Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203608
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4118203608.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., narodený XX. XX. XXXX,
bytom ul. D. E. XXXX/X, F. - G., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Harakály, advokát, so
sídlomMlynská28,Košice,IČO:00620157,protižalovanej:Wüstenrotpoisťovňa,a.s.,sosídlomDigital
Park I, Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpená: Advokátska kancelária SEDLAČKO &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o náhradu škody z ublíženia na
zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej inštancie“) zo dňa 20. novembra 2023 č.k. 18C/29/2018-633

(ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 932 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 16. 03. 2018 do zaplatenia,
náhradu škody vo výške 323,69 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 16. 03. 2018 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 207,50 eura od 24. 02. 2018 do 08. 02. 2021 (výrok
I.) m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti (výrok II.), vo vyhovujúcej časti
týkajúcej sa uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej sumu vo výške 1 932 eura (výrok IV.), v časti
trov konania týkajúcich sa vzájomnej žaloby (výrok V.), v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť
znalečné znalcovi v rozsahu 50% (výrok VI.), v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť znalečné
znalcovi v rozsahu 50% (výrok VII.), p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 932 eur s 5% úrokom z omeškania
ročne od 16. 03. 2018 do zaplatenia, náhradu škody vo výške 323,69 eura s 5% úrokom z omeškania
ročne od 16. 03. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 207,50 eura
od 24. 02. 2018 do 08. 02. 2021do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). Vo zvyšku súd
žalobu zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal z priznanej sumy, z čiastočného späťvzatia žaloby nárok na
náhradutrovkonaniavočižalovanejvovýške100%stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (výrok III.). Zároveň zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu vo výške 1 932 eur a
to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok IV.). Žalovanej v konaní o vzájomnej žalobe priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konaniarozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok V.). Ďalej rozhodol, že znalec MUDr. Miron Frajka má nárok
na znalečné proti žalobcovi v rozsahu 50% a proti žalovanej v rozsahu 50% (výrok VI. a VII).

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalobca, ako vodič motocykla zn. Suzuki,
evidenčné číslo H., utrpel pri dopravnej nehode dňa 20. 04. 2012 ublíženie na zdraví. Dopravnú nehodu
zavinil vodič motorového vozidla zn. Peugeot 406, evidenčné číslo H., I. J., nar. XX. XX. XXXX, ktorý
začal predchádzať pred ním idúce motorové vozidlo aj napriek tomu, že už v tom čase v ľavom jazdnom
pruhu predchádzal žalobca na motocykli, ktorý v snahe zabrániť nárazu do motorového vozidla zn.

Peugeot začal brzdiť, čím sa dostal do nestability a spadol s motocyklom. Na základe právoplatného
rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 5T/ 97/2016 zo dňa 23. 07. 2017 a uznesenia Krajského súdu v
Nitre, č. k. 2To/76/2017 zo dňa 6. 12. 2017 bol vodič I. J. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 5T/97/2016
zo dňa 23. 07. 2017 bol žalobca so svojimi nárokmi odkázaný na občianske súdne konanie. V dôsledku
úrazu žalobca utrpel trieštivú zlomeninu oboch hrboľov píšťaly s posunom kostných úlomkov, odlomenie

vonkajšieho členka vpravo a poranenie ihlicového nervu vpravo. Žalobca si uplatnil dňa 16. 02. 2018
u žalovaného, z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia. Žalovaný oznámením zo dňa 23. 02. 2018 plnil žalobcovi, po odpočítaní
spoluviny žalobcu v rozsahu 40%, za bolestné sumu 3 961,80 eura a za sťaženie spoločenského

uplatnenia sumu 8694 eur.
1.1.1.Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaného dňa 15.
04. 2015, K. D. I. z Fakultnej nemocnice Nitra, bolo bolestné ohodnotené na 420 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia na 1420 bodov. Zároveň v posudku bolo uvedené, že k ukončeniu liečenia
žalobcu prišlo dňa 20. 04. 2013.

1.1.2. Zo znaleckého posudku číslo 24/2020 K. K. J. vyplýva, že stav žalobcu bol ustálený dňa 19.
12. 2013 a napriek pokračovaniu v ďalšej rehabilitačnej a ambulantnej ortopedickej liečbe nedošlo k
zlepšeniu ani zhoršeniu mobility a pohyblivosti končatín. Poranenie pravého kolena nastalo v mladom
veku 28 rokov a u poškodeného mali a majú výrazný dopad na bežný spôsob života a spadajú pod
pôsobnosť podľa § 5 ods.5 zákona č. 437/2004, čiže zvýšenie o 50%. Bodové ohodnotenie sťaženia

spoločenského uplatnenia stanovil znalec a to položku 796/h obmedzenie pohyblivosti pravého kolena
stredne ťažkého stupňa 150 bodov, položka 431/b obrna hlbokej vetvy ihlicového nervu 400 bodov,
zvýšenie o polovicu podľa § 10 (4) zvýšenie o polovicu vzhľadom na vznik invalidity v mladom veku 550 +
275 bodov, spolu 825 bodov. Položka č. 410b a položka č. 412 a sú v danom prípade neakceptovateľné,
nakoľko vyvolávajúca príčina poškodenie nervu trvalého charakteru priamo zapríčinili poruchu hybnosti

pravého členka, položka 396 stredne ťažké ovplyvnenie hybnosti pravého kolena, je akceptovateľná.
Znalec prihliadol na vek a subjektívne vnímanie stavu poškodeným.
1.1.3. Podľa vyjadrenia K. I. zo dňa 07. 07. 2022 za ustálenie zdravotného stavu žalobcu možno
považovať deň 07. 02. 2023, t.j. poslednú kontrolu. Pri bolestnom za ustálenie zdravotného stavu
žalobcu K. J. považuje deň 19. 12. 2023.

1.1.4. Zo záveru znaleckého posudku číslo 20/2023 - znaleckej organizácie LEGE ARTIS zo dňa 04.
07. 2023 vyplýva, že k ukončeniu liečenia pre potreby vyhotovenia lekárskeho posudku pre stanovenie
bolestného následkom úrazu došlo podľa ich názoru po preštudovaní zdravotnej dokumentácie žalobcu
dňa 07. 02. 2013, kedy bol žalobca na kontrolnom vyšetrení na traumatologickej ambulancii FN Nitra
u K. D. I., ktorý konštatoval, že ďalšia kontrola nie je potrebná len podľa potreby a že žalobca môže

plne zaťažovať pravú dolnú končatinu. To znamená, že liečba v súvislosti s poranením pravej dolnej
končatiny bola pre potreby stanovenia bolestného ukončená a bolo možné vyhotoviť lekársky posudok
o bolestnom (lekársky nález s. 22 spisu).
1.1.4.1. K ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre potreby uplatnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa ich názoru došlo po kontrolnom rehabilitačnom vyšetrení dňa 19. 12. 2013, kde je

konštatovaný vyšetrujúcou lekárkou MUDr. Ľubicou Kováčovou (strana 28 spisu) stav hybnosti pravého
kolenného a členkového kĺbu trvalý. Preto aj napriek tomu, že rehabilitačná liečba naďalej pokračovala,
alestavsaužpodľadoloženýchlekárskychnálezovobjektívnevovzťahuktrvalýmnásledkomporanenia
zo dňa 20. 04. 2012 nemenil, považujú tento dátum, za dátum ustálenia zdravotného stavu pre potreby
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 420, § 442
ods. 1, § 443, § 444, § 100 ods. 1, ods. 2, § 101, § 106 ods. 1, ods. 2, § 580, § 581 ods. 1, § 451 ods.
1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov), § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona číslo 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade zasťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia“) a § 147 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), § 15 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení

zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“).
1.3.Súdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkukonštatoval,žezvykonanéhodokazovania
vyplynulo, že nárok žalobcu v časti týkajúceho sa náhrady škody na zdraví za spôsobenú bolesť, je
premlčaný. Žalobca na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Nitra dňa 28. 03. 2017 ako poškodený

uviedol: "Ja som si uplatňoval náhradu škody voči poisťovni obžalovaného, nebola mi vyplatená.
Vychádzalo sa z bodového ohodnotenia 1492 + poškodený motocykel, oblečenie, náklady na liečenie a
cestovné náklady. Ja si tento nárok uplatňujem voči obžalovanému v takej výške, ako som si ju uplatnil
voči poisťovni". Žalobca ako poškodený na výsluchu dňa 12. 06. 2015 a na hlavnom pojednávaní dňa
28. 03. 2017 si podľa súdu neuplatnil nárok na bolestné v počte 420 bodov. Zo strany žalobcu nebolo nad
všetky pochybnosti preukázané, ani po jeho výsluchu, že žalobca si riadne uplatnil nárok na náhradu

škody titulom bolestného v trestnom konaní. Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie
vyplýva, e k ukončeniu liečenia pre potreby vyhotovenia lekárskeho posudku pre stanovenie bolestného
následkom úrazu došlo dňa 07. 02. 2023. Od tohto dátumu začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia lehota v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňom 07. 12. 2015. Žaloba
bola podaná na súde dňa 23. 03. 2018, t.j. bola podaná po márnom uplynutí premlčacej lehoty. Námietka

premlčania vznesená počas konania žalovanou bola dôvodná a premlčané právo potom nie je možné
priznať.Súdprvejinštanciepretožalobuvčastiuplatnenéhonárokužalobcutitulombolestnéhozamietol.
1.3.1. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal tiež možnosťou posúdenia,
či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi. Konštatoval, že nevzhliadol také výnimočné
okolnosti a dôvody, na základe ktorých by bolo možné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Po zohľadnení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že výkon práva žalovanej,
ktorá vzniesla námietku premlčania, nie je výkonom práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi.
Nebolo preukázané, že zo strany žalovanej ide o zneužitie tohto práva na úkor žalobcu. Nezistil žiadne
okolnosti existujúce v čase uplatnenia námietky premlčania, ktoré by odôvodňovali tak významný zásah
do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania. Mal tiež preukázané, že

márne uplynutie premlčacej doby nezavinila žalovaná. Zo žiadnych okolností veci nevyplýva, že niečo
žalobcovi bránilo uplatniť svoj nárok včas, alebo že by sa na neuplatnenie tohto jeho práva bol nejakým
spôsobom žalovaná podieľala. Žalovanou vznesenú námietku premlčania z týchto dôvodov neposúdil
ako námietku vznesenú v rozpore s dobrými mravmi.
1.4. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku sa zaoberal nárokom žalobcu na náhradu za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaná aj voči tomuto nároku vzniesla námietku premlčania.
Z trestného spisu 5T/97/2016 súd prvej inštancie zistil, žalobca dňa 21. 11. 2012 si uplatnil nárok na
náhradu škody, ktorá mu vznikla na motocykli a na oblečení vo výške 2 500 eur. Dňa 20. 04. 2015 si
uplatnil nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia a to predložením lekárskeho posudku. V zmysle
§ 112 Občianskeho zákonníka preto počas trestného konania spočívalo plynutie premlčacej doby. Od

najskoršieho možného začiatku plynutia premlčacej doby do tohto okamihu uplynulo obdobie jedného
roka a 119 dní. Trestné konanie sa skončilo nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v
Nitre č. k. 2To/76/2017-576, zo dňa 06. 12. 2017, kedy najskôr mohlo pokračovať plynutie premlčacej
doby, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 21. 03. 2018. Od právoplatného skončenia trestného
konania do podania žaloby uplynulo teda celkovo 105 dní. Konštatoval, že žaloba bola podaná pred

márnym uplynutím premlčacej doby, keď z výsledkov dokazovania (znaleckého dokazovania) bolo
nesporné, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre potreby uplatnenia sťaženia spoločenského
uplatnenia došlo dňa 19. 12. 2013. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že nárok žalobcu bol
uplatnený včas a preto ho nepovažoval za premlčaný podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
1.5. Súd prvej inštancie skúmal tiež, či v danom prípade nedošlo k spoluzavineniu žalobcu a tým aj

možnosti zníženia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo znaleckého dokazovania vyplýva,
že žalobca porušil tri základné povinnosti pri riadení motorového vozidla, a to: nedodržanie maximálnej
povolenejrýchlosti,nesprávnatechnikajazdyanedodržaniebezpečnejpozdĺžnejvzdialenosti.Súdprvej
inštancie určil mieru spoluviny žalobcu v rozsahu 10% pri porušení povinností žalobcu, ktorý nedodržal
maximálnu povolenú rýchlosť. Pri určení rozsahu porušenia povinnosti vychádzal z dokazovania

vykonanom v trestnom konaní (5T/97/2016), v ktorom bolo konštatované znalcom doc. Ing. Pavlom
Kohútom PhD., že žalobca ako poškodený sa pohyboval rýchlosťou 102 až 122 kilometrov km/hod., čo
bolo o 12 až 32 km/hod. vyššou rýchlosťou ,ako bola maximálna dovolená rýchlosť v danom úseku.Ak by viedol žalobca ako poškodený motocykel rýchlosťou 90 km za hodinu a na vzniknutú situáciu by
reagoval nenáhlym brzdením, dokázal by znížiť rýchlosť jazdy tak, aby k nehode nedošlo.
1.5.1. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol tiež na nesprávnu techniku jazdy žalobcu a

nedodržanie bezpečnej pozdĺžnej vzdialenosti, ako i skutočnosti, že žalobca sa dopustil už v minulosti
aj priestupkov v doprave (7), pre ktoré bol potrestaný blokovými pokutami. Z týchto dôvodov považoval
mieruspoluzavineniazatietoporušeniavrozsahu5%zaprimerané.Spoukazomna§441Občianskeho
zákonníka a všetky uvedené skutočnosti vyplývajúce z trestného konania, súd prvej inštancie dospel
k záveru o potrebe zníženia náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, keď súd zohľadnil spolu

zavinenie žalobcu celkovo v rozsahu 20% na vzniknutej škode. Krátenie náhrady o vyššiu sumu súd
prvej inštancie už považoval za neprimerane vysoké a nezodpovedajúce závažnosti porušenia zákonnej
povinnosti žalobcu.
1.6. Pri výške bodového hodnotenia súd prvej inštancie vychádzal zo znaleckého posudku MUDr. Frajku,
ktorý znalecký posudok bol vypracovaný v rámci daného sporu, a ktorý súd považoval za objektívny.
Žalobca mal nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 825 bodov x 16,10 eura,

čo predstavuje sumu 13 282,50 eura, pri zohľadnení 20% spoluúčasti žalobcu (2 656,50 eura), je to
suma 10 626 eur, z ktorej žalovaná uhradila sumu 8 694 eura. Zároveň dodal, že žalobca v čiastočnom
späťvzatí žaloby zo dňa 19. 02. 2021 zohľadnil aj plnenie žalovaného v sume 1 207,50 eura. Žalobca
má preto nárok na zaplatenie sumy vo výške 1 932 eur. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu zamietol.

1.7. Ďalej súd prvej inštancie sa zaoberal splnením podmienok pre zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenskéhouplatnenia,ktorésiuplatnilžalobca.Konštatoval,že nastranežalobcunedošloktakému
hlbokému zásahu do jeho fyzických a psychických schopností, že výkon akejkoľvek činnosti by bol
spojený s vynaložením veľmi zvýšeného úsilia. Žalobca je mobilný, je schopný premiestňovať sa, je
sebestačný pri základných životných úkonoch, dokonca v určitom období aj pracoval. Bezprostredne po

dopravnej nehode sa oženil, má maloleté dieťa. Skutočnosť, že nevie sám pomáhať pri stavbe rodinného
domu, nie je v danej veci rozhodujúcou skutočnosťou. Žalobca pred nehodou žil bežným spôsobom
života bez akýchkoľvek mimoriadnych aktivít či už v oblasti športovej alebo spoločenskej, prípadne
kultúrnej. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo preukázané, že znalec MUDr. Frajka v znaleckom
posudku zvýšil bodové ohodnotenie položky 796/h (obmedzenie pohyblivosti pravého kolena stredne

ťažkého stupňa), ktorú ohodnotil počtom bodov 150 a položky 431/b obrna hlbokej vetvy ihlicového
nervu, ktorú ohodnotil počtom bodov 400 (spolu 550 bodov) o 50%, t.j. o 275 bodov, spolu 825 bodov.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu za súčasného jeho zvýšenia o 50% priamo znalcom, považoval za dostatočné, ktoré zohľadňuje
trvalé následky úrazu žalobcu. Žalobca nebol z jednotlivých činností (oblastí) úplne vylúčený. Súd prvej

inštancie preto nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák.
č. 437/2004 Z.z. nepovažoval za dôvodný a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
1.8. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu vecnej škody už v rámci trestného konania, a to za poškodenie
motocykla. Pri zohľadnení všeobecnej hodnoty vozidla (1840 eur), po odpočítaní hodnoty zvyškov (390
eur), plnenia žalovanej za poškodené veci (168,42 eura), spoluzavinenia žalobcu vo výške 20%, je

nárok žalobcu v sume 1 294,84 eura. Z tejto sumy žalovaná plnila náhradu vo výške 971,05 eura, preto
súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 323,69 eura, keď jeho nárok
nevyhodnotil ako premlčaný.
1.9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania, keď skonštatoval, že žalovaná
sa dostala do omeškania s plnením dňom 24. 02. 2018, nakoľko dňa 23. 02. 2018 oznámila žalobcovi,

že došlo k čiastočnému poistnému plneniu.
1.10. Žalovaná dňa 26. 02. 2021 podala vzájomnú žalobu na zaplatenie sumy vo výške 1 932 eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. S poukazom na vykonané dokazovanie považoval vzájomnú žalobu
za dôvodnú. Dôvodil, že zo znaleckého posudku MUDr. Mirona Frajku vyplýva, že žalobca mal nárok
na položku 431b v rozsahu 600 bodov a nie 800 bodov. Súd preto priznal žalovanej nárok na zaplatenie

sumy vo výške 1 932 eur, ktorá bola vyplatená žalobcovi nedôvodne (200 bodov x 16,10 eura), a to
titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka (plnenie
bez právneho dôvodu). Tento nárok je nárokom samostatným, vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu
medzi stranami sporu (medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil),
ktorý vznikol na základe zákona a nie je totožný so záväzkom z náhrady škody spôsobenej na zdraví,

bez ohľadu na to, z akého právneho dôvodu žalovaná žalobcovi pôvodne plnila (titulom náhrady škody
na zdraví).
1.11. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pri zohľadnení skutočnosti, že na strane
žalovanej neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, ktoré by mali zanásledok zníženie, resp. nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Keďže žalobca bol
v konaní úspešný, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

1.11.1. Žalovaná bola úspešná vo vzájomnej žalobe ktoré súd prvej inštancie vyhovel a preto v tejto
časti priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi, pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nezistil. Aj o tejto výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným rozhodnutím.
1.11.2. V danom spore bol podaný znalecký posudok, znalec MUDr. Miron Frajka si uplatnil znalečné,

ktoré nebolo kryté preddavkami zloženými stranami sporu na znalecké dokazovanie. O náhrade
uplatneného znalečného rozhodol súd podľa výsledku konania a to s poukazom na rozhodnutie o žalobe
žalobcu a vzájomnej žalobe žalovanej. O výške trov rozhodne súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, a to proti výrokom II., IV., V. a VI., v ktorých
súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol vo zvyšnej časti, vyhovel vzájomnej žalobe žalovanej, v časti

trov konania priznaných žalovanej voči žalobcovi a v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť znalcovi
znalečné v rozsahu 50%. Dôvodí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. Namieta predovšetkým nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď sa súd

nevysporiadal s argumentáciou žalobcu ohľadne okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehode a ktoré
v podstate nespochybnila ani žalovaná strana. Tieto okolnosti majú vplyv na posúdenie možnej miery
spoluzavinenia žalobcu.
2.2. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa tiež nevysporiadal s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa určenia
začiatku plynutia premlčacej doby, keď žalobca tvrdil, že až keď sa celý liečebný proces poškodeného

skončí, sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného a až vtedy začína plynúť
premlčacia lehota. Žalobca sa opieral o rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/661/2015. Žalobca si náhradu
za bolesť uplatnil v trestnom konaní podaním zo dňa 17. 04. 2015 adresovaným OR PZ Nitra, s ktorým
zároveň predložil aj lekársky posudok o bolestnom. Nevyhodnotil ani usmernenie žalovaného voči
žalobcovi, že s nárokom musí počkať do skončenia trestného konania a až následne budú jeho nároky

vysporiadané, pričom následne vzniesol v konaní námietku premlčania.
2.3. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namieta nesprávne právne posúdenie podielu spoluzavinenia
žalobcu, poukazujúc na závery znaleckého dokazovania.
2.4. Žalobca nesúhlasí s posúdením námietky premlčania nároku na náhradu za bolesť súdom prvej
inštancie. Trestné konanie skončilo až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Nitre

č.k. 2To/76/2017-576 zo dňa 06. 12. 2017 a až týmto rozhodnutím bolo právoplatne rozhodnuté o tom,
kto spôsobil škodu žalobcovi. Žalobca si až do právoplatného skončenia trestného konania pre zložité
posudzovanie priebehu nehodového deja nemohol s dostatočnou určitosťou urobiť úsudok, či je za jeho
škodu na zdraví zodpovedná iná osoba. Nie je preto možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby si
uplatňoval svoje nároky na súde v čase právnej neistoty s ohľadom na neskončené trestné konanie a na

nejasný skutkový základ nárokov. Z tohto dôvodu premlčacia doba žalobcovi začala plynúť najskôr dňa
06. 12. 2017, kedy bolo právoplatne skončené trestné konanie, pretože až vtedy sa žalobca dozvedel
o skutočnosti, kto za škodu zodpovedá. Znalci ustálili zdravotný stav žalobcu ohľadne náhrady za bolesť
dňom 07. 02. 2013. Žalobca však následne vykonával rehabilitačnú liečbu aj počas celého roku 2013
a následne. Ide teda aj o bolesť, ktorou trpí poškodený aj pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý

liečebný proces skončí, sú známe všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného a preto až
vtedy začína plynúť premlčacia lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody. Za týchto okolnosti
preto nemohlo dôjsť u žalobcu k ustáleniu zdravotného stavu pri náhrade za bolesť skôr, ako k dátumu,
kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu aj z hľadiska jeho sťaženia spoločenského uplatnenia, teda
najskôr ku dňu 19. 12. 2013.

2.5. Odvolateľ sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v trestnom konaní si riadne neuplatnil
náhradu za bolesť. Tento nárok si uplatnil podaním zo dňa 17. 04. 2015, s ktorým predložil aj
lekárske posudky o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia. Toto jeho podanie je nevyhnutné
posudzovať ako uplatnenie si náhrady škody na zdraví v trestnom konaní. Z tohto dôvodu podľa § 112
Občianskeho zákonníka došlo k spočívaniu premlčacej doby.

2.6. Rovnako nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj možný rozpor žalovanou vznesenou námietkou
premlčania s dobrými mravmi. Sama žalovaná usmernila žalobcu v tom zmysle, že žalobcovi nemôže
poskytnúť plnenie pred tým, než bude právoplatne skončené trestné konanie. Následne vzniesla
námietku premlčania, ktorá je však v rozpore s jeho vlastným predchádzajúcim postojom. V tejtosúvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 718/2011, Najvyššieho
súdu ČR sp.zn. 25Cdo/539/2008. Dodal, že v danom prípade je nevyhnutné prihliadnuť na účelovosť
konaniažalovanej,akoajnadôvody,prektorésižalobcaneuplatnilsvojnárokskôr.Žalovanávznesenou

námietkou premlčania nesleduje záujem na zachovaní určitej miery právnej istoty pri uplatňovaní
nárokov žalobcu. Námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi
a preto nemôže v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka požívať právnu ochranu.
Navrhuje neprihliadnuť na túto námietku premlčania.
2.7. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie aj nesprávne právne posúdenie nároku žalobcu na

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd prvej inštancie tento nárok zamietol,
pričom v konaní bol preukázaný minimálne jeden nesporný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorým
bolo rozhodnutie o invalidizácii žalobcu, ktorá znamená podstatné z níženie schopnosti vykonávať
akúkoľvek zárobkovú činnosť. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v živote žalobcu
nedošlo k výraznejšiemu obmedzeniu jeho života. Prihliadol iba na skutočnosť, že po dopravnej
nehode sa oženil, narodilo sa mu dieťa a bol istý čas aj zamestnaný. Neprihliadol však na ďalšie

významné a podstatné negatívne skutočnosti, ako výrazne obmedzená mobilita, silné bolesti, skončenie
pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, pričom ani po 10 rokoch od nehody sa nezaradil riadne
do pracovného života, nemôže podnikať v oblasti IT služieb, má zásadne sťažené aktívne trávenie
voľného času, je podstatným spôsobom obmedzený jeho spoločenský život, intímny manželský život.
V konečnom dôsledku neprihliadol súd prvej inštancie na závery znaleckého posudku MUDr. Frajka

Mirona, ktorý z medicínskeho hľadiska považoval nárok žalobcu na zvýšenie náhrady o 50% za plne
oprávnený a dôvodný.
2.8. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti vzájomnej žaloby.
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje na základe celkového bodového hodnotenia
a nie za jednotlivé položky. Či došlo v určitej časti k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu

je možné určiť iba vtedy, ak by žalovaná plnila žalobcovi viac, ako by zodpovedalo celkovému bodovému
ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, nie hodnoteniu jednotlivej položky. Je preto
potrebné zohľadniť plnenie žalovanej žalobcovi v rozsahu požadovanej sumy 1932 eur ako časť doteraz
žalovanou plnenou náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bez ohľadu na to, z akého bodového
hodnotenia vychádzal. Pokiaľ žalovaná neplnila žalobcovi nad rozsah celkového bodového hodnotenia,

nevystavil sa žaloba bezdôvodnému obohateniu.
2.9. Navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu za bolesť v sume 2 800,20 eura s 5% úrokom z omeškania ročne od 24. 02. 2018
do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1 449,50 eura s 5% úrokom
z omeškania ročne od 24. 02. 2018 do zaplatenia, zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia v sume 6 641,50 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomnú žalobu
žalovanej o zaplatenie sumy 1932 eur zamietne. Žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 100%, ako aj plnú náhradu trov konania v časti vzájomnej žaloby, žalobcovi prizná
plnú náhradu trov odvolacieho konania a určí, že znalec MUDr. Miron Frajka má nárok na znalečné voči
žalovanej v rozsahu 100%.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním aj žalovaná, a to v časti výroku I. a závislých
výrokov III. a VII. Dôvodí, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
3.1. Namieta predovšetkým nesprávne právne posúdenie ňou vznesenej námietky premlčania,
poukazujúcnaustanovenie§106ods.1Občianskehozákonníka.Dôvodí,žeoosobe,ktorázavzniknutú

škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť
úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré
sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o
zistenie, stačí, ak skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení
zodpovedného subjektu. Nejde teda o nespochybniteľnú istotu pri určení zodpovednej osoby (R

16/2014; rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.9.2009 sp. zn. 25Cdo/2891/2007); Dôvodí, že
zákon vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody, možno požadovať,
aby nárok uplatnila na súde, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na
základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná (R 16/2014,rozsudok NS ČR sp.zn. 25Cdo/615/2006). Námietka, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť
až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného príkazu, teda nie je dôvodná (rozsudok NS ČR
sp,.zn. 21Cdo/3958/2007). O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodení

dozvie v čase, kedy možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára (uznesenie
NS ČR sp.zn. 25Cdo/1256/2006).
3.2. Žalovaná ďalej dôvodí, že už v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na aktuálnu ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej uplatnenie nároku na náhradu škody voči

škodcovi v trestnom konaní nemá za následok spočívanie premlčacej lehoty voči poisťovateľovi. Ide
o nasledovné rozhodnutia:
- uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2020 sp. zn. 4Cdo/146/2020: „Vzhľadom na samostatné
spoločenstvo škodcu a poisťovateľa, uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní proti
škodcovi, premlčacia doba nespočívala aj proti poisťovateľovi. Posúdenie vymedzenej právnej otázky
žalobcom 2/ v dovolaní, týkajúcej sa spočívania lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody

proti škodcovi i proti poisťovateľovi bolo v doterajšej rozhodovacej praxi dovolacieho súde riešené,
napr. v rozhodnutí z 23.apríla 2020 sp. zn. 5 Cdo 102/2017, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že
uplatnenie nároku na náhradu škodu proti škodcovi v trestnom konaní nemá za následok spočívanie
plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i proti poisťovateľovi osoby, ktorá škodu
spôsobila.“ (ods. 23);

-R35/2017:„Uplatnenienárokunanemajetkovúujmupoškodenouosobou,pozostaloupoblízkejosobe,
usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v trestnom konaní voči
osobe, ktorá škodu spôsobila, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania
trestného konania i voči poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila.“.
3.2.1. Žalovaná dôvodne a legitímne očakávala, že žaloba bude pre dôvodne vznesenú námietku

premlčania zamietnutá v celom rozsahu. Súd prvej inštancie však vyššie uvedenú súdnu prax vôbec
nezohľadnil a bez bližšieho odôvodnenia iba stroho konštatoval, že premlčacia lehota počas trestného
konania spočívala podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Súdu prvej inštancie vytýka nedostatočné
odôvodnenienapadnutéhorozsudku,keďsaodmietolzaoberaťrelevantnýmitvrdeniamiarozhodovacou
praxou. Napadnutý rozsudok je preto nepreskúmateľný a z pohľadu žalovanej prekvapivý. Žalobca

už v roku 2012 mal vedomosť o osobe škodcu, keď si uplatnil voči nemu vecnú škodu. K ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu pre potreby nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia došlo po
kontrolnom rehabilitačnom vyšetrení dňa 19. 12. 2013. Premlčacia doba v súlade s ustanovením § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka z titulu uplatnenia nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia uplynula 19. 12. 2015. Žaloba bola podaná v marci 2018 a preto je nárok žalobcu na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia premlčaný. Rovnako je premlčaný aj nárok na náhradu vecnej
škody.
3.3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku určil mieru spoluzavinenia žalobcu na vzniku škodu
v rozsahu 20%, napriek tomu, že žalovaná ju určila v rozsahu 40%. So záverom súdu prvej inštancie
sa žalovaná nestotožnila. Zo znaleckých posudkov vyplýva jednoznačne aj konštatovanie, že žalobca

nedodržal maximálnu povolenú rýchlosť, príčinou dopravnej nehody bolo nesprávne predchádzanie
zo strany vodiča motorového vozidla a nedodržanie vzdialenosti medi vozidlami zo strane žalobcu.
Žalobca prispel k vzniku dopravnej nehody, pričom v trestnom konaní voči škodcovi bolo preukázané, že
bez delikvencie žalobcu by k dopravnej nehode ani nedošlo. Stanovenie miery spoluzavinenia žalobcu
v rozsahu 40% je plne dôvodné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.

3.4. Žalovaná sa nestotožnila s rozhodnutím súdu prvej inštancie aj v časti úrokov z omeškania, keď
rozhodol diametrálne odlišne od prvého rozhodnutia. Tento postup súdu prvej inštancie je v rozpore
s právnou istotou.
3.5. Žalovaná namieta tiež rozhodnutie o trovách konania. Dôvodí, že úspech žalobcu len vo vzťahu
k niektorému z uplatnených nárokov nemôže subsumovať, resp. založiť úspech aj v časti druhého

žalobou uplatneného nároku, v ktorom nebol úspešný.
3.6. Navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti I. a III. a VII tak, že žalobu žalobcu
odvolací súd zamietne a prizná nárok žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu a prizná
znalcov nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 100%.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej opätovne poukazuje na svoj nesúhlas so
vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej s tým, že sama žalovaná usmernila žalobcu
v tom, že mu nemôže poskytnúť plnenie pred tým, než bude právoplatne skončené trestné konanie.
Dokazuje to korešpondenciaa žalovanej zasielaná žalobcovi, konkrétne listy zo dňa 22. 04. 2015 a 05.10. 2017. Následne žalovaná, zneužijúc toto konanie žalobcu v dobrej viere podľa jej inštrukcií, vzniesla
námietku premlčania, čo je v rozpore s princípom dobrých mravov. Opätovne poukázal na rozhodnutia
českých súdov a na účelovosť konania žalovanej. Zotrval na svojom názore, že až právoplatným

rozhodnutím súdu v trestnom konaní je rozhodnuté o tom, kto spôsobil škodu žalobcovi. Zopakoval
svojetvrdeniaonesúhlasežalobcusospoluzavinenímnadopravnejnehode,premlčanímnáhradyškody
z titulu bolestného. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej o nároku na úrok z omeškania poukazujúc
na povinnosti poisťovateľa uvedené v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a/, písm. b/ zákona o povinnom
zmluvnom poistení. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v žalovanou napadnutých

častiach ako vecne správny potvrdil.

5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala opätovne na tie isté skutočnosti,
ktorými dôvodila v ňou podanom odvolaní. Zotrvala na svojich tvrdeniach týkajúcich sa premlčania
nároku žalobcu tak titulom bolestného ako aj titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a vecnej škody.
Dodala, že žalovaná nebránila žalobcovi v iniciovaní súdneho konania. Žalovanej nemôže byť na ťarchu

ani žalobcom vymedzený okruh žalovaného subjektu. Nič mu totiž nebránilo v tom, aby si nárok uplatnil
aj voči samotnému škodcovi. Práve vo vzťahu k nemu by mohol sčasti dôvodne namietať spočívanie
premlčacej lehoty nároku uplatneného v trestnom konaní. Žalovaná nemôže byť preto sankcionovaná
za postup žalobcu. Opätovne sa tiež vyjadrila k spoluzavineniu žalobcu na vzniku dopravnej nehody
poukazujúc pritom na závery znaleckých dokazovaní. Zotrvala na svojom názore aj v časti týkajúcej

sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Stotožnila sa s odôvodnením tejto časti
rozsudku súdom prvej inštancie, keď poukázala na invaliditu žalobcu s tým, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola 45%. K vzájomnej žalobe iba poukázala na skutočnosť, že v danom
prípade nemôže žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jednostranne započítať v prípade
svojho procesného neúspechu voči nároku žalobcu (§ 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto

jediným prípustným riešením bolo uplatnenie si tohto nároku vzájomnou žalobou. Žiada rozhodnúť
v súlade so svojim odvolacím návrhom.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej žiadne iné, nové dôvody neuviedol, zotrval na
svojich vyjadreniach uvedených tak v podanom odvolaní, ako aj vo vyjadrení k odvolaniu.

7. Taktiež žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrvala na svojich dôvodoch
a vyjadreniach uvedených v podanom odvolaní a vyjadrení k odvolaniu.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu a žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených
v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, odvolanie

žalovanej je pre nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP z dôvodu, že tento nebolo možné potvrdiť a ani nebol daný dôvod na jeho
zrušenie, zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej náhrady škody

na zdraví a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré ujmy utrpel v dôsledku
dopravnej nehody, ktorú zavinil a za ktorú bol odsúdený škodca, I. J., ktorý bol poistencom žalovanej.
Žalobca bol so svojim nárokom súdom odkázaný na civilné konanie.
9.1. Súd prvej inštancie prvým rozsudkom zo dňa 24. 06. 2021 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu za bolestné vo výške 1 447,80 eura, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 1 932 eura, náhradu za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 1 328,25 eura
vecnú škodu v sume 323,69 eura a vo zvyšnej, žalovanej časti, žalobu žalobcu zamietol. Konanie
o zaplatenie sumy 446 eura titulom bolestného s príslušenstvom, v časti zaplatenia sumy 7 865,50
eura s príslušenstvom titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a v časti zaplatenia sumy 3 329 eura
titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil. Žalobcovi priznal náhradu trov

konania voči žalovanej a zaviazal žalobcu zaplatiť na základe vzájomnej žaloby žalovanej sumu 1 932
eura, znalcovi priznal nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanej v rozsahu 50%.
9.1.1. Odvolací súd prejednávajúc predmetnú vec v dôsledku podaného odvolania žalovanou,
uznesením zo dňa 06. 04. 2022 č.k. 25Co/68/2021-429 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,okrem výroku III. (zastavujúca časť) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvoradým dôvodom pre
zrušenie rozhodnutia bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nemal preukázané ustálenie zdravotného
stavu žalobcu, ktorá skutočnosť má bezprostredný vplyv na začatie plynutia premlčacej doby. Žalovaná

vzniesla v priebehu konania námietku premlčania. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej,
nevykonalvtomtosmerežiadnedokazovanie.Odvolacísúdsastotožnilsozáveromsúduprvejinštancie
o spoluzavinení žalobcu na dopravnej nehode. Taktiež uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa návrhom
žalobcu na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

9.2. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania, oboznámením predloženého znaleckého posudku,
rozhodol vo veci napadnutým (druhým) rozsudkom, ktorým čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1 932 eur
s príslušenstvom, náhradu vecnej škody vo výške 323,69 eura, úrok z omeškania. Nárok žalobcu
na náhradu titulom bolestného zamietol, taktiež zamietol nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Konštatoval, že nárok žalobcu na náhradu škody titulom bolestného je

premlčaný, keď v tejto časti akceptoval žalovanou vznesenú námietku premlčania. Náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia priznal žalobcovi v sume 1 932 eur s tým, že v tejto časti došlo k spočívaniu
premlčacej doby, keď mal za preukázané, že žalobca si dňa 20. 04. 2015 v trestnom konaní
uplatnil nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Zároveň krátil nárok žalobcu titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia za spoluzavinenie žalobcu, a to v rozsahu 10% za nedodržanie maximálnej

povolenej rýchlosti, 5% za nesprávnu techniku jazdy žalobcu a 5% za nedodržanie bezpečnej pozdĺžnej
vzdialenosti s prihliadnutím na predchádzajúce priestupky žalobcu v doprave.
9.3. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý odvolaním napadol vyhovujúci
výrok, zamietajúci výrok, trovy konania v zastavujúcej časti, zaplatenie sumy žalovanej titulom
vzájomnej žaloby, trovy konania zo vzájomnej žaloby priznanej žalovanej, odmenu znalcovi. Dôvodil

nedostatočným zisteným skutkovým stavom a nesprávnym právnym posúdením veci. Nestotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie o akceptovaní námietky premlčania vznesenej žalovanou v časti náhrady
za bolesť, nestotožnil sa so spoluzavinením žalobcu, ako aj so zamietnutím žaloby v časti zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Taktiež namietal plnenie zo vzájomnej žaloby.
9.4. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila ani žalovaná. V podanom odvolaní, ktorým

namietala vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku (I.), trovy konania zo zastavujúcej časti, odmenu
znalca, dôvodila nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne
skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci. Namietala predovšetkým nesprávny záver súdu

o neakceptovaní ňou vznesenej námietky premlčania aj vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, keď dôvodila tým, že uplatnenie nároku na náhradu škody proti škodcovi v trestnom
konaní nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i proti
poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila. Namietala tiež rozsah spoluzavinenia žalobcu priznaný
súdom prvej inštancie. Nestotožnila sa ani s priznanými úrokmi z omeškania.

10. Podľa § 388 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu a žalovanej,

ako aj konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie
v danej veci vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci aplikoval
právny predpis, a to tak ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa náhrady škody na zdraví,
bezdôvodného obohatenia, ustanovení o premlčaní, avšak tieto ustanovenia nesprávne právne vyložil
a vyhodnotil na daný spor. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil žalovanou vznesenú námietku

premlčania a to aj v časti nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a tiež spočívanie
premlčacej doby.
11.1.Vzhľadom k tomu, že v danej veci došlo iba k nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania,
odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť, ani zopakovať dokazovanie, keď sa stotožnil so
skutkovým stavom zistenými súdom prvej inštancie, preto v danej veci rozhodol podľa § 385 ods. 1 CSP

bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní. Odvolací súd nepovažoval ani za potrebné upozorniť
na zmenu právnej kvalifikácie, nakoľko k tejto zmene nedošlo, keď súd prvej inštancie aplikoval v danej
veci aj správne právne ustanovenia predpisov, iba tieto nesprávne vyložil a na danú vec nesprávne
vyhodnotil.12. Náhrada škody za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia má osobitné miesto v komplexe
súkromnoprávnych nárokov subjektu, ktorému bola spôsobená škoda na zdraví. V ustanovení §

420 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, za
spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek
právnej povinnosti. Predpokladom jej vzniku je: protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Pri zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi
poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť
toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Súd prvej inštancie posudzujúc danú vec
z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, dospel k záveru o ich splnení a o opodstatnenosti
nároku žalobkyne na náhradu škody v podobe bolestného a náhrady trov splnomocnenca v trestnom
konaní.

12.1. Súd prvej inštancie akceptoval žalovanou vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k nároku na
náhradu za bolesť. V tejto časti konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu pre určenie bolestného
následkom úrazu došlo podľa záverov znaleckého posúdenia dňa 07. 02. 2013. Dospel k záveru, že
žalobcaužvroku2012malvedomosťoosobeškodcu,keďsiuplatnilvočinemuvecnúškodu.Vpriebehu
trestného konania bolo preukázané, že žalobca si náhradu za bolestné neuplatnil napriek tomu, že

predložil do trestného spisu bodové hodnotenie. Z tohto dôvodu premlčacia lehota uplynula dňa 07.
12. 2015 (správne malo byť 07. 02. 2015) a keďže žalobca až podanou žalobou v predmetnom konaní
dňa 23. 03. 2018 si uplatnil tento nárok, súd prvej inštancie skonštatoval, že bol uplatnený po uplynutí
premlčacej doby a akceptoval tým námietku premlčania vznesenú žalovanou.
12.2. Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie stotožnil, keďže súd prvej inštancie

pri hodnotení dôkazov v tejto časti vychádzal aj z intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu.
Z uvedeného dôvodu, v tejto časti (zamietajúcej), napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie v tejto časti.

13. Následne sa odvolací súd zaoberal ďalším nárokom žalobcu, a to náhradou škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia, keďže ide o samostatne uplatnený nárok. Žalovaná aj v tejto časti vzniesla
námietku premlčania, ktorú súd prvej inštancie neakceptoval a vyhodnotil, že v tejto časti spočívala
premlčacia lehota počas trestného konania. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil.

14. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby
v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu

svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom
zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní

vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie
k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie
napr. výšky zostatku pôžičky, bezdôvodného obohatenia, škody a pod. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno považovať
za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Premlčanie

je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou.
Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa
závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania, prípadne
odopretie tohto práva, hoci aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), je

v rozpore s ustanovením § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že súd
musí prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú dlžníkom a nemôže veriteľovi priznať premlčané
právo. Dobrým mravom neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného proti nemu.
Použitím ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ignorovať, v danom prípade,odôvodnene vznesenú námietku premlčania veriteľom a premlčané právo veriteľovi nepriznať a tak
reparovať nesplnenie povinnosti žalovaným v prvom rade (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo
148/2004, uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 30/2005).

15. Súd prvej inštancie v časti nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia dospel k záveru, že
žalobca si dňa 20. 04. 2015 uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v trestnom
konaní predložením lekárskeho posudku. Pre potreby posúdenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia bol zdravotný stav žalobcu ustálený znalcami dňom 19. 12. 2013. Z uvedeného dôvodu mal

teda preukázané, že žalobca si náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia uplatnil včas, v rámci
trvania premlčacej doby, keď počas trestného konania premlčacia doba spočívala.
15.1. Žalovaná už v priebehu konania na súde prvej inštancie, ako aj po zrušení prvého rozhodnutia
súdu prvej inštancie, opätovne vznášala námietku premlčania aj vo vzťahu k náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Dôvodila tým, že žalobca si v priebehu trestného konania neuplatnil nárok
na náhradu škody voči poisťovateľovi, iba voči škodcovi a preto nemohla premlčacia doba spočívať aj

voči poisťovateľovi.
15.2.Odvolacísúdpopreskúmanítohtodôvoduodvolaniažalovanej,akoajpopreskúmanítaktrestného
spisu, ako aj konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu na súde prvej inštancie, dospel k záveru, že tento
záver súdu prvej inštancie nie je správny.

16. Z trestného konania vyplýva, že prvýkrát si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody pri výsluchu
dňa 21. 11. 2012, kedy uviedol, že mu vznikla vecná škoda na oblečení, ktorú si bude uplatňovať
z povinného zmluvného poistenia škodcu. Pri svojom druhom výsluchu dňa 16. 09. 2014 žalobca
uviedol, že mu vznikla škoda na majetku, ktorú si bude uplatňovať z poistenia vinníka dopravnej nehody,
všetky náležitosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu a vecnej škody si bude nárokovať od poisťovne.

Dňa 20. 04. 2015 (č.l. 218 trestného spisu) predložil žalobca do trestného konania lekársky posudok
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný dňa 15. 04. 2015 MUDr. Šimonom
Kónyom. V predkladacej správe žalobca nekonkretizoval, či si tento nárok uplatňuje ako nárok na
náhradu škody na zdraví a neuviedol voči komu si tento nárok uplatňuje. V ďalšom výsluchu dňa
12. 06. 2015 žalobca uviedol, že od obvineného si nebude uplatňovať žiadnu náhradu škody, túto si

bude uplatňovať iba od poisťovni škodcu. Na hlavnom pojednávaní na súde prvej inštancie v trestnom
konaní poškodený žalobca uviedol: „...uplatňoval si náhradu voči poisťovni, ktorá mu nebola vyplatená.
Vychádzalo sa z bodového ohodnotenia 1492 a poškodeného motocykla, oblečenia, náklady na liečenie
a cestovné náklady. Ja si tento nárok uplatňujem voči obžalovanému v takej výške, ako som si ju uplatnil
voči poisťovni“. Z uvedeného dokazovania vyplýva, že žalobca si svoj nárok na náhradu škody na zdraví

a na náhradu vecnej škody v trestnom konaní voči poisťovni (žalovanej) neuplatnil. Uplatnil si ju na
základe oznámenia škodovej udalosti v poisťovni škodcu (žalovaná), avšak výslovne v trestnom konaní
si škodu voči tejto poisťovni neuplatnil, v konečnom dôsledku si ju uplatnil voči škodcovi.
16.1. Podľa § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
16.2. V povinnom zmluvnom poistení platí zásada, že poškodený môže náhradu škody spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlapožadovaťbuďodpoistenéhoškodcu,aleboodpoisťovateľaakopriamy
nárok, pričom sa na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi vzťahuje rovnaká právna

úprava ako na premlčanie nároku proti škodcovi. Poisťovateľ má pri uplatnení nároku poškodeného na
náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu, tieto
dva nároky nemožno stotožňovať, a o ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Postavenie škodcu
a jeho poisťovateľa proti poškodenému ej v takom prípade obdobné postaveniu veriteľa a ručiteľa proti
veriteľovi, t.j., že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľovi ten istý dlh, pričom veriteľ nemôže dostať to isté

plnenie dvakrát (rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 2MCdo/9/2013).
16.3. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie aj v tejto časti náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie túto námietku neakceptoval dôvodiac, že
premlčacia lehota v dôsledku spočívania počas trestného konania, neuplynula. Z obsahu spisu v tomto
konaní, ako aj z obsahu pripojeného trestného spisu, je nesporné, že žalobca si svoj nárok na náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia voči poisťovateľovi v zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 zákona
o povinnom zmluvnom poistení v zákonom stanovenej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka neuplatnil riadne a včas. Po vykonanom dokazovaní, znaleckom vyhodnotení,
bolo nesporné, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu pre účely náhrady za sťaženie spoločenskéhouplatnenia došlo dňom 19. 12. 2013. V tomto období už žalobca mal vedomosť o tom, kto za túto škodu
na zdraví zodpovedá, keďže voči škodcovi (I. J.) bolo začaté trestné stíhanie dňa 21. 11. 2012 a
vznesené obvinenie dňa 29. 04. 2013. V tomto čase teda už žalobca bol v plnom rozsahu oboznámený

s osobou škodcu, s osobou, ktorá je za jemu vzniknutú škodu zodpovedná.
16.4. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonník a právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16.5. Z konceptu kombinácie objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty pri právach na náhradu
škody ustanovuje zákon pri škode na zdraví jedinú výnimku. Na uplatnenie práva na náhradu škody
na zdraví platí výlučne dvojročná premlčacia subjektívna lehota. Objektívna premlčacia lehota tak
pri týchto právach normovaná nie je vôbec. Tento pomerne výnimočný konštrukt je odôvodniteľný
samotnou povahou škody spôsobenej na zdraví, ktorá sa nemusí nevyhnutne prejaviť v krátkom
časovom odstupe od protiprávneho konania škodcu, či škodnej udalosti. Môže napríklad dochádzať

k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu, k prejaveniu ďalších škodlivých následkov. Jednotlivé
zložky práva na náhradu škody (bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, strata na zárobku)
predstavujú samostatné čiastkové práva, ktoré sa ako také aj samostatne premlčujú. Občiansky
zákonník v ustanovení § 106 ods. 1 viaže pre mlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej
premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o škode (nie iba o protiprávnom úkone,

či o škodnej udalosti), ako aj o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu,
ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu
škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí
zhodovať s okamihom škodnej udalosti, či s protiprávnym konaním; b/ o tom, kto za vzniknutú škodu
zodpovedá, t.j. o zodpovedajúcom subjekte. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť

teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/82/2009). Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví (bolestné
asťaženiespoločenskéhouplatnenia)súsamostatnýminárokmi,uktorýchbežiasamostatnépremlčacie
doby. Počiatok ich behu je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej
osobe, t.j. viaže sa na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu

vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá, nezávisí teda na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok
dôkazov alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti,
o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp,.zn.
4Cdo/152/2010).
16.7. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca sa o osobe,

ktorá za škodu zodpovedá dozvedel bezprostredne po dopravnej nehode, ktorá nastala dňa 20. 04.
2012, najneskôr však vznesením obvinenia škodcovi (dňa 29. 04. 2013). O výške vecnej škody, ktorú
utrpel, mal žalobca vedomosť už pri svojom prvom výsluchu v trestnom konaní dňa 16. 09. 2014,
v ktorom uviedol, že mu vznikla škoda na majetku 2 500 eur a ktorú si bude uplatňovať voči poisťovni
škodcu.Ovýškeškodynazdraví(bolestnéasťaženiespoločenskéhouplatnenia)malžalobcavedomosť

najneskôr dňom vypracovania lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
dňa 15. 04. 2015. V tento deň mal žalobca teda vedomosť aj o osobe škodcu a aj o výške škody,
ktorá mu bola spôsobená. Z trestného spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca síce v trestnom konaní
uviedol výšku škody, avšak ani pri jednom titule (vecná škoda, bolestné, sťaženie spoločenského
uplatnenia) nekonretizoval, voči akému subjektu si nárok na náhradu škody nárokuje a uplatňuje. Keďže

trestné konanie je vedené proti obžalovanému, t.j. voči osobe, ktorá spravidla za škodu zodpovedá, je
potrebné vychádzať z premisy, že poškodený si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody
voči obvinenému/obžalovanému. Za určitých podmienok (pri dopravných nehodách) zákon o povinnom
zmluvnom poistení umožňuje uplatnenie škody voči poisťovateľovi škodcu. Je však nevyhnutné, aby
poškodený tento nárok voči poisťovateľovi škodcu jednoznačne v trestnom konaní uplatnil. V danom

prípade z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalobca si v trestnom konaní
nárok voči poisťovateľovi škodcu neuplatnil. Vo svojich výsluchoch iba uvádzal, že si bude svoj nárok
uplatňovať v poisťovni škodcu. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že keďže mu poisťovňa nevyplatila
náhradu škody, uplatňuje si ju voči obžalovanému (škodcovi). Z uvedených skutočností potom vyplýva,
že žalobca si priamy nárok proti poisťovateľovi podľa ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom

zmluvnom poistení v zákonom stanovenej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka neuplatnil riadne a včas. Vzhľadom na samostatné spoločenstvo škodcu a poisťovateľa,
uplatnením nároku na náhradu škody v adhéznom konaní proti škodcovi, premlčacia doba nespočívala
aj proti poisťovateľovi. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/102/2017,z ktorého okrem iného vyplýva, že uplatnenie nároku na náhradu škody proti škodcovi v trestnom
konaní nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby počas trvania trestného konania i proti
poisťovateľovi osoby, ktorá škodu spôsobila (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/146/2020).

17. V danej veci žalobca v adhéznom konaní si nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi škodcu
neuplatnil. Ani v jednom výsluchu v trestnom konaní nešpecifikoval, že si v adhéznom konaní uplatňuje
nárok na náhradu škody voči žalovanej. Uvádzal iba, že si tento nárok bude uplatňovať. Poisťovňa na
základe oznámenia a po prešetrení škodovej udalosti aj poškodenému žalobcovi čiastočne plnila a to

dňa 23. 02. 2018. Následne, keď si žalobca uplatnil predmetnou žalobou voči poisťovateľovi na súde
dňa 23. 03. 2018 náhradu škody na zdraví a vecnú škodu vyplývajúcu zo škodovej udalosti zo dňa 20.
04. 2012 a keďže si túto škodu voči poisťovateľovi neuplatnil už v adhéznom konaní, je nesporné, že
si túto náhradu škody uplatnil po uplynutí premlčacej doby. Premlčacia lehota v prípade náhrady škody
na zdraví za bolesť začala plynúť ustálením zdravotného stavu dňa 07. 02. 2013 a uplynula dňa 07. 02.
2015. V tomto období bolo žalobcovi známe kto za škodu a v akej výške zodpovedá. V tejto lehote si

nároknanáhraduškodybolestnéhoneuplatnil.Námietkapremlčaniavznesenážalovanouboladôvodná.
V časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bol zdravotný stav žalobcu ustálený dňom 19.
12. 2013 a premlčacia dvojročná subjektívna lehota uplynula dňa 19. 12. 2015. Žalobca si v adhéznom
konaní nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia voči poisťovateľovi škodcu (žalovanej)
neuplatnil. Uplatnil si ho až podanou žalobou dňa 23. 03. 2018, t.j. po uplynutí zákonnej premlčacej

doby. Námietka premlčania vznesená žalovanou bola aj v tejto časti dôvodná. Taktiež bola dôvodná
aj námietka premlčania vznesená žalovanou v časti náhrady vecnej škody, nakoľko ani túto si žalobca
v adhéznom konaní voči poisťovateľovi škodcu neuplatnil. Z tohto dôvodu nebolo možné ani aplikovať
ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka o spočívaní premlčacej doby počas trestného konania tak,
ako to vyhodnotil súd prvej inštancie.

17.1. Aplikujúc vyššie uvedené závery rozhodnutí vyššej súdnej autority na danú vec, odvolací súd
dospel k záveru, že žalobca nárok na náhradu škody na zdraví (bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia), ako aj vecnej škody si neuplatnil v zákonom stanovenej premlčacej lehote voči žalovanej
a keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, nebolo možné zo strany odvolacieho súdu napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti potvrdiť a tiež vyhovieť odvolaniu žalobcu

v zamietajúcej časti.

18. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom odvolateľa, že žalobca sa o tom, kto za škodu na zdraví,
ktorá mu bola spôsobená pri dopravnej nehode zodpovedá, dozvedel až okamihom právoplatnosti
rozhodnutia súdu v trestnom konaní, t.j. 06. 12. 2017. Uvedený záver nie je správny, nakoľko už súd

prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že žalobca už v roku 2012 mal vedomosť o osobe
škodcu, keď si uplatnil voči I. J. vecnú škodu. Tento záver tak súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho
súdu je plne v súlade s doterajšou už ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej sa právo na náhradu
škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený o tom, kto mu škodu spôsobil dozvie. Počiatok
tejto lehoty sa viaže na okamih, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu

vznikla škoda a kto za škodu zodpovedá a nezávisí na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok
dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 82/2009,
4Cdo/152/2010, 7Cdo/171/2022, ale aj R 91/1986, MCdo/37/2000, 5Cdo/104/2011, 1Cdo/82/2009,
3Cdo/66/2018). V danej veci sa žalobca preukázateľne dozvedel o tom, kto za škodu spôsobenú mu
na zdraví zodpovedá už v roku 2012 a o jej výške ustálením zdravotného stavu pre potreby sťaženia

spoločenského uplatnenia dňa 19. 12. 2013. Nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia si na súde uplatnil až podanou žalobou dňa 23. 03. 2018, keďže v adhéznom konaní si nárok
voči žalovanej neuplatnil. Záver odvolateľa o začiatku plynutia premlčacej lehoty až dňom právoplatnosti
trestného rozsudku preto nie je správny a odvolací súd sa s touto námietkou nestotožnil.

19. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že žalovanou vznesená námietka premlčania je v rozpore
s dobrými mravmi a žiadal, aby súd na túto námietku neprihliadol. Dôvodil, že až právoplatnosťou
rozhodnutia v trestnom konaní sú známe všetky skutočnosti potrebné pre uplatnenie nároku na náhradu
škody a tiež dôvodom pre rozpor vznesenej námietky premlčania žalovanou malo byť vyjadrenie
žalovanej, že môže plniť žalobcovi až po právoplatnom skončení veci.

19.1. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 1Cdo 148/2004, uverejnený v Zbierke
súdnych rozhodnutí pod č. 30/2005, ako aj ďalším rozhodnutím sp.zn. 3Cdo 41/2012, ktoré bolo
zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 1/2015, dôvodí, že ustanovenie § 3 Občianskeho
zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, čije výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi a ak to tak nie je, požadovanú ochranu
odoprieť. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektoré zo súhrnu základných
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru

stálosti (nemennosti), vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s nimi podstatná časť
spoločnosti. Postup súdu podľa uvedeného ustanovenia má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných
prípadoch, ak vznesenie námietky premlčania je výrazom zneužitia práva v neprospech toho účastníka,
ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku súdom
v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom

a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo v včas neuplatnil, prípadne kedy
k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych
cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou je úmysel
poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Z tohto rozhodnutia bola prijatá aj
právna veta: „Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného
voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek

právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Ak žalobca nevhodnou voľbou prostriedku ochrany svojich práv
z objektívneho hľadiska vlastným zavinením vytvoril podmienky pre neskoršie úspešné vznesenie
námietky premlčania práva žalovaným, uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka“.
19.2. Vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí vyšších súdnych autorít, ktoré boli zverejnené aj

v zbierke súdnych rozhodnutí, teda ide o publikované rozhodnutia, odvolací súd po vyhodnotení
vznesenej námietky premlčania žalovanou dospel k jednoznačnému záveru, že predmetná námietka
premlčania nemôže a nie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalovaná si iba uplatnila svoje práva,
ktoré jej, ako subjektu, ktorý má plniť, prináležia. Za rozpor s dobrými mravmi vôbec nie je možné
považovať tvrdenie žalobcu, poukazujúce na vyjadrenie žalovaného, že bude plniť až po prešetrení

predmetnéhoprípadu.Subjekt,ktorýmáplniťmáoprávnenieavdanomprípadeajpovinnosťprešetrenie
predmetnej škodovej udalosti a preto oprávnene sa bráni plniť skôr, ako bude škodová udalosť
prešetrená. Ani poukázanie žalobcu na komplikovanosť predmetného šetrenia dopravnej nehody, pri
ktorej utrpel škodu, nemôže byť dôvodom pre konštatovanie rozporu námietky premlčania s dobrými
mravmi.

20. Vzhľadom na akceptovanú žalovanou vznesenú námietku premlčania, odvolací súd sa ďalšími
okolnosťami a skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, nezaoberal.

21. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj na dôvody tohto

rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými
námietkami odvolateľa, uvedenými v podanom odvolaní. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku

a akceptovanie námietky premlčania vznesenej žalovanou, odvolací súd sa ďalšími námietkami
odvolateľov nezaoberal.

23. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, zmenil aj výrok
o náhrade trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia

§ 396 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V danom konaní, po rozhodnutí odvolacieho
súdu, bola úspešná žalovaná, preto jej priznal náhradu trov konania tak na súde prvej inštancie, ako
aj odvolacieho konania, keďže jej odvolaniu vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
žalobcu zamietol. Naopak, odvolaniu žalobcu nevyhovel.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).