Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 4, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Sa/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200255
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200255.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom D.
XX, D., E. F., Ukrajina, zastúpený: JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom Kominárska 2, 4, Bratislava, proti
žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa
09.12.2022 a rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-

AV zo dňa 14.06.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 a rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava
č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-AV zo dňa 14.06.2018 v časti týkajúcej sa výroku o administratívnom
vyhostení žalobcu na územie Palestínskeho štátu z a s t a v u j e.
II. Správny súd v Bratislave žalobu vo zvyšnej časti o d m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou (doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 13.02.2023)
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo
dňa 09.12.2022, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-AV zo dňa 14.06.2018,

ktorým bol žalobca administratívne vyhostený podľa § 82 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z.
o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 404/2011 Z.z.) a zároveň mu bol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na
územie všetkých členských štátov na obdobie 10 rokov podľa § 82 ods. 3 písm. a/ zákona č. 404/2011
Z.z.; lehota zákazu vstupu začala plynúť dňom vykonania administratívneho vyhostenia, nebola mu
určená lehota na vycestovanie z dôvodu, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu. Žalobca v žalobe

napádal oba výroky rozhodnutí orgánov verejnej správy – výrok o administratívnom vyhostení aj výrok
o zákaze vstupu.
2. Žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave dňa 13.02.2023 a viedla sa pod sp. zn.
1S/41/2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. prešiel výkon súdnictva od 1.
júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu
bol spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/41/2023 vedený na Správnom súde v Bratislave pod
sp. zn. BA-1S/41/2023.
3. Opatrením predsedníčky Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1SprR/3/2023 zo dňa 20.10.2023 bola
vec na základe námietky nesprávneho zápisu a pomocou technických a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky náhodným výberom pridelená oddeleniu

Sa a viedla sa pod sp. zn. 14Sa/18/2023.4. Správny súd v Bratislave uznesením č. k. 14Sa/18/2023-87 zo dňa 18.12.2023 žalobu odmietol
ako oneskorene podanú. Žalobca podal proti uzneseniu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sak/2/2024 zo dňa 27.03.2024 tak, že uznesenie

Správneho súdu v Bratislave č. k. 14Sa/18/2023-87 zo dňa 18.12.2023 v celom rozsahu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (v ďalšom konaní je vec vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp.
zn. 14Sa/13/2024).
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v predmetnom rozhodnutí sp. zn. 2Sak/2/2024 zo
dňa 27.03.2024 uviedol, že po oboznámení sa so žalobou zistil, že petit žaloby nekorešponduje s

obsahom žaloby a nie je zrejmé, či sa žalobca prostredníctvom rozhodnutia žalovaného domáha
súdnehoprieskumuprvostupňovéhorozhodnutiavobochjehovýrokoch,tedavýrokuoadministratívnom
vyhostení a výroku o zákaze vstupu, alebo napáda iba rozhodnutie o zákaze vstupu. Konštatoval,
že podstatným pre posúdenie včasnosti žaloby bolo teda ustáliť, čoho sa žalobca žalobou domáha,
či napáda oba výroky prvostupňového rozhodnutia, t.j. výrok o administratívnom vyhostení a výrok o
uložení zákazu vstupu - tie sú podľa najvyššieho správneho súdu oddeliteľnými výrokmi a z hľadiska

zásady oddeliteľnosti výrokov aj samostatne preskúmateľné súdom; predpokladom preskúmania
a zrušenia „len napadnutého výroku“ je oddeliteľnosť tohto výroku od ostatných výrokov, pričom
oddeliteľný je taký výrok, ktorý obstojí sám o sebe bez toho, aby mal podklad v inom výroku. Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky pripustil, že v prípade, že žalobca namieta iba výrok o zákaze vstupu,
včasnosť žaloby je možné posúdiť v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku o všeobecnej

správnej žalobe podľa § 181, pretože lehota 30 dní na podanie správnej žaloby podľa § 235 SSP
s poukazom na vecné vymedzenie administratívneho vyhostenia v zmysle § 206 SSP a obsahové
vymedzenie administratívneho vyhostenia v zmysle § 231 SSP sa viaže výslovne na rozhodnutie
o administratívnom vyhostení. Uviedol, že ustanovenie kratšej subjektívnej lehoty než pri všeobecnej
správnej žalobe je dané tým, že pri dlhšej lehote by medzitým mohlo dôjsť k výkonu rozhodnutia

o vyhostení, a nesúvisí teda s výrokom o zákaze vstupu. Poukázal na to, že aj z uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Nds/13/2017 zo dňa 21.02.2018 vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo vzťahu k osobitnému režimu konania vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia konštatuje, že nepôjde o akékoľvek veci týkajúce sa azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia, ale len o tie inštitúty, ktoré sú následne zužujúco vymedzené vo vzťahu k azylu v §

207 ods. 2 SSP, a vo vzťahu k zaisteniu a administratívnemu vyhosteniu v § 221 a § 231 SSP -
zákonnosť zostávajúcich vecí týkajúcich sa pobytu cudzincov budú preskúmavané v rámci konania
o všeobecnej správnej žalobe. V tejto súvislosti dal kasačný súd do pozornosti správnemu súdu právny
názor vyjadrený v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 593/2022 zo dňa 7.2.2023.
6. Žalobca dňa 10.07.2024 doručil Správnemu súdu v Bratislave podanie, v ktorom upravil petit

žaloby tak, že napáda rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 a
prvostupňovérozhodnutieOddeleniacudzineckejpolíciePZBratislavač.PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-
AV zo dňa 14.06.2018 v časti výroku o určenie zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a na
územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. V uvedenej časti žiada rozhodnutia zrušiť a vec
vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania

(správny súd uvedenú úpravu žalobného petitu vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby – v rozsahu
konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa
09.12.2022 a rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-
AV zo dňa 14.06.2018 v časti týkajúcej sa výroku o administratívnom vyhostení žalobcu na územie
Palestínskeho štátu).

7. S prihliadnutím na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sak/2/2024 zo dňa 27.03.2024 v znení „Kasačný súd pripúšťa, že v prípade, že sťažovateľ namieta
iba výrok o zákaze vstupu, včasnosť žaloby je možné posúdiť v zmysle ustanovení Správneho súdneho
poriadku o všeobecnej správnej žalobe teda podľa § 181 SSP ...“ v tom čase zákonná sudkyňa podala
dňa 09.08.2024 predsedníčke Správneho súdu v Bratislave námietku nesprávneho zápisu do súdneho

registra Sa (v tom čase zákonná sudkyňa mala teda za to, že po úprave žalobného petitu obsahovo ide
o všeobecnú správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP a podľa § 177 a nasl. SSP).
8. V odpovedi k námietke nesprávneho zápisu veci do súdneho registra Sa predsedníčka Správneho
súdu v Bratislave uviedla nasledovné:
„Pre určenie, či vo veci (v časti výroku o zákaze vstupu, ktorý nasleduje po výroku o administratívnom

vyhostení) má rozhodnúť samosudca alebo senát je potrebné ustáliť, či ide o oddeliteľné výroky alebo
o navzájom podmienené výroky podľa zákona č. 404/2011 Z.z.
V zmysle konštantnej právnej praxe a aj podľa úmyslu zákonodarcu pri tvorbe Správneho súdneho
poriadku správnou žalobou vo veciach administratívneho vyhostenia (§ 231 SSP) sa možnodomáhať preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy týkajúceho sa
administratívneho vyhostenia podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č.
404/2011 Z.z., ktorý rozhodovanie v rámci administratívneho vyhostenia upravuje v ustanoveniach

§ 77 až § 87. Z hľadiska systematického zaradenia týchto ustanovení do zákona č. 404/2011 Z.z.
konštatujem, že konanie o administratívnom vyhostení je začlenené do samostatnej prvej hlavy štvrtej
časti zákona č. 404/2011 Z.z., a to v rozmedzí ustanovení § 77 až § 87. Teda aj systematika ustanovení
zákona č. 404/2011 Z.z. dáva odpoveď, aké rozhodnutia sa považujú za rozhodnutia vydané v konaní
oadministratívnomvyhostení. Predmetomprieskumunemusíbyťlenmeritórnerozhodnutieovyhostení,

ale akékoľvek iné rozhodnutie alebo opatrenie vydané v konaní o administratívnom vyhostení, ak spĺňa
podmienkydanév§7SSP(Baricová,J.,Fečík,M.,Števček,M.,Filová,A.akol.Správnysúdnyporiadok,
Komentár. Bratislava: C.H. Beck, 2018, s. 1071, s. 1159 a nasl.).
A contrario teda predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby vo veciach
administratívneho vyhostenia nebudú rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy upravené
mimo ustanovení § 77 až 87 zákona č. 404/2011 Z.z. Preskúmania zákonnosti takýchto vyňatých

rozhodnutí alebo opatrení sa preto budú môcť oprávnené osoby (za splnenia Správnym súdnym
poriadkom ustanovených podmienok) domáhať prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby. Tento
rozdiel sa okrem iných osobitostí upravených v § 206 a § 231 až § 241 SSP prejaví predovšetkým
v príslušnosti správneho súdu, keďže na konanie o všeobecnej správnej žalobe nedopadá kauzálna
príslušnosť vymedzená v § 17 SSP (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

4Nds/1/2017 zo dňa 3.5.2017).
Z uvedeného vyplýva, že je jasne dané, že rozhodnutie o zákaze vstupu zo zákona patrí pod konanie
o administratívnom vyhostení a tvorí s ním jeden celok, keďže je upravené v ustanoveniach § 77, §
78, § 79, § 82, § 83, § 84, § 85, § 86, § 87 zákona č. 404/2011 Z.z. Správne s tým súvisí aj otázka
miestnej príslušnosti: ak by sa mala spravovať podľa všeobecnej správnej žaloby, neplatila by kauzálna

príslušnosť pre Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach, ale všeobecná miestna príslušnosť
podľa § 13 SSP.
Normatívne (zákon č. 404/2011 Z.z.) sa rozlišuje medzi administratívnym vyhostením štátneho
príslušníka tretej krajiny a administratívnym vyhostením občana Európske únie a jeho rodinného
príslušníka. Policajný útvar môže v konaní o administratívnom vyhostení vydať štátnemu príslušníkovi

tretej krajiny rozhodnutie o:
- administratívnom vyhostení s určením lehoty na vycestovanie bez uloženia zákazu vstupu,
- administratívnom vyhostení s určením lehoty na vycestovanie s uložením zákazu vstupu,
- administratívnom vyhostení bez určenia lehoty na vycestovanie s uložením zákazu vstupu, alebo
- zákaze vstupu (ak štátny príslušník tretej krajiny predloží falošný pas alebo pozmenený doklad

pri vstupe počas hraničnej kontroly, prípadne ak nevycestoval v lehote určenej v rozhodnutí
o administratívnom vyhostení, v ktorom mu nebol uložený zákaz vstupu).

Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16.decembra 2008 o spoločných normách
a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene

zdržiavajú na ich území, ako aj z § 77 ods. 1, § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. vyplýva,
že v rámci všeobecných vymedzení rozhodnutia o administratívnom vyhostení sa stanovuje uvádzať
aj krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený a uloženie zákazu vstupu, ak nie je určená lehota na
vycestovanie.Všeobecneplatí,žerozhodnutieozákazevstupuvkonaníoadministratívnomvyhosteníje
podľa zákona č. 404/2011 Z.z. fakultatívne, avšak výrok o zákaze vstupu má podklad (základ) vo výroku

o administratívnom vyhostení a bez neho nemôže v zmysle § 82 ods. 3 písm. a/ zákona č. 404/2011
Z.z. existovať.

Podľa môjho názoru ide o závislé výroky, nie o oddelené výroky, ktoré by nemali podklad jeden v druhom,
pretože ich vzájomná naviazanosť vyplýva priamo zo smernice 2008/115/ES ako aj z § 82 ods. 3

písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. Keďže ide o závislé výroky rozhodnutia vydaného v rámci konania
o administratívnom vyhostení podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 404/2011 Z.z., o oboch
výrokoch (o administratívnom vyhostení aj o zákaze vstupu) má rozhodovať samosudca v zmysle § 23
ods. 2 písm. b/ SSP.

Rozhodnutie sp. zn. 6Nds/13/2017, ktorým argumentuje kasačný súd v rozhodnutí sp. zn. 2Sak/2/2024,
s prejedávanou vecou nesúvisí a veta je vytrhnutá z kontextu. Rozhodnutie sp. zn. 6Nds/13/2017 sa týka
žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania, o ktorom jednoznačne rozhoduje
senát správneho súdu a nie samosudca. Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 593/2022sa týka konkurencie nečinnostnej žaloby a všeobecnej správnej žaloby, a nie kompetencie samosudcu
a senátu konať vo veci.

Vzhľadom na to, že žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu vydanému vo veci administratívneho
vyhostenia, čo sa nezmenilo ani úpravou petitu žaloby zo dňa 10.7.2024, a vzhľadom na citované
ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2 písm. b/ SSP, § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 404/2011 Z.z. bola vec
správne zapísaná do súdneho oddelenia Sa a Vaša námietka je preto nedôvodná.“

9. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) na správnom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia v
trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
10.Podľa§23ods.2SSPsudcanasprávnomsúdekonáarozhodujeosprávnychžalobáchvsociálnych
veciach (písm. a/), správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia
(písm. b/), žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy (písm. c/), žalobách proti inému zásahu

orgánu verejnej správy (písm. d/), žalobách vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov
(písm. e/), žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho
kraja (písm. f/), žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy
obcí, miest a mestských častí (písm. g/).
11. Podľa § 206 ods. 1 a ods. 6 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely

tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt
cudzincov (ods. 1). Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo
veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej
žalobe (ods. 6).
12. Podľa § 231 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo

opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 235 SSP správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo
opatrenia podľa § 231.
14. Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 404/2011 Z.z.) administratívne vyhostenie je

rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území
Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky a územie členských štátov, s
možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej
krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na
územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.

V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak
je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť
zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov. Policajný útvar,
v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na
územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na

vycestovanie.
15. Podľa § 82 ods. 2 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar môže administratívne vyhostiť
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný
poriadok.
16. Podľa § 82 ods. 3 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. policajný útvar môže v rozhodnutí

o administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu podľa odseku 2 písm. a) na desať rokov.
17. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.
19. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.
20. V prvom rade správny súd uvádza, že keďže žalobca podaním zo dňa 10.07.2024 upravil

žalobný petit – podal čiastočné späťvzatie žaloby (v rozsahu konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 a rozhodnutia
Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-163-008/2018-AV zo dňa 14.06.2018 včasti týkajúcej sa výroku o administratívnom vyhostení žalobcu na územie Palestínskeho štátu), tak
správny súd v uvedenej časti podľa § 63 tretia a štvrtá veta SSP konanie zastavil.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca podal správnu žalobu (v zostávajúcej

časti - napáda výrok o zákaze vstupu) proti rozhodnutiu vydanému vo veci administratívneho vyhostenia,
čo sa nezmenilo ani úpravou petitu žaloby zo dňa 10.07.2024 - lehota na podanie žaloby sa teda aj
v tejto zostávajúcej časti má posudzovať s prihliadnutím na § 235 SSP.
22. V zmysle Správneho súdneho poriadku (§ 235 SSP) správna žaloba vo veciach administratívneho
vyhostenia musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy, proti ktorému smeruje. Zo správnej žaloby, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva,
že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2022/028291-027 zo dňa 09.12.2022 bolo žalobcovi
doručené dňa 16.12.2022, pričom posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby (aj v zostávajúcej
časti) bol deň 16.01.2023. Keďže žaloba bola doručená do elektronickej schránky správneho súdu až
dňa 13.02.2023, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca podal žalobu (aj
v zostávajúcej časti týkajúcej sa výroku o zákaze vstupu) po uplynutí 30-dňovej zákonom stanovenej

lehoty.
23. Správna žaloba (vo zvyšnej časti – po čiastočnom zastavení konania) v zmysle vyššie uvedeného
bola podaná oneskorene, a preto ju správny súd odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP.
24. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu (vo zvyšnej časti týkajúcej sa výroku o zákaze vstupu) odmietol
z dôvodu, že bola podaná oneskorene, nerozhodoval už o návrhu na priznanie odkladného účinku

žalobe, ani o návrhu na prerušenie konania, ktoré boli podané spolu so žalobou, nakoľko by to bolo
bezpredmetné.
25. O náhrade trov konania (pred správnym súdom a kasačným súdom) správny súd rozhodol podľa §
170 písm. a) a b) SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko žaloba bola v časti odmietnutá/konanie bolo v časti zastavené a nebol zistený

žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej

pomoci.