Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, June 5, 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724200890
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6724200890.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobkyne A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Jánom
Krnáčom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, IČO: 37894692, proti žalovanej
Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2,
812 85 Bratislava, IČO: 00166481, o zaplatenie 1.560,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1.560,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5
% ročne zo sumy 1.560,- EUR od 12.01.2024 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu I.inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.02.2024 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobkyne zo
dňa 15.01.2024, ktorou sa domáhala toho, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť jej sumu 1.560,- EUR
titulom náhrady vynaložených nákladov na obhajobu v trestnom konaní spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 1.560,- EUR od 12.01.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a tiež nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

Žalobu zdôvodnila tým, že uznesením vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, odbor
kriminálnej polície zo dňa 04.10.2019 ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019 bolo začaté trestné stíhanie vo
veci pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona a následne
uznesením vyšetrovateľa OO PZ Zvolen zo dňa 30.09.2020 ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019 bolo
vznesené obvinenie voči žalobkyni pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods.
1 Trestného zákona na tam špecifikovanom skutkovom základe. Okresný súd Zvolen dňa 28.04.2021
vydal trestný rozkaz sp.zn.2T/55/2021-210, ktorým bol obžalovanej uložený trest vo výmere 400,- EUR,

pričom voči tomuto trestnému rozkazu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odpor, ktorým napadla výroky
o vine a treste tohto rozhodnutia, s tým, že vynesený trestný rozkaz nezohľadňoval všetky skutkové
okolnosti. Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 24.04.2023 sp.zn.2T/55/2021, právoplatným dňa
24.04.2023, postupom podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec žalobkyne pre prečin
neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému úradu Zvolen,
odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie predmetného skutku ako priestupku.
Po právnej stránke žalobkyňa svoj nárok uplatnený touto žalobou zdôvodnila odkazom na

príslušné ustanovenia zákona č.514/2003 Z.z. a tiež poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp.zn.4MCdo/15/2009 zo dňa 01.11.2010, sp.zn.1Cdo/53/93, publikované pod č.R70/1994
a sp.zn.4Cdo/183/2009 zo dňa 30.11.2009, ako i nález Ústavného súdu SR č.II. ÚS 25/2011-33
z 24.03.2011, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenejrozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, zastavenie trestného
stíhania aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak sa nenaplnil predpoklad

o spáchaní trestného činu obvineným. S poukazom na tieto skutočnosti žalobkyňa uviedla, že
s nezákonnosťou uznesenia o vznesení obvinenia je následne spojená nezákonnosť a vadnosť všetkých
úkonov, ako aj rozhodnutí vykonaných voči nej v trestnom konaní, ktoré boli vyššie uvedené, s tým,
že je teda na akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že v danom prípade sú splnené podmienky dôvodnosti
nároku žalobkyne na náhradu škody vyplývajúce z § 3 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z., teda

spočívajúce v nezákonnosti rozhodnutia, ktoré bolo pre nezákonnosť zrušené.
V priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním vznikla teda poškodenej majetková škoda spočívajúca
vo vynaložených nákladoch na právne zastupovanie (obhajobu) v trestnom konaní, a to vo výške
1.560,- EUR, keď poškodenej bola účtovaná paušálna odmena v zmysle faktúry č.23 VF00011 zo
dňa 07.08.2023, ktorej výška bola nižšia ako v prípade účtovania tarifnej odmeny za všetkých 17
úkonov právnej služby v trestnom konaní, keďže bola v tomto konaní zastúpená obhajcom JUDr.

Jánom Krnáčom, advokátom. Zároveň v tabuľkovom prehľade uviedli jednotlivé úkony právnej služby
v zmysle vyhlášky č.655/2004 Z.z., keď uviedli jednotlivé úkony vrátane dňa, kedy sa ten ktorý úkon
uskutočnil, sadzbu za ten ktorý úkon právnej služby vrátane DPH a tiež režijný paušál za príslušný počet
úkonov právnej služby v rokoch 2020-2023, s tým, že celkové trovy obhajoby by tak predstavovali sumu
1.338,10 EUR bez DPH resp. 1.605,71 EUR vrátane DPH. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobkyňou a jej

advokátom resp. obhajcom došlo k uzavretiu dohody o poskytnutí právnych služieb titulom obhajoby
v trestnom konaní, poškodená má nárok na náhradu dohodnutej a vyplatenej odmeny a výdavkov za
obhajobu v trestnom konaní. Z opísaných súvislostí je zrejmé, že nebyť trestného stíhania poškodená
by náklady na obhajobu vynaložiť nemusela. Predmetné náklady za právne zastupovanie sú teda
priamym následkom jej trestného stíhania. Je tak zjavné, že medzi uznesením o vznesení obvinenia

resp. celým trestným stíhaním a nákladmi poškodenej na právne zastupovanie v trestnom konaní je
príčinná súvislosť.
Žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody titulom nákladov súvisiacich s obranou a obhajobou uplatnila
u žalovanej formou predpísanej písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 19.10.2023, pričom oslovený orgán zastupujúci Slovenskú republika zaujal k žiadosti odmietavé

stanovisko, vyjadrené v ich podaní zo dňa 08.01.2024, doručenom právnemu zástupcovi žalobkyne dňa
11.01.2024, s tým, že dôvodom pre odmietnutie nároku žalobkyne bolo nesplnenie jednej z podmienok
pre uspokojenie jej nároku, a to, že žalobkyňa nepodala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia
a nevyužila tak inštitút riadneho opravného prostriedku voči nezákonnému rozhodnutiu.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej týkajúce sa absencie podmienky v podobe sťažnosti žalobkyne voči

uzneseniu o vznesení obvinenia, žalobkyňa uviedla, že je namieste zvýrazniť, že od začiatku trestného
stíhania ona popierala trestno-právnu zodpovednosť postulovanú uznesením o vznesení obvinenia
počas celého trestného konania, vypovedala konzistentne na svoju obhajobu, poskytovala všetky jej
známe skutkové okolnosti, navrhovala dôkazy a uvádzala skutočnosti vyvracajúce existenciu trestno-
právnej zodpovednosti, pritom v zmysle § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku je prokurátor

oprávnený zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta, a to bez ohľadu na ne/
prítomnosť podnetu či opravného prostriedku oprávnenej osoby. Poukázala tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR vo veľkom senátu občiansko-právneho kolégia rozsudkom zo dňa 24.10.2022
sp.zn.1VCdo/2/2022, kde bol vyslovený právny záver, že splnenie podmienky podať riadny opravný
prostriedok v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci o zmene niektorých zákonov sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom
konaní oslobodený. Taktiež poukázala na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu ČR Rč. 121/2012,
ktorým bol prezentovaný záver, v zmysle ktorého platí, že obvinenému patrí voči štátu nárok na náhradu
škody spôsobenej trestným stíhaním, aj keď nepodal sťažnosť proti uzneseniu o začatí trestného
stíhania, ibaže by v konkrétnom prípade boli dané dôvody hodné zvláštneho zreteľa pre nepriznanie

náhrady škody. V tejto súvislosti odkázala aj na ustanovenie článku 2 ods. 2 a článku 3 ods. 1 a ods.
2 Civilného sporového poriadku. Na záver žalobkyňa uviedla, že príslušnosť Okresného súdu Zvolen si
vybrala podľa ustanovenia § 19 písm. b) C.s.p., teda podľa miesta udalosti – skutočnosti zakladajúcej
právo žalobkyne na náhradu škody, to znamená miesta vydania nezákonného rozhodnutia o vznesení
obvinenia žalobkyni.

2. Dňa 15.03.2024 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej
k podanej žalobe, v ktorom okrem iného uviedli, že nerozporujú existenciu uznesenia vyšetrovateľky
OR PZ Zvolen ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre prečinneoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona a rovnako tak uznesenie
OS Zvolen sp.zn.2T/55/2021 zo dňa 24.04.2023, ktorým bola trestná vec obvinenej A. B. postúpená
príslušnému orgánu na prejednanie skutku ako priestupku. Za daného stavu vychádzajúc z ustálenej

súdnej praxe možno za nezákonné rozhodnutie zakladajúce právo žalobkyne na uplatnenie nároku na
náhradu škody považovať vyššie označené uznesenie o vznesení obvinenia, teda žalovaná nerozporuje
existenciu právneho titulu eo ipso, na základe ktorého žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok.

Žalovaná však rozporuje možnosť priznania takto uplatneného nároku, z dôvodu, že na jeho priznanie

nie sú splnené elementárne zákonné podmienky, s tým, že zotrvávajú na svojom právnom posúdení
veci tak, ako ho v minulosti prezentovali aj žalobkyni a zdôvodnili vo svojom oznámení č.k.VI Gc
157/23/1000-5 zo dňa 08.01.2024, ktorým reagovali na žiadosť žalobkyne ako poškodenej o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnej prokuratúre SR, s tým, že majú za to, že ani
v súčasnosti nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 6 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z., v ktorom
zákonodarca výslovne podmienil priznanie nároku na náhradu škody voči štátu plnením povinnosti

zo strany poškodeného spočívajúcej vo využití riadnych opravných prostriedkov proti nezákonnému
rozhodnutiu. Žalovaná nevyužila zákonnú možnosť podať voči uzneseniu o vznesení obvinenia opravný
prostriedok. Taktiež poukázali na fakt, že žalobkyňa v procesnom postavení obvinenej prejavila nad
celou vecou ľútosť, s tým, že sama relevantne prispela svojim postojom a výpoveďami v procesnom
postavení svedkyne a následne aj obvinenej k vzneseniu obvinenia, nakoľko sa de facto priznala ku

spáchaniu skutku. Nekonala tak, aby vyčerpala všetky zákonné možnosti na nápravu a predišla tým
prípadne budúcim škodám, v dôsledku čoho vlastným nekonaním spoluzapríčinila vznik ujmy. Taktiež
vyjadrili názor, že žalobkyňa neuviedla a nepreukázala ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
za splnenia ktorých sa podanie opravného prostriedku nevyžaduje. Pokiaľ ide o rozhodnutie veľkého
senátu Najvyššieho súdu SR, uviedli, že jeho závery nemožno paušalizovať a nekriticky preberať en bloc

na všetky prípady, v ktorých nebol podaný riadny opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu.
Zároveň poukázali na iné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré bolo vydané po rozsudku veľkého senátu,
a to uznesenie č.k.7Cdo/78/2022 zo dňa 30.03.2023. Okrem toho poukázali aj na to, že v uznesení OS
Zvolen sp.zn.2T/55/2021 zo dňa 24.04.2023 o postúpení trestnej veci na priestupok sa konštatovalo,
že žalobkyňa po formálnej stránke naplnila skutkovú podstatu prečinu neoprávneného nakladania

s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona, ale následne poukázal súd na ustanovenie § 10 ods.
2 Trestného zákona, konštatujúc len nepatrnú závažnosť trestného činu. Za takýchto okolností je podľa
ich názoru neakceptovateľné ani spravodlivo obhájiteľné, aby za to žalovaná niesla zodpovednosť.
Z opatrnosti taktiež uviedli, že rozporujú aj výšku škody, a to konkrétne v časti úkonu právnej služby
tzv. ďalšej porady s klientom z 30.04.2021, kde si žalobkyňa za tento úkon vyčíslila sumu 92,10 EUR

vrátane DPH, avšak správne má sa jednať o sumu 60,06 EUR, t.j. prevyšujúca suma 32,04 EUR nie je
dôvodná a je nad rámec právnej úpravy tarifnej odmeny, keďže za takýto úkon právnej služby prináleží
odmena vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody žalovaná neuznáva žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy
1.560,- EUR s príslušenstvom v celom rozsahu.

3. Dňa 25.03.2024 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobkyne
k vyjadreniu žalovanej, v ktorom okrem iného uviedla prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že
žalovaná uviedla skresľujúce a dezinterpretujúce tvrdenia týkajúce sa žaloby. Poukázala na to, že zákon
č.514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného

spod obžaloby resp. v prípade postúpenia veci. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického
výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má
v tomto zmysle tiež oslobodenie spod obžaloby, zastavenie trestného stíhania alebo postúpenie veci.

Skutočnosť, že nedochádza k formálnemu zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na
tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok
trestného stíhania.
Žalobkyňa v celom trestnom konaní zaujímala konzistentné a hodnoverné postoje a produkovala

konzistentné a presvedčivé výpovede, či už v procesnom postavení svedka alebo obvinenej osoby, a to
napriek tomu, že OČTK (vyšetrovateľ PZ) v praxi účelovo obchádzali a obchádzajú zákon tým, že nimi
upodozrievané osoby vypočúvajú ako svedka, hoci takýto dôkazný prostriedok nemôže byť použitý ako
zákonný dôkaz. Žalobkyňa ani v procesnom postavení obvinenej nevyužila svoje právo nevypovedať,aj po vznesení obvinenia vypovedala produkujúc skutkové argumenty na svoju obhajobu. Taktiež
spochybňovala existenciu akejkoľvek protiprávnej zodpovednosti a opakovane uvádzala zásadné
konkrétne skutkové okolnosti a dôkazy, z obsahu ktorých vyplývalo, že nemala v úmysle neoprávnene

nakladať s odpadom, či inak porušiť zákon. Okolnosť, že žalobkyňa ako obvinená vyjadrovala nad
celým prípadom ľútosť, neznamenala a nebola prejavom doznania, a takto nebola táto okolnosť
ani interpretovaná súdom v trestnom konaní. Naopak žalobkyňa uvádzala, že ju celá situácia mrzí,
pretože sa snažila a konala v dobrej viere a presvedčení, že vytriedený materiál bol umiestnený
na dojednané súkromné pozemky vo vlastníctve fyzickej osoby/osôb, ktoré s umiestnením materiálu

vyjadrili súhlas za účelom spevnenia a rozšírenia prístupovej komunikácie k ich pivniciam. Posudzovanie
prípadu v trestnoprávnej rovine vnímala ako nedorozumenie resp. nesprávnu interpretáciu a aplikáciu
trestnoprávnej normy. V prípravnom konaní pri záverečnom preštudovaní spisu žalobkyňa označila
a navrhla dôkazy na svoju obranu a domáhala sa zastavenia trestného stíhania eventuálne postúpenia
veci. Konečným výsledkom trestného konania bolo uznesenie o postúpení veci znamenajúce záver, že
nebolo preukázané spáchanie trestného činu žalobkyňou.

Pokiaľ žalovaná namietala správnosť výpočtu výšky tarifnej odmeny za úkon právnej pomoci, porady
s klientom uskutočnenej 30.04.2021, uviedli, že táto námietka žalovanej je irelevantná, keďže aj pri
sume 60,06 EUR ako tarifnej odmeny za predmetnú poradu by celková tarifná odmena za všetky úkony
právnej pomoci v rámci obhajoby žalobkyne predstavovala 1.573,67 EUR, to znamená viac než suma
uplatňovaná žalobkyňou v žalobnom návrhu, t.j. 1.560,- EUR.

V rámci dokazovania žalobkyňa navrhla v konaní vykonať dokazovanie výsluchom žalobkyne,
oboznámením a prečítaním trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.2T/55/2021, faktúry a listinné
doklady vzťahujúce sa k úkonom a nákladom žalobkyne vynaloženým za obhajobu v trestnom konaní.
Žalobkyňa v celom rozsahu zotrvala na podanej žalobe a žiadala, aby súd žalobnému návrhu
v intenciách jeho petitu vyhovel.

4. Dňa 03.04.2024 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie žalovanej
k vyjadreniu žalobkyne, v ktorom okrem iného uviedli, že pokiaľ žalobkyňa odmietala spáchanie skutku
v jeho protiprávnom zmysle a aktívne sa bránila, nie je rozumne vysvetliteľné, prečo sa voči trestnému
obvineniu nebránila adekvátnym, zákonom určeným spôsobom a včas – podaním riadneho opravného

prostriedku. Taktiež rozporne a nelogicky vyznieva tvrdenie žalobkyne o tom, že v prípravnom konaní
pri záverečnom preštudovaní spisu sa ako jedného z ňou navrhovaných alternatív spôsobov skončenia
trestného konania domáhala postúpenia veci na prejednanie priestupku. Žalovaná tak zotrvala na
názore, že nie je v tomto prípade splnená elementárna zákonná podmienka, ktorú pre úspešné priznanie
nároku na náhrady škody vyžaduje § 6 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z., t.j. podanie riadneho opravného

prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu. Poukázali pritom na dôvodovú správu k citovanému
zákonnému ustanoveniu.
Aplikujúc uvedené skutkové okolnosti v prejednávanej veci potom nemožno dospieť k inému záveru, že
žalobkyňa si vznik škody spoluzavinila svojim pasívnym postojom k aktívnej obrane v trestnom konaní,
v dôsledku čoho nie je možné priznať jej uplatňovaný nárok na náhradu škody.

Pokiaľ ide o rozpor ohľadne výšky trov vypočítaných ako tarifná odmena za úkon porady z 30.04.2021,
tiež uviedli, že s odkazom na ustanovenie § 18 ods. 1 a ods. 3 zákona č.514/2003 Z.z. je nevyhnutné
skúmať účelnosť vynaložených trov, s tým, že skúmať splnenie týchto zákonných podmienok je
rovnako nevyhnutné aj v prípade paušálnej odmeny a zrejme aj preto samotná žalobkyňa predložila
k žalobe podrobný výpočet trov počítaných ako tarifná odmena uvedomujúc si právne následky, ak by

žaloba takýto výpočet neobsahovala. V tejto súvislosti odkázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn.6Cdo/402/2015 z 28.04.2016, publikované pod R 17/2018, z ktorého vyplýva, že súd môže priznať
len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej
osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov.

5. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 05.06.2024, na ktorý sa dostavila žalobkyňa, jej
právny zástupca, ako i žalovaná prostredníctvom poverenej prokurátorky, pričom tak právny zástupca
žalobkyne, ako i žalovaná mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas.
Súd vec na tomto pojednávaní meritórne prejednal a vo veci rozhodol.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do súdneho spisu strany

sporu a to: uznesenie o začatí trestného stíhania z č.l.11, uznesenie o vznesení obvinenia z č.l.12-15,
uznesenie o postúpení veci Okresnému úradu Zvolen z č.l.16-19, faktúru č.23VF00011 z č.l.20, výňatok
z výpisu z účtu z č.l.21, odpoveď Generálnej prokuratúry SR na žiadosť o predbežné prerokovanie
nárokunanáhraduškodyzč.l.28vrátanezáznamovoporadesklientomzč.l.30-31,žiadosťopredbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody z č.l.32-34, potvrdenie zamestnávateľa zo 04.09.2019, lekársku
správu zo dňa 05.06.2018, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 30.03.2021, oboznámil
sa s prednesom právneho zástupcu žalobkyne a poverenej zástupkyne žalovanej, a tiež vykonal

dokazovanie výsluchom žalobkyne, pričom zistil tento skutkový stav.
ZuzneseniaORPZZvolen,odborkriminálnejpolíciezodňa04.10.2019ČVS:ORP-756/2-VYS-ZV-2019
súd okrem iného zistil, že vyšetrovateľ PZ začal trestné stíhanie za prečin neoprávneného nakladania
s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona na tam špecifikovanom skutkovom základe.
Z uznesenia OO PZ Zvolen zo dňa 30.09.2020 ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019 súd okrem iného zistil,

že vyšetrovateľ PZ vzniesol obvinenie A. B., nar. XX.XX.XXXX pre prečin neoprávneného nakladania
s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona. Uznesenie obsahuje poučenie, že je proti nemu
prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do 3 pracovných dní od jeho oznámenia u vyšetrovateľa PZ,
ktorý ho vydal, s tým, že sťažnosť nemá odkladný účinok.
Z uznesenia Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.04.2023 č.k.2T/55/2021 súd okrem iného zistil, že
ním bolo rozhodnuté tak, že podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovanej A.

B., nar. XX.XX.XXXX, stíhanej pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, ktorý bol podrobne následne
špecifikovaný, postúpil Okresnému úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie
predmetného skutku ako priestupku. Z odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia okrem iného vyplýva,
že súd mal za to, že skutok nie je trestným činom, ale konanie obžalovanej možno vyhodnotiť ako

priestupok na úseku ochrany životného prostredia v zmysle zákona o priestupkoch. Súd pritom odkázal
na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin ak vzhľadom na spôsob
vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná. Súd tiež konštatoval, že trestná zodpovednosť za nezákonné
a škodlivé zásahy do životného prostredia by mala nastupovať vtedy, keď zlyhajú alebo sú nedostatočné

iné druhy právnych zodpovedností, teda zodpovednosť administratívno-právna a občiansko-právna.
Uvedené je vyjadrením zásady ultima ratio, v rámci ktorej má trestnoprávny postih prísť až v momente,
keď ostatné nástroje ukazujú sa ako neúčinné, teda trestné právo má byť posledným a krajným riešením
spoločenských problémov, keď všetky ostatné možnosti zlyhávajú, inak povedané: zákonodarca by mal
kriminalizovať len tie najzávažnejšie prípady a umožniť čo najširšie uplatnenie mimotrestných reakcií

na porušenie práva, pričom povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je reagovať
uplatnením trestnej represie len na prípady spoločensky škodlivé, pri ktorých mimotrestné prostriedky
nestačia k ochrane ohrozených či porušených práv.
Z faktúry č. 23VF00011 zo dňa 07.08.2023 súd okrem iného zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený právny
zástupca žalobkyne, ako odberateľ je tu uvedená žalobkyňa, dátum splatnosti 06.09.2023, s tým, že bolo

touto faktúrou fakturované za poskytnutie právnych služieb v trestnom konaní vo veci vedenej Okresným
súdom Zvolen pod sp.zn.2T/55/2021, odmena v celkovej výške 1.300,- EUR bez DPH, s DPH 1.560,-
EUR, čo je suma uvedená k úhrade.
Z pripojeného výňatku z výpisu z účtu právneho zástupcu žalobkyne, vedeného vo VÚB, a.s., zo dňa
30.09.2023, súd zistil, že je tam evidovaná úhrada vo výške 1.560,- EUR, označená ako okamžitá platba,

dňa 25.09., názov A. B..
Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.10.2023, adresovanej
Generálnej prokuratúre SR, súd okrem iného zistil, že žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu si uplatnila na príslušnom orgáne štátu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej trestným stíhaním vedeným voči jej osobe a navrhla, aby uspokojil jej nárok na

náhradu škody titulom účelne vynaložených nákladov na obhajobu v trestnom konaní vo výške 1.560,-
EUR na tam uvedený bankový účet, pričom v tejto žiadosti sú uvedené zhodné tvrdenia a skutočnosti
uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe.
Z listu Generálnej prokuratúry SR, netrestný odbor, zo dňa 08.01.2024, adresovaný právnemu
zástupcovi žalobkyne, označený ako Písomné oznámenie o neuznaní nároku na žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa § 15 zákona
č.514/2003 Z.z., súd okrem iného zistil, že v ňom konštatovali, že z trestného spisu OS Zvolen
sp.zn.2T/55/2021 vyplýva, že A. B. nepodala sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, s tým,
že je zákonným predpokladom priznania náhrady škody o uplatnenie riadneho opravného prostriedku
voči nezákonnému rozhodnutiu. V tejto veci teda nie je splnená jedna zo základných podmienok

pre uspokojenie nároku na náhradu škody, pretože žalobkyňa nevyužila inštitút riadneho opravného
prostriedku, keďže nepodala voči uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť. Zákonodarca v takomto
prípade vylučuje možnosť priznať právo na náhradu škody s výnimkou prípadu, že by boli dané okolnosti
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by sa podanie sťažnosti nevyžadovalo. Takéto okolnosti všakv predmetnej žiadosti neboli uvedené, ani preukázané. Zároveň odkázali na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn.7Cdo/78/2022 z 30.03.2023.
Z predložených záznamov o porade s klientom zo dňa 26.10.2020 a 30.04.2021 súd zistil, že sa jedná

o porady JUDr. Jána Krnáča, advokáta s klientom A. B., nar. XX.XX.XXXX, v právnej veci vedenej
OO PZ Zvolen pod sp.zn.ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019 resp. v právnej veci vedenej OS Zvolen pod
sp.zn.2T/55/2021, s tým, že prvá porada sa uskutočnila dňa 26.10.2020 v čase od 13.00 hod. do 14.20
hod. a druhá porada dňa 30.04.2021 v čase od 14.05 hod. do 15.15 hod., pričom je tam odkaz na
plnomocenstvo udelené dňa 26.10.2020.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície zo dňa
30.03.2021, ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019, súd okrem iného zistil, že obhajca obvinenej v bodoch
1-7 navrhol tam špecifikovaným spôsobom doplniť dokazovanie, v bode 8 je uvedené, že z výsledkov
doterajšieho dokazovania poukazujúc aj na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného poriadku mali za to,
že závažnosť posudzovaného prípadu, aj vzhľadom na osobu obvinenej, jej bezúhonnosť, usporiadaný
doterajší život, ako aj okolnosti prípadu, nedosahuje závažnosť a intenzitu vyžadovanú na splnenie

skutkovej podstaty trestného činu. V bode 9 je uvedené, že po doplnení vyšetrovania navrhli
trestné stíhanie zastaviť, prípadne vec postúpiť orgánu príslušnému na prípadné prejednanie veci
ako priestupku. V bode 10 je uvedené, že v prípade nevyhovenia návrhom obhajoby sa domáhali
preskúmania postupov vo vyšetrovaní dozorovým prokurátorom podľa § 210 Trestného poriadku.
Z výsluchu žalobkyne na pojednávaní súd okrem iného zistil, že na otázku súdu, z akého dôvodu

nepodalasťažnosťprotiuzneseniuovzneseníobvinenia,uviedla,žejelaikvtejtoveci,nevyznásavtom,
bola stále v tom, že konala v dobrej viere s dobrým svedomím, že nič zlé neurobila a bola z toho celého
úplne v šoku. Je pre ňu nepríjemné, že sa to stále ešte ťahá. Celkovo jej aj táto suma dosť poškodila,
keďžežijesamaajeotázne,činebudemusieťtúnehnuteľnosťpredať.Naotázkupoverenejprokurátorky
za žalovanú, prečo nepodala sťažnosť následne po zvolení si obhajcu, uviedla, že nevie, ako to už bolo,

a či už mala pri tom pojednávaní obhajcu. Na jej ďalšiu otázku, prečo nepodala proti predmetnému
uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.04.2023 v rámci konania 2T/55/2021 sťažnosť, v tom
zmysle, že by mala za to, že by mala byť vo veci oslobodená a nemalo by dôjsť k postúpeniu veci na
iný orgán, uviedla, že si naozaj už nepamätá ako to bolo.
Z prednesu právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že zotrval v celom rozsahu na

podanej žalobe, poukazujúc na skutkový stav, ktorý podrobne v žalobe uviedli a nad rámec toho
ešte doplnil, že pôvodne síce súdy aplikovali pri zákonnom ustanovení § 6 zákona č.514/2003 Z.z.
gramatický výklad, ktorý je však už v súčasnosti prekonaný, vychádza sa zo systematického, logického
a teleologického výkladu. Poukázal opätovne na uznesenie tunajšieho súdu z 24.04.2023 v predmetnej
trestnej veci, ktorým bola konštatovaná nezákonnosť celého trestného stíhania, s tým, že zmyslom

predmetného zákona č.514/2003 Z.z. bolo odškodniť všetky osoby trestne stíhané, ktoré v konečnom
dôsledku neboli odsúdené. Vo vzťahu ku konaniu žalobkyne ohľadne predmetného skutku uviedol, že
mala stále za to, že konala bona fide a lege artis. Uviedol tiež, že žalobkyňa si uplatnila len nárok na
trovy právneho zastúpenia a žiadny iný nárok, za ktorý by mala nárok, najmä nemajetkovú ujmu, hoci
samotné trestné stíhanie jej prinášalo veľký stres.

Z prednesu poverenej prokurátorky za žalovanú na pojednávaní súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržala oboch ich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci uviedla, že podľa ich názoru
je určujúce znenie zákona, ktoré je jednoznačné, t.j. ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č.514/2003,
s tým, že v súdenej veci nebola splnená elementárna podmienka ohľadne podania riadneho opravného
prostriedku, s tým, že aj účelom predmetného zákonného ustanovenia bolo zakotviť potrebu adekvátnej

obranyzostranyobvineného.Preprípad,žebysasúdnestotožnilsichobranou,žiadali,abysúdumožnil
žalovanej žalovanú sumu uhradiť v lehote 30 dní z dôvodu procesovania vyplácania škody zo strany
štátu. Na otázku súdu, či voči uzneseniu OS Zvolen zo dňa 24.04.2023 č.k.2T/55/2021 bola zo strany
prokurátora podaná sťažnosť, uviedla, že nie.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (ďalej len „citovaný zákon“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo

správnom konaní.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 5 ods. 3 citovaného zákona, ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré
sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným

rozhodnutím škoda vznikla.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa

poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku, dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného

stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
Podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku, pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený zrušiť
nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami;
pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže
urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na

podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti
rozhodnutiu policajta.
Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), právna istota je stav, v ktorom
každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacoupraxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa článku 3 ods. 1 C.s.p., každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Podľa článku 3 ods. 2 C.s.p., výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách

jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná.
Medzi stranami nebolo v konaní sporné, že s poukazom na výsledok predmetného trestného konania,

ktoré bolo vedené voči žalobkyni, keď uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.04.2023,
právoplatné toho istého dňa, vedené pod sp.zn.2T/55/2021, bola trestná vec žalobkyne v danom konaní
v postavení obvinenej postúpená príslušnému orgánu na prejednanie skutku ako priestupku, v dôsledku
čoho je s poukazom na ustálenú súdnu prax nutné považovať uznesenie vyšetrovateľky OR PZ Zvolen,
ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019, ktorým bolo žalobkyni vznesené obvinenie pre prečin neoprávneného

nakladania s odpadmi podľa § 302 ods. 1 Trestného zákona za nezákonné rozhodnutie, ktoré zakladá
právo žalobkyne uplatniť si nárok na náhradu škody, čiže žalovaná nerozporovala existenciu právneho
titulu, na základe ktorého si žalobkyňa v konaní uplatnila svoj nárok.
Obrana žalovanej v rámci tohto súdneho konania spočívala v tom, že zastávala názor, že žalobkyni
predmetný nárok uplatnený v konaní nemožno priznať, z dôvodu, že nebola splnená základná zákonná

podmienka ustanovená v § 6 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z., keďže žalobkyňa nevyužila možnosť podať
riadny opravný prostriedok, t.j. nepodala sťažnosť voči predmetnému uzneseniu o vznesení obvinenia
a nakoľko zároveň nepreukázala žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, za splnenia ktorých by
sa podanie opravného prostriedku nevyžadovalo, žiadali, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu
z tohto dôvodu zamietol. Tento postoj žalovaná zaujala už v rámci predbežného prerokovania nároku

na náhradu škody, s tým, že o tom žalobkyňu žalovaná informovala listom zo dňa 08.01.2024, ktorý bol
reakciou na žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.10.2023.
Súd sa však s takouto obranou žalovanej nestotožnil, pričom súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR vo veľkom senátu občiansko-právneho kolégia, ktorý rozsudkom zo dňa 24.10.2022
sp.zn.1VCdo/2/2022 vyslovil právny záver, že splnenie podmienky podať riadny opravný prostriedok

v zmysle § 6 ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci sa nevyžaduje, ak bol žalobca spod obžaloby v trestnom konaní oslobodený. Veľký
senát sa stotožnil s názorom, že je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu ustanovenia § 6
ods. 2 zákona č.514/2003 Z.z., s poukazom na to, že nezákonnosť trestného stíhania je spravidla
konštatovaná až jeho právoplatným zastavením alebo oslobodením spod obžaloby, k čomu dochádza

zvyčajne po rade procesných úkonov vrátane dokazovania, preto nie je možné od poškodeného žalobcu
rozumne požadovať, aby namietal nedôvodnosť a v dôsledku toho aj nezákonnosť trestného stíhania
už na jeho začiatku, keďže podstata nároku na náhradu škody v týchto prípadoch sa neviaže na
správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale len na jeho výsledok, ktorým je v týchto
analogických veciach oslobodzujúci rozsudok. Striktná požiadavka na vyčerpanie tohto opravného

prostriedku je prepiatym formalizmom zakladajúcim porušenie práva na náhradu škody spôsobené
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a ktorý v týchto prípadoch znamená popretie účelu
a zmyslu zákona, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu
bola odčinená. Veľký senát Najvyššieho súdu SR tiež konštatoval, že všeobecný súd pri svojom
rozhodovaní nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne, môže dokonca sa

musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická
súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne záväzných
právnych predpisov. Samozrejme i v týchto prípadoch sa musí vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju
interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii (m.m.III.ÚS 72/2010). Na záver tiež
konštatovali, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo plne opodstatnené, aby veľký senát

občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR uprednostnil výklad e ratione legis, ustanovenia § 6
ods. 2 veta prvá zákona č.514/2003 Z.z. pred jeho doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.
Konajúci súd zastáva názor, že v rámci právneho štátu jej potrebné vychádzať z princípu právnej
istoty, ktorého súčasťou má byť aj princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, pričom princíp právnejistoty má byť plne realizovaný aj v praxi súdov, a to najmä prostredníctvom tzv. ustálenej rozhodovacej
praxe najvyšších súdnych autorít. Práve inštitút veľkého senátu bol zriadený za účelom toho, aby sa
dosiahla jednota rozhodovania v zmysle jednoty judikatúry a jej akceptovania súdmi nižších inštancií.

Pritom rozhodovania činnosť veľkého senátu má slúžiť jednak na zjednocovanie právnych názorov vnútri
Najvyššieho súdu SR, ako aj na zabezpečovanie jednotnosti rozhodovania súdov nižších inštancií, t.j.
súdov krajských a okresných.
Súd v súdenej veci sa pritom v celom rozsahu stotožnil s právnymi názormi veľkého senátu, ktoré boli
uvedené v jeho citovanom rozhodnutí, na ktoré súd odkazuje a zároveň súd nezistil žiadne dôvody, pre

ktoré by malo dôjsť z jeho strany k odklonu od tejto ustálenej rozhodovacej praxe.
Pokiaľ žalovaná v tejto súvislosti poukázala na fakt, že po rozhodnutí veľkého senátu bolo iným senátom
Najvyššieho súdu SR vydané odlišné rozhodnutie, konkrétne v uznesení č.k.7Cdo/78/2022 zo dňa
30.03.2023, súd naopak poukazuje na najnovšie jemu známe rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
v obdobnej veci, konkrétne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Cdo/146/2022 zo dňa 24.01.2024,
v ktorom sa tento senát stotožnil s vyššie uvádzaným názorom veľkého senátu občiansko-právneho

kolégia Najvyššieho súdu SR, v dôsledku čoho ani táto obrana žalovanej nemohla byť úspešná.
Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že nakoľko žalobkyňa v rámci trestného konania nebola dostatočne
aktívna, keď nevyužila svoje zákonné právo a proti uzneseniu o vznesení obvinenia nepodala sťažnosť,
čiže nevyčerpala všetky zákonné možnosti na nápravu, čím by predišla prípadným budúcim škodám
a v dôsledku toho svojim nekonaním spoluzapríčinila vznik ujmy, ktorá nemôže byť následne daná

výlučne na ťarchu žalovanej, k tomu súd uvádza, že rovnaký argument možno aplikovať aj na
dozorujúceho prokurátora v predmetnom trestnom konaní v rámci prípravného konania, ktorý je
oprávnený pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonností aj bez podania sťažnosti postupovať
tak, že zruší nezákonné rozhodnutie vyšetrovateľa resp. trestné stíhanie zastaví alebo rozhodne
opostúpeníveci,kčomuvšakvpredmetnomkonanínedošloanaopakprokurátorpodalnasúdobžalobu

v predmetnej veci, hoci následne, voči rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen, ktorým tento postúpil
predmetnú trestnú vec žalobkyne príslušnému orgánu na prejednanie tohto skutku ako priestupku,
nepodal opravný prostriedok, t.j. sťažnosť voči predmetnému uzneseniu zo dňa 24.04.2023 v konaní
2T/55/2021. S poukazom na vyššie uvedený postoj dozorujúceho prokurátora v prípravnom konaní
je možné mať za to, že prokurátor svojim nekonaním zachoval nezákonnosť predmetného uznesenia

ovzneseníobvinenia,hocimuprávnyporiadokdávaloprávneniekonaťajinak,napríkladzastaviťtrestné
stíhanie alebo postúpiť vec, avšak nakoľko naopak prokurátor vo veci podal obžalobu na príslušný súd,
čím dal najavo svoje presvedčenie o dôvodnosti a zákonnosti začatého trestného stíhania, v dôsledku
toho je možné predpokladať, že sťažnosť žalobkyne voči uzneseniu o vznesení obvinenia by nebola
úspešná, aj keby ju bola podala.

Súd zároveň ustálil, že boli súčasne splnené všetky tri podmienky nevyhnutné pre priznanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, t.j. 1) nezákonné rozhodnutie, 2) vznik škody, 3)
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.
Nezákonným rozhodnutím bolo v tomto prípade predmetné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa
30.09.2020, ČVS: ORP-756/2-VYS-ZV-2019, vyšetrovateľa OO PZ Zvolen, keď následne uznesením

Okresného súdu Zvolen zo dňa 24.04.2023 č.k.2T/55/2021 bolo rozhodnuté tak, že táto trestná
vec bola postúpená Okresnému úradu Zvolen, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie
predmetného skutku ako priestupku. Pokiaľ ide o ďalšiu z podmienok, a to vznik škody, túto žalobkyňa
špecifikovala a preukázala ako vynaložené trovy obhajoby v predmetnom trestnom konaní vo výške
1.560,- EUR, s tým, že sa jednalo o dohodnutú paušálnu odmenu vyúčtovanú faktúrou č.23VF00011 zo

dňa 07.08.2023, pričom zároveň žalobkyňa preukázala, že v danej výške predmetné trovy aj uhradila
(výňatok z výpisu z účtu jej obhajcu zo dňa 30.09.2023). Pokiaľ žalovaná namietala nesprávnosť výpočtu
tarifnej odmeny za úkon právnej služby druhej porady s klientom zo dňa 30.04.2021 v zmysle vyhlášky
Ministerstva SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb č.655/2004 Z.z.,
súd síce túto námietku žalovanej akceptoval, avšak v konečnom dôsledku bola táto právne irelevantná

vo vzťahu k výške uplatneného nároku, keďže táto výška nároku na náhradu škody, ktorú si žalobkyňa
uplatnila,ztituluuhradenejpaušálnejodmeny,bolaajpriakceptovanítejtonámietkyžalovanejuplatnená
v nižšej výške, než by jej nárok vznikol, pokiaľ by si uplatnila nárok z titulu trov právneho zastúpenia
vo výške tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, ktoré ako také žalovaná nenamietala.
Pokiaľ ide o poslednú podmienku, t.j. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím

a vznikom škody, bola zo strany žalobkyne preukázaná nutnosť úhrady trov obhajoby v súvislosti s jej
trestným stíhaním.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ustálil, že žalobkyňa v konaní preukázala tak základ
nároku, ako i jeho výšku, na základe čoho súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanúzaplatiť jej sumu 1.560,- EUR z titulu istiny vrátane úroku z omeškania, keďže žalovaná je v súdenej
veci preukázateľne v omeškaní, keď žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody bola zamietnutá, o čom bola žalobkyňa žalovanou upovedomená listom zo dňa 08.01.2024, s tým,

že žalobkyňa si úrok z omeškania uplatnila až odo dňa 12.01.2024, t.j. zrejme odo dňa nasledujúceho
po dni, kedy jej bol predmetný list doručený, s tým, že úrok z omeškania bol žalobkyňou uplatnený
v zákonnej výške, keďže z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od
20.09.2023 4,5 %.
Súd pritom poskytol žalovanej lehotu na plnenie, na základe jej žiadosti v súlade s ustanovením §

232 ods. 3 Civilného sporového poriadku tak, že namiesto zákonnej 3-dňovej lehoty na plnenie jej
umožnil súdom prisúdenú sumu, t.j. istinu vrátane úroku z omeškania zaplatiť žalobkyni do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, keď prihliadol na to, že žalovanou je Slovenská republika, ktorá koná
prostredníctvom príslušného orgánu a tento potrebuje dlhší čas na sprocesovanie peňažného plnenia.
Pokiaľ ide o lehotu na náhradu trov konania, mal súd za to, že tam nie je potrebné predlžovať zákonnú
lehotunaplnenie,keďžeovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodovanéažpoprávoplatnostirozsudku,

a to v 60-dňovej lehote, to znamená, že žalovaná bude mať dostatočný časový priestor na nastavenie
príslušných procesov.
Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania, ktorý navrhol právny zástupca žalobkyne, t.j.
oboznámenie sa a prečítanie trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn.2T/55/2021, nakoľko mal za
to, že podstatné časti tohto trestného spisu boli vykonané ako listinné dôkazy, a pokiaľ ide o jeho ostatné

časti, súd s poukazom na dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, nepovažoval za nutné sa s nimi bližšie
oboznamovať, keďže zastáva názor, že bez ohľadu na to, čo by bolo takýmto doplnením dokazovania
zistené, nemohlo by to ovplyvniť to, akým spôsobom súd vo veci rozhodol. Z toho istého dôvodu sa súd
bližšie neoboznamoval s predloženým listinným dôkazom lekárskou správou týkajúcej sa žalobkyne zo
dňa 05.06.2018 resp. potvrdenia ohľadne jej zamestnania zo dňa 04.09.2019.

8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného
sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške,
keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté

po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.