Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200548
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200548.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Slovenská banská, spol. s r.o., 966 61 Hodruša – Hámre 388, IČO: 31 581 447,
právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02
Bratislava, IČO: 36 861 227, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, Kammerhofská 25, 969 01 Banská
Štiavnica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 388 – 1167/2022 zo dňa 10. augusta
2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Na základe oznámenia č. 1803-2929/2021 zo dňa 05.08.2021 bola u žalobcu vykonaná kontrola
úhrady za vydobyté nerasty za obdobie rokov 2011 až 2022. Kontrola bola začatá dňa 12.08.2021. O
priebehu kontroly boli spísané dve čiastkové zápisnice, a to č. 1803-3036/2021 zo dňa 12.08.2021 a č.
1803-3455/2021 zo dňa 20.09.2021.

2. Následne na základe oznámenia o začatí konania č. 1803-4690/2022 zo dňa 20.12.2021 bolo začaté
administratívne konanie vo veci vyrubenia úhrady za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská
Hodruša a Banská Štiavnica VII za obdobie 2016 až 2020 a za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru
Banská Štiavnica za obdobie 2018 – 2020, a žalobcovi bola na základe tohto oznámenia daná možnosť
oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa.

3. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici (orgán verejnej správy 1. stupňa) rozhodnutím č.
51-824/2022 zo dňa 22.02.2022, ako vecne príslušný orgán štátnej banskej správy podľa § 41 ods.
2 písm. k) zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o banskej činnosti“) a miestne príslušný orgán štátnej banskej
správy podľa § 1 ods. písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 146/2020 Z. z., ktorou sa
ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov v znení neskorších predpisov, podľa § 32b
ods. 2 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej aj len „banský zákon“) vyrubil žalobcovi nedoplatok úhrady za vydobyté
nerasty z dobývacích priestorov Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII za roky 2016 až 2020 a za
vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Štiavnica za roky 2018 a 2020 spolu vo výške 1990 468,37 eur s tým, že žalobca je tento nedoplatok povinný zaplatiť najneskôr do 10 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet.

4. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že žalobca podával priznania úhrady za vydobyté
nerasty a výpočet tejto úhrady za vydobyté nerasty bol nesprávny, keďže používal pri výpočte úhrady
za kontrolované obdobie rokov 2016 až 2020 sadzbu 0,1 % podľa prílohy č. 2 písm. b) nariadenia
vlády SR č. 50/2002 Z. z. o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za
uskladňovanie plynov alebo kvapalín v znení do 31.12.2023 (ďalej aj len „nariadenie o úhradách“) s

poukazom na § 8 nariadenia o úhradách, teda ako za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy s výnimkou rúd zlata a striebra. Orgán verejnej správy prvého stupňa uzavrel, že v dobývacích
priestoroch sa nachádzajú aj rudy zlata a striebra, o čom svedčí obsah zlata a striebra vo finálnom
produkte žalobcu, ktorým je polymetalických koncentrát, ktorý obsahuje Au, Ag, Pb, Zn a Cu rudy. Podľa
prvostupňového orgánu tak žalobca mal za rudy zlata a striebra od roku 2016 do roku 2020 platiť sadzbu
úhrady 5 % a nie 0,1 % . Na základe predložených dokladov prvostupňový orgán dospel k záveru, že 98

% podielu na celkových tržbách tvoria tržby za zlato a striebro a podiel 2 % na celkových tržbách tvoria
polymetalické rudy, preto rozdelil celkovú tržbu podľa uvedeného percentuálneho podielu a vypočítal
úhradu v tej časti, v ktorej bol zohľadnený podiel tržby za zlato a striebro so sadzbou 5 % a vo zvyšku
použil sadzbu 0,1 %. Následne určil rozdiel medzi tým, čo malo byť žalobcom zaplatené pri takomto
spôsobe výpočtu a tým čo žalobca reálne zaplatil na základe podaných priznaní úhrad.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy 1. stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný podľa § 38 ods. 1 písm. b) a § 40 ods. 2 zákona o banskej činnosti a podľa § 59
ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie a nahradil ho novým rozhodnutím,

v zmysle ktorého bol žalobcovi podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona vyrubený nedoplatok
úhrady za vydobyté nerasty z dobývacích priestorov Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII za roky
2016 až 2020 a za vydobyté nerasty z dobývacieho priestoru Banská Štiavnica za roky 2018 a 2020
spolu vo výške 1 707 570,77 eur a žalobca bol povinný tento nedoplatok uhradiť do 14 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia na špecifikovaný bankový účet.

6. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, v zmysle ktorého možno
nedoplatok vyrubiť do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady a uviedol, že prvostupňový
orgán sa touto lehotou nezaoberal. Poukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa
22.02.2022 a podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku táto päťročná lehota na vyrubenie nedoplatku

začala plynúť dňa 22.02.2017, teda tak, aby dňom 22.02.2022 uplynul deň, ktorý sa svojím označením
zhoduje s dňom, kedy došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok plynutia 5-ročnej lehoty. Prvým priznaním
úhrady za vydobyté nerasty v tejto 5-ročnej lehote preto podľa žalovaného mohlo byť až priznanie úhrady
žalobcu za IV. štvrťrok 2016, ktoré bolo prvostupňovému orgánu predložené 22.02.2017. Žalovaný tak
dospel k záveru, že prvostupňový orgán nepostupoval správne, ak do vyrubenia nedoplatku úhrady

za vydobyté nerasty zahrnul celý rok 2016, pretože už aj priznanie úhrady za III. štvrťrok 2016, ktoré
bolo predložené prvostupňovému orgánu 24.11.2016, bolo predložené pred touto 5-ročnou lehotou. To
isté platí aj o priznaní úhrady za vydobyté nerasty za I. aj II. štvrťrok 2016, ktoré boli predložené ešte
skôr t. j. 26.05.2016, resp. 26.08.2016. Podľa žalovaného preto prvostupňový orgán nebol oprávnený
nedoplatok úhrady za vydobyté nerasty vyrubiť za I. až III. štvrťrok roku 2016 a mohla byť do vyrubenia

zahrnutálenúhradazaIV.štvrťrokroku2016.Ďalejžalovanýdospelkzáveru,ženazákladevykonaného
dokazovania bolo preukázané, že sadzbou úhrady, ktorú mal žalobca v priznaniach úhrad použiť, je
sadzba podľa písm. c) prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách, t. j. že mal použiť sadzbu úhrady 5 %
za rudy zlata a striebra, pretože vo všetkých dotknutých dobývacích priestoroch podľa žalovaného
preukázateľne žalobca dobýva nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, teda rudy

zlata a striebra a použitá úhrada podľa písm. b) prílohy č. 2 nariadenia o úhradách je potom nesprávna.
Žalovaný určil hodnoty tržby za predaj výrobkov a z pôvodných hodnôt nákladov na dobývanie a
celkových nákladov vypočítal úhrady za vydobyté nerasty pri použití sadzby úhrady podľa písm. c)
prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách, t. j. za „rudy zlata a striebra“ vo výške 5 %. Následne určil rozdiel,
ktorý vznikol medzi žalobcom priznanou a zaplatenou úhradou za vydobytý nerast a úhradou, ktorú

vypočítal žalovaný a tento rozdiel vyrubil ako nedoplatok úhrad za vydobyté nerasty za kontrolované
obdobia podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona. Podľa žalovaného žalobca vo všetkých troch
dotknutých dobývacích priestoroch síce dobýva „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy“,
pričom však ide o také nerasty, ktoré sú nepochybne „rudy zlata a striebra“, t. j. „nerasty, z ktorýchmožno priemyselne vyrábať zlato a striebro“. Takéto označenie nemožno podľa žalovaného považovať
za neprípustné dotváranie banského práva v neprospech organizácie tak, ako to žalobca namietal.

Správna žaloba - žalobné body

7. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, a žiadal, aby správny
súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok

na náhradu trov konania. Ako dôvody zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
žalobca uvádzal dôvody podľa §191 ods. 1 písm. b), c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku v
znení do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“).

8. V rámci bodu „K podstate napadaného rozhodnutia“ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného
je založené na veľmi explicitne prezentovanom naratíve o „zlom“ žalobcovi, ktorý mal tajiť, že sa ťažilo

zlato a striebro a neplatil za to úhradu. Rozhodnutia sú podľa žalobcu založené na absurdnom tvrdení,
že žalobca de facto tajil, že v dobývacích priestoroch bolo obsiahnuté aj zlato, pričom sú to práve orgány
banskej správy, ktoré určili a vedú evidenciu dobývacích priestorov s príslušnou dokumentáciou a celé
roky kontrolovali žalobcu s priaznivým výsledkom.

9. V rámci bodu „Nesprávne a svojvoľné právne posúdenie“ žalobca poukázal na znenie ustanovenia
§ 32a ods. 2 prvá veta banského zákona s tým, že podľa žalobcu žalovaný nezohľadnil koncovú
časť vety „na ktoré bol dobývací priestor určený“. Žalovaný teda opomenul, že je podstatné, ako sú
nerasty uvádzané v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru. Vychádzajúc z tézy racionálneho
zákonodarcu je preto nutné dospieť k tomu, že zákonodarca požiadavkou, aby sa úhrada platila (iba)

za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol daný dobývací priestor určený, sledoval určitý
zámer, a tým je nepochybne právna istota organizácie, ktorá má úhradu platiť. Rozhodnutie o určení
dobývacieho priestoru má preto pre otázku sadzby za vyťažené nerasty zodpovedať v akej sadzbe je
organizácia povinná platiť úhradu. Žalovaný svojvoľne po rokoch prehodnotil vlastný prístup k otázke
sadzby za vydobyté nerasty.

10. K pojmom „nerast“ a „ruda““ žalobca poukázal na to, že
- dobývací priestor Banská Hodruša je určený na dobývanie nerastu „polymetalické zrudnenie s
obsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag“,
- osobitný dobývací priestor Banská Štiavnica VII je určený na dobývanie druhu nerastu: „polymetalické

Pb, Cu, Zn zrudnenie s obsahom Au, Ag“,
- dobývací priestor Banská Štiavnica je určený je dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata.“

11. Z uvedeného podľa žalobcu je zjavná variabilita, s akou sa pristupovalo a naďalej pristupuje k
vymedzeniu druhu nerastu alebo skupiny nerastov, na dobývanie ktorých je dobývací priestor určený.

Vymedzenie nerastu alebo druhov nerastov má slúžiť na ich jednoznačnú klasifikáciu v zmysle § 3 ods.
1 banského zákona, podľa ktorého vyhradené nerasty sú nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy. Problém nastáva, ak majú byť tieto rozhodnutia subsumované pod obsah prílohy č. 2 nariadenia
o úhradách, ktorá jasné znenie § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona rozdelila na 2 časti, keď ako
samostatné druhy nerastov uvádza „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou

rúd zlata a striebra“ (položka b) nariadenia o úhradách) a „rudy zlata a striebra“ (položka c) nariadenia o
úhradách), za ktoré sa platí rozdielna sadzba úhrady. Skupinu nerastov, ktorú banský zákon uvádza v §
3 ods. 1 písm. c), teda príloha č. 2 nariadenia o úhradách v položkách b) a c) rozdeľuje a orgány banskej
správy v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru uvádzajú nerast, resp. druhy nerastov, ktoré síce
doslovne nenasledujú znenie nariadenia o úhradách, ale jasne vychádzajú z rámca § 3 ods. 1 písm.

c) banského zákona. Podľa žalobcu je potrebné poukázať na to, že príloha č. 2 nariadenia o úhradách
dôsledne rozlišuje medzi označením „nerasty“ a označením „rudy“. Označenie „nerasty“ sa v prílohe č.
2 nariadenia o úhradách uvádza pod písmenami a), b), h), n), o) u), x), y) a z). Označenie „rudy“ sa
v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách uvádza iba v súvislosti so zlatom a striebrom, a to v položke b)
a c). Normotvorca teda podľa žalobcu zreteľne a dôsledne rozlišuje medzi označením rudy a nerasty.

Keďže položky b) a c) nariadenia o úhradách majú byť vnútorným diferencovaním obsahu ustanovenia
§ 3 ods. 1 písm. c) banského zákona, možno podľa žalobcu vyvodiť, že normotvorca síce považuje aj
rudy za nerasty, ale nie každý nerast považuje automaticky za rudu, teda ruda je užší pojem ako je
nerast a nie je to synonymum. Nedáva zmysel, aby normotvorca arbitrárne zvolil inú právnu terminológiuna mieste, kde ju inak dôsledne rozlišuje. Ak by pojem ruda nepovažoval za užší pojem ako pojem
nerast, potom by v položke c) nariadenia o úhradách uviedol: „nerasty, z ktorých možno priemyselne
vyrábať zlato a striebro“, tak ako to je napríklad v písm. h). Podľa žalobcu je potom nesprávny záver

žalovaného, v zmysle ktorého „pojem rudy zlata a striebra“ a označenie „nerasty, z ktorých možno
priemyselne vyrábať kovy“ predstavujú synonymum pre nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
zlato a striebro, pretože tento záver nemá oporu v banskom zákone ani v nariadení o úhradách. Rudy
zlata a striebra tiež patria medzi nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, avšak každý nerast
s obsahom zlata či striebra (resp. nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať zlato a striebro) nie

je zároveň aj rudou zlata a striebra. Ak by to tak bolo, tak nariadenie o úhradách by v položke c)
uvádzalo „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro“ a nie „rudy zlata a striebra“.
Normotvorca zvolil inú terminológiu veľmi konkrétnym a adresným spôsobom a žalovaný túto skutočnosť
podľa žalobcu prehliada, a to za pomoci logicky nesprávneho vyvodzovania. Pojem „rudy“ považuje
normotvorcazaužšípojemakopojem„nerasty“,zčohovyplýva,žerudyzlataastriebrasícepatriamedzi
nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, ale nie všetky nerasty, z ktorých možno priemyselne

vyrábať (aj) zlato a striebro sú automaticky rudami zlata a striebra v zmysle položky c) nariadenia o
úhradách. Použitie pojmu ruda naznačuje určitú dodatočnú požiadavku, ktorú s iným zámerom a s
logicky nesprávnym vyvodením záverov špecifikuje aj samotný žalovaný, keď v rozhodnutí poukazuje
na také vymedzenie pojmu ruda, v zmysle ktorého má ísť o nerast, z ktorého možno v priemyselnom
meradle dobývať kovové súčasti s prospechom, a teda použitie pojmu „ruda“ závisí aj na komerčných,

technických, dopravných podmienkach ťažby a jej následnej technologickej úpravy. Aj zo žalovaným
vymedzeného pojmu „ruda“ vyplýva, že nie každý nerast je rudou, ale iba taký nerast, z ktorého možno
vyrobiť ten-ktorý kov v priemyselne využiteľnom meradle a s očakávaním ekonomického zisku. Žalovaný
preto nesprávne považuje pojmy „nerast“ a „ruda“ za synonymum, pretože nie každý nerast, ktorý
obsahuje zlato, môžeme označiť za rudu zlata. Pojem „ruda“ zahŕňa v sebe určité vyššie kvantitatívne a

kvalitatívne hľadisko oproti nerastu a nerast, z ktorého je možné priemyselne vyrábať zlato je rudou zlata
až vtedy, ak je to možné v priemyselne využiteľnom meradle s očakávateľným ekonomickým ziskom.
Obdobným spôsobom sa k tejto otázke staval žalovaný aj v minulosti. Nerast, ktorý síce obsahuje
okrem iného zlato, ale zároveň priemyselná výroba zlata sa nemusí „oplatiť“ pre rôzne dôvody (napríklad
množstvo zlata) vyvstávajúce z ďalších vlastností a zložení daného nerastu, nie rudou zlata. Preto aj

normotvorca v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách dôsledne hovorí o rudách zlata a striebra a nie o
nerastoch, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro. Normotvorca si podľa žalobcu bol
vedomý toho, že rozdelil jednu skupinu nerastov uvedenú v § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona na
2 podskupiny, ktorým priradil zásadne odlišnú výšku sadzby za vyťažené nerasty a normotvorca podľa
žalobcu tvrdí, že musia byť splnené určité kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky, pokiaľ ide o zlato či

striebro v neraste, aby išlo o rudu zlata či striebra, pretože v opačnom prípade by aj nepatrné množstvo
zlata a striebra v neraste malo za následok nárast výšky sadzby úhrady o 150 %. Žalobca ešte poukázal
na to, že za vyťažené nerasty z dobývacieho priestoru sa v zmysle banského zákona platí len 1 sadzba,
preto pri nerozlišovaní medzi pojmami „nerast“ a „ruda“ by to v prípade zlata viedlo k tomu, že vyššou
sadzbou za zlato by boli nakoniec zaťažené všetky nerasty z daného dobývacieho priestoru.

12. Žalobca uviedol, že vyvstáva otázka kto a kedy posudzuje predmetné kvalitatívne a kvantitatívne
hľadisko, teda kto určuje, či ide o rudy zlata podľa položky c) nariadenia o úhradách alebo ide o nerast,
z ktorého možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra podľa položky b) nariadenia
o úhradách. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na ustanovenie § 32a ods. 2 banského zákona prvá

veta, v zmysle ktorej organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté
z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Podľa žalobcu slovo „bol“ jasne indikuje,
že úhrada sa platí za nerasty, na ktoré bol dobývací priestor už v minulosti určený, t. j. otázka sadzby
musí byť v čase dobývania nerastov jasne vyriešená, a to rozhodnutím o určení dobývacieho priestoru.
Posúdenie, či žalobca ťaží „rudy zlata a striebra“ nemôže byť predmetom následného posúdenia, teda

podľa toho, ako sa predáva výrobok, z čoho sa skladá a pod. Sadzba musí byť zrejmá vopred, a to
výlučne len z rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru. Banské úrady majú pri prijímaní rozhodnutia
o určení/zmene dobývacieho priestoru určitú diskrečnú právomoc, avšak vzhľadom na záväznosť
rozhodnutí o určení/zmene dobývacieho priestoru a ich pôsobenie pro futuro, v rámci kontroly úhrad za
vydobyté nerasty diskrečnú právomoc pri kontrole správnosti sadzby nemajú. Banský zákon stanovuje,

že kritérium na to, aká sadzba má byť použitá, musí byť stanovené vopred (v rozhodnutí o určení
dobývacieho priestoru) a nie až následne (podľa tržieb, zloženia výrobku). Otázku kto a kedy posudzuje
predmetné kvalitatívne a kvantitatívne hľadisko je potrebné zodpovedať tak, že je to obvodný banský
úrad pri rozhodovaní o určení či zmene dobývacieho priestoru na základe jemu predložených podkladov.Je v právnom štáte neprípustné, aby v dôsledku úradného rozhodnutia vznikla pochybnosť o tom, či
mal žalobca platiť sadzbu vo výške 0,1 % alebo vo výške 5 %. Je to požiadavka právnej istoty a jej
zanedbanie zo strany banských úradov nemôže byť následne bremenom pre organizáciu, ktorá platí

sadzbu úhrady. Ak v dôsledku znenia rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vzniknú pochybnosti
o tom, ako sa majú nerasty tam uvedené klasifikovať, je nutné v súlade so zásadou in dubio pro libertate
sadzbu klasifikovať podľa variantu šetrnejšieho k základným právam žalobcu.

13. Podľa žalobcu normotvorca v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách zreteľne a zámerne rozlišuje medzi

pojmami „nerast“ a „rada“, normotvorca je v tomto rozlišovaní konzistentný a o rudách hovorí výlučne
v prípade zlata a striebra ako o podmnožine nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy.
Pojem ruda predstavuje taký nerast, z ktorého možno vytvoriť ten-ktorý kov v priemyselne využiteľnom
meradle, prirodzene s racionálnym očakávaním zisku, čo závisí aj na komerčných, dopravných a iných
podmienkach ťažby. Nerast, z ktorého možno priemyselne vyrábať zlato a striebro je preto rudou zlata
a striebra len vtedy, keď napĺňa uvedenú definíciu rudy. To, či sa majú v určitom dobývacom priestore

ťažiť nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, alebo priamo rudy zlata a striebra,
posudzujú obvodné banské úrady a táto skutočnosť musí jednoznačne vyplývať z rozhodnutia o určení
dobývacieho priestoru alebo o jeho zmene. Ak z rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru vyplýva,
že sa budú ťažiť nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, hoci aj zlato a striebro, a neuvedie
sa, že pôjde o rudy zlata a striebra, sadzba za takto vyťažené nerasty následne nemôže byť stanovená

za rudy zlata a striebra. Ak vzniknú pochybnosti v dôsledku znenia rozhodnutí o určení dobývacieho
priestoru, tak táto pochybnosť nemôže byť na ťarchu žalobcu a musí byť uplatnená zásada in dubio pro
libertate, teda musí byť zohľadnená priaznivejšia sadzba pre žalobcu.

14. Žalobca uviedol, že v prípade dobývacieho priestoru Banská Hodruša a dobývacieho priestoru

Banská Štiavnica VII nešlo o určenie dobývacieho priestoru na dobývanie rúd zlata a striebra, ale o
dobývanie skupiny nerastov, ktoré budú okrem iných prvkov obsahovať aj zlato. Nerasty vyťažené z
týchto dobývacích priestorov preto nemôžu byť podradené pod položku c) nariadenia o úhradách. Čo
sa týka dobývacieho priestoru Banská Štiavnica, ktorý bol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi
a zlata“, aj z toho je zrejmé, že nejde o osobitné určenie na dobývanie rudy zlata a aj v tomto prípade

mala byť platená sadzba podľa položky b) nariadenia o úhradách. Sadzba úhrady podľa položky c)
nariadenia o úhradách (za rudy zlata a striebra) môže byť použitá len v tých prípadoch, kde dobývací
priestorjeosobitneurčenýnadobývanierúdzlataastriebra.Akjedobývacípriestorurčenýnadobývanie
polymetalického zrudnenia, ktorého obsahom sú nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,
musí byť použitá úhrada podľa položky b) nariadenia o úhradách. Takáto argumentácia bola v minulosti

prezentovaná aj zo strany žalovaného v jeho vyjadreniach. Podľa žalobcu banský zákon nepripúšťa
a neupravuje „delenú“ sadzbu za vyťažené nerasty jedného dobývacieho priestoru, teda buď sa platí
sadzba podľa položky c) alebo podľa položky b) nariadenia o úhradách a nie podľa oboch, prípadne
podľa ich kombinácie.

15. Žalovaný v napádanom rozhodnutí poukazuje na to, že ani označenie polymetalické zrudnenie,
ktoré používajú aj banské úrady a ktoré používal aj žalobca, nie je správne, a preto nemohla
obstáť argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní. Podľa žalobcu označenie „polymetalické zrudnenie“
s uvedením obsahu nerastov umožňuje bezproblémovú subsumpciu pod položku b) nariadenia
o úhradách, a teda napríklad polymetalické zrudnenie s obsahom Cu, Pb, Zn, nevytvára žiadne

pochybnosti o tom, že ide o nerasty podľa položky b) nariadenia o úhradách. Terminologická presnosť
je obzvlášť dôležitá tam, kde môžu vzniknúť pochybnosti s následkami pre adresáta práva. Tak je tomu
práve v prípadoch, kedy je na základe rozhodnutia o určení dobývacieho priestoru problémom rozlíšiť,
či z neho vyťažené nerasty budú podliehať položke b) alebo c) nariadenia o úhradách. Striktnosť a
jednoznačnosť s akou musia byť rudy zlata a striebra uvedené v rozhodnutí o určení dobývacieho

priestoru pramenia z toho, že medzi položkou b) a položkou c) nariadenia o úhradách môže byť
terminologicky tenká hranica, ale z hľadiska platenia úhrad (výška sadzby) je medzi nimi priepasť. Ak je
skupina nerastov označená ako polymetalické zrudnenie s uvedením obsahu jeho nerastov, nevyvstáva
pochybnosť o tom, že patrí pod položku b) nariadenia o úhradách. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca
nemôže tvrdiť, že dobýva len olovené a zinkové (polymetalické) rudy a nedobýva aj rudy zlata a striebra,

pretože jednoznačne dobýva aj nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro, tak z
uvedenej argumentácie podľa žalobcu vyplýva, že ani eventuálne dobývanie nerastov, z ktorých možno
priemyselne vyrábať zlato a striebro, ešte neznamená, že ide o dobývanie rúd zlata a striebra. Pretotvrdenie žalovaného, že žalobca dobýva nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať zlato a striebro
nevyvracia skutočnosť, že nedobýva rudy zlata a striebra.

16. Žalobca ďalej poukázal na rozpor v argumentácii žalovaného, keď na jednej strane tvrdí, že zo
všetkých úradných listín jasne vyplýva, že žalobca ťažil a ťaží rudy zlata a striebra a na druhej strane
konštatoval, že obvodný banský úrad a ani žalovaný po celé roky nemohli vedieť, že žalobca ťaží zlato
a striebro. Ide o protirečenie žalovaného, ktoré preukazujú účelovosť jeho konania a argumentácie.
Žalovaný vytvára zdanie, že žalobca tvrdí, že rudy zlata a striebra sa na Slovensku ťažiť vôbec nemôžu,

pretože § 3 ods. 1 banského zákona tento termín nepozná a účelovo tak prekrúca argumentáciu žalobcu.
Žalobca považuje za problematické, že vymedzenie obsiahnuté v § 3 ods. 1 písm. c) banského zákona
je rozdelené až v nariadení o úhradách do položiek b) a c), a to práve preto, že bez dôkladného a
terminologicky presného vymedzenia obsiahnutého v rozhodnutiach o určení alebo zmene dobývacieho
priestoru môžu vznikať pochybnosti o správnej sadzbe úhrady za vyťažené nerasty.

17. Aj Najvyšší kontrolný úrad SR (ďalej aj len „NKÚ“) v správe o výsledku kontroly z roku 2020 navrhol
zmenuprávnejúpravyapoukazovalnanejednoznačnosťaneúplnosťbanskéhozákonaanadväzujúcich
právnych predpisov. Žalobca netvrdí, že v zmysle právnej úpravy sa rudy zlata a striebra nemôžu ťažiť
na Slovensku, ale môžu sa ťažiť iba tam, kde výslovne rozhodnutie o určení alebo zmene dobývacieho
priestoru uvádza „rudy zlata a striebra“.

18. Žalobca namietal aj záver žalovaného o tom, že zo žiadneho ustanovenia banského zákona a
nariadenia o úhradách nevyplýva možnosť, aby si žalobca mohol vybrať, že pri zmiešanom druhu
nerastov použije na všetky druhy nerastov tú istú sadzbu, a to tú, ktorá je nižšia, nakoľko ide o
zavádzajúcu argumentáciu. Podľa žalobcu zo žiadneho ustanovenia banského zákona či nariadenia

o úhradách nevyplýva možnosť, aby pri zmiešanom druhu nerastov použil orgán banskej správy na
všetky druhy nerastov tú istú sadzbu, ktorá je pre žalobcu najvyššia. Žalobca ďalej poukazoval na to,
že žalovaný si napomáhal aj vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 33/2015 Z. z., ktorou
sa vykonávajú niektoré ustanovenia banského zákona. Odkaz na túto vyhlášku je irelevantný, nakoľko
sa netýka prejednávanej problematiky a nadobudla účinnosť až po právoplatnosti všetkých rozhodnutí

o určení/zmene dobývacieho priestoru. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na plán otvárky a prípravy a
dobývania, na rozhodnutie, ktorým sa povoľuje vykonávať banskú činnosť v dobývacích priestoroch, tak
tieto podklady nemajú žiaden vplyv na posúdenie spornej otázky, pretože významné v zmysle § 32a
ods. 2 banského zákona je len rozhodnutie o určení/zmene dobývacieho priestoru.

19. Právne posúdenie otázky určenia správnej sadzby za vydobyté nerasty zo strany žalovaného je
neudržateľné a nezákonnosť rozhodnutia nespôsobuje iba to, že názor žalovaného je sám o sebe
nesprávny, ale aj spôsob, akým bol prijatý, pretože žalovaný bez relevantného dôvodu a relevantných
argumentov úplne zmenil ustálenú prax v neprospech žalobcu.

20. Žalovaný podľa žalobcu zámerne prehliada, že primárna kritika a závery uvedené v správe NKÚ
sa koncentrujú na nedostatočnosť právnej úpravy, čo preukazujú aj prijaté odporúčania. V samotnom
protokole NKÚ o výsledku kontroly vo veci ochrany a využitia vybraného nerastného bohatstva zo dňa
12.01.2021 je uvedené také stanovisko žalovaného, ktoré podporuje argumentáciu žalobcu uvedenú v
správnej žalobe.

21. Zo všetkých listín, a to aj z rozhodnutí o určení či zmene dobývacieho priestoru vyplýva, že
vyťažené nerasty obsahovali aj zlato a táto skutočnosť nebola ničím zamlčiavaná, čoho dôkazom je aj
to, že je to uvedené v samotných výrokoch rozhodnutí o určení dobývacích priestorov. Preto žalovaný
nemôže tvrdiť, že orgánom štátnej banskej správy boli zatajované informácie, ktoré boli obsiahnuté

v rozhodnutiach, ktoré sami vydávali. Je neudržateľné tvrdenie žalovaného, že hoci Obvodný banský
úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu viacero kontrol za účelom zistenia správnosti platenia úhrad, v
skutočnosti sa sadzbou úhrady nikdy nikto nezaoberal a o tejto sadzbe nerozhodoval. Podľa žalobcu je
ťažko vysvetliteľné, že napriek viacerým kontrolám úhrad žalobcu žalovaný tvrdí, že sa sadzbou úhrady
nikto nikdy nezaoberal a že až následne bola vykonaná hĺbková kontrola, pretože kontrola platenia úhrad

nevyhnutne musela zahŕňať aj kontrolu správnosti sadzby.

22. V rámci bodu „K zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu“ žalobca namietal, že žalovaný a v
podstate aj prvostupňový orgán „prehodnotili“ doterajšiu prax na základe kontroly NKÚ a na základetoho, že žalobca po celú dobu zatajoval ťažbu zlata, čo je téza nepravdivá a ľahko vyvrátiteľná. Konanie
žalovaného je exemplárnym prípadom zásahu do legitímnych očakávaní žalobcu. Žalobca poukázal
na predošlé vyjadrenia žalovaného, ktoré podľa žalobcu potvrdzujú argumentáciu žalobcu, že bola

odobrená aplikovaná sadzba úhrady podľa položky b) nariadenia o úhradách. Zastúpenie nerastov
vo výslednom koncentráte je pre určenie sadzby irelevantné, pretože sadzba má byť určovaná len
a výlučne podľa rozhodnutia o určení či zmene dobývacieho priestoru. Nemôže obstáť ani tvrdenie,
že predošlé kontroly zo strany inšpektorov sa netýkali sadzby úhrady, a preto aj napriek kontrolám
o obsahu zlata nemohli orgány banskej správy vedieť. Žalobca poukázal na zápisnice z predošlých

kontrol zo dňa 31.07.2019 a 04.02.2020 s tým, že z ich záverov vyplýva, že musela byť kontrolovaná
aj sadzba úhrady za vydobyté nerasty a v tomto smere neboli u žalobcu zistené žiadne pochybenia.
Žalovaný nesprávne vyhodnotil, že v uvedených zápisniciach nie je uvedené, že by sa sadzba úhrady
prerokovávala, prípadne že by sa ňou prítomní banskí inšpektori zaoberali, teda že by ju potvrdzovali
alebo nejakým spôsobom schvaľovali. Inšpektor vyhodnotil v zápisnici, že sadzba zodpovedá tomu, na
čo bol dobývací priestor určený. Ak inšpektor kontroloval správnosť výpočtu platenia úhrad, tak bez

správnej sadzby nemôže byť výpočet úhrad správny, a ak konštatuje, že výpočet je správny, zahŕňa to
aj tvrdenie, že samotná sadzba je správna. Podľa žalobcu teda v rámci predchádzajúcich kontrol bola
kontrolovaná aj sadzba úhrady a inšpektori dospeli k záveru, že pokiaľ žalobca aplikoval sadzbu úhrady
0,1 %, tak to bolo správne. Žalovaný dlhodobo zastával právny názor, že žalobca bol povinný platiť
úhradu za použitia sadzby 0,1 %. Žalobca preto nemal dôvod spochybňovať ním uplatňovanú sadzbu,

pretože bola aprobovaná aj štátnymi orgánmi.

23. V rámci bodu „K nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia“ žalobca uviedol, že v
rozhodnutí absentujú úvahy o tom, akým spôsobom bola uplatnená sadzba podľa položky c) nariadenia
o úhradách. Prvostupňový orgán vyťažený nerast de facto rozdelil na podskupiny podľa položky

b) a položky c) nariadenia o úhradách a oddelene uplatnil rôznu sadzbu. Žalovaný tento postup
označil za nesprávny, ale sám jasne a zreteľne vlastný postup nevysvetlil. V rozhodnutí absentuje
racionálna argumentácia, prečo sa má na všetky vyťažené nerasty uplatniť sadzba položky c) nariadenia
o úhradách. Žalovaný neuvádza, z ktorého ustanovenia banského zákona či nariadenia o úhradách
vyplýva, že pri zmiešanom druhu nerastov má orgán banskej správy na všetky druhy nerastov uplatniť

jednu, a to najvyššiu sadzbu, ktorá predstavuje najvyšší zásah do majetkovej sféry žalobcu. Podľa
žalobcu je napadnuté rozhodnutie nedostatočne a vadne odôvodnené do takej miery, že to zakladá
dôvod na jeho zrušenie.

24. V rámci ďalšieho žalobného bodu „K nezákonnosti samotnej kontroly“ žalobca namietal, že sú

neudržateľné argumenty žalovaného o tom, že kontroly v rokoch 2019 a 2020 sa netýkali sadzby
dane (správne úhrady - poznámka správneho súdu). Vo veci úhrad už boli vykonané kontroly, čo
vylučuje, aby za tieto roky bola v tej istej veci opakovane vykonaná kontrola a vyhodnotená úplne
opačne ako predchádzajúca kontrola. Táto skutočnosť spôsobuje aj nezákonnosť kontroly, na základe
ktorej bol žalobcovi vyrubený nedoplatok. Nemožno akceptovať závery žalovaného, že sadzba úhrady

v predošlých kontrolách nebola predmetom kontroly. To, že kontrola nenašla žiadny nedostatok v
rámci kontrolného predmetu, by potom nemalo žiadnu výpovednú hodnotu a ďalšia kontrola by mohla
tiež konštatovať, že konkrétne táto skutočnosť nebola skúmaná a právna istota by bola iluzórna.
Podľa žalobcu teda bola nezákonná samotná opakovaná kontrola, na základe ktorej bol žalobcovi
následne vyrubený nedoplatok a žalovaný bol primárne nespokojný so znením právnej úpravy a so

znením rozhodnutia o určení a zmene dobývacích priestorov. Duplicitné kontrolovanie toho, čo už
bolo kontrolované (niekoľkokrát) zakladá nezákonnosť samotnej kontroly, čo vedie k nezákonnosti
podkladovzískanýchvrámcikontrolyanezákonnosťkontrolymázanásledoknezákonnosťnapádaného
rozhodnutia, ktoré vychádzalo z výsledkov tejto kontroly.

25. Žalobca namietal, že žalovaný sa sám ustanovil do pozície prvostupňového orgánu a správcu
úhrad a atrahoval si oprávnenie obvodných banských úradov, ktoré vyplýva z § 32b ods. 2 písm. b)
banského zákona, a odvolacie konanie malo de facto povahu prvostupňového konania. Tento postup
mal za následok, že bolo vydané v podstate úplne nové rozhodnutie, proti ktorému žalobca nemôže
podať odvolanie ale až správnu žalobu. Napriek tomu, že žalovaný de facto prvostupňové rozhodnutie

zrušil a nahradil ho vlastným rozhodnutím, výpočet nedoplatku a lehotu na jeho vyrubenie odvíjal od
vydania prvostupňového rozhodnutia dňa 22.02.2022. Uvedený postup je nesprávny. Žalovaný nahradil
v celom rozsahu prvostupňové rozhodnutie, preto ide o nové rozhodnutie, novú právnu skutočnosť.
Napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 10.08.2022 a žalobcovi bolo doručené dňa 27.08.2022. Bolaprekročená päťročná lehota v zmysle § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, ktorá sa počíta spätne
od 27.08.2022 do 27.08.2017. Žalovaný nesprávne odvíjal počítanie tejto lehoty od 22.02.2022, teda od
vydania prvostupňového rozhodnutia, pričom mohol nedoplatok vyrubiť až od III. kvartálu roku 2017 do

konca kontrolovaného obdobia 2020.

26. V rámci bodu „Konflikt záujmov“ žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je podpísané
predsedom žalovaného, pričom je zrejmá právna úprava, podľa ktorej pri výkone štátnej služby
ako aj pri výkone práce vo verejnom záujme je základným predpokladom, že takýto (vedúci)

zamestnanec nemôže byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb,
ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Podľa žalobcu z výpisu z obchodného registra zistil, že
predseda Hlavného banského úradu, ktorý podpísal rozhodnutie, je členom dozorných rád viacerých
obchodných spoločností, a to aj jednej obchodnej spoločnosti, v ktorej predmete činnosti je „ťažba,
spracovanie a úprava nerastných surovín, ušľachtilá kamenárska výroba, odbyt vlastných výrobkov,
vrtné práce, hromadné odstrely, zemné práce, inžiniersko-geologické služby, strojárska a tlačiarenská

činnosť“, a v tejto spoločnosti bol predsedom dozornej rady. Podľa žalobcu to vzbudzuje dôvodné
pochybnosti o nestrannosti rozhodovania vo veci žalobcu, nakoľko ide o predmet činnosti, ktorý spadá
do rovnakej oblasti, v akej rozhodoval. Pochybnosti sú o to väčšie, ak sa vezme do úvahy spôsob
a štýl odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a ďalších písomností. Podľa žalobcu predseda Hlavného
banského úradu nebol oprávnený na rozhodovanie o odvolaní, keďže sám pôsobil ako člen dozorných

rád viacerých obchodných spoločností, čo je nezlučiteľné s jeho funkciou, a zároveň predmet činnosti
niektorých subjektov presahoval do predmetu činnosti žalobcu, čo vzbudzuje dôvodné pochybnosti o
jeho nestrannosti.

27. V rámci bodu „K ďalším pochybeniam obsiahnutým v napadanom rozhodnutí“ žalobca uviedol, že

sa ohradzuje voči argumentácii, že žalobca a jeho právny zástupca zapríčinili prieťahy v odvolacom
konaní. Podania boli preberané v rámci zákonných lehôt a rovnako boli zasielané v rámci zákonných
lehôt. Žalovaný požiadal Ministerstvo hospodárstva SR o predĺženie lehoty na rozhodnutie o odvolaní,
pričom ide o postup, ktorý v zákone nemá oporu, nakoľko Ministerstvo hospodárstva SR nie je odvolacím
orgánom a ani orgánom rozhodujúcim o rozklade, a preto žalovaný nemal prečo žiadať Ministerstvo

hospodárstva SR o predĺženie lehoty.

28. V rozhodnutí zároveň žalovaný uviedol, že žalobca bol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté
nerasty priložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky. Podľa žalobcu žalovaný mal zrejme na mysli
dokumentáciu, ktorá by mala špecifikovať triedy za jednotlivé zložky odpredaných výrobkov t. j. tržby

za ten-ktorý kov obsiahnutý v predanom výrobku, avšak žalovaný k takémuto tvrdeniu neuvádza žiadnu
argumentáciu. Právna úprava explicitne stanovuje, že výpočet úhrady sa určuje z tržby za výrobky
zhotovené z vydobytých nerastov t. j. rozhodujúci je konečný výrobok a tržba zaň, nie zložky tržieb
za 1 výrobok podľa jeho obsahu a právna úprava žalobcovi neukladá povinnosť evidovať, uchovávať
a ani predkladať akékoľvek ďalšie špecifikácie tržieb za odpredané výrobky. Žalobca eviduje množstvo

vyťažených nerastov, tržby za predané výrobky, pričom tieto podklady poskytol pri kontrole, avšak
evidencia kovov vo výrobkoch na účely platenia úhrady za vyťažené nerasty v právnej úprave nemá
oporu.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

29. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie vrátane celého konania vo veci
vyrubenia nedoplatkov úhrad za vydobyté nerasty žalobcovi je nezákonné, vydané bez odborných
znalostí predmetnej problematiky a bez ohľadu na právnu stránku veci, upravenú v banskom
zákone a nadväzujúcich právnych predpisoch. Poukázal na závery Najvyššieho kontrolného úradu SR

o nejednoznačnej a neúplnej právnej úprave, čo podľa NKÚ môže viesť k rôznemu výkladu zákona v
konaniach dotknutých orgánov. Poukázal tiež na to, že NKÚ vo svojej správe uviedol, že nebolo možné
úplne jednoznačne potvrdiť či vyvrátiť opodstatnenosť podnetu v časti týkajúcej sa správnosti uplatnenej
sadzby úhrady za vydobyté nerasty. Rozhodnutie bolo vydané v rozpore s dlhoročnou dovtedajšou
aplikáciou príslušnej právnej úpravy orgánmi štátnej banskej správy a tiež v rozpore so stanoviskami

žalovaného k predmetnej problematike pre NKÚ. Podľa žalovaného je potrebné vziať do úvahy zákonnú
povinnosť žalobcu platiť penále podľa § 32a ods. 10 banského zákona v prípade, ak nedôjde k zrušeniu
právoplatného žalovaného rozhodnutia.30. Pokiaľ ide o žalobcom namietané nedodržanie 5-ročnej lehoty pre vyrubenie nedoplatku podľa §
32b ods. 2 písm. b) banského zákona, možno sa podľa žalovaného stotožniť s názorom žalobcu, v
zmysle ktorého nemožno túto lehotu počítať spätne od vydania prvostupňového rozhodnutia, keďže

toto rozhodnutie bolo v celom rozsahu zmenené žalovaným rozhodnutím. Lehota by mala byť počítaná
spätne od okamihu právoplatnosti žalovaného rozhodnutia, teda od jeho doručenia žalobcovi. Až
právoplatnosťou sa rozhodnutie stáva voči účastníkovi konania záväzné a relatívne nemenné.

31. Žalovaný mal akceptovať právny názor NKÚ a navrhnúť zmenu platnej legislatívy upravujúcej

platenie úhrad tak, aby nedochádzalo k nejednoznačným účelovým výkladom zaradenia druhu nerastu
a tomu prislúchajúcej sadzby úhrad. Takouto zmenou (nie retroaktivitou) by sa dosiahli legitímne
očakávania žalobcu, ale i iných potencionálnych organizácií, vykonávajúcich dobývanie stanoveného
druhu nerastu.

32. Na základe skutočností uvedených vo vyjadrení ako aj skutočností vyplývajúcich z administratívneho

spisu žalovaný navrhol, aby správny súd vyhovel žalobe, zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Ďalšie podania žalobcu

33. Podaním zo dňa 21.03.2023 žalobca uviedol, že nahliadol do správneho spisu žalovaného a zistil,
že súčasťou je aj právna analýza Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedry
správneho práva a poukázal na argumentáciu v tejto právnej analýze s tým, že podporuje argumenty
žalobcu uvedené v správnej žalobe.

34. Podaním zo dňa 14.08.2023 označenom ako doplnenie dôkazných prostriedkov žalobca poukázal
na to, že dňa 12.07.2023 sa uskutočnilo rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktorého súčasťou bolo
aj prerokovanie návrhu nariadenia vlády SR, ktorým sa malo zmeniť nariadenie vlády o úhrade za
dobývací priestor, o úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v
znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto navrhovanej zmene vyplýva, že navrhovanou

úpravou sa umožní jednoznačný výklad pojmov upravujúcich druh vyhradeného nerastu, za ktorý sa
platí úhrada za vydobytý nerast s určenou sadzbou úrady v percentách a odstránia sa pochybnosti pri
jednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu. Ďalej žalobca poukázal, že cieľom
navrhovanej úpravy bolo podať jednoznačný výklad pojmov upravujúcich druh vyhradeného nerastu,
za ktorý sa platí úhrada za vydobytý nerast so stanovenou sadzbou náhrady uvedenou v percentách

a odstránia sa pochybnosti pri jednotlivých sadzbách za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu,
pričom základným kritériom pri rozdelení vyhradených nerastov, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, má byť skutočnosť, či sa z nich dajú priemyselne vyrábať kovy zlata a striebra. Z dôvodovej
správy a aj doložky vybraných vplyvov jednoznačne vyplýva, že doterajšia právna úprava bola nejasná
a nejednoznačná, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. Následne 15.07.2023 bolo nariadenie vlády

č. 291/2023 zo dňa 12.07.2023 vyhlásené s účinnosťou od 01.01.2024. Novou právnou úpravou tak
dochádza v praxi nielen k zosúladeniu označenia druhov nerastov v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách s
označením vyhradených nerastov v banskom zákone, ale aj k odstráneniu pochybnosti pri stanovovaní
sadzby za vydobyté nerasty podľa druhu výsledného kovu, ale dochádza aj k zmene sadzby za úhradu
vydobytých nerastov v prílohe č. 2 tak, že položka b) znie „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať

kovy okrem kovov zlato a striebro“ a položka c) znie „nerasty, ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,
a to aj kovy zlato a striebro“. Schválením návrhu nariadenia vláda SR priamo potvrdila názor Najvyššieho
kontrolného úradu SR ako aj názor žalobcu prezentovaný v správny žalobe, že napadnuté rozhodnutie
je nezákonné z dôvodu jeho nesprávneho právneho posúdenia, spočívajúceho jednak v nesprávnom
výklade právneho predpisu ako v nesprávnej aplikácii právnych noriem na predmetný skutkový stav.

Novou právnou úpravou sa odstráni závažný nedostatok banského zákona a nadväzujúcich právnych
predpisov, ktoré boli identifikované Najvyšším kontrolným úradom SR a nová právna úprava podľa
žalobcu dosvedčuje nutnosť uplatnenia aplikácie zásady in dubio pro libertate, teda že sa voči žalobcovi
mala uplatniť tá sadzba z prílohy č. 2 nariadenia o úhradách, ktorá bola v prospech žalobcu a nie v
jeho neprospech. Závery novej právnej úpravy jasne podporujú argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho

správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom35. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v
ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V dôsledku uvedeného došlo aj k prechodu

výkonu súdnictva z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici a vec pôvodne
vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/72/2022 je vedená na Správnom súde v
Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-75S/72/2022.

36. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na

žiadosť žalobcu na deň 18.09.2024. Pojednávanie bolo z procesných dôvodov odročené na 02.10.2024.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu odkázal na obsah písomných podaní, ktoré boli doručené
v priebehu súdneho konania. Poukázal na to, že od 01.01.2024 nadobudla účinnosť novela nariadenia
vlády SR a táto potvrdzuje argumentáciu žalobcu. Zároveň bolo predložené priznanie úhrady, ktoré
žalobca podáva od 01.01.2024 s tým, že po novele nariadenia vlády SR už žalobca platí od 01.01.2024
úhradu vo výške 5 %. Poverený zástupca žalovaného odkázal na obsah vyjadrenia k správnej žalobe.

Konateľ žalobcu na otázky správneho súdu uviedol, že osobitný dobývací priestor Banská Štiavnica VII
bol určený tak, že osobitný dobývací priestor sa v podstate určuje pre organizáciu, ktorá chce vykonávať
banskú činnosť akoby „v cudzom dobývacom priestore“ a dobývací priestor Banská Štiavnica VII je
súčasťou dobývacieho priestoru Banská Štiavnica. Uviedol, že v roku 2005 chceli realizovať geologický
prieskum a držiteľom oprávnenia pre dobývanie v dobývacom priestore Banská Štiavnica bol subjekt

Rudné Bane š.p., ktorý ale nevykonával žiadnu činnosť v tomto dobývacom priestore, a aby mohol byť
realizovaný geologický prieskum, tak bol určený dobývací priestor Banská Štiavnica VII. V roku 2018
bol následne celý dobývací priestor prevedený z Rudných baní š.p. na spoločnosť žalobcu. Všetky tri
dobývacie priestory sú ale v podstate jednou prevádzkou. Ďalej uviedol, že vo všetkých troch dobývacích
priestoroch ide o polymetalické zrudnenie, teda v tomto neraste sa nachádza viacero kovov a líši sa

to od uloženia, od hrúbky žíl, od kvalitatívneho zloženia. Po vyťažení ide v podstate jedna hmota na
spracovanie, výsledkom ktorého je koncentrát, ktorý je následne expedovaný. Za posledné obdobie,
za obdobie jedného roka je z koncentrátu žalobcu hutníckym spôsobom vyrobené v priemere 120 ton
olova, 100 ton zinku, 25 ton medi a 0,4 ton zlata a 0,4 ton striebra. Na otázku správneho súdu ako je
potrebnévnímaťtermínrudaakedysaurčitýneraststanerudou(vzhľadomnaargumentáciužalovaného

uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí a na argumentáciu žalobcu prednesenú v správnej žalobe),
právny zástupca žalobcu uviedol, že nariadenie vlády používa termín rudy zlata a striebra a v podstate
banský úrad v rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru má určiť, kedy ťažený nerast spĺňa takúto
požiadavku a kedy ide o rudu zlata a striebra. Konateľ žalobcu k tejto otázke správneho súdu uviedol,
že pre žalobcu je rozhodujúce ust. § 32 banského zákona, a to ako mal určený dobývací priestor.

Ďalej ešte poukázal na evidencie dobývacích priestorov v Slovenskej republike s tým, že na dobývanie
zlata je určená iba oblasť Kremnice a Medzibrod. Poverený zástupca žalovaného k tomu uviedol, že
podstatné je to, ako je skupina nerastov definovaná v banskom zákone a banský zákon pozná iba
termín nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Banský zákon nepozná termín rudy zlata
a striebra. V podstate v rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru nebol nikde nerast zadefinovaný

tak, že by táto terminológia bola v súlade so zákonom. Poukázal na to, že jedine nariadenie vlády
poznalo termín rudy zlata a striebra. Uviedol, že sa zaoberal aj mineralógiou a že rudu zlata nepozná, len
prípadne rudu striebra. V tom čase platný banský zákon takýto pojem na označenie nerastu nepoznal.
Celé rozhodnutie operuje s pojmom rudy, ktorý ale banský zákon nepoznal a v podstate nariadenie bolo
v rozpore so zákonom. Aj Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej správe konštatoval nejednoznačnosť

právnej úpravy. V rozhodnutiach o určení dobývacieho priestoru sa určenie druhu nerastu približuje
definícii „nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy“. Ruda zlata by to mohla byť v prípade,
ak by z hľadiska kvality bolo umožnené samostatné ekonomické využitie zlata. V tomto prípade ide
o jednu prevádzku a celá vyťažená produkcia je vsádzaná do úpravne, z ktorej sa potom vytvára
koncentrát. Čiže vydobytý nerast zo všetkých troch dobývacích priestorov ide spoločne na spracovanie

a z toho sa potom vyrába koncentrát. Legislatíva neumožňuje riešiť úhradu za každý dobývací priestor,
pretože do výpočtu úhrady vstupujú celkové náklady a aj celková tržba za výsledný produkt. Na otázku
akým spôsobom a v akých prípadoch sa rozhoduje o zmene dobývacieho priestoru poverený zástupca
žalovaného uviedol, že základom pre určenie dobývacieho priestoru je geologický prieskum, výsledkom
ktorého je výpočet zásob a následne potom Ministerstvo životného prostredia SR vydáva osvedčenie

o vyhradenom ložisku. Zabezpečí sa ochrana takéhoto ložiska a ak je organizácia, ktorá vie toto
ložisko ekonomicky dobývať, tak podá žiadosť o určenie dobývacieho priestoru. Platná právna úprava
umožňuje aj zmenu dobývacieho priestoru. V praxi môže nastať situácia, že v určitej časti sa už vydobyjú
zásoby a potom následne sa dáva návrh na zmenu dobývacieho priestoru, a teda dôjde ku zmenšeniudobývacieho priestoru. Organizácia, ktorá realizuje banskú činnosť má ale povinnosť vykonávať aj ďalší
prieskum ložiska a následne môže byť zistené takouto prieskumnou činnosťou, že sa zistia ďalšie
zásoby, ktoré môžu mať aj iné úžitkové zložky, preto sa overia tieto zásoby, opäť sa urobí výpočet zásob

a Ministerstvo životného prostredia SR osvedčí tieto zásoby a následne taktiež môže dôjsť k zmene
v určení dobývacieho priestoru, konkrétne môžu sa zmeniť hranice dobývacieho priestoru tak, že tento
priestor sa rozšíri, ale zároveň môže byť aj zadefinovaný inak druh nerastu, na ktorý je dobývací priestor
určený. Potom je pre organizáciu rozhodujúce posledné rozhodnutie o zmene dobývacieho priestoru.
Na otázku týkajúcu sa plynutia lehoty podľa § 32b ods. 2 písm. c) banského zákona poverený zástupca

žalovaného uviedol, že žalovaný zotrváva na tej argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadrení k správnej
žalobe a to že, lehotu je možné počítať až od právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. Právny zástupca
žalobcu v rámci záverečného slova uviedol, že sa pridržiava písomných podaní a žalobca žiada, aby
bolo rozhodnutie napadnuté správnou žalobou zrušené. V rámci záverečného slova poverený zástupca
žalovanéhouviedol,žezotrvávanavyjadreníksprávnejžalobestým,abysprávnysúdsprávnoužalobou
napadnuté rozhodnutie zrušil. Následne správny súd postupom podľa § 116 SSP odročil pojednávanie

za účelom vyhlásenia rozhodnutia na deň 30.10.2024.

37. Správny súd preskúmal všeobecnou správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj
rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná,

preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

38. Podľa § 2 banského zákona; Za nerasty sa podľa tohto zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné
časti zemskej kôry.
(2) Za nerasty sa podľa tohto zákona nepovažujú

a) vody s výnimkou mineralizovaných vôd, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty,
b) prírodné liečivé vody a prírodné stolové minerálne vody, aj keď sa z nich môžu priemyselne získavať
vyhradené nerasty, ďalej liečivé bahná a ostatné produkty prírodných liečivých zdrojov,
c) rašelina,
d) bahno, piesok, štrk a okruhliaky v korytách vodných tokov, pokiaľ neobsahujú vyhradené nerasty v

dobývateľnom množstve,
e) kultúrna vrstva pôdy, ktorá je vegetačným prostredím rastlinstva.

39. Podľa § 3 banského zákona; (1) Vyhradené nerasty sú
a) rádioaktívne nerasty,

b) všetky druhy uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny vhodné na energetické
využitie,
c) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy,
d) magnezit,
e) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať fosfor, síru a fluór alebo ich zlúčeniny,

f) kamenná soľ, draselné, bórové, brómové a jódové soli,
g) grafit, baryt, azbest, sľuda, mastenec, diatomit, sklársky a zlievarenský piesok, minerálne farbivá,
bentonit,
h) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať prvky vzácnych zemín a prvky s vlastnosťami
polovodičov,

i) granit, granodiorit, diorit, gabro, diabas, hadec, dolomit a vápenec, pokiaľ sú blokovo dobývateľné a
leštiteľné, a travertín,
j) technicky použiteľné kryštály nerastov a drahé kamene,
k) halloyzit, kaolín, keramické a žiaruvzdorné íly a ílovce, sadrovec, anhydrit, živce, perlit a zeolit,
l) kremeň, kremenec, vápenec, dolomit, slieň, čadič, znelec, trachyt, pokiaľ sú tieto nerasty vhodné na

chemickotechnologické spracovanie alebo spracovanie tavením,
m) mineralizované vody, z ktorých sa môžu priemyselne získavať vyhradené nerasty,
n) technicky využiteľné prírodné plyny, pokiaľ nepatria medzi plyny uvedené pod písmenom b).
(2) Ostatné nerasty sú nevyhradené nerasty.
(3) Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

40. Podľa § 32a ods. 2, 4, 8 a 14 banského zákona; (2) Organizácia, ktorá má určený dobývací
priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený.Sadzba úhrady je najviac 20% z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov, a to z
rádioaktívnych nerastov a z nerastov, sadzba úhrady pri ostatných nerastoch je najviac 10% z trhovej
ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu

nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie výrobkov.
(4) Úhrady podľa odsekov 1 a 2 vypočíta organizácia, ktorá má určený dobývací priestor; úhradu za
uskladňovanie plynov alebo kvapalín podľa odseku 3 vypočíta organizácia, ktorá má povolenú túto
banskú činnosť.
(8)Úhradazavydobyténerastyaúhradazauskladňovanieplynovalebokvapalínsaplatíštvrťročnevždy

do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku. V tomto termíne predkladá organizácia obvodnému
banskému úradu priznanie úhrady za vydobyté nerasty a priznanie úhrady za uskladňovanie plynov
alebo kvapalín.
(14) Podrobnosti o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie
plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad, spôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády
Slovenskej republiky.

41. Podľa § 32b banského zákona; (1) Správou úhrad sa rozumie evidencia a registrácia organizácií
povinných platiť úhrady, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie úhrady, konanie
o úhradách, kontrola výpočtu úhrad, evidovanie úhrad vrátane vysporiadania preplatkov a nedoplatkov,
vymáhanieúhradaďalšiečinnostisprávcuúhradpodľatohtozákona.Správuúhradvykonávajúobvodné

banské úrady.
(2) Obvodný banský úrad je pri správe úhrad oprávnený
a) vyžiadať od organizácie podklady potrebné na vypočítanie úhrady, ak sú pochybnosti o správnosti
výpočtu úhrady v priznaní,
b) vykonať kontrolu správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok v lehote do piatich rokov

odo dňa predloženia priznania úhrady,
c) vyrubiť penále za omeškanie platby úhrady, ak jeho výška je viac ako 1 000 Sk,
d) vyúčtovať a uplatňovať úhradu a penále z nedoplatkov úhrady (§ 32a ods. 10) postupom podľa
osobitného predpisu; úhradu a penále nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po
roku, v ktorom úhrada alebo jej časť a penále boli splatné.

(3) Zistené preplatky úhrady sa použijú na zaplatenie úhrady v nasledujúcom období so súhlasom
organizácie povinnej platiť úhradu.
(4) Organizácia je povinná obvodnému banskému úradu predložiť na kontrolu platenia úhrad príslušné
doklady.

42. Podľa § 3 nariadenia o úhradách; (1) Úhrada za vydobyté nerasty sa za každý štvrťrok kalendárneho
roka vypočíta ako súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie
výrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých
nerastov a sadzby úhrady. Sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa druhu nerastu je uvedená v prílohe
č. 2.

(2) Náklady na dobývanie nerastov pozostávajú z vlastných nákladov (priame a nepriame náklady)
vynaložených v príslušnom štvrťroku na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska vrátane
dopravy vydobytého nerastu až po miesto, kde vydobytý nerast vstupuje do procesu jeho úpravy
a zušľachťovania a ďalšieho spracovania na výrobky, ako aj vlastných nákladov na zriaďovanie,
zabezpečovanie a likvidáciu banských diel a lomov a na zriaďovanie a prevádzku odvalov, výsypiek a

odkalísk potrebných na otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska.
(3) Celkové náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov pozostávajú z nákladov na
dobývanie nerastov (odsek 2) a ďalších vlastných nákladov vynaložených na úpravu a zušľachtenie
vydobytých nerastov a ich ďalšie spracovanie na výrobky až po predaj týchto výrobkov.
(4) Ak organizácia nerast vydobytý z dobývacieho priestoru upravuje a spracúva na výrobky a spolu

s vydobytým nerastom upravuje a spracúva aj ten istý druh nerastu nadobudnutý ako tovar od iného
dodávateľa, organizácia musí v prílohe č. 1
a) do kalkulácie nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli zahrnuté do celkových nákladov na
úpravu a zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, zahrnúť len položky na zhotovenie výrobkov z
vydobytých nerastov bez nákladov na úpravu a spracovanie zakúpeného nerastu od iného dodávateľa,

b) do špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých na vlastnú potrebu
uviesť iba tržby za výrobky vyrobené z nerastu vydobytého z dobývacieho priestoru bez tržieb za výrobky
zhotovené zo zakúpeného nerastu.
(5) Na účel uvedený v odseku 4 je organizácia povinná viesť potrebnú evidenciu.(6) Ak sa vydobytý nerast bez jeho úpravy a zušľachťovania a ďalšieho spracovania priamo odpredáva
ako výrobok, náklady na dobývanie sú totožné s celkovými nákladmi na zhotovenie výrobkov z
vydobytých nerastov.

(7) Do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov v príslušnom štvrťroku sa zaratúva tržba
dosiahnutá za odpredané výrobky, ako aj predpokladaná tržba za výrobky použité pre vlastnú potrebu,
a to vo výške, akoby tieto výrobky boli odpredané.
(8) Výpočet úhrady za vydobyté nerasty sa vykoná v priznaní úhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy
č. 3. Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú potrebu sa ocení vo výške ceny výrobku

odpredaného v príslušnom štvrťroku.
(9) Súčasťou výpočtu úhrady za 4. štvrťrok je aj zúčtovanie úhrad za kalendárny rok.

43. Podľa § 8 nariadenia o úhradách; Sadzby úhrad uvedené v prílohe č. 2 v písmenách b) a e) sú
platné pre kalendárny rok 2002; sadzby pre kalendárny rok 2003 sú 1 % a pre kalendárny rok 2004 a
ďalšie roky sú 0,1 %. Sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. b) je platná do 31. decembra

2020; sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. e) je platná do 31. decembra 2023.

44. Podľa Prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách je sadzba úhrady za vydobyté nerasty podľa druhu
nerastu, podľa písm. b) a c) :
b) nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, s výnimkou rúd zlata a striebra – 2%

c) rudy zlata a striebra – 5%.

45. Úvodom správny súd považuje za potrebné uviesť, že banský zákon rieši vzťah k Správnemu
poriadku v § 41, podľa ktorého všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa
§ 3 ods. 3, § 5 ods. 2 až 4, § 6, § 13, § 14, § 14a, § 28 ods. 12 až 16, § 27a a § 33 ods. 4. Z uvedeného

potom a contrario vyplýva, že na postup pri vyrubení úhrady podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákon
sa vzťahuje Správny poriadok.

46. K námietke o konflikte záujmov správny súd uvádza, že z ust. § 38 ods. 3 zákona o banskej
činnosti vyplýva, že Hlavný banský úrad je rozpočtová organizácia so sídlom v Banskej Štiavnici a na

čele Hlavného banského úradu je predseda, ktorého vymenováva a odvoláva minister hospodárstva
SR. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení do 31.10.2022 (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania žalovaného – ďalej
aj len „zákon o štátnej službe“) štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán,
ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu. Poznámka 7) pritom odkazuje na

zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších
predpisov. Z uvedeného vyplýva, že ide o predsedu Hlavného banského úradu, ktorého vymenováva
alebo odvoláva minister hospodárstva SR. Na tohto štátneho zamestnanca sa v zmysle § 7 ods. 7
zákona o štátnej službe nevzťahujú niektoré ustanovenia tohto zákona, konkrétne § 38 až § 44, § 51,
§ 52, § 55 a § 69, § 71 ods. 1, § 72 až § 81, § 82 ods. 1 až 3 a 5, § 85, § 87 až § 96, § 102, § 103,

§ 117 až § 123, § 163, § 164 ods. 3 až 9 a § 165, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Ust. § 112 zákona o štátnej službe nie je uvedeným ustanovením vylúčené a práve toto ustanovenie
vymedzuje obmedzenia pre štátneho zamestnanca, konkrétne v § 112 ods. 2 písm. c) je obsiahnuté
aj obmedzenie, podľa ktorého štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich orgánov, kontrolných
orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem

valného zhromaždenia a členskej schôdze. Preto aj na predsedu Hlavného banského úradu sa
vzťahuje ust. § 112 ods. 2 písm. c) zákona o štátnej službe, a to obmedzenie, podľa ktorého nesmie
byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré
vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze. Ustanovenie §
112 ods. 9 zákona o štátnej službe obsahuje povinnosť štátneho zamestnanca do 30 dní odo dňa vzniku

štátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázať okrem iného skončenie, pozastavenie alebo
prerušenie podnikania, skončenie inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou
uvedenou v opise štátnozamestnaneckého miesta a skončiť členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom
orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom
vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7 tohto

ustanovenia (vymedzujú, kedy sa preukázanie ukončenia nepožaduje – napr. vedecká, pedagogická
činnosť a pod.), pričom toto obmedzenie sa neaplikuje v prípadoch, ak s členstvom v riadiacom
orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, služobný úrad vyslovil súhlas v lehote 30 dní od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. (Podľa§ 36 ods. 2 zákona o štátnej službe štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu,
vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe.) Pokiaľ by aj zo strany predsedu Hlavného banského
úradu, ktorý vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, neboli vyššie uvedené povinnosti

dodržané (aj počas výkonu svojej funkcie by bol členom dozorných orgánov právnických osôb, ktoré
vykonávajú podnikateľskú činnosť ako to namieta žalobca a nešlo by o prípad akceptovaný zákonom
o štátnej službe), tak sama o sebe táto skutočnosť nedosvedčuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Nie je sporné, že rozhodnutie bolo vydané osobou, ktorá bola v tom čase predsedom Hlavného
banského úradu a žalobca skutočnosťami uvedenými v správnej žalobe nepreukázal konkrétny konflikt

záujmov, ktorý by mohol mať prípadne význam pre zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca
neargumentoval v tomto žalobnom bode ustanoveniami Správneho poriadku upravujúcimi vylúčenie
zamestnanca orgánu verejnej správy, preto sa nad rámec žalobných námietok správny súd nezaoberal
otázkou, či sú dotknuté ustanovenia Správneho poriadku aplikovateľné na prejednávanú vec.

47. Žalobca ďalej poukazoval na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca a jeho

právny zástupca zapríčinili prieťahy v odvolacom konaní, pretože nepreberali podania žalovaného
včas, resp. nechali márne uplynúť lehoty na prebratie podania. Uvedená argumentácia žalovaného
predstavuje vyhodnotenie postupu žalobcu a jeho právneho zástupcu v priebehu odvolacieho konania,
ktorásaale„nepretavila“dokonkrétnehozásahudosubjektívnychprávžalobcu.Žalobcanetvrdí,aanito
nevyplývazobsahuadministratívnehospisu,žebyžalovanýukrátilžalobcunajehoprocesnýchprávach,

že by neprihliadol na niektoré z vyjadrení žalobcu alebo že by žalobca žiadal o predĺženie lehoty na
vyjadrenie alebo predloženie podkladov a táto žiadosť by bola vyhodnotená negatívne s dopadom na
subjektívne práva žalobcu.

48.Pokiaľžalobcanamietal,žežalovanýbezzákonnéhorámcažiadalopredĺženielehotynarozhodnutie

Ministerstvo hospodárstva SR , ktoré nie je odvolacím orgánom a ani orgánom oprávneným rozhodnúť
o podanom rozklade, nakoľko žalovaný rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku – odvolaní a proti
jeho rozhodnutiu odvolanie alebo rozklad nie sú prípustné (§59 ods. 4 Správneho poriadku), tak ani
táto námietka nie je dôvodná. Ustanovenie § 49 Správneho poriadku vymedzuje pre orgány verejnej
správy lehoty na rozhodnutie nasledovne : (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť

na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne. (2)
V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo
veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak
nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací
orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne

do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť. (Odlišná lehota
na rozhodnutie môže byť ešte stanovená osobitným procesným predpisom, ktorý môže mať ako lex
specialis prednosť pred aplikáciou Správneho poriadku.) Zavedenie uvedených lehôt je vyjadrením
požiadavky rýchlosti konania bez zbytočných prieťahov. Uvedené lehoty ustanovené v § 49 Správneho
poriadku sa vzťahujú nielen na prvostupňové konanie, ale aj na preskúmavacie konanie (o opravnom

prostriedku), pretože podľa § 60a Správneho poriadku sa ustanovenia prvej až tretej časti Správneho
poriadku primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní (ustanovenie § 49 je zaradené v rámci Tretej
časti Správneho poriadku označenej Priebeh konania). Pokiaľ platí pre orgán rozhodujúci o riadnom
opravnom prostriedku požiadavka na dodržanie lehoty na rozhodnutie, je dôvodné predpokladať, že
aj v rámci odvolacieho konania môžu nastať také situácie, ktoré znemožnia rozhodnúť v zákonnej

lehote a posúdenie, či je vo veci akceptovateľný dôvod na predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia,
by nemalo byť v kompetencii orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, čo vyjadruje ustanovenie § 49 ods.
2 Správneho poriadku. Prostredníctvom uvedeného ustanovenia je vyjadrená požiadavka posúdenia
dôvodov na prekročenie zákonných lehôt na rozhodnutie nadriadeným orgánom, čo žalovaný pri zaslaní
žiadosti rešpektoval. Navyše je potrebné k tejto žalobnej námietke uviesť, že aj podľa judikatúry súdov

nedodržanie lehoty na rozhodnutie samo o sebe nepredstavuje dôvod nezákonnosti rozhodnutia, čo
ale nepredstavuje pre účastníka konania prekážku pre to, aby uplatňoval ochranu svojich práv napr.
v prípade bezdôvodnej nečinnosti orgánu verejnej správy.

49. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že žalovaný uviedol nesprávny záver o tom, že bol povinný

k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty predložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky, je pravdou, že
žalovaný k tomuto argumentu v závere svojho rozhodnutia (bod. 118) neuviedol žiadnu argumentáciu,
teda nezdôvodnil, na základe ktorých konkrétnych ustanovení právnych predpisov k tomuto záveru
dospel. Nariadenie o úhradách v rámci prílohy č. 3, v ktorej je formulár Priznania úhrady za vydobyténerasty stanovuje, že v tomto priznaní sa má uviesť názov a sídlo organizácie, názov dobývacieho
priestoru, druh nerastu alebo skupiny nerastov, pre ložisko ktorých bol dobývací priestor určený,
náklady na dobývanie nerastu, celkové náklady na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržby

dosiahnuté za odpredaj výrobkov, sadzba úhrady a výpočet sadzby za vydobyté nerasty a údaje o jej
zaplatení. Prílohou tohto priznania sú: a) kalkulácia nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré boli
zahrnuté do nákladov na dobývanie nerastu, b) kalkulácia nákladov podľa jednotlivých položiek, ktoré
boli zahrnuté do celkových nákladov na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, c) špecifikácia
tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu. Požiadavka na

predloženie prílohy uvedenej pod písmenom c) vyplýva z § 3 ods. 7 a 8 nariadenia o úhradách.
Podľa § 3 ods. 7 nariadenia o úhradách do tržby za výrobky zhotovené z vydobytých nerastov
v príslušnom štvrťroku sa zaratúva tržba dosiahnutá za odpredané výrobky, ako aj predpokladaná
tržba za výrobky použité pre vlastnú potrebu, a to vo výške, akoby tieto výrobky boli odpredané.
Podľa § 3 ods. 8 nariadenia o úhradách výpočet úhrady za vydobyté nerasty sa vykoná v priznaní
úhrady za vydobyté nerasty podľa prílohy č. 3. Predpokladaná tržba za výrobky použité na vlastnú

potrebu sa ocení vo výške ceny výrobku odpredaného v príslušnom štvrťroku. Žalobca tvrdil, že
výsledkom jeho výrobného procesu je jeden polymetalický koncentrát, teda že výsledkom spracovania
u žalobcu nie sú samostatné kovy ako napr. Pb, Au, Zn, Ag, a pod., a zároveň tvrdil, že žiadne
výrobky nepoužíva pre vlastnú potrebu. V podaní zo dňa 20.09.2021 žalobca oznámil, že kolektívny
polymetalický koncentrát, ako výsledný produkt technologickej úpravy polymetalických rúd, by nemohol

byť v podmienkach žalobcu efektívne využívaný, a preto ho žalobca pre vlastnú potrebu nevyužíva,
preto aj cenník výrobkov použitých pre vlastnú potrebu nevedie. Žalovaný túto argumentáciu žalobcu
nespochybnil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k priznaniam úhrad za vydobyté
nerasty neprikladal vo všetkých prípadoch v prílohe č. 3 nariadenia o úhradách požadovanú špecifikáciu
tržieb podľa druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu, čo odôvodňuje

tým, že výsledkom spracovania vydobytých nerastov bol jeden výrobok a nič nepoužíval pre vlastnú
potrebu. Vyhodnocovanie vyššie uvedenej argumentácie žalovaného a vyhodnocovanie, či žalobca
bol alebo nebol povinný predložiť k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty aj špecifikáciu tržieb podľa
druhov odpredaných výrobkov a výrobkov použitých pre vlastnú potrebu podľa správneho súdu
presahuje ale rámec prejednávanej veci, pretože v administratívnom konaní, ktorého výsledkom je

preskúmavanérozhodnutie,nebolavočižalobcovivyvodzovaná zodpovednosťzaporušeniepovinností,
ktoré mu ukladá banský zákon a predpisy vydané na jeho vykonanie. Preto aj prípadný nedostatok
argumentácie žalovaného, spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení a týkajúci sa záveru, že žalobca
bol povinný k priznaniu úhrad za vydobyté nerasty priložiť špecifikáciu tržieb za odpredané výrobky, nie
je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného. Rovnako aj skutočnosť, že žalobca

prípadne nesplnil povinnosti spočívajúce v nepredložení špecifikácie tržieb podľa druhov odpredaných
výrobkov (bez špecifikácie výrobkov použitých pre vlastnú potrebu, ak žalobca žiadne týmto spôsobom
nepoužíval, a aj pri rešpektovaní, že vyrábal a odpredával len jeden výrobok), nie je vo vzťahu k meritu
prejednávanej veci podstatná.

50. Žalobca ďalšími žalobnými námietkami namietal nezákonnosť vykonanej kontroly úhrad za vydobyté
nerasty. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že u žalobcu už boli vykonané dve kontroly.
Obvodný banský úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu dňa 31.07.2019 kontrolu výpočtu a platenia
úhrad za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za rok 2018 a za vydobyté nerasty
v roku 2018 v dobývacom priestore Banská Hodruša a Banská Štiavnica VII. Výsledkom kontroly bol

v zápisnici konštatovaný nedostatok, že žalobca nepredložil spolu s priznaním úhrady za IV. štvrťrok
2018 zúčtovanie úhrad za kalendárny rok tak, ako to ukladá ustanovenie § 3 ods. 9 nariadenia
o úhradách a bol daný príkaz na predloženie zúčtovania úhrad za kalendárny rok. Na uvedené
nadväzovalo vydanie rozhodnutia č. 1350-2153/2019 zo dňa 19.09.2019, v ktorom bolo žalobcovi
uložené bezodkladne, najneskôr do 15.11.2019, spracovať a predložiť zúčtovanie úhrad za kalendárne

roky 2008 – 2017 tak ako to ukladá ust. § 3 ods. 9 nariadenia o úhradách a v tejto lehote zaplatiť prípadné
vzniknuté nedoplatky v jednotlivých rokoch. Následne bolo vydané Oznámenie o začatí konania o výkon
výkazu nedoplatkov úhrady – penále za oneskorenú platbu a rozhodnutie o určení lehoty na zaplatenie
zo dňa 27.12.2019, v ktorom bolo uvedené, že žalobca splnil uložené opatrenie a boli zaplatené
vyčíslené nedoplatky (v sume 2 351,-eur). Dňa 04.02.2020 bola vykonaná druhá kontrola zameraná

na kontrolu výpočtu a platenia úhrady za dobývací priestor Banská Hodruša, Banská Štiavnica VII za
rok 2019 a za vydobyté nerasty v I. až III. štvrťroku roku 2019 v dobývacom priestore Banská Hodruša,
Banská Štiavnica VII a Banská Štiavnica, o výsledku ktorej bola spísaná zápisnica so záverom, že
neboli zistené nedostatky pri výpočte úhrad za vydobyté nerasty a ani pri ich úhrade. Následne nazáklade oznámenia č. 1803-2929/2021 zo dňa 05.08.2021 bola u žalobcu vykonaná ďalšia kontrola,
a to kontrola úhrady za vydobyté nerasty za obdobie rokov 2011 až 2022 (začatá dňa 12.08.2021), na
ktorú nadväzujú v tomto konaní preskúmavané rozhodnutia. Z uvedeného vymedzenia je zrejmé, že

časový rozsah kontrol a aj vymedzenie dobývacích priestorov nebolo úplne totožné ako pri poslednej
kontrole, na základe výsledkov ktorej boli vydané preskúmavané rozhodnutia. Kontrolné oprávnenie
obvodnéhobanskéhoúradujevbanskomzákoneupravenépomernestručne,atov§32bods.2.Banský
zákonneobsahuježiadneustanovenia,ktorébyurčovalipravidláaobmedzeniapreprípadnúopakovanú
kontrolu správnosti výpočtu úhrad. Ako príklad osobitných podmienok pre opakovanie kontroly možno

uviesť zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vymedzuje osobitné podmienky pre daňovú kontrolu tej
istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, u tohto istého daňového subjektu. Platenie
úhrady za vydobyté nerasty pritom možno prirovnať k plateniu dane v tom zmysle, že povinný subjekt
je povinný si daň a aj úhradu sám vypočítať, podať „príslušné priznanie“ a zaplatiť daň/úhradu, pričom
príslušný orgán verejnej správy je následne oprávnený vykonať kontrolu splnenia povinnosti a môže

vyrubiť zistený nedoplatok. V prípade platenia úhrady za vydobyté nerasty ale ide o poplatok sui
generis, ktorý platí subjekt za to, že využíva nerastné bohatstvo, ktoré je v zmysle čl. 4 ods. 1 Ústavy
SR vo vlastníctve Slovenskej republiky. Banský zákon osobitné podmienky pre opakovanie kontroly
neustanovuje, preto nemožno v poradí tretiu u žalobcu vykonanú kontrolu bez ďalšieho označiť za
nezákonnú. Právna istota účastníka konania (kontrolovanej organizácie) je zabezpečená v § 32b ods.

2 písm. b) banského zákona, ktoré obmedzuje vykonanie kontroly keď stanovuje, že vykonať kontrolu
správnosti výpočtu úhrady a vyrubiť zistený nedoplatok je obvodný banský úrad ako správca úhrad
oprávnený do piatich rokov odo dňa predloženia priznania úhrady (ktorá sa podáva za každý štvrťrok
do konca tretieho mesiaca nesledujúceho štvrťroku). Žalobca vykonanie kontroly za obdobia, ktoré
nespadali pod toto ustanovenie, nenamieta a podstatné je, že v konečnom dôsledku bol vypočítaný

nedoplatok na úhrade za vydobyté nerasty len vo vzťahu k obdobiu, ktoré „pokrývala“ uvedená 5-ročná
lehota, pričom k otázkam začatia plynutia tejto lehoty sa správny súd vyjadrí samostatne v nasledujúcich
častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia. Na druhej strane podľa správneho súdu nemožno a priori
vylúčiť prípady, kedy by opakovanie kontrol mohlo byť vyhodnotené ako zásah do práv kontrolovaného
subjektu,pokiaľbynapríkladišlooextrémnevybočeniekontrolyvkonfrontáciiscieľmi,ktorésakontrolou

sledujú v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.

51. K námietkam o porušení lehoty vymedzenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona správny
súd uvádza, že ani tieto námietky nie sú dôvodné. Podstatné pre zodpovedanie žalobcových námietok
je, či je potrebné pre zachovanie 5-ročnej lehoty na vyrubenie zisteného nedoplatku na úhradách za

vydobyté nerasty vydať v tejto lehote prvostupňové rozhodnutie, alebo je potrebné vydať druhostupňové
rozhodnutie, alebo či je potrebné, aby v rámci tejto lehoty „konečné“ rozhodnutie (v prípade podania
odvolania druhostupňové rozhodnutie odvolacieho orgánu – žalovaného) nadobudlo právoplatnosť. Pre
počítanie lehoty je rozhodujúce aplikovanie pravidiel podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku v spojení
s § 41 banského zákona.

52. Úvodom k zodpovedaniu týchto žalobných námietok je potrebné v prvom rade poukázať na to, že
prejednávaná vec nie je vecou správneho trestania, nejde v zmysle § 194 SSP o rozhodovanie orgánu
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

53. Ako už bolo vyššie uvedené úhrada za vydobyté nerasty je poplatkom sui generis, ktorý platí subjekt
za to, že užíva nerastné bohatstvo, ktoré je vo vlastníctve štátu. Uvedené je potrebné zdôrazniť preto,
že vo vzťahu správnemu trestaniu, konkrétne vo vzťahu k plynutiu prekluzívnych príp. premlčacích
lehôt na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt (v širšom zmysle) judikatúra požaduje, aby v tejto
lehote nadobudlo právoplatnosť konečné rozhodnutie vydané v administratívnom konaní, ktorým bola

vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt a uložená sankcia.

54. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/21/2001
zo dňa 25.09.2001 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2004
pod č. R 11/2004. Judikatúra v zásade vychádza z toho, že za uloženie sankcie za správny delikt

možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená
povinnosť plniť, pretože až právoplatnosťou tohto rozhodnutia je dotknutá právna sféra povinného
subjektu. Aj v tomto smere ale možno badať určitý názorový posun, o čom svedčí rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2021 zo dňa 27.06.2023, v ktorom bola predloženáveľkému senátu Najvyššieho správneho súdu SR vec správneho trestania, v ktorej sa predkladajúci
senát Najvyššieho správneho súdu SR chcel odchýliť od záverov vyššie uvedeného rozhodnutia
č. R 11/2004 a rozhodnutí vychádzajúcich z jeho argumentácie v tom zmysle, že na zachovanie

lehoty na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti postačuje, aby bolo v rámci zákonnej lehoty
na vyvodenie zodpovednosti za správny delikt vydané konečné rozhodnutie (nemusí nadobudnúť
právoplatnosť), pretože orgán verejnej správy nevie ovplyvniť proces doručovania rozhodnutia. Najvyšší
správny súd SR vo veľkom senáte rozhodnutím sp. zn. 19SVs/6/2023 zo dňa 05.06.2024 vrátil uvedenú
predloženú vec predkladaciemu senátu z dôvodu, že zodpovedanie otázok nastolených v uznesení,

ktorým bola vec predložená veľkému senátu, by bolo predčasné, keďže rozsudok správneho súdu
napadnutý kasačnou sťažnosťou (v konaní o ktorej bola vec predložená veľkému senátu) nebol
preskúmateľne odôvodnený.

55. Vyššie uvedené skutočnosti a závery správny súd považoval za potrebné uviesť práve na
zdôraznenie toho, že prejednávaná vec nie je vecou správneho trestania a preto na zachovanie lehoty

uvedenej v § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona „automaticky“ nedopadá argumentačný záver
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. R 11/2004, teda že v rámci zákonom stanovenej lehoty
bolo potrebné, aby rozhodnutie žalovaného v tejto lehote (vymedzenej v §32b ods. 2 písm. b) banského
zákona) nadobudlo aj právoplatnosť. Odlišnosť vyrubenia nedoplatku na zaplatenej úhrade za vydobyté
nerasty odlišujú od správneho trestania nasledujúce skutočnosti :

- pri správnom trestaní je dôkazné bremeno na orgáne verejnej správy – preukázať, že sa zodpovedný
subjekt dopustil porušenia povinnosti, čo naplnilo skutkovú podstatu konkrétneho správneho deliktu
(zodpovedný subjekt ako obvinený sa môže brániť),
- v prípade úhrady za vydobyté nerasty vzniká povinnosť platiť úhradu za dobývací priestor a úhradu
za vydobyté nerasty dotknutému subjektu priamo na základe zákona, organizácia je povinná podať

priznanie úhrady, úhradu si vypočítať a následne ju zaplatiť,
- po preukázaní administratívnoprávnej zodpovednosti orgán verejnej správy uloží dotknutému subjektu
sankciu (ak neupustí od potrestania) a až rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré je právoplatné (v zmysle
doteraz ustálenej judikatúry) je spôsobilé zasiahnuť do majetkovej alebo inej sféry zodpovedného
subjektu, teda až na základe tohto rozhodnutia sa „konštituuje“ povinnosť v podobe sankcie, o ktorej

páchateľ správneho deliktu dopredu v konkrétnostiach nevedel (konkrétna výška sankcie je výsledkom
dokazovania a úvahy orgánu verejnej správy) – na rozdiel od daňovej povinnosti, povinnosti platiť
poistné alebo povinnosti platiť úhradu za vydobyté nerasty, ktorú má dotknutý subjekt priamo na základe
zákona (ak sú splnené zákonom stanovené podmienky pre ich priznanie a úhradu),
- na rozdiel od správneho trestania v prípade vyrubenia nedoplatku na úhrade za vydobytý nerast nejde

o sankciu ale o „deklarovanie“ povinnosti, ktorá zaťažovala dotknutý subjekt priamo na základe zákona,
čo bolo zistené preverením – kontrolou vykonanou orgánom verejnej správy.

56. Na základe uvedeného dospel potom správny súd k záveru, že na zachovanie lehoty vymedzenej v
§ 32b ods. 2 písm. b) banského zákona postačuje vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa určí

nedoplatok na úhrade. V tejto súvislosti správny súd poukazuje podporne aj na argumentáciu obsiahnutú
v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023,
v ktorom sú uvedené závery síce vo vzťahu k premlčacej lehote na predpísanie poistného, avšak podľa
správneho súdu je možné ich podporne uviesť aj v súvislosti s prejednávanou vecou. V bode 27.
uvedenéhorozhodnutiaNajvyššísprávnysúduviedol,vychádzajúczprávnejúpravyzákonač.461/2003

Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“), že
poistnéjepredpísanéužvydanímrozhodnutiavočipovinnejosobeanieažprávoplatnosťourozhodnutia.
Právna úprava v zákone o sociálnom poistení je podrobnejšia ako v prípade vyrubenia úhrady za
vydobyté nerasty v banskom zákone. V prípade poisteného ide o premlčaciu lehotu a v banskom zákone
o lehotu prekluzívnu. Pri prihliadnutí na základný cieľ uvedených lehôt, a to vymedzením časového

obdobia obmedziť orgán verejnej správy v oprávnení dodatočne „predpísať“/„vyrubiť“ sumu nedoplatku
na povinnej platbe (ktorú bol dotknutý subjekt povinný platiť priamo na základe zákona, keďže boli
splnené zákonom predpokladané podmienky, pričom na preklúziu sa prihliada ex offo a pri premlčaní
je potrebné vzniesť námietku), možno podľa správneho súdu vychádzať podporne aj zo záverov
uvedeného rozhodnutia.

57. Preto vyhodnotenie lehoty na vyrubenie úhrady za vydobyté nerasty, keď žalovaný zmenil v tomto
smere rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa so záverom, že úhradu za vydobyté nerasty bolo
možné vyrubiť len za IV. štvrťrok roku 2016, za ktorý podal žalobca priznanie úhrady dňa 22.02.2017,a prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 22.02.2022, je správne. Vo vzťahu k I. až III. štvrťroku
2016 by nebola zachovaná lehota podľa § 32b ods. 2 písm. b) banského zákona, keďže žalobca za
uvedené obdobia podal úhrady dňa 24.11.2016, 26.08.2016 a 26.05.2016.

58. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukazoval na to, že žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí zmenil
dobu a aj spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty, teda nahradil prvostupňové rozhodnutie vlastným
rozhodnutím, k tomu je potrebné uviesť, že na takýto postup oprávňovalo žalovaného ustanovenie § 59
ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom

rozsahu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán je tak oprávnený a aj povinný
preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu aj mimo dôvodov odvolania a môže
doplniť podklady pre rozhodnutie vrátane vykonania samostatného dokazovania. Odvolací orgán má
rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia
o odvolaní, pretože pri svojom rozhodovaní nie je viazaný len návrhmi odvolateľa a zákon mu ukladá

povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania,
pričom pri zmene rozhodnutia môže preskúmané rozhodnutie zmeniť aj v neprospech odvolateľa t. j.
neuplatní sa zákaz reformatio in peius (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Sž
110/2002 z 10. decembra 2002).

59. Najpodstatnejšou spornou otázkou je posúdenie označenia druhu nerastu, ktorý bol zadefinovaný
v rozhodnutiach o určení resp. zmene dobývacích priestorov, v konfrontácii s pojmológiou banského
zákona a nariadenia o úhradách, a následne stanovenie sadzby úhrady za jeho vydobytie.

60. Podľa § 2 ods. 1 sa za nerasty podľa banského zákona považujú tuhé, kvapalné a plynné časti

zemskej kôry. Vyhradené nerasty sú definované v § 3 ods. 1 banského zákona s tým, že v zmysle § 3
ods. 2 banského zákona sú ostatné nerasty nevyhradenými nerastami. Vyhradenými nerastami podľa §
3 ods. 1 písm. c) banského zákona sú aj nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy. Zároveň
je potrebné uviesť, že banský zákon v § 3 nepoužíva pojem ruda.

61. Ustanovenie § 32a banského zákona upravuje úhrady, ktoré organizácia, ktorá má určený dobývací
priestor, platí v súvislosti s ťažbou. Toto ustanovenie odlišuje úhradu za dobývací priestor a úhradu
za vydobyté nerasty (ktorá je v tu prejednávanej veci sporná) resp. ešte úhradu za uskladňovanie
plynov a kvapalín (ktorá sa žalobcu v tu prejednávanej veci netýka). Podľa § 32a ods. 2 banského
zákona organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného

ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Sadzba úhrady je najviac 20 % z trhovej ceny výrobkov
zhotovených z vydobytých nerastov, a to z rádioaktívnych nerastov a z nerastov; sadzba úhrady pri
ostatných nerastoch je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov. Pri
výpočte tejto úhrady sa vychádza z podielu nákladov na dobývanie a celkových nákladov na zhotovenie
výrobkov. Podľa § 32a ods. 8 banského zákona úhrada za vydobyté nerasty sa platí štvrťročne vždy

do konca tretieho mesiaca nasledujúceho štvrťroku a v tomto termíne je organizácia povinná predložiť
obvodnémubanskémuúradupriznanieúhradyzavydobyténerastyapriznanieúhradyzauskladňovanie
plynov alebo kvapalín. Podľa § 32a ods. 14 banského zákona podrobnosti o úhrade za dobývací priestor,
úhrade za vydobyté nerasty a úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, o sadzbách úhrad,
spôsobe výpočtu a platenia úhrad ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

62. Na základe splnomocňovacieho ustanovenia § 32a ods. 14 banského zákona potom nariadenie
o úhradách (v znení do 31.12.2023) stanovuje v § 3 ods. 1 spôsob výpočtu úhrady za vydobyté nerasty,
konkrétne ide o súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie
výrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých

nerastov a sadzby úhrady, ktorá je uvedená v prílohe č. 2 nariadenia.

63.Pokiaľideonákladynadobývanienerastovanákladynazhotovenievýrobkovzvydobytýchnerastov,
tak ich výška nebola v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí ani v správnej žalobe spochybňovaná,
nie je teda sporná.

64. Sadzby úhrady za vydobyté nerasty sú v prílohe č. 2 k nariadeniu o úhradách stanovené odlišne za
jednotlivé druhy nerastov. V tabuľkovej časti prílohy je uvedený pod písmenami a) až z) druh nerastu
a sadzba úhrady v %. Nariadenie o úhradách v podstatnej časti preberá vymedzenie vyhradenýchnerastov tak, ako sú uvedené v § 3 ods. 1 banského zákona. Sadzba úhrady je odlišná so zohľadnením
významnosti nerastu, pričom aj nerastom, ktoré sú v rámci § 3 ods. 1 banského zákona uvedené v rámci
„jednej položky“, sú v rámci prílohy č. 2 k nariadeniu o úhradách priradené odlišné sadzby úhrady.

Napríklad v § 3 ods. 1 písm. b) banského zákona je uvedené, že vyhradeným nerastom sú všetky druhy
uhlia, ropy a horľavého zemného plynu a bituminózne horniny, vhodné na energetické využitie, pričom
sadzba úhrady podľa prílohy č. 2 k nariadeniu je pri uhlí 2% (písm. e)), pri rope a horľavom zemnom
plyne a pri bituminóznych horninách vhodných na energetické využitie 5% (písm. f)).

65. Pojem „ruda“ nariadenie o úhradách používa len v rámci položky b), ktorej predmetom je určenie
sadzby úhrady za nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, keď stanovuje, že táto sadzba
neplatí na rudy zlata a striebra, a potom len v rámci položky c), ktorej predmetom je stanovenie sadzby
úhrady za rudy zlata a striebra. Položke b) je priradená sadzba úhrady 2% (resp. 0,1 % v zmysle § 8
nariadenia o úhradách, v zmysle ktorého sadzby úhrad uvedené v prílohe č. 2 v písmenách b) a e) sú
platné pre kalendárny rok 2002; sadzby pre kalendárny rok 2003 sú 1 % a pre kalendárny rok 2004 a

ďalšie roky sú 0,1 %. Sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. b) je platná do 31. decembra
2020; sadzba 0,1 % za nerasty uvedené v prílohe č. 2 písm. e) je platná do 31. decembra 2023). Položke
c) je priradená sadzba úhrady 5%.

66. Žalobca a aj žalovaný (v rámci argumentácie prednášanej v konaní pred správnym súdom)

poukazujú na nejednoznačnosť právnej úpravy v uvedených položkách písm. b) a c) nariadenia
o úhradách, ktoré boli platné a účinné v rozhodnom období, čo skonštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad
SR v protokoloch a správach z kontrolnej činnosti.

67. Je pravdou, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, v zmysle ktorej

nepovažoval správnou žalobou napadnuté rozhodnutie za správne a sám prisvedčil argumentácii
prednesenej žalobcom v správnej žalobe. Táto argumentácia žalovaného ale nezbavuje správny súd
povinnosti preskúmať správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby (§ 134 SSP), pričom je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol v čase
právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (§135 SSP).

68. Nie je sporné, že pojem „ruda“ nie je definovaný v banskom zákone a ani v nariadení o úhradách.

69. Pojem „ruda“ obsahuje vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 33/2015 Z.z. ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva

(banský zákon) v znení neskorších predpisov. Príloha č. 2 tejto vyhlášky stanovuje Vybrané chemické,
technologické a energetické vlastnosti vyhradených nerastov. V rámci prílohy je pojem „rudy“ použitý aj
ako „strieborné rudy“ a „zlaté rudy“ s tým, že sú vymedzené vlastnosti strieborných rúd: Ag (g. t na -1),
Au (g. t na -1), Sb (%), As (%), Cu (%), Zn (%), Hg (%) a zlatých rúd: Au (g. t na -1), Ag (g. t na -1), Sb
(%), As (%), Cu (%), Zn (%). Z uvedeného je zrejmé, že vyhláška vymedzuje vlastnosti s odkazom na

obsah niektorých kovov, ale nie sú stanovené ich presné množstvá. Uvedená vyhláška nebola pritom
platná a účinná v čase, keď boli vydané rozhodnutia o určení dotknutých dobývacích priestorov, resp.
o ich zmene.

70. Žalobca v správnej žalobe argumentuje tým, že pojem nerast je širší ako pojem ruda, že nie každý

nerast je rudou, preto nie každý nerast, z ktorého sa ťaží zlato a striebro, je rudou. Žalovaný v rozhodnutí
uzavrel, že pojmy „nerast“ a „ruda“ sú v podstate synonymá, teda pojem „ruda“ je synonymum pre pojem
„nerast“, ktorý obsahuje kovy v priemyselne využiteľnom meradle, s odkazom na Technický náučný
slovník (Diel: Pr-Š, SNTL, Praha, 1963, str. 300).

71. Správny súd pri výklade nariadenia o úhradách za účelom preskúmania záverov žalovaného
v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí aplikoval systematický, teleologický a gramatický výklad
dotknutejprávnejúpravy.Nariadenieoúhradáchvrámciprílohyč.2vymedzujejednotlivédruhynerastov
a sadzby úhrady takým spôsobom, že je nepochybný zámer tvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu
úhrady za vydobyté nerasty podľa významnosti jednotlivých druhov nerastov. Zároveň je zrejmý úmysel

tvorcu právnej normy, a to určiť sadzbu úhrady v nižšej výške pri nerastoch, z ktorých možno priemyselne
vyrábať kovy odlišné od „rúd zlata a striebra“, teda tu badať úmysel tvorcu právnej normy odlíšiť skupinu
nerastov, kde je prepojenie s drahými kovmi zlato a striebro. Banský zákon, na ktorého vykonanie
bolo vydané nariadenie o úhradách v časti týkajúcej sa úhrad, a ani samotné nariadenie o úhradách,neobsahujú legálnu definíciu pojmu „ruda“. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (2003) je
pojem „ruda“ definovaný ako nerast, hornina, z ktorého sa vyrába kov a ako príklady sú uvedené
železná, mangánová ruda, ťažba rudy. Podľa Slovníka slovenského jazyka (1659-1968) je pojem „ruda“

definovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov a ako príklady sú uvedené: železná, uránová, mangánová,
zlatá ruda, ložiská rudy, dobývanie rudy. Podľa Historického slovníka slovenského jazyka (1991-2008)
je pojem „ruda“ definovaný ako nerast, z ktorého sa taví kov alebo ako obilná sneť. Z uvedeného je
zrejmé, že nie sú konkrétne zadefinované konkrétne vlastnosti nerastu na to, aby sa mohol určitý nerast
zadefinovať ako ruda a podstatou uvedených definícií je to, že ide o nerast, z ktoré je možné získať

určitý kov.

72. Uvedenými výkladovými postupmi správny súd dospel k záveru, že úmyslom tvorcu právnej normy
bolo zavedenie odlišnej sadzby úhrad pri tých nerastoch, ktorých obsahom je zlato a striebro, aj keď
tvorca právnej normy použil pojem „ruda.“ Žalovaný a orgán verejnej správy prvého stupňa navyše
dospeli k záveru o tom, že žalobcom vydobyté nerasty sú rudami zlata a striebra na základe toho, že

zo žalobcom predložených dôkazov o stanovení konečnej ceny za polymetalický koncentrát bolo podľa
nich zrejmé, že ide o ťažbu zlata a striebra v takom rozsahu, ktorá je „významná“ a v zmysle čoho
potom možno žalobcom vydobyté nerasty označiť ako rudy zlata a striebra. Právna úprava vychádza „z
možnosti priemyselne vyrábať z určitého nerastu kov“, ktorá ale nie je viazaná priamo na organizáciu,
ktorá ťaží nerast, čo znamená, že podstatné je, že z takéhoto nerastu možno priemyselne vyrábať kov aj

iným spracovateľom vyťaženého nerastu ako je organizácia, ktorá má určený dobývací priestor a ktorá
realizuje ťažbu. Žalobca na prelomenie argumentácie, že išlo o dobývanie nerastu, v obsahu ktorého
bol obsah zlata a striebra nie v zanedbateľnom množstve, neuvádza v správnej žalobe žiadne konkrétne
žalobné námietky.

73. Uvedené vymedzenie v nariadení o úhradách v písm. b) a c) rešpektuje základný zámer, ktorý
sa odzrkadľuje v celej prílohe č. 2 nariadenia o úhradách, a to stanovenie sadzby úhrady v odlišnej
výške podľa významnosti nerastov. Pokiaľ zástupca žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom
uviedol, že v podstate rudy zlata ani neexitujú, potom by to malo za dôsledok, že uplatnenie položky c)
v prílohe č. 2 nariadenia o úhradách by sa nikdy nemohlo uplatniť.

74. Žalobca zdôrazňoval, že úhrada sa v zmysle § 32a ods. 2 banského zákona platí za nerasty
z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený. Uvedený záver je podľa správneho súdu
nesporný. Nie je sporné ale ani to, že aj v jednotlivých rozhodnutiach, ktoré sa týkajú určenia alebo
zmenydotknutýchdobývacíchpriestorov,niejepoužívanátakáterminológia,ktorábybolaúplnesúladná

s banským zákonom, a sám žalobca v ním vedenej dokumentácii nepoužíva výlučne terminológiu, ktorá
by zodpovedala banskému zákonu.

75. Z koncepcie banského zákona a ani z nariadenia o úhradách nemožno vyvodiť taký úmysel tvorcov
týchto noriem, v zmysle ktorého by sa malo aplikovať viac sadzieb úhrad podľa prílohy č. 2 nariadenia

o úhradách podľa zastúpenia jednotlivých nerastov resp. v tomto prípade aj kovov v neraste. Aplikuje
sa teda jedna sadzby úhrady.

76. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na to, že pojem „rudy“ nie je pojmom, ktorý
by sa vyskytol jedine v nariadení o úhradách a ktorý by dotknuté orgány verejnej správy a aj samotný

žalobca nepoužívali v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi. Teda aj pokiaľ ide o pojem, ktorého
legálna definícia absentuje, nemožno prehliadať jeho bežné používanie dotknutými orgánmi verejnej
správy aj samotným žalobcom, a to aj v súvislosti s dotknutými dobývacími priestormi.

77. Žalobca uvádza, že je podstatné to, na dobývanie akého druhu nerastu bol dobývací priestor určený

a sám v správnej žalobe pri dobývacom priestor Banská Štiavnica uvádza, že tento dobývací priestor
bol určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata.“ Z rozhodnutia Ministerstva hutního průmyslu
a rudných dolů č. FMHTS/RBMZ-DP 13-Z/79 zo dňa 23.11.1979, ktorým bolo zrušené predchádzajúce
rozhodnutie č. MHD-D.P.13 zo dňa 12.01.1961, vyplýva, že dobývací priestor Banská Štiavnica bol
určený na dobývanie „rúd olova, zinku, medi a zlata“. Poukazuje sa aj na rozhodnutie Obvodného

banského úradu č. 2246/46/Mo-Ta/1992 zo dňa 05.10.1992, ktorým mal byť zmenený bod 2. uvedeného
rozhodnutia tak, že dobývací priestor je určený aj na dobývanie Au, Ag rúd. Uvedené nespochybňuje
ani žalobca. Rešpektovanie požiadavky na aplikáciu jednej sadzby úhrady podľa prílohy č. 2 nariadenia
o úhradách a zistenie, že aj rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru Banská Štiavnica používajednoznačne aj pojem ruda zlata a striebra, pričom tento pojem je použitý aj v položke c) nariadenia
o úhradách, podporuje správnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.

78. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Štiavnica VII, ide o osobitný dobývací priestor a rozhodnutie
o jeho určení č. 1569-3380/2011 zo dňa 30.11.2011 uvádza ako druh nerastu polymetalické Pb, Cu,
Zn zrudnenie s obsahom Au, Ag. Konateľ žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom uviedol,
že tento osobitný dobývací priestor je súčasťou dobývacieho priestoru Banská Štiavnica. Pojem
„zrudnenie“ nepoužíva banský zákon a ani nariadenie o úhradách, tento pojem nie je zadefinovaný ani

vo vyššie uvedených slovníkoch slovenského jazyka. Možno uzavrieť, že ide o pojem odvodený od
slova ruda a „zrudnenie“ potom znamená obsahujúce rudu. Preto konfrontácia tohto pojmu a položky
c) v nariadení o úhradách, pri rešpektovaní, že sa aplikuje jedna sadza úhrady, podporuje správnosť
záverov obsiahnutých v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí.

79. Pokiaľ ide o dobývací priestor Banská Hodruša, z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že

tento dobývací priestor bol pôvodne určený rozhodnutím Ministerstva hutního průmyslu a rudných dolů
č. MHD-D.P:56 zo dňa 20.03.1961 na dobývanie medenej rudy (chalkopyritu). Následne bol tento
dobývací priestor rozšírený rozhodnutím Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č.
FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 zo dňa 23.11.1979 na dobývanie polymetalických rúd Cu, Pb, Zn. Obvodný
banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil uvedené

rozhodnutie č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79 z 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša
určujeajnadobývanievýhradnéholožiskaAu,Agrúd,v ostatnomzostalorozhodnutieč.FMHTS/RBMZ-
DP 56-Z/79 z 23.11.1979 nezmenené. Rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici
č. 973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 bol zmenený dobývací priestor Banská Hodruša určený na
dobývanie Cu, Pb, Zn, Au, Ag rúd tak, že bol rozšírený o plochu 823 000 m2 (nedošlo k zmene vo

vymedzení druhu nerastov). Následne rozhodnutím Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č.
1182/465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 bola určená zmena dobývacieho priestoru Banská Hodruša,
ktorý bol určený rozhodnutím Obvodného Banského úradu v Banskej Bystrici č. 973/465/Bo-Ka/1995 zo
dňa 28.06.1995 tak, že došlo k zmenšeniu plochy z 4 048 000 m2 na 1 325 788 m2. Ako druh nerastu je
v rozhodnutí uvedené: „Polymetalické zrudnenie s obsahom nerastov Cu, Pb, Zn, Au, Ag, tvorí výhradné

ložisko 200 m široké a 500 m dlhé, uložené v smere SZ-JV s kremenno-polymetalickou žilnou štruktúrou
o mocnosti cca 0,5 m do 4,00 m; zlatonosné štruktúry sú uložené v nadloží mohutnej kremennej
polohy Svetozár, pričom žilné štruktúry sú porušené mladšími tektonickými poruchami v smere S-
J.“ Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva, že išlo len o zmenu plochy dobývacieho priestoru
(zmenšenie). Z uvedených skutkových zistení je zrejmé, že dobývací priestor Banská Hodruša bol

určený aj na dobývanie Ag a Au rúd, pričom posledné rozhodnutie o zmene dobývacieho priestoru
neprevzalo v úplnosti terminológiu týkajúcu sa druhu nerastu z predchádzajúcich rozhodnutí. Avšak
Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. 2246/46/Mo.Ta/1992 zo dňa 05.10.1992 zmenil
rozhodnutie Federálního ministerstva hutnictví a těžkého strojírenství č. FMHTS/RBMZ-DP 56-Z/79
zo dňa 23.11.1979 tak, že sa dobývací priestor Banská Hodruša určuje aj na dobývanie výhradného

ložiska Au, Ag rúd. Následnými rozhodnutiami Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č.
973/465/Bo-Ka/1995 zo dňa 28.06.1995 a č. 1182/465/Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 došlo potom
len k zmene plochy dobývacieho priestoru (najprv zväčšenie a potom zmenšenie), nemenilo sa určenie
druhu nerastu. Aj keď posledné rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 1182/465/
Mo-Go/2004 zo dňa 05.10.2004 vymedzuje druh nerastu odlišne, z odôvodnenia nie je zrejmé, že by

maloísťajozmenuvurčenídruhunerastu,nadobývaniektoréhoboldobývacípriestorurčený.Ajvtomto
prípade je použitý termín „zrudnenie“, hoci predošlé rozhodnutia jednoznačne uvádzali aj rudy Au, Ag, čo
podporuje vyššie uvedenú argumentáciu o tom, že pojem „zrudnenie“ je odvodený od termínu „ruda“ vo
význame obsahujúci rudu resp. viac rúd. Preto aj v tomto smere závery rozhodnutia žalovaného obstoja.

80. Na základe uvedenej argumentácie správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného
výlučne v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že závery rozhodnutia z hľadiska
zákonnosti obstoja. Rozhodnutie žalovaného zároveň spĺňa požiadavky vyslovené v § 47 Správneho
poriadku.

81. Pre aplikáciu zásady in dubio pro libertate správny súd nevzhliadol dôvody, pretože rozhodnutia
o určení resp. zmene dobývacích priestorov obsahovali terminológiu s použitím termínu „rudy Au, Ag“,
teda pojem „rudy“ použitý v nariadení nebol takým termínom, ktorý by sa v súvislosti s dotknutými
dobývacími priestormi vôbec nevyskytoval a nebol by žalobcovi známy.82. Je možné uznať argumentáciu žalobcu, že niektoré závery rozhodnutia žalovaného sú nepriliehavo
uvádzané, pretože aj žalovaný (resp. jeho zástupcovia) prezentoval v minulosti vyjadrenia podporujúce

argumentáciu žalobcu uvádzanú v správnej žalobe a je nepochybne povinnosťou obvodného
banského úradu vykonávať kontrolu sadzby úhrady. Táto skutočnosť ale nie je spôsobilá privodiť záver
o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

83. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny

súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní pred
správnym súdom úspešný, správny súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal.

84. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.