Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201711
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1018201711.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Explicit s.r.o., Ostřetín
204, 534 01 Holice, Česká republika, IČO: 288 15 513, proti žalovanému: T. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
R. Č. XXX, XXX XX R., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r. o., Pribinova 20,
811 09 Bratislava - Staré mesto, IČO: 50 491 300, v konaní o zaplatenie 35.000,- Eur s príslušenstvom
zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/2/2019 -
231 zo dňa 9.7.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/2/2019 - 231 zo dňa

9.7.2021 vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e .

II.Žalobcovi priznáva vočižalovanému nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 1CbZm/2/2019 - 231 zo dňa 9.7.2021 vo výroku I. uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 18.900,- Eur s úrokom 6% ročne zo sumy
35.000,- Eur od 6.12.2016 do 10.12.2019, zo sumy 19.000,- Eur od 11.12.2019 do 12.12.2019 a zo
sumy 18.900,- Eur od 13.12.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo

výrokuII.vozvyškukonaniezastavilavovýrokuIII.uložilžalovanémupovinnosťnahradiťžalobcovitrovy
konaniavcelomrozsahu.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa
5.12.2018domáhal,abysúdprvejinštanciežalovanéhozaviazalnazaplateniezmenkovejsumy35.000,-
Eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 1CbZm/2/2019-26 zo dňa
18.3.2019, voči ktorému žalovaný podal odpor, v dôsledku čoho súd platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v
odpore namietal predčasnosť podania návrhu na súde vzhľadom na to, že zmenka je v zmysle Zmluvy o
právach a povinnostiach spojených s nadobudnutím zmenky zábezpekou, pokiaľ spoločnosť Panoráma

Donovaly, s.r.o. nezaplatí svoje záväzky voči žalobcovi. Táto spoločnosť je v súčasnosti v likvidácii,
avšak žalobca nepreukázal, či existuje reálna nemožnosť splnenia jeho pohľadávky a či sa žalobca
neuspokojí v rámci likvidácie. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobcovi do dňa podania žaloby už uhradil
sumu 18.900,- Eur.

2. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že dňa 9.2.2018 uzavrel s dlžníkom Dohodu o novácii záväzku,
avšak výhodu zníženia dlhu za okamžitú úhradu nechal žalovaný prepadnúť. Poukázal na to, že všetko,

čo bolo na pôžičku zaplatené, bolo riadne zaúčtované v tomto poradí: 1. kapitalizovaný úrok, 2. istina.
Žalovanému zostáva uhradiť po započítaní všetkých úhrad pôžička vo výške 36.026,60 Eur s úrokom
z omeškania 8% p. a.3. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 10.12.2019 uviedol, že dňa 9.12.2019 uhradil sumu 16.000,- Eur
a odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

4. Žalobca potvrdil úhradu sumy 16.100,- Eur, pričom z tejto sumy započítal 6.317,26 Eur na zmenkový
úrok a na istinu 9.782,74 Eur, ostáva tak uhradiť zo zmenky 25.217,26 Eur s úrokom 6% od 10.12.2019
do zaplatenia, preto upravil žalobný petit tak, ako jednotlivé platby započítal na istinu a zmenkový úrok.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 9.7.2021 žalobca zotrval na žalobe čo do

sumy 18.900,- Eur s 6% úrokom ročne zo sumy 35.000,- Eur od 06.12.2016 do 10.12.2019, zo sumy
19.000,- Eur od 11.12.2019 do 12.12.2019, zo sumy 18.900,- Eur od 13.12.2019 do zaplatenia a vo
zvyšku zobral návrh späť z dôvodu úhrady sumy 16.000,- Eur a 100,- Eur žalovaným po začatí konania.
Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

6. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že žalobca originálom zmenky, ktorú

vystavil žalovaný ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 31.3.2016 preukázal, že sa žalovaný zaviazal
zaplatiť zmenkovú sumu 35.000,- Eur dňa 5.12.2016. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola
zabezpečovacou zmenkou k Zmluve o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou
Panoráma Donovaly, s.r.o. ako dlžníkom, ktorej konateľom bol žalovaný, predmetom pôžičky bola suma
70.000,- Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v zmysle bodu 4.1. zmluvy v lehote 1,5 roka od uzavretia

zmluvy. Žalovaný v konaní namietal, že žaloba bola podaná predčasne, keď žalobca mal preukázať,
že svoju pohľadávku neuspokojí v rámci likvidácie spoločnosti Panoráma Donovaly, s.r.o.. Súd prvej
inštancie túto námietku nepovažoval za dôvodnú, nakoľko v zmysle Zmluvy o právach a povinnostiach
spojených s nadobudnutím zmenky zo dňa 31.3.2016 zmenka slúžila ako zábezpeka v prípade, že
spoločnosť Panoráma Donovaly, s.r.o. nesplní svoje záväzky. Súd prvej inštancie dodal, že žalovaný

nepreukázal, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke bola zo strany spoločnosti uspokojená, pričom
dôkaznébremenobolonastranežalovaného,pretožalobcamoholuplatniťzabezpečovaciuzmenkuvoči
žalovanému. Čo sa týka argumentácie, že Dohodou o novácii záväzku bol nahradený pôvodný záväzok,
ani toto súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné. V zmysle bodu 4.2 Dohody o novácii sa vznik
zmluvy viazal na odkladaciu podmienku, ktorou bolo riadne a včasné pripísanie dohodnutých platieb

na účet žalobcu, k čomu však nedošlo. V prípade obrany, že žalobca mal žalovaného pred uplatnením
zmenky na súde vyzvať na plnenie, nakoľko vystupuje ako ručiteľ, súd prvej inštancie poukázal na to,
že žalovaný nevystupuje ako ručiteľ kauzálneho vzťahu - zmluvy o pôžičke, ale je vystaviteľom vlastnej
zmenky. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti dodal, že zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“,
pričom táto zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že zmenka bola predložená včas a je na dlžníkovi,

ktorý to namieta, aby svoju námietku preukázal.

7. Ako zásadnú vyhodnotil súd prvej inštancie námietku žalovaného, že do dňa podania žaloby uhradil
žalobcovi sumu 18.900,- Eur, pričom žalobca považoval tieto plnenia za plnenia na pôžičku, teda na
pohľadávku z kauzálneho vzťahu zabezpečeného zmenkou, čo bolo určené aj účelom uvedeným pri

jednotlivých platbách a žalovaný zotrvával na argumentácii, že išlo o plnenie na zmenku, nakoľko išlo
o platby z jeho súkromného účtu ako fyzickej osoby a pri niektorých platbách nebol uvedený žiaden
účel platby. Z predložených výpisov z účtu súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný zo svojho účtu
vykonal v prospech účtu žalobcu, prípadne účtu konateľa žalobcu, niekoľko platieb. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozhodnutia z dokazovania výpismi z bankových účtov ustálil nasledovné skutkové zistenia:

z výpisu z účtu Tatra banka, a.s. vyplýva, že dňa 27.09.2018 uhradil žalovaný na účet konateľa žalobcu
sumu 300,- Eur s účelom platby „POZICKA PANORAMA DONOVALY“, dňa 17.09.2018 uhradil na účet
konateľažalobcusumu300,-Eursúčelomplatby„POZICKAPANORAMADONOVALY“,dňa23.07.2018
uhradil na účet konateľa žalobcu sumu 1.000,- Eur s účelom platby „CIASTOCNE VRATENIE POZICKY
POTOCAR PANORAMA DONOVALY“, dňa 08.06.2018 uhradil na účet konateľa žalobcu sumu 5.000,-

Eur s účelom platby „CIASTOCNE VRATENIE POZICKY POTOCAR“, dňa 10.03.2017 uhradil žalovaný
na účet žalobcu sumu 10.000,- Eur s účelom platby „SPLATKA PANORAMA DONOVALY“, z potvrdení
o platbách Fio banka, a.s. predložených žalovaným vyplýva, že dňa 07.09.2018 uhradil sumu 400,-
Eur, dňa 11.10.2018 sumu 300,- Eur, dňa 20.08.2018 sumu 500,- Eur, dňa 13.08.2018 sumu 1.000,-
Eur, pričom na týchto potvrdeniach absentuje účel platby. Žalobca doložil súdu výpisy z účtu vo Fio

banka, a.s., kde pri platbe sumy 400,- Eur dňa 07.09.2018 je uvedená poznámka „Pozicka, Panorama
Donovaly“, pri platbe sumy 300,- Eur dňa 11.10.2018 „splátka panorama Donovaly“, pri platbe sumy
500,- Eur dňa 20.08.2018 „Pôžička, Panorama Donovaly“ a pri platbe sumy 1.000,- Eur dňa 13.08.2018
„Pôžička, Panorama Donovaly“. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaným nebolo preukázané,žeideoplatbynazmenku,naopak,ideoplatbyvsúvislostispôžičkouakokauzálnoupohľadávkou,ktorá
bola až vo výške 70.000,- Eur a nie je rozhodujúce, z akého účtu platba odišla. Vzhľadom na uvedené
súd prvej inštancie poukázal na § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka a konštatoval, že žalovaný plnil

za spoločnosť Panoráma Donovaly, s.r.o. jej záväzok zo zmluvy o pôžičke. Ak by aj súd prvej inštancie
pripustil, že tieto platby boli na zmenku, nakoľko išlo o platby z účtu žalovaného ako fyzickej osoby,
ani tak by ich nemohol považovať za platby na zmenku v prospech zmenkového veriteľa, nakoľko boli
poukazované na účet konateľa žalobcu ako fyzickej osoby, teda tiež by musel byť prijatý záver, že nešlo
o plnenie v prospech majiteľa zmenky, ale inej osoby. Súd prvej inštancie považoval za rozhodujúci účel

platby, ktorý bol pri jednotlivých transakciách označený samotným žalovaným.

8. Súd prvej inštancie nemal za sporné, že žalovaný po začatí konania uhradil sumu 16.100,- Eur, pričom
sumu 16.000,- Eur uhradil dňa 10.12.2019 a sumu 100,- Eur dňa 12.12.2019, čo žalobca zohľadnil
čiastočným späťvzatím žaloby, s ktorým žalovaný vyslovil súhlas, preto súd prvej inštancie konanie v
tejto časti v zmysle § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)

výrokom II. zastavil. Vo zvyšku považoval žalobu za dôvodnú.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania posúdil ako zavinené správaním žalovaného, ktorý v časti plnil v
zmysle žalobnej požiadavky po podaní žaloby, čo posúdil v prospech žalobcu. Zároveň mal žalobca vo

zvyšku svojho nároku úspech, preto mu voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, odvolacím návrhom žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu a zaviaže žalobcu nahradiť
žalovanému trovy konania alebo zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný nárok žalobcu považuje za nedôvodný a už splnený. Podľa žalovaného likvidácia spoločnosti
Panoráma Donovaly, s.r.o. stále prebieha a aktuálne nie je zrejmé, či a v akom rozsahu bude pohľadávka
žalobcu v rámci likvidácie uspokojená, preto trvá na tom, že žaloba je podaná predčasne a opak mal
preukázať žalobca. Žalovaný opätovne poukázal, že žalobcovi už uhradil sumu 18.900,- Eur, čo žalobca
nepoprel a na pojednávaniach pripustil aj existenciu ďalších úhrad žalovaného, avšak podľa jeho názoru

išlo o úhrady z iného právneho titulu, nie zo zmenky a poukazoval na to, že popis platby pri niektorých
platbách bol vyslovene uvedený ako plnenie pôžičky, pri niektorých platbách popis nebol a preto nie
je zrejmé, na základe akých skutočností žalobca zaúčtoval takéto platby na plnenie z iného právneho
dôvodu. Na pojednávaní žalovaný takisto namietal aj požadovaný úrok z omeškania ako zmätočný,
žalobca nevedel vo svojich vyjadreniach objasniť rozdielnosť úrokov z omeškania. Ako vyplýva zo

zápisnice z pojednávania zo dňa 14.9.2020, žalobca bol súdom zaviazaný na predloženie výpisov
jednotlivých platieb a emailovej komunikácie s dlžníkom, čo však nedodal. Žalovaný je preto názoru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno reálnej výšky svojej pohľadávky a súd prvej inštancie sa týmito
skutočnosťami dostatočne nezaoberal.

11. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku odkázal na §
332 ods. 1 Obchodného zákonníka a uzavrel, že žalovaný plnil za spoločnosť Panoráma Donovaly, s.r.o.
jej záväzok zo zmluvy o pôžičke, pričom konštatoval, že bolo zrejme medzi účastníkmi zmluvy praxou, že
platby boli zasielané z účtu konateľa spoločnosti dlžníka na účet konateľa žalobcu, ale žalovanému nie
je zrejmé, na základe čoho nadobudol domnienku, že takáto prax medzi stranami sporu existovala. Súd

prvej inštancie sám posúdil popis platieb uvedených žalovaným pri úhradách v neprospech žalovaného,
ajkeďžalovanývysloveneuvádzal,žetietoboliúhradamidlhu,ktorýjepredmetomtohtosporu.Žalovaný
tiež poukazoval na to, že úhrady uskutočňovala aj spoločnosť Panoráma Donovaly s.r.o., čím sa súd
prvej inštancie žiadnym spôsobom nezaoberal. Žalovaný uvádza, že žalobca sám nevedel popísať ako a
na základe čoho započítaval jednotlivé úhrady od žalovaného a Panoráma Donovaly, s.r.o., keď najskôr

na pojednávaní uvádzal, že úhrady započítaval podľa dohody so žalovaným, následne na poslednom
pojednávaní uviedol, že úhrady započítaval podľa toho, ktorý dlh bol skôr splatný. Žalovaný poukazuje
aj na konanie vedené na návrh žalobcu voči spoločnosti Panoráma Donovaly, s.r.o. na Okresnom súde
Bratislava I, pod sp. zn. 38Cb/185/2016, predmetom ktorého je tá istá pohľadávka, kde žalobca uplatnil
nároknazaplateniesumy60.675,28Eur,platobnýrozkazbolvšakvydanýlennasumu49.826,97Eur,čo

tiež preukazuje, že samotný žalobca nemá vedomosť o tom, akú vysokú pohľadávku voči žalovanému
vlastne eviduje.12. Žalovaný namieta aj porušenie zásady koncentrácie konania, keďže žalobca sa vyjadroval s
oneskorením a predkladal súdu dôkazy po lehote určenej súdom, pričom jednotlivé tvrdenia žalovaného
popieral až následne po tom, čo žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia sú nesporné, keďže ich žalobca

nerozporoval.

13. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ďalšími skutočnosťami. Pôvodný
záväzok, zmluva o pôžičke vo výške 70.000,- Eur, existovala medzi spoločnosťou Panoráma Donovaly
s.r.o. a žalobcom, táto pohľadávka bola zabezpečená zmenkou, kde žalovaný vystupoval ako ručiteľ

- avalista. Následne bola uzatvorená Zmluva o právach a povinnostiach spojených s nadobudnutím
zmenky, ktorá súvisela s pôvodným záväzkom spoločnosti Panoráma Donovaly s.r.o. voči žalobcovi a
tento záväzok zabezpečovala. Žalovaný preukázal úhrady zo svojho súkromného účtu vo výške 35.000,-
Eur, teda vo výške, za ktorú zodpovedal žalobcovi v zmysle vystavenej vlastnej zmenky. Prvú úhradu
vo výške 16.100,- Eur žalobca žalovanému uznal ako úhradu na túto vlastnú zmenku, napriek tomu, že
v popise platby bolo uvedené, že ide o platbu žalovaného ako avalistu. Žalovaný však nebol avalistom,

ale priamo vystaviteľom zmenky. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca žalovaného označoval v konaní
ako avalistu, opakovane poukazoval na to, že predmet tohto sporu je len zabezpečovacím inštitútom
k riadnemu dlhu Panorámy Donovaly, s.r.o. Až na poslednom pojednávaní žalobca poukázal na čl.
V ods. 1 Zmluvy o právach a povinnostiach spojených s nadobudnutím zmenky, pričom uviedol, že
žalovaný zamieňa zmenku a pôžičku, pričom poukázal, že odplata za vystavenú zmenku vo výške

35.000,- Eur bola zaplatená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy. Tvrdenie žalobcu považuje žalovaný
za účelové, zmluva o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nebola, zmluva, na ktorú
poukazoval žalobca, je len zabezpečovacím inštitútom vo vzťahu k jedinému dlhu, ktorý v rámci týchto
vzťahov existoval - dlh spoločnosti Panoráma Donovaly, s.r.o. voči žalobcovi. Žalovaný vyslovene
popiera tvrdenie žalobcu, že poskytol žalovanému hotovosť vo výške 35.000,- Eur a tým porušil zákon

č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov, čo vyplýva podľa
žalovaného z celého súdneho konania.

14. Žalovaný ďalej namieta právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ktorý odôvodnenie rozsudku
okrem iného založil na § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka, žalovanému však nie je zrejmé, na základe

akých skutočností súd prvej inštancie posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávny,
keď priamo v zmluve medzi žalobcom a žalovaným je uvedené, že ich vzťah sa riadi Občianskym
zákonníkom.

15. Žalovaný napokon namieta zmätočnosť, nepresvedčivosť, nezrozumiteľnosť odôvodnenia

napadnutého rozsudku a nedostatočné odôvodnenie, má za to, že súd prvej inštancie sa žiadnym
spôsobom nevysporiadal s podstatnými tvrdeniami žalovaného, nezohľadnil všetky skutočnosti, na ktoré
žalovaný v rámci konania opakovane poukazoval, v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 13.03.2003 sp. zn. II. ÚS 6/2003,
Nález Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2009 sp. zn. I. ÚS 117/07, Nález Ústavného súdu SR zo dňa

12.06.2008 sp. zn. I. ÚS 114/2008 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.07.2010 sp. zn. 2 M
Cdo 7/2009), z ktorej ako aj zo znenia § 220 ods. 2 v spojení s 234 ods. 2 CSP podľa názoru žalovaného
celkom jednoznačne vyplýva záver, že je porušením zákona, ako aj práva na spravodlivý súdny proces,
ak odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje úvahy, ktorými sa súd pri aplikácii právneho predpisu riadil.
Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nepreskúmal skutkový stav dostatočne na to, aby mohol vo

veci rozhodnúť.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil. Podľa žalobcu žalovaný nesie dôkazné bremeno, keď tvrdí, že nie je dlžníkom
zo zmenky, v rozpore s tvrdením žalovaného je žalovaný vystaviteľom zmenky a súčasne avalistom celej

zmenkovej sumy, pričom zmenka bola vydaná bez protestu. Žalovaný bol vyzvaný na jej úhradu, zmenka
mu bola predložená na vysporiadania, o čom svedčí emailová komunikácia. Žalobca tiež uviedol, že
preukázal existenciu dlhu, žalovaný toto nevyvrátil a uhradil časť dlhu, čo viedlo žalobcu k zmene
žalobného petitu. Pri výpočte novej dlžnej sumy žalobca započítal platby najskôr na príslušenstvo, až
na základe oznámenia súdu prvej inštancie, že taký postup nie je možný, na istinu zmenkovej sumy

a na základe toho znovu opravil žalobný petit. Dlh žalovaného korešponduje s vydaným rozsudkom.
Žalovaný sa snaží do tohto sporu vniesť zmätok a za týmto účelom trvá na vyjadreniach, ktoré boli
v priebehu konania súdom prvej inštancie vyvrátené (napr. námietka, že žalobca nedoložil doklady oprijatých platbách). Účtovanie o prijatých platbách uskutočňoval žalobca transparentne podľa správ pre
príjemcu a o zaúčtovaní upovedomil nielen žalovaného, ale aj jeho právneho zástupcu.

17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.01.2022, uviedol, že na podanom
odvolaní v plnom rozsahu trvá. Žalovaný má za to, že dôkazné bremeno preukázania skutočnej výšky
dlžnej sumy zaťažuje žalobcu, podľa žalovaného žalobca vo vyjadrení potvrdzuje zmätočnosť jeho
žalobných petitov. Sám uvádza, že žalobný návrh upravil až na poslednom pojednávaní na základe
poučenia súdu, vynára sa preto otázku, či nedošlo takýmto poučením súdu k porušeniu zásady rovnosti

strán sporu, keďže súd priamo na pojednávaní poučil žalobcu, akým spôsobom je potrebné opakovane
menený žalobný petit upraviť, aby súd rozsudok vydal, čo je zrejmé aj zo zvukového záznamu z tohto
pojednávania.Pokiaľžalobcatvrdí,žežalobaniejepodanápredčasne,žalovanýmázato,žepráveonje
povinný preukázať, že spoločnosť Panoráma Donovaly, s.r.o. nebude schopná jeho pohľadávku uhradiť
ani čiastočne. Vo zvyšku obsah vyjadrenia žalobcu korešponduje s časťou IV. podaného odvolania.

18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 14.4.2022, má za to, že žalovaný
sa snaží oddialiť povinnosť uhradiť dlh zo zmenky. Žalobca zastáva názor, že predložil všetky dôkazy,
reagoval na všetky výzvy súdu prvej inštancie, predložil mu zmenku a taktiež je konštantný vo
vyjadreniach o výške úhrad žalovaného, ktoré vykonal na zmenku, čo je suma 16.100,- Eur v dvoch
splátkach (16.000,- Eur a 100,- Eur), čo zohľadnil zmenou žalobného petitu. Jedinú zmenu petitu

nekopírujúcu platbu žalovaného vykonal (v konaní ako strana so sídlom mimo územia SR nezastúpená
právnym zástupcom) po zistení nemožnosti započítania platby prednostne na zmenkový úrok. K sume
18.900,- Eur žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že nešlo o platby na zmenku. K námietke žalovaného
o predčasnom podaní žaloby žalobca uvádza, že zmenka je po splatnosti, pričom žalovaný bol vyzvaný
k platbe, žalovaný bol vyzvaný na jej zaplatenie a zmenka mu bola riadne predložená. Naviac právna

zástupkyňa žalovaného je súčasne likvidátorkou spoločnosti Panoráma Donovaly, s.r.o., a teda je jej
známa skutočnosť, že spoločnosť nezaplatila doplatok svojho dávno platného dlhu žalovaného v tomto
konaní.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez

nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli
Krajského súdu v Bratislave dňa 27.8.2024. Odvolací súd v prvom rade ustálil rozsah odvolacieho
prieskumu, keď žalovaný síce uviedol, že podáva odvolanie voči rozsudku v plnom rozsahu, avšak v
obsahu odvolania namieta výlučne nesprávnosť rozhodnutia v častiach, ktoré korešpondujú s výrokom I.

napadnutého rozsudku, v obsahu odvolania nenamieta nesprávnosť rozhodnutia o zastavení konania v
časti (výrok II.), preto odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa obsahu podaného odvolania
vo výroku I. a súvisiacom výroku III. o trovách konania.

20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného,
vyjadreniami oboch strán sporu, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý
rozsudok je vecne správny. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvej
inštancie, nakoľko na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých

dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, dôkazy vyhodnotil a
zistený skutkový stav správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu rozsudku. Odvolací súd tiež uvádza, že súd prvej
inštancie sa so všetkými zásadnými námietkami žalovaného, ktoré uplatnil v rámci procesnej obranyuž v konaní pred súdom prvej inštancie riadne vysporiadal. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal
s podstatnou argumentáciou sporových strán a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k
jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné:

24. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je zaplatenie zmenky a právnu reguláciu zmenky
v spotrebiteľských vzťahoch, sa odvolací súd v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou nesprávneho
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, keď žalovaný namieta posúdenie vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávneho vzťahu a aplikáciu § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka,

namietajúc, že v zmluve medzi žalobcom a žalovaným je uvedené, že ich vzťah sa riadi Občianskym
zákonníkom. V konaní nebolo sporné, že vystavená zmenka je zábezpekou záväzku spoločnosti
Panoráma Donovaly, s.r.o. voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 11.06.2012, ktorý vzťah je
nepochybne vzťahom obchodnoprávnym, ktorý vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti (§ 261 ods. 1 ObZ). Režimom obchodného zákonníka sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v obchodno-záväzkových vzťahoch (§ 261 ods. 4 ObZ účinného v čase

uzavretia zmluvy, resp. ods. 7 v rovnakom znení v čase vystavenia zmenky). Dohoda strán o podriadení
právneho vzťahu Občianskemu zákonníku na obchodnozáväzkový vzťah podnikateľov nie je vzhľadom
na kogentný charakter § 261 v spojení s § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka možná, s výnimkou
ustanovení o zmluvnom type. Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecnou
právnou normou (viď. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka). Odvolaciu námietka preto vyhodnotil odvolací

súd ako nedôvodnú.

25. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkou zmätočnosti, nepresvedčivosti a nezrozumiteľnosti
odôvodnenia napadnutého rozsudku a nedostatočného odôvodnenia a námietkou nedostatočného
preskúmania skutkového stavu súdom prvej inštancie. Dôvodnosť týchto námietok odvolací súd

nevzhliadol. Podľa názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného
dokazovania, aplikoval správne právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný

ani zmätočný. Z odvolania žalovaného napokon ani nevyplýva, v čom vidí nepreskúmateľnosť a
zmätočnosť rozsudku (na ktoré rozhodujúce otázky nedal súd prvej inštancie stranám odpoveď), vyplýva
z neho len to, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej
inštancie.Akoalevyplýva zjudikatúryÚstavnéhosúduSR,doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením

dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

26. Ďalej žalovaný voči postupu súdu prvej inštancie namieta porušenie zásady koncentrácie konania,
ktoré malo spočívať v tom, že žalobca sa vyjadroval s oneskorením a predkladal súdu dôkazy po

lehote určenej súdom a tvrdenia žalovaného popieral až následne po tom, čo žalovaný uviedol, že tieto
tvrdenia sú nesporné, keďže ich žalobca nerozporoval. Odvolací súd porušenie zákonnej koncentrácie
konaniazobsahuspisunezistil(§154CSP),zodôvodnenianámietkyvšakvyplýva,žeodvolateľnamieta
porušenie sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP). Odvolací súd z obsahu spisu nezistil, že
by súd prvej inštancie konkrétne zhodné skutkové tvrdenie neposúdil ako nesporné, takto všeobecne

formulovanú námietku (bez uvedenia konkrétneho tvrdenia žalovaného, ktoré mal žalobca nesporovať)
ani nie je možné postup súdu prvej inštancie podrobiť odvolaciemu prieskumu. Vyjadrenie strany sporu,
žeurčitétvrdenieonapovažujezanesporné,nemusíbezďalšiehoznamenať,žehotakposúdiisúdprvej
inštancie a ani že toto posúdenie v konkrétnej veci bude nesprávne. Obligatórnym uplatnením zásady
sudcovskej koncentrácie sa už zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý dospel k záveru, že keďže sudcovskú

koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie
rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018). I túto odvolaciu
námietku preto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

27. Vo vzťahu k preskúmaniu dôvodnosti odvolacích námietok žalovaného k meritu veci odvolací súd
v prvom rade zdôrazňuje, že predmetom konania je zaplatenie zmenky. Predmetom sporu je peňažný
zmenkový nárok žalobcu ako prvého majiteľa (remitenta) zmenky, uplatnený voči žalovanému akozmenkovému dlžníkovi, ktorý je vystaviteľom (emitentom) vlastnej zmenky na rad žalobcu v Bratislave
dňa 31.03.2016 s doložkou „Bez protestu“ na zmenkovú sumu 35.000,- Eur splatnú 5.12.2016 v Hradci
Králové vo FIO banke, a.s., pobočka Hradec Králové, Masarykovo náměstí 511/6, 500 02 Hrade Králové.

Zmenka bola vystavená žalovaným, ktorý bol zároveň uvedený ako avalista zmenky. Zmenku žalovaný
vystavil ako riadne vyplnenú zmenku. Zmenka obsahovala všetky formálne náležitosti predpísané v čl. I.
§ 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku,
predložením jej prvopisu žalobca preukázal svoje zmenkové práva, ako majiteľ zmenky má podľa čl. I §
48 ods. 1 zákona zmenkového a šekového právo postihom žiadať zmenkovú sumu a 6% ročný úrok zo

zmenkovej sumy odo dňa splatnosti (čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona). V konaní nebolo sporné,
že príčinným vzťahom zmenky je Zmluva o pôžičke zo dňa 11.06.2012 uzatvorená medzi žalobcom ako
veriteľom a spoločnosťou Panoráma Donovaly, s.r.o. predmetom ktorej bola pôžička vo výške 70.000,-
Eur. Zo žalobcom priloženej „Zmluvy o právach a povinnostiach spojených s nadobudnutím zmenky“ zo
dňa 31.3.2016, ktorú uzatvorili žalovaný a žalobca, vyplýva, že zmenka sa vystavuje ako zábezpeka,
pokiaľ firma Panoráma Donovaly, s.r.o., nezaplatí svoje záväzky voči žalobcovi (čl. I bod 4 tejto zmluvy).

28. Odvolací súd k predmetu konania danému uplatneným žalobným nárokom zo zmenky uvádza, že
zmenka je abstraktný a dokonalý cenný papier, práva a záväzky z nej sú definované výlučne samotnou
zmenkovou listinou, len z nej vyplývajú a len na ňu sa viažu, aj keď jej existencia a jej účinky sú
vo všeobecnosti nezávislé od kauzálneho vzťahu, z ktorého vznikla, často vzniká ako zabezpečovací

prostriedok kauzálneho záväzkového vzťahu. Právo, ktoré je inkorporované v zmenke, je právom
obligačným. Dôvod vzniku zmenkovej obligácie (kauza) nie je základnou náležitosťou zmenky, nakoľko
zákon nepovažuje materiálny dôvod jej vzniku za jej podstatnú obsahovú náležitosť. Formálne platná
zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Záväzok zo zmenky je
nesporným záväzkom a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným

spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je
príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť.

29. Obrana proti plateniu zmenky môže spočívať v tzv. absolútnych alebo relatívnych námietkach.
Absolútne námietky proti plateniu zmenky vyplývajú zo zmenky a majú pôvod najmä v predpisoch

zmenkového práva (nejde o námietky neplatnosti zmenky podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
so zákonom alebo obchádzanie zákona, túto neplatnosť predpisy zmenkového práva neupravujú),
relatívnenámietkysatýkajúkauzyzmenky.Zhľadiskateoretickéhojezmenkaspravidlavždypreviazaná
s určitou kauzou a vystaviteľ, resp. dlžník zmenku nevystavuje bezdôvodne. Uvedené však nemení
nič na skutočnosti, že zmenka je abstraktným záväzkom, ktorého majiteľ nie je povinný preukazovať

dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to žalovaný ktorý
musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Je na samotnom
zmenečnom dlžníkovi, aby námietky voči zmenkovému nároku vzniesol a aby svoje nároky pred súdom
aj preukázal, majiteľ zmenky totiž nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako to, že je majiteľom
platnej zmenky. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho zo zmenky, nesie v

tomto smere dôkazné bremeno.

30. Žalovaný k meritu najskôr namieta, že nárok žalobcu je už splnený, avšak súčasne namieta, že
vzhľadom k prebiehajúcej likvidácii spoločnosti Panoráma Donovaly, s.r.o. nie je zrejmé, či a v akom
rozsahu bude pohľadávka žalobcu v rámci likvidácie uspokojená, preto trvá na tom, že žaloba je podaná

predčasne a opak mal preukázať žalobca. Argumentácia odvolateľa je tak nekonzistentná a protirečivá:
žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal, že pohľadávka žalobcu bola splnená a toto
tvrdenie vylučuje jeho vlastná argumentácia o predčasnosti podania žaloby na súd, keďže podľa neho
nie je zrejmé, či a v akom rozsahu bude pohľadávka žalobcu uspokojená v rámci likvidácie. Odvolací
súd zároveň zdôrazňuje, že žalobca ako majiteľ zmenky nemusí pri jej vymáhaní dokazovať nič iné, ako

to, že je majiteľom platnej zmenky a ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku vyplývajúceho
zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno. Právny názor žalovaného, že dôkazné bremeno
existencie zmenkovej pohľadávky v zmenkovom konaní nesie žalobca, je nesprávny.

31. Žalovaný ďalej namieta, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno reálnej výšky svojej pohľadávky

dôvodiac, že preukázal uhradenie sumy 18.900,- Eur, ktoré žalobca považoval za úhrady z iného
právneho titulu a nie zo zmenky, pričom popis platby pri niektorých platbách bol vyslovene uvedený ako
plnenie pôžičky, pri niektorých platbách popis nebol a preto žalovanému nie je zrejmé, na základe akých
skutočností žalobca zaúčtoval takéto platby na plnenie z iného právneho dôvodu a takisto namietalaj požadovaný úrok z omeškania ako zmätočný a súd prvej inštancie sa podľa žalovaného týmito
skutočnosťami dostatočne nezaoberal. Odvolací súd sa s námietkami žalovaného nestotožnil. Súd prvej
inštancie sa podrobne zaoberal jednotlivými úhradami žalovaného vyplývajúcimi z listinných dôkazov,

ich výškou a právnym dôvodom uvedeným k platbe, čo podrobne odôvodnil pri každej z úhrad v bodoch
18 a 19 odôvodenia napadnutého rozhodnutia a vyvodil správny záver, že všetky platby, ktoré žalovaný
namietal, neboli platbami na ním vystavenú zmenku, ale platbami na pôžičku, čo správne právne posúdil
podľa § 332 ods. 1 Obchodného zákonníka ako plnenie záväzku za spoločnosť Panoráma Donovaly,
s.r.o. zo zmluvy o pôžičke. Takému záveru korešponduje aj účel platby pri jednotlivých transakciách

označený práve samotným žalovaným, z ktorého ako rozhodujúceho súd prvej inštancie vychádzal.
Odvolací súd v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie z vyhodnotenia dokazovania listinami
nevzhliadol žiadnu nesprávnosť. Žalovaným namietané konštatovanie súdu prvej inštancie, že zrejme
medzi účastníkmi zmluvy praxou, že platby boli zasielané z účtu konateľa spoločnosti dlžníka na účet
konateľa žalobcu, nemá na závery súdu prvej inštancie o účele týchto platieb žiadny právny význam,
z ktorého by vyplynul iný, ako súdom prvej inštancie prijatý záver, že nešlo o platenie zmenky. Pokiaľ

žalovaný argumentuje, že prvú úhradu vo výške 16.100,- Eur žalobca uznal ako úhradu na túto vlastnú
zmenku, napriek tomu, že v popise platby bolo uvedené, že ide o platbu žalovaného ako avalistu,
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aký by mala táto námietka mať vplyv na vyhodnotenie dokazovania
výpismizúčtužalobcuapotvrdeníoplatbách Fiobanka,a.s.,keďzpoznámkyktejtoplatbenepochybne
vyplýva, že išlo o platbu žalovaného na zmenku. Žalovaný bol vystaviteľom zmenky a tiež uvedený aj

ako avalista. Odvolací súd však dodáva, že konanie bolo v tejto časti zastavené. Žalovaný v odvolaní
uvádza, že namietal aj požadovaný úrok z omeškania ako zmätočný, predmetom konania však nebol
úrok z omeškania, ale nárok žalobcu na zmenkový úrok 6% zo zmenkovej sumy odo dňa splatnosti
ktorý vyplýva z čl. I § 48 ods. 1 zmenkového zákona a priznaný zmenkový úrok zodpovedá čiastočným
úhradám žalovaného (dňa 10.12.2019 sumou 16.000,- Eur a dňa 12.12.2019 sumou 100,- Eur).

32. Pokiaľ ku kauzálnemu vzťahu žalobcu a spoločnosti Panoráma Donovaly s.r.o. žalovaný namieta, že
úhrady uskutočňovala aj spoločnosť Panoráma Donovaly s.r.o., odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že
predmetomkonaniajezmenkovýnárokžalobcuzvlastnejzmenkyvystavenejžalovanýmakozábezpeka
k zmluve o pôžičke vo výške 70.000,- Eur a žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno tvrdeného zániku

pohľadávky (alebo časti) žalobcu voči spoločnosti Panoráma Donovaly, s.r.o. Zánik tejto pohľadávky
žalobcu voči spoločnosti Panoráma Donovaly s.r.o. napokon nevyplýva ani zo skutkových tvrdení
samotného žalovaného, ktorý argumentoval predčasným podaním žaloby z dôvodu možnej úhrady
pohľadávky v rámci likvidácie dlžníka. Pokiaľ žalovaný považuje za účelové tvrdenie žalobcu na
poslednom pojednávaní, ktorý s poukazom na čl. V ods. 1 Zmluvy o právach a povinnostiach spojených

s nadobudnutím zmenky uviedol, že odplata za vystavenú zmenku vo výške 35.000,- Eur bola zaplatená
v hotovosti pri podpise zmluvy a že žalovaný účelovo zamieňa zmenku a pôžičku a dva súdne spory,
odvolací súd konštatuje, že tvrdenie žalobcu je plne v súlade so znením čl. V. ods. 1 zmluvy, ktorú obe
zmluvné strany, teda aj žalovaný, podpísali dňa 31.03.2016. Otázka súladu spôsobu platby so zákonom
č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti v znení neskorších predpisov nie je relevantná pre

rozhodnutie vo veci.

33. Odvolací súd pre úplnosť ešte uvádza, že žalovaný po lehote na podanie odvolania vo vyjadrení
k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedol, že sa vynára otázku, či nedošlo poučením súdu k porušeniu
zásady rovnosti strán sporu, keďže súd priamo na pojednávaní poučil žalobcu, akým spôsobom je

potrebné opakovane menený žalobný petit upraviť. Odvolací súd sa oboznámil so zvukovým záznamom
z pojednávania zo dňa 09.07.2021, pričom povinnosť určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná a
vysloviťpredbežnéprávneposúdenievecisúduvyplývaz181ods.2CSPaobsahvyjadreniazákonného
sudcu neprekročil mantinely dané uvedeným ustanovením.

34. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v odvolaní v zásade len zopakoval argumentáciu
prezentovanú v rámci procesnej obrany už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však
súd prvej inštancie vysporiadal. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné
dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie

vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného
dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke.
Rozsudok je presvedčivým spôsobom odôvodnený. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle§ 380 CSP preto dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a III. ako vecne správny zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov tohto

odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).