Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 9, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123216067
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123216067.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
v C., D. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hopferova s.r.o., so sídlom v Košiciach, Bajzova
2, IČO: 47 254 220, proti žalovanej: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. B. - H., doručovacia
adresa A. X, B., zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova

5, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 27. februára 2024 sp.zn. 38C/24/2023 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 5. augusta 2024 sp.zn. 38C/24/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie Mestského súdu Košice zo dňa 27. februára 2024 č.k. 38C/24/2023-120
v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. augusta 2024 č.k. 38C/24/2023-174.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením č.k. 38C/24/2023-120 zo
dňa 27.2.2024 v spojení s opravným uznesením zo dňa 5. augusta 2024 č.k. 38C/24/2023-174 návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% proti žalobcovi (výrok II.).

2.Rozhodoltakonávrhu,ktorýmsažalobcadomáhalnariadeniazabezpečovaciehoopatreniavovzťahu
k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Košice,
katastrálnym odborom, pre okres B. I., J. B., katastrálne územie K. F., ako stavba - rodinný dom súpisné
číslo XXXX, postavený na parcele č. 5970/4 o výmere 128 m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie, ďalej ku garáži postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné č. 5970/5 o výmere 40

m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie ako aj k pozemku registra „C“ parcelné č. 5970/1 o
výmere 282 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ďalej k pozemku registra „C“ parcelné
č. 5970/4 o výmere 128m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, a k pozemku registra „C“
parcelné č. 5970/5 o výmere 40 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sú vo výlučnom
vlastníctve žalovanej v podiele 1/1, a to všetko k celku v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia
jeho pohľadávky voči žalovanej vo výške 853.083 €, vyplývajúcej zo zmlúv o pôžičkách.

3. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ so žalovanou uzatvoril dňa 3.1.2009 tri zmluvy
o pôžičke, predmetom ktorých bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške spolu 853.083 €,
t.j. 1. pôžičku vo výške 554.338 € (konverzia 16.700.000,- Sk), 2. pôžičku vo výške 199.163 € (6
mil. Sk) a 3. pôžičku vo výške 99.582 € (3 mil. Sk), z ktorých sa žalovaná, ako dlžníčka zaviazala
vyplatiť úrok z týchto pôžičiek takto : 1) vo výške 49.459 € (1.490.000,-Sk mesačne), 2) vo výške

26.887 € (810.000,-Sk mesačne) a 3) vo výške 10.954 € (330.000,- Sk mesačne), všetky 3 stále k
25. - 27. dňu v mesiaci od januára 2009 do decembra 2009. Zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú do30.12.2009. Finančné prostriedky v zmysle zmlúv o pôžičke 1) až 3) boli dlžníčke odovzdané naproti
príjmovým pokladničným dokladom, každý zo dňa 3.1.2009 na vyššie uvedené sumy. Celkový dlh vo
výške 853.083,00 € žalovaná dňa 23.9.2016 uznala, čo do dôvodu a výšky, čo je spísané formou

notárskej zápisnice Notárskym úradom L. F. F. dňa 23.9.2016 pod N 1028/2016, Nz 33468/2016, NCRIs
34368/2016. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť vzniknutý záväzok do 26.9.2016, čo však do podania žaloby
neurobila napriek opakovaným ústnym aj písomným výzvam. Na Okresnom súde Košice I sa viedlo
konanie o zaplatenie dlžnej sumy, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 13C/199/2011 a bolo právoplatne
skončené vydaním uznesenia pod sp. zn. 13C/199/2011-747 zo dňa 26.10.2016 tak, že súd schválil

zmier a zaviazal žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Na podklade vykonateľného exekučného titulu sa
vedie exekúcia poverenou exekútorkou L. F. D., Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova 1234/4,
075 01 Trebišov, IČO: 35 530 791, ktorá vydala dňa 14.12.2022 upovedomenie o začatí exekúcie pod
sp. zn. 190EX 1020/22. Ako oprávnený v exekučnom konaní žalobca dňa 14.12.2022 vyslovil súhlas
so zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, ktorý je vedený
Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, pre okres B. I., J. B., katastrálne územie K. F., ako aj

s ich predajom, na ktorom je však evidovaný ďalší záložný veriteľ v časti C: Ťarchy nasledovne: „Záložné
právovprospech:Tatrabankaa.s.,Hodžovonámestie3,Bratislava,IČO:00686930podľaV-9685/2007
zo dňa 14.9.2007 na rodinný dom č.s. 1411, parcela č. 5970, druh pozemku zast. plocha o výmere
450 m2 - v.z. 1603/2007“. Dňa 21.6.2023 bolo súdnou exekútorkou vydané upovedomenie o spôsobe
vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, avšak na predmetnom

listevlastníctvač.XXX,k.ú.K.F.súvsúčasnostivyznačenéviaceréplombybrániacezápisuexekučného
záložného práva, a to : plomba na liste vlastníctva vyznačená na základe Zmluvy o zriadení záložného
práva V-14439/2022 (medzi záložným veriteľom advokátkou žalovanej, L. M. N. a záložcom, žalovanou,
zo dňa 11.11.2022), ďalej plomba na liste vlastníctva vyznačená na základe Z-41430/2022 (ktorou si
O. F. uplatňuje nárok z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov o žalovanou, ďalej je to ťarcha

na liste vlastníctva v prospech Tatra Banka a.s. od 7.12.2022 (V-9685/2007), ktorá je prvým záložným
veriteľom, ako aj ďalšie exekučné konanie, rovnako vedené Exekútorským úradom L. F. D. (podľa
poverenia na vykonanie exekúcie Okresného súdu Banská Bystrica od 1.4.2017 podľa zákona 233/1995
Z.z.) pričom pohľadávka žalobcu je z nich najstaršia. Predmetná nehnuteľnosť predstavuje základný
majetok žalovanej, iný majetok vyššej hodnoty žalovaná nevlastní.

4. Právne vec posúdil podľa § 343 ods. 1,2,3, § 344, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, § 328, § 329 ods. 1,2,
§ 336 ods. 1 a § 332 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

5. Poukázal na základnú charakteristiku, účel a cieľ, ktorý sa má dosiahnuť nariadením

zabezpečovacieho opatrenia, ako aj podmienky, ktoré musia byť splnené pred jeho nariadením.
Vychádzal z úvahy, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie možno z dvoch dôvodov, a to ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (rovnako ako pri
neodkladnom opatrení).

6. Z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, ako aj z
pripojených listín mal súd osvedčené tvrdenie žalobcu, že medzi stranami sporu existuje pohľadávka
žalobcu voči žalovanej v sume 853.083 EUR, ktorú žalovaná uznala písomne čo do dôvodu a výšky
do notárskej zápisnice spísanej Notárskym úradom JUDr. F. F. dňa 23.09.2016 pod N 1028/2016,
Nz 33468/2016, NCRIs 34368/2016, ako aj skutočnosť, že na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej

zapísanej na LV č. XXX v k.ú. K. F. je toho času zriadené záložné právo v prospech tretích osôb, a to:
- v časti C/LV je evidované Záložné právo v prospech Tatra banka a.s., Hodžovo námestie 3, Bratislava,
IČO: 00 686 930 zapísané pod V - 9685/2007 zo dňa 14.9.2007 (v.z. 1603/2007),
- plomba zapísaná na základe Zmluvy o zriadení záložného práva pod V - 14439/2022 (medzi záložným
veriteľom advokátkou žalovanej, L. M. N. a záložcom - žalovanou zo dňa 11.11.2022),

- plomba vyznačená na základe Z - 11430/2022, ktorou si O. F. uplatňuje nárok z titulu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov o žalovanou,
- plomba vyznačená na základe Z - 6570/2023 (Iná listina),
- plomba vyznačená na základe Z - 4156/2023 (Rozhodnutie o zriadení záložného práva (sudcovské,
exekučné, daňové),

- plomba vyznačená na základe Z - 6360/2023 (Rozhodnutie o zriadení záložného práva (sudcovské,
exekučné, daňové).7. Súd prvej inštancie citoval ust. § 44 ods. 1, 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje inštitút plomby, pričom
poukázal na to, že na uvedené ustanovenie nadväzuje právna úprava obsiahnutá v § 25 vyhlášky

č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon). Poukázal
aj na ust. § 69 ods. 4 katastrálneho zákona a následne citoval ust. § 134 zák. č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok). Poukázal na to, že na nehnuteľnosť
zapísanú v katastri nehnuteľností sa podľa § 167 Exekučného poriadku zriadi exekučné záložné právo
zexekvovanímnehnuteľnostizápisomzriadeniaexekučnéhozáložnéhoprávadokatastranehnuteľností.

V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.

8. Z obsahu spisu mal preukázané, že na podklade vykonateľného exekučného titulu sa v prospech
žalobcu vedie exekúcia poverenou exekútorkou L. F. D., Exekútorský úrad so sídlom Hviezdoslavova
1234/4,07501Trebišov,IČO:35530791,ktorávydaladňa14.12.2022upovedomenieozačatíexekúcie
pod sp. zn. 190EX 1020/22 a dňa 21.6.2023 Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie predajom

nehnuteľností č. 190Ex 1020/22, a následne, dňa 14.8.2023 požiadala o výmaz exekučnej poznámky
z listu vlastníctva č. XXX z dôvodu, že prednostný záložný veriteľ Tatra banka a.s. sa k žiadosti o
udeleniesúhlasusvýkonomexekúciapredajomnehnuteľnostinevyjadril.Zároveňzdôraznil skutočnosť,
že súdna exekútorka L. F. D. v Upovedomení o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľností č.
190Ex 1020/22 zo dňa 21.6.2023 zakázala povinnej (v tomto spore žalovanej) previesť nehnuteľnosť na

niekoho iného, alebo ju zaťažiť. Na základe tohto konania je na LV č. XXX vedená plomba pod číslom
konania Z - 4156/2023 (Rozhodnutie o zriadení záložného práva (sudcovské, exekučné, daňové).

9. Na základe posúdenia všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že žalobca má svoju
pohľadávku zabezpečenú vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej zapísanej na LV č.

XXX v k.ú. K. F. exekučným záložným právom, zápis ktorého je evidovaný pod č. Z - 4156/2023,
preto je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k tej istej pohľadávke (v záujme
zabránenia duplicitného vymáhania pohľadávky zo strany žalobcu voči žalovanej) nedôvodný. Okrem
toho, z odôvodnenia návrhu žalobcu nevyplýva také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom by malo byť
znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, navyše za situácie, keď je už

na danej nehnuteľnosti zriadené záložné právo v prospech Tatra banky a.s., na základe čoho žalovaná
nemôže vykonávať žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou bez súhlasu tejto banky.

10. Súd zároveň poukázal na to, že len pluralita veriteľov vo vzťahu k žalovanej bez ďalšieho objektívne
nezakladá obavu z ohrozenia exekúcie, t.j. ani za situácie, ak na predmetnom LV č. XXX v k.ú. K. F. sú

v súčasnosti vyznačené viaceré plomby brániace zápisu exekučného záložného práva na pohľadávku
žalobcu.

11. Vychádzal z úvahy, že sudcovské záložné právo sa vyznačuje prvkom neodkladnosti, preto jeho
nariadenie je namieste len v prípade osvedčenia takých konkrétnych skutočností, ktoré by osvedčili

neodkladnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu z dôvodu, že neodkladná úprava neznesie odklad.
V tomto prípade sa podľa súdu prvej inštancie takéto skutočnosti nepreukázali, preto súd návrh žalobcu
ako nedôvodný zamietol. Mal za to, že inak by došlo k zmareniu účelu zabezpečovacieho opatrenia, v
rámci ktorého ide o ochranu veriteľa pred zmarením exekúcie dlžníkom, a nie o poskytnutie prednosti,
či vytvorenia výhodnejšej pozície veriteľa oproti iným, už existujúcim veriteľom. Žalobcom navrhované

zabezpečovacie opatrenie nezodpovedá účelu predpokladanému v § 343 ods. 1 a 3 CSP, preto návrh
ako nedôvodný zamietol.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP a priznal žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná.

13. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že zriadi
zabezpečovacie opatrenie v zmysle jeho návrhu.

14.1. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s jednotlivými
predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a zamieňa vyznačenie plomby so záznamom
(zápisom) exekučného záložného práva na LV. Podmienky považoval za splnené tým, že bol podaný
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, existuje spôsobilý predmet záložného práva, totozáložné právo má zabezpečovať judikovanú peňažnú pohľadávku (13C/199/2011) a existuje obava
z budúceho zmarenia exekúcie. K poslednej podmienke (ktorou je existencia obavy, že exekúcia bude
ohrozená) poukázal na to, že na jej splnenie nie je potrebné, aby žalobca tvrdil a osvedčil konkrétne

konanie žalovanej, ktoré by smerovalo k potencionálneho prevodu nehnuteľnosti (s poukazom na účel
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je efektívna ochrana práv), pričom citoval z uznesenia Krajského
súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/20/2021.
14.2. Zdôraznil, že na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. K. F. nie je zapísané exekučné záložné
právo, ale len plomba na základe Z-4156/2023 (rozhodnutie o zriadení záložného práva – sudcovské,

exekučné, daňové), pričom tejto plombe predchádzajú ešte ďalšie dve z roku 2022, o ktorých doposiaľ
nebolo rozhodnuté. Ďalej poukázal na to, že po podaní tohto návrhu pribudli na danom liste vlastníctva
ďalšie dve plomby a vo všeobecnosti platí, že okresný úrad, katastrálny odbor musí preskúmať
spôsobilosť listiny na vykonanie záznamu a posúdiť, či je predložená listina bez chýb v písaní alebo
počítaní a bez iných zrejmých nesprávností, ako aj či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona, preto
vyznačenie plomby automaticky neznamená vykonanie záznamu. Preto je otázne, či jeho plomba bude

alebo nebude pretavená do samotného vykonania záznamu, pričom exekučné záložné právo vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností. Doposiaľ exekučné záložné právo nebolo do katastra nehnuteľností
zapísané, preto jej ochrana nie je ničím zabezpečená a nemožno hovoriť o duplicitnej ochrane.
14.3. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že Tatra banka, a.s. ako záložný veriteľ neudelil súhlas na
predaj nehnuteľnosti (zálohu) v exekučnom konaní, a preto exekútor nemohol zriadiť exekučné záložné

právo na záloh, t.j. z tohto dôvodu súdny exekútor požiadal o výmaz poznámky ohľadom upovedomia
o spôsobe vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti. Aj preto je žalobcove postavenie naďalej neisté,
keďže exekučné záložné právo je možné vykonať len predajom nehnuteľnosti exekútorom (iný spôsob
tam nepripadá do úvahy). V danom prípade nie je možné k speňaženiu nehnuteľnosti, a teda k exekúcii
pristúpiť, preto je možnosť jeho uspokojenia v súčasnosti nulová, teda exekúcia nemôže prebehnúť.

14.4. K úvahám súdu prvej inštancie, že žalovaná nemôže vykonávať žiadne úkony smerujúce
k nakladaniu s nehnuteľnosťou, nakoľko takto nemôže postupovať bez súhlasu Tatra banky, a.s. ako
záložného veriteľa, žalobca zdôraznil, že záložné právo Tatra banky, a.s. nesúvisí s jeho pohľadávkou
a môže byť zrušené bez jeho vedomia a súhlasu, po čom už mu nebude poskytnuté žiadne
zabezpečenie. Žalobca vyjadril názor, že práve evidencia záložného práva banky a ďalšie plomby na

pohľadávky, ktoré vznikli až po jeho pohľadávke oslabujú jeho postavenie. Opakovane uviedol, že P. O.
je veriteľom prvým v poradí, pričom žalovaná nemá žiaden iný majetok, z ktorého by mohla byť hoci
len čiastočne uspokojená jeho pohľadávka. Za takmer dva roky vedenia exekúcie nebolo v exekúcii nič
vymožené, nebol zistený žiaden iný majetok, z ktorého by mohla byť exekúcia uspokojená. Na jeho
pohľadávku exekučné záložné právo zapísané nie je a exekútor požiadal o výmaz poznámky vo vzťahu

k vykonaniu exekúcie predajom nehnuteľnosti.
14.5. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnené, preto ním došlo
k zásahu do práva na spravodlivý proces zakotveného v dohovore o ochrane ľudských práv a slobôd.

15. Žalovaná sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za správne, mestský súd sa dostatočne vysporiadal s relevantnými otázkami, preto navrhla,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil. Žalovaná má za to, že žalobca má svoju pohľadávku
zabezpečenú vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej exekučným záložným právom-
doposiaľ síce nezapísaným, avšak zápis ktorého je vyznačený na dotknutom LV. V tejto súvislosti
zdôraznila, že uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia sa v prípade vydania vykonaná až

po zápise exekučného záložného práva v prospech žalobcu, nakoľko okresný úrad katastrálny odbor
zapisuje jednotlivé právne skutočnosti v katastri podľa poradia.

16. Žalobca v odvolacej replike zdôraznil potrebu nezamieňať zápis plomby so zápisom samotného
záložného práva a tiež zdôraznil potrebu rozlišovať medzi zriadením záložného práva a jeho vznikom

(§ 151b ods. 1 v spojení s § 151e ods. 2 OZ). Súdna exekútorka síce zriadila exekučné záložné právo,
ale k jeho vzniku zápisom do katastra nehnuteľností nedošlo, preto žalobca je v rovnakej neistote
a jeho pohľadávka nie je zabezpečená. S poukazom na uvedené nie je dôvodný argument o duplicite
zabezpečenia jeho pohľadávky. Žalobca sa snaží aktívne a bdelo pristupovať k ochrane svojho práva,
pretože v prípade ak by katastrálny odbor nevykonal zápis exekučného záložného práva už by bolo

neskoro, aby žiadal o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj s poukazom na ďalšie plomby, ktoré
pribudli na predmetnom liste vlastníctva.17. Žalovaná v odvolacej duplike zotrvala na svojich stanoviskách a zdôraznila, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh je nedôvodný.

18. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je
možné vyhovieť.

19.Uzneseniejevovýrokuvecnesprávne,pretohoodvolacísúdvzmysleust.§387ods.1CSPpotvrdil.

20. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že neboli splnené všetky zákonné
podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 a § 344 CSP.

22. V zmysle ust. § 343 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (ods. 1). Záložné právo sa zriaďuje vydaním
uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra (ods.
2). Výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (ods. 3).

23. V zmysle ust. § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenia.

24. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej

pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo
sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za
predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Z vyššie uvedeného vyplýva, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu
vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného práva má teda
odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu
alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia

uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít
povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.

26. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú:
1/ návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,

2/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, byt a
nebytový priestor, ak sú prevoditeľné, aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo
časť podniku alebo iná hromadná vec (§ 151d Obč. zák.),
3/ zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
4/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

27. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Ak nie je splnená čo i len jedna
z uvedených podmienok nie je možné návrhu vyhovieť.

28. Pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň
osvedčené.29. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní,
ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a

nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia) exekúcie.

30. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to

pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa
súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je
povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese
sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany
práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.

31. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP).

32. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že sú splnené iba niektoré zákonné podmienky
pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keďže žalobca osvedčil spôsobilý predmet záložného práva
a existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená.

33. Žalobca však neosvedčil obavu z ohrozenia resp. zmarenia exekúcie (ani potrebu bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami), tak ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie.

34. Aj keď obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť, že veriteľ nebude schopný

neskôr uspokojiť svoju pohľadávku, a to nielen zbavovanie sa majetku (viď Ústavný súd SR sp.zn.
III. ÚS 507/2017), v tomto štádiu konania možno dať za pravdu súdu prvej inštancie, že žalobca
má svoju pohľadávku zabezpečenú vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej zapísanej na
LV č. XXX v k.ú. K. F. exekučným záložným právom, aj keď v tomto štádiu ako plomba pod číslom
konania Z - 4156/2023- rozhodnutie o zriadení záložného práva (sudcovské, exekučné, daňové), preto

je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia k tej istej pohľadávke (v záujme zabránenia
duplicitného vymáhania pohľadávky zo strany žalobcu voči žalovanej) nedôvodný.

35. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu o zamieňaní zápisu plomby so zápisom samotného
záložného práva, pretože súd prvej inštancie uvedené nezamieňa, jasne poukazuje na plombu

(nie zápis), čo však je dostatočným dôvodom na úvahu súdu, že vyhovením návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia by došlo k duplicite pri zabezpečení pohľadávky žalobcu.

36. Nebolo možné akceptovať tvrdenie žalobcu o tom, že je otázne či jeho plomba bude alebo nebude
pretavená do vykonania záznamu, pretože je potrebné zdôrazniť, že žalobca neuviedol žiaden dôvod,

pre ktorý by táto plomba nemala byť zapísaná (resp. na jej základe prečo by nemalo dôjsť k zápisu
exekučného záložného práva). Jedná sa iba o žalobcove hypotetické úvahy do budúcna, aktuálne však
je zjavné, že sa vedie konanie o zapísanie exekučného záložného práva.

37. Obdobne úvahy žalobcu o možnom zrušení záložného práva v prospech Tatra banky, a.s.

a dôsledkoch pre ochranu jeho pohľadávky sú iba hypotetické, pričom zároveň je potrebné zdôrazniť,
že súd musí vychádzať z aktuálneho stavu (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). Tiež je potrebné
brať zreteľ na tú skutočnosť, že za situácie, keď je na danej nehnuteľnosti zriadené záložné právo
v prospech Tatra banky a.s., žalovaná nemôže vykonávať žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s
nehnuteľnosťou bez súhlasu tejto banky. Okrem toho, z odôvodnenia návrhu žalobcu nevyplýva žiadne

také konanie žalovanej, ktorého dôsledkom by malo byť znižovanie hodnoty jej majetku, ktorý možno
výkonom exekúcie postihnúť, navyše38. V zhode so súdom prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že len pluralita veriteľov vo vzťahu
k žalovanej bez ďalšieho objektívne nezakladá obavu z ohrozenia exekúcie, t.j. ani za situácie, ak
na predmetnom LV č. XXX v k.ú. K. F. sú v súčasnosti vyznačené viaceré plomby brániace zápisu

exekučného záložného práva na pohľadávku žalobcu. V rámci konania o nariadení zabezpečovacieho
opatreniaideoochranuveriteľapredzmarenímexekúciezostranydlžníka,anieoposkytnutieprednosti,
či vytvorenia výhodnejšej pozície veriteľa oproti iným, už existujúcim veriteľom.

39. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

je ochrana pohľadávky veriteľa, ktorý ma obavu, že exekúcia bude v budúcnosti zmarená z pohľadu
konania dlžníka, t.j. cieľom je zabrániť dlžníkovi, aby vykonal úkony, ktoré by smerovali k zmareniu
exekúcie vo vzťahu k takejto pohľadávke. Žalobca však nepoukazuje na možnosť zmarenia exekúcie
z pohľadu konania žalovanej ako dlžníka, ale poukazuje na konanie iných veriteľov, resp. ich
postavenie. Zriadenie záložného práva nariadením zabezpečovacieho opatrenia pritom vo všeobecnosti
nesmeruje k odstráneniu neistoty postavenia veriteľa z pohľadu jeho vzťahu k iným veriteľom (najmä

záložným veriteľom, ktorí majú prednostné postavenie, resp. ktorí sú v poradí pred navrhovateľom
zabezpečovacieho opatrenia). Vzhľadom na uvedené nemožno akceptovať argumentáciu odvolateľa
o neistote jeho postavenia s poukazom na to, že v danom prípade nie je možné k speňaženiu
nehnuteľnosti (a teda k exekúcii) pristúpiť, pretože Tatra banka, a.s. neudelila súhlas na predaj
nehnuteľnosti v exekučnom konaní. Aj podľa odvolacieho súdu (rovnako ako to vyjadril súd prvej

inštancie) nemožno nariadením zabezpečovacieho opatrenia narušiť postavenie prednostného veriteľa
(veriteľa, ktorý je prvý v poradí), a takýmto spôsobom oslabiť jeho postavenie.

40. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalobca bol v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov tohto konania. Takýto nárok vznikol úspešnej žalovanej,
preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

42.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).