Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119368233
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6119368233.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. X, o zaplatenie 2.917,03 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7Csp/14/2020-149 zo dňa 12. mája 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c
i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zhora uvedeným rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 240 eur zastavil
a žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol s tým, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 2, 146 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný
zákonník (ďalej len „ObZ“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 879 v
zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

1.2. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 7Csp/14/2020-104 zo dňa 19.05.2020 rozhodol o pripustení
zmeny strany sporu tak, že namiesto pôvodného žalobcu (resp. právneho predchodcu) vstúpil do
konania žalobca z dôvodu, že počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky na základe písomnej
zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 09.04.2020.

1.3. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1589075126
uzavretej dňa 17.12.2015 podľa § 497 ObZ aj to, že veriteľ pri uzatváraní a plnení z tejto zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, teda ako dodávateľ a žalovaný, ktorý je fyzickou osobou bol
spotrebiteľom, preto je uvedená zmluva spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ. Keďže poskytovanie
úverov bolo predmetom obchodnej činnosti pôvodného žalobcu (veriteľa), preto veriteľ a dlžník, uzavreli

zmluvu o úveru podľa § 497 ObZ, ktorá je tak, ako bolo uvedené vyššie zároveň zmluvou spotrebiteľskou
podľa § 52 OZ. Uviedol, že v konaní ďalej nebolo sporné, že predmetný úver je spotrebiteľským úverom,
naktorýsavzťahujezákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že z úradnej povinnosti skúmal, či právo veriteľa
nie je premlčané, a to s poukazom na § 54a OZ. Uviedol, že žalobca podal žalobu dňa 07.09.2019.
Zdôraznil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že premlčacia doba začína plynúť od zročnosti

splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53
ods. 9 OZ umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou,je práve táto splátka tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 OZ.
Preto od zročnosti splátky a nie až uplynutím troch mesiacov resp. zosplatnením, plynie premlčacia doba
v zmysle tohto ustanovenia. Mal za to, že v prejednávanej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné

k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že právny predchodca
žalobcu, celý dlh platne zosplatnil ku dňu 16.11.2016. Napriek tomu, že právny predchodca v podaní
zo dňa 21.10.2016 (výzva na splatenie dlžnej časti úveru), presne nešpecifikoval, od omeškania ktorej
splátkyodvodilprávookamžitejúhradyceléhodlhu,z§53ods.9OZ,nespornevyplývamožnosťvykonať
právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, preto v danom

prípade k zosplatneniu došlo v dôsledku omeškania so splátkou, splatnou najneskôr dňa 20.07.2016.
Keďže od jej splatnosti do 16.11.2016, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za
predčasne splatnú, uplynuli viac, ako tri mesiace, v zmysle už citovaného § 103 OZ, plynie premlčacia
doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia, alebo výzvy veriteľa na jeho
splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie.
Uviedol, že ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20.07.2016, začala týmto dňom plynúť

premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného s tým, že trojročná premlčacia doba
zosplatneného zvyšku dlhu, tak uplynula najneskôr 20.07.2019 a keďže žalobca v danom spore podal
žalobu až dňa 07.09.2019, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný. Súd prvej
inštancie pre podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal na ďalšie rozhodnutia súdov v obdobnej
veci napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/68/2018, Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa 21.09.2017, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/410/2016 zo dňa
21.09.2017, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/288/2016 zo dňa 15.05.2018, Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23Co/45/2017 zo dňa 28.01.2018 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/59/2019
zo dňa 26.03.2019.

1.4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok
na príslušenstvo k hlavnému záväzku podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Súd prvej
inštancie ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia k námietke žalobcu, že žalovaný uhradil splátku dňa
20.07.2016 uviedol, že predmetná skutočnosť nie je pravdivá, keďže podľa výpisu zaplatil len sumu
0,94 eur, čo však na uvedenom právnom posúdení nič nemení, pretože splátka splatná dňa 20.07.2016

nebola splnená (úplne). Rovnako sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa
ktorého začala premlčacia lehota plynúť odo dňa splátky splatnej 20.10.2016, pretože takýto výklad je v
priamom rozpore s ustanovením § 103 OZ veta druhá s tým, že takýto výklad podľa názoru súdu prvej
inštancie zakladá zjavný rozpor doslovného výkladu s teleologickým účelom uvedenej právnej normy, v
dôsledku čoho podľa názoru súdu nebolo cieľom zákonodarcu, aby premlčacia lehota začala plynúť odo

dňa zročnosti nesplnenej splátky bezprostredne predchádzajúcej zosplatneniu úveru, pretože v takom
prípade, by veriteľ nemohol uplatniť ani právo podľa § 53 ods. 9 OZ.

1.5. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 240 eur zastavil, pretože, žalobca
využil svoje dispozičné oprávnenie z dôvodu realizácie úhrad žalovaného po podaní žaloby, avšak ešte

pred tým ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie, preto súhlas
žalovaného so späťvzatím časti žaloby potrebný nebol.

1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 256 ods. 1 CSP, avšak vzhľadom
na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, žiadne ani zo spisu nevyplývajú nárok na ich náhradu

žalovanému nepriznal.

2. Žalobca včas podaným odvolaním napadol v záhlaví definovaný rozsudok súdu prvej inštancie,
navrhujúc rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, prípadne napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tým, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom odvolaní žalobca
uviedol,žesanestotožňujesprávnymposúdenímvecisúdomprvejinštancie,vzmyslektoréhovprípade
ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ, tak ako v uvedenom prípade
podaním zo dňa 16.11.2016, tak premlčacia doba pre splátky splatné do budúcna začína plynúť odo

dňa zročnosti splátky, s ktorou bol žalovaný v omeškaní po dobu dlhšiu ako tri mesiace pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru (v danom prípade splátku zo dňa 20.07.2016, pre nezaplatenie ktorej
s poukazom na § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ mohlo dôjsť k zosplatneniu dňa 16.11.2016). Mal za to,
že súd prvej inštancie na podklade uvedeného dospel k právnemu záveru, že premlčacia doba začalaplynúť už dňom 20.07.2016 pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného a uplynula najneskôr dňom
20.07.2019 s tým, že keďže žaloba bola podaná na súde dňa 07.09.2019, bola podľa názoru súdu
prvej inštancie podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z vyššie uvedeným právnym názorom

sa žalobca v podanom odvolaní nestotožnil a poukázal na skutočnosť, že pri dohode o plnení dlhu v
splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou
s tým, že každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná
premlčacia doba podľa § 103 OZ samostatne. Zdôraznil, že keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v

posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti bezprostredne predchádza resp. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.10.2016. V tejto
súvislosti ďalej uviedol, že v prípade splátok predchádzajúcich vyhláseniu mimoriadnej splatnosti plynie
samostatná trojročná premlčacia doba a pre splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie
premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru t. j. splátky splatnej dňa 20.10.2016. Uviedol, že výklad § 103 OZ druhej vety súdu prvej inštancie

považuje za nesprávny s tým, že takýto výklad by v praxi znamenal, že niektoré splátky splatné pre
vyhlásením mimoriadnej splatnosti by nemuseli byť premlčané (napr. v konkrétnom prípade splátka zo
dňa 20.09.2016), avšak zostatok dlhu resp. splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadne splatnosti)
by už bol premlčaný, pretože plynutie premlčacej doby splátok by bolo posunuté o 3 mesiace pozadu.
V tejto súvislosti poukázal žalobca aj na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal

s tým, že napríklad splátka úveru so splatnosťou dňa 20.09.2016 bola v prejednávanom prípade bez
ohľadu na súdny výklad druhej vety § 103 OZ uplatnená v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby,
pretože ide o splátku splatnú pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru resp. splátku pre ktorú
má plynúť samostatná premlčacia doba. Záverom na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal
na rozhodnutia súdov v obdobných veciach napríklad uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

6CoCsp/12/2021 zo dňa 12.04.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/5/2020
zo dňa 25.03.2021, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/6/2020 zo dňa 15.01.2021,
uznesenieKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.9CoCsp/45/2020zodňa08.12.2020,uznesenieKrajského
súdu v Bratislave sp. zn. 15CoCsp/13/2020 zo dňa 25.05.2020, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12.04.2017.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom sp. zn.
8CoCsp/19/2021-197 zo dňa 16. septembra 2021, tak že tento v celom rozsahu potvrdil a žalovanému

voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa s právnym záverom
súdu prvej inštancie o tom, že právny nárok uplatňovaný žalobcom je premlčaný. Súd prvej inštancie
naviazal počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty odo dňa 20.07.2016. Odvolací súd vzhliadol
vecnú správnom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď zastal názor, že súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil podľa § 103 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného zákonného

ustanovenia druhej vety platí, že ak sa pre nesplnenie niektorej so splátok stane zročným celý
dlh, premlčacia doba plynie odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Vzhľadom na uvedené odvolanie
žalovaného bolo posúdené ako nedôvodné.

5. Žalobca napadol rozsudok odvolacieho súdu dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR

uznesením č. k. 7Cdo/43/2023-295 zo dňa 26. júna 2024, ktorým dovolaniu žalobcu vyhovel, rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5.1. V odôvodnení uznesenia dovolací súd uviedol, že z obsahu dovolania podľa § 420 písm. f) CSP
v podstatnom vyplynulo (bod 3.1.), že žalobkyňa namietala nedostatok odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia spočívajúci v absencii vysporiadania sa s nepremlčanými splátkami, ktoré boli splatné
ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti veriteľom. Ďalej uviedol, že v posudzovanom prípade
obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom,
ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP. Súdy nižších inštancií v
odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných skutkových tvrdení strán a

dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdili, z
ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z
ktorých vyvodili svoje právne závery. Myšlienkový postup súdov je v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež spoukazom na právne závery, ktoré prijali. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia
spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Súdy oboch inštancií dospeli k zhodnému záveru, že právny
predchodca žalobkyne platne a súladne s § 565 v spojení s § 59 ods. 9 OZ zosplatnil celý dlh ku dňu

16. novembra 2016, keď dňa 21. októbra 2016 upozornil žalovaného na jeho omeškanie s plnením
jednotlivých splátok viac ako tri mesiace a súčasne ho vyzval k úhrade zameškaných splátok s tým,
že žalovaný napriek výzve svoj záväzok vyplývajúci zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutého zo
zmluvy o úvere nesplnil. Odvolací súd konštatoval, že žalovaný bol ku dňu doručenia výzvy právneho
predchodcu žalobkyne z 21. októbra 2016 v omeškaní viac ako 3 mesiace resp. v omeškaní bol s

plnením splátok 20. augusta 2016, 20. septembra 2016 a 20. októbra 2016, pričom splátka ktorá bola
príčinou zročnosti celého dlhu je práve splátka k 20. augustu 2016, naopak splátka k 20. októbru 2016
bola splátkou, ktorá v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ umožnila veriteľovi uplatniť inštitút
mimoriadneho zosplatnenia. Následne odvolací súd zohľadnil, že s poukazom na § 103 OZ druhá veta
okamih, ktorým nastala zročnosť úveru ako celku sa viaže ku dňu 20. augusta 2016 resp. ku dňu tej
nesplatenej splátky, ktorá je príčinou zročnosti úveru ako celku a zároveň týmto okamihom dochádza

aj k začiatku plynutia trojročnej objektívnej lehoty, ktorá uplynula najneskôr 21. augusta 2019. Odvolací
nepovažoval za správne právne posúdenie súdu prvej inštancie v ustálení začiatku plynutia objektívnej
premlčacej doby ku dňu splatnosti splátky zo dňa 20. júla 2016, avšak nič to nemení na závere o
potrebe zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania, pretože začiatok jej plynutia nastal 20. augusta 2016
- splátka, ktorá spôsobila zročnosť celého úveru, žalobkyňa uplatnila svoje právo na súde 7. septembra

2019, pričom nárok sa stal premlčaný dňa 20. augusta 2019 (pozri body 16. 18. a 19. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Odvolací súd sa vysporiadal (aj) s dovolacou argumentáciou žalobkyne, že „pre
jednotlivé splátky splatné pred dátumom splatnosti tej splátky, ktorá bola príčinou zosplatnenia celého
úveru platí, že premlčacia doba pre každú z týchto splátok je samostatná a pre každú z nich začína
plynúť odo dňa zročnosti tej ktorej nesplnenej splátky (§ 103 OZ prvá veta), avšak po mimoriadnom

zospltnení úveru objektívna premlčacia doba začína pre celý úver plynúť ako celok, a to od okamihu
zročnosti splátky, ktorá spôsobila zročnosť celého dlhu (§ 103 OZ druhá veta)“ (bod 21. odôvodnenia
napadnutého rozsudku). Záverom k námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu uviedol, že dospel k záveru, že žalobkyňa nedôvodne argumentovala, že rozsudok odvolacieho
súdu je nedostatočne odôvodnený.

5.2. Následne sa dovolací súd zaberal druhou námietkou, ktorou bolo namietané nesprávne právne
posúdenie veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Nesprávne právne posúdenie
žalobca videl pri riešení otázky, pre nesplnenie ktorej splátky je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky, ak je dlžníkom spotrebiteľ, ako aj na ňu nadväznej právnej otázky, či „...je

nesplnenou splátkou na účely plynutia premlčania v zmysle druhej vety ust. § 103 OZ v spore zo
spotrebiteľskej zmluvy v prípadoch, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach a došlo k uplatneniu práva
podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ splátka, ktorá v súlade s § 565 OZ veta druhá bezprostredne
predchádza uplatneniu tohto práva, alebo iná splátka?“ Dovolací súd uviedol, že nastolenú otázku súdy
nižšej inštancie právne posúdili tak, že ak sa stane zročným celý dlh (§ 565) začína plynúť premlčacia

doba celého zvyšku dlhu dňom zročnosti prvej nesplatenej splátky, s čím sa dovolateľka nestotožnila
a podľa jej názoru neuplatnenie práva podľa § 565 OZ do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky
spôsobuje zánik tohto práva, preto veriteľ využil právo v zmysle § 565 pre nesplnenie neskoršej splátky
v súlade s § 53 ods. 9 OZ, od ktorej plynie podľa § 103 OZ premlčacia doba pre všetky splátky, ktoré
sa stali splatnými uvedeným úkonom veriteľa.

5.3. Dovolací súd mal zato, že žalobca zákonu zodpovedajúcim spôsobom vymedzil právnu otázku,
riešenie ktorej bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčové. Právne účinky dovolania nastávajú
podaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Prípustnosť dovolania treba preto posudzovať
podľa stavu v čase jeho podania. V posudzovanej veci žalobca v dovolaní zákonu zodpovedajúcim

spôsobom zadefinoval relevantnú právnu otázku, ktorá v čase rozhodovania odvolacieho súdu (16.
septembra 2021) a ani v čase podania dovolania (02. decembra 2021) nebola dovolacím súdom
vyriešená, avšak v čase rozhodovania dovolacieho súdu už vyriešená bola. Vec prejednávajúci senát
7C danú problematiku riešil v rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29. novembra 2022 - rozhodnutie
publikované pod R 29/2023 v Zbierke rozhodnutí najvyššieho súdu a stanovísk súdov Slovenskej

republiky č. 3/2023. Následne dovolací súd odcitoval podstatnú časť s odôvodnenia rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2020 zo dňa 29. novembra 2022. Poukázal tiež na to, že
rovnaký právny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/224/2021, 4Cdo/132/2021,
9Cdo/368/2021, 1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, 9Cdo/98/2022.5.4. Vysvetlil, že súdna prax sa už ustálila na závere, že podľa § 103 OZ plynie pri strate výhody
splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal

splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých
podľa § 53 ods. 9 OZ (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 - dňová lehota na
upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§

101 OZ). Konštatoval, že rozhodujúc v obdobnej veci, teda už vyriešil dovolateľom nadnesenú právnu
otázku tak, že pri predčasnom zosplatnení peňažného dlhu voči spotrebiteľovi podľa § 565 Občianskeho
zákonníkazačínapremlčaciadobaplynúťprvýdeňnasledujúcipouplynutítrochmesiacovodomeškania
so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených
3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa; 15-dňová lehota
na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky. Ak teda v danom prípade odvolací súd považoval za správny právny názor súdu
prvej inštancie, že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od
zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie, teda
premlčacia doba podľa § 103 Občianskeho zákonníka pri zosplatnení úveru plynie už od omeškania
prvej splátky, tento jeho názor je vzhľadom na vyššie uvedené nesprávny. Vzhľadom na skutočnosť, že

právna otázka nastolená žalobkyňou v dovolaní bola v období od podania dovolania do rozhodovania
dovolacieho súdu v tejto veci vyriešená, dovolací súd dovolanie (podané podľa § 421 ods. 1 písm. b)
CSP) posudzoval ako dovolanie podané podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP a považoval ho za dôvodné.
Rozsudok odvolacieho súdu preto zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
Vysloveným právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).

6. Následne Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný právnym názorom dovolacieho
súdu (§ 455 CSP), po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho
vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania

(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní
odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6.1. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

6.2. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Z obsahu spisu v danom prípade vyplynulo, že predmetom konania je žaloba zo dňa 07.09.2019,
ktorou sa právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) domáhal uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť sumu vo výške 2.742,64 eura s príslušenstvom dôvodiac, že dňa 17.12.2015 došlo medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. 1589075126, na základe
ktorejboližalovanémuposkytnutépeňažnéprostriedkyvovýške3.000eurstým,žežalovanýpredmetný
úver neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho právny predchodca žalobcu v zmysle § 565 v spojení
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaného na jeho omeškanie a na možnosť
predčasnej splatnosti úveru, keďže žalovaný na upozornenie nereagoval, dňa 16.11.2016 vyhlásil úver

za predčasne splatný (mimoriadne zosplatnenie úveru). Súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie sumy 240 eur zastavil a vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu
žalobcu zamietol, keď s postupom podľa § 54a Občianskeho zákonníka dospel k záveru o premlčaní
nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania mal za to, že právny predchodca žalobcu celý dlh platne
zosplatnil ku dňu 16.11.2016 s tým, že s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka uviedol, že

premlčacia doba celého zosplatneného dlhu začína plynúť nie od okamihu doručenia oznámenia,
alebo výzvy veriteľa na jeho splnenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa
žiadať predčasné splatenie, teda splátky splatnej dňa 20.07.2016. Trojročná premlčacia doba uplynulanajneskôr 20.07.2019 a ak žalobca podal žalobu dňa 07.09.2019, tak v tomto čase bol už jeho nárok
premlčaným.

8. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci.

8.1. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide

o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

8.2.Ďalejžalobcatvrdil,ženapadnutýrozsudokprvoinštančnéhosúduspočívananesprávnomprávnom
posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Vzhľadom na rozsah a odvolacie námietky žalobcu je predmetom prieskumu odvolacieho súdu
posúdenie okamihu začiatku plynutia premlčacej doby podľa pri postupe podľa § 565 v spojení s § 53

ods.9OZ,t.j. primimoriadnomzosplatneníspotrebiteľskéhoúveru,ktorejposúdeniemafundamentálny
význam pre zhodnotenie, či žalobcom uplatnený nárok bola uplatnený počas behu plynutia premlčacej
lehoty.
10. Z okolností preskúmavanej veci vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu
(postupník - Poštová banka a.s.) a žalovaným vznikol uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá

pôžička č. 1589075126 z 18.12.2015, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 3.000
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačne vo výške 82,40 eura vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc
20.01.2016 s konečnou splatnosťou 20.12.2019. Z aktuálneho stavu účtu úveru k 31.07.2019 vyplýva,
že žalovaný bol v omeškaní s plnením splátky splatnej 20. augusta 2016 (v spise na č. l. 11). Mimoriadna
splatnosť úveru bola právnym predchodcom žalobcu vyhlásená k 16.11.2016, pre nezaplatenie splátky

splatnej najneskôr 20.08.2016. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie sa nárok žalobcu premlčal
k 20.07.2016, preto žalobou uplatnený nárok na súde 07.09.2019 vyhodnotil za premlčaný.

11. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie
§ 101 Občianskeho zákonníka upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu. Občiansky zákonník
stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď
sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio
nata).Trojročnápremlčaciadobaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Rozhodujúcou

skutočnosťou z hľadiska možnosti uplatniť právo na súde a začiatku plynutia (všeobecnej) premlčacej
doby je okamih splatnosti (zročnosti) záväzku (dlhu), ktorý je konkrétnym momentom, kedy je dlžník
povinný záväzok (dlh) splniť, a nie momentom, kedy je dlžník k splneniu iba oprávnený.

12. Splatnosť úverovej pohľadávky žalobcu je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si

banka s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom
splatné peňažné záväzky v termíne, vyhlásiť úver za splatný. V prípade čiastkového plnenia veriteľ
nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení
§ 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolodohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba
do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia.

Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné
omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo
splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto
dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového plnenia stane splatný celý dlh, začne
pre celý dlh plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplneného čiastkového plnenia (t. j. splátky).

Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká, úplne zanikne až splnením poslednej
čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami rozdelený do niekoľkých čiastkových,
zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú určitú vzájomnú súvislosť a v celku
predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania straty výhody splátok (ako je to podľa
danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej sankcii za omeškanie s niektorou zo
splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním splatnosti jednej splátky si tak dlžník

privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok.

13. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého
zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto
zákonným ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba

celého dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade
s cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku

dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)
by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu
zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. V súvislosti s počiatkom plynutia premlčacej lehoty v prípade ak veriteľ inicioval postup podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka je predovšetkým potrebné ustáliť, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), teda kedy najskôr mohol veriteľ úspešne podať žalobu na súd (R
17/2017). V tejto súvislosti Najvyšší súd v uznesení č. k. 7Cdo/268/2020 odkázal na právnu doktrínu,

z ktorej vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie (okrem iného) sleduje nielen dosiahnutie splatnosti
celej pohľadávky veriteľa (dodávateľa) pri nesplnení povinností dlžníka (spotrebiteľa) riadne a včas plniť
dojednané čiastkové plnenia (splátky), ale aj vylúčenie tejto možnosti, ak by bolo takéto porušenie iba
krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Následne
ju dopĺňa tým, že podmienkou výzvy na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky,

ktoré právo môže veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky je, že veriteľ v zákonnej
lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto, ktorá začína plynúť nasledujúci
deň po tom, čo veriteľovi (dodávateľovi) vzniklo právo podľa § 565, t. j. po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky, bez takéhoto včasného je uplatnenie neúčinné. Lehota, v ktorej musí
byť toto právo uplatnené je najneskôr do splatnosti nasledujúcej splátky a veriteľ tak môže urobiť až po

uplynutílehotytrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímzmeškanejsplátky(§53ods.9Občianskeho
zákonníka).

15. Vychádzajúc z daných teoretických východísk ako i zo znenia na vec vzťahujúcich sa zákonných
ustanovení odvolací súd zastáva právny názor, ktorý je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu

SR, že veriteľ sa mohol na súde po prvý raz domáhať svojho práva prvý deň nasledujúci po uplynutí
trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa
stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie). Práve tento deň je teda
najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka), čo v danom
kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu,

čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nezávisela od
vôle veriteľa (§ 103 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že
„Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného
dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh, avšak inak je tomu ale pristrate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9, kde (všeobecne) začne
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov

od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ
s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§ 101 Občianskeho zákonníka). Rovnaký právny názor vyplynul
aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/224/2021, 4Cdo/132/2021, 9Cdo/368/2021,
1Cdo/53/2021, 2Cdo/298/2021, 4Cdo/250/2021, 9Cdo/98/2022).

16. Odvolací súd aplikujúc uvedené závery na prejednávaný prípad, poukazuje na to, že v danom
prípade k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru došlo dňa 16.11.2016 (podaním
zo dňa 16.11.2016 – č. l. 17). Veriteľ vo výzve zo dňa 16.11.2016 uviedol, že ku dňu mimoriadneho
zosplatnenia, t. j. ku dňu 16.11.2016, bol žalovaný v omeškaní dlhšie ako 3 mesiace a teda
v omeškaní bol žalovaný so splátkou splatnou dňa 20.07.2016, 20.08.2016, 20.09.2016 a 20.10.2016.
Súd prvej inštancie aplikujúc na prejednávaný prípad ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka

naviazal počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty ku dňu 20.07.2016, t. j. ku dňu počiatku
omeškania dlžníka. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že plynutie premlčacej
lehoty započalo dňa 20.07.2016 a vzhľadom na to, že žaloba vo veci samej bola podaná na súde
dňa 07.09.2019 (návrh uplatnený na upomínacom súde - č. l. 21) dospel k záveru, že nárok žalobcu
je premlčaný, pretože bol uplatnený po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Tento právny

názor súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je v rozpore
s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Nesprávne právne posúdenie súdu prvej
inštancie spočíva v tom, že počiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty posúdil podľa § 103
Občianskeho zákonníka. Ja pravdou podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody
splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal

splatný celý dlh. Ale inak je tomu pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, kde sa aplikuje ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka,
a teda (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od (samotného) omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh
za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na

upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvýkrát (§
101 Občianskeho zákonníka). Inak povedané ak sa v danom prípade žalovaný ako dlžník dostal do
omeškania s plnením splátok úveru ku dňu 20.07.2016, aplikujúc v súlade s aktuálnou rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR na prejednávaný prípad ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka,
premlčacia lehota začala plynúť deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov omeškania žalovaného, t. j.

21.10.2016. Preto žaloba podaná na súde dňa 07.09.2019 (návrh uplatnený na upomínacom súde - č. l.
21), bola podaná v rámci behu plynutia objektívnej premlčacej lehoty a nárok žalobcu nie je premlčaný.

17. Odvolací súd uzatvára, že vzhľadom na vyššie uvedené dôvody sa nemohol stotožniť s právnym
záverom súdu prvej inštancie o premlčaní nároku uplatneného žalobcom. Odvolací súd súhlasí so

žalobcom, že v danom prípade postupom súdu prvej inštancie vyúsťujúcim do vydania napadnutého
rozhodnutia došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 psím. h) CSP. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd teda vzhliadol naplnenie podmienok k zrušeniu napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a jeho vráteniu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), pričom jeho úlohou bude celkové preskúmanie nároku
uplatneného žalobcom (ku ktorému doposiaľ nedošlo z dôvodu, že súd prvej inštancie považoval nárok
žalobcu za premlčaný), prihliadajúc pri tom na všetky dôkazy v konaní predložené , ako i na všetky
skutkové tvrdenia a okolnosti daného prípadu. Následne svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodní, riadiac
sa ustanovením § 220 ods. 2 CSP a prihliadne aj na námietky žalobcu, uvedené v odvolaní, s ktorými sa

riadne vo svojom odôvodnení vysporiada. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o náhrade
trov, vrátane tohto odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).