Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-20Cpr/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120206741
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2120206741.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: V. V., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, K., proti žalovaným: 1. PHC, s.r.o., IČO: 34 116 150, Jaslovské
Bohunice 163, 2. O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a o zaplatenie nevyplatenej mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.482,72 eura, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

III. Žaloba sa v celom rozsahu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

IV. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sa žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov
konania n e p r i z n á v a .

V. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade sa žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov

konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.08.2020, doručenou súdu dňa 28.08.2020, v spojení s jej doplneniami
(podaním zo dňa 13.10.2020, do zápisnice na informatívnom výsluchu dňa 04.12.2020, do zápisnice na
pojednávaní dňa 28.06.2021, do zápisnice o výsluchu dňa 10.08.2023), domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou z roku 2010 je neplatné a zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi mzdu za obdobie január až október roku 2017 v sume 500.000,- eur, ako
aj priznania nároku na náhradu trov konania.

2. Z uznesenia č.k. 20Cpr/42/2020-50 zo dňa 08.07.2021 (opravné uznesenie a zároveň pripustenie
pristúpenia žalovaného v 2. rade do konania) vyplýva, že žalovanými v konaní sú žalovaní v 1. a 2. rade
uvedení v záhlaví tohto rozsudku.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 2. rade ako konateľ žalovaného v 1. rade si bol vedomý
skutočnosti, že po dosiahnutí dôchodkového veku musí žalobcovi ako riadnemu zamestnancovi vyplatiť
odchodné, nakoľko mu naň vznikal nárok v zmysle Zákonníka práce, a preto pristúpil k tomu, že žalobcu

dva mesiace pred takýmto nárokom prepustil, čím ho obral o vyplatenie odchodného po vzniku nároku
na starobný dôchodok. Svoju prácu si žalobca vykonával riadne, čestne, neporušil závažne pracovnú
disciplínu a ani nebol odsúdený pre úmyselný trestný čin. Žalovaný v 2. rade vykonal prepustenie
žalobcu bez relevantných dôvodov a žalobca má za to, že len z čistej vypočítavosti. Taktiež mu od01.01.2017 do 04.10.2017 nedával peniaze na účet s odôvodnením, že peniaze mu vyplatí až vtedy,
keď mu splatia faktúru. K nezákonnému prepusteniu žalobcu prišlo v roku 2010. V doplnení žaloby
zo dňa 13.10.2020 (na č.l. 14) žalobca uviedol, že v presne neurčený deň mesiaca jún roku 2010 mu

žalovaný v 2. rade po námietke žalobcu na výšku výplaty za mesiac máj 2010 uviedol, že uňho skončil
a už sa viac nemá vracať, čo žalobca osobne považuje za vypočítavosť a nezákonný krok, nakoľko
to bolo presne dva mesiace pred dovŕšením jeho dôchodkového veku (t.j. 62) a nároku na starobný
dôchodok. Týmto jeho krokom bolo žalobcovi samozrejme upreté právo na vyplatenie odchodného v
zmysle vtedy platného Zákonníka práce. Zároveň má zato, že v takomto období - teda tesne pred

dovŕšením nároku na starobný dôchodok, bol žalobca aj chránenou osobou - zamestnancom. Žalobca
chce tiež poukázať na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade - konateľ a zodpovedná osoba mu v období od
mesiaca január až 04.10.2017 nevyplatil ani cent za žalobcom odpracovanú prácu, teda u neho desať
mesiacov pracoval zadarmo, pričom ani po viacerých slovných urgenciách neprišlo k vyplateniu žiadnej
čiastky za odvedenú prácu. V uvedenej spoločnosti žalobca pracoval ako vodič nákladného vozidla
(domiešavaču). Po výpovedi v júni 2010 odišiel žalobca pracovať do inej firmy, kde po čase za ním

žalovaný v 2. rade prišiel a prosil ho, aby sa vrátil, že všetko bude inak. K listinným podkladom, ako
napr. pracovná zmluva, výpoveď zo zamestnania a pod. žalobca uvádza, že týmito nedisponuje, nakoľko
tieto by sa mali všetky nachádzať u žalovaného v 2. rade - konateľa a zodpovednej osoby. Skutočnosti,
ktoré kladie ako predmet žaloby (nezákonné prepustenie v roku 2010 a následné nevyplácanie mzdy v
roku 2017) mu vedia dosvedčiť svedkovia. Na súd sa obrátil až po vyčerpaní všetkých jemu dostupných

možností, ako ústnych urgencií žalovaného v 2. rade, trestného oznámenia, podania na Daňový úrad,
Finančnú správu, Sociálnu poisťovňu a pod. Tieto jeho podania boli však bezúspešné. V doplnení žaloby
do zápisnice na informatívnom výsluchu dňa 04.12.2020 (na č.l. 19) žalobca uviedol, že u žalovaného
pracoval od roku 2007. V roku 2010 prišlo k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou. K žalovanému
opätovne nastúpil v roku 2013. Žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu za mesiace január až október

2017 ani neposkytol daňové priznanie za uvedené obdobie. Žalobca nevie presné dátumy, či vzniku
pracovného pomeru alebo jeho ukončenia, keďže nemá listinné dôkazy, preto žiada súd, aby ich vyžiadal
od žalovaného. Žalobca uvádza, že žalovaný ho neviedol ako kvalifikovanú pracovnú silu. Žalobca k
uvedenýmskutočnostiamnemážiadnelistinnédôkazy,čosatýkavzniku,skončeniapracovnéhopomeru
ani pracovného pomeru, ktorý opätovne vznikol v roku 2013. Žalobca ďalej uviedol, že sa vedie voči

žalovanému trestné a daňové konanie na podnet žalobcu vo veci neodvedenia dane a nevyplatenia
mzdy. V doplnení žaloby do zápisnice na pojednávaní dňa 28.06.2021 (na č.l. 47) žalobca uviedol, že
žiadne doklady k pracovnému pomeru nemá, dokladá uznesenie z konania na polícii, ktoré sa konalo
ohľadom nevyplatenia mzdy a potvrdenie o trvaní dohody o vykonaní práce z 23.03.2021. V doplnení
žaloby do zápisnice na informatívnom výsluchu dňa 10.08.2023 (na č.l. 145) žalobca uviedol, že žiada

sumu 500.000,- eur, keďže v obdobnej veci jeden východniar vysúdil sumu 600.000,- eur. Ďalej žalobca
uviedol, že keď ho zamestnávateľ vyhodil, po troch rokoch prišiel do práce.

4. Ako dôkazy žalobca predložil Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 05.08.2020, Uznesenie ORPZ
v Trnave ČVS:T.-XXXX/JB-TT-XXXX zo dňa 02.11.2018, Potvrdenie zo dňa 23.03.2021, Oznámenie o

vybavenípodaniazodňa27.07.2023,Oznámenieopostúpenípodaniazodňa15.11.2023.Ďalejžalobca
navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním evidencie jeho pracovných pomerov zo Sociálnej poisťovne.
Žalobca tiež navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov: W. N., O. N., F. Y., N. Z., M. N., O. M.,
B. L., J. M., L. M., V.. B. L..

5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe nevyjadrili, dôkazy neoznačili.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
ako aj listinnými dôkazmi vyžiadanými v zmysle návrhu žalobcu (Odpoveď Sociálnej poisťovne zo dňa
13.07.2021, výpis zo Sociálnej poisťovne), ako aj listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom v súlade s

§ 319 CSP, a síce Vyšetrovacím spisom ORPZ v Trnave ČVS:T.JB-TT-XXXX (z neho Zápisnica o
trestnom oznámení zo dňa 27.11.2017 (č.l. 1), Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 15.01.2018
(č.l. 5), Uznesenie o zrušení obvinenia zo dňa 19.01.2018 (č.l. 7), Zápisnica o výsluchu svedka -
poškodeného zo dňa 23.01.2018 (č.l. 26), Zápisnica o výsluchu svedka Vladimíra Odlera zo dňa
30.01.2018 (č.l. 35), Pracovná zmluva zo dňa 19.10.2015 (č.l. 151), Dohoda o skončení pracovného

pomeru zo dňa 31.07.2017 (č.l. 156), výplatné pásky za mesiace 1, 2, 4, 5, 6, 7/2017 (č.l. 157-159)),
keď pojednával v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 158)
a v neprítomnosti žalovaného v 2. rade, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 160 a 161), svojuneprítomnosť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali, pričom z vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného (pozn. žalobca) zo dňa 23.01.2018 (č.l. 26
vyšetrovacieho spisu), ako aj zo Zápisnice o výsluchu svedka (pozn. žalovaný v 2. rade) zo dňa
30.01.2018 (č.l. 35 vyš. spisu), v spojení s Dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 31.07.2017
(č.l. 156 vyš. spisu) vyplýva, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným v 1. rade ako
zamestnávateľom vznikol pracovný pomer dňa 03.03.2014. Z Dohody o skončení pracovného pomeru

zo dňa 31.07.2017 (č.l. 156 vyš. spisu) v spojení so Zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 27.11.2017
(č.l. 1 vyš. spisu), Zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 23.01.2018 (č.l. 26 vyš. spisu) a
Zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 30.01.2018 (č.l. 35 vyš. spisu) vyplýva, že tento pracovný pomer
bol ukončený dohodou ku dňu 31.07.2017. Zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 27.11.2017 (č.l.
1 vyš. spisu) a Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 23.01.2018 (č.l. 26 vyšetrovacieho
spisu) vyplýva, že žalobca pri výsluchoch uviedol, že od začiatku roka 2017 mu žalovaný v 2. rade platil

v hotovosti a z mesiacov január, február, marec a apríl mu vyplatil 2.000,- eur, odvtedy mu nič nezaplatil,
pričom nemal vyplatenú mzdu za máj 2017 v sume 670,40 eura, za jún 2017 v sume 408,15 eura a
za júl 2017 v sume 404,17 eura, t.j. spolu sumu 1.482,72 eura. Zo Zápisnice o výsluchu svedka zo
dňa 30.01.2018 (č.l. 35 vyš. spisu) vyplýva, že žalovaný v 2. rade potvrdil dlh žalovaného v 1. rade na
nevyplatenej mzde žalobcovi za máj 2017 vo výške 670,40 eura, za jún 2017 vo výške 408,15 eura a za

júl 2017 vo výške 404,17 eura, t.j. spolu v sume 1.482,72 eura. Z výplatných pások žalobcu (čl. 157-159
vyš. spisu) vyplýva, že žalobcovi mala byť na účet vyplatená mzda za mesiac máj 2017 vo výške 670,40
eura, za mesiac jún 2017 vo výške 408,15 eura a za mesiac júl 2017 vo výške 404,17 eura, t.j. spolu
suma 1.482,72 eura. Z Uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 15.01.2018 (č.l. 5 vyš. spisu) súd zistil,
že žalovanému v 2. rade bolo vznesené obvinenie za prečin nevyplatenie mzdy a odstupného, pričom

z Uznesenia o zrušení obvinenia zo dňa 19.01.2018 (č.l. 7 vyš. spisu) vyplýva, že vznesenie obvinenia
žalovanému v 2. rade bolo zrušené.

8. Podľa § 316 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), individuálny
pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom

vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov.

9. Podľa § 319 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz; na tento účel je
zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

10. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 77 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“) (v znení účinnom v čase

výpovede), neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v
skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

12. Podľa § 61 ods. 1 a 2 ZP (v znení účinnom v čase výpovede), výpoveďou môže skončiť pracovný

pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. (1)
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. (2)

13. Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZP (v znení účinnom v čase výpovede), ak je daná výpoveď, pracovný pomer
sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca
a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa
najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. (1) Výpovedná doba začína plynúť
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím

posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. (2)

14. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZP (v znení účinnom v čase výpovede), zamestnávateľ je právnická osoba
alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a akto ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. (1) Zamestnávateľ vystupuje
v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy

alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu zamestnávateľ,
nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak. (2)

15. Podľa § 9 ods. 1 ZP (v znení účinnom v čase výpovede), v pracovnoprávnych vzťahoch robí
právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je

fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci.
Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány
zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených
organizačnými predpismi.

16. Podľa § 1 ods. 4 ZP (v znení účinnom v čase výpovede), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje

inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

17. Podľa § 20 ods. 1 OZ, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to
oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

18. Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), štatutárnym
orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene
spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

19. Podľa § 118 ods. 1 ZP (v znení účinnom v období nevyplatenej mzdy), zamestnávateľ je povinný

poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

20. Podľa § 129 ods. 1 a 3 ZP (v znení účinnom v období nevyplatenej mzdy), mzda je splatná
pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa
v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. (1) Pri skončení pracovného pomeru

vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného
pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni
skončenia pracovného pomeru. (3)

21. Podľa § 130 ods. 1, 2, 4 a 8 ZP (v znení účinnom v období nevyplatenej mzdy), vyplácaná

mzda sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor, ak kolektívna zmluva alebo zamestnávateľ vo
vnútornom predpise neustanovujú priaznivejšiu úpravu zaokrúhľovania mzdy v prospech zamestnanca.
Mzda sa zamestnancovi vypláca v peniazoch; v inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno
mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný predpis. (1) Mzda sa vypláca vo
výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom

vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej
pridelenej práce. (2) Mzda sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo
ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v
deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a

nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. (4) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa
§ 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v
pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak
sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma peňažných
prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec

požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si
zamestnanec sám určil. (8)

22. Podľa § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje

alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.24. Pokiaľ ide o prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
Civilný sporový poriadok priamo upravuje možnosť takejto žaloby, keďže v zmysle § 137 písm. d) CSP

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu, pričom určenie neplatnosti výpovede vyplýva zo Zákonníka práce (§ 77). Žaloba o určenie
neplatnosti výpovede teda bola procesne prípustná.

25. V konaní žalobca tvrdil, že výpoveďou z júna 2010 došlo k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu

medzi ním ako zamestnancom a žalovaným v 1. rade ako zamestnávateľom, u ktorého žalovaný v 2.
rade vykonával funkciu konateľa.

26. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorým je konateľ spoločnosti žalovaného v 1. rade
(zamestnávateľa),malsúdzato,žežalobabolapodanáprotipasívnevecnenelegitimovanémusubjektu.

27. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom
dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku sporu tvrdí, pričom súd
žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak
uvedené žalobca v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej

legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je
iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012). Vecná legitimácia je teda stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa
ktorého je strana sporu subjektom práva či povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok vecnej
legitimácie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Zároveň, otázka vecnej legitimácie nie je vadou žaloby a

súd nie je povinný vyzvať žalobcu na odstraňovanie vád žaloby v tomto smere. Je vecou žalobcu, aby
požiadavke vyplývajúcej z hmotného práva vyhovel a riadne označil žalovaného.

28. Žalobca sa svojou žalobou domáhal nárokov súvisiacich s pracovnoprávnym vzťahom, ktorý
existoval medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným v 1. rade ako zamestnávateľom. Žalovaný v

2. rade bol iba konateľom, ktorý v súlade s ustanovením § 9 ods. 1 ZP robil ako štatutárny orgán právne
úkony za zamestnávateľa v pracovnoprávnom vzťahu medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom.

29. Keďže žalobca v prípade žalovaného v 2. rade žaloval subjekt, ktorému z hmotného práva
nevyplývajú voči žalobcovi povinnosti tvrdené v žalobe, súd žalobu proti žalovanému v 2. rade vo výroku

III. rozsudku zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

30. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, tento bol v konaní pasívne vecne legitimovaným, keďže ide o
zamestnávateľa žalobcu v rozhodnom období.

31. Keďže žaloba bola súdu doručená dňa 28.08.2020, pričom pracovný pomer žalobcu sa mal skončiť
výpoveďou z júna 2010, súd v rámci riešenia predbežnej otázky uzavrel, že žalobca podal žalobu
až po uplynutí 2-mesačnej prekluzívnej lehoty podľa § 77 ZP, a preto súd nemal inú možnosť, ako
žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou vo výroku II. rozsudku voči
žalovanému v 1. rade zamietnuť bez toho, aby sa zaoberal otázkou platnosti skončenia pracovného

pomeru výpoveďou.

32. Ďalším nárokom, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, bol nárok na vyplatenie mzdy za mesiace január
až október 2017, pričom výšku doplnil na informatívnom výsluchu dňa 10.08.2023 na sumu 500.000,-
eur. Súd dodáva, že nebol viazaný právnym posúdením veci zo strany žalobcu (ktorý uvádzal, že sa

domáha náhrady mzdy), keď súd dospel k záveru, že podľa obsahu žaloby nejde o náhradu mzdy,
ale o nevyplatenú mzdu. Súd pritom vychádzal z toho, že v konaní bolo preukázané (viď. odsek 7.
rozsudku), že pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným v 1. rade ako
zamestnávateľom trval od 03.03.2014 do 31.07.2017, a teda v prípade nároku na zaplatenie sumy
za mesiace január až júl 2017 išlo o nevyplatenú mzdu zo strany zamestnávateľa, a nie o náhradu

mzdy. Zároveň išlo o nevyplatenú mzdu aj za mesiace august až október 2017, pretože žalobca v
priebehu konania tvrdil, že jeho pracovný pomer trval až do októbra 2017 (pozn. hoci to v konaní nebolo
preukázané), z čoho je zrejmé, že sa nedomáhal náhrady mzdy ale zaplatenia nevyplatenej mzdy za
uvedené obdobie.33. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade ako zamestnávateľ nevyplatil
žalobcovi ako zamestnancovi mzdu za mesiac máj 2017 v sume 670,40 eura, za mesiac jún 2017 v

sume 408,15 eura a za mesiac júl 2017 v sume 404,17 eura, t.j. spolu sumu 1.482,72 eura. Uvedené mal
súd za preukázané zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 27.11.2017 (č.l. 1 vyš. spisu), Zápisnice
o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 23.01.2018 (č.l. 26 vyš. spisu) a Zápisnice o výsluchu svedka
zo dňa 30.01.2018 (č.l. 35 vyš. spisu). Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že tieto zachytávajú
výpovede ako žalobcu, tak žalovaného v 2. rade, po riadnom poučení o následkoch v prípade vedome

nepravdivých údajov, ktorému poučeniu podľa zápisníc porozumeli, a preto súd z uvedených zápisníc
so zachytenými výpoveďami vychádzal.

34. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na ustanovenie § 205 CSP (zápisnica z výsluchu v
trestnej veci je verejnou listinou) a na ustanovenie § 191 CSP (vyhodnotenie v zápisniciach zachytených
výpovedívzmyslevoľnéhohodnoteniadôkazov),pričompodpornepoukazujenauznesenieNajvyššieho

súdu SR sp.zn. 5Obdo/51/2020 zo dňa 25.02.2021.

35. Keďže v konaní bolo preukázané, že napriek tomu, že v rozhodnom období (máj až júl 2017)
pracovný pomer žalobcu u žalovaného v 1. rade trval a žalobcovi vznikol za uvedené obdobie nárok na
zaplatenie mzdy v celkovej výške 1.482,72 eura, mu táto zo strany žalovaného v 1. rade ani na účet, ani

v hotovosti vyplatená nebola, považoval súd žalobu v tejto časti za dôvodnú.

36. V prípade nároku na nevyplatenú mzdu za mesiace august až október 2017 súd žalobu považoval
za nedôvodnú, keďže v konaní bolo preukázané, že pracovný pomer vzniknutý dňa 03.03.2014 skončil
dohodou ku dňu 31.07.2017, a preto po uvedenom dátume žalobca už na vyplatenie mzdy nemal nárok.

Súd pritom vychádzal z výpovedí samotného žalobcu v trestnom konaní, keď jeho neskoršie tvrdenia o
dlhšom trvaní pracovného pomeru boli v rozpore s uvedenými výpoveďami, a preto ich bolo potrebné
považovať za účelové a naviac ničím nepreukázané.

37. Rovnako nebola žaloba dôvodná v časti nároku na nevyplatenú mzdu za mesiace január až apríl

2017, keďže zo Zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 27.11.2017 (č.l. 1 vyš. spisu), ako aj zo Zápisnice
o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 23.01.2018 (č.l. 26 vyš. spisu) vyplýva, že žalobcovi bola mzda
za mesiace január až apríl 2017 vyplatená.

38. Vzhľadom na uvedené v predchádzajúcich odsekoch súd žalobu v časti nevyplatenej mzdy za

mesiace január až apríl 2017 a za mesiace august až október 2017 vo výroku II. rozsudku zamietol.

39. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú výšku nevyplatenej mzdy 500.000,- eur, súd uvádza, že takáto
výška nebola žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná a z ničoho nevyplýva, keď naopak z výplatných
pások vo vyšetrovacom spise je zrejmá výška mzdy za mesiace máj až júl 2017, ktorá mala byť žalobcovi

vyplatená, a síce za máj 2017 vo výške 670,40 eura, za jún 2017 vo výške 408,15 eura a za júl 2017 vo
výške 404,17 eura, čo spolu predstavuje sumu 1.482,72 eura.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel v časti sumy 1.482,72 eura titulom
nevyplatenej mzdy za mesiace máj až júl 2017 a vo výroku I. rozsudku zaviazal žalovaného v 1. rade

zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP).
Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanému v 1. rade (neplatnosť výpovede a v časti sumy prevyšujúcej
sumu 1.482,72 eura) ako nedôvodnú zamietol vo výroku II. rozsudku.

41. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované žalobcom, a síce výsluch navrhnutých svedkov, ani

žiadne ďalšie dokazovanie, keďže mal skutkový stav potrebný pre rozhodnutie dostatočne preukázaný
vykonanými dôkazmi, a to najmä z vyšetrovacieho spisu. Súd dodáva, že vzhľadom na doručovanie
obom žalovaným iba na fikciu doručenia, a teda ich nedostupnosť, nebolo možné vo vzťahu k ďalším
listinným dôkazom aplikovať ustanovenie § 319 CSP. Zároveň z pripojeného vyšetrovacieho spisu je
zrejmé, že objektívne ani žiadne ďalšie dôkazy zadovážiť nemožno, z ktorého dôvodu bolo trestné

stíhanie prerušené.

42. Súd dodáva, že žalobu považoval za ustálenú tak, ako je to uvedené v odseku 1. tohto rozsudku,
pričom žalobca ďalšími podaniami svoj petit, ustálený na informatívnom výsluchu dňa 04.12.2020 na č.l.19 a doplnený o konkrétnu sumu na informatívnom výsluchu dňa 10.08.2023 na č.l. 145, nemenil, a to
ani podľa označení podaní, ani podľa ich obsahu.

43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

47.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

48. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol súd v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP. Žalovaný v 1. rade bol v konaní
o určenie neplatnosti výpovede plne úspešný (keďže žaloba bola v tejto časti zamietnutá) a v konaní
o zaplatenie nevyplatenej mzdy bol úspešnejší (keďže žalobcovi bola zo sumy 500.000,- eur priznaná

iba suma 1.482,72 eura). Súd však žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania vo výroku IV.
rozsudku nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl.
17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto
prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného v 1. rade uvedeným spôsobom za použitia čl. 4
ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

49. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade rozhodol súd v zmysle §
255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP. Žalovaný v 2. rade bol v konaní plne
úspešný (keďže žaloba bola vo vzťahu k nemu v celom rozsahu zamietnutá). Súd však žalovanému v 2.
rade nárok na náhradu trov konania vo výroku V.. rozsudku nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy

nevznikli. Súd mal pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom
rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného
v 2. rade uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za
použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).