16.10.2023 – vyhlásenie predčasnej splatnosť úverov žalobcom podľa zmlúv o úvere; 30.01.2024 výzva
žalobcu na úhradu záväzkov dlžníka ručiteľke 1, doručená dňa 05.02.2024.

27. Existenciu ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je existencia

bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy
pomerov strán sporu, mal odvolací súd v tejto konkrétnej prejednávanej veci (prihliadajúc na všetko
zhora uvedené, vzájomné vzťahy a prepojenia medzi dlžníkom, žalovaným a ručiteľkou 1 a na popísanú
chronológiu úkonov a udalostí), rovnako za osvedčenú žalobcom. Žalobca síce neosvedčoval, že
žalovanýrobíkrokysmerujúceknakladaniusnehnuteľnosťamialebožebymalvúmysleichakýmkoľvek

spôsobom scudziť alebo zaťažiť (i keď vo vyjadrení žalovaný na jednej strane uvádza, že takýto úmysel
nemá, na druhej strane namieta, že nariadenie neodkladného opatrenia pre žalovaného predstavuje
nepríjemné obmedzenie jeho možností nakladať s nehnuteľnosťami, z čoho sa javí, že dispozíciu s
nimi zvažuje alebo pripúšťa). Odvolaciemu súdu je však rovnako zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný
vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch

a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však bolo v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne)
úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma
právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia)
bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať
neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Na osvedčenie zámeru

žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami v danom prípade vyčkávať nemožno, pretože sa zvlášť pri
zámere ukrátiť splnenie pohľadávky veriteľa stáva spravidla zjavný až po jeho realizovaní, teda neskoro
na to, aby mu bolo možné zamedziť (uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 422/2022 zo dňa 17.12.2014 sp. zn.
17Co/1129/2014).Prenariadenieneodkladnéhoopatreniapozačatísúdnehosporupostačujeajpotreba
zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi

totožnými stranami sporu, ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania
sa súdny spor nepredlžoval (prípadným reťazením prevodov a koordináciou postupu, prihliadajúc na
vzťah ručiteľky 1 a žalovaného ako blízkych osôb a ich úkony tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného).
V súčasnosti ďalšiemu prevodu nehnuteľností nič nebráni (prevodu nehnuteľností nebráni ani zriadené
záložnéprávovprospechTatrabanka,a.s.,akomylneargumentuježalovaný)aprevodzávisíibaodvôle

a rozhodnutia žalovaného. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto význame aj už deklarovaný
preventívny účinok.28. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto
konkrétnej veci zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho
nariadením. Odvolací súd rovnako uvádza a dopĺňa, že ak nie je úmyslom žalovaného vlastníctvo k

nehnuteľnostiam scudziť (resp. iným spôsobom s nimi nakladať a ich zaťažovať) ako (i keď zmätočne
a sčasti protichodne) tvrdil vo svojom vyjadrení, zásah do jeho vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze
nakladania a zaťaženia nebude mať na neho žiaden (teda ani negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom
žalovaného bolo vlastníctvo k nehnuteľnostiam scudziť, prípadne ich ďalej (nad rámec existujúceho
zaťaženia) zaťažiť, je daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a teda dôvod na nariadenie

neodkladného opatrenia. Uvedeným posúdením prostredníctvom testu proporcionality (kedy žalovaný
nebude neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia tvrdených
práv žalobcu) sa odvolaciemu súdu javí, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia môže
splniť svoj účel sledujúci zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci
samej, pri súčasnom osvedčení tohto nároku žalobcu (teda osvedčenia, že existuje aspoň minimálna
pravdepodobnosť jeho existencie) a zásah do ktorých práv zo strany žalovaného je reálny.

29. Čo sa týka posúdenia proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia vo vzťahu k hodnote
nehnuteľností, správne súd prvej inštancie uzavrel, že prihliadajúc na výšku vymáhateľnej pohľadávky
582.733,68 eur nemožno považovať povinnosť uloženú žalovanému za neprimeranú. Odvolací súd
dopĺňa, že hodnota dotknutých nehnuteľností (nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Bratislave-Petržalke –

byt o výmere 98,16 m2 a nebytový priestor o výmere 37,24 m2), zohľadňujúc, že na nehnuteľnostiach
viazne záložné právo na zabezpečenie splácania hypotekárnerho úveru (ktorého nesplatený zostatok
žalovaný neuviedol) a že žalovaný sám v odvolaní v podstate potvrdzuje, že hodnota nehnuteľností
by nepostačovala na celkové uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu, celkom zjavne výrazne
nepresahuje výšku vymáhateľnej pohľadávky 582.733,68 eur, práve naopak. Ak žalovaný namieta, že

práve z dôvodu, že hodnota nehnuteľností nedosahuje ani výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky,
teda že by nedokázala zabezpečiť ani čiastočné uspokojenie pohľadávky žalobcu a tým je nariadenie
neodkladnéhoopatrenianeúčelné,vnímaúčelnosťaproporcionalituneodkladnéhoopatrenianesprávne
(žalobca môže mať záujem aj na čiastočnom uspokojení jeho pohľadávky v prípade jej vymáhania od
ručiteľky 1).

30. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci už za pre
konanie nepodstatné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu námietku účastníka konania. Je však nevyhnutné, aby súd
reagoval na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa už
nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie a privodiť úspech odvolaniu, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Vyššie odvolacím súdom uvedené zistenia a závery tak neindikujú v tomto smere k žalovaným
požadovanému záveru o nedôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu
navrhovanom žalobcom. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, vrátane trvania jeho časového obmedzenia do právoplatného
skončenia konania vo veci samej s ohľadom na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
súčasne so žalobou vo veci samej.

32. O trovách odvolacieho konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej

inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).