Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200563
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7022200563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej,

a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu:
Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, so sídlom Plynárenská 1, Michalovce, IČO: 00 172
154, právne zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, so sídlom Plynárenská 1,
Michalovce, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej
obchodnej inšpekcie, so sídlom Bajkalská 21/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SK/0218/99/2018 zo dňa 15.08.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 15.08.2022 č. SK/0218/99/2018 (ďalej len preskúmavané rozhodnutie)

ako odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) vo
veci odvolania účastníka konania Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, sídlo: Plynárenská č.
1,Michalovce,IČO:00172154(ďalejlenúčastníkkonania;vkonanípredsúdomvprocesnompostavení
žalobcu) proti rozhodnutiu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj č. P/0523/08/17 zo dňa 05.03.2018, ktorým správny orgán podľa
§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako zákon o ochrane spotrebiteľa)

uložil účastníkovi konania peňažnú pokutu vo výške 800,- eur pre porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona
o ochrane spotrebiteľa, rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zmenil, a účastníkovi konania, kontrola
v sídle kontrolovaného subjektu začatá dňa 25.10.2017 a ukončená dňa 21.11.2017 prerokovaním a
odovzdaníminšpekčnéhozáznamukontrolovanémusubjektu,I.preporušeniepovinnostipredávajúceho
podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, v nadväznosti na § 8b ods. 2 písm. a) zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov), keď účastník konania ako správca bytového domu

Z-3 na ulici A. B. XX, XX C. A., vyúčtoval vo fonde prevádzky, údržby a opráv za rok 2016 vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome položku: „réžia údržby" („REZ.UDR"), pričom zo zmluvy
o výkone správy a jej dodatku nevyplýva účtovanie predmetnej položky schválené vlastníkmi bytov a
nebytových priestorov; II. pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona oochrane spotrebiteľa, keď účastník konania ako správca bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
A-4nauliciD.X,X,A.XX,XX,XX,XX,XX,XX,D.X,X,A.,nezabezpečilposkytovanieslužiebspôsobom
umožňujúcim ich riadne použitie v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, keď výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných - uhrádzaných
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome), realizoval bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa; uložil podľa § 24 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa peňažnú pokutu vo výške 800,- eur.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že Inšpektorát

Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj (ďalej ako SOI resp. správny
orgán prvého stupňa) uložil účastníkovi konania peňažnú pokutu vo výške 800,- eur pre porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektormi SOI bolo
pri kontrole začatej dňa 25.10.2017 v sídle kontrolovaného subjektu a ukončenej dňa 21.11.2017 v
sídle kontrolovaného subjektu prerokovaním a odovzdaním inšpekčného záznamu kontrolovanému
subjektu zistené, že účastník konania porušil povinnosť zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom,

ktorý umožňuje ich riadne použitie. Na odvolanie účastníka konania odvolací správny orgán zvýšil
pokutu zo sumy 800,- eur na sumu 1.500,- eur, nakoľko výšku uloženej pokuty považoval vzhľadom
na priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v sústavnom porušovaní zákonných povinností účastníkom
konania, a v skutočnosti, že u účastníka konania nedošlo k náprave, za neprimerane nízku.
Proti druhostupňovému správnemu rozhodnutiu č. SK/0218/99/2018 zo dňa 20.06.2018 podal dňa

07.09.2018 účastník konania správnu žalobu. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7S/108/2018
zo dňa 11.12.2019 preskúmavané rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku
správneho súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorú Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 4Asan/l 1/2020 zo dňa 09.12.2021 zamietol.

3. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie č. P/0523/08/17 zo dňa 05.03.2018,
ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom zistil dôvod na jeho zmenu. Žalovaný mal
za to, že skutkový stav bol správne zistený a aj v napadnutom rozhodnutí uvedený, avšak vo výroku
prvostupňového rozhodnutia ako aj v príslušnej časti odôvodnenia bolo uvedené nesprávne ustanovenie
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré účastník konania porušil § 8b ods. 2 písm.

b), pričom správne mal byť uvedený § 8b ods. 2 písm. a). Nakoľko predmetná zmena napadnutého
rozhodnutia nemala vplyv na jeho právne účinky, žalovaný nepovažoval za dôvodné prehodnotiť výšku
uloženej pokuty, a rozhodnutie zmeniť.
4. Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 27.05.2022 zaslal účastníkovi
konania „Upovedomenie o vykonanej zmene" prvostupňového správneho rozhodnutia v časti týkajúcej

sa ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré bolo konaním účastníka
konania porušené, a umožnil mu vyjadriť sa k tejto skutočnosti, v súlade s § 33 ods. 2 Správneho
poriadku. Účastník konania v liste zo dňa 07.06.2022 namietal procesný postup žalovaného, ktorý
je v rozpore so zásadami správneho konania, najmä so zásadou dvojinštančnosti konania. Skutková
podstata a porušenie konkrétnej právnej normy musí byť jasne a zrozumiteľne uvedené už pri začatí

správneho konania o uložení pokuty, a účastník konania musí mať podľa ust. Správneho poriadku
právo vyjadriť sa k právnej kvalifikácii skutku, ktorý je správnym orgánom sankcionovaný. V tejto
súvislosti účastník konania poukázal na zásady trestného práva, z ktorých sa pri správnom trestaní
analogicky vychádza. Ďalej zdôraznil, že pokutu je možné uložiť iba v štvorročnej prekluzívnej lehote
(§ 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa), a v predmetnom prípade objektívna prekluzívna lehota

už uplynula. Plynutie lehoty nemôže prerušiť ani konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
orgánuverejnejmocisúdom.Účastníkkonaniapretonavrhol,abyodvolacíorgánrozhodnutiesprávneho
orgánu prvého stupňa č. P/0523/08/17 zo dňa 05.03.2018 zrušil a konanie o uložení pokuty zastavil.
5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí opätovne zdôraznil, že povinnosťou účastníka konania
bolo zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie; čo účastník

konania porušil. Dňa 25.10.2017 bol inšpektormi SOI začatý výkon kontroly v sídle účastníka konania.
Kontrola bola ukončená dňa 21.11.2017 v sídle účastníka konania prerokovaním a odovzdaním
inšpekčného záznamu účastníkovi konania. Vykonanou kontrolou zameranou na prešetrenie podnetov
spotrebiteľov evidovaných správnym orgánom pod č. 456/17 a č. 846/17 bolo zistené, že účastník
konania nezabezpečil dodržanie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa,

podľa ktorého je predávajúci povinný zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich
riadne použitie, konaním opísaným vo výroku rozhodnutia. Na základe zisteného skutkového stavu
správne orgány mali za to, že účastník konania neposkytoval služby spôsobom, ktorý umožňuje ichriadne použitie, a preto podľa § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa ako predávajúci za zistené
nedostatky v plnom rozsahu zodpovedá.
6. Po podaní odvolania zo dňa 26.03.2018 žalovaný preskúmal spis predmetnej veci, pričom a nezistil

dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a ani na prehodnotenie výšky uloženej
pokuty. Výsledky šetrenia inšpektorov SOI v predmetnej veci odôvodňujú postih účastníka konania
za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa; správny
orgán sa dostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami účastníka konania, ktoré vyplývali z obsahu
administratívneho spisu.

7. K odvolacím námietkam účastníka konania, citujúc § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľov,
§ 8b ods. 2 písm. a), § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že predmetom kontroly SOI je porovnávanie zisteného stavu
so stavom požadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je SOI
oprávnená kontrolovať. Postup inšpektorov pri výkone kontrolnej činnosti, vrátane pôsobnosti SOI a
oprávnení inšpektorov SOI, upravuje zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo

veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o štátnej kontrole vnútorného trhu), ktorý bol podľa odvolacieho orgánu pri výkone
kontroly dodržaný. Inšpektori vykonali a vyhodnotili vyššie uvedené porovnanie a o výsledku kontroly
vyhotovili inšpekčný záznam, z ktorého bolo zrejmé zameranie kontroly a zistený skutkový stav. Pri
kontrole inšpektori postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádzali len z vlastných

poznatkov, objektívne zistili a posúdili skutkový stav, k osobe prítomnej pri kontrole sa správali
nepredpojato a korektne. Na základe uvedeného odvolací orgán má za to, že v predmetnej právnej veci
bol presne a úplne zistený skutočný stav veci a boli zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Z vykonaných kontrol jednoznačne vyplýva porušenie predmetnej zákonnej povinnosti stanovenej v
zákone o ochrane spotrebiteľa, za porušenie ktorej v zmysle § 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa

zodpovedá účastník konania na základe objektívnej zodpovednosti.
8.Odvolacíorgánďalejzdôraznil,žesprávcomdomujeprávnickáosobaalebofyzickáosobapodnikateľ,
ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu. Správca
zodpovedá za všetky škody, ktoré vzniknú, ak si dôsledne neplní svoje povinnosti. Vychádzajúc z cit.
zákonných ustanovení účastník konania poskytuje služby a má postavenie predávajúceho, a preto je

povinný poskytovať služby v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, a to spôsobom, ktorý umožňuje
ichriadneabezpečnépoužitie.Nakoľkoúčastníkkonanianesplnilvovzťahukspotrebiteľom-vlastníkom
bytov a nebytových priestorov svoju zákonnú povinnosť, porušil tak právo spotrebiteľov podľa § 4 ods. 1
písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich
riadne použitie v nadväznosti na § 8b ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

a právo podľa § 4 ods. 1 písm. h) uvedeného zákona zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý
umožňuje ich riadne použitie v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov.
9. K námietkam účastníka konania ďalej žalovaný uviedol, že zo zmluvy o výkone správy a jej dodatku
nevyplýva účtovanie položky „réžia údržby", ktoré by bolo schválené vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov. Účastník konania ďalej nepredložil doklad, z ktorého by bolo zrejmé, aké činnosti, práce,
resp. služby sú zahrnuté v tejto položke a ani rozhodnutie vlastníkov, na základe ktorého bola táto
položka účtovaná. Správny orgán preto zotrval na závere, že účastník konania nepreukázal, že náklady
rozúčtované ako „réžia údržby" predstavujú výdavky, ktoré by mali byť financované z FPÚaO bez
predchádzajúceho súhlasu samotných vlastníkov. Žalovaný poukázal na čl. VII. bod 10/, 13/ Zmluvy

o výkone správy, z ktorých nevyplýva, že by rozsah oprávnenia správcu disponovať z prostriedkami
z FPÚaO zahrňoval aj oprávnenie rozhodnúť o tom, že z uvedených prostriedkov bude financovaná
položka „réžia údržby“. Podľa čl. X. bod 12/ písm. c) Zmluvy schvaľovanie plánu tvorby finančnej výšky
a použitia prostriedkov FPÚaO na príslušný kalendárny rok s výhľadom na budúci rok patrí do výlučnej
pôsobnosti schôdze vlastníkov bytov.

10. K argumentu účastníka konania, že správca na základe rozhodnutia najvyššieho orgánu družstva
- Výročného zhromaždenia delegátov OSBD Michalovce zvolil spôsob výkonu údržby realizovaný
kombináciou paušálneho poplatku, ktorý sa raz ročne vyúčtováva (réžia údržby) a jednotkovou pevnou
sumou za hodinovú sadzbu výkonu údržbárskych prác, odvolací správny orgán uviedol, že družstvo
ako právnická osoba súkromného práva má vždy postavenie podnikateľa. Účastník konania je vo

vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov v postavení správcu bytového domu podľa zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jeho povinnosťou vo vzťahu k týmto vlastníkom je spravovať
sa právnymi predpismi upravujúcimi právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ, teda zákonom o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K postaveniu a právomoci zhromaždenia delegátov odvolacíorgán uviedol, že zhromaždenie delegátov plní pôsobnosť členskej schôdze družstva, tvoria ho členovia
družstvaaniejezhromaždenímuvedenýchvlastníkov.Účastníkkonaniapodľažalovanéhonepreukázal,
že bol oprávnený zaväzovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe rozhodnutím

zhromaždenia delegátov.
11. Finančné prostriedky FPÚaO sú finančnými prostriedkami získanými od vlastníkov a o ich použití
majú rozhodovať najmä samotní vlastníci zákonom stanovenou formou. Je povinnosťou účastníka
konania postupovať v súlade s týmto rozhodnutím. Použite uvedených finančných prostriedkov bez
rozhodnutia vlastníkov je v rozpore so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V správnom

konaní nebolo preukázané, že náklady rozúčtované ako položka „réžia údržby" predstavujú výdavky,
ktoré by mali byť financované z FPÚaO. O účtovaní tejto položky rozhodol iba správca, ktorý však
nie je vlastníkom predmetných finančných prostriedkov, a použitie prostriedkov musí byť schválené
vlastníkmi. Skutočnosť, že účastník konania ako správca je v prípade porúch, havárií či ďalších
bezprostredne hroziacich ohrození života, zdravia alebo majetku, ako aj pri zabezpečovaní odborných
a technických prehliadok v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov oprávnený na

použite prostriedkov z FPÚaO bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov ho neoprávňuje na účtovanie
položky, v prípade ktorej nie je zrejmé na aký účel boli prostriedky skutočne vynaložené.

12. Odvolací správny orgán ďalej zdôraznil, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou
(rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 17C/212/2013-327 zo dňa 16.05.2016) a z predložených

listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že účastník konania ako správca v zmysle § 8 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov uskutočňuje správu bytov a nebytových priestorov bytového
domu Z-3 na ulici A. B. XX, XX C. A. na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 07.03.2005 a Dodatku k
zmluve o výkone správy č. 1/2008 s účinnosťou od 01.01.2008 uzavretej v zmysle zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (príloha č. 6 k inšpekčnému záznamu, str. 51 - 63 administratívneho spisu

správneho orgánu). Účastník konania ako správca poskytuje vlastníkom predmetného bytového domu
ako spotrebiteľom službu - výkon správy predmetného bytového domu a má postavenie predávajúceho
v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc
z uvedeného je nesporné, že zmluva o výkone správy a zmluvný vzťah medzi správcom bytov a
nebytových priestorov ako poskytovateľom služby a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako

spotrebiteľmi je spotrebiteľskou zmluvou. Účastník konania je preto podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona
o ochrane spotrebiteľa povinný poskytovať služby spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné
použitie, teda poskytovať služby v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami a s podmienkami
stanovenými zákonom. Nerešpektovanie týchto povinností bolo kvalifikované ako konanie, ktorým
účastník konania nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.

Došlo tak k porušeniu § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods.
2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a k porušeniu § 4 ods. 1 písm. h)
zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí
so správcom dobromyseľne uzatvárajú zmluvu o výkone správy právom očakávajú, že správca ako

odborník a profesionálne znalý podnikateľ v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti pri správe
domu zabezpečí, aby zmluva o výkone správy neobsahovala ustanovenia odchyľujúce sa od zákonnej
úpravy zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v neprospech spotrebiteľa. V predmetnom
prípade z kontrolných zistení jednoznačne vyplýva, že účastník konania pri výkone správy nepostupoval
v súlade so zmluvou o výkone správy, a v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti, nakoľko

účtovanie položky „réžia údržby" nebolo odsúhlasené v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Vzhľadom na uvedené, odvolací správny orgán trvá na kontrolných zisteniach tak
ako boli zaznamenané v inšpekčnom zázname (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Asan/25/2018 zo dňa 31.07.2019).
13. Podľa § 2 písm. a), § 4 ods. 1 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu nesporne vyplýva

kompetencia SOI vykonávať dozor nad plnením povinností v zmysle zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, a preto je oprávneným kontrolovať, či sú spotrebiteľom poskytované služby v
súlade so zmluvou a zákonom, vrátane služieb poskytovaných správcami bytov a nebytových priestorov.
14. Z podkladov pre rozhodnutie bolo zrejmé, že účastník konania vykonáva aj správu bytového
domu A-4 na ulici D. X, X, A. XX, XX, XX, XX, XX, XX, D. X, X, A. na základe Zmluvy o

výkone správy zo dňa 24.02.2005 a Dodatku k zmluve o výkone správy č. 1/2008 súčinnosťou
od 01.01.2008 uzavretej v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (príloha č.
13 k inšpekčnému záznamu, str. 78 - 103 administratívneho spisu správneho orgánu). Kontrolou
zameranou na prešetrenie podnetu spotrebiteľa evidovaného pod č. 846/17 bolo zistené, že účastníkkonania sa v rozpore s § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pri výbere
dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania nákladov za teplo, teplú úžitkovú vodu, studenú vodu a
zrážkovú vodu, ktoré boli vyúčtované a uhrádzané vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome,

neriadil rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere
dodávateľa. Vychádzajúc z ust. § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, zo
strany účastníka konania nebolo dostačujúce iba dojednanie najvýhodnejších podmienok, ale bolo
potrebné odsúhlasiť aj výber dodávateľa vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome (poukazujúc
na ust. § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací správny orgán poukazuje aj na to, že

uvedené konanie účastníka konania je spôsobilé zhoršiť zmluvné postavenie vlastníkov bytov, nakoľko
odporuje ustanoveniu § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Konaním správcu
bolo znemožnené vlastníkom kontrolovať výber dodávateľov a dojednávanie zmluvných podmienok,
konal svojvoľne, čo mohlo mať za následok zhoršenie postavenia vlastníkov (napr. z hľadiska ich
ekonomických záujmov - ochrana ich majetku, nakoľko aj činnosti týchto dodávateľov sú financované z
FPÚaO bytového domu). Z kontrolných zistení jednoznačne vyplýva, že účastník konania nepostupoval

pri výkone správy v súlade so zmluvou o výkone správy a v súlade so zákonom. Vzhľadom na
uvedenéodvolacísprávnyorgántrvánakontrolnýchzisteniachtak,akobolizaznamenanévinšpekčnom
zázname a má za to, že účastník konania pri výkone správy nepostupoval v súlade so zákonom.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny orgán prvého stupňa podľa žalovaného v predmetnom
konaníspoľahlivozistilskutkovýstav,výrokrozhodnutiadostatočneodôvodnilaprivydávanírozhodnutia

postupoval v súlade s § 46 Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia obsahuje náležitosti predpokladané
zákonom vrátane opisu skutku a určenia miesta a času zistenia nedostatku, ktoré zabezpečujú
nezameniteľnosť skutku s iným skutkom. V odôvodnení správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu
úvahu pri hodnotení právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, v súlade s ust. § 47 ods. 3

uvedeného zákona. Ďalej poukázal na skutočnosť, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu
vykoná správny orgán, ktorý je oprávnený urobiť si o veci úsudok na základe aplikácie správneho
uváženia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku), v súlade so zásadou oficiality rozhodne o začatí správneho
konania (dispozícia s konaním), pričom je viazaný zisteniami vyplývajúcimi z obsahu administratívneho
spisu. Z obsahu rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva, že účastník konania porušil ustanovenie §

4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán konal v súlade so zákonom, keď
prihliadnuc na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa rozhodol o uložení pokuty
za zistené porušenie zákona. V postupe správneho orgánu preto nevzhliadol odvolací orgán žiadnu
nezákonnosť.Vprejednávanejvecijenepochybné,žeprvostupňovýsprávnyorgánvydalrozhodnutiena
základe zákonom povolenej voľnej úvahy. Odvolací orgán nevzhliadol dôvod na zrušenie napadnutého

rozhodnutia, nakoľko bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, správny orgán postupoval v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky,zásadamisprávnehokonania,snámietkamiapodkladmipredloženýmiúčastníkomkonaniasa
podrobne zaoberal, svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil.
Prvostupňový správny orgán nekonal v rozpore so zásadou súčinnosti v správnom konaní, splnil si

všetky svoje zákonné povinnosti a účastníkovi konania neuprel možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia.
16. Odvolací orgán ďalej poznamenal, že účastník konania je za zistené porušenie zákona o ochrane
spotrebiteľa objektívne zodpovedný, a preto zodpovedá za protiprávne následky bez ohľadu na
zavinenie alebo iné okolnosti veci. Pre konštatovanie porušenia povinnosti je rozhodujúci skutkový stav

zistený inšpektormi SOI počas výkonu kontroly. Uvedené správne delikty patria medzi ohrozovacie
delikty, a preto nie je nevyhnutné, aby došlo k poruchovému následku; stačí, že takýto protiprávny
následok reálne hrozí. Zákon neumožňuje kontrolnému orgánu prihliadnuť na žiadne subjektívne
aspekty. Odvolací správny orgán je toho názoru, že účastník konania je povinný poznať zákon a
zabezpečiť jeho dodržiavanie. Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinností

nemajú právny význam pri otázke zodpovednosti za tieto porušenia. Postup SOI v predmetnom
správnom konaní bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/108/2018 zo dňa
11.12.2019.
17. K námietkam účastníka konania uvedeným vo vyjadrení k upovedomeniu o vykonanej zmene, že
uvedený procesný postup v tomto štádiu konania je v rozpore s viacerými zásadami správneho konania,

najmä so zásadou dvojinštančnosti konania, nakoľko ide o zásadnú nielen procesnú zmenu, a preto
právna kvalifikácia skutku a právna norma, ktorá bola porušená musí byť jasne a zrozumiteľne uvedená
prizačatísprávnehokonaniaouloženípokuty,kčomusanásledneúčastníkkonaniamáprávopodľaust.
Správneho poriadku vyjadriť odvolací orgán uviedol, že sa s týmito námietkami nestotožňuje, považujeich za subjektívne, právne bezpredmetné a tendenčné s cieľom vyhnúť sa splneniu povinnosti uloženej
účastníkovikonaniarozhodnutímzodňa05.03.2018.Účastníkakonaniabolupovedomenímovykonanej
zmene zo dňa 27.05.2022 oboznámený so zmenou rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa

v časti týkajúcej sa uvedenia nesprávneho ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ktoré bolo konaním účastníka konania porušené. Odvolací orgán umožnil účastníkovi konania vyjadriť
sa k uvedeným zmenám v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku, s tým, že po
uplynutí lehoty bude vydané rozhodnutie vo veci. V Oznámení o začatí správneho konania zo dňa
22.01.2018 (č1. 104 spisu), ku ktorému sa účastník konania vyjadril listom zo dňa 30.01.2018, bolo

správne uvedené, že účastník konania sa dopustil porušenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
ako aj porušenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a rovnako; aj na str. 4 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
č. P/0523/08/17 zo dňa 05.03.2018 je citované správne ustanovenie zákona. Od začiatku správneho
konania preto účastník nemohol mať pochybnosť o skutku, o ktorom je vedené správne konanie.

Odvolací orgán má za to, že neporušil ani zásadu dvojinštančnosti konania (§ 59 ods. 1 Správneho
poriadku). Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu
navzájom súvisia, rozhodnutie odvolacieho orgánu vychádza z rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, ktoré odvolací orgán po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zmenil. Odvolací orgán
poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/30/2020 zo

dňa 16.12.2021, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/23/2011 zo dňa 01.12.2011, sp. zn. 6Sžo/
l/2012 zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 6Sžp/18/2011 zo dňa 18.07.2012 má za to, že postupoval v intenciách
týchto rozhodnutí, nakoľko účastníkovi konania doručením upovedomenia o vykonanej zmene umožnil
vyjadriť sa k zmenenej právnej kvalifikácii skutku.

18. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou účastníka konania týkajúcou sa zmeškania štvorročnej
prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie podľa ust. § 24 ods. 8 druhá veta zákona o ochrane spotrebiteľa.
Z dokladov predložených účastníkom konania v správnom konaní (Prehľad tvorby a čerpania FPÚaO za
obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 pre bytový dom A. B. XX, XX C. A. /čl. 22 - 29 administratívneho
spisu/)jednoznačnevyplýva,žepoložka„rez.udr16“bolazúčtovanákudňu31.12.2016,tzn.kporušeniu

povinnosti§4ods.1písm.h)zákonaoochranespotrebiteľavnadväznostina§8bods.2písm.a)zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov došlo dňa 31.12.2016. Z listiny predloženej účastníkom
konania (Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2016 na byt č.
1914010 04 zo dňa 26.05.2017 čl. 67 spisu/) vyplýva, že vyúčtovanie uvedených nákladov bolo zo strany
účastníka konania vyhotovené dňa 26.05.2017, t.j. k porušeniu povinnosti § 4 ods. 1 písm. h) zákona o

ochrane spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
došlo k uvedenému dňu.
19. Odvolací orgán zároveň poukázal na ust. § 71 prvá veta SSP, účelom ktorého je zabezpečiť,
aby v prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého predmetom je správny delikt,
a následného vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie nebránila orgánu verejnej správy vo

veci konať a rozhodnúť prekážka zániku zodpovednosti z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Preto
SSP ustanovuje, že lehoty na zánik zodpovednosti upravené osobitnými predpismi počas konania
neplynú. Pri podaní správnej žaloby, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o
predmete vecne vymedzenom v § 71 ods. 1 SSP dochádza doručením správnej žaloby k spočívaniu
lehoty. K pokračovaniu plynutia spočívajúcej lehoty dôjde odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti

rozhodnutia správneho súdu o podanej správnej žalobe. V prípade podania kasačnej sťažnosti proti
rozsudku správneho súdu dôjde k ďalšiemu spočívaniu lehoty, a to dňom doručenia kasačnej sťažnosti
príslušnému správnemu súdu alebo priamo kasačnému súdu až do doručenia rozhodnutia kasačného
súdu o zamietnutí kasačnej sťažnosti alebo zmene napadnutého rozsudku správneho súdu. Medzi
právoplatnosťou rozsudku správneho súdu a podaním kasačnej sťažnosti plynutie lehoty pokračuje.

K ust. § 191 ods. 4 druhá veta SSP odvolací orgán poznamenal, že po vrátení veci na ďalšie konanie,
začne orgánu verejnej správy lehota na vydanie nového rozhodnutia plynúť až vrátením všetkých
administratívnych spisov zo strany správneho súdu orgánu verejnej správy, tzn. v danom prípade sa
správnemu orgánu vrátil spisový materiál dňa 24.01.2022. Vychádzajúc z uvedeného lehota spočívala
odo dňa 07.09.2018 do dňa 24.01.2022, a k uplynutiu objektívnej štvorročnej lehoty na uloženie sankcie

nedošlo. Predmetná námietka účastníka konania je preto neopodstatnená a právne irelevantná.
20. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty odvolací orgán uviedol, že po dôkladnom preskúmaní rozhodnutia
a konania, ktoré mu predchádzalo nenašiel dôvod na zníženie výšky postihu, resp. na zrušenie uloženej
sankcie. Pokuta bola uložená v rámci stanovených kritérií v zákonom stanovenej sadzbe, a v súlades § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa zohľadňuje charakter a povahu zistených nedostatkov.
Odvolací orgán aj pri udeľovaní pokuty prihliadal v rámci správnej úvahy na všetky okolnosti prípadu.
Na druhej strane bol viazaný tým, aby v rovnakých resp. obdobných veciach rozhodoval podobne.

Poukázal aj na represívnu zložku sankcie, nakoľko pokuta musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka
konania, a má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Ak by totiž represívna
zložkanebolaciteľná,nemožnorozumneočakávaťaninaplneniepreventívnejfunkciepokuty,atojednak
vo vzťahu k zodpovednostnému subjektu (účastníkovi konania), ktorý si po primerane uloženej sankcii
zodpovedajúcej zisteným nedostatkom v budúcnosti uváži, či opätovne poruší právny predpis, ale aj

vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom (predávajúcim), ktorých má odstrašiť od porušovania
obdobných povinností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na kritériá pre určenie výšky
postihu, charakter a závažnosť protiprávneho konania odvolací orgán považoval výšku uloženej pokuty
za primeranú zisteným nedostatkom. Nakoľko porušenie povinností bolo zo strany správneho orgánu
spoľahlivo preukázané, správny orgán splnil zákonnú povinnosť, keď účastníkovi konania uložil pokutu
v zákonom stanovenom rozsahu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací orgán pokladal skutkový

stav za spoľahlivo zistený a jeho protiprávnosť za nepochybne preukázanú.
21. Odvolací orgán cit. § 24 ods. 1, 5, 6 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že pri určení výšky pokuty
vychádzal z vlastných zistení a uváženia správneho orgánu. Jednotlivé dôkazné prostriedky zhodnotil
podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a dospel
k záveru, že porušenie povinností zo strany účastníka konania bolo spoľahlivo preukázané a vzhľadom

na charakter zistených nedostatkov nejde o menej závažné porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia
§ 24 ods. 6 zákona o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán bol preto povinný pristúpiť k uloženiu postihu.
22. Pri posúdení uloženej pokuty odvolací orgán prihliadol jednak na porušenie povinnosti ustanovenej
v § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa v kontexte s vyššie uvedenými kritériami pre
určenie výšky pokuty. Účastník konania porušil uvedené ustanovenie tým, že nezabezpečil poskytovanie

služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie. Správny orgán zohľadnil pri určovaní výšky
pokuty aj skutočnosť, že nesplnením predmetnej povinnosti boli v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa
boli porušené základné práva spotrebiteľa, a to právo na ochranu jeho ekonomických záujmov. Za
závažné porušenie povinnosti správcu správny orgán považoval účtovanie položky „réžia údržby"
bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko účtovanie položky nebolo dohodnuté

v zmluve o výkone správy a nevyplýva ani zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Nerešpektovaním povinnosti správcu pri výkone správy bytového domu v zmysle § 8b ods. 2 písm. a)
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neboli poskytnuté služby spôsobom, ktorý umožňuje
ich riadne použitie. Predmetnou úpravou je sledovaná najmä ochrana majetkových práv spotrebiteľov,
ako aj rešpektovanie práva spotrebiteľa na riadny výkon správy, ktoré vlastníci opodstatnene očakávajú,

a za výkon ktorej uhrádzajú mesačné platby. Správny orgán pri určení výšky pokuty prihliadol na
možné následky zisteného protiprávneho konania spočívajúce v tom, že v dôsledku protiprávneho
konania účastníka konania vznikla reálne možnosť ohrozenia, resp. poškodenia ekonomických záujmov
spotrebiteľov - vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytových domoch v správe účastníka konania.
Nie nepodstatnou je tiež skutočnosť, že plnenie povinností správcu má dôležitý význam najmä vo vzťahu

k hospodáreniu s majetkom vlastníkov v súlade s odbornou starostlivosťou, teda v medziach zákonnej
úpravy a v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve o výkone správy. Správny orgán prihliadal pri
určovaní výšky pokuty aj na to, že účastník konania je z titulu výkonu jeho činnosti povinný zabezpečiť
poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie, ako aj zachovávať a dodržiavať
požadovanú úroveň odbornej starostlivosti voči spotrebiteľom, ktorí vystupujú vo vzťahu k účastníkovi

konania ako slabšia strana a sú neraz vystavovaní svojvôli predávajúceho, resp. poskytovateľa služby.
Ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zákona o ochrane spotrebiteľa
sú kogentného charakteru, nepripúšťajú ich modifikáciu a ani vylúčenie ich normatívneho účinku. Na
základe vyššie uvedeného hodnotí odvolací orgán uvedené porušenie povinnosti za veľmi závažné.
23. Splnenie predmetnej povinnosti je podľa žalovaného významné najmä vo vzťahu k zabezpečeniu

čo najvýhodnejších podmienok, aké je možné pri obstarávaní tovarov a služieb v prospech vlastníkov
- spotrebiteľov dojednať. Odvolací orgán zohľadnil skutočnosť, že v danom prípade správca bez
predchádzajúceho rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov rozhodol
o zabezpečení, resp. obstaraní služieb (dodávka služieb rozúčtovania) priamo financovaných z
fondu tvoreného vlastníkmi a viazaného práve pre tento účel. Konaním účastníka konania boli

vlastníci – spotrebitelia vystavení právnej neistote vo vzájomných právach a povinnostiach, ktoré
jednotlivým zmluvným stranám patria. Rovnako tak bolo vlastníkom odopreté právo o tejto skutočnosti
rozhodovať spôsobom podľa § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V
dôsledkuprotiprávnehokonaniaúčastníkakonaniatakvzniklamožnosťohrozeniaoprávnenýchzáujmovspotrebiteľov vlastníkov v bytovom dome v správe účastníka konania. Odvolací orgán poukázal na
skutočnosť, že uvedeným konaním nebol naplnený cieľ sledovaný úpravou zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov zabezpečiť ochranu majetkových práv spotrebiteľov - vlastníkov a riadny výkon

správy bytového domu.
24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací orgán bol toho názoru, že uložená pokuta je vo vzťahu k
porušeniuzákonnýchpovinnostíúčastníkakonaniaazhľadiskamožnýchnásledkovprimeraná.Nakoľko
pre zistené nedostatky nebol dosiahnutý účel sledovaný zákonom vyjadrený v ust. § 3 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa (právo na ochranu ekonomických záujmov v zákonom požadovanej miere),

odvolací orgán pri určení výšky pokuty zohľadnil aj následky protiprávneho konania účastníka konania
spočívajúce v porušení práva spotrebiteľa na ochranu jeho ekonomických záujmov. Z hľadiska miery
zavinenia bola rozhodujúca skutočnosť, že účastník konania ako správca domu, ktorý spotrebiteľovi
poskytuje služby je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky poskytovania služieb a
za ich dodržiavanie zodpovedá objektívne. Výška uloženej pokuty je preto vzhľadom na jej represívno-
výchovnú funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené hranice pokutou primeranou a zároveň

pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona.
25. Záverom žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia bol
presne a spoľahlivo zistený skutkový stav veci, na základe čoho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zmenené.
II.

Konanie pred správnym súdom

26. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len pôvodný správny
súd) elektronicky dňa 17.10.2022 žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného

zo dňa 15.08.2022 č. SK/0218/99/2018 ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Slovenskej
obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach pre Košický kraj
č. P/0523/08/17 zo dňa 05.03.2018 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie ako aj
postup žalovaného považuje za nezákonný, nakoľko žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci; rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov; došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods.
1 písm. c), d), g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/, poukazujúc na
§ 195 písm. b) SSP).
27. Žalobca v správnej žalobe opätovne uviedol a zdôvodnil námietky vznesené v odvolacom konaní,

na ktorých zotrval a opísal skutkový stav veci, odvolacie námietky ako aj ich posúdenie žalovaným
v napadnutom rozhodnutí.

28. Žalobca poukázal na obsah Zmluvy o výkone správy a jej dodatku uzavretej s bytovým domom Z-3
na ulici A. B. XX,XX C. A., podľa ktorej prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv môže správca

použiť len na financovanie opráv, údržby a investícií, s ktorými súhlasia vlastníci podľa ustanovenia § 14
ods. 2 a 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov okrem financovania nákladov domu, ktoré
súvisia s rozsahom oprávnenia správcu podľa čl. VII. ods. 10 písm. a) a b) zmluvy. Predmetnú účtovanú
položku,,réžiaúdržby“správcaúčtovalvlastníkombytovanebytovýchpriestorovzaúčelomstarostlivosti
a prevádzkovania technických zariadení domu, na ktorú nepotrebuje v zmysle vyššie uvedeného súhlas

vlastníkov, preto pokutu uloženú správnym orgánom považuje za nedôvodnú.

29. Žalovaný podľa žalobcu nedefinuje, kedy došlo k porušeniu povinnosti v súvislosti s výberom
dodávateľa na službu rozúčtovania a z toho dôvodu má za to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné najmä
v časti ustálenia momentu porušenia povinnosti, t.j. momentu, kedy žalobca porušil svoju povinnosť

tým, že nevykonal výber dodávateľa na službu rozúčtovania podľa § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov. Nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý deň považuje
žalovaný za deň porušenia povinnosti, keď iba konštatuje, že nebolo preukázané rozhodnutie vlastníkov
bytového domu A4 o výbere dodávateľa služieb rozúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu v
zmysle Zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou Ista s.r.o. zo dňa 26.09.2014.

30. V prípade, že by sa súd pri rozhodovaní v tejto veci nestotožnil s uvedeným právnym názorom,
žalobca poukázal na zmeškanie objektívnej prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej môže žalovaný uložiť
pokutu (§ 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Nakoľko pokuta bola žalobcovi právoplatneuložená až rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 15.08.2022 právoplatným dňa 31.08.2022, podľa
žalobcu je nespochybniteľné, že právo správneho orgánu uložiť pokutu za účtovanie položky ,,réžia
údržby“ v roku 2016 ako aj za výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania bez rozhodnutia

nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v roku 2016, je podľa ust. § 24
ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa prekludované. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného tak bolo
vydané po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty určenej na uloženie pokuty, a štvorročná prekluzívna
lehota plynula odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo – t.j. odo dňa toho-ktorého mesiaca, v ktorom
správca vyúčtoval vlastníkom bytov a nebytových priestorov položku ,,réžia údržby“ počas roka 2016

a položku ,,poplatok za rozúčtovanie“ za rok 2016. Rozhodnutie o uložení pokuty bolo vydané až dňa
15.08.2022 (teda čo sa týka momentu porušenia povinnosti, t.j. neoprávneného účtovania položky ,,réžia
údržby“ a ,,poplatok za rozúčtovanie“ v roku 2016 – prekluzívna lehota na uloženie pokuty uplynula
žalovanému už v roku 2020), keď porušenie povinnosti o výbere dodávateľa a teda podpis zmluvy s
dodávateľom bez súhlasu vlastníkov, za čo bola uložená pokuta, bol zo strany žalobcu vykonaný dňa
26.09.2014, t.j. od 26.09.2014 do 31.08.2022 uplynulo 2896 dní, z toho lehota neplynula od 07.09.2018

do 24.01.2022, t.j. počas 1235 dní, teda k uloženiu pokuty došlo po uplynutí 4 rokov.

31. Na základe uvedených právnych záverov žalobca konštatoval, že správny orgán pri posudzovaní
plynutia lehoty na uloženie pokuty v zmysle § 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa vec nesprávne
právne posúdil a žalobcovi neoprávnene uložil pokutu aj za porušenie zákonom stanovených povinností,

ktorých sankcionovanie je prekludované. Žalobca zdôraznil, že lehoty na uloženie sankcie za správny
delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán
z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané. Žalovaný mal
na preklúziu prihliadnuť pri rozhodovaní o opravnom prostriedku (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžo/58/2016, sp. zn. 8Sžo/147/2008 zo dňa 12.03.2009, sp. zn. 7Asan/2/2019 zo dňa 20.05.2020.

32. V prípade, ak by súd považoval rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu za opodstatnené, z hľadiska minimálnej spoločenskej nebezpečnosti porušenia
povinností žalobcom voči spotrebiteľovi, žalobca v správnej žalobe záverom navrhol, aby súd využil
peňažnú moderáciu v zmysle § 198 SSP, a primerane znížil výšku pokuty, ktorá bola uložená

preskúmavaným rozhodnutím orgánu verejnej správy.

33. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.02.2023 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov považuje za skutkovo a právne
správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Opätovne zotrval na kontrolných zisteniach, tak ako

boli zaznamenané v inšpekčnom zázname, mal za to, že účtovanie položky „réžia údržby“ nebolo
odsúhlasené v súlade so zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, žalobca nepostupoval
s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade so zmluvou o výkone správy (čl. VII. bod 13/). Poukázal
na skutočnosť, že zo strany žalobcu ide o sústavné porušovanie zákona, nakoľko mu už bola v správnom
konaní uložená sankcia za rovnaké porušenie (správne konanie č. P/0313/08/16 /SK/0752/99/2016/ -

réžia údržby za roky 2013 – 2015; postup SOI bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Asan/25/2018 zo dňa 31.07.2019).

34. Žalovaný sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa účtovania spornej položky za
účelom starostlivosti a prevádzkovania technických zariadení domu, nakoľko z predloženého Prehľadu

tvorby a čerpania FPÚaO za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 pre bytový dom A. B. XX, XX C. A.
vyplýva, že si žalobca účtuje aj ďalšie položky „revízie, opravy, oprava strechy, oprava balkóna, výťah,
materiál“, a iné. Žalovaný preto trvá na tom, že žalobca nepreukázal, že náklady rozúčtované ako „réžia
údržby“ predstavujú výdavky, ktoré by mali byť financované z FPÚaO bez predchádzajúceho súhlasu
vlastníkov. Uvedená položka tak bola účtovaná po jednostrannom rozhodnutí žalobcu, ktorý však nie

je vlastníkom finančných prostriedkov FPÚaO. Taktiež nie je zrejmé, na akú konkrétnu starostlivosť a
prevádzkovanie technických zariadení domu žalobca používa finančné prostriedky vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome. Skutočnosť, že žalobca je ako správca v prípade
porúch, havárií či ďalších bezprostredne hroziacich ohrození života, zdravia alebo majetku, ako aj pri
zabezpečovaní odborných a technických prehliadok v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov, oprávnený na použite prostriedkov z FPÚaO bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov ho
neoprávňuje na účtovanie položky, keď nie je zrejmé, na aký účel boli finančné prostriedky vlastníkov
bytov a nebytových priestorov skutočne vynaložené.35. Žalovaný poukazujúc na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia a judikatúru súdov mal za
to, že žaloba je nedôvodná, argumentácia žalobcu nemôže obstáť, a žalobca sa tak nemôže zbaviť
zodpovednosti zo skutku popísaného a právne kvalifikovaného vo výroku tohto rozhodnutia.

36. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o zmeškaní objektívnej štvorročnej lehoty na uloženie
sankcie, považuje ich za neopodstatnené a irelevantné. Z dokladov predložených žalobcom v správnom
konaní, konkrétne z Prehľadu tvorby a čerpania FPÚaO za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 pre
bytový dom A. B. XX, XX C. A. jednoznačne vyplýva, že sporná položka „rez. udr. 16“ bola zúčtovaná

ku dňu 31.12.2016, tzn. že k porušeniu povinnosti stanovenej v § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
došlo uvedeného dňa. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na odvolanie, v ktorom žalobca uviedol, že
správca na základe rozhodnutia najvyššieho orgánu družstva – Výročného zhromaždenia delegátov
OSBD Michalovce zvolil spôsob výkonu údržby realizovaný kombináciou raz ročne vyúčtovávaného
paušálneho poplatku a jednotkovou pevnou sumou. K vyúčtovaniu nákladov súvisiacich s výberom

dodávateľa na službu rozúčtovania a porušeniu povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov došlo
vyhotovením vyúčtovania, t.j. dňa 26.05.2017. Z uvedených dôvodov žalovaný nesúhlasil so žalobcom,
že bol sankcionovaný po uplynutí objektívnej štvorročnej prekluzívnej lehoty, a že rozhodnutie je v časti
ustálenia dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti nepreskúmateľné.

37. Žalovaný zotrval na svojich záveroch týkajúcich sa skutkového vymedzenia vytýkaného porušenia
zákona, právnej kvalifikácie skutku, na odôvodnení výšky pokuty a jej funkcií, miery zavinenia,
zodpovednosti za protiprávne konanie, a iných relevantných okolnostiach týkajúcich sa veci, tak ako
uviedolvodôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutia,azáveromzdôraznil,ženámietkyžalobcupovažuje

za nedôvodné, právne irelevantné a nemajúce právnu oporu v zákone. Žalovaný správny orgán
postupoval v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa, správne zistil skutkový stav a vyvodil správny
právny záver. Skutočnosti uvádzané žalobcom preto nemajú vplyv na zistené porušenie zákona o
ochrane spotrebiteľa, nie sú dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a upustenie od uloženia
sankcie.

38.Žalobcavosvojomvyjadreníkvyjadreniužalovanéhozodňa03.04.2023zotrvalvcelomrozsahutrvá
na svojich doterajších skutkových tvrdeniach a právnych záveroch uvedených vo všeobecnej správnej
žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a tvrdenia žalovaného považuje za irelevantné.

39. Vyjadrenie žalobcu (replika) bolo žalovanému doručené dňa 14.04.2023. K uvedenému vyjadreniu
žalobca vyjadrenie nepodal.

40. Správny súd v konaní podľa § 177 SSP, posudzujúc správnu žalobcu vo veciach správneho
trestania podľa § 194 a nasl. SSP, po oboznámení sa s obsahom rozhodnutí správneho orgánu

prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu, a úplným administratívnymi spismi správnych orgánov, bez
nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP a § 137 ods. 4 SSP, potom
čo dospel k záveru, že rozhodnutia administratívneho orgánu sú zákonné a vecne správne a žalobcom
uplatnené žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť týchto rozhodnutí vo veci
vyhlásil rozsudok. Procesným postupom podľa § 190 SSP súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a

účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

41. Podľa § 2 písm. i) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie službou
akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane
činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné

orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19; tým nie je dotknutá povinnosť mlčanlivosti podľa
osobitných predpisov vrátane zákonom prenesenej právomoci profesijných komôr.42. Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj
výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

43. Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonomaleboprávnezáväznýmiaktmiEurópskejúnievoblastiochranyspotrebiteľauložíorgándozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

44. Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä
na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia
povinnosti.

45. Podľa § 8a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, správca je povinný najneskôr
do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o

svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave
spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré
súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca
končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť

vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a
odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov
na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

46. Podľa § 8b ods. 2 písm. a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu je
správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou
starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy.

47. Podľa § 8b ods. 2 písm. b) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pri správe domu

je správca je povinný dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a
uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými.

48.Podľa§8bods.3zákonaovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,priobstarávaníslužiebatovaru
je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov

bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.

49. Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov

hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných
častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov spolu s programom schôdze musí byť v písomnej forme doručené
každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne 5 pracovných dní pred dňom
konaniaschôdze.Výsledokhlasovaniaoznamujeten,ktoschôdzuvlastníkovzvolalatodo5pracovných

dní od konania schôdze vlastníkov spôsobom v dome obvyklým.

50. Podľa § 14 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, schôdza vlastníkov je
uznášaniaschopná, ak sú prítomní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí majú aspoň 2/3
hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Na prijatie rozhodnutia na schôdzi

vlastníkov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome ak ods. 4 a 5 neustanovujú inak.

51. Podľa § 10 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových
priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy

poukazovať preddavky mesačne do fondu prevádzky, údržby a opráv od 1. dňa mesiaca nasledujúceho
po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na 1 rok vopred tak, aby
sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločnýchzariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky
na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu.

XX. Podľa § 10 ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, z fondu prevádzky, údržby a
opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky sa financujú aj opravy
balkónov a lodžií.

53. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

54. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

55. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

56. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok), správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie

ich povinností.

57. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

58. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

59. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

60. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

61.Podľa§34ods.1až5Správnehoporiadku,nadokazovaniemožnopoužiťvšetkyprostriedky,ktorými

možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä
výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu
svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správnyorgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti.

62. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

63. Podľa § 47 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie

a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení

dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

64. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

65. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

66. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

67. Podľa § 198 ods. 1 SSP, správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania
na návrh žalobcu rozsudkom
a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného

rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu
likvidačný charakter,
b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním
veci.

XX. Podľa § 198 ods. 2 SSP, správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa
osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

69. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

70. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a zo spisu správneho súdu zn. KE-7S/108/2018 súd
zistil:
- podľa inšpekčného záznamu zo dňa 25.10.2017, správny orgán prvého stupňa vykonal v dňoch
25.10. – 21.11.2017 v sídle kontrolovaného subjektu – žalobcu kontrolu podľa zákona o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa zameranú na dodržiavanie vybraných ustanovení

zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov za účelom
prešetrenia podnetov fyzických osôb č. 456/2017 a č. 846/20147;
- na základe zistení inšpekcie, správny orgán prvého stupňa dňa 21.02.2018 začal správne konanie
č.k. P/0523/08/17, pričom v oznámení konštatoval „I. porušenie povinností predávajúceho zabezpečiťposkytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje ich riadne použitie v nadväznosti na § 8b ods.2 písm.
a) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého pri správe domu je správca povinný
hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou

v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, nakoľko kontrolovaná osoba ako správca bytového
domu Z-3 na ulici A. B. XX, XX, A. vyúčtovala vo FPÚaO za rok 2016 vlastníkom bytov a nebytových
priestorov v bytovom dome položku „réžia údržby“ („REZ.ÚDR.“), pričom zo zmluvy o výkone správy a jej
dodatku nevyplýva účtovanie predmetnej položky schválené vlastníkmi bytov a nebytových priestorov;
a II. porušenie povinností predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktoré umožňuje

ich riadne použitie, v nadväznosti na § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
podľa ktorého je správca povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, nakoľko kontrolovaná osoba ako správca bytov
a nebytových priestorov v bytovom dome A-4 na ulici D. X,X, A. XX, XX, XX, XX, XX, XX, D. X,X, A.
realizovala výber dodávateľa na dodávku služieb rozúčtovania (vyúčtovaných - uhrádzaných vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v dome) bez rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa, čím došlo k porušeniu § 4 ods.1 písm. h) zákona o
ochrane spotrebiteľa, za ktoré zodpovedá správca bytového fondu Okresné stavebné bytové družstvo
Michalovce“;
- správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. P/0523/08/17 zo dňa 05.03.2018 podľa § 24 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa uložil žalobcovi za porušenie zákonných povinností pokutu vo výške 800,-

eur, tak ako je uvedené v ods. 2. odôvodnenia rozsudku;
- žalovaný na základe odvolania žalobcu zo dňa 26.03.2018, rozhodnutím č. SK/0218/99/2018 zo dňa
20.06.2018 zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalobcovi uložil podľa § 24 ods. 1
zákona o ochrane spotrebiteľa pokutu vo výške 1 500,- eur, tak ako je uvedené v ods. 1. odôvodnenia
rozsudku;

- pôvodný správny súd na základe správnej žaloby podanej dňa 07.09.2018, rozsudkom sp.
zn. 7S/108/2018 zo dňa 11.12.2019 právoplatným dňa 17.03.2020 rozhodnutie žalovaného č.
SK/0218/99/2018 zo dňa 20.06.2018 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie;
- kasačný súd na základe kasačnej sťažnosti podanej žalovaným dňa 17.03.2020, rozsudkom sp. zn.
7Asan/11/2020 zo dňa 09.12.2021 právoplatným dňa 24.01.2022 kasačnú sťažnosť zamietol;

- dňa 24.01.2022 správny súd vrátil administratívny spis žalovanému;
- žalovaný upovedomením zo dňa 27.05.2022 oznámil žalobcovi zmenu prvostupňového správneho
rozhodnutia v časti označenia ustanovenia (§) zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tak
ako je uvedené v ods. 4. odôvodnenia rozsudku, a vyzval ho na vyjadrenie k predmetnej zmene;
- žalobca sa dňa 07.06.2022 k upovedomeniu vyjadril;

- žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. SK/0218/99/2018 zo dňa 15.08.2022 opätovne vo veci
rozhodol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. P/0523/08/17 zo dňa 05.03.2018 zmenil
tak, ako je uvedené v ods. 1. odôvodnenia rozsudku.

71. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo v medziach podanej
žaloby, s ohľadom na cit. § 195 SSP, a po oboznámení sa s úplným obsahom administratívneho spisu
dospel k záveru, že administratívne orgány na základe zisteného skutkového stavu dospeli k správnemu
záveru, že žalobca sa dopustil žalovaným označeného porušenia zákonom uložených povinností pri
správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V správnom konaní bol dostatočne zistený

skutkový stav, z ktorého bol vyvodený aj správny právny záver o porušení povinností žalobcu, s ktorým
sa súd v celom rozsahu stotožnil.

72. V súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že žalobca sa protiprávnych
skutkov, za ktoré bol postihnutý naozaj dopustil, konštatoval už kasačný súd v rozsudku sp. zn.

7Asan/11/2020 zo dňa 09.12.20212502, v ktorom sa stotožnil s názorom správneho súdu a kasačnú
sťažnosť podanú proti rozsudku pôvodného správneho súdu sp. zn. 7S/108/2018 zo dňa 11.12.2019
zamietol.

73. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že porušenie zákonom uložených povinností žalobcu ako správcu

pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nezákonné vyúčtovanie predmetnej
položky v rokoch 2013 až 2015 už správny súd konštatoval vo svojich právoplatných rozhodnutiach
(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/99/2017 zo dňa 25.04.2018 v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Asan/25/2018 zo dňa 31.07.2019). Je teda nesporné,že žalobca sa dopúšťa obdobného protiprávneho konania opakovane, čo potvrdili súdy vo svojich
rozhodnutiach.

74. Z uvedených dôvodov súd pokiaľ ide o žalobné námietky žalobcu týkajúce sa posúdenia
protiprávnosti skutkov, za ktoré bol sankcionovaný, a kvalifikácie konania odkazuje na právne závery
vyššie označených rozhodnutí.

75. V predmetnej právnej veci bolo ďalej medzi účastníkmi konania sporným začatie plynutia objektívnej

štvorročnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt, ktorá vyplýva z ust. § 24 ods. 8
zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého konanie o uložení pokuty možno začať do 12 mesiacov
odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov
podľa odsekov 1 a 3, a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Pokutu možno uložiť najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

76. Uvedenú žalobnú námietku súd posúdil aj a poukazom na ust. § 71 ods. 1 SSP, podľa ktorého,
ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len správny
delikt) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania
podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov
a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov

obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.

77. Primárne je potrebné uviesť, že charakter lehôt uvedených v § 24 ods. 8 zákona o ochrane
spotrebiteľa, teda jednoročnej subjektívnej a štvorročnej objektívnej lehoty na uloženie sankcie za
správny delikt, je prekluzívny. Ich márnym uplynutím zaniká správnemu orgánu právo na vyrubenie

sankcie za správny delikt, aj keď z vykonaného dokazovania v správnom konaní bolo preukázané,
že k porušeniu zákonnej povinnosti došlo. Márnym uplynutím uvedených prekluzívnych lehôt zaniká
deliktuálna zodpovednosť subjektu za spáchaný správny delikt. Je preto na správnom orgáne, aby v
správnom konaní riadne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie, skutkový stav posúdil po právnej
stránke podľa príslušného hmotnoprávneho predpisu a rozhodol v zákonnej lehote. Na uplynutie týchto

prekluzívnych lehôt je povinný správny orgán ako aj súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo), aj
keď ich uplynutie nie je namietané. Jednoročná subjektívna prekluzívna lehota plynie od okamihu,
keď sa žalovaný dozvedel o porušení povinnosti. Ak už táto uplynula, aplikácia štvorročnej objektívnej
prekluzívnej lehoty (počítanej odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo) je už vylúčená. Platí to aj
opačne s tým, že subjektívna jednoročná lehota môže uplynúť len v rámci objektívnej štvorročnej lehoty.

78. Pri aplikácii citovanej právnej normy je treba vychádzať z účelu inštitútu lehôt. Zmyslom právneho
inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia
stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia
zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov

výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred
nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu
orgánu verejnej moci. Ide o ustanovenie slúžiace predovšetkým k ochrane záujmov účastníkov, ktorým
sa im dáva právna istota ohľadom lehoty, v ktorej musí byť vec vybavená. V zmysle ustálenej judikatúry
týkajúcej sa zásady jednotnosti správneho konania, o uložení pokút musí byť rozhodnuté z dôvodu

právnej istoty konečným a právoplatným rozhodnutím do uplynutia stanovených lehôt.

79. Dodržanie jednoročnej subjektívnej prekluzívnej lehoty, ktorá v zmysle prvej vety § 24 ods. 8 zákona
o ochrane spotrebiteľa plynie od okamihu keď sa dozvedel žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa
o porušení povinnosti zo strany konkrétneho subjektu, v predmetnom prípade nebolo sporné (na základe

podnetuzodňa05.05.2017správnyorgánvdňoch25.10.2017–21.11.2017vykonalinšpekciu,výsledky
ktorej uviedol v inšpekčnom zázname; konanie o uložení pokuty začalo dňa 21.02.2018).

80. Spornou bolo pre účely posúdenia uplynutia objektívnej prekluzívnej lehoty podľa druhej vety
§ 24 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa určenie dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenia uvedenej skutočnosti, vychádzajúc zo znenia skutku
vo výroku preskúmavaného rozhodnutia, bolo účtovanie vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome položky „réžia údržby“ vo fonde prevádzky, údržby a opráv vo vyúčtovaní za rok 2016.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, položka bola vyúčtovaná vo vyúčtovaní za rok 2016 (podľaodvolania žalobcu a ostatných listín v administratívnom spise, položka bola účtovaná raz ročne), a preto
za rozhodný deň súd považoval deň vyhotovenia vyúčtovania 26.05.2017.

81.Vychádzajúczvyššieuvedeného,žalobcaporušilpovinnosťdňa26.05.2017.Štvorročnáprekluzívna
lehota pre vydanie rozhodnutie o uložení sankcie tak začala plynúť dňa 26.05.2017. Rozhodnutie
žalovaný vydal dňa 15.08.2022, čiže uplynulo 5 rokov, 2 mesiace a 10 dní od porušenia povinnosti do
vydania rozhodnutia o uložení sankcie. V tejto lehote sú však zahrnuté aj časové úseky, kedy podľa § 71
ods.1SSPlehotaprezánikzodpovednostineplynula,keďževpreskúmavanejvecižalovanýrozhodolpo

druhýkrát, po predchádzajúcom opakovanom zrušení rozhodnutia žalovaného správnym súdom, pričom
za deň, kedy lehota začne spočívať, sa považuje deň, kedy začalo súdne konanie (doručením žaloby,
resp. opravného prostriedku) a posledným dňom spočívania lehoty je deň právoplatnosti súdneho
rozhodnutia.

82. Preskúmania zákonnosti prvého rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.06.2018 sa žalobca domáhal

žalobou doručenou pôvodnému správnemu súdu dňa 07.09.2018. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa
11.12.2019 sp. zn. 7S/108/2018, právoplatným dňa 17.03.2020, proti ktorému v uvedený deň podal
žalovaný kasačnú sťažnosť. Rozsudok kasačného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 24.01.2022, kedy
bol aj vrátený spisový materiál žalovanému. Lehota teda neplynula od 07.09.2018 do 24.01.2022, t.j.
3 roky, 4 mesiace a 17 dní.

83. Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie po 5 rokoch, 2 mesiacoch a 10
dňoch, pričom počas 3 rokov, 4 mesiacov a 17 dní lehota neplynula z dôvodu prebiehajúceho súdneho
konania, potom žalovaný vydal rozhodnutie pred uplynutím štvorročnej prekluzívnej lehoty.

84. V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu týkajúcou sa upovedomenia o vykonanej zmene zo
dňa 27.05.2022, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného súd poukazuje
na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sž/66/1998 zo dňa 30.09.1998, podľa ktorého výrok rozhodnutia je
najdôležitejšou časťou celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov
správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu

o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku
treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu. Podľa právneho názoru
vysloveného v rozsudku NS SR sp. zn. 5Sž/139/2002, pod zmenou rozhodnutia treba rozumieť stav,
keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán rozhodne inak ako orgán prvého stupňa.
Reformačný výrok odvolacieho orgánu sa stáva nezávislým od výroku rozhodnutia prvého stupňa, je

novým vyriešením predmetu veci, a to spôsobom, ako vo výroku svojho rozhodnutia uvedie odvolací
orgán.

85.Vpredmetnomprípadesanejednaloozmenuskutkovéhovymedzeniavytýkanéhoporušeniazákona
ani o zmenu právnej kvalifikácie skutku uvedeného vo výroku rozhodnutia, ale o odstránenie zrejmej

nesprávnosti týkajúcej sa iba označenia zákonného ustanovenia (§), v ktorom je definovaná povinnosť,
porušenia ktorej sa žalobca dopustil. Žalovaný svojím rozhodnutím nerozhodol inak ako orgán prvého
stupňa, nejedná sa o nové vyriešenie predmetu veci v zmysle uvedenej judikatúry. Tento záver vyplýva
aj z ostatných listín v administratívnom spise (oznámenie o začatí o začatí správneho konania, a pod.),
v ktorých je skutok opísaný zhodne a je uvedené aj správne označenie aplikovaného zákonného

ustanovenia. Žalobca z uvedených dôvodov nemohol mať pochybnosť o skutku, ktorý sa mu klade za
vinu, a o jeho právnej kvalifikácii žalovaným. Žalovaný predmetným procesným postupom, v súlade
s ust. Správneho poriadku, pred vydaním rozhodnutia vo veci umožnil žalobcovi vyjadriť sa k zistenej
zrejmej nesprávnosti.

86. Žalobca v správnej žalobe podal návrh na uplatnenie sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP.
Nakoľko žalobca bol administratívnym rozhodnutím, ktorým mu bola za porušenie zákonných povinností
uložená sankcia, priamo dotknutý na svojich subjektívnych právach, bol na podanie moderačného
návrhu oprávnený.

87. Podstata sankčnej moderácie spočíva v tom, že v rámci správnej žaloby napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy výrok o vine za spáchaný priestupok, iný správny delikt, alebo
iné podobné protiprávne konanie zostane nezmenený, ale správny súd zmení v prospech žalobcu výrok
o sankcii. Pri sankčnej moderácii sa tak zvýrazňuje výhradný dispozičný charakter správneho súdnictva.Nerieši sa otázka deliktuálnej zodpovednosti, teda vina žalobcu za správny delikt v širšom zmysle,
posudzuje sa otázka primeranosti alebo likvidačného dopadu uloženej sankcie, resp. zmysel uloženia
sankcií vo vzťahu k dosiahnutiu účelu správneho trestania.

88. Pod neprimeranou sankciou k povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená
v rozpore so zásadou individualizácie sankcie, t.j. bol uložený nespravodlivý druh sankcie a jej výška.
Správny súd musí v objektívnej rovine prihliadnuť na povahu a závažnosť spáchaného deliktu a význam
chráneného záujmu a súčasne zohľadniť aj subjektívne okolnosti týkajúce sa páchateľa, spôsobu

spáchania, formy zavinenia, a pod..

89. V predmetnom prípade, vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného priestupku (podľa charakteru
zistených nedostatkov nejde o menej závažné porušenie povinnosti), zavinenie žalobcu, dlhodobé
a opakované porušovanie obdobných zákonných povinností a ostatných osobitostí prípadu, súd má
za to, že sankcia uložená na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby (podľa § 24 ods. 5 zákona

o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených v tomto zákone možno označeným
subjektom uložiť pokutu do 66.400,- eur a za opakované porušenie povinností pokutu do 166.000,- eur)
nie je neprimeraná. Pokuta vo sfére žalobcu tak plní jednak úlohu výchovnú a aj represívnu, nakoľko
musí žalobcu za protiprávne konanie postihovať, a preto je žiaduce, aby bola citeľná v jeho majetkovej
sfére (nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj

účel). Vychádzajúc z uvedeného, uplatnenie inštitútu sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 písm. a)
SSP a zníženie uloženej pokuty pod 800,- eur nie je v predmetnom prípade namieste.

90. V tomto prípade boli dodržané všetky zásady správneho trestania. Napadnuté rozhodnutie obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, je dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné je aj

skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom, že ho nie
je možné zameniť s iným správnym deliktom.

91. Súd považoval závery správnych orgánov za správne, a preto rozhodnutie žalovaného ako aj
prvostupňového správneho orgánu posúdil ako vecne správne a zákonné, a žalobu ako nedôvodnú

podľa § 190 SSP zamietol.

92. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a nepriznal náhradu
trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania
rozhodol podľa § 168 SSP, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy

konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

93. Rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťkasačnúsťažnosťvlehote30dníoddoručeniarozsudkunaSprávny

súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd nadodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývustanovení§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadku

sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak,
že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (sociálne veci, veci azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).