Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Pc/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201944
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. et Mgr. Michala Lunterová Švandová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724201944.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. et Mgr. Michalou Lunterovou Švandovou v právnej

veci navrhovateľky A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, XXX XX D. D., v konaní zast. E.
F. G., advokát, so sídlom kanc. Námestie SNP, 87/8, 960 01 Zvolen a odporcu F. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvalý pobyt B. XX, XXX XX D. D., o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5P/144/2019 zo dňa 18. 05. 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5P/144/2019 zo dňa 18. 05. 2020 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 11Co/27/2021 zo dňa 29. 06. 2021,

v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke tak,
že odporca je povinný platiť výživné na plnoleté dieťa – navrhovateľku vo výške 130,00 Eur mesačne
s účinnosťou od 07. 11. 2024 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné na plnoleté dieťa za obdobie od 27.
04. 2024 do 06. 11. 2024 vo výške celkom 310,40 Eur,
a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom,doručenýmsúdu dňa27.04.2024,sanavrhovateľkadomáhala,abysúdrozhodolozvýšení
výživného, ktoré bolo pre navrhovateľku ako oprávnenú osobu určené rozsudkom Okresného súdu
Zvolen, sp. zn. 5P/144/2019 zo dňa 18. 05. 2020 vo výške
30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenémal.dieťa,atosodôvodnením,ževýživnébolourčené
naposledy pred 4 rokmi, čo je podľa presvedčenia navrhovateľky samo o sebe skutočnosťou, ktorá
zakladá zmenu pomerov odôvodňujúcich zmenu výšky výživného podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine.

Navrhovateľka zároveň uviedla, že za uvedenú dobu došlo
ku všeobecnému nárastu životných nákladov a k podstatnému zvýšeniu výdavkov navrhovateľky,
ktorá začala navštevovať strednú odbornú školu hotelových služieb a obchodu v Banskej Bystrici.
Navrhovateľka býva u svojej matky, pričom náklady na bývanie
sú v sume 380,00 Eur mesačne, zálohové platby za elektrickú energiu 29,00 Eur mesačne,
za plyn 50,00 Eur štvrťročne, za internet 11,00 Eur mesačne, platba za mobilný telefón
16,00 Eur mesačne a cestovné náklady do školy 12,00 Eur. Na stravu navrhovateľka spotrebuje 5,00

Eur denne v obchode, okrem toho je strana 100,00 Eur. Lieky a zdravotná starostlivosť navrhovateľky
je 15,00 – 20,00 Eur mesačne, oblečenie a obuv v priemere
50,00 Eur mesačne a hygiena a kozmetika do 15,00 Eur mesačne. Náklady na školský výlet do Prahy,
ktorý sa konal minulý rok boli 178,00 Eur + vreckové. V súvislosti so štúdiom a praxou navrhovateľkasvoje náklady uviedla za 4 + 4 týždne praxe (Malta, Taliansko, Poľsko) v zahraničí cca 50,00 Eur na
týždeň. Ostatné náklady (ubytovanie, cestovné náklady a polpenzia boli hradené vez Erasmus program.
Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť rodičov na deti trvá dokým tieto

nie sú schopné samostatne sa živiť, pričom zdôraznila, že v jej veku výživné vo výške 30 % životného
minima nemôže
byť na jej výživu postačujúce, z ktorého dôvodu požaduje navrhovateľka, s poukazom
na schopnosti možnosti a majetkové pomery matky navrhovateľky, zvýšenie výživného na sumu 130,00
Eur.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhovateľka k návrhu pripojila listinný dôkaz, a to
Potvrdenie o návšteve škody (č. l. 7 súdneho spisu). Navrhovateľka k návrhu pripojila tiež Rozhodnutie
o určení právneho zástupcu (č. l. 6 súdneho spisu)
a Splnomocnenie (č. l. 4 súdneho spisu).

3. Následným podaním, doručeným súdu dňa 12. 05. 2024 navrhovateľka súdu predložila listinné
dôkazy, a to Europass Mobility (č. l. 19 súdneho spisu), Pokladničný blok a Potvrdenku o poskytnutí
služby (č. l. 20 súdneho spisu), Príjmový pokladničný doklad, Platobný doklad SIPO II. a Poštový poukaz
na účet (č. l. 21 súdneho spisu).

4. K návrhu na výšenie výživného sa vyjadril odporca svojim podaním doručeným súdu dňa 25. 07.
2024, v ktorom uviedol, že toho času žije v Lotyšsku, kde pracuje ako kuchár a jeho príjem nepresahuje
800,00 Eur mesačne v letnej sezóne, v zimnej sezóne je jeho príjem nižší. Odporca uviedol, že jeho
výdavky na dopravu sú približne 60,00 Eur mesačne, náklady na bývanie sa v zimnom období zvýšia
o 130,00 Eur, mesačne platí úver vo výške 40,00 Eur, za energie mesačné poplatky odporcu tvoria sumu

70,00 Eur. Odporca tiež uviedol,
že má ďalšie dve mal. deti, ktorých mesačné výdavky na návštevu predškolského zariadenia tvoria
100,00 Eur, pričom odporca uviedol očakávané zvýšenie výdavkov na staršie
z mal. detí z dôvodu jeho nástupu do školy od septembra 2024. Výživné na navrhovateľku podľa tvrdení
odporcu tento plní vo výške 80,00 Eur mesačne.

5. Svojim následným podaním, doručeným súdu dňa 05. 08. 2024 odporca súdu uviedol, že k svojmu
príjmu priznáva tringelt, ktorý sa pohybuje v rozmedzí 100,00 – 150,00 Eur mesačne. K tomuto svojmu
podaniu odporca pripojil listinné dôkazy, ktoré označil
ako výplatné pásky (č. l. 34 súdneho spisu), ktoré súdu predložil v cudzom jazyku a bez prekladu.

6. Podaním, doručeným súdu dňa 06. 09. 2024 predložila navrhovateľka súdu
ako listinný dôkaz Potvrdenie o návšteve školy v školskom roku 2024/2025 (č. l. 58 súdneho spisu).

7. Na prejednanie veci súd nariadil na deň 06. 11. 2024 pojednávanie, na ktoré predvolal oboch

účastníkov konania. Pojednávania sa nezúčastnila navrhovateľka, z dôvodu plnenia si povinností
súvisiacich so školskou dochádzkou ani odporca, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 25. 09. 2024, ktoré na výzvu súdu doplnil podaním zo dňa 05. 11. 2024,
pričom v týchto svojich podaniach uviedol, že súhlasí s rozhodnutím aj počas svojej neprítomnosti na
pojednávaní.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami predloženými sporovými stranami a s poukazom
na jednu zo základných zásad civilného mimosporového konania, a to zásadu zistenia skutočného
stavu veci, dokazovanie listinami obstaranými súdom z verejne dostupných registrov, a to Odpoveďou
na lustráciu v Sociálnej poisťovni pre navrhovateľku (č. l. 43 súdneho spisu), Odpoveďou na lustráciu

v Sociálnej poisťovni pre odporcu
(č. l. 45 súdneho spisu), Odpoveďou na lustráciu v živnostenskom registri Slovenskej republiky pre
navrhovateľku (č. l. 52 súdneho spisu), Odpoveďou na lustráciu v živnostenskom registri Slovenskej
republikypreodporcu(č.l.53súdnehospisu),OdpoveďouÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBanská
Bystrica (č. l. 54 súdneho spisu), Odpoveďou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica

(č. l. 62 súdneho spisu), Odpoveďou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (č. l.
83 súdneho spisu) a Odpoveďou Geodetického a kartografického ústavu Bratislava (č. l. 92 súdneho
spisu). Súd nevykonal dokazovanie listinami predloženými odporcom, ktoré tento označilako výplatné pásky, nakoľko tieto neboli súdu predložené v úradnom jazyku. Súd sa tiež oboznámil
s obsahom spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/144/2019.

9. Z pripojeného spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/144/2019 súd zistil, že výška
výživného bola naposledy stanovená rozsudkom Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5P/144/2019 zo dňa 18. 05. 2020, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 5P/144/2019 zo dňa 18. 05. 2020 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
11Co/27/2021 zo dňa 29. 06. 2021. Na základe vykonaného dokazovania, ako aj z celého spisového

materiálu súd zistil nasledovný skutkový stav veci.

10. Navrhovateľka je plnoletou dcérou odporcu, ktorá sa sústavne pripravuje na výkon budúceho
povolania, toho času štúdiom na Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu v Banskej
Bystrici, a teda je osobou plnoletou, ktorá z uvedeného dôvodu
nie je schopná samostatne sa živiť. Navrhovateľka, ako plnoleté dieťa odporcu, ktoré

nie je schopné samo sa živiť je osobou aktívne legitimovanou na podanie návrhu na zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa. Naproti tom, odporca, ako otec plnoletého dieťaťa, ktoré
nie je schopné sa samo živiť, je v konaní o zvýšení výživného na plnoleté dieťa subjektom pasívne vecne
legitimovaný.

11. Z Potvrdenia o návšteve školy vystaveného Strednou odbornou školou hotelových služieb a obchodu
v Banskej Bystrici mal súd za preukázané, že navrhovateľka školskom roku 2024/2025 navštevuje piaty
ročník 5 ročného štúdia.

12. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni mal súd za preukázané,

že navrhovateľka nie je zamestnaná a teda v súvislosti s tým nepoberá žiadny príjem.

13. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni odporcu mal súd za preukázané,
že odporca nepoberá na území Slovenskej republiky dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie,
úrazové poistenie ani poistenie v zamestnanosti.

14. Z lustrácie v živnostenskom registri Slovenskej republiky mal súd za preukázané,
že tak navrhovateľka ako aj odporca nie sú v tomto registrovaní.

15. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Referátu služieb pre

zamestnávateľa mal súd za preukázané, že navrhovateľka ani odporca ku dňu vyhotovenia odpovede
(06. 09. 2024) nie sú a ani v minulosti neboli evidovaní ako uchádzači o zamestnanie.

16. Z odpovede Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, Referátu prvého kontaktu pre
HN, NV a ŠSD mal súd za preukázané, že navrhovateľka bola poberateľkou náhradného výživného-

neplateného výživného, prídavku na dieťa a opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej
starostlivosti. Odporca podľa odpovede nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi, štátnych sociálnych
dávok a bol evidovaný ako osoba povinná
na žiadosti o náhradné výživné – náhradná starostlivosť.

17. Z lustrácie v evidencii vozidiel poskytnutej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej
Bystrici, okresným dopravným inšpektorátom zo dňa 01. 10. 2024 mal súd za preukázané, že
navrhovateľka ani odporca nie sú vlastníkmi ani držiteľmi žiadnych motorových vozidiel.

18. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra v rozsahu celého územia Slovenskej republiky mal

súd za preukázané, že navrhovateľka ani odporca nie sú vlastníkmi nehnuteľností na území Slovenskej
republiky.

19. Podľa § 62 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľaťsa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd
na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich
sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa neplremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

28. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

29. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

31. Vyživovacia povinnosť je jednou zo základných povinností rodičov voči deťom. Zákon ohraničuje

tak začiatok vzniku tejto povinnosti (napr. dňom narodenia dieťaťa, osvojenia dieťaťa a pod.) ako aj
čas, do ktorého je rodič povinný dieťa vyživovať pričom táto povinnosť rodiča trvá až do toho času,
kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nie je závislá na
dosiahnutí určitej vekovej hranice, napr. dosiahnutím plnoletosti dieťaťa. Touto schopnosťou sa rozumie
schopnosťsamostatne,zvlastnýchzdrojov,uspokojovaťvšetkysvojerelevantnéživotnénáklady,pričom

musí ísť o stav na strane dieťaťa trvalý, a teda jednorazový príjem náhodného charakteru nemožno
považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. To, kedy nastane takýto stav závisí od
okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí napr. štúdium
dieťaťa v zmysle sústavnej prípravy na budúce povolanie, vznik nároku na príslušné dávky sociálneho
zabezpečenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, vznik

schopnosti dieťaťa zamestnať sa a vykonávať prácu a pod. dieťa je teda schopné samostatne sa živiť
až vtedy, keď si dokáže trvalo samo zabezpečovať svoje životné potreby.

32. Pokiaľ ide o obsah vyživovacej povinnosti, resp. výživného, rozumie sa ním zaobstarávanie
životných potrieb dieťaťa za účelom jeho všestranného telesného a duševného rozvoja. Odôvodnené

potreby dieťaťa sú dané jeho vekom, fyzickou a duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom, záujmami
a prípravou na budúce povolanie. Výživné pre dieťa,aj plnoleté, slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava,
ošatenie, hygienické potreby, lieky a pod.), ale ja ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre jeho vývoj
dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové

iné potreby a pod.)

33. V posudzovanom prípade je navrhovateľka študentkou posledného, piateho, ročníka strednej školy.
Ako okolnosť, kedy vyživovacia povinnosť rodičov k plnoletému dieťaťu trvá sa štúdium dieťaťa v zmysle
prípravy na budúce povolanie tradične akceptuje,

keď je odôvodnenou úlohou rodiča viesť svoje dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov
do budúceho života dieťaťa.

34. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky vzal súd do úvahy samotnú skutočnosť,
že navrhovateľka, hoci plnoletá, nie je toho času schopná sama sa živiť, nakoľko sa sústavne pripravuje
na svoje budúce povolanie štúdiom na strednej škole, z ktorého dôvodu pravidelný mesačný príjem

navrhovateľka nemá a nemôže mať, keď študuje prezenčnou formou štúdia. S poukazom na skutočnosť,
že vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá až dokým dieťa začne byť schopné samé sa živiť, na
citované zákonné ustanovenia a v neposlednom rade
na ustálenú judikatúru k tejto otázke, nakoľko mal za to, že návrhom uplatnený nárok
je vo svojom základe dôvodný, pristúpil k rozhodovaniu o výške výživného pre plnoleté dieťa.

35. Pri rozhodovaní o výške výživného pre plnoleté dieťa (či už pri jeho prvotnom určovaní alebo pri
rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného) je potrebné zohľadniť jednak záujem dieťaťa vo
vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam tak, aby získalo vhodné predpoklady pre svoje uplatnenie
sa na trhu práce a na druhej strane je tu oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností

tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja dieťaťa
k štúdiu alebo k práci.

36. Pokiaľ ide o faktory, ktoré je potrebné zvážiť na strane povinného rodiča, pri určení vyživovacej
povinnosti sú základným kritériom schopnosti a možnosti, ktoré sú dané nie len preukázanými

zárobkovými pomermi rodiča ale aj všetkými ďalšími jeho príjmami, jeho najvyššie dosiahnutým
vzdelaním, odbornosťou, aktuálnym pracovným zameraním, praxou, rozsahom výkonu zárobkovej
činnosti, vekom, zdravotným stavom, prípadne regiónom
(v posudzovanom prípade krajinou) v ktorom žije a pod. Rovnako sa prihliada aj k tomu,
čiavakejmieresarodičodieťaosobnestará,nakoľkoosobnástarostlivosťvynaloženájednýmzrodičov

predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto
závisí od veku, potrieb, zdravotného stavu toho ktorého dieťaťa. Pokiaľ ide o dieťa plnoleté, faktor
osobnej starostlivosti nezohráva tak významnú rolu
ako pri dieťati maloletom.

37. Okrem už uvedeného súd berie v zmysle § 75 Zákona o rodine do úvahy aj všeobecné kritériá pre
určenie vyživovacej povinnosti a jej rozsahu, a teda sleduje aj potencionalitu príjmov a súlad s dobrými
mravmi. Princíp potencionality príjmov povinného je kľúčový predovšetkým pri posudzovaní zjavne
nevyužitých schopností povinnej osoby, kedy pre určenie vyživovacej povinnosti nie je smerodajné
aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje ale to, čo je objektívne možné aby

zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné
skúsenosti a podobne. V posudzovanom prípade súd konštatuje, že odporca uvedené nevyužíva
v plnom rozsahu, a preto tu videl priestor na uplatnenie uvedeného princípu. Pokiaľ ide o kritérium
dobrých mravov, súd by nemohol priznať výživné ani po splnení všetkých ostatných zákonných kritérií
na jeho priznanie, pokiaľ by bol zistený rozpor s dobrými mravmi. Existenciu rozporu s dobrými mravmi

súd zisťuje vždy v súvislosti s konkrétnymi okolnosťami jednotlivého prípadu. Za rozpor s dobrými
mravmi je možné považovať napr. dopustenie sa trestnej činnosti dieťaťa voči rodičovi, hrubý nepomer
majetkovýchapríjmovýchpomerovmedzipovinnouaoprávnenouosoboualeajprípadykedyoprávnený
bez vážneho a ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu prípravu na budúce povolanie ani
zárobkovú činnosť napriek tomu, že uvedené je v jeho možnostiach a schopnostiach. Nakoľko však

súd v priebehu konania nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vo vzťahu
navrhovateľkyakodieťaťavočiodporcoviakootcoviboliporušenédobrémravykonštatovalneexistenciu
rozporu priznania práva na výživné voči odporcovi s dobrými mravmi.38. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal zo zásady úmernosti a primeranosti, vzal do úvahy
príjmy,výdavkyaoprávnenépotrebynavrhovateľkyatiežpríjmyavýdavkyamajetkovépomeryodporcu.
Súd tiež vzal do úvahy tú skutočnosť, že náklady na výživu

a život navrhovateľky, v porovnaní s dobou, kedy bola odporcovi súdom uložená povinnosť prispievať
na jej výživu, sa z dôvodu zmeny pomerov na jej strane zmenili.

39. Pokiaľ ide o určenie obdobia, za ktoré výživné navrhovateľke, ako plnoletému dieťaťu, patrí súd,
v zmysle ust. § 77 ods. 1 CMP, za rozhodné obdobie pre priznanie výživného navrhovateľke, keďže ide

o osobu plnoletú, považoval obdobie od začiatku súdneho konania, teda od podania návrhu na súd, t.
j. odo dňa 27. 04. 2024.

40. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľka nie je zamestnaná a nemá príjem ani
z brigádnickej činnosti. Navrhovateľka nie je vlastníčkou ani držiteľkou žiadneho motorového vozidla
a nevlastní žiadny nehnuteľný majetok.

41. Pokiaľ ide o mesačné výdavky navrhovateľky tieto, ako je uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto
rozhodnutia. Počas pojednávania právny zástupca navrhovateľky súdu uviedol tiež, že navrhovateľka
nemá žiadne príjmy, keď matka si vyživovaciu povinnosť dlhodobo neplní, otec si vyživovaciu povinnosť
plnil do augusta. Zároveň zástupca navrhovateľky súdu na pojednávaní uviedol, že Okresný súd Banská

Bystrica zatiaľ neprávoplatne rozhodol o zvýšení výživného na navrhovateľku plateného matkou ako
povinnou osobou. Právny zástupca zároveň súdu toto neprávoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Banská Bystrica predložil.

42. Súd všetky navrhovateľkou uvedené mesačné náklady, vzhľadom na bežné ceny tovarov a služieb

v mieste bydliska, resp. obvyklého pobytu navrhovateľky a v čase rozhodovania súdu súd považoval
za primerané.

43. Súd zároveň uvádza, že pôvodné výživné, na plnenie ktorého bol odporca zaviazaný súdnym
rozhodnutím bolo určené ako zákonné minimum, a teda súd bral pri rozhodovaní o jeho zvýšení do

úvahy aj túto skutočnosť.

44. Pokiaľ ide o príjmy a výdavky odporcu a jeho majetkové pomery, tento podľa vlastných tvrdení bol na
začiatku konania zamestnaný v Estónsku, na pracovnej pozícii kuchár. V podaní doručenom súdu dňa
25. 09. 2024 odporca uviedol, že je nezamestnaný. V čase zamestnanosti ako svoju priemernú mesačnú

mzdu odporca uviedol sumu 800,00 Eur, a súdu tiež uviedol, že jeho príjem tvoria tiež tringelty vo výške
100,00 až 150,00 Eur mesačne. Odporca súdu, pre účely súdneho konania, nedoložil žiadny doklad,
ktorý by preukazoval jeho tvrdenie o nezamestnanosti a zároveň súdu neuviedol,
či je prijímateľom dávok v nezamestnanosti alebo iných štátnych sociálnych dávok mimo územia
Slovenskej republiky. Súd, aj za použitia vyššie popísanej zásady potencionality príjmov povinnej osoby

preto vychádzal pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti z príjmov odporcu vo výške 900,00 až 950,00
Eur mesačne. K majetkovým pomerom odporcu
súd uvádza, že tento nie je vlastníkom a držiteľom motorového vozidla tak, ako to vyplynulo z lustrácie
v evidencii vozidiel poskytnutej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, okresným dopravným
inšpektorátom a nie je ani vlastníkom nehnuteľností. Odporca v uvedenom smere v konaní súdu

nepredložil nie len žiadne dôkazy, ale ani relevantné skutkové tvrdenia, keď celkovo ostal odporca
v konaní pred súdom skôr nespolupracujúci, ním tvrdené skutkové okolnosti nepodporil žiadnymi
relevantnými písomnými dôkazmi,
na pojednávanie sa nedostavil, a teda sa dobrovoľne rozhodol nevyužiť ani tento priestor poskytnutý mu
na prípadné doplnenie svojich skutkových tvrdení, a v konaná súdu neposkytol žiadne konzistentnejšie

informácie o svojej osobe a svojej životnej situácii, ktorými by odôvodnil a preukázal to, že nie je schopný
na navrhovateľku uhrádzať výživné vo zvýšenej podobe. Odporca tiež súdu netvrdil a nepreukázal, že
by s navrhovateľkou
ako svojim dieťaťom udržiaval živé a blízke vzťahy, alebo že by sa o ňu aspoň v základnej rovine
zaujímal.

45. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel navrhovateľke v celej výške uplatneného nároku, teda vo výške
130,00 Eur mesačne, keď po preskúmaní majetkových, zárobkových a finančných pomerov odporcu
ako aj jeho v konaní deklarovaných životných nákladov a rodinných pomerov, s prihliadnutím na zásadupotencionality príjmov a po zohľadnení deklarovaných životných nákladov navrhovateľky, súd dospel
k záveru, že súčasná
finančná, majetková a zárobková situácia odporcu a potreby a situácia navrhovateľky umožňujú určiť

vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke práve v sume 130,00 Eur mesačne (I. výrok rozsudku).

46. Súd zároveň stanovil výšku zameškaného výživného odo dňa podania návrhu,
t. j. odo dňa 27. 04. 2024, ktoré predstavovalo až do dňa rozhodnutia sumu 310,40 Eur,
a to vzhľadom na to, že odporca na navrhovateľku platil v uvedenej dobe výživné vo výške 80,00 Eur

mesačne, pričom spätne navrhovateľke odo dňa podania návrhu patrilo výživné
vo výške 130,00 Eur mesačne (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), keď navrhovateľka už v čase podania
návrhu mala mesačné výdavky v uvedenom rozsahu a túto sumu považoval súd
za zodpovedajúcu týmto oprávneným výdavkom navrhovateľky, pričom sa jedná o rozdiel medzi
skutočne uhradeným výživným a výživným, na ktoré navrhovateľka mala nárok. Lehota na plnenie je
zákonom vo všeobecnosti stanovená na tri dni a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku (§ 232 CSP).

Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť lehotu, ktorá bude dlhšia ako táto, zákonom ustanovená,
lehota. Súd v zmysle uvedeného rozhodol, že nedoplatok na výživnom, ktorý vznikol v čase od podania
žaloby do rozhodnutia súdu, teda za obdobie od 27. 04. 2024 do 06. 11. 2024 vo výške celkom 310,40
Eur je povinný odporca uhradiť navrhovateľke v dlhšej ako zákonom stanovenej lehote, a to v lehote
30 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok rozsudku). S ohľadom na výšku príjmov odporcu a výšku

nedoplatku ako aj naliehavosť potreby navrhovateľky súd určil takú lehotu
na zaplatenie, ktorú považoval, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, za primeranú.

47. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že odporca je v lehotách tak, ako sú tieto stanovené vo výrokovej
časti tohto rozsudku povinný pravidelne platiť výživné (I. výrok rozsudku) a uhradiť zameškané výživné

(II. výrok rozsudku) priamo k rukám navrhovateľky, a teda
už nie tak, ako bolo pôvodným rozhodnutím súdu určené z dôvodu neplnoletosti navrhovateľky na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Navrhovateľka oznámi odporcovi na jeho e-mailovú adresu,
prostredníctvom ktorej odporca komunikuje,
teda na adresu F., číslo bankového účtu, na ktorý jej bude odporca výživné posielať.

48.Konanieovyživovacejpovinnostirodičavočiplnoletémudieťaťujekonanievedenépodľaustanovení
CMP, kedy sa o trovách rozhoduje v zmysle jeho ust. § 52, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania. Súd síce má možnosť,
ak by to bolo s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, priznať náhradu trov konania, avšak v danom

prípade súd takéto okolnosti nevzhliadol a takýto nárok ani nebol zo strán účastníkov konania uplatnený.
Vzhľadom na uvedené súd o náhrade trov konania v zmysle
§ 52 CMP rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok
rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, a to písomne a v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne

nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podanianevyzýva.odvolanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťvpotrebnompočterovnopisovsprílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovené zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.