Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, August 8, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206074
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124206074.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: TECHNOFIN, s.r.o., Masarykova 11, 080 01 Prešov, IČO:
31 731 490, právne zastúpeného: Advokátska Kancelária ŠARIŠSKÝ s.r.o., so sídlom Brezová 10, 040
01 Košice, IČO: 52 511 642, proti žalovanému: GEOPOL PREŠOV, s.r.o., Mladých budovateľov 2, 974
11 Banská Bystrica, IČO: 31 698 549, o vydanie poverenia na súpis hnuteľných vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na udelenie poverenia na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 08.07.2024 v spojení s podaním doručeným súdu dňa
31.07.2024 domáhal spísania predmetu záložného práva osobou poverenou súdom podľa § 672
Občianskeho zákonníka.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a dlžník ako nájomca uzatvorili dňa 28.03.2022
Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov (ďalej aj len ako „zmluva“). Dňa 25.11.2022 bol uzatvorený dodatok k tejto zmluve.
V zmysle článku I. zmluvy predmetom nájmu sú nebytové priestory nachádzajúce sa v A., B. C. D. E.
XX, prvé poschodie, o celkovej výmere 135,95 m2 v objekte OC AQUA. Uvedené nebytové priestory sa

nachádzajú v stavbe súp. č. XXXX, postavenej na parcele reg. C-KN č. XXXX/X, k. ú. A., (ďalej aj len ako
„nebytové priestory“ alebo „predmet nájmu“). Prenajímateľ je výlučný vlastník nebytových priestorov.

3. Nájomca písomne výpoveďou zo dňa 26.04.2024, ktorá bola doručená prenajímateľovi rovnako
dňa 26.04.2024, vypovedal zmluvu s výpovednou lehotou dvoch mesiacov, t. j. s ukončením nájmu k
30.06.2024. Nájomca neuhradil prenajímateľovi nájomné a cenu za služby spojené s nájmom odo dňa

01.02.2024, a teda nájomca dlží prenajímateľovi nájomné za nebytové priestory a za služby spojené
nájmom, aktuálne celkovú sumu spolu vo výške 7.983,74 €. Nájomca ani po opakovaných výzvach
prenajímateľa dlžné nájomne doposiaľ neuhradil.

4. Nájomca sa ku koncu doby nájmu začal sťahovať, resp. začal odstraňovať veci z predmetu nájmu,
a to i napriek tomu, že nájomné nie je nájomcom zaplatené, ani jeho zaplatenie inak zabezpečené.

Zmluvné strany si úhradu zábezpeky nájomného a ani iné zabezpečenie, z ktorého by bolo možné
dlžné nájomné uhradiť, nedohodli. Keďže nájomca sa ku koncu nájmu sťahoval, resp. odstraňoval veci z
predmetu nájmu, napriek tomu, že nájomné nezaplatil ani nie je zabezpečené, prenajímateľ pristúpil dňa
26.06.2024, cca o 15.00 hod., k realizácii svojho zákonného zádržného práva a fakticky uzatvorením
predmetu nájmu - nebytového priestoru zadržal hnuteľné veci nájomcu, ktoré sú na prenajatej veci resp.
v nebytovom priestore, a zadržal ich. K realizácii zádržného práva a faktickému zadržaniu hnuteľných

vecí došlo zo strany prenajímateľa za prítomnosti zamestnanca nájomcu – p. D. D., ktorá sa v predmete
nájmu nachádzala a bola o tom na mieste informovaná. Rovnako bol následne o zadržaní hnuteľnýchvecínachádzajúcichsavpredmetenájmuinformovanýtelefonickyajp.D.A.–výrobnýriaditeľprevádzky
nájomcu, ktorý bol o tom informovaný následne aj osobne pri jeho príchode na miesto samotné do
budovy OC AQUA, p. D. A. si vyzdvihol svoje rádio a nejaké veci. Zadržanie vecí nájomca zobral na

vedomie.

5. Prenajímateľ o zadržaní vecí nachádzajúcich sa v predmete nájmu informoval nájomcu aj písomne
listom spolu s výzvou na zaplatenie dlžného nájomného a odplaty za služby poskytnuté s nájmom.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu spolu s návrhom výpis z LV č. XXXXX, k. ú. A.;
zmluvu o nájme nebytových priestorov; dodatok k zmluve; faktúry; zoznam vydaných faktúr; výpoveď
zo zmluvy o nájme; výzvu na zaplatenie dlhu.

7. Z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v A., B. C. D. E. XX, a to nebytové priestory č. X – X, v suteréne, na prízemí a na 1.

poschodí budovy so súp. E. XXXX – budova obchodu a služieb, zapísanej na LV č. XXXXX, k. ú. A..

8. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.03.22022 uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov
v znení jej Dodatku z 25.11.2022, na základe ktorej prenechal žalobca ako prenajímateľ žalovanému
ako nájomcovi do dočasného užívania nehnuteľnosti nachádzajúce sa v OC AQUA o celkovej výmere

135,95 m2 počnúc 01.05.2022.

9. V zmysle zmluvných dojednaní a oznámenia prenajímateľa bol žalovaný ako nájomca povinný
uhrádzať pravidelne mesačne odplatu za užívanie predmetu nájmu, t. j. nájomné a zálohové platby za
služby ktoré činili 1.132,50 € bez DPH a od 01.01.2023 boli v sume 1.254,18 € bez DPH.

10. Žalobca vystavil žalovanému
- faktúru č. 2024037, splatnú dňa 25.02.2024, za obdobie 3/2024, na sumu 1.505,02 €,
- faktúru č. 2024062, splatnú dňa 25.03.2024, za obdobie 3/2024, na sumu 1.619,68 €,
- faktúru č. 2024088, splatnú dňa 25.04.2024, za obdobie 4/2024, na sumu 1.619,68 €,

- faktúru č. 2024115, splatnú dňa 25.04.2024, za obdobie 5/2024, na sumu 1619,68 €,
- faktúru č. 2024140, splatnú dňa 25.06.2024, za obdobie 6/2024, na sumu 1.619,68 €

11. Žalovaný v liste zo dňa 26.04.2024 vypovedal nájomnú zmluvu, pričom po uplynutí výpovednej doby
dvoch mesiacov, sa mal nájom skončiť k 30.06.2024.

12. Právny zástupca prenajímateľa zaslal nájomcovi dňa 04.07.2024 výzvu na bezodkladné zaplatenie
dlhu, ktorý v uvedenému dňu činil spolu sumu vo výške 7.983,74 € s DPH. Zároveň oznámil nájomcovi,
že dňa 26.06.2024 pristúpil k realizácii svojho zákonného zádržného práva k jeho hnuteľným veciam
umiestneným v prenajatom nebytovom priestore.

13. Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“), na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ
nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo
osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.

14. Podľa § 672 ods. 2 OZ, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou
poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde
do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné
nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo,
do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou

poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.

15. Podľa § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať,
aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.

16. Podľa § 151s ods. 4 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
dlžníka o zadržaní veci a jeho dôvodoch.17. Podľa § 2 ods. 2 Exekučného poriadku ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj
ďalšiu činnosť. Podľa § 193 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekútor môže v rámci ďalšej činnosti
vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.

18. Vyhovenie návrhu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa
tvrdí a osvedčí, že existuje nájomný vzťah medzi stranami a osvedčí sa splnenie predpokladov pre
uplatnenie zádržného práva a včasnosť podania návrhu na vykonanie takto zadržaných hnuteľných
vecí. Je potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce vykonať

súpis hnuteľných vecí. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi súpisu hnuteľných vecí.
Osvedčenie z procesného hľadiska znamená, že konkrétne tvrdenie navrhovateľa je možné považovať
za s veľkou pravdepodobnosťou zodpovedajúce skutočnému stavu, t. j. ktoré umožňuje konajúcemu
súdu prijať záver o existencii takého skutkového stavu, ktorý je navrhovateľom tvrdený. Preukázanie
alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich vykonať súpis hnuteľných vecí posudzuje súd len podľa
obsahu návrhu a k nemu pripojených listín.

19. Zákonné zádržné právo patrí prenajímateľovi a je zabezpečovacím prostriedkom, ktorého primárny
účel je poskytnúť bezodkladnú ochranu právam prenajímateľa na uspokojenie jeho pohľadávky na
nájme voči nájomcovi v prípade, ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci napriek tomu, že
nájomné nie je zaplatené. Z citovaného ustanovenia § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že

prenajímateľ môže žiadať o súpis hnuteľných vecí osobou poverenou súdom za predpokladu existencie
nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom a za kumulatívneho splnenia ďalších podmienok,
a to: 1.) nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, 2.) nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené,
3.) prenajímateľ už zadržal veci na vlastné nebezpečenstvo, 4.) do 8 dní od zadržania vecí na vlastné
nebezpečenstvo požiadal prenajímateľ o súpis osobou poverenou súdom. Pokiaľ tieto podmienky

prenajímateľ nedodrží, platí, že tieto veci musí nájomcovi vydať, v dôsledku čoho mu záložné právo
nadobudnuténazákladeustanovenia§672ods.1Občianskehozákonníkakhnuteľnýmveciamzanikne.
Ak nedôjde k osvedčeniu splnenia čo i len jedného z vyššie uvedených zákonných predpokladov, nie je
možné vyhovieť návrhu na udelenie vykonania súpis zadržaných hnuteľných vecí

20. Z vyššie citovaného ustanovenia je tiež zrejmé, že jeho aplikácia je podmienená tým, aby nájomca
už v čase zadržania vecí vykonal objektívne úkony smerujúce k odstráneniu vecí, resp. k presťahovaniu
sa z prenajatej nehnuteľnosti. Z podstaty veci vyplýva že stačí, ak nájomca vykonáva prípravné úkony,
bezprostredne smerujúce k sťahovaniu, pretože ak by už sťahovanie prebehlo, nebolo by možné súpis
vecí vykonať, avšak zároveň nestačí len dohad o tom, že nájomca by sa teoreticky mohol chcieť

presťahovať, alebo presunúť veci umiestnené v prenajatej nehnuteľnosti. Prenajímateľ teda v zásade
nemôže zadržať veci len v situácii hrozby, že sa nájomca bude sťahovať alebo odstraňovať veci z
predmetu nájmu.

21. Z ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že o súpis vecí osobou poverenou súdom

môže prenajímateľ žiadať výlučne na základe toho, že veci nájomcu zadržal na vlastné nebezpečenstvo.
O súpis tak žiada v čase, kedy je známe, ktoré veci nájomcu zadržal.

22. Z obsahu návrhu žalobcu vyplýva, že tento požiadal súd o vykonanie súpisu hnuteľných vecí
nachádzajúcich sa v predmetnom nebytovom priestore dôvodiac, že dlžník je v omeškaní s úhradou

nájomného v zmysle zmluvy zo dňa 28.03.2022 v znení dodatku a nereagoval na výzvu na zaplatenie
dlhu.

23. Na základe predložených listinných dôkazov súd konštatuje, že žalobca v čase podania návrhu
neosvedčil existenciu nájomného vzťahu medzi ním a žalovaným, a teda súd nemá preukázanú

podmienku existencie nájomného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom, keďže nájomný vzťah
medzi stranami konania mal skončiť k 30.06.22024.

24. Ďalej je potrebné uviesť, že z návrhu nie je zrejmé, ktoré hnuteľné veci boli zadržané. Pokiaľ
skutočne došlo k zadržaniu vecí, žalobca musí vedieť identifikovať, ktoré konkrétne veci zadržal, čo však

nevyplýva ani z prílohy návrhu.

25. V prípade, ak už žalobca realizoval svoje zádržné právo, je podstatné či návrh na vykonanie súpisu
vecí bol podaný v zákonnej lehote ôsmich dní od ich zadržania, pretože v prípade nepodania takéhotonávrhu v zákonom určenej lehote zádržné právo zaniká a prenajímateľ má povinnosť zadržané veci
vydať. V danom prípade mal žalobca pristúpiť k zadržaniu hnuteľných vecí patriacich žalovanému dňa
26.06.2024, pričom návrh bol podaný na súde dňa 08.07.2024, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty.

26. Z uvedených dôvodov nezostalo súdu iné ako konštatovať, že žalobca nepreukázal kumulatívne
splnenie zákonných podmienok návrhu v zmysle ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čoho
dôsledkom bolo nevyhovenie jeho žiadosti o vykonanie súpisu hnuteľných vecí súdom poverenou

osobou.

27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Týmto rozhodnutím sa na súde končí konanie o návrhu na nariadenie súpisu zadržaných hnuteľných
vecí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Pretože bol žalobca v spore v
celom rozsahu neúspešný, žalovanému by vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovanému však žiadne trovy nevznikli, pretom mu súd právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).