Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 31, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/92/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319205916
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1319205916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej v právnej veci žalobcu: L. C., G..: XX.XX.XXXX,
K.: XXXX G. XXX A., U., G. XXXXX, A. Š. Q., Š.. O.. F.., zast.: ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom
Tolstého 9, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36708771, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava,
so sídlom Primaciálne námestie č. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III, č.k.
12C/116/2019-154 zo dňa 24. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil že pozemok O..Č.. XXXXX, parc. reg. „C“ o výmere
275m2, druh pozemku: zast. plochy a nádvoria, vedený Okresným úradom K., katastrálny odbor,
zapísaný na L. Č.. XX, U.: K. T., U.: K. - M..Č.. G. M., C..Ú..: G. M., patrí do dedičstva po poručiteľovi Ľ.
M., P.. Y., G.. XX.XX.XXXX, V.. Ú.M.: XX.XX.XXXX, G. K.: XXXX G. XXX A., XXXXX U., G., A. Š. Q., Š..
O. F.. Žalobkyni priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 37d písm a zák č. 97/1963, ust. § 230, 137 písm. c, ust. §
129 ods. 1 CSP, a uviedol, že v predchádzajúcom konaní vedenom na Obvodnom súde Bratislava 3
pod sp. zn. 10C 218/90 boli strany sporu v procesnom postavení žalobkyňa: Ľ. M. a žalovaný 1/ : Čsl.
štát- Obvodný úrad Bratislava 3 a žalovaný 2/: Bytový podnik Bratislava 3, čím súd nemal za splnenú
podmienku jednak totožnosti strán sporu - osôb, nakoľko v prejednávanej veci je žalobkyňou Ľ. C., a
v predošlom spore jej matka, Ľ. M.. Tiež nebola splnená ďalšia podmienka a to totožnosť predmetu
sporu, kedy v prvom prípade išlo o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, avšak v prejednávanej veci

ide o určenie, či sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva, a to naviac za tvrdenia nie rovnakých, ale
rozdielnych skutkových tvrdení vychádzajúc predovšetkým z uznesenia o rehabilitácii z r. 2017, ktoré
logicky nemohlo byť prerokovávané v r. 2010, nakoľko vôbec neexistovalo. Preto súd prvej inštancie
námietku žalovaného res iudicata za dôvodnú nemal, konanie nezastavil a vec prejednal. Súd prvej
inštancieboltohonázoru,ženazákladepredloženýchlistinnýchdôkazovbolojednoznačnepreukázané,
a medzi stranami nebolo ani sporné, že by predmetný majetok pôvodne vlastnícky nepatril poručiteľke
Ľ. M., ktorá ho za svojho života legitímne nadobudla a to na základe kúpnej zmluvy z r. 1993. Ak

by ho nevlastnila, logicky by jej štátom nemohol byť zhabaný, ako sa to stalo na základe trestného
stíhania jej osoby, čo vyústilo do vydania rozhodnutia Ľudového súdu v Bratislave na neverejnom
zasadnutí dňa 17.08.1956, pod sp. zn. TX 557/50, ktorý rozhodol o tom, že podľa § 287a zákona č.
87/1950 Sb. o trestnom konaní zaistený majetok Ľ. M. pripadá štátu. Rozhodnutie o prepadnutí majetkunadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.1956 a následne dňa 24.10.1957 došlo k zápisu vlastníckeho
práva k pozemku a k rodinnému domu na Československý štát - ObNV Nové Mesto v celosti, č.d.
XXXX, a to titulom prepadnutia štátu podľa § 287 Trestného poriadku, neskôr žiadosťou o zápis zo dňa

14.06.1997 prešlo do výlučného vlastníctva na žalovaného. Hoci až dňa 14.05.2019 bola poručiteľka
súdom rehabilitovaná, kedy došlo k vyhláseniu rozhodnutia Okresným súdom Bratislava I. pod sp.
zn. 6Nt6/2017, že Ľ. M. je podľa jeho výrokovej časti účastná súdnej rehabilitácie v celom rozsahu,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14.05.2019, avšak na základe ust. § 2 ods. 1, písm. b) zák. č.
119/1990 Zb., bolo cit. rozhodnutie o prepadnutí jej majetku účinnosťou zákona o súdnej rehabilitácii, t.j.

dňom 01.07.1990, zrušené ex lege a to ku dňu, keď bolo vydané, t.j. ku dňu 17.08.1956. Podľa Zákona o
súdnej rehabilitácii takéto odsudzujúce súdne rozhodnutia, hoci k odňatiu vlastníckeho práva poručiteľky
Ľ. M. došlo postupom, ktorý bol v súlade s vtedy platnou zákonnou úpravou, sa považujú za nulitné,
zákonom zrušené, ako keby nikdy neexistovali a ako keby poručiteľka svoje vlastnícke právo k nim nikdy
nestratila. Preto súd prvej inštancie právne uzatvára, že poručiteľke Ľ. M. vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam jednoznačne patrilo už ku dňu jej smrti, t.j. ku dňu 22.07.2003.

Účelomreštitučnýchzákonovjezmiernenienásledkovniektorýchmajetkovýchainýchkrívd,ktorévznikli
v tzv. rozhodnom období (t. j. od 25. februára 1948 do 1. januára 1990). Toto zmiernenie potom môže
spočívať len v tom, že štátom odňaté veci budú vydané (vrátené) tomu, komu boli odňaté, a keď táto
osoba už nežije, jeho blízkym príbuzným alebo iným osobám, ktoré určujú tieto zákony. Reštitučné
predpisy neboli vydané za tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale

aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez
právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby
sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala (pozri aj Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS
178/06 z 20. júna 2006). K námietke žalovaného, že podľa ich názoru bolo Uznesenie Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 14.05.2019 pod sp. zn. 6Nt6/2017, vydané v rozpore s ust. § 2 zák. č. 119/1990

Zb. a po uplynutí zákonnej dvojročnej lehoty na uplatnenie nároku na súdnu rehabilitáciu podľa § 33
ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., súd prvej inštancie poukázal na vyššie cit. ust. § 226, 228 a 234 CSP,
podľa ktorých je súd týmto právoplatným uznesením vydaným Okresným súdom Bratislava I. zo dňa
14.05.2019 pod sp. zn. 6Nt6/2017 viazaný a nemôže ho prerokovávať a preskúmavať znova. Preto
opätovne konštatuje, že poručiteľka Ľ.F. M. ním bola rehabilitovaná v celom rozsahu a z toho súd pri

svojom rozhodnutí vychádzal.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný uvádzajúc, že pripustením doloženia dôkazov po
skončení dokazovania súd porušil viaceré procesné ustanovenia (napríklad princíp formálnej pravdy
§185 CSP, §160 ods. 3 písm. b) CSP, § 237 ods. 1 CSP), porušil právo na zachovanie rovnosti

strán, čím bolo porušené právo na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že prejudiciálna otázka existencie
vlastníckeho práva Ľ. M. ku dňu vyhlásenia rozsudku 10C/218/90 bola právoplatne rozhodnutá, čo
pri viazanosti strán sporu rozsudkom predstavuje analógiu stavu existencie medzitímneho rozsudku k
tejto otázke. Zároveň vzhľadom na neexistenciu uznesenia ku dňu smrti Ľ. M. (a z toho vyplývajúcej
nemožnosti vyvodzovania akejkoľvek právnej relevancie uznesenia do minulosti k okamihu smrti Ľ. M.)

bolo podľa nášho názoru potrebné žalobu zamietnuť. Uznesenie vydané v roku 2019 podľa § 33 ods.
2 zákona č. 119/1990 Zb. podľa výrokovej časti ktorého je Ľ. M. účastná súdnej rehabilitácie v celom
rozsahu, bolo podľa nášho názoru vydané v rozpore s ust. § 2 zákona č. 119/1990 Zb. a po uplynutí
zákonnej dvojročnej lehoty na uplatnenie nároku na súdnu rehabilitáciu podľa § 33 ods. 2 zákona č.
119/1990 Zb.

4. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že pôvodný žalobca Ludmila Koukol, rodné číslo: XXXXXX,
dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: XXXX G. XXX A., U., G. XXXXX, A. Š. Q., Š.. O.: F..A..Q.. (ďalej
len „pôvodný žalobca“), správne označil v rámci svojej žaloby žalovaného ako aj správcu žalovaného,
ktorý koná v mene žalovaného v zmysle zákona o majetku obcí. Rozpor v označení správcu žalovaného

ako žalovaného v II. rade pôvodný žalobca vysvetlil súdu na prvom pojednávaní, pričom súd dané
zobral na vedomie a uvedené nerozporoval ani samotný žalovaný. Uvedené podľa názoru žalobcov
nemôže napĺňať ani jeden z možných odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 Civilného sporového
poriadku. Taktiež ak by súd konal spôsobom, ktorý uvádza žalovaný a teda že sa mal súd procesne
vysporiadať s takouto skutočnosť, žiadnym spôsobom by to nezmenilo výsledok konania. K preukázaniu

aktívnej vecnej legitimácie si dovoľujeme uviesť, že tá bola zo strany pôvodného žalobcu preukázaná
už pri podaní žaloby. Pôvodný žalobca súdu predložil úmrtný list Ľ. M. ako aj rodný list pôvodného
žalobcu. Z rodného listu pôvodného žalobcu vyplýva, že pôvodný žalobca je dcérou Ľ. M.. Z úmrtného
listu zas okrem iného vyplýva, že Ľ. M. bola v čase úmrtia vdovou a oznamovateľom smrti bolpráve pôvodný žalobca. Počas celého konania až do prednesu záverečných rečí žalovaný žiadnym
spôsobom nenamietal aktívnu vecnú legitimáciu pôvodného žalobcu, aj keď bola preukázaná už pri
podaní samotnej žaloby. Z uvedených dôvodov je preto podľa názoru žalobcov právne bezvýznamné

posudzovať, či pôvodný žalobca bol jediným dedičom po Ľ. M. ako aj preukazovanie dedičských
právnych pomerov po Ľ. M.. Ako už vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR,
návrhom sa môže v sporovom konaní takéhoto určenia domáhať ten, kto je dedičom poručiteľa (resp.
do úvahy prichádzajúcim dedičom), prípadne jeho právnym nástupcom, pričom zo strany pôvodného
žalobcu bolo riadne preukázané, že je dcérou Ľ. M. a teda ide o dediča, resp. do úvahy prichádzajúceho

dediča, a Ľ. M. bola v čase úmrtia vdovou. Samotné zistenie okruhu všetkých dedičov je potrebné
pre potencionálne dedičské konanie, nie pre (určovacie) súdne konanie či sporná nehnuteľnosť patrí
do dedičstva. Žalobcovia mali za to, že odvolanie žalovaného je v plnom rozsahu neopodstatnené
a nedôvodné a žiadali Krajský súd v Bratislave, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn.
12C/116/2019 zo dňa 24.11.2021 v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP

6. Odvolací súd rovnako ako aj súd prvej inštancie považuje za najdôležitejšiu skutočnosť pre právne
posúdenie predmetnej veci skutočnosť, že dňa 14.05.2019 bola poručiteľka súdom rehabilitovaná, kedy
došlo k vyhláseniu rozhodnutia Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 6Nt6/2017, že Ľ.F. M. je podľa
jeho výrokovej časti účastná súdnej rehabilitácie v celom rozsahu, uznesenie nadobudlo právoplatnosť

14.05.2019, avšak na základe ust. § 2 ods. 1, písm. b) zák. č. 119/1990 Zb., bolo cit. rozhodnutie
o prepadnutí jej majetku účinnosťou zákona o súdnej rehabilitácii, t.j. dňom 01.07.1990, zrušené ex
lege a to ku dňu, keď bolo vydané, t.j. ku dňu 17.08.1956. Podľa Zákona o súdnej rehabilitácii takéto
odsudzujúce súdne rozhodnutia, hoci k odňatiu vlastníckeho práva poručiteľky Ľ. M. došlo postupom,
ktorýbolvsúladesvtedyplatnouzákonnouúpravou,sapovažujúzanulitné,zákonomzrušené,akokeby

nikdy neexistovali a ako keby poručiteľka svoje vlastnícke právo k nim nikdy nestratila. Preto poručiteľke
Ľ. M. vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam jednoznačne patrilo už ku dňu jej smrti, t.j. ku dňu
22.07.2003. Súd prvej inštancie ako aj odvolací súd je právoplatným uznesením vydaným Okresným
súdom Bratislava I. zo dňa 14.05.2019 pod sp. zn. 6Nt6/2017 viazaný a nemôže ho prerokovávať a
preskúmavať znova. K námietke žalovaného vyjadrenej v odvolaní, že podstatný dôkaz preukazujúci

aktívnu legitimáciu žalobcu predložil žalobca až po končení dokazovania, odvolací súd uvádza, že
aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná už skôr v priebehu konania a žalobcom neskôr doložené
podklady boli len doplnením argumentácie žalobcu k aktívnej vecnej legitimácii.
7.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávny
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní úspešnej
žalobkyni.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2CSP, § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).