Rozsudok · Kataster nehnuteľností · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: TN-11S/109/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200388
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:3022200388.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr.
Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX C.
D. XXX, právne zastúpený: JUDr. Martina Šišková Kočíková, advokátka, so sídlom Kapitulská 26,
917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale pobytom F. F. XX/XX, XXX XX G., 2/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. X, XXX XX I., 3/
F. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXXX/XX, XXX XX K. L. M. a 4/ H. E., nar. XX.XX.XXXX,

trvale pobytom J. XXXX/XX, XXX XX K. L. M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. N./
XXXX zo dňa 10. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č.
Xo 14/2022 zo dňa 10.10.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Ilava, katastrálny odbor č. X 13/2020
zo dňa 17.06.2022 z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Ďalším účastníkom konania v 1/ až 4/ rade sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1) Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo
dňa 17.06.2022 podľa § 59a ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj
len „katastrálny zákon“) rozhodol tak, že zrušil zápis záznamu Okresného úradu Ilava, katastrálneho

odboru sp. zn. Z 784/2016 v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. a údaje v liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie G. opravil tak, že v časti A listu vlastníctva č. XXXX vymazal zápis stavby
– stavba súpisné č. XXX, postavenej na pozemku registra C KN parcelné číslo 128/3 a v časti B
listu vlastníctva č. XXXX vymazal pri spoluvlastníkovi č. 1 a spoluvlastníkovi č. 2 titul nadobudnutia
– „Oznámenie o určení súpisného čísla č. 75/16 zo dňa 14.03.2016- Z 784/16. – 77/16“, Kolaudačné
rozhodnutie č. ŽP – 11725/2001 – FX 11 – A/10 zo dňa 18.7.2001 – Z 1935/01.-74/01“. Ostatné údaje
v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. ponechal nezmenené.

2) Prvostupňový správny orgán vydal svoje rozhodnutie na základe návrhu navrhovateľky E. B., O. XX,
XXX XX G. (ďalej aj len „navrhovateľka“ alebo „ďalšia účastníčka konania v rade 1/“) na opravu chyby
v katastrálnom operáte (ďalej aj len „návrh“), ktorý podala prostredníctvom svojho právneho zástupcudo elektronickej schránky správneho orgánu dňa 18.06.2020. Návrh na opravu chyby v katastrálnom
operáte sa týkal nesprávneho zápisu vlastníctva stavby súpisné číslo XXX, ktorá bola v katastri
nehnuteľností zapísaná v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej bývalého manžela A. B., O.

XX, XXX XX G. (žalobcu). V danom prípade išlo už o tretie rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu v prebiehajúcom administratívnom konaní.

3) Prvé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. X 13/2020 zo dňa 16.09.2020 bolo zrušené
v odvolacom konaní rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov (ďalej len

„odvolací správny orgán“) č. Xo 15/2020 zo dňa 02.02.2021 z dôvodu viacerých procesných vád a
nesprávnej právnej kvalifikácie. Druhé rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. X 13/2020
zo dňa 30.11.2021 bolo zrušené odvolacím správnym orgánom v konaní sp. zn. Xo 1/2022 zo dňa
18.02.2022 z dôvodu nedostatočne formulovaného výroku, pričom odvolací správny orgán sa v otázke
vykonania opravy zápisu v LV č. XXXX stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu.

4) Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala, aby prvostupňový správny orgán opravil
zápis v liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „ LV č. XXXX“) v katastrálnom území G., ktorý sa týkal
vlastníctva k stavbe súpisné číslo XXX postavenej na CKN parc. č. 128/3 (ďalej aj len „stavba súp. č.
348“). Podľa zápisu v LV č. XXXX v čase vydania rozhodnutia bola stavba súp. č. XXX v podielovom
spoluvlastníctve navrhovateľky a jej bývalého manžela a účastníka konania A. B., bytom G. O. XX, XXX

XX G.. Stavba sup. č. XXX bola do katastra nehnuteľností zapísaná prostredníctvom záznamu sp. zn.
Z 784/2016, na základe návrhu na zápis zo dňa 22.03.2016, ktorého prílohami boli rozhodnutie obce o
pridelení súpisného čísla a geometrický plán. V rozhodnutí o pridelení súpisného čísla bolo uvedené,
že stavba sa postavila pred rokom 1976 a ako vlastníci stavby boli uvedení navrhovateľka a účastník
konania A. B..

5) Navrhovateľka v návrhu na opravu uviedla, že vlastníctvo k stavbe nadobudla od svojho otca H. E.
do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy evidovanej prvostupňovým správnym orgánom
ako sp. zn. V 648/94.

6) Následne navrhovateľka darovacou zmluvou evidovanou prvostupňovým správnym orgánom ako sp.
zn. V 1931/94 previedla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na CKN parcele č. 127/2, č. 127/1 a
č. 128 k. ú. G. na A. B.. Darovacia zmluva sp. zn. V 1931/94 sa týkala iba pozemkov, nie stavieb na
pozemkoch.Navrhovateľkavnávrhutaktiežuviedla,ževroku2016bolanahospodárskejbudovesúp.č.
348zrekonštruovanástrechaabolvybudovanýprístrešokpreauto.Tentostavebnýzásahvšaknemožno

podľa navrhovateľky kvalifikovať ako zmenu veci.

7) Navrhovateľka v návrhu zdôraznila, že stavbu súp. č. 348 vybudoval pred rokom 1976 jej otec, H.
E., ktorý bol v tom čase vlastníkom domu súp. č. 71 ako aj EN parciel 127/1 a 128. Stavba bola do
katastra nehnuteľností zapísaná až v roku 2016 na základe návrhu na zápis stavby sp. zn. Z 784/2016.

Navrhovateľka označila tento zápis za vykonaný v rozpore so zákonom. Podľa názoru navrhovateľky,
údaj uvedený v oznámení o pridelení súpisného čísla o vlastníctve budovy je nesprávny, pretože
absentuje akýkoľvek úkon, ktorým by došlo alebo mohlo dôjsť k prevodu vlastníctva k uvedenej stavbe
a jej nadobudnutia do podielového spoluvlastníctva navrhovateľkou a jej bývalým manželom. Podľa
navrhovateľky nemôže byť samotný návrh na zápis ani rozhodnutie o pridelení súpisného čísla listinou,

na ktorú odkazuje § 28 a § 34 katastrálneho zákona, t.j. nie sú to listiny, na základe ktorých by bolo
možné previesť vlastníctvo alebo vlastníctvo do katastra nehnuteľností zapísať. Navrhovateľka uviedla,
že k žiadnej dohode o prevode vlastníctva stavby súp. č. 348 medzi jej otcom, navrhovateľkou a A. B.
nedošlo.

8) Dňa 31.08.2020 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie A. B., ktorý uviedol, že
s navrhovanou opravou nesúhlasí a konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne,
keď zapísal stavbu súp. č. 348 do podielového spoluvlastníctva na základe legitímnych podkladov. A. B.
poukázal, že aj navrhovateľka v návrhu na opravu uviedla, že v čase darovania dotknutá stavba súp. č.
XXXnapozemkuparc.č.128/3existovala,avšakvtomčasenemohlabyťpredmetomzápisudokatastra

nehnuteľností, pretože nespĺňala definíciu stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. A. B. uviedol, že až po uzatvorení
darovacej zmluvy došlo k zmene stavby tak, že z rozpadnutého objektu sa stala nehnuteľnosť, ktorej
už bolo pridelené súpisné číslo a spĺňala definíciu nehnuteľnosti, ktorá je zapisateľná do katastra. A. B.vo vyjadrení upozornil aj na súdne konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré sa viedlo na Okresnom súde v Trenčíne.

9) Dňa 16.09.2020 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. X 13/2020, ktorým návrh
navrhovateľky podľa § 59a ods. 2 katastrálneho zákona zamietol. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že nakoľko v prípade zápisu stavby išlo o zápis
záznamom a nie o vklad vlastníckeho práva, správny orgán sa nezaoberal tvrdením navrhovateľky,
že absentuje akýkoľvek prejav vôle, či iný úkon, ktorý by odôvodňoval vykonanie vkladu do katastra.

Prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí č. X 13/2020 zo dňa 16.09.2020 nestotožnil s právnym
názorom navrhovateľky, že v uvedenom prípade absentuje akákoľvek skutočnosť či listina, ktorá by
odôvodňovala vykonanie takéhoto záznamu v katastri nehnuteľností. Za listinu spôsobilú vykonať
záznampovažovalprvostupňovýsprávnyorgánoznámenieopridelenísúpisnéhočísla,ktoréjeverejnou
listinou preukazujúcou skutočnosti v nej uvedené. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že stavba
bola v záznamovom konaní sp. zn. Z 784/2016 zapísaná správne a v súlade s listinami, ktoré boli

predloženénazápis.Prvostupňovýsprávnyorgánuviedol,ženerozhodoloskutočnosti,ktojevlastníkom
stavby a neskúmal, či osoby uvedené v listine, ako vlastníci stavby sú naozaj jej vlastníkmi, pretože
práve predložená verejná listina – oznámenie o pridelení súpisného čísla – tieto skutočnosti preukazuje.
Poukázal, že nie je oprávnený skúmať pravdivosť alebo nepravdivosť údajov uvedených vo verejnej
listine a pokiaľ navrhovateľka s nimi nesúhlasí, môže sa svojho vlastníctva domáhať na súde.

10) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. X 13/2020 zo dňa 16.09.2020 podala
navrhovateľka odvolanie, v ktorom uviedla, že rozhodnutie č. X 13/2020 považuje za nesprávne a
nezákonné. K prevodu vlastníctva k dotknutej stavbe súp. číslo 348 podľa navrhovateľky nikdy nedošlo,
a preto by mal byť ako vlastník stavby zapísaný otec navrhovateľky – H. E., ktorý stavbu postavil.

Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdením A. B., že vlastnícke právo k stavbe súp. č. 348 sa previedlo
spolu s prevodom spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom bola postavená v konaní sp. zn.
V 1931/1994. Takéto tvrdenie je podľa jej názoru v rozpore s právnou úpravou zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako aj v
rozpore s katastrálnym zákonom. Navrhovateľka opätovne poukázala na absenciu zápisu schopnej

listiny a uviedla, že absentuje akýkoľvek prejav vôle, či iný úkon, ktorý by odôvodňoval vykonanie
vkladu do katastra v zmysle ustanovenia § 28 a nasl. katastrálneho zákona. Názor prvostupňového
správneho orgánu, že oznámenie o určení súpisného čísla preukazuje vlastníctvo k stavbe považovala
za nesprávny a v rozpore s § 28 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. Úradu geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 461/2009 Z. z.“), ako aj v rozpore so všeobecnými
ustanoveniami občianskeho práva, upravujúcimi nadobúdanie vlastníctva. Podľa navrhovateľky len
samotným vydaním rozhodnutia nemôže bez ďalšieho dôjsť k vzniku vlastníckeho práva, keďže takýto
spôsob nadobudnutia vlastníctva naše právo nepozná. Podľa navrhovateľky obec, ktorá vydala listinu

o súpisnom čísle v danom rozhodnutí otázku vlastníctva neriešila a nemôže zodpovedať za jej riadne
vyriešenie.

11) O odvolaní navrhovateľky rozhodoval odvolací správny orgán v rozhodnutí č. Xo 15/2020 zo dňa
02.02.2021, ktorý rozhodnutie č. X 13/2020 zo dňa 16.09.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému

správnemu orgánu na nové konanie. Dôvodom zrušenia rozhodnutia č. X 13/2020 zo dňa 16.09.2020
boli viaceré formálne nedostatky konania, nezákonné doručovanie účastníkovi H. E. a najmä nesprávna
právna kvalifikácia návrhu na opravu. Odvolací správny orgán zaviazal prvostupňový správny orgán,
aby v ďalšom konaní skúmal zákonnosť a správnosť zápisu listiny sp. zn. Z 784/2016 s poukázaním na
ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona.

12) V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán zisťoval informácie o pobyte účastníka konania H. E.
a zistil, že H. E. sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, pričom adresa jeho pobytu v zahraničí nie je známa.

13) Podaním zo dňa 08.03.2021 prvostupňový správny orgán vyzval účastníkov konania sp. zn. X

13/2020, aby poskytli prvostupňovému správnemu orgánu informácie o pobyte H. E., prípadne o jeho
blízkych osobách, ktoré by ho mohli v konaní zastupovať. V uvedenom podaní prvostupňový správny
orgán zároveň uviedol, že v súlade s právnym názorom odvolacieho správneho orgánu je potrebné
kvalifikovať návrh na opravu ako návrh podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, pretoženavrhovateľka vo svojom návrhu namietala spôsobilosť záznamovej listiny sp. zn. Z 784/2016 na zápis
do katastra nehnuteľností a nie opravu údajov v súlade s listinou. Prvostupňový správny orgán v
podaní zo dňa 08.03.2021 podrobne uviedol postup pri zápise záznamovej listiny sp. zn. Z 784/2016

a ustanovenia právnych predpisov, na základe ktorých bude postupovať pri posudzovaní správnosti a
zákonnosti zápisu listiny sp. zn. Z 784/2016. S poukázaním na § 33 ods. 2 správneho poriadku vyzval
prvostupňový správny orgán účastníkov konania na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie.

14) Následne dňa 11.03.2021 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie

navrhovateľky, ktorá uviedla, že nemá žiadne údaje o pobyte svojho brata, H. E. v zahraničí a zároveň
poukázala na skutočnosť, že ona, ani jej bývalý manžel – účastník konania A. B. nemohli byť stavebníkmi
stavby súp. č. XXX, pretože v čase stavby, t.j. pred rokom 1976, boli ešte maloletí a manželstvo uzavreli
až v roku 1985.

15) Navrhovateľka konštatovala, že zápis sp. zn. Z 784/2016 bol v rozpore s § 31 ods. 1 vyhlášky č.

461/2009 Z. z., pretože v listine absentoval údaj o stavebníkovi.

16) Dňa 31.03.2021 ustanovil prvostupňový správny orgán podľa § 16 ods. 2 správneho poriadku
účastníkovi konania H. E. za opatrovníka G. P. Q., trvale bytom F. XX, XXX XX F..

17) Dňa 19.04.2021 navrhovateľka doručila prvostupňovému správnemu orgánu potvrdenie obce
označené ako „potvrdenie obce o súpisnom čísle a veku stavby“, v ktorom obec Bohunice potvrdila,
že určila „pre objekt hospodárska budova postavený v obci Bohunice číselný kód obce 582301, v
katastrálnom území G. na pozemku číslo R. XXX/X S. O. 348.“ V potvrdení obec uviedla, že na základe
dostupnýchinformáciíboluvedenýobjektdanýdoužívaniapredrokom1976.ObecBohunicevpotvrdení

ďalej uviedla, že neeviduje vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam a nedisponuje informáciou, kto postavil
v danom období tento objekt.

18) Dňa 23.04.2021 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie účastníka konania
F. E., bytom J. XXXX/XX-X, K. L. M., ktorý uviedol, že stavba súp. č. 348 bola postavená jeho rodičmi

H. a F. E..

19) Dňa 16.11.2021 požiadal prvostupňový správny orgán Okresný súd Trenčín o informáciu, či je stavba
súp.č.348predmetomsúdnehokonaniaovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctva,ktorésavedie
pod sp. zn. 20C/10/2020. Dňa 23.11.2021 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené podanie

Okresného súdu Trenčín č. 20C/10/2020-246 zo dňa 19.11.2021, v ktorom uviedol, že stavba súp. č.
348 nie je predmetom konania sp. zn. 20C/10/2020.
20) Prvostupňový správny orgán vydal dňa 30.11.2021 rozhodnutie č. X 13/2020 o oprave podľa § 59
ods. 2 písm. d) a § 59a ods. 1 katastrálneho zákona, ktorým zrušil zápis záznamovej listiny sp. zn. Z
748/2016 v LV č. XXXX v katastrálnom území G..

21) V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že podľa
§ 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. v znení vyhlášky 87/2013 Z. z. údaje o práve k stavbe, ku
ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976,
sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo

pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom. Oznámenie o určení súpisného čísla evidované
prvostupňovým správnym orgánom ako sp. zn. Z 784/2016 údaje o stavebníkovi neobsahovalo, rovnako
ako neobsahovalo ani identifikačné údaje účastníkov podľa § 42 katastrálneho zákona (rodné číslo a
dátum narodenia) a teda zápis do katastra nehnuteľností nemal byť vykonaný, pretože nešlo o spôsobilú
listinu podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona. Prvostupňový správny orgán uviedol, že z dôvodu

nespôsobilostizápisuzáznamovejlistinysp.zn.Z784/2016bolopotrebnézrušiťvykonanýzápisachybu
opraviť postupom podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona.

22) Proti rozhodnutiu č. X 13/2020 zo dňa 30.11.2021 podal dňa 23.12.2021 odvolanie účastník
konania A. B. (ďalej len „odvolateľ“). V odvolaní zo dňa 22.12.2021 odvolateľ uviedol, že žiada

napadnuté rozhodnutie zrušiť prípadne zmeniť tak, že návrh na opravu zamieta. Odvolateľ konštatoval,
že napadnuté rozhodnutie porušuje jeho práva, je nezákonné a dochádza ním k stavu absolútnej právnej
neistoty. Odvolateľ poukázal na to, že k chybe pri zápise záznamu sp. zn. Z 784/2016 došlo zavinením
prvostupňového správneho orgánu, pričom išlo o nedostatok, ktorý sa dal aj sa dá odstrániť rozhodnutímo prerušení konania v ktorom budú účastníci vyzvaní na odstránenie chyby. Podľa odvolateľa bola v roku
2016 záznamová listina sp. zn. Z 784/2016 vyhodnotená ako dostatočná, keďže v tomto čase nebola
žiadna právna úprava týkajúca sa zápisov stavieb do registrov. Odvolateľ poznamenal, že k zmene

katastrálneho zákona došlo až v roku 2018 a preto nemôže byť zákonná úprava použitá retroaktívne
a nie je možné zrušiť zápis, ktorý bol v tom čase zapísaný v súlade s platnými právnymi predpismi.
Podľa odvolateľa bola záznamová listina sp. zn. Z 784/2016 zapísaná v roku 2016 správne, a ak aj
podľaprvostupňovéhosprávnehoorgánuabsentovaliúdajeostavebníkovi,takjezosamotnéhopodania
jasné, že stavebníkom boli žiadatelia a vlastníci pozemkov, ktorí spoločne návrh podali, a išlo teda nie

o chybu vo verejnej listine, ale v tom, že správny orgán nesprávne vec vyhodnotil.

23) Odvolateľ v odvolaní uviedol, že si správny orgán vyžiadal správu z obce Bohunice a toto stanovisko
zo dňa 19.04.2021 označil za absolútne irelevantné, pričom podľa odvolateľa správny orgán de facto
rozhodol o vlastníctve k nehnuteľnosti, a teda stal sa rozhodovacím orgánom v sporovom konaní. Za
spor označil odvolateľ rozpor medzi dvoma stanoviskami obce Bohunice z roku 2016 a z roku 2021

a poukázal, že správny orgán nie je oprávnený vykonávať opravy, ktoré by mali sporový charakter.
Odvolateľ mal za to, že prvostupňový správny orgán postupoval pri zápise záznamu sp. zn. Z 784/2016 v
súlade s vtedy účinnými právnymi predpismi a zároveň poukázal, že nejde o takú chybu, ktorá by mohla
a mala za následok zrušenie celého samotného zápisu.

24) Odvolateľ ďalej namietal, že oznámenie o pridelení súpisného čísla nie je verejnou listinou a teda
správny orgán ani nebol oprávnený skúmať jej správnosť a nemožno postupovať podľa § 59 ods. 2
písm. a) katastrálneho zákona. Podľa odvolateľa mal prvostupňový správny orgán rozhodnúť len o tom,
že ruší zápis súpisného čísla, ale nie je dôvod, aby došlo k zrušeniu zápisu o tom, že na pozemku
128/3 je postavená stavba, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania – E. B. a A. B.,

pretože pre zápis stavby ako takej boli splnené všetky podmienky. Zrušením zápisu sp. zn. Z 784/2016
by podľa odvolateľa došlo k situácií, že by stavba de facto neexistovala a tento nedostatok by sa nedal
odstrániť inak len žalobou o určenie vlastníctva, čím by bola odvolateľovi spôsobená značná škoda.
Podľa odvolateľa je nesporné, že stavba súpisné číslo 348 postavená je, je postavená na pozemku KN
„C“ číslo 128/3, bolo na ňu vydané kolaudačné rozhodnutie a bolo jej obcou pridelené súpisné číslo.

Poukázal, že ak sa zruší zápis sp. zn. Z 784/2016, bude následne podľa odvolateľa potrebné zrušiť
aj ostatné záznamy vykonané na základe listín obce Bohunice ako aj iných obcí. Stavebníkmi stavby
boli podľa odvolateľa nepochybne navrhovateľka a odvolateľ, ktorí sami žiadali o zápis do podielového
spoluvlastníctva a správny orgán nemá dôvod spochybňovať takúto skutočnosť.

25) O odvolaní zo dňa 22.12.2021 rozhodoval odvolací správny orgán rozhodnutím č. Xo 1/2022 zo
dňa 18.02.2022, ktorým opätovne zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dôvodom zrušenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia zo strany odvolacieho správneho orgánu
bol nesprávny a neúplný výrok. Napriek zrušeniu rozhodnutia odvolací správny orgán konštatoval, že
napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a s navrhovanou opravou zápisu sa stotožňuje.

26) Dňa 16.05.2022 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie navrhovateľky, v
ktorom uviedla, že súhlasí s navrhovanou opravou.

27) Následne dňa 20.05.2022 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené i podanie Okresného

súdu Trenčín, v ktorom okresný súd uviedol, že stavba súp. č. XXX na CKN parc. č. 128/3 k. ú. G. nie
je predmetom súdneho konania sp,. zn. 20C/10/2020.

28) Odvolateľ A. B. vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2022 uviedol, že výmaz stavby súp. č. XXX, ktorá
bolazapísanánazákladezáznamusp.zn.Z784/2016,jevrozporespôvodnýmnávrhomnavrhovateľky.

Takéto rozhodnutie je podľa odvolateľa zároveň prekročením kompetencie prvostupňového správneho
orgánu. Odvolateľ uviedol, že dotknutá stavba je predmetom súdneho konania a jej výmazom z katastra
nehnuteľností dôjde k radikálnemu zníženiu jej hodnoty.

29) Dňa 17.06.2022 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie označené v úvode priebehu

administratívneho konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán
uviedol, že v konaní sa jednoznačne preukázalo, že zápis sp. zn. Z 784/16 bol vykonaný v rozpore s
katastrálnym zákonom, ako aj s § 31 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., pretože v oznámení obce absentoval
údaj o stavebníkovi stavby. Oznámenie obce z dôvodu absencie tohto údaja nebolo listinou spôsobilouna zápis do katastra nehnuteľností. Prvostupňový správny orgán rovnako poukázal aj na právny názor
Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností SR (ďalej aj len „úrad“) ako ústredného správneho
orgánu na úseku katastra nehnuteľností vyjadrený v rezortnom metodickom periodiku – Katastrálnom

bulletine z roku 2016, kde úrad konštatoval, že z oznámenia obce o určení súpisného čísla pre stavby
postavené pred rokom 1976 sa zapíše ako vlastník stavby jej stavebník.

30) Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že je oprávnený
opravovať chyby v katastrálnom operáte aj nad rámec návrhu na opravu chýb v katastrálnom operáte,

keďže podľa právnej úpravy správneho konania nie je viazaný návrhom. Prvostupňový správny orgán
záverom poukázal na to, že záznamové konanie sp. zn. Z 784/2016 bolo procesne ukončené vykonaním
záznamu a teda nebolo možné uvažovať o jeho prerušení. Prvostupňový správny orgán účastníkov
konania poučil, že po oprave, resp. výmaze stavby súp. č. 348 z LV č. XXXX môžu predložiť podľa § 34 a
nasl. katastrálneho zákona spôsobilú listinu, na základe ktorej sa stavba súp. č. XXX zapíše zákonným
spôsobom do katastra nehnuteľností.

31) Prvostupňový správny orgán taktiež uviedol, že zápis nespôsobilej listiny je možné zrušiť iba ako
celok a teda nie je možné zrušiť iba zápis súpisného čísla.

32) Dňa 13.07.2022 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie odvolateľa A. B.,

ktorý uviedol, že trvá na svojom odvolaní a jeho dôvodoch, a teda že rozhodnutie o výmaze súpisného
čísla je nezákonné, pretože okrem toho, že Okresný úrad Ilava v roku 2016 právoplatne rozhodol o
zápise súpisného čísla na základe platných právnych predpisov a poverený vedúci skontroloval podanie
a nevyhodnotil ho ako nesprávne a chybné. Odvolateľ mal za to, že rozhodnutie výrazne poškodí oboch
účastníkov konania a opätovne konštatoval, že prvostupňový správny orgán prekročil svoje právomoci

tým, že začal konať o niečom, na čo nikto nedal podnet, a čo v konaní nikto ani nechcel riešiť.

33) Odvolateľ v odvolaní ďalej uviedol, že žiadna chyba v katastrálnom operáte nenastala a ak nastala,
tak ide o chybu ktorá nezakladá potrebu opravy a ide o zanedbateľnú právnu vadu. Odvolateľ poukázal
na to, že prvostupňový správny orgán má aj iné možnosti zjednania nápravy a uviedol, že prvostupňový

správny orgán mal účastníkov konania vyzvať na doplnenie podania.

34) Dňa 28.07.2022 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie navrhovateľky,
ktorá uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za správne a zákonné. Navrhovateľka sa stotožnila
s právnym názorom oboch správnych orgánov, že zápis záznamovej listiny sp. zn. Z 784/2016

bol vykonaný v rozpore so zákonom a tento zápis je potrebné opraviť. Tvrdenie odvolateľa, že aj
navrhovateľka nesúhlasí s výmazom stavby súp. č. 348 z katastra nehnuteľností, označila navrhovateľka
za nepravdivé.

35) Prvostupňový správny orgán po vykonaní úkonov podľa § 56 správneho poriadku dňa 15.08.2022

predložil odvolanie spolu s celým administratívnym spisovým materiálom sp. zn. X 13/2020 s
poukázaním na § 57 správneho poriadku odvolaciemu správnemu orgánu na odvolacie konanie.

36)Odvolacísprávnyorgán(ďalejajakožalovaný“)vsúlades§59ods.1správnehoporiadkupreskúmal
rozhodnutie č. X 13/2020 zo dňa 17.06.2022 vydané Okresným úradom Ilava, katastrálnym odborom

ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a rozhodnutím č. Xo 14/2022 zo dňa 10.10.2022 (ďalej
aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol.

37) Odvolací správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že v konaní nezistil
žiadne pochybenia prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých by bolo potrebné napadnuté

rozhodnutiezrušiťavecopätovnevrátiťprvostupňovémusprávnemuorgánunanovékonanie.Vpostupe
prvostupňového správneho orgánu už neboli zistené vady, ktoré mali vplyv na zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č. Xo 13/2020 zo dňa 17.06.2022
dostatočne objasnil skutkový a právny stav, rozhodol na základe správnej právnej úvahy za použitia
relevantných právnych ustanovení a v odôvodnení rozhodnutia sa dostatočne vysporiadal s námietkami

účastníkov konania. Odvolací správny orgán sa s napadnutým rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu stotožnil a nezákonnosť zápisu záznamu sp. zn. Z 784/2016 považoval za jednoznačne
preukázanú.38) Odvolací správny orgán v ďalšom texte napadnutého rozhodnutie poukázal na to, že vykonanie
opravy údajov, ktorou je výmaz nezákonného vykonaného zápisu sp. zn. 784/2016 umožňuje
prvostupňovému správneho orgánu ustanovenie § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona a preto

nie je možné namietať prekročenie právomoci zo strany prvostupňového správneho orgánu. Právomoc
prvostupňového správneho orgánu vyplýva z ustanovení § 59 ods. 1, § 59 ods. 2 písm. d) a § 59a ods. 1
katastrálneho zákona. Po prešetrení skutkového a právneho stavu sa odvolací správny orgán stotožnil s
právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o oprave údajov postupom podľa
§ 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona a konštatoval, že zápis záznamovej listiny sp. zn. Z 748/2016

bol vykonaný v rozpore s § 36 ods. 2 katastrálneho zákona a § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. v
znení vyhlášky č. 87/2013 Z. z. V tomto smere považoval odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie
za vecne správne.

39) Podľa názoru odvolacieho správneho orgánu nespôsobilosť listiny sp. zn. Z 784/2016 bola daná
z dôvodu absencie údajov o stavebníkovi stavby súp. č. XXX. Listina – oznámenie obce o udelení

súpisného čísla v prípade stavieb postavených pred rokom 1976 nie je listinou, ktorou sa preukazuje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti a pokiaľ obecný úrad neuvedie v takejto listine údaj o stavebníkovi,
nie je možné takúto stavbu zapísať do katastra nehnuteľností, pretože nie je zrejmé, kto je vlastníkom
stavby. Vlastníctvo k stavbe vzniklo v tomto prípade vytvorením nehnuteľnej veci – stavby a preto pokiaľ
obec uvedie v oznámení údaj o stavebníkovi je možné takúto stavbu do katastra nehnuteľností zapísať

ako vlastníctvo stavebníka.

40) Zároveň odvolací orgán uviedol, že v roku 2016 bolo možné vykonať zápis stavby postavenej pred
rokom 1976 na základe oznámenia obce iba v súlade s § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. v
znení vyhlášky č. 87/2013 Z. z., ktorá ustanovovala, že údaje o práve k stavbe, ku ktorej kolaudačné

rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976, sa do operátu
katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné
číslo a kto bol jej stavebníkom. Na podporu tohto názoru opätovne poukázal aj na katastrálnu prax v roku
2016, ktorú reprezentuje metodické periodikum Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností
SR – Katastrálny bulletin, v ktorom sa v čísle 1/2016 uvádza nasledovné :

„Otázka č. 18
Podľa § 31 ods. 1 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov sa údaje o práve k stavbe,

ktorej kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť do 1.10.1976 do operátu zapíšu na základe
oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo pridelené súpisné číslo a kto bol jej
stavebníkom. Obce však vydávajú oznámenia, v ktorých uvádzajú tak údaje o stavebníkovi, ako aj
údaje o súčasnom vlastníkovi stavby. Môže katastrálny odbor vykonať zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností ku stavbám podľa takto vyhotovených oznámení (t.j. postačuje ak obec určí kto

je vlastníkom stavby)?

Odpoveď: Nie, nemôže. Podľa citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov sa do katastra nehnuteľností ako vlastník stavby zapíše stavebník uvedený v
oznámení obce. K návrhu na vykonanie záznamu bude potrebné priložiť aj údaj o rodnom čísle, ak

ide o fyzickú osobu, alebo údaj o identifikačnom čísle, ak ide o právnickú osobu (§ 46 ods. 5 zákona
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov). Údaje o vlastníkovi uvedené v oznámení obce je
potrebné preukázať predložením verejnej alebo inej listiny potvrdzujúcej nadobudnutie vlastníckeho
práva k predmetnej stavbe.“

41) Na základe uvedeného odvolací správny orgán konštatoval, že právna úprava, ako aj katastrálna
prax v roku 2016 jednoznačne vyžadovali, aby bol ako vlastník stavieb postavených pred rokom 1976
zapísaný do katastra nehnuteľností ich stavebník. Bolo preto nevyhnutné, aby oznámenie obce údaj o
stavebníkovi obsahovalo. Absencia tohto údaja v listine jednoznačne vedie ku konštatovaniu, že listina

nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností.

42) K námietke odvolateľa, že prvostupňový správny orgán mal ponechať zápis stavby súp. č. XXX
v LV č. XXXX a zrušiť iba zápis súpisného čísla odvolací správny orgán uviedol, že takéto čiastočnézrušenie záznamu sp. zn. Z 784/2016 nie je v konaní podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona možné.
Zápis záznamu je možné zrušiť iba ako celok, pričom odvolací správny orgán opätovne poukázal na
to, že nezákonnosť vykonania záznamu sp. zn. Z 784/2016 bola konštatovaná práve najmä v prípade

zápisu vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XXX, pretože neeviduje žiadny nadobúdací titul, ktorý by
preukázalvlastníctvostavbysúp.č.XXXvprospechodvolateľaanavrhovateľky.Odvolacísprávnyorgán
zároveň uviedol, že zrušením zápisu vlastníctva k stavbe súp. č. 348 nedôjde de facto k neexistencii
stavby. Vlastníctvo k stavbe, ktoré sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom podľa § 34 a nasl.
katastrálneho zákona existuje bez ohľadu na zápis v katastrálnom operáte, pretože tento zápis má iba

evidenčný – deklaratórny charakter.

43) K námietke odvolateľa, že zrušením zápisu záznamovej listiny sp. zn. Z 784/2016 došlo k porušeniu
jeho ústavou garantovaného vlastníckeho práva odvolací správny orgán uviedol, že neeviduje v
katastrálnom operáte žiadnu spôsobilú listinu, ktorá by preukazovala vlastnícke právo odvolateľa k
dotknutej nehnuteľnosti. Zápis v záznamovom konaní podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona nemá z

hľadiska existencie vlastníckych práv konštitutívny charakter, ale je iba evidenčným úkonom a preto nie
je možné konštatovať, že prvostupňový správny orgán zrušením zápisu záznamu sp. zn. Z 784/2016
zasiahol do vlastníckych práv odvolateľa.

44) K námietke odvolateľa, že oznámenie obce o určení súpisného čísla nie je verejná listina, odvolací

správny orgán uviedol, že toto tvrdenie odvolateľa je nesprávne, pretože nepochybne ide o verejnú
listinu vydanú na základe všeobecne záväzných právnych noriem, orgánom na to určeným v zákone,
pričom listina obsahuje odtlačok pečiatky orgánu verejnej správy a podpis osoby poverenej za tento
orgán konať. Odvolací správny orgán zároveň poukázal na skutočnosť, že nespôsobilou na zápis môže
byť aj iná listina a otázka, či je oznámenie obce verejnou listinou alebo nie, nemá na napadnuté konanie

žiadny vplyv.

45) Odvolací správny orgán v ďalšej časti napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že správne orgány nie sú
v konaní podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona viazané návrhom na opravu chyby a zisťujú existenciu
chyby v katastrálnom operáte aj nad rozsah návrhu. Rovnako navrhovateľ môže v správnom konaní

doplňovať svoj návrh až do momentu vydania rozhodnutia, pretože v správnom konaní sa neuplatňujú
vo vzťahu k návrhu na začatie konania zásady využívané v civilnom procese – koncentračná zásada a
zásada viazanosti návrhom (iudexneeatpetitapartium). V súlade so zásadou materiálnej pravdy zisťuje
správny orgán úplný skutkový a právny stav aj nad rozsah návrhu a jeho rozhodnutie nie je limitované
rozsahom opravy uvedeným v návrhu.

46)Odvolateľvosvojomodvolanízodňa13.07.2022uviedol,žesprávnyorgánmáinémožnostinápravy,
ako dosiahnuť opravu chybu v katastrálnom operáte a žiadal o možnosť doplnenia podania. Odvolací
správny orgán vychádzajúc z tejto námietky odvolateľa ozrejmil, že v konaní o oprave chýb nie je možné
dopĺňať listiny, ktoré mali byť doplnené v inom konaní. Konanie o oprave chýb sa týka iba listín, ktoré

už prvostupňový správny orgán eviduje a nie je možné dopĺňať listiny nové. Pokiaľ ako tvrdí majú on
a navrhovateľka záujem na zákonnom zápise stavby súp. č. XXX nie je žiadna prekážka, aby doručili
prvostupňovému správnemu orgánu spôsobilú listinu na zápis stavby súp. č. XXX. Túto novú listinu
zaeviduje prvostupňový správny orgán ako záznamovú listinu v registri „Z“ a bude o nej konať postupom
podľa § 34 a nasl. katastrálneho zákona. Táto listina bude následne posúdená a v prípade, ak bude

obsahovať všetky potrebné údaje bude následne zapísaná do katastrálneho operátu.

Správna žaloba – žalobné body

47) Včas podanou správnou žalobou, povodne dňa 19.12.2022 doručenou Krajskému súdu v Trenčíne,

doplnenou podaním zo dňa 05.09.2023 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. Xo 14/2022 zo dňa 10.10.2022, ako aj
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to Okresného úradu Ilava, katastrálneho odboru č.
X 13/2020 zo dňa 17.06.2022, majúc za to, že napadnuté rozhodnutie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c)
Správneho súdneho poriadku vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

48) V podanej žalobe žalobca v prvom rade opísal priebeh administratívneho konania. Podľa jeho
názoru prvostupňový správny orgán prijatým rozhodnutím o zrušení zápisu záznamovej listiny sp. zn.
Z 748/2016 v LV č. XXXX v katastrálnom území G. prekročil svoje právomoci, pretože de facto rozhodolokrem iného aj o vlastníctve a poškodil práva oboch účastníkov, teda tak žalobcu, ako aj E. B., ktorej
cieľom nebolo zrušenie súpisného čísla, keďže podala návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte
len z dôvodu, že nesúhlasila, aby bol vlastníkom aj je exmanžel. Žalobca mal za to, že správny orgán by

mal na základe návrhu rozhodovať len o podanom návrhu a vysporiadať sa z dôvodmi, ktorými účastník
argumentuje nesprávnosť rozhodnutia o vykonaní zápisu a nie z vlastnej vôle začať preskúmavať celé
konanie, ktoré predchádzalo zápisu poznámky. Prvostupňový správny orgán a následne aj žalovaný tak
podľa presvedčenia žalobcu prekročili svoje kompetencie tým, že sa postavili do pozície orgánu, ktorý je
oprávnený rozhodovať o vlastníctve a teda nahradili súd, ktorý je jediný orgán, ktorý môže zmeniť zápis

ohľadom vlastníctva, ak nejde o dohodu medzi vlastníkmi.

49) Žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán spochybnil platnosť verejnej listiny –
rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, a to aj napriek tomu, že z listiny bolo zrejmé, kto je vlastníkom
a o akú nehnuteľnosť ide. Ak prvostupňový správny orgán mal v roku 2016 pochybnosť o tom, že listina
neobsahuje všetky náležitosti, tak mal konanie o vykonaní záznamu zastaviť, resp. návrhu nevyhovieť

a odmietnuť vykonanie zápisu. V roku 2016 prvostupňový správny orgán bez ďalšieho rozhodol, že
listina spĺňa všetky náležitosti a z toho dôvodu má žalobca za to, že nejde o chybu v zmysle § 59 ods. 1
katastrálneho zákona. Zápis v katastri nebol nesprávny, pretože nikto voči zápisu ako takému nevzniesol
žiadnu námietku alebo by tvrdil, že je v rozpore s reálnym právnym stavom.

50) Žalobca opätovne zdôraznil, že rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom operáte nenahrádza
a ani nemôže nahradiť rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Oprava chýb
vkatastrálnomoperátepretonemôžezodpovedaťvýmazuvlastníka,ktorýbolzapísanýnalistvlastníctva
na základe listiny preukazujúcej jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti a jeho nahradenie inou osobou,
v tomto prípade žiadnou osobou.

51) Okresný úrad Ilava v roku 2016 považoval údaje za dostatočné a správne, a preto aplikácia
o vykonaní opravy chyby sa podľa žalobcu nemôže vzťahovať na prípad, aký nastal vo veci žalobcu.
Žalobcove presvedčenie je podľa neho podporené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžo 93/2009 z 5. novembra 2009, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom 39 v čiastke 4 z roku 2011 na
stranách 4 až 9 (ďalej ako „citovaný judikát“), v ktorom bol vyslovil názor, že správa katastra nie je
oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku o nesprávnosti dedičského
rozhodnutia (v prejednávanej veci rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a žiadosti o vykonanie zápisu
tejto listiny) ako verejnej listiny, ak by takýmto rozhodnutím zasiahla do vlastníctva ďalších vlastníkov.

Účelom konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je riešenie vlastníckeho sporu, riešenie
ktorého patrí výlučne do občianskoprávneho konania.

52) Za najzávažnejšie považuje žalobca to, že z dôvodu napádaného rozhodnutia vznikla nevyhnutnosť
podania žaloby o určenia vlastníctva. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr

99/2014 z 30. júna 2015 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr 86/2014 z 1.
apríla 2015) vyplýva podľa žalobcu rovnaký názor, aký ma on, že:
- chyba orgánov katastra nehnuteľností, ktorú sami uznali, nemôže byť na ťarchu účastníkov správneho
konania v tom zmysle, aby boli nútení riešiť túto chybu určovacou žalobou,
- zápis do katastra nehnuteľností na základe absolútne irelevantnej listiny je možné opraviť bez ohľadu

na práva dotknutých osôb a nemožno odkazovať na spor s nimi.

53) V tomto konkrétnom prípade je podľa žalobcu zrejmé, že sa on a jeho bývalá manželka nemôžu
dohodnúť a teda bude nevyhnutné, aby o vlastníctve rozhodoval súd.

54) V ďalšom texte žaloby poukázal žalobca na to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach odkazujú
na to, že vo verejnej listine absentujú záznamy o stavebníkovi, ale z predložených listín, ktoré boli
predmetom zápisu záznamom bolo zrejmé, že stavebníkom a vlastníkom boli práve žalobca a jeho
vtedy manželka E. B., ktorí spoločne podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, návrh na zápis
poznámky, žiadosť o pridelenie súpisného čísla, pričom zo všetkých listín je jasné, že vlastníkom tak

pozemkov, ako aj stavieb boli práve tieto dve osoby a ich vlastníctvo ku konkrétnym pozemkom bolo
podielové. To, že kataster usúdil, že tam mali byť aj iné údaje samo o sebe neodôvodňuje vyhlásiť
verejnú listinu za nesprávnu.55) Žalobca taktiež zdôraznil, že síce žalovaný na strane 8 a 9 citoval metodické periodikum Úradu
geodézie, kartografie a katastra nehnuteľnosti SR – katastrálny bulletin, avšak použitie v napadnutom
rozhodnutícitovanýchvýňatkovsapodľažalobcunakonkrétnusituáciunevzťahuje,pretoženebolrozpor

medzi tým, kto bol uvedený ako stavebník a kto ako vlastník, pretože ako vlastníka a stavebníka Obec
uviedla manželov B.. Podľa vyjadrenia žalobcu je nepochybné, že išlo o legalizáciu stavby, pretože do
roku 2016 stavba nebola zapísaná v katastri a účastníci E. a A. B. konali v súlade s pokynmi Obce
a hlavne boli v čase zápisu dobromyseľný, a preto je nezákonné účastníkov vystaviť povinnosti podávať
žalobu, a to výlučne z dôvodu, že po 7 rokoch od zápisu niekto posúdil zápis z roku 2016 ako nesprávny,

a to aj napriek tomu, že doteraz nikto nevzniesol námietku voči tomuto zápisu ako takému.

56) Žalobca je taktiež toho presvedčenia, že správny orgán neuviedol v čom vidí problém v zápise
a v čom spočíva chyba, pretože tam nikto iný ako E. a A. B. neboli uvedení ako stavebníci a vlastníci,
a preto nemal dôvod zápis záznamu zrušiť. Stavebníkmi boli jedine užívatelia a vlastníci nehnuteľností,
ktoré sú zapísané na príslušnom LV XXXX.

57) V ďalšej časti žaloby poukázal žalobca na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe č. k. 6A 48/92-23
podľa ktorého: Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zjavné, prečo správny orgán považuje námietky
účastníka za bezpredmetné, mylné alebo vyvrátiteľné, ktoré skutočnosti vzal za podklad svojho
rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predložené účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými

riade vykonanými dôkazmi za vyvrátiteľné, podľa ktorej normy rozhodol, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení dôkazov.

58) Odôvodnenie ako obsahová náležitosť rozhodnutia vydaného správnym orgánom v správnom
konaní plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu

správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia a tak posilniť dôveru v správnosť rozhodovania,
aby prijaté rozhodnutia viedli fyzické alebo právnické osoby k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou
funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne skúmať,
čím sa má zabrániť svojvoľnému rozhodovaniu správnych orgánov. Presvedčivé odôvodnenie tak môže
zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov účastníkov konania.

59) Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné
ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť
logický vzťah, čo v tomto prípade nie je podľa vyjadrenia žalobcu ani z časti naplnené. Logické by bolo,
aby Okresný úrad vyzval účastníkov na odstránenie nedostatku, ale Okresný úrad bez návrhu zrušil celý

zápis, a to aj napriek tomu, že takýto zápis bol v súlade so zákonom.

60) Žalobca má taktiež za to, že Okresný úrad Ilava sa v rámci opravy chyby nevysporiadal s dôkazmi,
ktoré boli v konaní prezentované a predkladané, a to napríklad s tvrdeniami žalobcu, že sama
E. B. v rámci rozhodnutia o pridelení súpisného čísla podpisom potvrdila, že sú spoluvlastníkmi

nehnuteľností a hlavne sa Okresný úrad Ilava vôbec nevysporiadal s tým, prečo bez akéhokoľvek
právneho dôvodu zrušil de facto rozhodnutie Obce Bohunice, na základe ktorého bolo vydané súpisné
číslo a zlegalizovaná stavba, ktorá bola postavená.

61) Žalobca je toho presvedčenia, že v rámci „Ohlásenia o drobnej stavbe“ – prístavbe k hospodárskej

budove, v rámci ktorého nebolo presne uvedené v akom vlastníckom vzťahu sú žalobca a jeho vtedajšia
manželka E. B., tak Okresný úrad mal vykonať zápis, že nehnuteľnosť patrí do BSM a teda ich
podiel je 1/1. Na základe stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia Obec Bohunice vydala
rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, a Okresný úrad Ilava vykonal zápis bez toho, aby bolo v rámci
tohto dokumentu presne uvedené, či ide o stavbu v podielovom spoluvlastníctve alebo patrí do BSM

stavebníkov, ktorí boli jasne definovaní. Údaje, ktoré v týchto žiadostiach a dokumentoch žalobca a jeho
manželka uviedli, postačovali pre účely zápisu budovy na list vlastníctva, a preto žalobca uviedol, že
nemal dôvod pochybovať o správnosti rozhodnutia Okresného úradu.

62) Podľa názoru žalobcu postupoval Okresný úrad Ilava v správnom konaní absolútne nesprávne

a v rozpore so zákonom, čo má za následok a nejednoznačnosť vo vlastníckych právach žalobcu a E.
B. a vytvoril pocit právnej neistoty a nedôveryhodnosti v katastrálnych konaniach.63) V závere správnej žaloby žalobca zdôraznil, že jedným zo základných princípov právneho štátu je
princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa
čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy

a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom.
Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že
príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú
správne vykladať a aplikovať. Nezákonný postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu narúšajú
princíp právnej istoty a tým aj práva žalobcu. Žalobca má za to, že ním žalobou napadnuté rozhodnutie

a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných
základných princípov (zásad) materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti
a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej
istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako
aj princípu ochrany legitímnych očakávaní a tiež princípu, že právo nemôže vzniknúť (vzísť) z bezprávia
a nespravodlivosti.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného

64) Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.01.2023 v prvom rade vyčerpávajúco opísal
priebeh celého administratívneho konania. Následne uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami, ktoré v správnej

žalobe vyslovil žalobca a napadnuté rozhodnutie č. Xo 14/2022, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. X
13/2020 zo dňa 17.06.2022 považuje za správne a zákonné.

65) Žalovaný konštatoval, že sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vyrovnal s námietkami žalobcu
uplatnenými počas administratívneho konania, vec správne právne posúdil, dostatočne zistil skutkový a

právny stav, svoju správnu úvahu zrozumiteľne odôvodnil a rozhodol na základe správneho právneho
predpisu. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí.

66) Vo vzťahu k námietkam uplatneným žalobcom v správnej žalobe uviedol žalovaný nižšie nasledovné
skutočnosti:

67) Žalovaný nespochybnil platnosť verejnej listiny – rozhodnutia obce o pridelení súpisného čísla, iba
túto verejnú listinu označil za nespôsobilú zápisu do katastra nehnuteľností, pretože v nej chýbal údaj o
stavebníkovi stavby, ktorý vyžadoval všeobecne záväzný právny predpis.

68) Žalovaný poukázal na to, že žalobca na strane 5 a 6 správnej žaloby viacnásobne odkázal na „zápis
poznámky”, pričom na strane 5 tvrdil, že „Odvolací orgán sa ale stotožnil s argumentáciou OU Ilava
v tom, že názor E. B. na to, že žalobca nie je spoluvlastník nie je správny, pretože v žiadosti o zápis
poznámky bolo zhodne oboma účastníkmifile_0.jpg

file_1.wmf

.Vkontexteuvedenéhožalovanýupozornilnato,žezápispoznámkynebolpredmetompreskúmavaných
konaní a nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že sa s niečím „stotožnil”, pretože tejto námietke žalobcu ani
nerozumie a nechápe, aký má vplyv na spochybnenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia č. Xo

14/2022.

69) K námietke, že rozhodoval o vlastníctve, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je nesprávne a
nepravdivé. Zápis oznámenia obce, o tom, že nehnuteľnosť bola postavená pred rokom 1976, nezakladá
vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti, ale má iba evidenčný charakter. Zrušenie tohto zápisu v katastri

nehnuteľností neznamená zrušenie vlastníctva k nehnuteľnej veci.

70)Knámietke,žesúdjejedinýorgán,ktorýmôžezmeniťzápisohľadomvlastníctvažalovanýuviedol,že
všeobecné súdy nemajú oprávnenie „zapisovať” resp. „meniť zápisy” v katastri nehnuteľností. Orgánom,
ktorý zapisuje práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností je podľa § 18 ods. 1 písm. b)

katastrálneho zákona okresný úrad.

71) K námietke žalobcu, že nejde o chybu, resp. nedošlo k žiadnej chybe žalovaný konštatoval, že chyba
v katastrálnom operáte bola jednoznačne preukázaná. Existencia chyby je základnou hmotnoprávnoupodmienkou konania podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona a je všeobecne definovaná v § 59
ods. 1 katastrálneho zákona. Pre právnu kvalifikáciu chyby je ale nevyhnutné, aby naplnila znaky
konania uvedeného v § 59 ods. 2 katastrálneho zákona, kde sa nachádza taxatívny zoznam chýb,

ktoré je možné konaním o oprave chyby v katastrálnom operáte opraviť. V § 59 ods. 2 písm. d)
katastrálnehozákonajepresnešpecifikovanásituácia,ktorásazhodujesoskutkovýmaprávnymstavom
v preskúmavaných administratívnoprávnych konaniach. Zákonodarca možnosť takejto opravy obmedzil
iba v prípade následnej zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že na dotknutej
nehnuteľnosti nedošlo k zmene vlastníckeho práva, nie je zákonná prekážka na vykonanie opravy.

72) K námietke žalobcu, že v konaní podľa § 59 a nasl. katastrálneho zákona nie je možné vymazať
vlastníka, ktorý bol zapísaný na list vlastníctva na základe listiny preukazujúcej jeho vlastnícke právo
k nehnuteľnosti žalovaný uviedol, že v preskúmavanej veci absentovala listina, ktorá preukazuje
vlastnícke práva k nehnuteľnosti.

73) K námietke neoprávnenosti rozhodovania z dôvodu rozporu s návrhom na opravu chyby žalovaný
uviedol, že v správnom konaní nie sú správne orgány viazané návrhom, ale naopak preskúmavajú
napadnuté konanie ako celok. S touto skutočnosťou súvisí aj základná zásada správneho konania –
zásada materiálnej pravdy.

74) K námietke sporu a nemožnosti riešenia sporu v katastrálnom konaní, žalovaný uviedol, že výmaz
nespôsobilej listiny, ktorá bola omylom zapísaná do katastrálneho operátu nie je možné označiť za
sporfile_2.jpg

file_3.wmf

75) Vo vzťahu k žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Sžr/99/2014 a sp zn. 4Sžr/86/2014 žalovaný upozornil na to, že žalobcom navrhovaný postup v prípade

nespôsobilých listín na zápis do katastra nehnuteľností bol Najvyšším súdom Slovenskej republiky
viacnásobne judikovaný.

76) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd podľa § 190
Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie ďalšej účastníčky konania v rade 1/ k správnej žalobe

77) Ďalšia účastníčka konania v rade 1/ (E. B., bývalá manželka žalobcu) sa vo vyjadrení zo dňa
18.03.2024 k žalobcom podanej správnej žalobe vyjadrila v tom zmysle, že návrh na opravu chyby

v katastrálnom operáte podala ona, keďže zápis v katastri týkajúci sa stavby súp. č. XXX v k.ú. G.
nezodpovedal skutočnosti. Rozhodnutia, ktoré boli správnou žalobou napadnuté, považuje za správne,
zákonné a spravodlivé. Podľa jej názoru nie je daný dôvod na iné rozhodnutie, než na rozsudok,
ktorým súd žalobu zamietne. V celom rozsahu poukázala na svoje podania v konaní predchádzajúcom
vydaniu napadnutých rozhodnutí (najmä, ale nie len, na svoje vyjadrenie zo dňa 28.07.2022 k

odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu zo dňa 17.06.2022). Poukázala tiež na argumentáciu žalovaného
uvedenú v odôvodnení napádaného rozhodnutia, i v ostatných ním vydaných rozhodnutiach, ako aj
na argumentáciu Okresného úradu Ilava, uvedenú v odôvodnení rozhodnutia č. X 13/2020 zo dňa
17.06.2022, s ktorou sa stotožňuje a vyslovený právny názor považuje za správny a zodpovedajúci
dlhodobej praxi. Tiež sa stotožnila v celom rozsahu s vyjadrením žalovaného k správnej žalobe, s

argumentáciou žalovaného tam uvedenou súhlasí a považuje ju za správnu a konzistentnú s doterajšou
praxou tak katastra, ako aj súdov.

78) V ďalšom texte svojho vyjadrenia ďalšia účastníčka konania v rade 1/ uviedla, že listina, na základe
ktorej bola sporná stavba súp. č. XXX zapísaná do podielového spoluvlastníctva žalobcu a jej osoby

nebola v zmysle dôvodov uvedených vo vyššie spomínaných rozhodnutiach listinou spôsobilou na zápis
do katastra, keďže zápis záznamom vykonaný v roku 2016 bol nezákonný. Mala za to, že je jednoznačne
zrejmé a preukázané, že došlo k chybnému zápisu v katastri a teda akékoľvek tomuto odporujúce
tvrdenia žalobcu sú irelevantné. Zápis uvedenej nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva by tiežbol v rozpore s ustanoveniami hmotného práva, pretože nedošlo k žiadnemu právnemu úkonu, ani
právnej skutočnosti, s ktorými by zákon spájal vznik, či prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Poukázala na to, že sporná stavba jednoznačne patrila jej otcovi, ktorý ju postavil a neexistuje a ani

neexistoval žiaden nadobúdací titul, ktorým by spoluvlastníctvo k stavbe nadobudol žalobca. Žalobca
existenciu takéhoto titulu nielenže nepreukázal, ale ani ju netvrdil.

79) K tvrdeniam žalobcu, že napádané rozhodnutie je v rozpore so zákonom a bolo ním porušené jeho
základné právo vlastniť majetok ďalšia účastníčka konania v rade 1/ uviedla, že toto tvrdenie nemá oporu

v skutočnosti. Žalobca nikdy predmetnú nehnuteľnosť do vlastníctva nenadobudol a zápis v katastri bol
uskutočnený len na základe chyby. Opravou tejto chyby sa tak v majetkovej sfére žalobcu nič nezmenilo.
Nedošlo ani k zásahu do jej majetkových práv. Stavba súp. č. XXX bola do katastra zapísaná záznamom,
čiže vlastnícke právo na jej základe nevzniklo a vzniknúť nemohlo. Záznam je len evidenčným úkonom,
ktorý nemá vplyv na vznik, či zánik práv, tieto vznikajú na základe iných skutočností. To, že by
žalobca nadobudol vlastnícke právo k predmetnej stavbe akýmkoľvek relevantným spôsobom, však

žalobca nepreukázal. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že od roku 1994 je v podiele 1/2 podielovým
spoluvlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. G., toto jeho tvrdenie je pravdivé a jeho
vlastnícke právo k pozemkom nikto nespochybňuje. Spoluvlastnícky podiel na pozemkoch nadobudol v
roku 1994 na základe darovacej zmluvy. Nikdy však nedošlo k prevodu vlastníctva stavieb, postavených
na uvedených pozemkoch a teda ani stavby – hospodárskej budovy súp. č. XXX. To, že Okresný úrad

ďalšiu účastníčku konania v rade 1/ a žalobcu zapísal do katastra ako spoluvlastníkov uvedenej budovy,
bolo spôsobené chybou. Zároveň je klamstvom, že by sporná stavba bola od roku 1994 v takom stave,
že bola potreba jej zbúrania. K zbúraniu predmetnej stavby nikdy nedošlo, čo je zjavné aj z podkladov
zo stavebného konania, kde je zrejmé, že na uvedenej stavbe sa zrekonštruovala strecha a pristavil sa
garážový prístrešok. Okrem toho, ak by došlo k zbúraniu stavby, nesporne by vznikla stavba nová. Obec

by v takom prípade nemohla vydať potvrdenie o tom, že stavba vznikla pred rokom 1976. Nová stavba
by tiež nepatrila do podielového spoluvlastníctva, ale do BSM.

80) Názor žalobcu, že jediným orgánom, ktorý môže zmeniť zápis ohľadne vlastníctva je súd, je podľa
vyjadrenia ďalšej účastníčky konania v rade 1/ nesprávny, keďže súd nemá právomoc meniť zápisy v

katastri.

81) Ďalšia účastníčka konania v rade 1/ v závere svojho vyjadrenia k správnej žalobe poukázala na
to, že sám žalobca uznal, že Okresný úrad Ilava postupoval v pôvodných konaniach vo veci žalobcu
(teda v konaniach, v ktorých došlo k jeho zápisu ako vlastníka nehnuteľností) absolútne nesprávne a v

rozpore so zákonom. S tým v celom rozsahu ona súhlasí. S cieľom tento nesprávny a nezákonný postup
napraviť podala návrh na opravu chyby, ktorému kataster vyhovel. Nedošlo tým k žiadnej nejasnosti a
nejednoznačnosti vo vlastníckych právach, ani k vytvoreniu pocitu právnej neistoty a nedôveryhodnosti.
Práve naopak, aktuálne všetky zápisy v katastri zodpovedajú skutočnosti, a sú v súlade so všetkými
právnymi úkonmi, ktoré boli vo vzťahu k nim v minulosti uskutočnené. To, že tento stav žalobcovi

nevyhovuje je zrejmé, ale nie je to z vecného hľadiska podstatné a ani to nie je pre súd pri jeho
rozhodovaní smerodajné. Preto ďalšia účastníčka konania v rade 1/ navrhla, aby súd žalobu zamietol.

82) Ďalší účastníci konania v rade 2/ až 4/ sa k správnej žalobe nevyjadrili.

83) Správny súd v Banskej Bystrici bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3
písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých bola od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej
Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne vedie už

na Správnom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“).

84) Správny súd v Banskej Bystrici vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), keďže účastníci konania
o nariadenie pojednávania nežiadali. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.09.2024 v súlade s § 137

ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli a na webovej
stránke súdu oznámené dňa 06.09.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).85) Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou
oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v rámci správneho súdnictva, vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení
sa so žalobou, s písomným vyjadrením žalovaného, i ďalšej účastníčky konania v rade 1/ a s pripojeným
administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel správny súd k záveru, že správnej žalobe je

možné priznať úspech.

Právny rámec

86) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení

účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

87) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

88) Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
89) Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona č. 180/2013 Z. z. (ďalej len „katastrálny zákon“), práva
k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len
„vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach

k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

90) Podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

91) Podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklopomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku

sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.

92) Podľa § 34 ods. 3 katastrálneho zákona, na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy

o správnom konaní.

93) Podľa § 36 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo
iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti
podľa tohto zákona.

94) Podľa § 36 ods. 2 katastrálneho zákona, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie
záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.95) Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, konanie o oprave chyby je konanie, v ktorom okresný úrad
opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťou alebo činnosťou iných štátnych
orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov okresného úradu. Oprava chyby sa

vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave chyby alebo protokolu o oprave chyby.

96) Podľa § 59 ods. 2 písm. d) katastrálneho zákona, okresný úrad opraví údaje zapísané do katastra v
rozpores§36ods.2,§39alebo§42,aknedošloodzápisudokatastrazáznamomkzmenevlastníckeho
práva.

97) Podľa § 59a ods. 1 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na opravu chyby podľa § 59 ods. 2
splnené, okresný úrad rozhodne o oprave chyby alebo vyhotoví protokol o oprave chyby.

98) Podľa § 28 písm. i) vyhlášky č. 461/2009 Z. z. v znení vyhlášky č. 87/2013 Z. z., na vykonanie
záznamu na návrh podľa § 34 ods. 1 zákona sú spôsobilé najmä - rozhodnutie o určení, zmene alebo

zrušení súpisného čísla stavby.

99)Podľa§31ods.1vyhláškyč.461/2009Z.z.vznenívyhláškyč.87/2013Z.z.,údajeoprávekstavbe,
ku ktorej kolaudačné rozhodnutie alebo užívacie povolenie nadobudlo právoplatnosť do 1. októbra 1976,
sa do operátu katastra zapíšu na základe oznámenia obce, kedy bola stavba postavená, aké jej bolo

pridelené súpisné číslo a kto bol jej stavebníkom.

100) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba ako „správny poriadok“),
správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť
záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností.

101) Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

102) Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

103) Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a

musí obsahovať predpísané náležitosti.

104) Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí

pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

105) Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Posúdenie veci správnym súdom

106) Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného, ďalšej účastníčky konania v rade 1/, ako

aj administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie
žalovaného nie je v súlade so zákonom. Správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán síce
vykonal vo veci rozsiahle a na účely predmetu katastrálneho konania orientované dokazovanie, o čom
svedčí obsah administratívneho spisu, avšak pri vydaní rozhodnutia, ktoré bolo následne potvrdenéi žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného vychádzal tak prvostupňový správny orgán, ako aj
žalovaný z nesprávneho právneho posúdenia veci.

107) Správny súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v predmetnej veci,
nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t.j. skutkových a
právnych tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj
prvostupňového správneho orgánu) bolo nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho
súdnictvaniejenahrádzaťčinnosťorgánovverejnejsprávy,alelenpreskúmavaťzákonnosťichpostupov

a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval
príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

108) V prejednávanej veci sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie č. X 13/2020 zo dňa 17.06.2022 vydané Okresným úradom
Ilava, katastrálnym odborom potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Prvostupňový správny orgán svojim

rozhodnutím zo dňa 17.06.2022 podľa § 59a ods. 1 katastrálneho zákona zrušil zápis záznamu
OkresnéhoúraduIlava,katastrálnehoodborusp.zn.Z784/2016nalistevlastníctvač.XXXX,katastrálne
územie G. a údaje na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G. opravil tak, že v časti A listu
vlastníctva č. XXXX vymazal zápis stavby – stavba súpisné č. XXX, postavenej na pozemku registra
C KN parcelné číslo 128/3 a v časti B listu vlastníctva č. XXXX vymazal pri spoluvlastníkovi č. 1

a spoluvlastníkovi č. 2 titul nadobudnutia - „Oznámenie o určení súpisného čísla č. 75/16 zo dňa
14.3.2016- Z 784/16. 77/16“, Kolaudačné rozhodnutie č. ŽP - 11725/2001 - FX 11 - A/10 zo dňa
18.7.2001 - Z 1935/01.-74/01“ Ostatné údaje na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G.
ponechal nezmenené. Uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdené žalovaným
je podľa názoru žalobcu prekročením právomoci správneho orgánu, ktorý daným spôsobom de facto

rozhodol o otázke vlastníctva žalobcu k spornej nehnuteľnosti.

109) V kontexte vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že mal z administratívneho spisu za
preukázané, že sporná nehnuteľnosť – stavba so súp. č. XXX bola do katastra nehnuteľností zapísaná
prostredníctvom záznamu sp. zn. Z 748/2016, a to na podklade návrhu na zápis zo dňa 22.03.2016,

ktorého prílohami boli rozhodnutie Obce Bohunice o pridelení súpisného čísla zo dňa 14.03.2016
a geometrický plán vyhotovený T. U. M. zo dňa 19.02.2016. Z predmetného oznámenia o určení
súpisného čísla vyplýva, že bolo vydané na podklade žiadosti E. B. (ďalšej účastníčky konania v rade 1/,
bývalej manželky žalobcu). Zároveň je z oznámenia zrejmé, že stavba bola postavená pred rokom 1976
a ako vlastníci stavby boli uvedení E. B., V. E., G. XX, XXX XX G. (ďalšia účastníčka konania v rade 1/)

a A. B., V. B., G. XX, XXX XX G. (žalobca).

110) Následne dňa 18.06.2020 podala ďalšia účastníčka konania v rade 1/ (E. B.) na Okresný
úrad Ilava návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte, majúc za to, že spornú nehnuteľnosť
nadobudla na základe darovacej zmluvy, zaevidovanej pod číslom V 648/94 od svojho otca H. E., nar.

XX.XX.XXXX.Vprejednávanejvecinebolosporné,ženavrhovateľkadarovacouzmluvou,zaevidovanou
pod V 1931/94 darovala žalobcovi spoluvlastnícky 1/2 podiel z parcely 127/1 o výmere 1297 m2, ako
aj podiel na záhrade o výmere 127/2, záhrade o výmere 169 m2 a záhrade č. 128 o výmere 768 m2.
Sporným však bolo to, že navrhovateľka tvrdila, že žalobcovi žiadne stavby nedarovala. Hoci v návrhu
na zápis stavby do katastra sa uvádza, že táto mala byť zapísaná do vlastníctva ďalšej účastníčky

konania v rade 1/ a žalobcu (v danom čase jej manžela), podľa ďalšej účastníčky konania v rade 1/
nebol prílohou žiaden dokument, z ktorého by vyplývali akékoľvek skutočnosti, na základe ktorých mohlo
k takémuto zápisu dôjsť. V uvedenom prípade teda absentuje akákoľvek skutočnosť, či listina, ktorá by
odôvodňovala vykonanie takého záznamu v katastri nehnuteľností, ale tiež absentuje akýkoľvek prejav
vôle, či iný úkon, ktorý by odôvodňoval vykonanie vkladu do katastra.

111) Správny súd mal taktiež z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že ďalšia účastníčka
konania v rade 1/ v doplnení návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa 29.06.2020 navrhla,
aby správny orgán opravil zápis tak, že ako vlastníka zapíše H. E. (jej otca), ktorý postavil stavbu súpisné
č. 348, a tým originálnym spôsobom nadobudol vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti.

112) Správny súd konštatuje, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je konaním, v ktorom
je možné odstraňovať výlučne chyby v zmysle § 59 Katastrálneho zákona, t.j. konanie o oprave chyby je
konaním, v ktorom okresný úrad opravuje chybné údaje katastra, ktoré vznikli jeho vlastnou činnosťoualebo činnosťou iných štátnych orgánov, notárov alebo iných osôb na základe chybných podkladov
okresného úradu. Oprava chyby sa vykoná zápisom do katastra na základe rozhodnutia o oprave
chyby alebo protokolu o oprave chyby. Pod chybami v katastrálnom operáte sa rozumie evidovanie

nesprávnych údajov alebo chybné zobrazenie v katastri nehnuteľností spôsobené formálnou chybou,
ktorá vyplýva buď z vlastnej činnosti správneho orgánu, resp. jeho predchodcom alebo z konania
iných osôb. Chybou v katastrálnom operáte z vlastnej činnosti je evidovanie chybných údajov v katastri
nehnuteľností alebo chybné zobrazenie v katastri nehnuteľností v rozpore s verejnou listinou alebo inou
listinou, na základe ktorej bol vykonaný zápis do katastra nehnuteľností.

113) V niektorých prípadoch správny orgán nemôže sám napraviť chybu, ktorú v minulosti spôsobil. V
zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány totiž môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd Slovenskej republiky v nadväznosti na čl. 2
ods. 2 Ústavy SR už konštatoval, že "ústavný princíp legality štátnej moci vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy
hovorí o viazanosti štátnych orgánov ústavou a zákonmi. Štátne orgány nie sú oprávnené konať, ak ich

na to nesplnomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon. Táto
zásada zabezpečuje v štáte pre jeho obyvateľov právnu istotu. Majú možnosť predvídať nielen následky
svojich právnych úkonov, možnosti a spôsoby uplatnenia svojich práv voči štátu, ale predovšetkým
konanie štátnych orgánov a ich zmysel. Z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR teda vyplýva, že aj keď štátny orgán,
resp. orgán verejnej moci pochybí, toto pochybenie môže napraviť len postupom v zmysle príslušných

právnych predpisov a len vtedy, ak mu to platná právna úprava umožňuje. Inštitút opravy chyby v
katastrálnom operáte tak, ako je upravený v § 59 Katastrálneho zákona, teda nemôžeme vnímať ako
univerzálny inštitút na odstraňovanie akýchkoľvek chýb v katastrálnom operáte, ktoré spôsobil okresný
úrad, katastrálny odbor, či jeho právny predchodca alebo eventuálne iný subjekt.

114) Konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je osobitným druhom správneho konania a má
nesporový charakter. Okresný úrad, katastrálny odbor nemôže teda v rámci konania o oprave chyby
rozhodovať spor o existenciu určitého práva k nehnuteľnosti. Ak sa vyskytne spor týkajúci sa existencie
práva zapísaného v katastri nehnuteľností, tento spor sa môže vyriešiť len cestou súdu, pretože len
súd má právomoc rozhodovať spory o existenciu či neexistenciu určitého práva. Vzhľadom na túto

skutočnosť je často v aplikačnej praxi pomerne náročné určiť, či je ešte okresný úrad, katastrálny odbor
oprávnenývykonaťopravuchyby,aleboužtakétooprávnenienemá.Abyokresnýúrad,katastrálnyodbor
nemal právomoc opraviť chybu v katastrálnom operáte, spor o existenciu či neexistenciu určitého práva
musí objektívne existovať – samotné nepodložené namietanie spornosti (ne)existencie určitého práva k
nehnuteľnosti zo strany jedného z dotknutých subjektov v rámci konania o oprave chyby však nevylučuje

právomoc okresného úradu, katastrálneho odboru meritórne rozhodnúť vo veci opravy chyby.

115) Z vyjadrenia žalobcu a ďalšej účastníčky konania v rade 1/ vyplýva, že ide o riešenie vecnoprávnych
sporov. V danom prípade medzi žalobcom a ďalšou účastníčkou konania v rade 1/ existuje po rozvode
manželstva jednoznačné spor vo vzťahu k otázke toho, kto je vlastníkom stavby so súp. č. XXX,

postavenej na pozemku registra C KN parcelné číslo 128/3. Opravou chýb v katastrálnom operáte sa
však nemenia právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Rozhodnutie z konania o oprave chýb v katastrálnom
operáte podľa ustanovenia § 59 Katastrálneho zákona nemá hmotnoprávne, ale iba evidenčné účinky
a nezasahuje sa ním do súkromnoprávnych vzťahov. Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je
určitým spôsobom osobitným opravným prostriedkom zameraným na výkon riadnej správy evidenčných

údajov a informácií, vrátane obnovenia hodnovernosti a tým aj záväznosti údajov katastra.

116) V predmetnej veci absentuje nesporová povaha opravy chyby v katastrálnom operáte. Rozhodnutie
vydané podľa § 59 Katastrálneho zákona nemôže zasahovať do sféry hmotnoprávnych oprávnení a
povinností účastníkov konania. Riešenie otázky vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vo vzťahu

ku ktorej ďalšia účastníčka konania v rade 1/ tvrdí, že jej vlastníkom je jej nebohý otec prostredníctvom
inštitútu opravy chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona nie je možné, ak
navrhovaná oprava nie je založená iba na zjavnom rozpore zápisu s príslušnou listinou. Orgán
verejnej správy síce tvrdí, že listinu na podklade ktorej bol vykonaný záznam sp. zn. Z 748/2016, teda
oznámenie o určení súpisného čísla vyhodnotil ako nezákonnú z dôvodu, že v nej nebolo uvedené kto je

stavebníkom dotknutej nehnuteľnosti, avšak na strane druhej je z oznámenia o pridelení súpisného čísla
zjavné, že za vlastníkov tejto stavby sú označení žalobca a ďalšia účastníčka konania v rade 1/, pričom
tento právny stav bol až do času po rozvode manželstva vyššie uvedených osôb tolerovaný ako právnesprávny. V čase vykonania záznamu nebolo medzi dotknutými subjektami sporné kto je stavebníkom
a kto vlastníkom vyššie uvedenej stavby.

117) V danom prípade teda zisťovanie súladu zapísaných údajov v katastri nehnuteľností so skutočným
stavom nesie v sebe sporovú povahu, ktorá je neoddeliteľne spojená s rozhodovaním súdu v civilnom
sporovom konaní.

118) Konaním o oprave chýb by sa mal zosúladiť stav evidovaný v katastri nehnuteľností s listinou,

ktorá vlastne definuje platný právny stav, ktorý je však sporný vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti.
V uvedenom prípade absentuje právomoc správneho orgánu na úseku katastra nehnuteľností
rozhodovať o spornom práve, resp. právomoc vyslovovať, či tu právo je alebo nie je, odstránenie právnej
spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania je možné dosiahnuť len v civilnom
sporovom konaní. Správny súd ďalej konštatuje, že spornosť nezakladá len účastníctvo dotknutých osôb
vcivilnomsporovomkonaní,predmetomktoréhojespornéprávoknehnuteľnosti,alenajmäichprocesný

postoj k premetu konania, t.j. k okolnosti, ktorá mala byť predmetom opravy.

119) Správny súd teda zdôrazňuje, že správny orgán v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte
postupuje podľa ustanovení § 59 nasl. Zákona o katastri nehnuteľností, pričom pri posudzovaní prihliada
na všetky skutočnosti s tým súvisiace, čo sa v danom prípade podľa názoru správneho súdu neudialo,

keďže správny orgán neprihliadol na sporný charakter vlastníckych práv žalobcu a ďalšej účastníčky
konania v rade 1/.

120) Poukazujúc teda na vyššie opísané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd
konštatuje, že námietky žalobcu smerujúce k tomu, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako dôvodné.

121) Ohľadom námietky žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nie je zjavné v čom vidí správny orgán
problém v zápise a v čom spočíva chyba správny súd konštatuje, že túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, keďže z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmý dôvod prečo považoval správny

orgán vykonaný záznam za nesúladný so zákonom.

122) Keďže mal správny súd za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Povinnosťou žalovaného bude opätovne rozhodnúť, a to v intenciách vyššie uvedeného právneho

názoru správneho súdu.

123) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže bol žalobca v konaní úspešný,

správny súd mu voči žalovanému priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Správny
súd zároveň nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania, keďže im správnym súdom
nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im trovy v konaní vznikli. Neboli
tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalším
účastníkom. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením (175 ods. 2 SSP).

124) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiuje prípustnákasačnásťažnosť,ktorúmôžepodaťúčastníkkonania,akbolo
rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len
tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 30, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Kataster nehnuteľností , Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Rozsudok – Kataster nehnuteľností ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024