Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 11, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Cpr/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722202929
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8722202929.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: I.V.A., s.r.o, so

sídlom Komenského 848, 069 01 Snina, IČO: 36 452 751 právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581 proti
žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. právne zastúpená: Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029
o určenie, že pracovný pomer nevznikol, o zaplatenie 40 930,07 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 26448,07 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne z tejto sumy od 14.10.2022 do zaplatenia.

II. Určuje, že pracovný pomer medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom
na podklade pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2008 nevznikol.
IIa. V tejto časti konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 14482 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne z tejto sumy od 14.10.2022 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IIIa. V tejto časti konania žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 19.10.2022 sa žalobkyňa domáhala určenia, že I. pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovanou na podklade pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2008 nevznikol a zároveň II.
uloženia povinnosti žalovanej, zaplatiť žalobkyni sumu 40 930,07 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5% ročne z tejto sumy odo dňa 14.10.2022 do zaplatenia.
1.1. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je obchodnou spoločnosťou, v ktorej je v súčasnosti žalovaná
spoločníčkou s obchodným podielom 50% na základnom imaní spoločnosti, a v ktorej bola v období od
04.03.2020 do 21.04.2022 zároveň aj jednou z dvoch konateliek konajúcich spoločne. Žalovaná bola už

v skoršom období a to od marca 2005 do marca 2015 jedinou spoločníčkou spoločnosti a zároveň aj
jedinou konateľkou oprávnenou konať v mene spoločnosti samostatne.
Žalovaná v pozícií jedinej konateľky uzavrela v mene spoločnosti sama so sebou dňa 15.04.2008
pracovnú zmluvu na pozíciu ekonóm bez ďalšej špecifikácie náplne práce.
Žalobkyňa osobou súčasnej konateľky a spoločníčky E. F. nemala vedomosť o znení spornej pracovnej
zmluvy anadobudlajuažpočaskonkurznéhokonaniavroku2021vedenéhonaOkresnomsúdePrešov.
Pochybnosti o právnej platnosti spornej pracovnej zmluvy nadobudla žalobkyňa v dôsledku

právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 21Cpr/10/2020, ktorý prejudiciálne
konštatoval neplatnosť pracovnej zmluvy bývalého konateľa spoločnosti žalobkyne G. C., ktorú uzavrel
za obdobných okolností ako žalovaná spornú pracovnú zmluvu.Proti spoločnosti žalobkyne v čase podania žaloby prebieha inšpekcia Inšpektorátu práce Košice a to
na podklade podnetu žalovanej, kde inšpekcia požaduje od žalobkyne evidenciu pracovného času
žalovanej, rozpis zmien, stav jej mzdy, nároky na jej stravovanie a skončenie pracovného pomeru.

Taktiež je podstatnou skutočnosťou, že žalovaná e-mailovou správou zo dňa 18.07.2022 doručila
konateľovi žalobkyne výpoveď z pracovného pomeru podľa § 67 ZP, pričom pracovný pomer by sa podľa
tohto úkonu mal skončiť ku dňu 30.09.2022.
V čase predchádzajúcom vzniku pochybnosti o platnosti uzavretia pracovného pomeru žalovanej
si žalovaná vyhotovovala výplatné lístky, mzdové listy a taktiež si vo svojej výlučnej kompetencii

vyplácala mzdu. Z dôvodu komplikovanej ekonomickej situácie spoločnosti vyplácala žalobkyňa platby
predstavujúce mzdu žalovanej, nie na mesačnej báze, ale nárazovo a to z poverenia žalobkyne ako
súčasť platieb za dodaný tovar prostredníctvom odberateľov de facto uhrádzajúcich kúpnu cenu.
Žalobkyňa ďalej uvádza, že hlavným predmetom konania je predovšetkým prejudiciálne
skúmanie platnosti uzavretia spornej pracovnej zmluvy, pričom z tvrdených skutočností a predložených
dôkazov vyplýva, že sporná pracovná zmluva je absolútne neplatná a to z dôvodu konfliktu záujmov

na jednej strane a na strane druhej pre nesplnenie základných podmienok závislej práce v zmysle
zákonníka práce. Sporná pracovná zmluva bola uzavieraná v zrejmom konflikte záujmov, keď žalovaná
hľadiaca výlučne na svoj osobný prospech uzavrela kontrakt, ktorým sa zazmluvnila ako osoba
vykonávajúca funkciu ekonóm bez špecifikácie náplne práce, čím konkurovala úlohám, ktoré sú
povinnosťou konateľa a aj keď mala plnenie tých istých povinnosti žalobkyňa zabezpečené týmto

konateľom. Žalovaná chcela uzavrieť najvýhodnejšiu zmluvu ako zamestnankyňa, ale súčasne nebolo
v záujme spoločnosti hradiť mzdu za výkon činnosti, ktoré prináležia konateľovi. Konanie v mene
spoločnosti pri uzavretí spornej pracovnej zmluvy tak bolo v rozpore s § 22 ods. 2 v spojení s §
39 O.Z. Žalobkyňa ďalej poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/92/97, podľa
ktorého medzi konateľom a spoločnosťou s ručením obmedzeným môže síce byť platne uzavretý

pracovný pomer avšak len za podmienky, že je dohodnutý so všetkými náležitosťami, aby sa náplň práce
zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala, a aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu pracovného
pomeru, a že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka pracovný pomer
nemôže vzniknúť a to ani konkludentne.
Pri zvážení, že všeobecná definícia pozície ekonóma v sebe zahŕňa úlohy, ktoré Obchodný zákonník v §

133 - 135a predpisuje konateľovi a činnosti žalovanej ako zamestnankyne či ako štatutára, preto nebolo
možné odlíšiť, považuje žalobkyňa v záujme ochrany práv spoločnosti pracovnú zmluvu za absolútne
neplatnú a pracovný pomer za neexistentný. Na tom nič nemení ani dlhodobo tolerovaný protiprávny
stav.
Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neexistencie vzniku pracovného pomeru tento je podľa

žalobkyne daný, pretože jej pozícia je v dôsledku pochybnosti toho času neistá a môže spôsobiť závažne
právne problémy vyplývajúce z pochybnosti a) aká bola miera zodpovednosti žalovanej pri výkone
jej činnosti, ak zodpovednosť zamestnanca je oproti zodpovednosti konateľa diametrálne odlišná, b)
o problematickosti zodpovednosti žalobkyne vo vzťahu k orgánom inšpekcie práce, pretože nie je
jednoznačné či mala žalobkyňa povinnosti voči žalovanej ako jej zamestnávateľ, c) o neurčitosti povahy

vzájomných nárokov, nakoľko žalovaná si vyplácala mzdu, na ktorú pri tejto právnej úvahe nemala
právny nárok a vyplatené plnenia sú bezdôvodným obohatením, d) o právnom účtovaní prípadných
nárokov z pracovného pomeru, e) o hypotetickej trestnoprávnej zodpovednosti spojenej s nevyplatením
mzdy, ak na ňu nárok vznikol.
Pokiaľ ide o žalované bezdôvodné obohatenie vo výške 40 930,07 Eur, ide o neoprávnene vyplatenú

mzdu žalobkyňou žalovanej.

2. Žalovaná sa k žalobe vecne vyjadrila prvýkrát podaním doručeným súdu dňa 01.03.2023 (č.l.
117-120), v ktorom uviedla, že súčasná právna úprava nebráni tomu, aby určité činnosti pre obchodnú
spoločnosť vykonávala fyzická osoba – zamestnanec, ktorý je zároveň aj štatutárnym orgánom a to

na základe pracovnoprávneho vzťahu. Žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžo/36/2016, podľa ktorého nie je však vylúčené, aby spoločnosť uzavrela s konateľom pracovnú
zmluvu, ktorej predmetom však bude odlišná činnosť od pôsobnosti konateľa ako štatutárneho orgánu.
Žalovaná ďalej uviedla, že aj právna náuka k § 7 ods. 3 ZP zastáva názor, že odkaz ods. 3 poukazuje
len na možnosť súbehu pracovného pomeru s právnym vzťahom obchodného práva, v ktorom fyzická

osoba - člen štatutárneho orgánu pôsobí paralelne popri pracovnom pomere. Nemožno však vylúčiť,
aby medzi členom štatutárneho orgánu a zamestnávateľom bol založený pracovný pomer, pri ktorom
druhom práce by bola iná pracovná činnosť než je výkon funkcie člena štatutárneho orgánu. Vždy je
smerodajný charakter vykonávanej práce. V súlade s príslušnými ustanoveniami ObchZ. do pôsobnostifunkcie konateľa spoločnosti patrí okrem iného vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Výkon
funkcie ekonóma však zahŕňa ďaleko rozsiahlejší okruh činností ako vyššie uvedené činnosti konateľa
spoločnosti v danej oblasti. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah vykonávanej činnosti zo strany

konateľa spoločnosti a ekonóma stotožňovať. Žalovaná v rámci výkonu svojej pôsobnosti na základe
pracovnej zmluvy uskutočňovala predovšetkým tieto činnosti: vedenie jednoduchého a podvojného
účtovníctva, pripravovanie účtovných a štatistických výkazov, účtovných závierok, zúčtovania daňových
priznaní, evidenciu DPH, vyúčtovanie pracovných ciest, evidenciu a účtovanie majetku, zodpovednosť
za správne zaúčtovanie účtovných položiek, vypracovanie pravidelných mesačných, štvrťročných

a ročných uzávierok a príprava podkladov pre štatistický úrad, komunikovanie s kontrolnými a
daňovými úradmi, audítormi a ostatnými inštitúciami. Podľa žalovanej je tak zrejmé, že na základe
pracovnej zmluvy nevykonávala pracovné činnosti, ktoré spĺňajú kritéria výkonu konateľského oprávnení
a povinností vyplývajúcich zo záväzkového obchodnoprávneho vzťahu.
Pokiaľ ide o tvrdený konflikt záujmov žalovaná poukazuje na to, že v čase uzavretia pracovnej zmluvy
bola jedinou konateľkou a jedinou spoločníčkou žalobkyne, pričom pokiaľ by považovali tvrdenia

žalobkyne za správne, v takomto prípade by žalovaná ako konateľ spoločnosti konala v rozpore so
svojimi vlastnými záujmami ako spoločníka žalobkyne. Uvedené tvrdenie by bolo v rozpore so základnou
logikou.
Pokiaľ ide o žalobkyňou citovaný § 22 ods. 2 OZ, žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp. zn. 32Cdo/679/2009, podľa ktorého samotná existencia rozporu záujmov zástupcu so záujmami

zastúpeného k zákonnému zákazu zastupovať nestačí; rozpor záujmov musí reálne existovať.
Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, žalovaná cituje § 222 ods. 1 ZP, ale najmä §222 ods. 6 ZP,
podľa ktorého vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať,
ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené
alebo omylom vyplatené a to v lehote do troch rokov od ich výplaty. Z vyššie uvedeného zákonného

ustanovenia vyplýva, že nárok zamestnávateľa na vrátenie vyplatenej mzdy závisí predovšetkým od
dobromyseľnosti zamestnanca teda od skutočnosti či vedel alebo vzhľadom na okolnosti prípadu mohol
vedieť, že sa jedná o nesprávne určené alebo omylom vyplatené sumy. Keďže žalovaná odo dňa
vzniku pracovného pomeru riadne vykonávala všetky pracovné činnosti a to v súlade a za podmienok
stanovených pracovnou zmluvou, za čo jej patrila mzda v dohodnutej výške a keďže žalobkyňa až

do dňa podania tejto žaloby žiadnym spôsobom platnosť uzatvorenej pracovnej zmluvy nenamietala,
žalovaná nemala dôvod spochybňovať dôvodnosť prijatých súm predstavujúcich jej mzdu.
Žalovaná zároveň okrem dôvodnosti uplatneného nároku namieta aj jeho výšku, keďže suma vo výške
26 448,07 Eur, ktorá jej mala byť uhradená zo spoločnosti H. I. jej nikdy uhradená nebola.
Žalovaná považuje tvrdenia žalobkyne v tomto konaní za zmätočné, pretože v liste zo dňa 08.07.2022

sama žalobkyňa uviedla: ,, ... ste riadnou zamestnankyňou spoločnosti I.V.A. na pozícií účtovník.“
Žalovaná ma teda za to, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

3. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis,
výsluchom žalovanej ako aj výsluchom svedkov a zistil nasledujúce:

3.1. Z výpisu z Obchodného registra ( č.l. 32-33) je zrejmé, že žalovaná bola v čase od 12.03.2005 do
02.03.2015 jedinou spoločníčkou a zároveň jedinou konateľkou žalobkyne.
3.2. Dňa 15.04.2008 došlo medzi žalobkyňou ako zamestnávateľom, za ktorú konala konateľka –
žalovaná a žalovanou ako zamestnancom k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Podľa bodu 1. pracovnej
zmluvy zamestnanec A. B. bude pracovať v pracovnom zaradení ako ekonóm.

3.3. V spise sa ďalej nachádza niekoľko listín tykajúcich sa korešpondencie medzi žalobkyňou
a žalovanou ohľadom odovzdania účtovných dokladov žalobkyne, čo však pre rozhodnutie v danej veci
nemá podstatný význam, preto súd nepovažuje za potrebné sa týmito listinami osobitne zaoberať.
3.4. Listom zo dňa 11.07.2022 žalovaná podala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru (č.l. 18).
3.5. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13CoPr/4/2022 (č.l.83-90) vyplýva, že ním bol potvrdený

rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 21Cpr/10/2020-193 v časti zamietnutia nároku na zaplatenie
mzdy žalobcu za obdobie december 2019 – marec 2020 a v prevyšujúcej zamietavej časti a vo výroku
III. bol rozsudok zrušený a vrátený na nové konanie. Predmetom tohto konania bola žaloba bývalého
konateľa žalobkyne J. G. C. voči žalobkyni o zaplatenie odmeny a mzdy v sume 10 569,43 Eur s prísl.
Krajský súd v Prešove uviedol:

„30. Zároveň správne súd prvej inštancie v bodoch 48 a 49 svojho odôvodnenia ustálil, že medzi právami
a povinnosťami žalobcu ako riaditeľa spoločnosti ako aj jeho právami a povinnosťami ako konateľa
obchodnej spoločnosti došlo k situácií, že z obsahu spisu nevyplýva jednoznačný záver o tom, že pri
výkone týchto funkcií nemal tieto práva a povinnosti kumulované medzi obidvoma funkciami.31. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, že súd prvej inštancie neprihliadol na predloženú pracovnú
náplň z dôvodu, že táto bola žalobcom predložená až v priebehu konania, odvolací súd uvádza,
že z hľadiska obsahu pracovnej zmluvy Zákonník práce tak ako to správne podčiarkol súd prvej

inštancie zakotvuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktoré sú nevyhnutné ku vzniku pracovnej
zmluvy. Patrí k nim druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a mzdové podmienky.
Ak sa zmluvné strany nedohodnú na týchto podstatných obsahových náležitostiach pracovnej zmluvy,
pracovná zmluva nevznikne. Podstatné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy majú primárny význam
pre rozsah dispozičnej právomoci zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zákonník práce nedefinuje

presne čo je druh práce ani spôsob jeho dojednania účastníkmi, no zo samotného pojmu druh práce
vyplýva, že musí vykazovať určité druhové určenie práce. Pri identifikácii druhu práce je nutné uviesť
niektoré charakteristické pracovné činnosti, ktoré bude zamestnanec vykonávať, aj keď nejde o detailnú
pracovnú náplň. Správne vyvodil súd prvej inštancie, že pokiaľ v pracovnej zmluve zo dňa 19.07.2019
(č.l. 9 spisu) absentuje spôsob vymedzenia druhu práce, tento nedostatok nemôže odstrániť ani
predloženie pracovnej náplne ku pracovnej zmluve (č.l. 47 spisu), nakoľko v zmysle Zákonníka práce

pracovnú náplň, ktorá sa z hľadiska svojej právnej povahy považuje za pokyn zamestnávateľa môže
zamestnávateľ pripojiť ku pracovnej zmluve aj neskôr, no táto skutočnosť neznamená, že v samotnej
pracovnej zmluve nemusí byť uvedený druh práce, čo v tomto prípade ako správne uzavrel súd prvej
inštancie absentuje.
32. V súlade s názorom súdu prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že vzhľadom na špecifikum

prejedávanej veci, kedy žalobca zároveň bol aj konateľom obchodnej spoločnosti je nutné prihliadnuť k
absencii tejto podstatnej náležitosti tak, aby boli odlíšené činnosti konateľa a riaditeľa. Pracovná zmluva
nepochybne musí obsahovať druh práce a jeho stručnú charakteristiku, čo v danom prípade nepochybne
vo veci absentuje a ani predložená pracovná náplň nemá potenciál zhojiť tento nedostatok v pracovnej
zmluve, čo správne vyhodnotil súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení.

33. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 51, kedy súd prvej
inštancie poukázal na konflikt záujmov, keď žalobca podpísal predmetnú pracovnú zmluvu ako za
zamestnanca tak aj za zamestnávateľa, pričom ako vyplýva aj zo zmluvy o výkone funkcie konateľa (č.l.
10 spisu a nasledujúce) povinnosťami konateľa je okrem iného plniť uznesenia valného zhromaždenia,
zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie, vyhotovovať úplne znenie spoločenskej zmluvy po jej

zmenách, podávať návrhy na zápis zmien zapísaných údajov v obchodnom registri, prijímať rozhodnutia
o ročných plánoch spoločnosti, zohľadňovať všetky dostupné informácie, ktoré si vedel zaobstarať
pri prijímaní týchto rozhodnutí, predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie ročnú individuálnu
závierku, viesť zoznam spoločníkov, zvolávať valné zhromaždenie. Nepochybne z týchto povinností,
ktoré sú uvedené v zmluve o výkone funkcie konateľa ako aj z ustanovení Obchodného zákonníka

nevyplýva záver o tom, že osoba, ktorá koná za obchodnú spoločnosť zároveň štandardne môže
uzavrieť platnú pracovnú zmluvu so sebou samým v akejkoľvek pozícií. Podľa názoru odvolacieho súdu
predmetné konanie v prípade sporu vyžaduje nepochybné preukázanie toho, že konateľ konal tak so
súhlasom spoločníkov. Toto žalobca nepreukázal.“
3.6. Ďalej sa súd oboznámil so zmluvou o výkone funkcie konateľa (č.l. 124 - 125) zo dňa 08.03.2005

uzavretej medzi žalobkyňou, za ktorú konala žalovaná a žalovanou. Podľa článku II. ods. 5 konateľ
spoločnosti (teda žalovaná) je povinný najmä plniť uznesenia valného zhromaždenia, zabezpečiť riadne
vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, predkladať valnému zhromaždeniu na schválenie ročnú
individuálnu závierku a návrh na rozdelenie zisku, prípadne úhradu strát.
3.7. Podaním zo dňa 09.10.2023 (č.l. 154) žalobca vzal žalobu späť v časti o vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 26 448,07 Eur spolu s prísl. spočívajúcim v úrokoch z omeškania.
3.8. Výzvou zo dňa 17.10.2023 (č.l. 156) požiadal súd žalovanú, aby vysvetlila za čo jej boli vyplatené
sumy 4 000 Eur dňa 19.03.2021 od spoločnosti MSM Land system s.r.o., 4 354 Eur dňa 06.04.2021 H. I.
E.a6128Eurdňa18.06.2021odspoločnostiMSMLandsystems.r.o.Žalovanáodpovedalapodanímzo
dňa 20.10.2023 (č.l. 158), kde uviedla, že súdu zasiela výpisu z účtu za obdobie od 03/2021 do 06/2021,

pričom uvedené sumy boli skutočne žalovanej poslané od uvedených spoločností a to na nevyplatenú
mzdu, ktorú jej mala zaplatiť žalobkyňa. S podpísanými zmluvami a teda aj takýmto spôsobom výplaty
mzdy dali súhlas pán F. a pani F.. Tieto tvrdené skutočnosti žalovaná preukázala zaslanými prílohami
na č.l. 159 - 175, z ktorých vyplýva, že skutočne uvedené sumy jej boli vyplatené ako mzda a to so
súhlasom konateľky spoločnosti E. F. ako aj H. F..

3.9. Súd vo veci vykoval pojednávanie dňa 27.11.2023 (č.l.178 - 185). Na tomto pojednávaní žalobkyňa
zotrvala na svojej žalobe v znení úpravy vykonanej čiastočným späťvzatím a rovnako na svojej obrane
zotrvala aj žalovaná. Žalovaná predložila písomnosť s názvom „Hlavné úlohy - marec 2016“, z ktorej
malo vyplývať, že existuje voči nej nadriadený zamestnanec, ktorý jej ukladal pracovné úlohy, pretožev bode 5. je uvedené, že má vykonať zosúladenie a nastavenie skladového hospodárstva a poskytnúť
údaje: vstup DPH/výstup DPH od mesiaca 12/2015 až po súčasnosť. Rovnako súdu predložila „Dohodu
o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.01.2021“ na strane žalobkyne podpísanú nie len žalovanou,

ale aj E. F. ako druhou konateľkou, pričom touto dohodou sa však menila iba výška hrubej mzdy tak,
aby dosahovala výšku minimálnej mzdy. Rovnako sa to týka aj „Dohody o zmene pracovnej zmluvy
z 01.05.2018“, kde sa však dohodnutá mzda zvyšovala na sumu 3 000 Eur, pričom za zamestnávateľa
teda žalobkyňu bola zmluva podpísaná inou osobou ako žalovanou. Týmito dohodami o zmene
pracovnej zmluvy žalovaná preukazovala, že jej postavenie ako zamestnanca bolo spoločnosti známe

a bolo rešpektované.
Na pojednávaní žalovaná uviedla, že jej pracovné zaradenie ekonóm zahŕňalo vedenie komplet
účtovníctva, komunikáciu s orgánmi štátnej správy, vedenie mzdovej a personálnej agendy a pod. Pokiaľ
sa týka ostatných zamestnancov na dojednávanie zákazok bol zamestnaný pán J. H. F. ako obchodný
zástupca spoločnosti a riaditeľom spoločnosti bol A. K. C. a on mal na starosti obchodnú činnosť.
Náplňou práce obchodného riaditeľa A. C. malo byť riadenie spoločnosti s tým, že práve on a J. H. F.

dojednávali pre spoločnosť zákazky. Pokiaľ ide o vedenie účtovníctva pokyny jej dávali J. H. F. a pán
A. C.. Žalovaná teda tvrdila, že bola podriadená A. C. a J. H. F., ktorý je vydávali záväzné pokyny, čo
sa týka účtovníctva.
Súd ako svedka vypočul bývalého konateľa p. G. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ako však vyplýva už zo
skôr oboznámených rozsudkov, je rovnako v súdnom spore so žalobkyňou a to z obdobných dôvodov.

Tento uviedol, že pani B. poznal z pôsobenia vo firme. Uviedol, že v spoločnosti existovala organizačná
štruktúra, ale bližšie ju nekonkretizoval s tým, že on bol podriadený pánovi H. F. a pánovi L. F.. Títo mu
mali ukladať pokyny k výkonu práce. Pokiaľ ide o žalovanú, jej nadriadeným mali byť rovnako L. F. a H.
F. a oni jej dávali pokyny k výkonu práce. Pani B. v spoločnosti pracovala ako účtovníčka, riešila agendu
personálnu, účtovnú a mzdovú.

Súd ako svedka ďalej vypočul A. H. C. rovnako bývalú zamestnankyňu žalobkyne, ktorá je rovnako
v spore so žalobkyňou o vyplatenie mzdy. Táto uviedla, že pozná pani B., pretože v čase, keď bola
zamestnaná v tejto spoločnosti, pani B. bola spoločníčkou spoločnosti. Zároveň bola účtovníčkou.
Svedkyňa uviedla, že nadriadeným jej právne bol konateľ L. F., ale prakticky bol nadriadený H. F., ktorý
viedol celú spoločnosť. Pokiaľ ide o žalovanú, tá mala na starosti celú účtovnú agendu. Svedkyňa ďalej

potvrdila, že skutočne sa mzdy v určitom období vyplácali tak, že sa presmerovala suma za predaj tovaru
na účty zamestnancov.
Žalobkyňa ďalej súdu predložila rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 06.03.2023 (č.l. 192)
o tom, že sa vykonáva inšpekcia u žalobkyne na základe podnetu žalovanej.
3.10. Súd ďalej pojednával dňa 11.01.2024, kde vykonal výsluch svedka A. K. C., ktorý u žalobkyne bol

v minulosti zamestnaný ako generálny riaditeľ. Tento uviedol, že pani B. pozná, mal s ňou ako kolegiálne
tak aj priateľské vzťahy. Svedok uviedol, že u žalobkyne pôsobil v období rokov 2000 - 2018, pričom zo
správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že zamestnancom bol od 26.04.2005 - 30.04.2018. Uvádza, že do
spoločnosti pribral žalovanú on a to ako účtovníčku v roku 2005 a neskôr v roku 2008 začala pracovať
na pracovnú zmluvu, keď spoločnosti teda žalobkyni sa začalo dariť a potrebovala už ekonómku na

spracovanie účtovných dokladov. Pokiaľ ide o žalovanú svedok tvrdil, že mu bola podriadená pretože
bola síce majiteľkou, ale ekonomicky to riadil on. Na otázku či dával pokyny žalovanej uviedol, že
vychádzali spolu veľmi dobre, starala sa pani B. o papiere, o ministerstvo hospodárstva a o všetko po
ekonomickej stránke. Svedok uviedol, že v podstate išlo o spoluprácu medzi ním, pani B. a pánom H.
F.. Prácu žalovanej mal zadávať svedok C. ako aj pán F. a neskôr od obdobia roku 2012 – 2013 to už

bol pán F., ktorý robil ekonomiku.
Na tomto pojednávaní súd vypočul aj žalovanú, ktorá uviedla, že v období rokov 2005 - 2008 bola síce
vo výpise z obchodného registra uvádzaná ako konateľka a spoločníčka, ale celú spoločnosť riadil pán
C. a pán F.. Žalovaná na výzvu súdu predložila listinu s názvom „Organizačná štruktúra spoločnosti
k 01.02.2017 (č.l.250)“, z ktorej vyplýva, že najvyšším orgánom spoločnosti bolo valné zhromaždenie,

následne to bol konateľ a riaditelia úsekov, pričom riaditeľkou ekonomického úseku mala byť A. B.. To, či
táto organizačná štruktúra aj v skutočnosti existovala a aké vzťahy podriadenosti z nej vyplývali, zrejmé
nie je.
Zároveň bola súdu predložená aj pracovná zmluva A. K. C. (č.l.252) zo dňa 24.04.2005 za žalobkyňu ako
zamestnávateľapodpísanúkonateľkouspoločnostiA.B.,podľaktorejA.K.C.malpracovaťvpracovnom

zaradení ako riaditeľ spoločnosti. Znova však zmluva neobsahuje ani stručný popis pracovnej činnosti,
preto nie je možné z tejto pracovnej zmluvy vydedukovať aké boli jeho povinnosti.
3.11. Následne sa k predmetu konania vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 22.01.2024 (č.l.255 - 256)
kde uviedla, že síce v pracovnej zmluve zo dňa 15.04.2008 nie je uvedená charakteristika práce, avšaknemali by byť pochybnosti o obsahovej náplni žalovanej, pričom nedodržanie písomnej formy pracovnej
zmluvy, v tomto prípade uvedenie stručného opisu pracovnej činnosti, nespôsobuje neplatnosť tejto
zmluvy. Poukázala následne na rozhodnutie Ústavnéhu súdu SR č. 460/2012, z ktorého vyplýva, že

pracovná zmluva môže byť uzatvorená aj ústne, prípadne iba konkludentne. Zároveň uviedla, že aj
v prípade neplatnosti pracovného pomeru z dôvodu neplatnosti pracovnej zmluvy má zamestnanec
rovnaké faktické povinnosti ako na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy a vzniká tzv. faktický
pracovný pomer, preto prípadným určením neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2008 sa právne
postavenie žalobkyne nezmení.

3.12. Na pojednávaní konanom dňa 12.02.2024 ako svedok vypovedal H. F., ktorý bol dlhoročným
zamestnancom a osobou, ktorá zabezpečovala pre žalobkyňu zákazky. Tento uviedol, že žalovaná
bola účtovníkom spoločnosti a konateľom. Ako konateľ nemala nadriadeného. Svedok ani nevedel, že
žalovaná mala aj pracovnú zmluvu.

Úvahy súdu.

4. K naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení
Podľa § 137 písm.c) C.s.p. - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Právny záujem žalobkyne musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobkyňu
to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku
žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami:
žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobkyne, teda je tu stav,

žeprávoresp.právnyvzťahmedziúčastníkmikonaniajesporný(existenciaaktuálnehostavuobjektívnej
právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty
právneho postavenia žalobkyne, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba
odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobkyňou v žalobe považuje súd

za dostatočné a preto pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci.
4.1. Na prípadnú námietku, že žalobkyňa sa pri presvedčení o neexistencii právneho pomeru mala
domáhať neplatnosti výpovede zo strany žalovanej, poukazuje súd na rozhodnutie NS SR (pri obdobnej
právnej úprave ako je v SR) sp. zn. 21 Cdo 3691/2015 - Byla-li pravomocným soudním rozhodnutím
určena neplatnost rozvázání pracovního poměru, nelze dovozovat, že by tím bylo také pravomocně (a

pro účastníky řízení závazně) stanoveno, že mezi nimi skutečně platně vznikl pracovní poměr (nebo jiný
pracovněprávní vztah); závěr o tom, že mezi účastníky je pracovní poměr (nebo jiný pracovněprávní
vztah), představuje v řízení o neplatnost rozvázání pracovního poměru pouze řešení předběžné otázky,
které není (v jiném řízení) pro účastníky závazné, zejména ukáže-li se (obzvláště na základě nových
poznatků), že pracovní poměr (nebo jiný pracovněprávní vztah) nebyl navázán platně. Z toho, že

pravomocným soudním rozhodnutím byla určena neplatnost rozvázání pracovního poměru, tedy nelze
mít za určené také to, že mezi účastníky je (byl) pracovní poměr vskutku navázán platně.
5. K pracovnej zmluve:
Podľa § 43 ods.1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia pracovnej zmluvy:
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti,

ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa § 1 ods.4 ZP - Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne
vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 39 OZ - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
5.2. ZP ustanovenie § 43 ods.1 písm.a) formuluje jednoznačne a to tak, že pracovná zmluva musí

obsahovať nielen druh práce ale súčasne aj jeho stručnú charakteristiku. Je tomu tak zjavne preto,
aby sa obmedzila dispozičná možnosť zamestnávateľa pri prideľovaní konkrétnej pracovnej činnosti
zamestnancovi ale najmä preto, že pomenovanie druhu práce nemusí správne vystihovať pracovné
činnosti, ktoré má zamestnanec vykonávať (napr. druh práce robotník v železiarňach pri vysokejpeci nepredpokladá výkon činnosti robotníka na stavbe). Samotný tento nedostatok postačuje na
konštatovanie neplatnosti pracovnej zmluvy zo dňa 15.04.2008 a určenie, že na jej základe pracovný
pomer nevznikol. Vzhľadom na priebeh konania sa však súd vyjadrí aj k ďalším okolnostiam.

6. Ku konfliktu záujmov
Podľa § 22 ods.2 OZ - Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
6.1. Ako vyplýva z judikatúry citovanej žalobcom, predmetné ustanovenie možno použiť aj na vzťah, ak

pracovnú zmluvu uzatvára fyzická osoba ako zamestnanec so zamestnávateľom, za ktorého rovnako
koná táto osoba. Je tomu tak preto, že záujem zamestnanca a zamestnávateľa by mal byť protichodný
v zmysle, že každý z nich chce pre seba dosiahnuť čo najlepšie podmienky.
6.2. Najpodrobnejšie sa touto otázkou zatiaľ zaoberal pri obdobnej právnej úprave ako je v SR, Najvyšší
správny súd ČR vo veci sp. zn. 10Ads/284/2017 a dospel k nasledujúcim záverom:
„[29] NSS nepopírá, že zájmy zaměstnance a zaměstnavatele jsou obvykle rozporné. Z tohoto

předpokladu ovšem nelze vycházet bezvýjimečně bez zohlednění individuálních skutkových okolností.
Lze souhlasit se stěžovatelkou, že přístup správních orgánů i městského soudu v této věci vede k
nedůvodnému závěru, že obchodní společnosti s jednočlennými či kolektivními statutárními orgány za
žádných okolností nemohou uzavřít se statutárním orgánem pracovní smlouvu, protože se bude vždy
automaticky jednat o střet zájmů. Představitelé statutárních orgánů v takových společnostech nebudou

moci vykonávat žádnou činnost v pracovněprávním vztahu, byť jejich zaměstnání na určité pozici ve
společnosti zajisté není vždy v rozporu se zájmy společnosti, a může být naopak pro společnost výhodné
z nejrůznějších důvodů (například jejich specifické odborné znalosti atd.).
[30] NSS je přesvědčen, že k neplatnosti pro střet zájmů podle § 22 odst. 2 občanského zákoníku č.
40/1964 Sb. nelze přistupovat paušálně. Nadto neplatnost smlouvy má být výjimkou, nikoli zásadou.

Proto je třeba dát přednost takovému výkladu, který nezakládá neplatnost smlouvy, před výkladem, který
neplatnost zakládá [srov. pro oblast pracovněprávní nález ze dne 13. 9. 2016, sp. zn. I. ÚS 190/15 (N
171/82 SbNU 657), bod 29, nebo obecně nález ze dne 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS 625/03 (N 84/37 SbNU
157)].
[31] NSS připomíná též doktrinální názory k § 22 odst. 2 občanského zákoníku č. 40/1964 Sb., že „[s]ama

možnost existence rozporu se zájmy zastoupeného k zákazu zastupovat nestačí. Rozpor zájmů musí
reálně existovat. Při posuzování rozporu mezi zájmy zástupce a zastoupeného je třeba vždy vycházet
z povahy konkrétního právního úkonu, jakož i ze všech okolností případu tak, aby bylo možno náležitě
zabezpečit ochranu zájmů zastoupeného“ (ŠVESTKA, J. - ELIÁŠ, K., In: ŠVESTKA, J. a kol. Občanský
zákoník I, II, 2. vydání [online]. Praha: C. H. Beck, 2009, komentář k § 22).

[32] Závěry o střetu zájmů proto nelze automaticky aplikovat v každém případě, ve kterém statutární
orgán uzavřel pracovní smlouvu za obě smluvní strany, a to pouze s obecným poukazem na rozdílné
zájmy stran při uzavírání pracovní smlouvy. K obdobným závěrům dospěl také Ústavní soud v nálezu
ze dne 12. 9. 2016, sp. zn. II. ÚS 565/16 (N 169/82 SbNU 639), věc I. K. Podobně jako v nynější
kauze obecné soudy dospěly k závěru o neplatnosti nájemní smlouvy pro střet zájmů, jelikož nájemní

smlouvu podepsala za obě smluvní strany stejná osoba. Ústavní soud označil závěry obecných soudů
za formalistické, jelikož vycházely pouze z toho, že strany nájemní smlouvy mají protikladné postavení
a každá z nich sleduje svůj prospěch, aniž zohlednily smysl a účelu kontraktu ve spojení s konkrétními
skutkovými okolnostmi.“
6.3. Súd má teda za to, že samokontrahovanie v prejednávanej veci samoosebe neplatnosť

pracovnej zmluvy nespôsobuje, najmä ak zamestnanec bol zároveň jediným konateľom a spoločníkom
zamestnávateľa a teda nemal koho „ochudobňovať“.

7. Druh práce
Vzhľadom na neurčitosť druhu práce, si súd pomohol internetom a tým ako na jednotlivých pracovných

portáloch je vymedzený druh práce: ekonóm a druh práce: účtovník.
Ekonóm:
- Správa a evidencia účtovnej agendy spoločnosti.
- Analýza existujúceho ekonomického stavu a vypracovávanie návrhov na jeho optimalizáciu.
- Plánovanie, prognóza a analýza jednotlivých druhov výdavkov, kontrolná činnosť.

- Spracovávanie pokladničných dokladov, účtovanie služobných ciest, stravných lístkov.
- Kontrola podkladov pre DPH a kontrola plnenia daňových povinností, zastupovanie spoločnosti v
daňovom konaní.
- Oceňovanie, evidencia a účtovanie majetku.- Príprava prevodných príkazov, kontakt s bankou, príprava potrebných dokumentov pre banky, kontrola
bankových výpisov, účtovanie bankových dokladov.
- Riešenie otázok súvisiacich s účtovníctvom, vedenie pokladne.

- Príprava ekonomických reportov, výkazov a analýz.
- Dohľad nad správnym a promptným vyplatením dodávateľov, účtovanie odberateľských faktúr.
Účtovník:
- Vedenie jednoduchého a podvojného účtovníctva.
- Pripravovanie účtovných a štatistických výkazov, účtovných závierok, zúčtovaní a daňových priznaní.

- Účtovanie rôznych typov položiek (bankové výpisy, interné doklady, odberateľské a dodávateľské
faktúry a pod.).
- Vyúčtovanie pracovných ciest.
- Posudzovanie správnosti uzatvorených zmlúv, faktúr z daňového a účtovného hľadiska.
- Zodpovednosť za správne zaúčtovanie účtovných položiek.
- Vypracovávanie pravidelných mesačných, štvrťročných a ročných uzávierok a príprava podkladov pre

Štatistický úrad.
- Komunikovanie s kontrolnými, daňovými úradmi, audítormi a ostatnými inštitúciami.
Rozdiel medzi ekonómom a účtovníkom
- Účtovník je špecialista, ktorý sa zaoberá účtovníctvom v podniku, monitoruje peňažné toky, podáva
správy štátnym orgánom, vypočítava platy a spravuje majetok spoločnosti. Medzi jeho kompetencie

patrí platenie daní, príprava správ, sledovanie peňažných tokov. Kľúčovou otázkou účtovníka je včasné
splatenie pohľadávok a záväzkov, od ktorého závisí finančný blahobyt organizácie.
- Ekonóm je špecialista, ktorý plánuje a riadi ekonomické a výrobné činnosti podniku. Medzi jeho
zodpovednosti patrí vypracovanie plánov na zvýšenie ziskovosti a efektívnosti spoločnosti, racionálne
využívanie zdrojov spoločnosti. Navyše je to ekonóm, ktorý sa podieľa na plánovaní rozpočtu a kontrole

jeho plnenia.
7.1. Žalovaná lavírovala medzi tvrdením o výkone práce ekonóma (viď písomné vyjadrenie
a organizačná štruktúra) a výkonom práce účtovníka (vyjadrenie právneho zástupcu na pojednávaní
konanom dňa 12.02.2024).
7.2. Nemožnosť skutočného upresnenia náplne pracovnej činnosti žalovanej vyplýva znovu

zneuvedeniacharakteristikydruhuprácevpracovnejzmluve.Vkonečnomdôsledkuvšakpreposúdenie
prekrývania druhu práce a výkonu funkcie konateľa to však rozhodujúce nebolo.
7.3. V zmysle § 135 ods.1 Obchodného zákonníka (Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne
vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov
o záležitostiach spoločnosti.) a zmluvy o výkone konateľa je vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva

náplňou činnosti konateľa. Konateľ samozrejme tieto činnosti nemusí vykonávať osobne ale môže
túto činnosť zabezpečiť interným zamestnancom alebo externe. Ak však túto činnosť robí konateľ
osobne, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nemôže tak robiť prostredníctvom pracovnej zmluvy, ktorej
predmetom môže byť iba výkon závislej práce a nie výkon činnosti štatutárneho orgánu. Aj z uvedeného
dôvodu by v prípade úplnej pracovnej zmluvy, táto bola neplatná.

8. Faktický pracovný pomer
Pri obdobnej právnej úprave ako je v SR, Ústavný súd ČR vo veci sp. zn. IV. ÚS 3073/15 uviedol:
„Faktickým pracovním poměrem se rozumí právní vztah, který vzniká tím, že fyzická osoba koná pro
zaměstnavatele s jeho vědomím a podle jeho pokynů práci (závislou práci). Kritérium „podle pokynů
zaměstnavatele“jenutnochápataposuzovatjakoznakzávislépráce,nikolivvyžadovatvýslovnésdělení

jednoznačného pokynu k práci zaměstnanci.“
8.1. V prejednávanej veci predmetom neplatnej pracovnej zmluvy nebol výkon závislej práce ale činnosť
štatutárnehoorgánu,pretofaktickýpracovnýpomervzniknúťnemohol.Rovnakožalovanáakokonateľka
vpostavenízamestnancanemalažiadnehopriamehonadriadenéhoapretozávislúprácunevykonávala.
Obsah činnosti „generálneho riaditeľa“ A. C. z jeho pracovnej zmluvy nevyplýva a tento vypovedal skôr

o kooperácii so žalovanou ako o jej zamestnaneckej podriadenosti. Rovnako je potrebné brať do úvahy,
že výpovede A. C., A. C. (je v spore so žalobkyňou) a p. C. (je v spore so žalobkyňou) na jednej strane
a p. H. F. na strane druhej (podriadenosť žalovanej priamo odmietol) sú motivované aj tým, na ktorej
strane sporu so žalobkyňou teraz stoja.

9. Konkludentný vznik pracovného pomer
Žalovaná nekonkretizovala, v akom období by pracovný pomer mal vzniknúť konkludentne. Táto
konkludentnosť by prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by na strane zamestnávateľa a zamestnanca
existovala vedomosť o neplatnosti písomnej pracovnej zmluvy (čo žalovaná priamo odmietla), inak byvznik pracovného pomeru konkludentne nemal logiku. Aj konkludentne by však pracovný pomer mohol
vzniknúť len vtedy, ak by išlo o výkon závislej práce a len čase keď žalovaná konateľkou nebola (od
03.03.2015do03.03.2020–čovšaksubstancovanetvrdenénebolo),čobyvšakajvprípadehypotetickej

správnosti nemalo vzhľadom na petit žaloby vplyv na rozhodnutie o nej.

10. Súd tak uzatvára, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou na podklade pracovnej zmluvy
zo dňa 15.04.2008 nevznikol.

11. Bezdôvodné obohatenie.
Podľa § 222 ods.1 ZP - Ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa
zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.
Podľa § 222 ods.6 ZP - Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca
požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

11.1. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že pracovný pomer a to ani faktický medzi stranami
sporu neexistoval. Preto na vyporiadanie súm uvedených žalobkyňou nemožno aplikovať žalovanou
vyššie citované ustanovenia ZP ale vyporiadanie sa musí urobiť v rámci úpravy Občianskeho zákonníka.
11.2. Podľa § 451 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11.3. V prejednávanej veci tak ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Na rozdiel od úpravy v ZP
je úprava v OZ pri bezdôvodnom obohatení postavená na objektívnom princípe bez potreby zavinenia

obohatenej osoby. Bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 14 482 € (4000 € + 4354 € + 6128 €)
vyplatenej žalovanej ako mzda, ktorú je žalovaná povinná vrátiť žalobkyni.

12. Úroky z omeškania.
Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka–výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná sadzba ECB ku dňu omeškania bola 1,25% ročne a preto výška úrokov z omeškania je 6,25%
ročne, pričom žalobkyňa požaduje iba 5,00% ročne.
12.1. Splatnosť bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená, preto treba vychádzať z § 563 OZ
(Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník

povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.). Žalobkyňa vyzvala žalovanú
na plnenie listom zo dňa 11.10.2022 doručeným dňa 12.10.2022. Žalovaná mala plniť dňa 13.10.2022
a pokiaľ tak neurobila dňa 14.10.2022 sa dostala do omeškania a od tohto dňa patria žalobkyni úroky
z omeškania.
13. O čiastočnom zastavení konania rozhodol súd podľa § 145 ods.2 C.s.p. - Ak je žaloba vzatá späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo
veci samej, pričom zastavenie konania sa týka sumy 26448,07 € s prísl.

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
14.1. Žalobkyni patrí nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa určenia neexistencie pracovného

pomeru.
14.2. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia bola prevažne úspešná žalovaná, ale v zadržiavaní
účtovných a mzdových dokladov videl súd dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p. - Výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.) na nepriznanie
nároku na náhradu trov konania, keďže uvedené konanie bránilo žalobkyni pred podaním žaloby mať

komplexné informácie o skutkovom stave veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.