Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 4T/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010577
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2121010577.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom PhD., v trestnej veci proti

obžalovanému N. G., nar.: XX.XX.XXXX v D., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. a) Tr. zákona (v znení do 30.04.2022), na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 07. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

N. G., nar. XX.XX.XXXX v D.,
t.č.: ÚVV Leopoldov (v inej veci)

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry pod sp. zn. 1 Pv 354/20/2207-57 zo dňa 16.03.2021 podanej súdu

18.03.2021, zo skutku právne posúdeného ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), písm. d) ods. 2 písm. a) Tr. zákona (v znení do 30.04.2022), ktorého sa mal dopustiť tak, že:

v presne nezistenom čase až do 15.45 hod. dňa 10.08.2020, kedy bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
PMJ Trnava na ul. Generála Goliana v Trnave, si bez oprávnenia zabezpečil a bez oprávnenia držal za
presne nezisteným účelom v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI A6, e.č.: I farba čierna metalíza,
VIN: WAUZZZ4F95N043730 (patriace vlastníkovi F. C., nar. XX.XX.XXXX), 4 ks igelitových sáčkov

s neznámym hnedým práškom v množstve 20,559 gramov, ktoré boli zaistené v rámci prehliadky
predmetného motorového vozidla v odkladacom priestore na okuliare, sáčky, v ktorých bola zistená
prítomnosť heroínu (diacetylmorfín) s prímesou kofeínu a paracetamolu s priemerným zastúpením
účinnej látky 12,6 % hmotnostných heroínu, ktorý obsahoval 2590 mg absolútneho heroínu, pričom
uvedené množstvo zodpovedá minimálne 173 bežným dávkam drogy, o hodnote najmenej 719,56,-
eur, pričom heroín (diacetylmorfín) je v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny omamných

látok, hoci obž. N. G. bol rozsudkom Okresného sudu Šaľa sp.. zn. 7T/78/2003 zo dňa 03.09.2003
odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a
prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) zákona č. 140/1961 Zb.
účinného do 31.12.2005 a rozsudkom Okresného sudu Galanta sp. zn. 2T/10/2006 zo dňa 24.02.2009
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/70/2009 ; dňa 29.09.2011, právoplatného
dňa 29.09.2011 odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,
jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm.

c) zákona c. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra Trnava podala dňa 18.03.2021 na tunajší súd obžalobu pod sp. zn. 1 Pv

354/20/2207 na v tom čase obvineného N. G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), písm. d) ods. 2 písm. a) Tr. zákona (v znení do 30.04.2022), na skutkovom a
právnom základe uvedenom v texte obžaloby.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie, z ktorého

vyplynuli nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný N. G. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť zo
spáchania skutku nevinný (§ 257 ods. 1 písm. a) Tr. por.). Následne obžalovaný k veci uviedol, že v
daný deň mu viaceré udalosti prišli zvláštne, nakoľko ho kamarát A., myslí že priezvisko má T., poprosil,

či za ním môže prísť do Trnavy a zviesť ho do Serede. Mali sa stretnúť na Linčianskej pri cukrárni, ako
je zmrzlina. Prišiel tam, on tam nebol. Kúpil si zmrzlinu s priateľkou, s ktorou išiel už zo Serede, sadli si
do auta a ako si sadli do auta, tak išli okolo policajti, ktorí sa na neho veľmi zvláštne pozerali. Priateľke
hovorí, aby si dali pásy, ak by ich zastavili, čo sa aj stalo. Predný pás nešiel na sedadle spolujazdca, tak
si priateľka prestúpila dozadu. Odchádzali a ako vychádzali na hlavnú tak ich zastavila hliadka, vypýtali

si doklady, ktoré im predložil. Jeden išiel do auta ho lustrovať a druhý sa pýtal, kde má drogy. On povedal,
že nevie o žiadnych drogách a policajt mu kázal vypnúť motor a vystúpiť z auta. Vystúpila aj priateľka, v
tom prišli minimálne 2-3 policajné autá. Otvorili všetky dvere a išli dovnútra a hľadali drogy. Nič nemohli
nájsť, tak asi po 10 min policajt T. niekomu volal, tak ten mu povedal, že niekde hore to bude. Policajt
tam pozrel, nemohol nič nájsť. Druhý policajt, čo bol vnútri povedal, že on má tiež Audi A6 a hore nad

spätným zrkadlom je priestor. T. to otvoril a začal na neho kričať, čo to je a koho to je. On povedal, že
nevie, čo to je a on povedal, že nech z neho nerobí k....., že to je heroín a on mu na to povedal, že
asi. Potom sa ho policajt pýtal koho to je, on povedal, že nevie. Policajt mu povedal, že to je jeho, že
ho dá do väzby a budú na neho robiť nátlak. Potom prišiel po nejakom čase nejaký pán z kriminálky,
lebo tento bol v civile. Medzitým priateľku prepustili, že môže ísť preč. Keďže bola v šoku motala sa

okolo auta a volala sestre. Ako čakala na sestru, tak druhý policajt jej povedal, aby tam zostala, že pôjde
vypovedať. Čakali tam spolu. Potom policajti išli do Serede pre C. pre majiteľa auta, toho tam doviezli.
Spravili prehliadku auta. C. mu dal cigarety, on mu dal kľúče od druhého auta - jeho Octavie. Ešte sa
ho C. pýtal, či ho pustia domov, tak mu povedal, že asi áno, lebo policajt vravel, že spravia s ním úkony
a pôjde domov. C. pustili domov a vrátili mu auto.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že v ten deň jazdil na vozidle Audi A6, H.: I zdá sa mu, toto
auto mal od C. požičané po prvýkrát, bolo to za účelom cesty zo Serede do Trnavy, požičal si ho v
ten deň okolo obeda, možno okolo 11-11:30 hod. Vtedy mal pokazenú Octaviu a volal mu ten T., aby
pre neho prišiel do Trnavy, aby ho odviezol do Serede. Obžalovaný bol v minulosti užívateľom drog
(konkrétne heroínu), potom ako sa vrátil z výkonu trestu v roku 2017 užil drogy asi dvakrát, aj to bolo

hneď po prepustení. Mal priateľku, venoval sa jej, drogy neberie od roku 2017, logicky ich nebral ani
počas výkonu trestu. Obžalovaný opoznal svoj podpis na č.l. 141. K priebehu kontroly uviedol, že ho
zastavili, dal dole okienko, vypýtali si papiere. Jeden to zobral, išiel do auta a druhý stále nakúkal do
auta a obžalovaného sa opýtal, či môže pri páke otvoriť stredový priestor. Obžalovaný mu to otvoril a
nič tam nevidel. Obžalovaný sa ho opýtal, či je všetko v poriadku a on povedal, že áno. Potom sa ho

opýtal či drogy užíva a či nejaké má u seba a on mu povedal, že nie. Potom išiel do auta, vrátil sa späť
a kázal mu vystúpiť z auta. Aj priateľka vystúpila von, prišli ďalšie autá a všetci išli do jeho auta. Nič mu
nehovorili okrem tohto. Akurát sa pýtali priateľky, načo tam boli a kde boli. K procesu prehliadky vozidla,
konkrétne na otázku, či videl policajta manipulovať s niečím v aute, počas toho ako on stál pri aute,
obžalovaný uviedol, že nebol po celý čas pri vozidle. Keď to policajt otvoril, tak trčali odtiaľ sáčky, policajt

to dal na sedačku a povedal mu, aby sa toho chytil, asi čakali, že to vysype. Tomu policajtovi, ktorému
to podpisoval, to naschvál podpísal, lebo sa ho pýtal, čo to tam je a on mu povedal, že heroín je na
prednom sedadle, na čo mu policajt povedal, že je to jeden, že drogy sú v aute. Počas tejto prehliadky
tam boli minimálne 2 policajti, okrem toho, čo to vytiahol. Vtedy chcel ten policajt, aby to chytil, ale on
sa toho nechytil; vyhrážal sa mu, že ho dá na testy, ale nedal. Spolujazdkyňa (svedkyňa M.) bola vtedy

vedľa neho. Policajt mal vtedy čierne rukavice, keď prišiel techniky drogy sa nachádzali nad spätnýmzrkadlom, mohol ich tam dať jedine ten policajt. K osobe vlastníka vozidla (svedkovi C.) obžalovaný
uviedol, niekedy to bol jeho kamarát, ale zmenil sa. Vie, že mal problémy s heroínom, za čo bol aj vo
výkone trestu. Čo sa vrátil z výkonu vie, že sa C. darilo a predával drogy. Vie, že 2 osoby minimálne

predávkoval, a to sú len tie, o ktorých vie. O všetkom musí byť úradný záznam v Galante v nemocnici,
lebo tam bola RZP. Ten jeden by bol po smrti, keby tam neprišiel on a nepovedal, aby niekto zavolal
sanitku. On mu zachránil život. Vozidlo Audi A6 prevzal pri pumpe LPG v chatkovej oblasti v Seredi, na
Bratislavskej ulici od majiteľa C., prítomná bola aj E. M.. Auto si v minulosti od C. nikdy nepožičal, stalo
sa, že ho niekoľkokrát šoféroval, ale to bol C. vždy s ním a sedel vedľa neho. Toto bolo prvýkrát, čo ho

mal bez neho. Dovtedy mal svoju Octaviu. Tá cesta do Trnavy nebola v tom čase tá súrna, keby o tomto
vedel, nikam nejde, vtedy mu to súrne pripadalo. Nedohodli sa na čase vrátenia, mal tam ísť na otočku,
malo to trvať asi 20-30 min. Keby to bolo tak, ako to tvrdil príslušník, že videl trčať nejaké sáčky, musel
by ich vidieť trčať aj on, tým skôr, že vedel, že ho idú zastaviť. V každom rozsudku píšu, že je špeciálny
a nebezpečný recidivista a kladie si otázku, či by takúto chybu spravil. Keby vedel, že je tam, heroín,
radšej by ho vysypal. Predtým ako si vzal vozidlo, toto bol odparkované na ulici pred chatkou. Nevie kto

na vozidle ešte jazdil, podľa neho len C.. Keď ho zastavil policajt, jeho prvá slová boli, ,,To šoféruješ
Ty?“ Bol zarazený z toho, že kto šoféruje auto. C. dostal pokutu, ale nezaplatil ju na mieste, tak mu bol
odobratý vodičský preukaz. Potom si ho išiel zobrať späť, ale stratili mu ho na polícii. Musel platiť pokutu
a mal nejaký papier, že ho mal stratený, ale obžalovaný vie o tom, že ho chodili zastavovať, aby si na
ňom robili body a aby platil pokutu. Počas samotného zákroku nebol celý čas pri vozidle, bol aj na WC,

policajt išiel vtedy s ním, bolo to asi 30-50 m.
Obžalovaný následne uviedol, že C. predával drogy minimálne osobám B. A., nar.: XX.XX.XXXX a druhý
nevie ako sa volá, ten je z F.. Vie, že chodieval za C., robil kamionistu. Chcel zobrať C. aj jeho, že sa
pôjdu previesť a spravia si výlet. Bol hospitalizovaný v Galante, asi 4 dni bol v kóme, tento mal v čase
výsluchu asi 37 rokov. Obžalovaný mal spoločnú drogovú minulosť s C. v rokoch 1995-1996, užívali

heroín a kradli. Po prepustení z výkonu trestu v roku 2017 bol ešte v kontakte s C., ale nie ohľadom
drog. Počas cesty do Trnavy autom nešli priamo zo Serede, ale zastavili sa natankovať vo H., nevie sa
vyjadriť prečo tankovali priamo tam, cesta im mohla trvať cca 13-15 minút. Nevie sa vyjadriť, prečo keď
zo Serede vyrazil o 11:00-11:30 hod. a išiel do Trnavy s krátkou zastávkou na otočku, bol v Trnave ešte
v čase po 15:00 hod., kedy mal byť zastavený políciou, dospel k záveru (spoločne s priateľkou M., ktorá

bola u neho na návšteve vo výkone trestu), že podľa nich musel zásah prebehnúť skôr, max. o 13:00
hod. Počas zaistenia boli zabezpečené 2 telefóny, jeden jeho bez SIM karty a druhý bol autotelefón,
ten patrí k autu a C.. Pred zadržaním používal ešte 1 telefón, ten mu ale nebol odňatý, vtedy ho práve
mala pri sebe priateľka, tento telefón fyzicky používal pred zadržaním, ten nebol písaný na neho, nevie
na koho bol písaný, vie len, že ho používal. Tie zaistené telefóny policajtom označil, ten ktorý je jeho a

že ten druhý je C., vtedy ostali na mieste. Preto toto ani nevie dokázať, že mu volal Herák, aby prišiel.
Jeho priateľka tiež nebola celý čas pri vozidle, bola mu kúpiť malinovku, druhý policajt ju potom zastavil,
aby sa vrátila, že tam musí ostať. Prvýkrát to bolo asi 5-7 min a druhýkrát, keď ju prepustili a volala
sestre a to bolo 10 min cca.
Obžalovaný následne v procese odstraňovania rozporov uviedol, že pravdivá verzia je, že ho zastavili

policajti, pýtali doklady. Cez každé dvere išiel policajt dovnútra. Prvá hliadka ho zastavila, tá si vypýtala
doklady, potom ho išli lustrovať. Vzápätí prišli ďalšie autá. Aj majáky tam boli. Keď vychádzal na hlavnú
cestu, pustili majáky, aby zastavil. Bolo to tak, že najskôr ho zastavila hliadka a potom sa stalo to, čo je
uvedené v zápisnici, konkrétne, že sa mu policajti natlačili do auta. Vystúpil 4-5 policajti a boli pustené
majáky, ako uviedol. A stalo sa to viac-menej súbežne. Môže byť, že keď bol v CPZ tak bol psychicky

rozrušený. Hliadka zisťovala jeho totožnosť, ak uviedol, že nie - tak je to nesprávne. Ak uviedol , že
užíval drogy, tak vtedy myslel obdobie po r. 2017, keď ho pustili z výkonu trestu, ale vtedy si dal iba
pervitín. Ohľadom heroínu platí, čo je v zápisnici, ten som užíval pred rokom 2010. Nemá na to žily,
aby si pichal heroín.
Obžalovaný sa následne vyjadroval k vykonaným dôkazom a to nasledovne:

- K výpovedi svedka I. uviedol ohľadom požičiavania auta, o tomto svedok nemôže vedieť. Jediná osoba,
ktorá to môže vysvetliť je C. ako majiteľ auta,
- K výpovedi svedka C. uviedol, že táto sa zakladá z časti na pravde a z časti nie. Nie je pravda, že
by mu auto požičiaval, vtedy to bolo prvýkrát, čo ho šoféroval obžalovaný osobne bez C., predtým ako
šoféroval bol prítomný aj on. Čo sa týka toho, či s ním komunikoval alebo nie, to nechá na uvážení súdu.

- K výpovedi svedka T. uviedol, že komunikoval s iným policajtom počas zásahu, s ktorým všetko riešil.
Mal s ním verbálne aj iné prestrelky a ten iný policajt ho dával aj do väzby. Bol to ten istý, s ktorým to
riešil všetko. Svedka T. videl prvýkrát na súde. Buď sa tak zmenil alebo si to nevie vysvetliť.- K výpovedi svedka V. obžalovaný uviedol, že to, čo vypovedal, je skoro celé pravda, až na nejaké
detaily. Nie je pravda, že ho niekto stretol na parkovisku, alebo že by bol tam s niekým v kontakte.
Bol maximálne na zmrzline cca 3 min.. Keď prešli okolo policajti, tak pozerali na neho, pustili majáky a

zastavili ho. Myslí si, že išlo o cielené zastavenie.
- K úradnému záznamu (č.l 143) obžalovaný uviedol, že tento musel podpísať policajtovi ešte predtým
ako sa uskutočnila prehliadka, potom sa išla vykonávať prehliadka vozidla, kde sa našli drogy, ktoré
musel ukázať pred fotografom kde sú, keď ho fotili. On im povedal, že drogy sú položené na prednom
sedadle. Policajt ich vytiahol z priestoru na okuliare, tak ich položil na predné sedadlo a museli ísť od

auta preč. A nikto nebol v aute.
- Cestou obhajcu namietol obžalovaný vyčíslenie hodnoty OPL ako výsostne teoretické.

Svedok B. I. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že obžalovaného
pozná, je to otcov kamarát. Pozná ho od malička. Vie, že jeden čas mal problémy s drogami, čo on
vie, tak prestal. Keď bol vonku a stretol ho, tak vie, že drogy nebral. Pozná ho roky, nefetoval. Svedok

sám s drogami experimentoval, mesiac skúšal heroín asi v roku 2019, bolo asi leto. Vtedy sa v Mirexe
predávkoval s heroínom (Mirex je stará budova na Trnavskej ulici v Seredi). Vie, že tam došiel, zrazu sa
zobudil a on bol pri ňom. Vie, že tam pomáhal jednému chlapcovi, nosil mu tam jesť. On sám sa vtedy
pohádal s priateľskou, nevie čo ho to napadlo, zohnal si drogy - vedľa Mirexu v chatke predával niekto
drogy. Raz mu to dal z chatky raz priamo z auta. Svedok sa nestretával s obž. v roku 2020 a od júla

2020 je vo výkone trestu, predtým vo väzbe nebol.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že pozná aj svedka C. zvaného H., to on mu vtedy predal tie
drogy, bolo s ním aj nejaké dievča, meno nevie; vtedy si od neho bral 1 gram a druhýkrát tiež. Tento C.
dlhodobo predáva drogy, vedia o tom všetci. Vie o tom, že si od neho obžalovaný raz za čas požičal auto,
potom sa s ním stretol bolo to čierne Audi, C. ho mal vtedy, keď mu predával drogy (raz v chatke, raz v

Milexe), vtedy mal blízko odstavené toto auto. Svedok má vedomosť o tom, že obžalovaný mal problémy
s drogami, avšak vie o tom, že s tým prestal a dlhšie nefetoval, časovo to bližšie vymedziť nevie. On sám
bol v rokoch 2016-2018 vo výkone trestu, potom čo vyšiel ho stretol a vie, že nefetoval, preto mu je čudné
aj to, že je obžalovaný. Sú s obžalovaným z jedného mesta, poznajú sa, keby obžalovaný bral drogy
dozvedel by sa o tom a dostalo by sa to aj k nemu do ÚVTOS. Je pravdou, že videl obžalovaného chodiť

na danom vozidle Audi A4, myslí si, že vtedy mal pokazená auto, nevie presne, ale videl ho viackrát.
Naposledy sa s obžalovaným stretol v roku 2019 cez leto. Svedok nevie o tom, že by obžalovaný počas
jeho pobytu na slobode predával drogy, vie však, že obžalovaný dávnejšie v minulosti drogy predával,
bol za to aj vo výkone trestu, nevie ale aké drogy to boli. Svedok nevie o tom, aký bol vzťah medzi
obžalovaným a C., vie, že obžalovaný pomáhal v minulosti C., keď tento býval v tom Milexe, vie o tom,

že mu pomáhal aj finančne resp. celkovo. C. vtedy prespával v takej chatke. Od C. o obžalovanom
nepočul nič.

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že v daný deň
mu bolo zle, ležal v pivnici. Zobudil ho obžalovaný, že chce požičať auto. On mu ho požičal, ľahol si a

spal ďalej. Zobudil ho telefonát, volal nejaký príslušník, že je potrebné, aby bol pri aute pri obhliadke,
že sa tam našli nejaké prášky, že pošle pre neho hliadku a pýtal sa, kde je, čo mu vysvetlil a prišli
policajti. Čakal kým všetci podochádzajú, chvíľu počkali, dali mu podpísať papiere a to bolo všetko.
Bolo zadržané jeho auto, všetci čakali na niekoho, potom prišli, pofotili to. Dali podpísať papiere, že bol
prítomný. Potom išiel domov.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v ten deň za ním prišiel obžalovaný okolo obeda, jemu bolo celý
deň zle, tak si dal do pivnice lehátko a spal tam, lebo u neho bolo celý deň teplo. Obžalovaný prišiel vtedy
sám. Vôbec nevie, kedy ho zobudil ten telefonát, vie len, že to bolo poobede. Obžalovanému požičiaval
auto 2-3 krát za mesiac. V ten deň bola vykonávaná prehliadka auta, policajti tvrdili, že niečo našli, preto
hovolajú,vraveli,ženejaképrášky,alenepovedaličokonkrétne.Vie,žesatamnašielheroín,aleosobne

ho nevidel. Svedok nemal vedomosť o tom, že sa v aute mal nachádzať heroín, keď auto požičiaval,
nevie komu tento patril. Nevie sa vyjadriť, prečo si obžalovaný prišiel požičať auto ani to, či obžalovaný
užíva alebo neužíva drogy. Svedok opoznal zápisnicu o prehliadke motorového vozidla, s tým, že podpis
na nej môže byť jeho. K textu zápisnice, v ktorej je uvedené, že osoba u ktorej sa prehliadka vykonala
(bez špecifikácie, či majiteľ alebo držiteľ vozidla) vyhlásila, že vo vozidle sú drogy, svedok uviedol, až

ak by sa to týkalo jeho a povedal by, že drogy sú jeho, určite by ho policajti nepustili odtiaľ a boli by ho
zadržali. Pri prehliadke vozidla bol prítomný aj obžalovaný, nevie s kým primárne komunikovali policajti,
bolo tam 5 policajných áut, policajtov tam bolo aj 10. Nevie, kto presne tam bol a ani komu čo podpisoval.
Obžalovaný bol vtedy pri aute a on sedel na tráve, pri prehliadke bola aj svedkyňa M., nevie presnekde stála. Svedok si nespomína, či jazdil s autom deň pred týmto skutkom vzhľadom na odstup času.
S autom v tom čase nejazdil, lebo nemal VP, keď mal niekto pri sebe vodičský preukaz, tak ho na aute
odviezol. Auto v tom čase parkovalo aj pred firmou Zlatá zlievareň, zriedkavo parkovalo aj pred domom.

Najčastejšie používal auto on, okrem neho viac ľudí, keďže nemal VP, potreboval zháňať šoférov, keď s
ním chcel ísť. Od vozidla bol len jeden kľúč, ten bol v zväzku s inými kľúčmi zavesený v chatke, kľúč bol
spoločne s diaľkovým ovládaním auta. Je možné, že si auto aj niekto mohol zobrať bez jeho vedomia,
bývali s ním obžalovaný a svedkyňa M.. Svedok v tom čase sporadicky užíval drogy, boli to rôzne druhy
aj heroín, aktuálne drogy neužíva. Obžalovaný nemal ako vedieť o tom, že sa vo vozidle nachádzajú

drogy.Svedokvieotom,žeobžalovanýmalajvlastnéauto,nevie,čosasnímstalo,včaseskutkusiauto
požičiaval od neho, obžalovaný mal taktiež prístup ku kľúčom od auta. S obžalovaným býval spoločne
cca 3 mesiace pred skutkom, obžalovaný býval aj inde, nielen u neho, ale väčšinou býval u neho.
V procese odstraňovania rozporov obžalovaný uviedol, že nevie či drogy užíval obžalovaný aj v čase
výsluchu, ale v čase skutku pokiaľ vie, bol príležitostným užívateľom drog a tieto užíval sporadicky. Nevie
sa presne vyjadriť, čo uviedol o drogách v aute (či sa k nim obžalovaný priznal aj pred ním), vtedy na

neho vyšetrovateľ vybehol, že drogy sú jeho a on mu povedal, že ak by to tak bolo, tak by predsa zadržali
jeho. Svedok nebol svedkom toho, že by sa obžalovaný k drogám priznal pred policajtami. Ak pred
vyšetrovateľom uviedol, že drogy sú obžalovaného, bolo to asi preto, že na neho vyšetrovateľ vybehol
s papierom, kde mal podpísať, že drogy sú jeho.

SvedkyňaE.M.nahlavnompojednávanípozákonnompoučeníazloženíprísahyuviedla,žeobžalovaný
si v daný deň požičal auto od kamaráta F., s tým že ide pre nejakého kamaráta do Trnavy. Ona sa s ním
išla previezť. Ten jeho kamarát tam nebol v Trnave, dali si teda kúsok od toho miesta zmrzlinu, sadli si
do auta a prešlo okolo nich policajné auto. Na jej strane nefungoval pás. Obžalovaný jej povedal, aby si
sadla dozadu, ak by ich zastavili, aby nedostali pokutu. Ona si sadla dozadu, chceli ísť domov. Zastavili

ich tí istí policajti, ktorí išli okolo nich. Začali si pýtať od obžalovaného papiere od auta, pýtali sa ho či
berie nejaké drogy a potom policajt išiel do vysielačky hovoriť, prišlo tam 4-5 ďalších policajných áut.
Prehľadávali im kabelky, auto. To trvalo nejakých 20 min, potom obžalovanému povedali nech si sadne
do auta, nevie čo od neho chceli. Potom tam prišiel ďalší policajt a dali nejakú priehradku z hora dole
a začali vypadávať drogy (nevie, či to spravil obžalovaný alebo nejaký policajt). Potom započula ako

kričal policajt na obžalovaného nech to vydá, lebo bude mať problémy z toho. Jej potom povedali, aby
odtiaľ odišla. Bola z toho v šoku, kúsok od nich tam zostala. Potom jej povedal policajt, že má ísť k nim
naspäť na to miesto, lebo musí vypovedať. Čakali tam 2-3 hod možno aj viac na psovoda a technika
a keď prišli, tak tam hľadal aj technik aj pes niečo a nenašli nič. Prehľadávali auto aj psom. Potom išli
na políciu, kde ich vypočúvali.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že obžalovaný si išiel auto požičať okolo 13:00 hod., ona išla
s ním, stretli sa vtedy v meste a svedkyňa šla s obžalovaným k F. (C. - pozn. súdu) pre auto. Tam si
ho obžalovaný požičal a išli spolu preč. S C. sa vtedy stretla aj ona, bola prítomná, keď si od neho
obžalovaný požičiaval auto. Cestou do Trnavy sa s obžalovaným zastavili iba na tej zmrzline, na mieste,
kde sa mali stretnúť, išli vtedy na zmrzlinu spoločne. Po tom, ak ich zastavili policajti ostala svedkyňa

celý čas pri vozidle, iba keď ju poslali preč a potom ju zavolali naspäť. Keď ju poslali preč, tak bola asi
3-4 m od vozidla. Obžalovaný si od C. auto nepožičiaval, ale niekedy obžalovaný C. na aute viezol aj
predtým. C. bol na svoje auto vysadený, nepožičiaval ho predtým. Nepožičal by ho nikomu. Nevie o tom,
že obžalovaný v rozhodnom čase užíval drogy. Počas prehliadky našli policajti sáčiky a oni tvrdili, že sú
to drogy. Vtedy to otvorili a začalo to vypadávať. Ona bola vtedy mimo auta a vie, že sa tam rozprávalo o

drogách. Tí ostatní policajti, čo tam prišli, chválili toho policajta, že našiel heroín. Tam sa radovali všetci.
V ten deň bola svedkyňa v kontakte s obžalovaný nepretržite, stretli sa v meste, potom mu niekto volal,
išli k F., požičal si auto, išli do auta a boli stále spolu. Okolo 12:00 hod. sa mohli stretnúť. V Trnave
mohli byť okolo 14:00 a čakali na psovoda a technika od 14:00 do 17:00-18:00 hod. Svedkyňa uvádza,
že sa v aute s obžalovaným dobre nevyznali, keď chceli poliajti od nich papiere, ani dobre nevedeli,

kde ich nájsť. Nevedeli ani priehradku otvoriť, auto malo čudné otváranie a čudné priehradky. Po tom
ako ich policajti zastavil, im ten jeden policajt vravel, že si prosí papiere od auta, tie mu nevedeli hneď
dať, lebo nevedeli kde sú a malo to auto čudné priehradky a policajt sa teda opýtal obžalovaného, či
berie drogy. Potom išiel zavolať posily do vysielačky. Tie posily prišli asi aj skôr ako niečo povedal do
vysielačky. Svedkyňa nepočula nič také, ako poučenie obžalovaného o jeho právach. Ani po príchode

ďalších policajtov nebola svedkom poučovania obžalovaného, potom ako policajti prišli sa jej hneď pýtali
kde má kabelku, kontrolovali vrecká a že nech povie, kde boli a prečo prišli do Trnavy a čo tam robia,
keď si zmrzlinu mohli dať aj inde. O výzve na vydanie veci adresovanej obžalovanému vie uviesť len
toľko, že počula niečo o vydaní, keď povypadávali z tej priehradky nejaké veci a aby to obžalovanývydal, lebo bude mať problém. Prehliadku vykonali aj bez majiteľa vozidla, ten prišiel až dodatočne. S
obžalovaným počas prehliadky najprv stáli vonku a potom ho zavolali dovnútra auta. Oni chceli, aby išiel
cúvať. Potom prišiel policajt a povedal tomu druhému nech dá niečo dole, ale ona nevie, či to otvorili tú

priehradku policajti alebo obžalovaný. Joštiak bol počas prehliadky ďalej od nich, policajti ich nenechali
pri sebe - obžalovaný bol pri aute a C. tiež pri aute, aby videl, čo sa tam deje. Bol cca 3 m. - tak všetci
dovideli na vozidlo. Následne policajti dali kľúče od vozidla C., on aj odišiel na tom aute, videla ho ako
odchádza. Obžalovaný následne čakala na psovoda a technika, tí prišli po 3 hod. a obidvoch ich zobrali
na policajnú stanicu, vtedy im policajti povedali, že ich berú kvôli tomu, čo našli v aute, že je treba sa k

tomu vyjadriť. Svedkyňa nepočula, že by sa obžalovaný mal priznať k tomu, že drogy sú jeho, pritom tam
bola prítomná po celý čas. Keď sa svedkyňa vrátila k autu, vtedy jeden policajt hovoril obžalovanému, že
auto sledujú už dlhší čas a čakali v ňom niekoho iného, že majú smolu, lebo auto sledujú už dlhšiu dobu.

Svedkyňa následne v procese odstraňovania rozporov uviedla, že počas toho ako bola ďalej od vozidla
bola obžalovanému kúpiť piť, bola od vozidla vzdialená 2-krát, jedenkrát keď bola kúpiť piť (bolo to hneď

oproti), trvalo to cca 5 minút, bolo to len cez cestu. Uviedla, že počas toho ako obžalovaný s autom
zastavil,onasivybehlakúpiťzmrzlinu,obžalovanýzautanevystúpil,boltolenkúsok,trvalotomožno2-3
minúty. Ak predtým uviedla, že obžalovaný mal v aute heroín, bolo to preto, lebo ho tam našli. Policajti sa
ho pýtali, či to je heroín a on povedal, že áno, že to je heroín. Vtedy sa dozvedela, že niečo je v tom aute.
Nevedela dovtedy, že sú tam drogy. Pred skutkom v spoločnej domácnosti s obžalovaným nebývala,

stretávali sa občas, ale nebývali spolu. V spoločnej chatke s C. nikdy nebývala, s obžalovaným mala v
tom čase bližší partnerský vzťah.

Svedok W. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že si na daný
skutok extra nespomína. Je to 2 roky dozadu a on takých prípadov zažil veľa. Jediné čo si pamätám je,

že sa obžalovaný pýtal stále na WC, na malú potrebu a jeden kolega ho zobral na WC a je tam taká
možnosť, že chcel urobiť malú potrebu, aby si močom utrel ruky, nech tam nie sú stopy po drogách.
Mali vtedy zastavené nejaké čierne auto. Potom sa tam žiadal príkaz od OP na prehliadku, prišiel tam
psovod, kriminalistický technik, aj majiteľ auta bol prítomný a prebiehala prehliadka. Už si nespomína
čo presne robil obžalovaný, len že bol slušný a spolupracoval.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v tom čase pracoval ako príslušník KR PZ Trnava, útvaru
pohotovostnejmotorizovanejjednotky.VdanýdeňvykonávalslužbuskolegomF.V.,tentobolvtomčase
nový.Nespomínasipresne,žeprečozastavilidanévozidlo,musítobyťvúradnomzázname,zrejmetam
bolnejakýpriestupok,zdásamu,žejetoajvjehovýpovedizprípravnéhokonania,takétoprípadymávali
cca 1x za mesiac, počas práce sa stále niečo deje. On bol v tom čase vodič, s vozidlom komunikoval

zrejme veliteľ hliadky, teda pravdepodobne to nebol on, čo komunikoval s vodičom, on teda zastavil
vozidlo služobným vozidlom, veliteľ hliadky vystúpil z vozidla, bol ním F. V. a svedok následne ďalej
zisťoval. Konkrétne okolnosti alebo údaje o vodičovi nevie, kolega zrejme nemal tiež ďalšie informácie,
tento ešte v tom čase nemal miestnu znalosť, svedok mu vtedy len ukazoval mesto. Nespomína si, ako
konkrétne sa vo veci postupovalo, je to 2 roky dozadu, ale má za to, že polícia vždy postupuje zákonným

postupom, tak aj vypovedal pred vyšetrovateľom. Nevie presne, čo nasledovalo po kontrole vodiča; vie,
že sa volalo poverenému policajtovi na skrátené vyšetrovanie a žiadal sa OP o vydanie súhlasu.

V procese odstraňovania rozporov s výpoveďou z prípravného konania svedok uviedol, že informácie o
vozidle mali od neznámej osoby, tak ako uviedol v prípravnom konaní, vtedy vypovedal krátko po skutku

a pamätal si to, je tam tiež uvedené, že s vodičom komunikoval kolega V. ako veliteľ hliadky. Svedok sa
nevie vyjadriť presnejšie, bol zaradený aj na diaľničnej polícii a rieši prípady denno- denne. Na všetko
si už dnes nespomína. Pravdivou verziou je to, čo uviedol v prípravnom konaní, vec riešil jeho kolega,
on mu vtedy ako veliteľ hliadky odovzdal nejakú informáciu. Toto si už ale nepamätá - bolo to pred 2
rokmi. Svedok potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania v rámci ktorej uviedol, že ich v daný deň

zastavil neznámy muž, ktorým im povedal, že z čierneho Audi A3 z galantskou ŠPZ si mal niekto kupovať
drogy, pričom s tou osobou komunikoval kolega a vtedy on ako vodič zbadal toto auto. Už pri vizuálnej
kontrole auta si všimli, že z priestoru na okuliare visí nejaký sáčik, kolega sa obžalovaného pýtal, čo je to
a obžalovaný mu povedal, že heroín, o čom vyrozumeli operačné stredisko, prišla ďalšia hliadka, ktorá
riadila premávku. Vozidlo počas lustrácie neprechádzalo pátraním.

Svedok F. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a zložení prísahy uviedol, že si na vec
spomína matne. Vie, že v daný deň mali hliadkovú službu v meste Trnava, kde zastavili obžalovaného
na vozidle keďže sa k nim dostavila osoba, ktorú nestotožnili, kde im bolo oznámené, že by malo uneho alebo v blízkosti jeho vozidla prísť k obchodovaniu. Z dôvodnej obavy že by tam bolo niečo, boli
zavolaníďalšípríslušníciapsovod.Následnestechnikomzaisťovalinájdenédrogyvmotorovomvozidle.
S odstupom času si na to veľmi nepamätá. Prebehla cestná kontrola, skontrolovali vozidlo. Pokiaľ ho

pamäť neklame tak v interiéri ako je tapacír trčal nejaký sáčik, alebo také niečo tam malo byť a vznikla
dôvodná obava, že by tam mali byť veci pochádzajúce z trestnej činnosti. V motorovom vozidle bol
prítomný vodič, ktorým je obžalovaný a vzadu bola jedna osoba, asi žena - nevie kto to bol. Nepamätá
si s odstupom času ako na zákrok reagovali prítomné osoby.
Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že v danom čase pôsobil ako príslušník PZ zaradený na útvare

PMJ KR PZ Trnava a v daný deň vykonával službu so svedkom T., nevie už presne, kto bol veliteľ
hliadky, zdá sa mu, že s obžalovaným komunikoval on, kolega stál pri vozidle a pýtal si doklady od
vodiča. Kým prišli poverení príslušníci do vozidla nevstupovali, po príchode povereného príslušníka a a
technika boli obaja stále prítomní pri vozidle a následne to boli oni, ktorí obžalovaného eskortovali na
útvar KR PZ. Nevie sa vyjadriť, či bol pri prehliadke motorového vozidla prítomný obžalovaný; obhliadku
robil technik, psovod a poverený príslušník. Nevie presne kde bol obžalovaný, ale vie, že bol pri vozidle.

Vie o tom, že musel byť volaný majiteľ vozidla, nakoľko musel byť vyrozumený o prehliadke, vie o tom,
že majiteľ vozidla dodatočne prišiel, jeho meno nevie. Spomína si, že potom ako videl sáčik v tapacíre
auta, pýtal sa obžalovaného, čo to je a on mu povedal, že heroín. Nevie presne, či sa počas ich stráženia
obžalovaný vzdialil, ale zdá sa mu, že bol celý čas pri vozidle. Ten sáčik zbadal pri vizuálnej kontrole
vozidla, pri každej kontrole pristúpi príslušník k oknu a kontroluje vozidlo zvnútra a druhý príslušník stojí

spredu, aby mal kontakt spredu. Ide o rutinný postup z taktického hľadiska, aby vedel príslušník, či sa
nenachádza nejaká zbraň vo vozidle. Presnú formu komunikácie s obžalovaným uviesť nevie, vie len, že
od neho klasicky pýtali doklady a vykonali kontrolu vozidla, povinnú výbavu, lustráciu vodiča a vozidla.
Interiér vozidla kontrolovali len vizuálne zvonka. Keď kontrolovali povinnú výbavu, ktorú mal obžalovaný
v kufri, vtedy bol vodič vonku, otvoril im kufor, ukázal rezervu a všetky povinné veci vo vozidle. Ten

kúsok sáčku, ktorý trčal zbadal svedok v momente, keď si vypýtal doklady a nahol sa, či niekto sedí
vzadu a pozrel si interiér vozidla a zbadal, že tam trčí sáčok. Presne si nespomína, či žiadal vodiča, aby
ho vydal, zdá sa mu, že privolali psovoda, technika a výzvu nechali na povereného príslušníka, nevie
presne kedy poverený príslušník prišiel. Nevie ako sa volal poverený príslušník PZ, zdá sa mu, že to
bol vyšetrovateľ z OR PZ alebo KR PZ. Pokiaľ ide o majiteľa vozidla, tento prišiel na miesto až vtedy,

keď boli už ostatné hliadky na mieste a potom všetci čakali, kým sa majiteľ vozidla dostaví. Úkony ktoré
boli vykonávané, t.j. s povereným príslušníkom, psovodom a technikom, pri týchto oni len stáli. Museli
počkať na príchod majiteľa vozidla, bez jeho prítomnosti sa nesmie vykonať prehliadka vozidla, tak ich
inštruoval aj poverený príslušník. Nespomína si, či sa pokúsili o stotožnenie neznámej osoby, od ktorej
mali poznatok o páchaní skutku, potom ako informáciu dostali, osoba sa vzdialila a oni začali robiť úkony

s obžalovaným a točiť sa okolo neho, bolo bezpredmetné túto osobu hľadať. Obžalovaného predtým ako
ho zastavili v minulosti nevideli. Po zastavení vozidla bolo komunikované s povereným príslušníkom,
nevie presne či cez vysielačku, alebo cez mobil. Svedok sa nevedel presne vyjadriť, či zastavené vozidlo
nebolo tiež zastavené aj z dôvodu pátrania po vozidle, v takomto prípade by bolo zastavené cielene.
Následne svedok v procese odstránenia rozporov s výpoveďou z prípravného konania uviedol, že

prioritná bola informácie od osoby, následne bolo reagované tak, že vozidlo bolo lustrované v databáze.

Zo záverov znaleckého posudku KEUPZ, ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2020/8758 (č.l. 72 - 74) zo dňa
11.08.2020, ktorý bol v konaní vykonaný v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán vyplýva, že
znaleckým skúmaním boli zistené, nasledovné závery:

-stopač.3-predloženéštyriplastovévreckástlakovýmuzáveromobsahovaliheroínsprímesoukofeínu
a paracetamolu s celkovou hmotnosťou 20,559 g (jednotlivo 5,258 g, 5,166 g, 5,176 g a 4,959 g) a s
priemernou koncentráciou účinnej látky heroín 12,6 % hmotnostného. Predložené množstvo práškového
materiálu s celkovou hmotnosťou 20,559 g a s priemernou koncentráciou 12,6 % hmotnostného heroínu,

obsahujúce 2590 mg absolútneho heroínu, možno považovať za 173 - 518 bežných jednotlivých dávok
drogy; stopa č. 5 - prázdna inzulínová striekačka, na ktorej vnútorných stenách bola zistená prítomnosť
stôp heroínu, kofeínu a paracetamolu.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Moniky Gregorovej č. 53/2020 zo dňa 14.10.2020 (č.l. 115-130),

ktorý bol v konaní vykonaný v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán vyplýva, že znaleckým
skúmaním boli zistené, nasledovné závery:
- po forenznom psychiatrickom vyšetrení znalkyňa konštatovala u obžalovaného prítomnú rozvinutú
polymorfnú závislosť od opiátov - heroínu a psychistimulanciách - kokaíne. Znalkyňa u obžalovanéhonezistila prítomnosť duševnej poruchy v pravom zmysle slova. U obžalovaného bola zistená prítomnosť
narušenia osobnosti omamnými a psychotropnými látkami v zmysle depravácie. Obžťalovanému
napriek prítomnej polymorfnej závislosti nenavrhla znalkyňa uložiť ochranné protixikomanické liečenie.

U obžalovaného nemala verifikované údaje, ktoré by dokazovali, že aktívne užíva drogy aj v súčasnosti
vzhľadom k tomu, že obžalovaný uvádza abstinenciu. Užitie psychoaktívnych látok má vplyv na
správanie konzumenta. V prípade obžalovaného však nebola zistená žiadna porucha, resp. stav, ktoré
by mali podstatný, zásadný, forenzne významný vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.
Z psychiatrického hľadiska je jeho schopnosť zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktoré prežil

zachovaná. Znalkyňa nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali skúmať duševný stav.

Zo záverov odborného vyjadrenia Prezídia PZ č.l. 77 vyplýva, že hodnota zaisteného heroínu (stopa č.
3 - heroín o hmotnosti 20,559 g) je pre obdobie 3. štvrťroka 2020 min. 719,56 €.

Podľa § 269 Tr. por. súd vykonal nasledovné listinné dôkazy:
- zápisnica o osobnej prehliadke osoby z č.l. 133-134
- zápisnica o prehliadke osobného motorového vozidla z č.l. 141-143
- úradný záznam z č.l. 143
- hlásenie o použití služobného psa z č.l. 144

- zápisnica o prehliadke tela z č.l. 151
- zápisnica o osobnej prehliadke osoby svedka M. z č.l. 137-138
- rozsudok OS Šaľa, sp. zn. 7T/78/2003 z č.l. 205-207
- rozsudok OS Galanta, sp. zn. 2T/10/2006 v spojení s uznesením KS v TT 6To/70/2009 z č.l. 208-215
- odpis RT svedka F. C.

- dopyt na UVV Leopoldov ohľ. osoby G. L.
- aktualizovaný odpis registra trestov
- lustrácia ZVJS
- lustrácia v databáze súdov SR
- lustrácia v databáze priestupkov CESDAB

- lustrácia v databáze GP SR
- hodnotenie č.l. 360
- prepis operačného strediska KR PZ (zakladá sa do spisu ako príloha č. 1, stáva sa súčasťou tejto
zápisnice).

Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že bol dozorovým prokurátorom vydaný príkaz na prehliadkou
iných priestorov a pozemkov zo dňa 10.08.2020, pričom z výkonu úkonu bola vyhotovená zápisnica
(141-142) obsahom ktorej je identifikácia vozidla a jeho vlastníka, ale nie osoby ,,u ktorej“ bol úkon
vykonaný. Z textácie zápisnice vyplýva, že táto osoba po poučení podľa § 104 Tr. por. a následne podľa
§ 106 Tr. por. vec dobrovoľne vydala. Z textu je zrejmé, že na mieste a pri prehliadke boli prítomný tak

obžalovaný ako vodič, ako aj C. ako vlastník vozidla, o čom svedčí aj textácia na záver a podpisy osôb,
avšak nie je zrejmé, kto bol osobou ,,u ktorej mala byť prehliadka vykonaná“ (tento záver možno vyvodiť
z opisu danej zápisnice, kde je na mieste takejto osoby podpísaný svedok C.). Listina vykonaná ako
úradný záznam potvrdzuje, že vo veci bol spísaný práve takýto záznam zasahujúcich príslušníkov PZ
o tom, že osobou, u ktorej mala byť prehliadka vykonávaná je obžalovaný. Zo zápisnice o prehliadke

tela obžalovaného nebolo zistené nič podstatné (s výnimkou informácie o zaistení vecí - mobilného
telefónu značky Nokia, striebornej farby so SIM kartou a mobilného telefónu zn. Nokia Verju zlatej farby,
bez SIM karty); stopy OPL pri nej neboli zaistené, čo platí aj pre prehliadku svedkyne M.. Z hlásenia
o použití služobného psa vyplýva, že prítomnosť iných OPL vo vozidle touto formou zistená nebola.
Z rozsudku OS Šaľa, sp. zn.: 7T/78/2003 zo dňa 03.09.2003 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za

vinného zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky,
jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), c) a d) zák. č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon na trest v trvaní 2 roky so zaradením do I. NVS. Z rozsudku OS Galanta, sp. zn.: 2T/10/2006 zo
dňa 24.02.2009 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa

§ 187 ods. 1 písm. b), c) a d), ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. Trestný zákon na trest v trvaní 6 (šesť)
rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením do II. NVS. Uznesením KS v Trnave, sp. zn.: 6To/70/2009
zo dňa 29.09.2011 bol rozsudok OS Galanta potvrdený ako vecne správny a odvolanie obžalovaného
bolo zamietnuté. Z RT svedka C. je zrejmé, že menovaný má 9 záznamov v RT, pričom 2. a 3. záznamsú za skutky drogovej povahy z obdobia rokov 1997 a 1999. Z dopytu na ÚVV na osobu G. L. bolo
zistené, že menovaný sa nachádzal v ÚVV od 16.06.2020, pričom bol prepustený pred nariadením
v poradí posledného termínu odročeného HP. Z odpisu RT obžalovaného je zrejmé, že tento má

vykázaných celkovo 16 odsúdení, pričom v troch prípadoch ide o skutky drogovej povahy (záznamy č.
6 a 7 - ide o vyššie špecifikované odsúdenia a záznam č. 14, ktorý je za prečin drogovej povahy). V
prípade odsúdeného nutno konštatovať, že je možné ho považovať za špeciálneho recidivistu najmä vo
vzťahu k majetkovej kriminalite (de facto všetky ďalšie odsúdenia jeho osoby sú za majetkovú trestnú
činnosť).Obžalovaný je aktuálne väzobne stíhaný v inej trestnej veci realizovanej v štádiu prípravného

konania (v minulosti bol vo výkone trestu a následne stíhaný na slobode). Z lustrácie reg. GP a CESDAP
nevyplynuli podstatné skutočnosti, obžalovaný je trestne stíhaný aj v iných konaniach, ktoré však nie
sú právoplatne ukončené. Hodnotenie správania obžalovaného z ÚVV je v zásade neutrálne, bez
pozoruhodností.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo

vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal
za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe stal, avšak nebolo možné bez dôvodných pochybností
ustáliť, že tento spáchal obžalovaný.

Obžalovaný vo svojej podstate primárne popiera vedomosť o páchaní akejkoľvek drogovej trestnej

činnosti jeho osobou. Z jeho výpovede je zrejmé, že si v deň skutku požičal od svedka C. motorové
vozidlo Audi A6. Výpoveď obžalovaného korešponduje s výpoveďami C. a M. do tej miery, že došlo k
požičaniu vozidla obžalovaným v daný deň, hoci svedecké výpovede sa rozchádzajú v tom, že kedy
malo k požičaniu vozidla prísť (obžalovaný uvádza, že cca 11:00-11:30 hod., M., že to malo byť okolo
13:00 hod. a C. vie len uviesť, že ho policajti volali k vozidlu niekedy poobede. Rozporný je aj fakt,

že pokiaľ obžalovaný tvrdí, že cestou zo Serede do Trnavy zastavili len vo Vlčkovciach,. uvádza, že
išli priamo. Pokiaľ M. uvádza, že v Trnave zastavili a išla si sama kúpiť zmrzlinu a obžalovaný mal
ostať v aute, obžalovaný pripúšťa, že auto opustil a tiež si kúpil zmrzlinu, pričom bol preč len pár minút.
Tento fakt je podstatný, pretože dôvodom pre výkon kontroly vozidla mala byť operatívna informácia od
osoby spolupracujúcej s PZ (pozn. tzv. ,,echo od náhodného okoloidúceho“), že obžalovaný predáva

drogy na ulici. Tento fakt nebol preukázaný, ani skúmaný, nakoľko OČTK sa obmedzil na zastavenie
a kontrolu motorového vozidla, v ktorom bol následne nájdený heroín. Pokiaľ ide o samotný priebeh
prehliadky motorového vozidla, neexistuje žiaden rozumný dôvod sa domnievať, že hliadka PZ vykonala
cielené zastavenie motorového vozidla z dôvodu pátrania po osobe, alebo po veci (konkrétne po vozidle
Audi A6). Z obsahu spisového materiálu, najmä s prihliadnutím na výpovede svedka V. je zrejmé, že

menovaný, ako veliteľ hliadky obdržal informáciu o páchaní drogovej trestnej činnosti obžalovaným.
Príslušníci následne vykonali kontrolu motorového vozidla, pričom príkaz na prehliadku iných priestorov
a pozemkov v zmysle § 101 ods. 1 Tr. por. vydal dňa 10.08.2020 poverený príslušník PZ npor. Mgr. G. so
súhlasom prokurátora OP Trnava. Text príkaz sa javí byť dostatočný, nakoľko v ňom úplne neabsentuje
žiadna zákonná náležitosť. Žiada sa dodať, že je odôvodnený pomerne stručne, avšak na druhej strane

je nutné uviesť, že konajúci súd je toho názoru, že zákonnosť vydania príkazu (nielen sudcom pre
prípravné konanie, ale v prípade postupu podľa § 101 ods. 1 Tr. por. prokurátorom alebo policajtom so
súhlasom prokurátora) nie je všeobecný súd oprávnený posudzovať. V tejto súvislosti možno primerane
odkázať na uznesenie KS v Trnave, v zmysle ktorého (pozn. analyzujúc prioritne zákonnosť príkazov na
odpočúvanie v zmysle § 115 Tr. por., pričom ale ich závery sú v plnej miere podľa názoru konajúceho

súdu aplikovateľné aj na rozhodovaciu činnosť OČTK v procese vydávania príkazov podľa § 101 ods.
1 Tr. por.)

,,Otázka, ktorá v predmetnom náleze ostala ústavným súdom nezodpovedaná je, v akom rozsahu môže
súd v trestnom konaní preskúmavať zákonnosť takých príkazov, pretože je potrebné si uvedomiť, že tieto

sú rozhodnutím sudcu /najčastejšie sudcu pre prípravné konanie/ sui generis /§§ 181, 182 Trestného
poriadku/, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, a teda v zásade všeobecným súdom nie
sú preskúmateľné. Krajský súd je preto toho názoru, že v trestnom konaní /teda pri rozhodovaní o vine a
treste/ je súd oprávnený skúmať len to, či príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzkypodľa § 115 Trestného poriadku v konkrétnom prípade bol vydaný, ďalej či obsahuje náležitosti podľa
§ 181 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a napokon či bol taký príkaz vydaný v súlade s ustanoveniami
§ 115 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Trestného poriadku, pretože legalitu, legitimitu a proporcionalitu príkazu

skúma už sudca pre prípravné konanie, ktorému je návrh na vydanie takého príkazu predložený. Pokiaľ
byvtrestnomkonanísúdopätovnepreskúmaval,čikonkrétnypríkazmal,resp.nemalbyťvydaný,potom
by de facto vydanie príkazu podliehalo opätovnej kontrole všeobecného súdu, hoci to ustanovenie § 181
ods. 3 Trestného poriadku neumožňuje.“ Takýto záver krajský súd opiera aj o nález Ústavného súdu SR
z 22. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 627/2018, ktorý ale podľa názoru konajúceho súdu je špecificky

viazaný na zákonnosť tzv. odpočúvania v zmysle § 115 ods. 1 a nasl. Tr. zák. a nie je argumentačne
vhodný pre posudzovanú vec.

Uvedené však nie je možné vztiahnuť aj na následný výkon prehliadky motorového vozidla, resp.
realizácie inštitútu tzv. odňatia veci, ktorý trpí viacerými vadami. V prvom rade nie je vôbec zrejmé, ,,u
koho“ /túto formuláciu používa zápisnica č.l. 141 a 142/ mala byť prehliadka vykonaná. Z textu vyplýva,

že prehliadka mala byť vykonaná za prítomnosti obžalovaného aj svedka C. ako vlastníka motorového
vozidla, avšak nie je zrejmé ani to, kto bol vyzvaný na vydanie veci a kto bol pred vydaním veci poučený
podľa § 104 Tr. por. a následne aj v prípade vhodnosti podľa § 106 Tr. por. Navyše zo spisu nevyplýva
ani to, ako sa OČTK vysporiadali so zákazom sebaobviňovania.

Podľa čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.“

Podľa § 8 ods. 2 zákona o policajnom zbore „Policajt je pri vykonávaní služobnej činnosti spojenej so
zásahom do práv alebo slobôd osoby povinný túto osobu hneď, ako je to možné, poučiť o jej právach,

ktoré sú ustanovené v tomto zákone alebo v inom všeobecne záväznom právnom predpise.“

V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.11.2021, sp. zn. III. ÚS 522/2021, je uvedené:
- „Zákaz sebaobviňovania je ústavný princíp vyplývajúci z čl.47 ods. 1 ústavy. Obsahom zásady nikto
nie je povinný obviniť seba samého je, že nikto nemôže byť nútený, aby obviňoval seba samého. Ani

verejný záujem na odhaľovaní, stíhaní trestného činu a potrestaní páchateľa nemôže ospravedlniť taký
postup, ktorý zasahuje do samotnej podstaty práva obvineného na obhajobu vrátane práva nebyť nútený
obviniť sám seba.“
- „Zákaz sebaobviňovania má chrániť obvineného pred bezprávnym donucovaním zo strany štátnych
orgánov, a tým prispievať k zaisteniu spravodlivého procesu (R 92/2015). Z toho dôvodu je dôležité,

aby policajt predtým, ako vyzve osobu na vydanie veci, podľa § 89a Trestného poriadku túto osobu
poučil o zákonnej možnosti neobviňovať sám seba a neprispievať k vlastnému sebaobvineniu z trestnej
činnosti (rozsudok najvyššieho súdu 3Tdo/11/2013). Postupom podľa § 89a Trestného poriadku bol
policajt povinný poučiť sťažovateľa predtým, než vec vydal, o tom, že nemá povinnosť vec vydať, ak by
si vydaním veci spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania.“

- „Krajský súd sa mal vysporiadať aj so zákonným podkladom výzvy na vydanie vecí, keďže výzva podľa
§ 89a ods. 1 Trestného poriadku nepredstavuje všeobecnú výzvu policajta voči osobe na vyloženie
všetkých vecí alebo vyloženie vecí, ktoré by mohli pochádzať z trestnej činnosti, ale iba na vydanie
konkrétnej veci, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania. Z výsluchu policajtov vyplýva, tak ako to
zistil okresný súd, že sťažovateľ bol vyzvaný na vydanie vecí bez predchádzajúceho poučenia o

zákaze sebaobviňovania, a až následne, ako vydal veci, okrem iného aj drogy, mu bolo oznámené,
že je podozrivý zo spáchania trestného činu a došlo k poučeniu o jeho právach. Keďže poučenie
nepredchádzalo výzve na vydanie vecí, takýto postup policajtov je ústavne neudržateľný, pretože je v
rozpore s ústavnou požiadavkou zákazu sebaobviňovania.“

V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.12.2021, sp. zn. III. ÚS 561/2021, ktorý v zásade
nadviazal na skoršie rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 522/2021, je uvedené:
- „Ak nadobudne policajt presvedčenie, že je potrebné pretransformovať bežnú dopravnú kontrolu na
prehliadku pre účely hľadania drog, takúto možnosť bezpochyby má. Musia však pritom byť dodržané
všetky potrebné procesné garancie vrátane poučenia osoby o spôsobe obrany mlčaním.“,

- „Nezákonnosť postupu obstarávania dôkazov neumožňuje, aby boli použité v trestnom konaní, a to z
dôvodu, že takýto postup by umožňoval svojvôľu a nezákonnosť. Teória tzv. ovocia (plodov) otráveného
stromu sa vzťahuje na úkony vážne zasahujúce do základných práv a slobôd občana.“,- „Podstatou popísanej doktríny teda je, že všetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť
vylúčené, pričom nie je prípustné ani využitie ďalších dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo,
ako výsledok nezákonného zatknutia, prehliadky, výsluchu a pod. (II. ÚS 828/2016). Ich využitie síce vo

výnimočných prípadoch možné je, no nesmie ísť o dôkazy nosné.“.
- „V kontexte posudzovanej veci ústavný súd konštatuje, že zo zabezpečených dôkazov (najmä
svedecké výpovede zúčastnených policajtov) týkajúcich sa neopakovateľného úkonu (zastavenie a
prehliadka vozidla) vyplýva, že sťažovateľ mal byť od prvého momentu drogového podozrenia poučený
o jeho právach a hlavne o zákaze sebainkriminácie. To, že napokon bolo výsledkom kontroly povinnej

výbavy nájdenie drog v súčinnosti so sťažovateľom, spĺňa presne charakteristiku plodov otráveného
stromu. Ústavný súd nevzhliadol ani možnosť ustúpiť od tejto doktríny vzhľadom na verejný záujem a
závažnosť skutku, keďže ide o dôkaz kľúčový a najvýznamnejší. Z uvedeného dôvodu považuje ústavný
súd väzobné stíhanie sťažovateľa za rozporné s označenými referenčným normami.“,
- „Policajná hliadka mala hneď potom, ako nadobudla dôvodné podozrenie, že v nimi zastavenom
vozidle sa môžu nachádzať omamné a psychotropné látky, ukončiť dopravnú kontrolu a svoj postup

prispôsobiť požiadavkám TP adresovaným verejným autoritám na účely vyšetrovania trestnej činnosti
vrátane zodpovedajúcich úkonov podľa predpisov o Policajnom zbore. Policajt, ktorý mal dôvodné
podozrenie zo spáchania trestného činu, mal sťažovateľa v zmysle TP riadne poučiť o možnosti zákazu
sebaobviňovania podľa čl. 47 ods. 1 ústavy ešte pred samotnou výzvou na vydanie veci. V posudzovanej
veci (ako to vyplýva aj zo zápisnice o výsluchu svedka) sa to tak neudialo a sťažovateľ bol o svojich

právach poučený až následne pri podpise zápisnice o vydaní veci a následnom obmedzení osobnej
slobody podľa § 85 TP.“

V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.05.2013, sp. zn. 3Tdo/11/2013, je uvedené:
- „Je v rozpore so zákonom, ak príslušník vyzýva osobu, ktorá sa mu len zdá z nejakého subjektívneho

dôvodu čudná (podozrivá), nepácha trestnú činnosť, vyložiť veci, ktoré by mohli pochádzať z trestnej
činnosti. K uvedenému je potrebné dodať, že ak sa osoba zdala príslušníkom čudná, resp. podozrivá, či
už zo spáchania priestupku alebo trestného činu, mali povinnosť najskôr tejto osobe oznámiť, z čoho je
podozrivá a následne ju poučiť o jej právach, a to aj o práve, že k priznaniu sa zo spáchania priestupku
alebo trestného činu nemožno nikoho nútiť. Uvedené je podstatné aj preto, že zákaz donútenia k

priznaniu zahŕňa nielen právo nevypovedať, ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už
priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu.“

V rozsudku Krajského súdu v Trnave z 07.08.2018, sp. zn. 3To/41/2018, je uvedené:
- „Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 119 ods. 2 Trestného

poriadku treba považovať jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok vyžadovaných
Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak
splnenie obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - použitý dôkazný prostriedok na
vykonanie resp. získanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný
a použitý môže byť. Dôkaz získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú

nepoužiteľnosť aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu. (74/2006ZSP,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tz 9/2006 zo dňa 1. septembra 2006).“
- „Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že pred uvedenou výzvou nebol obžalovaný riadne poučený o
tom, že k sebaobviňovaniu nemôže byť žiadnym spôsobom donútený. Povinnosť vydať vec podľa §
89 Trestného poriadku má síce každý, kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konania, avšak pokiaľ

ide o obvineného alebo osobu, u ktorej trestné konania nepochybne smeruje k jej obvineniu, nemožno
splnenie tejto povinnosti vynucovať uložením poriadkovej pokuty v zmysle § 70 Trestného poriadku,
resp. hrozbou jej uloženia, nakoľko by išlo o donútenie smerujúce k poskytnutiu dôkazu proti sebe
samému ,zákaz ktorého vyplýva nielen z čl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ale
výslovne je zakotvený aj v čl. 14 ods. 3 písm. g) Medzinárodného paktu o občianskych a politických

právach a v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva je zároveň obsiahnutý v pojme
spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(primerane napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci J. B. proti Švajčiarsku z 3. mája
2001). Nakoľko nie je prípustné, aby policajt vyžadoval od takejto osoby dobrovoľné vydanie veci pod
hrozbou poriadkovej pokuty, uvedená výzva je nezákonná a nezákonný je aj dôkaz získaný v dôsledku

uvedenej výzvy.“

V kontexte uvedeného je nutné dodať, že determinujúcim faktorom môže byť cieľ aktivity PZ, napr.
uznesenie KS v Trnave, sp. zn.: 3To/24/2023 zo dňa 08.08.2023, ktorý skúmal otázku, či prvotnépoučenie o zákaze sebaobviňovania je nutné vykonať aj v situácií, keď orgán PZ vykonáva napr.
objasňovanie priestupku (a teda nie činnosť, smerujúcu k odhaleniu trestnej činnosti a stotožneniu
páchateľa), pričom judikoval nasledovné:

,,Je plne prípustné, že informatívnu komunikáciu medzi obžalovaným a príslušníkom Policajného zboru
nemožno považovať za služobný zákrok, pretože príslušník Policajného zboru otázkami položenými
obžalovanému len reagoval na vzniknutú situáciu, na obžalovaného v rámci komunikácie nenaliehal ani
ho k ničomu nevyzýval, obžalovaný sám dobrovoľne odpovedal na kladené otázky. A teda až na základe

odpovede obžalovaného, policajná hliadka nadobudla relevantné podozrenie zo spáchania stíhaného
trestného činu, pričom rovnako tak pred týmto zistením aj po ňom bolo konané v súlade so zákonom.

Z pohľadu krajského súdu informatívnu komunikáciu nemožno považovať za služobný zákrok, pretože
nedošlo k zásahu do základných práv a slobôd obžalovaného, a preto nemohol byť obžalovaný poučený
príslušníkmi Policajného zboru o svojich právach (právo odoprieť výpoveď, zákaz sebaobviňovania

a podobne). Práve naopak príslušníci Policajného zboru po prejednaní priestupku na úseku cestnej
dopravy nedisponovali relevantnými poznatkami odôvodňujúcimi podozrenie zo spáchania trestnej
činnosti, avšak správanie obžalovaného sa im nezdalo, preto mu kládli otázky ohľadom možnej
trestnej činnosti. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na skutočnosť, že príslušníci Policajného
zboru vykonanou informatívnou komunikáciou na báze dobrovoľnosti s obžalovaným len plnili úlohy

vyplývajúce im priamo zo zákona o Policajnom zbore, pričom v tejto súvislosti sú im zverené viaceré
oprávnenia ako napríklad požadovať informácie, následne na základe ktorej nadobudli dôvodné
podozrenie zo spáchania stíhanej trestnej činnosti, resp. podozrenie policajnej hliadky zo spáchania
stíhanej trestnej činnosti dosiahlo taký stupeň relevancie až po dobrovoľnej odpovedi samotného
obžalovaného, že v taške, ktorú mal pri sebe, má drogy.

Argument prvostupňového súdu o tom, že otázky policajnej hliadky nesmerovali k objasneniu priestupku
na úseku cestnej premávky, ale boli dôsledkom podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, podľa názoru
odvolacieho súdu neobstojí, pretože správanie obžalovaného sa policajnej hliadke nezdalo, čo sa
správne rozhodli preveriť dopytom obžalovaného, a teda v tomto štádiu nastali okolnosti smerujúce

k vzniku dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Odvolací súd poukazuje nato, že na
základe tejto komunikácie nemajúcej povahu služobného zákroku príslušná policajná hliadka získala
podstatné poznatky, ktoré mali určitú relevantnú váhu, a ktoré príslušná policajná hliadka následne
správne vyhodnotila ako poznatky odôvodňujúce relevantné podozrenie zo spáchania trestného činu.
Odvolací súd pripomína, že príslušníci policajného zboru sú povinní odhaľovať trestné činy a zisťovať

ich páchateľov.“

Tento záver je pre daný stav nepoužiteľný, keďže v posudzovanej veci išlo o cielený sled úkonov,
zameraný za odhalenie trestnej činnosti a jej páchateľa, keďže technicky išlo o preverenie hlásenie
netotožnej osoby ( v zmysle zák. č. 171/1993 Zb. o zákona o PZ v znení neskorších predpisov ide stricto

sensu o ,,osobu konajúcu v prospech Policajného zboru“ - pozn. súdu). Preto všetky ďalšie úkony mali
byť nutne vykonané tak, aby boli v prísnom súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a spôsobom,
aby na ich podklade získané dôkazy boli procesne použiteľnými v trestnom konaní proti obžalovanému.

Súdu nebol poskytnutý žiaden dôkaz o tom, že by bol obžalovaný riadne poučený, vrátane poučenia o

zákaze sebaobviňovania. Nedá sa opomenúť, že absencia riadneho poučenia zo strany príslušníkov PZ
je už spravidla bezvýnimočnou procesnou obranou obžalovaných popierajúcich spáchanie skutkov im
kladených za vinu a stíhaných na podklade výsledkov prehliadky (domovej prehliadky, prehliadky iných
priestorov a pozemkov a pod.), pričom k týmto je zo strany PZ pristupované nezriedka laxne. Nad rámec
uvedené je ale nutné uviesť, že Trestný poriadok neupravuje formu, akou má prísť k poučeniu o zákaze

seba obvinenia (dokonca ani to, či musí ísť o poučenie písomnou alebo ústnou formou).

Z týchto dôvodov bolo povinnosťou príslušníkov PZ postupovať podľa § 8 ods. 2 zákona o policajnom
zbore a poučiť kontrolované osoby o ich právach. Súd zdôrazňuje, že príslušníci PZ mali dostatočný
priestor na poučenie týchto osôb.

S poukazom na skôr uvedené právne východiská, ako aj s poukazom na čl. 47 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, bolo povinnosťou príslušníkov PZ
1.) najprv kontrolovaným osobám oznámiť, že sú podozrivé zo spáchania trestnej činnosti s uvedením
konkrétneho trestného činu, a2.) následne mali kontrolované osoby primerane poučiť, že majú právo odoprieť výpoveď, ak by ňou
spôsobili nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe, ktoré v sebe zahŕňa aj právo
neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo, alebo nepriamo, k svojmu obvineniu.

Z vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by príslušníci PZ týmto spôsobom postupovali, teda
nie je preukázané, že by kontrolované osoby (obžalovaného) poučili o ich právach - o ich práve odoprieť
výpoveď. Dôkazné bremeno v tomto smere nesie prokurátor.

Citovaná rozhodovacia činnosť síce primárne rieši otázku vydania vecí, avšak súd je toho názoru, že
túto rozhodovaciu činnosť a právne závery v nej uvedené je potrebné vykladať širšie, a to už na moment
zisťovania skutočností, relevantných pre prípadné trestné konanie, ktoré napr. môžu viesť k vydaniu
vecí, alebo k obvineniu (teda aj postup pred pristúpením k vydaniu veci). Aj v situácii, ak by príslušníci
PZ vykonávali svoje napr. oprávnenie požadovať vysvetlenie, aj v takom prípade bolo ich povinnosťou
osobu poučiť o práve odmietnuť vypovedať s poukazom na § 17 ods. 4 zákona o policajnom zbore.

Napokon aj v prípade, ak sa má vykonať prehliadka v zmysle § 101 Tr. por., tejto musí predchádzať
výzva na dobrovoľné vydanie veci podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku (výnimka podľa § 104 ods.
2 Trestného poriadku, o ktorú v prejednávanej veci nešlo), pričom tejto výzve zase musí predchádzať,
resp. byť jej súčasťou, poučenie o práve odoprieť výpoveď (zákaz sebaobviňovania sa). Tento postup
je nevyhnutné realizovať pred domovou prehliadkou, pred prehliadkou iných priestorov a pozemkov, ale

napr. aj pred osobnou prehliadkou.

Pomyselnú ,,korunu absurdity“ v tejto trestnej veci však získava postup príslušníkov PZ, ktorí
identifikovali závadové vozidlo a jeho posádku a po kontaktovaní povereného príslušníka zabezpečili
prítomnosť vlastníka vozidla, následne poučili nezistenú osobu podľa § 104 Tr. por. ( v zmysle č.l. 141

a 142 bola vykonaná prehliadka vozidla osoby F. C., u osoby /nie je uvedené akej/ bolo vykonané
poučenie v zmysle 104 Tr. por., kedy táto osoba drogy dobrovoľne vydala po poučení podľa § 106 Tr.
por., pričom len zo záverečnej časti je zrejmé, že bolo konané s C. ako vlastníkom auta a s obžalovaným
ako vodičom), pričom uvedené osoby zápisnicu podpísali, o čom neexistujú rozumné pochybnosti (fakt,
že obžalovaný uvádza, že zápisnicu podpísal ,,inak“ len s jej obsahom nesúhlasil, nemá žiadnu právnu

relevanciu). Zo zápisnice teda nevyplýva, kto a ako bol poučený a v akom rozsahu a iba z výpovedí
svedkov vyplýva, že drogy mal vydať obžalovaný. Pokiaľ ide o vytýkanú vadu, túto nie je možné sanovať
tým, že OP navrhne oboznámiť úradné záznamy príslušníkov PZ, s kým vlastne bolo počas výkonu
prehliadky vozidla konané. K povahe úradného záznamu je nutné dodať, že jeho povaha bola rozsiahlo
analyzovaná v judikatúre, z ktorej vyplýva predovšetkým nasledovné :

,, Prvostupňový súd pri hodnotení dôkazov (...) použil len v jedinom prípade argumentáciu spojenú s
hodnotením úradného záznamu spísaného policajtom (...). Vzhľadom na to, že ide o úkon vykonaný
pred začatím trestného stíhania a viaže sa na činnosť polície po oznámení skutku svedkom Y., je nutné
súhlasiť s námietkou obhajoby, že takýto úkon nie je možné ako dôkaz použiť.“ (Uznesenie NS SR, sp.

zn.: 2To/12/2018 zo dňa 14.01.2020)

,,Zaradenie „úradných záznamov“ do vyšetrovacieho spisu, ktorý bol predložený súdu je možné považo-
vať len za „iniciatívu vyšetrovateľa“, ktorá nemá žiadnu výpovednú dôkaznú hodnotu. Vyšetrovací spis
predložený súdu s obžalobou by mal obsahovať len také úkony a dôkazy, ktoré boli získané po začatí

trestného stíhania, t.j. vyšetrovací spis by mal začínať uznesením o začatí trestného stíhania (samoz-
rejme sa to netýka neodkladných a neopakovateľných úkonov). Ak však nastane situácia tak, ako v da-
nej veci, že tomuto uzneseniu predchádzajú listiny -v danej veci úradné záznamy vyhotovené prísluš-
níkmi Policajného zboru, ktorí nemajú postavenie orgánu činného v trestnom konaní, je potrebné tie-
to aj takto posudzovať. V žiadnom prípade takéto úradné záznamy nemožno považovať za dôkaz pou-

žiteľný v konaní pred súdom, a práve preto z tohto dôvodu mali byť tieto zo spisu predkladaného sú-
du vylúčené a to najneskôr prokurátorom pri podaní obžaloby. Keďže takéto úradné záznamy nemož-
no považovať za dôkaz uplatniteľný v konaní pred súdom potom z toho plynie záver o tom, že ani súd
ani žiadna procesná strana nimi ako „ dôkazmi“ argumentovať nemôžu, a pokiaľ tak urobia sú námiet-
ky ako aj právne závery z toho plynúce právne irelevantné.“ Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

1To/84/2014 zo dňa 03.12.2014.

Okrem vyššie uvedenej judikatúry konajúci súd dodáva, že v niektorých prípadoch je úradný záznam
príslušníkov PZ akceptovaný a na HP vykonaný ako listinný dôkaz, napr. v prípade ak ide o dôkaz toho,že tento úradný záznam vôbec bol spísaný a s akým obsahom, ide však o dôkaz existencie listiny, nie
o dôkaz obsahu úradného záznamu (môže svedčiť napr. o tom, že konkrétny policajt v daný deň vôbec
bol v službe, načo však existujú aj iné a zrejme procesne vhodnejšie dôkazy).

,,Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ, pred začatím trestného stíhania, má obdobnú povahu
ako majú zápisnice o podaných vysvetleniach osôb, ktoré sa realizujú podľa zákona o policajnom zbore.
Účelom úradných záznamov je popísať postup polície pri overovaní informácií o tom, že mal byť alebo
mohol byť spáchaný trestný čin, prípadne popísať postup polície pri realizovaní oprávnení podľa záko-

na o policajnom zbore (napríklad pri overovaní totožnosti osôb) ide teda o dokumentovanie operatívne-
ho postupu polície pred začatím trestného stíhania. Úradný záznam vypracovaný príslušníkmi PZ preto
nie je dôkazným prostriedkom použiteľným v trestnom stíhaní osoby, ktorého obsah by mohol byť dô-
kazom, ale ide len o záznam postupu polície, ktorý má, pre trestné stíhanie, len povahu informácie. Pri-
merane a analogicky tu možno použiť aj závery judikatúry, napríklad R 26/1989, ktorá konštatuje, že vy-
svetlenia osôb, úradné záznamy, či iné zápisy polície nemôžu slúžiť ako dôkaz v konaní pred súdom.

Za dôkaz v trestnej veci môžu slúžiť len svedecké výpovede príslušníkov PZ, ktorí vykonávali opera-
tívne šetrenie na mieste a spisovali úradný záznam, respektíve svedecké výpovede osôb, ktoré pos-
kytovali vysvetlenie do zápisnice o podanom vysvetlení. V rámci komparatívnej metódy výkladu práva
možno primerane použiť aj judikatúru Najvyššieho súdu ČR R 45/1994 - I., ktorá spomenutú judikatúru
dopĺňa tak, že úradný záznam nie je možné na hlavnom pojednávaní prečítať ani ako listinný dôkaz.“ (H.,

P.: Je úradný záznam spísaný príslušníkmi PZ dôkazným prostriedkom v trestnom konaní ?, článok zo
dňa 24.02.2014; in: pravnelisty.sk, cit. podľa: ).

K vyššie uvedenému je nutné dodať, že snaha OP o korekciu vzniknutej vady je v zásade prípustná

a prokurátor chcel vytýkanú vadu sanovať výsluchom, príslušníkov PZ v priebehu vykonaného úkonu,
čo aj do istej miery vykonal, ale podľa názoru konajúceho súdu nie je možné takúto chybu napraviť
iba výsluchom príslušníkov PZ, z ktorého navyše nie je zrejmé, v akom rozsahu a kedy presne bol
obžalovaný poučený a či bolo súčasťou poučenia aj poučenie o zákaze sebaobviňovania. Žiada sa
dodať, že nesprávne uvedenie a špecifikácia osoby, u ktorej má byť prehliadka vykonaná v zápisnici,

ktorá je verejnou listinou je zásadnou vadou, ktorú možno teoreticky sanovať riadnou opravou zápisnice,
ak táto prichádza do úvahy, ale nie doplnení o úradní záznam, ktorá nie je spôsobilý vyvrátiť pravdivosť
verejnej listiny. Na veci nemení nič ani poukaz obžalovaného na fakt, že tento úradný záznam ho
policajti prinútili podpísať (mimochodom úradný záznam nie je obžalovaným podpísaný), aby tým zrejme
sanovalivaduatopodľavyjadreniaobžalovanéhoešteskôrakovznikla(absurdnákonštrukcia,žepolícia

odstraňuje pochybenie, ktoré sa ešte len chystá vykonať a ktorému je možné sa pomerne ľahko vyhnúť
nepotrebuje ďalšiu kritickú analýzu).

Pokiaľ ide o ďalšiu procesnú obhajobu obžalovaného, súd tejto neuveril z nasledovných dôvodov.

Obžalovaný uviedol, že sa do Trnavy dostal v rozhodný deň za účelom odvozu známeho (osoby G. T.),
uvedený fakt v podstatných rysoch vyplýva aj z výpovede M., ktorá však priebeh daného dňa opisuje
diametrálne odlišne ako obžalovaný (popisuje požičanie auta C. v neskoršom čase ako obžalovaný,
popisuje cestu zo Serede do Trnavy ako priamu, pričom obžalovaný popisuje cestu cez Vlčkovce a
následne tankovanie na čerpacej stanici; najmä však popisuje fakt, že obžalovaný po príchode na miesto

[pozn.ul.I.vF.hraničísul.Zelenečskou/nazývanou,,Linčianska“/ajenaňudefactokolmoumiestnená,
preto je ich zámena v bežnej reči účastníkov bežná - pozn. súdu], pričom sám obžalovaný priznáva, že
z auta vystúpil a mal si ísť kúpiť zmrzlinu, čo svedkyňa M. popiera, pričom tento fakt je nepodstatný, keď
informáciaodneznámejosobysamalatýkaťpredajadrogpriamozauta).Niejepodstatné,čiobžalovaný
z auta vystúpil, keďže konanie, z ktorého neznáma osoba mohla nadobudnúť dojem, že drogy predáva

( čo bolo dôvodom následného postupu PZ) sa malo udiať počas pobytu obžalovaného v aute. Nie je
teda pravda, že obžalovaný bol zastavený bezdôvodne, pričom obžalovaného tvrdenia o tom, že policajt
mu uviedol, že išlo o cielené zastavenie je vylúčené výsluchom svedkov - zasahujúcich príslušníkov KR
PZ, ale aj logikou veci (obžalovaný sa v Trnave nemal vyskytovať pravidelne, sám uvádza, že si auto
požičal len raz, čo je opäť v rozpore s výpoveďou svedkov (M., I. a C., ktorí popísali požičiavanie auta

obžalovaným, pre úplnosť je nutné dodať, že obžalovaný pripustil spoločnú cestu s C. aj pred skutkom).
C. navyše uvádzal, že v danom čase vodičské oprávnenie nemal (teda je nelogický záver, aby príslušník
PZzinéhookresu,vakombývamajiteľtohtoauta,,náhodnečakali“namiestevTrnave,pričomjezrejmé,
že na dané miesto nechodil často, ak vôbec). Žiada sa dodať, že nebolo zistené žiadne cielené pátraniepo osobách, alebo po veci - aute Audi A6 (tento záver potvrdzuje aj prepis hlásenia hliadky). Navyše
v konaní nebolo preukázané, že by príslušníci poznali obžalovaného skôr, ako pristúpili k zastaveniu
vozidla. Ak obžalovaný tvrdí, že policajti zastavovali auto preto, že hľadali C. sa účelom pokuty, potom sa

žiada dodať, že ak by tak policajti postupovali, museli by v zmysle osobitných ustanovení C. minimálne
v správnom konaní uložiť zákaz činnosti a následne by ním vedené motorové vozidlo mohli zastaviť z
dôvodu podozrenia z trestnej činnosti (marenia výkonu úradného rozhodnutia), teda nie stále zastavovať
osobuazískavaťpokuty.Žiadasadodať,žeajzvýpovedíobžalovanéhoasvedkovjezrejmé,žeajC.bol
v minulosti stíhaný za drogovú trestnú činnosť a svedkovia jeho pokračovanie v trestnej činnosti popisujú

aj v tomto konaní. Obžalovaného verzia, že mu drogy do auta dal policajt, nie je podporená ničím, navyše
obžalovaný je osobou z iného okresu, nejde o osobu, ktorá by mala byť miestnym policajtom známa.
Navyše predstava príslušníka polície, ktorý v úmysle uškodiť (alebo zlepšiť vlastné pracovné výsledky ?)
sa javí súdu ako krajne nereálne (v kombinácií s tým, že taký úkon smeruje voči osobe z iného okresu,
ktorá aj v zmysle odpisu RT mala trestnú činnosť páchať na iných miestach ako v Trnavskom okrese),
už nehovoriac o tom, kde by takýto policajt si mal drogy zabezpečovať (všetky zaistené OPL sú riadne

evidované). Celkový konštrukt obžalovaného je v tomto smere nielen nereálny, ale podľa názoru súdu
priamo vylúčený. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že drogy mohol do auta vložiť C., je nutné dodať,
že tento kontakt s drogami nepoprel, okrem obžalovaného ho za dílera označujú aspoň 2 svedkovia.
Je nutné uviesť, že vloženie drog do vozidla vlastníkom vzhľadom na uvedené nie je možné vylúčiť,
avšal z výpovede svedkov je zrejmé, že už vizuálne v aute ,,trčali sáčky“, preto obžalovaný musel o

týchto vedieť a ich vidieť. Je vylúčené, aby obžalovaný nevedel o drogách vo vozidle, pričom z výpovede
príslušníkov PZ je zrejmé, že týmto o drogách povedal (hoci platí vyššie uvedené ohľadom zákonnosti
postupupolície).Vyššieuvedenéviedlosúdkzáveru,žejeobžalovanéhonutnéoslobodiťspodobžaloby
podľa § 285 písm. c) Tr. por., nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Žiada sa
dodať, že (k tomu viď napr. rozsudok KS v Trnave, sp. zn.: 3To/41/2018 zo dňa 07. 08. 2018) by

neexistoval procesne použiteľný dôkaz o spáchaní stíhaného skutku, mal by dôvod oslobodenia znie,
že skutok sa nestal (§285 písm. a) Tr. zák.). O takýto prípade by išlo, ak by neexistovali dôkazy o
skutku vôbec, v tomto prípade ale súd zastáva názor, že dôkazy nie sú nepoužiteľné erga omnes, ale
len vo vzťahu k osobe obžalovaného G., preto nie je možné uzavrieť, že sa skutok nestal, iba to že
nie je možné bez dôvodných pochybností konštatovať, že by tento skutok spáchal obžalovaný, teda

nebolo nespochybniteľne ustálené naplnenie minimálne objektívnej stránky trestného činu - konania
obžalovaného spôsobujúceho protiprávny následok.

Pokiaľ ide o rozhodovanie v trestnej veci, všeobecný súd nemusí dať (t.j. ani v merite veci) odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov, uvádzaných stranami konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby
súd v rozsudku reagoval na každý argument, prednesený v súdnom konaní.

Stačí, aby reagoval na ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za

rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci A. F. c. Španielsko a T. R./Španielsko, oba z 9. decembra
1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B, tiež R 68/2008- I, rozsudok G. z 9. decembra 1994 vo
veci Q. R. proti Španielskemu kráľovstvu).). Na doplnenie uvedeného súd udáva, že ,,súdy rozhodujúce
o vine a treste nie sú povinné sa vysporiadať s každým argumentom obhajoby. Sú však povinné
reagovať adekvátnym spôsobom na všetky argumenty, ktoré sú spôsobilé spochybniť rozhodnutie o vine

a treste“ (viď. Rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva; ďalej len „ESĽP“: G. proti Slovensku,
Ignatenco proti Moldavsku). Konajúci súd považuje uvedené predpoklady za splnené.

Pokiaľ ide o návrh na výsluch ďalšieho svedka L. tento súd ako nadbytočný odmietol, nakoľko po
výsluchu svedkov - príslušníkov PZ nadobudol vnútorné presvedčenie, že vzniknutý rozpor nie je možné

žiadnym spôsobom reparovať. Navyše sa malo jednať o svedka nepriameho, ktorý mal potvrdzovať
drogovú minulosť C. ktorú už skôr potvrdil I., ale de facto ju nepoprel ani C. čím sa takýto výsluch stal
pre rozhodovanie nadbytočným.

S poukazom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.