Medzitýmny rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 11, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-18Cpr/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520200871
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2520200871.17

Medzitýmny rozsudok

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.JanouPetrovičovouvsporežalobcu:P..X.V.,X..,Z..XX.XX.XXXX,
B. A.Z. XXXX/XA, XXX XX B. - A. V., zastúpený: JUDr. Ing. Arpád Barczi, advokát so sídlom T. Vansovej
225/3, 924 01 Galanta, IČO: 11707232 proti žalovanému: Mesto Piešťany, so sídlom Námestie SNP
1475/3, 921 45 Piešťany, IČO: 00 612 031 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o
náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je n e
p l a t n é a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným t r v á.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.05.2020 pôvodne domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou zo dňa 07.01.2020, ktorá bola daná podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné a pracovný pomer trvá a aby uložil žalovanému

povinnosť nahradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 1.773,- Eur za mesiac apríl 2020 splatnú k
08.05.2020. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného bol založený na základe Pracovnej
zmluvyuzatvorenejdňa15.02.2016vzneníDohodyozmenepracovnýchpodmienokzodňa07.02.2017,
s názvom pracovnej pozície Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb. Platobným výmerom

zo dňa 30.12.2019 s účinnosťou od 01.01.2020 bol žalobcovi určený funkčný plat vo výške 1.773,-
Eur mesačne na 100 % úväzok, pričom k 01.01.2020 mu bola vypočítaná prax 30 rokov a 185 dní.
Dňa 07.01.2020 po návrate žalobcu do zamestnania po dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej od
16.01.2019, bol žalobca zavolaný do kancelárie prednostky J.. L. B., kde mu bolo za prítomnosti
P.. E. L. a primátora F.. X. P. oznámené, že rozhodnutím zamestnávateľa zo dňa 01.09.2019 došlo
k organizačným zmenám, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu niekoľko pracovných miest vrátane

pracovného miesta žalobcu, t. j. vedúceho oddelenia právnych a klientskych služieb, čím sa stal žalobca
nadbytočným. Prítomných ako zástupcov zamestnávateľa žalobca požiadal, aby mu predložili zápisnicu
o prejednaní organizačných zmien vrátane zrušenia jeho pracovného miesta. Zamestnávateľ mu takúto
zápisnicu nepredložil a o prerokovaní organizačných zmien s odbormi sa odmietol vyjadriť. Žalobcovi
boli ponúknuté voľné pracovné miesta, ktoré však nezodpovedali jeho odbornej kvalifikácii, vzdelaniu,
dlhoročným skúsenostiam a tiež ani platovým pomerom a celkovému postaveniu právnika v organizácii.

Žalobca odmietol ukončenie pracovného pomeru dohodou so 4-mesačným odstupným, nakoľko mal za
to, že zmena organizačnej štruktúry bola nedôvodná, účelová a v rozpore s právnymi predpismi, a preto
bola nezákonná. Po odmietnutí dohody o ukončení pracovného pomeru predložil žalovaný žalobcovi
pripravenú výpoveď zo strany zamestnávateľa podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
pre nadbytočnosť s tým, že žalovaný ako zamestnávateľ nemal pre žalobcu príslušnú pracovnú náplň
a pracovné miesto. Žalobca výpoveď prevzal osobne dňa 07.01.2020 na vyššie uvedenom stretnutí.

Na základe prevzatej výpovede mala výpovedná doba začať plynúť dňa 01.02.2020 a skončiť dňa
31.03.2020, kedy sa mal aj skončiť pracovný pomer. Žalobca dňa 26.03.2020 počas plynutia výpovednejdoby doručil žalovanému oznámenie podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že výpoveď
neuznáva a trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával. Žalovaný oznámil žalobcovi, že
na podanej výpovedi trvá. Žalobca považuje výpoveď za neplatnú z dôvodu, že počas trvania jeho

práceneschopnosti žalovaný vyhlásil výberové konanie na miesto „vedúci odboru právnych a klientskych
služieb“, kde názov pracovného miesta aj obsah pracovnej náplne bol totožný s pozíciou žalobcu,
ktorá podľa vyjadrenia zástupcov zamestnávateľa na stretnutí 07.01.2020 bola zrušená z dôvodu
organizačných zmien k 01.09.2019, nakoľko pracovná pozícia sa stala nadbytočnou. Na oficiálnej
stránke žalovaného bolo pritom dňa 13.09.2019 zverejnené výberové konanie na miesto vedúceho

odboru právnych a klientskych služieb, s lehotou na predloženie žiadostí do 07.10.2019. Z obsahu
pracovnej náplne vedúceho Odboru právneho a klientskeho centra bolo zrejmé, že pracovná náplň
vedúceho Odboru právneho a klientskeho centra je totožná s pracovnou náplňou žalobcu v tom čase
vedúceho oddelenia právnych a klientskych služieb, a že došlo len organizačnej zmene u žalovaného,
ktorý zrušil oddelenia a vytvoril odbory. Spravidla pod odbory v rámci podnikov organizačne spadajú
ďalšie oddelenia. V tomto prípade žalovaný vytvoril odbory bez vytvorenia menších oddelení a bez

zmeny ponechal podriadené referenčné miesta, ktoré spadajú pod manažérske riadenie vedúceho
odboru, a teda nedošlo ani k žiadnej inej zmene, nakoľko referenčné miesta spadali organizačne pod
riadenie vedúceho oddelenia právnych a klientskych služieb. Názov pracovnej pozície z vedúceho
oddelenia právnych a klientskych služieb sa zmenil na vedúceho odboru právneho a klientskeho centra
so zachovaním totožnej pracovnej náplne. K vytvoreniu predmetného „nového“ pracovného miesta teda

došlo v rozpore s ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka, z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ nesmie
počas dvoch mesiacov znovu vytvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení pracovného pomeru
na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Lehota, v priebehu ktorej zamestnávateľ nemôže znovu
vytvoriť pracovné miesto sa počíta od skončenia pracovného pomeru, teda ak pracovný pomer žalobcu
sa mal skončiť dňa 31.03.2020, žalovaný nemohol vytvoriť pracovné miesto až do 31.05.2020. Žalovaný

na stretnutí vo veci výpovede žalobcovi neoznámil, že vyhlásil výberové konanie a ani mu neponúkol
pracovnú pozíciu, ktorú práve obsadzoval, čím žalobcovi znemožnil sa takéhoto výberového konania
zúčastniť. Žalovaný taktiež počas práceneschopnosti žalobcu zamestnal ďalšieho právnika na právny
odbor, aby sa tým obmedzilo referentské miesto, ktoré má právne zameranie. Žalobca ďalej uviedol, že
má vedomosť, že nedošlo k riadnemu prerokovaniu organizačných zmien zamestnávateľa s odbormi

(zástupcami zamestnancov), a to vopred pred doručením výpovede na stretnutí dňa 07.01.2020, čím
žalovaný porušil ustanovenie § 74 Zákonníka práce, a teda je výpoveď neplatná. Žalobca považuje
zrušenie pracovného miesta, ktoré zastával, za tendenčné, osobné, účelové a nezákonné. Žalovaný len
predstieral, že pracovné miesto žalobcu zrušil, pričom ani nedodržal zákonnú lehotu dvoch mesiacov a
rovnaké pracovné miesto znovu obsadil v rozpore s ustanovením § 61 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca

sa nemohol stať nadbytočným, keďže žalovaný jeho pracovné miesto vzhľadom na pracovnú náplň po
jeho odchode znovu obsadil, a teda k faktickému zrušeniu pracovnej pozície žalobcu nikdy nedošlo.
Ďalším dôvodom neplatnosti výpovede je aj skutočnosť, žalovaný neprerokoval zrušenie pracovného
miesta žalobcu a dôvod výpovede s odbormi (zástupcami zamestnancov). Tiež uviedol, že výpoveď
je zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko si žalobca do skončenia pracovného pomeru do

31.05.2020 uplatnil u žalovaného oznámenie o ďalšom trvaní na pracovnom pomere v súlade s § 61
ods. 3 Zákonníka práce, platí fikcia ďalšieho pokračovania v pracovnom pomere a žalobca si žalobou
o neplatnosť rovnako uplatňuje aj náhradu mzdy v súlade § 79 Zákonníka práce vo výške priemerného
zárobku, a to odo dňa 26.03.2020, kedy oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až
do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09.07.2020, ktorým žiadal žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca bol práceneschopný od 16.01.2019 do
06.01.2020. Žalovaný rozhodnutím zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2019 rozhodol
o iných organizačných zmenách Mestského úradu Piešťany s účinnosťou od 01.09.2019 tak, že o.i.

zrušil pôvodné organizačné útvary - oddelenia (5) a vytvoril nové organizačné zložky - odbory (9), pričom
sa zrušili pôvodné funkcie (pracovné miesta) vedúcich oddelení a vytvorili sa nové funkcie (pracovné
miesta) vedúcich odborov. Pôvodný názov organizačného útvaru „Oddelenie personálnych služieb“ sa
nahradilo novým názvom organizačnej zložky „Odbor personalistiky a miezd“. V nadväznosti na toto
rozhodnutie bol vypracovaný Organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany, ktorý bol prerokovaný

dňa 23.08.2019 so zástupcami odborov. Pracovné miesto žalobcu „Vedúci oddelenia právnych a
klientskych služieb“ bolo zrušené. Žalobca doručil žalovanému dňa 27.12.2019 hlásenie o ukončení
dočasnej práceneschopnosti. Nastúpil do práce dňa 07.01.2020. Žalovaný vypracoval zoznam voľných
pracovných miest k 07.01.2020, ktoré mal pripravené žalobcovi ponúknuť. Pokiaľ by žalobca neprijalvoľné pracovné miesto, mal žalovaný pripravenú dohodu o skončení pracovného pomeru z dôvodov
uvedených v § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce,
ktorá bola prerokovaná so zástupcami Odborovej organizácie SLOVES - Závodným výborom Základnej

organizácie Slovenského odborového zväzu verejnej správy a kultúry - ZV Mestského úradu Piešťany
a ZV Mestskej polície mesta Piešťany (ďalej len „odborová organizácia SLOVES“) dňa 07.01.2020 o
7.00 hod. v kancelárii prednostky Mestského úradu Piešťany. Žalobca sa dňa 07.01.2020 asi okolo 9.00
hod. dostavil na žiadosť prednostky MsÚ J.. L. B. do jej kancelárie, kde prednostka MsÚ podrobne
oboznámila žalobcu s organizačnou zmenou, pričom žalobca uviedol, že o nej vie, a boli mu ponúknuté

voľné pracovné miesta žalovaného, ktoré odmietol. Keďže bolo jeho pracovné miesto zrušené a
nebolo možné mu prideľovať prácu, bola mu navrhnutá dohoda o skončení pracovného pomeru z
dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú odmietol, lebo „sa bude súdiť“.
Následne mu bola daná výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú prevzal a podpísal.
Súčasne mu bolo odovzdané Usmernenie v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa.
Žalovaný poprel, že na stretnutí dňa 07.01.2020 žalobca žiadal predložiť zápisnicu o prejednaní

organizačných zmien. Výberové konanie na miesto „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“
bolo zverejnené po vzniku novej organizačnej štruktúry dňa 13.09.2019 do 07.10.2019 na webovej
stránke žalovaného, v týždenníku A.B. Piešťany č. 36/2019 dňa 20.09.2019 a v mobilnej aplikácii
„V OBRAZE" od 13.09.2019 do 07.10.2019. Pracovná náplň a názov novovzniknutého pracovného
miesta „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“ nie sú totožné so zrušeným pracovným miestom

„Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“, ktoré zastával žalobca. Zmena nastala v tom, že z
pôvodného Oddelenia právnych a klientskych služieb boli odčlenené Organizačné služby, ktoré podľa
nového organizačného poriadku patria do Odboru organizačného a informatiky. Ďalšou zmenou bolo, že
súčasťou klientskeho centra na Odbore právnom a klientskeho centra sa stala pokladňa (predtým bola
súčasťou Oddelenia finančných služieb), a tiež znížil sa stav a zmenili pracovné náplne zamestnancov

v klientskom centre. Na novovzniknutom Referáte právnom na Odbore právnom a klientskeho centra
bolo vytvorené nové pracovné miesto - referent pre exekúcie. Rozhodnutie zamestnávateľa o iných
organizačných zmenách č. 1/2019 a Organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany č. 18/2019,
účinný od 01.09.2019 boli zverejnené dňa 02.09.2019 na webovej stránke žalovaného. Žalobca bol
riadne oboznámený s organizačnými zmenami po nástupe do práce po dlhodobej práceneschopnosti

(od 16.01.2019 - 06.01.2020) dňa 07.01.2020. Vzhľadom k tomu, že jeho pracovné miesto bolo zrušené,
boli mu žalovaným ponúknuté voľné pracovné miesta, ktoré odmietol. Následne odmietol prijať dohodu
o skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce a tak
dal žalovaný žalobcovi výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) Zákonníka práce, ktorá bola prerokovaná so
zástupcami odborov, a ktorú žalobca prevzal a podpísal.

4. Žalovaný v rámci vyjadrenia sa k žalobe podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že organizačná
zmena, ktorá bola vykonaná s účinnosťou 01.09.2019, nemala účelový charakter vo vzťahu k
žalobcovi. Išlo o komplexnú zmenu na pracovisku žalovaného, ktorá súvisela s tým, že nedošlo len
k premenovaniu jednotlivých organizačných útvarov žalovaného, ale aj k reálnej zmene štruktúry

jednotlivých organizačných útvarov, odborov, na ktorých by 31.08.2019 existovala nelogická štruktúra,
keď konkrétne na oddelení právnom a klientskych služieb, jeho súčasťou bolo zároveň aj v súčasnosti
nový odbor informačných technológií a s tým súvisela potreba vykonať nejaké logické usporiadanie
týchto štruktúr žalovaného. Tak sa stalo na všetkých odboroch, keď okrem iných boli aj služby IT - bol
vytvorený nový odbor informačných technológií. Zároveň do nového odboru bola pridelená aj pokladňa,

ktorá predtým patrila pod oddelenie ekonomické. To bola celá zmena. Tým, že bola nová organizačná
zmena,takztohovzniklaajpotrebazrušiťpozíciedovtedajšíchvedúcichananovépozíciebolivykonané
výberové konania, na ktorých sa mohli zúčastniť aj dovtedajší vedúci a u žalovaného došlo aj k takej
situácii, že napríklad na odbore personálnom zostala vedúcou už nového odboru tá istá osoba, ktorá
bola dovtedy na personálnom oddelení. Nešlo o to, že by išlo o plošnú zmenu vedúcich, ale aby došlo

k logickému usporiadaniu útvarov. Mali možnosť sa zúčastniť pohovorov aj pôvodní vedúci. O všetkých
pohovoroch a výberových konaniach boli inzeráty v denníkoch a na internetovej stránke Mesta Piešťany.
Žalobca, ktorý bol v tom čase na dlhodobej PN, bol o situácii u žalovaného informovaný telefonicky zo
strany personálneho odboru a zároveň tým, že všetky informácie boli zverejnené, tak si vedel aj počas
práceneschopnosti tieto informácie overiť na webovej stránke a mohol využiť príležitosť zúčastniť sa na

výberových konaniach a na pohovoroch. Túto situáciu nevyužil. V dôsledku toho sa stalo to, že žalovaný
musel vyberať nových vedúcich len z tých ľudí, čo sa zúčastnili výberových konaniach. Žalobcovi bolo po
nástupe do práce ponúknutých niekoľko voľných pracovných pozícií, ktoré žalovaný nemal obsadené,
medzi nimi aj funkcia vedúci odboru životného prostredia.5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 09.08.2021 žalobca uviedol, že dňa 16.01.2019 bol ošetrujúcim
lekárom uznaný za dočasne práceneschopného. Dňa 27.12.2019 doručil žalobca žalovanému Hlásenie

o ukončení dočasnej práceneschopnosti a do práce mal nastúpiť dňa 07.01.2020. V tento deň mu
žalovaný, po odmietnutí voľných pracovných miest, ktorých náplň nezodpovedala pracovnej zmluve
žalobcu,ukončilpracovnýpomervýpoveďouzdôvoduzrušeniapracovnéhomiestažalobcu.Prispätnom
návrate zamestnanca do práce je zamestnávateľ povinný zaradiť zamestnanca na pôvodnú prácu
a pracovisko, a ak to nie je možné, na prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve zamestnanca. Dňa

07.01.2020, po nástupe žalobcu naspäť do práce, boli žalobcovi oznámené prijaté organizačné zmeny.
Žalovaný tvrdí, že v dôsledku týchto organizačných zmien prišlo k zrušeniu aj pracovného miesta
žalobcu. Podľa vyjadrenia žalovaného prebiehalo po vzniku novej organizačnej štruktúry v termíne od
13.09.2019 do 07.10.2019 výberové konanie na pracovnú pozíciu s názvom ,,Vedúci odboru právneho
a klientskeho centra“, na ktorú bola ešte počas pracovnej neschopnosti žalobcu prijatá P.. E. L..
Nakoľko názvy pracovných pozícií sú obdobné, rovnako ako je obdobná pracovná náplň pracovnej

pozície s názvom Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb s pracovnou náplňou pracovnej
pozície s názvom Vedúci oddelenia právneho a klientskeho centra, má žalobca za to, že takéto
organizačné zmeny prijaté rozhodnutím žalovaného boli účelové, zámerne zavádzajúce a prijaté s
cieľom obchádzania zákona a síce pracovné miesto formálne zaniklo, ku skutočnému zániku tohto
pracovného miesta neprišlo. Žalobca má za to, že absentuje právna podmienka dobrých mravov a

nemožnosti obísť zákon, nakoľko sa žalovaný prijatím rozhodnutia o organizačných zmenách snažil
zastrieť svoje skutočné zámery.

6. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že pracovná
pozícia žalobcu nebola de facto zrušená, vyplýva to aj zo samotného rozhodnutia žalovaného o

zrušení pracovného miesta žalobcu, kde v rámci tohto istého písomného rozhodnutia bola vytvorená
nová pracovná pozícia, ktorá je svojím obsahom prakticky totožná. Pôvodná pozícia sa volala vedúci
oddelenia právnych a klientskych služieb, nová pozícia, ktorá bola vytvorená tým istým rozhodnutím,
ktorým bolo zrušené toto oddelenie, sa volá vedúci odboru právneho a klientskeho centra. V prípade,
že pracovná pozícia je zrušená len fiktívne a sleduje konkrétny zámer zbavenie sa konkrétneho

zamestnanca, takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu. Z porovnania pracovnej činnosti
alebo z obsahovej náplne oboch týchto pozícií je zrejmé, že sa jedná o totožné pozície. Nakoľko
pracovná pozícia zrušená nebola, neboli splnené podmienky pre výpoveď pre nadbytočnosť. Naviac,
žalobca bol od 16.01.2019 do 06.01.2020 práceneschopný, t. z. nachádzal sa v ochrannej dobe,
počas ktorej platí zákaz výpovede. Výpoveď mu síce bola daná formálne až 07.01.2020, t. j. deň po

ukončení ochrannej lehoty, ale je nesporné, že 01.09.2019 ešte počas ochrannej doby, bolo zrušené
jeho pracovné miesto. Výklad ochrannej doby je potrebné chápať extenzívne a sú zakázané aj také
úkony zamestnávateľa, ktoré bezprostredne a nevyhnutne smerujú k ukončeniu pracovného pomeru
výpoveďou, ak sú tie úkony realizované počas ochrannej doby a v tomto prípade tomu tak bolo. Právny
zástupca žalobcu ďalej uviedol, že od 13.09.2019 do 07.10.2019 prebiehalo výberové konanie na

novovytvorenúpozíciuvedúcehoodboruprávnehoaklientskehocentra,ktoránahradilaalebokopírovala
pracovnú pozíciu žalobcu, pričom žalovaný síce 07.01.2020 žalobcovi ponúkol akési voľné pracovné
miesta, ale tieto neboli primerané jeho kvalifikácii. Žalovaný mal v tomto prípade povinnosť ponúknuť
žalobcovi aj toto konkrétne pracovné miesto, ktoré bolo zriadené rozhodnutím 01.09.2019, t. j. tým istým,
ktorým bola zrušená jeho pracovná pozícia alebo formálne zrušená a následne bolo vypísané výberové

konanie od 13.09.2019. Neponúknutie tohto konkrétneho miesta predstavuje porušenie ponukovej
povinnosti ako takej, samé o sebe je spôsobilé na neplatnosť výpovede. Pokiaľ ide o prerokovanie
s odborovou organizáciou, nebolo preukázané, že táto podmienka, ktorá je podmienkou na to, aby
skončenie pracovného pomeru bolo platné, bola splnená. Neexistuje v súdnom spise žiadny záznam z
tohto stretnutia, ktoré sa malo udiať 07.01.2020 o 07:00 hod. ráno.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.06.2022 uviedol, že výpoveď zo strany žalovaného
bola zavádzajúca. Pri prejednaní 07.01. žiadal, aby mu dali zápis zo stretnutia, ktoré sa uskutočnilo
o 07:00 hod. Takýto zápis neexistoval. Je to tendenčné, smerujúce k likvidácii jeho osoby a nielen
jeho, ale dopadlo to tak, že celé vedenie mesta, všetci šiesti vedúci dostali buď dohodu o rozviazaní

pracovného pomeru alebo výpoveď. Výpoveď dostal aj hlavný ekonóm, aj vedúci hospodárskeho
úseku, aj žalobca. Takýto účel to malo. Bola predpríprava v osobe pani L., ktorá bola zastupujúcou
prednostkou na preklenovaciu dobu, kedy sa mu zmenila pracovná náplň. Ona sa nestenšila, ona len
taxatívne vyložila to, čo by taký vedúci právneho a klientskych služieb mal robiť a čo aj stíha robiť. Preporovnanie predložili súdu pracovnú náplň pani L.. On vymenil ju a potom ona jeho. Každá organizačná
zmena musí doniesť efektivitu, hospodárnosť, legitimitu. Tou zmenou organizačnej štruktúry sa vrátili
k trojstupňovému riadeniu, čiže o určenosti a efektívnosti a hospodárnosti nie je chýru ani slychu. Keď

porovnáva pracovnú náplň, keby to mal jeden človek stíhať a toto robiť, tak deň by nemal 24 hodín, ale
48. Jeho pracovná náplň a pracovná náplň pani P.. L. nemôžu byť ani rozdielne, lebo v plnom základe
riešia tie isté situácie, tie isté pôsobnosti, len je rozpísaný každý bod do úplných podrobností. Vystriedala
ho P.. L. s tým, že išla následne do dôchodku, lebo už bola v dôchodkovom veku a ju vystriedal F..
P. V.. Hneď, ako prejednali tú výpoveď, tak mu podľa zákona chodili ponuky, kuriča, skladníka, pod

jeho kvalifikáciu. Počas práceneschopnosti mu od zamestnávateľa nedali vedieť, že prebiehajú nejaké
výberové konania alebo že sa obsadzujú miesta.

8. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 18Cpr/18/2020 - 302 zo dňa 30.06.2022, ktorým určil, že
skončenie pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je neplatné a pracovný
pomer žalobcu naďalej trvá (výrok I. rozsudku), žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu

mzdy vo výške 47.871,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II. rozsudku), vo zvyšnej časti
súd žalobu zamietol (výrok III. rozsudku) a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok IV. rozsudku).

9.NazákladežalovanýmpodanéhoodvolaniavecpreskúmalKrajskýsúdvTrnave,ktorýuznesenímč.k.

24CoPr/5/2022 - 358 zo dňa 06.12.2022 rozhodol tak, že odvolanie žalovaného proti výroku III. odmietol
(výrok I. uznesenia), napadnutý rozsudok vo zvyšných výrokoch I., II., a IV. zrušil a v zrušenom rozsahu
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok II. uznesenia) a právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 18Cpr/18/2020-294 zo dňa 30.6.2022, ktorým prvoinštančný súd
pripustil zmenu žaloby zrušil (výrok III. uznesenia).

10. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť v ďalšom konaní odstrániť dôsledky nesprávneho
procesného postupu, ktorým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že bude umožnené
žalobcovi aj žalovanému zareagovať na aktuálnu procesnú situáciu po tomto rozhodnutí odvolacieho
súdu, tiež opätovným nariadením pojednávania, na ktoré budú predvolané strany, resp. ich právni

zástupcovia, na ktorom pojednávaní bude mať žalovaný znova možnosť zabezpečiť účasť svedkyne J..
B., a ďalej postupovať v súlade s CSP, vec opätovne vyhodnotiť a po vyhodnotení všetkých relevantných
námietok strán vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite v súlade s ust.
§ 220 CSP vo všetkých jeho záveroch odôvodniť, pričom v novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný
súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

11.Vďalšomkonanísasúdprvejinštanciezaoberalskutkovýmitvrdeniamistránsporuvpriebehucelého
konania a listinnými dôkazmi a vykonal výsluch svedkyne J.. L. B., za účelom ich následného právneho
posúdenia a opätovného zhodnotenia.

12. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.05.2023 žalobca uviedol, že dňa 30.06.2021 dosiahol počet
rokov započítanej praxe 32 rokov, a preto mu od 01.06.2021 vznikol nárok na tarifný plat v 8. platovej
triede a v 12. platovom stupni vo výške 1.028,50 Eur v zmysle Prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR č.
388/2018 Z. z.. Z tohto dôvodu sa jeho mesačný funkčný plat zvýšil na sumu 1.790,50 Eur. V zmysle
Prílohy č. 1 k Nariadeniu vlády SR č. 220/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 01.07.2022 zvýšil žalobcovi

tarifný plat v 8. platovej triede a v 12. platovom stupni na sumu 1.059,50 Eur. Z tohto dôvodu sa jeho
mesačný funkčný plat zvýšil na sumu 1.821,50 Eur. V zmysle Prílohy č. 1 k Nariadeniu vlády SR č.
220/2022 Z. z. sa s účinnosťou od 01.01.2023 zvýšil žalobcovi tarifný plat v 8. platovej triede a v 12.
platovom stupni na sumu 1.134,- Eur. Z tohto dôvodu sa jeho mesačný funkčný plat zvýšil na sumu
1.896,- Eur. Vzhľadom na uvedené navrhol pripustiť zmenu žaloby v časti o priznanie náhrady mzdy za

obdobie 36 mesiacov od apríla 2020 a marca 2023 spolu s úrokmi z omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti každej jednotlivej mesačnej mzdy, t. j. od 9 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca
až do zaplatenia.

13. Uznesením č. k. PN-18Cpr/18/2020 - 391 zo dňa 26.06.2023, právoplatným dňa 27.06.2023, súd

pripustil zmenu žaloby. Po pripustení zmeny žaloby sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie
pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je neplatné a pracovný pomer
žalobcu naďalej trvá a aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške
1.773,00 eur za mesiac apríl 2020 splatnú 8.5.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 %zo sumy 1.773,00 eur od 9.5.2020 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac máj 2020 splatnú 8.6.2020
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.6.2020 do zaplatenia,
1.773,00 eur za mesiac jún 2020 splatnú 8.7.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 %

zo sumy 1.773,00 eur od 9.7.2020 do zaplatenia, 1.733,00 eur za mesiac júl 2020 splatnú 8.8.2020
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo suma 1.773,00 eur od 9.8.2020 do zaplatenia,
1.733,00 eur za mesiac august 2020 splatnú 8.9.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.9.2020 do zaplatenia, 1.733,00 eur za mesiac september 2020 splatnú
8.10.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.10.2020 do

zaplatenia, 1.733,00 eur za mesiac október 2020 splatnú 8.11.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania
vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.11.2020 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac november 2020
splatnú 8.12.2020 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.12.2020
do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac december 2020 splatnú 8.1.2021 spolu s ročným úrokom z
omeškaniavovýške5%zosumy1.773,00eurod9.1.2021dozaplatenia,1.773,00eurzamesiacjanuár
2021 splatnú 8.2.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od

9.2.2021 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac február 2021 splatnú 8.3.2021 spolu s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.3.2021 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac
marec 2021 splatnú 8.4.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur
od 9.4.2021 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac apríl 2021 splatnú 8.5.2021 spolu s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur od 9.5.2021 do zaplatenia, 1.773,00 eur za mesiac

máj 2021 splatnú 8.6.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.773,00 eur
od 9.6.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac jún 2021 splatnú 8.7.2021 spolu s ročným úrokom
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.7.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac
júl 2021 splatnú 8.8.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od
9.8.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac augusta 2021 splatnú 8 9.2021 spolu s ročným úrokom

z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.9.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac
september 2021 splatnú 8.10.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50
eur od 9.10.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac október 2021 splatnú 8. 11. 2021 spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.11.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za
mesiac november 2021 splatnú 8.12.2021 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy

1.790,50 eur od 9.12.2021 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac december 2021 splatnú 8.1.2022
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.1.2022 do zaplatenia,
1.790,50 eur za mesiac január 2022 splatnú 8.2.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 %
zo sumy 1.790,50 eur od 9.2.2022 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac február 2022 splatnú 8.3.2022
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.3.2022 do zaplatenia,

1.790,50 eur za mesiac marec 2022 splatnú 8.4. 022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5
% zo sumy 1.790,50 eur od 9.4.2022 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac apríl 2022 splatnú 8.5.2022
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.5.2022 do zaplatenia,
1.790,50 eur za mesiac máj 2022 splatnú 8.6.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 %
zo sumy 1.790,50 eur od 9.6.2022 do zaplatenia, 1.790,50 eur za mesiac jún 2022 splatnú 8.7.2022

spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.790,50 eur od 9.7.2022 do zaplatenia,
1.821,50 eur za mesiac júl 2022 splatnú 8.8.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
zo sumy 1.821,50 eur od 9.8.2022 do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac august 2022 splatnú 8.9.2022
spolu s ročným úrokom z omeškanie vo výške 5,5 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.9.2022 do zaplatenia,
1.821,50 eur za mesiac september 2022 splatnú 8.10.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo

výške 6,25 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.10.2022 do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac október 2022
splatnú 8.11.2022 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 7 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.11.2022
do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac november 2022 splatnú 8.12.2022 spolu s ročným úrokom z
omeškania vo výške 7 % zo sumy 1.821,50 eur od 9.12.2022 do zaplatenia, 1.821,50 eur za mesiac
december 2022 splatnú 8.1.2023 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 7,5 % zo sumy 1.821,50

eur od 9.1.2023 do zaplatenia, 1.896,00 eur za mesiac január 2023 splatnú 8.2.2023 spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy 1.896,00 eur od 9.2.2023 do zaplatenia, 1.896,00 eur za
mesiac február 2023 splatnú 8.3.2023 spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8 % zo sumy
1.896,00 eur od 9.3.2023 do zaplatenia, 1.896,00 eur za mesiac marec 2023 splatnú 8.4.2023 spolu s
ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 1.896,00 eur od 9.4.2023 do zaplatenia. Zároveň

sa domáhal náhrady trov konania.

14. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní vyjadrila k porovnaniu pracovnej náplne žalobcu
a pracovnej náplne P.. E. L., vedúcej odboru žalovaného po organizačnej zmene, ktorá nastúpila nafunkčné miesto žalobcu. Z tabuľky č. 1, ktorá vyjadruje porovnávanie náplne práce vyplýva 99%-
ná identita náplne práce žalobcu s náplňou práce nastupujúcej vedúcej odboru P.. E. L.. Niektoré
povinnosti sú buď absolútne identické alebo sú len zmenené v poradí, alebo v slovoslede, resp. inak

pomenované,avšakvobsahutotožné.Ztabuľkyč.2vyplýva99%-náidentitanáplneoddeleniaprávnych
a klientskych služieb v čase platnosti starého organizačného poriadku, teda v čase výkonu funkcie
vedúceho oddelenia v osobe žalobcu v porovnaní s náplňou odboru podľa nového organizačného
poriadku žalovaného. V skutočnosti došlo len ku kozmetickým úpravám, k zmene slovosledu, poradia
činností, resp. k vyjadreniu totožného obsahu inými slovami. Z uvedených tabuliek je celkom jasné,

že žalovaný prijal organizačnú zmenu len účelovo s cieľom vytvoriť zdanlivé podmienky na podanie
výpovede žalobcovi z dôvodu organizačných zmien. Výpoveď daná na základe týchto účelových zmien
nemôže byť platná. Celá zmena zo strany žalovaného bola účelová.

15. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.05.2024 žalovaný namietol, že nemožno od neho ako
zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Žalobca síce adresoval

žalovanému vyjadrenie, že voľné pracovné miesto neodmieta a že trvá na ďalšom zamestnávaní, avšak
žiadne z ponúknutých miest neprijal a nezúčastnil sa ani výberových konaní, ktoré žalovaný vyhlásil.
Z tohto dôvodu žalovaný považuje návrat žalobcu na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu u žalovaného
za nemožný, pretože žalovaný neeviduje takúto pracovnú pozíciu, ktorá by nebola obsadená. Žalovaný
tiež namietol priznať žalobcovi náhradu mzdy nad 12 mesiacov. Podľa žalovaného náhrada mzdy

žalobcovi neprináleží za obdobie, keď bol prípadne práceneschopný, pretože priznanie nároku na
náhradu mzdy nezodpovedá nároku za čas pracovnej neschopnosti, keď žalobca poberal dávky
pracovnej neschopnosti. Ďalej namietol, že žalobcovi neprináleží nárok za čas prípadného poberania
dávok v nezamestnanosti, ktoré by žalobca mal poberať vznikom evidencie na úrade práce v čase od
08.05.2020 do 31.03.2023, kedy mal poberať sociálne dávky v nezamestnanosti. Žalovaný má za to,

že nárok presahujúci 12 mesiacov žalobcovi neprináleží a žiada ho nepriznať vôbec, odvolávajúc sa
na rozhodnutie NSSR 4 Cdo/125/2018 z 26.03.2019. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby súd
ukončil pracovný pomer žalobcu u žalovaného a zároveň nepriznal vôbec žalobcovi nárok na náhradu
mzdy na čas presahujúci 12 mesiacov, resp. aby nárok krátil.

16. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu uviedol, že zmena smerom na premenovanie
oddelenia na odbory bola účelová. Poukázal na to, že obsahové náplne sú absolútne alebo na
99 % rovnaké a došlo skutočne len ku kozmetickým úpravám, resp. len na preformulovanie viet
s použitými synonymami, ktoré sú pojmovo totožné s prvým organizačným poriadkom. Svedkyňa
vyslovene potvrdila, že zmena, ktorá mala predstavovať nový organizačný poriadok, obsahovala aj

novo citované časti, ktoré vlastne boli popisom náplne práce žalobcu, a to je obsahom aj nového
organizačného poriadku. Má za to, že nie je možné hodnotiť výpoveď svedkyne ako dôveryhodnú
aj z tohto pohľadu, že jej nikto neprikázal vypracovať nejakú novú organizačnú zmenu, pričom vo
verejnej správe existuje postup podriadenosti a nadriadenosti a určite si to len z vlastnej iniciatívy
nevypracovala, skôr ten podnet alebo príkaz prišiel od p. primátora, ktorý zrejme má eminentný záujem

na zmene spolupracovníkov, ktorý sú jemu buď politicky alebo iným spôsobom naklonení. Došlo k
zmene organizačného poriadku s totožnými náplňami len inak nazvanými. Nový organizačný poriadok
bol prijatý účelovo a snažil sa obísť nejakým spôsobom zákonník práce, keďže zamestnávateľ je povinný
zaradiťzamestnancanapôvodnémiestoponástupepopráceneschopnostialebomuponúknuťobdobné
miesto. Počas práceneschopnosti žalobca nebol kontaktovaný žalovaným ohľadom toho, či reflektuje

na nejakú zmenu, či je ochotný prijať viac práce alebo nejakú inú pozíciu. Žalobca má nárok na náhradu
mzdy za obdobie 36 mesiacov, zároveň aj s valorizáciami, vrátane úrokov. Žalovaný neprodukoval nič,
že z akých dôvodov by mal byť tento nárok znížený na menej ako 36 mesiacov, takže v tomto smere
nebolo dokazovanie vedené žiadnym spôsobom.

17.Vzáverečnomvyjadrenízástupkyňažalovanéhouviedla,ženadbytočnosťžalobcuakozamestnanca
bola dôsledkom Rozhodnutia o organizačných zmenách č. 1/2019, ktorým bolo zrušených niekoľko
pracovných miest vrátane žalobcovho. Toto rozhodnutie bolo prerokované zo zástupcami zamestnancov
dňa 23.08.2019. V zmysle organizačných zmien boli zrušené pôvodné organizačné útvary, t. j. 5
oddelení, a následne bolo vytvorených 9 odborov, pričom sa zrušili pôvodné funkcie vedúcich oddelení

a vytvorili sa nové funkcie vedúcich odborov. Pracovné miesto žalobcu „Vedúci oddelenia právnych a
klientskych služieb“ bolo zrušené. V nadväznosti na prijaté organizačné zmeny, ktorými bolo zrušených
5 oddelení vrátane pracovných pozícií na týchto oddeleniach, bolo následne dňa 13.09.2019 vyhlásené
výberové konanie nielen na pozíciu Vedúceho Odboru právneho a klientskeho centra, ale aj na ďalšiepozície, ktorými sú: Vedúci Kancelárie vedenia mesta, Vedúci Odboru sociálnych služieb, Vedúci Odboru
stratégie a rozvoja mesta, Vedúci Odboru školstva, kultúry a športu, Vedúci Odboru výstavby a dopravy
a Vedúci Odboru životného prostredia. Uvedené vyplýva aj z inzerátov predložených súdu. Výberové

konanie na miesto „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“ bolo zverejnené po vzniku novej
organizačnej štruktúry dňa 13.09.2019 do 07.10.2019 na webovej stránke žalovaného, v reklamnom
týždenníku AB Piešťany č. 36/2019 zo dňa 20.09.2019 a v mobilnej aplikácii V obraze. Skutočnosť,
že náplň pracovných pozícií nie je totožná, vyplýva aj z obsahu vyhláseného výberového konania
na pozíciu Vedúci odboru právneho a klientskeho centra zo dňa 13.09.2019, v ktorom bola uvedená

aj náplň práce, a to v omnoho širšom znení ako bola náplň práce žalobcu. V prípade žalobcu sa
jednalo o dlhodobú práceneschopnosť, kde od žalovaného ako zamestnávateľa nebolo dôvodné a
spravodlivé predpokladať, kedy asi bude ukončená, keď o tom nijakým spôsobom neboli zo strany
žalobcu informovaní, o nejakých pribežných aktualizáciách zdravotného stavu a kontaktovať ho počas
choroby s takýmito informáciami by bolo nerešpektovanie jeho zdravotného stavu, ktorý mali vzhľadom
na dlhodobú práceneschopnosť za vážny a nebol ani predpoklad, kedy bude ukončený. Výpoveď

zamestnanca bola prerokovaná so zástupcami odborov, a to dňa 07.01.2020 o 7:00 hod. v kancelárii
prednostky pred stretnutím zamestnávateľa so žalobcom, a to pre prípad, že by pracovný pomer nebol
skončený predloženou dohodou alebo by žalovaný neprijal niektoré z ponúknutých voľných pracovných
miest. V zmysle ustálenej judikatúry má zamestnávateľ povinnosť ponúknuť akékoľvek miesto, ktoré
je v čase výpovede k dispozícii, a nielen miesto, ktoré zodpovedá kvalifikácii zamestnanca. Žalovaný

si v danom prípade splnil svoju ponukovú povinnosť, keď zamestnancovi pred predložením výpovede
ponúkol iné voľné pracovné miesta, ktoré však tento odmietol. Žalovaný ponúkol žalobcovi po oznámení
o zrušení jeho pracovného miesta všetky voľné pracovné miesta, ktoré mal v tom čase k dispozícii.
V prípade, že sa súd nestotožní s názorom žalovaného, že zo strany žalovaného došlo k platnému
skončeniupracovnéhopomeruvýpoveďouzodňa07.01.2020, žiadala,abybolžalobcovipriznanýnárok

na náhradu mzdy len za 12 mesiacov, resp. aby nárok krátil a aby súd rozhodol, že od žalovaného ako
zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu ako zamestnanca naďalej zamestnával.

18. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to žiadosť zo dňa 07.02.2020,
životopis, žiadosť zo dňa 22.03.2020 - oznámenie o pokračovaní pracovného pomeru, oznámenie o

výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.12.2019, pracovnú zmluvu zo dňa 15.02.2016, dohodu
o zmene pracovných podmienok zo dňa 07.02.2017, pracovnú náplň zo dňa 28.12.2018, výpoveď
danú zamestnávateľom zo dňa 07.01.2020, usmernenie v súvislosti s prekážkami v práci na strane
zamestnávateľa zo dňa 07.01.2020, prílohu č. 1 - zoznam voľných pracovných miest k 17.01.2020,
pracovnú náplň zo dňa 01.11.2019.

19. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to Rozhodnutie zamestnávateľa o iných
organizačných zmenách č. 1/2019, organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany č. 18/2019 zo
dňa 23.08.2019, organizačnú štruktúru Mestského úradu Piešťany, záznam o prerokovaní nového
Organizačného poriadku zo dňa 23.08.2019, žiadosť o prerokovanie výpovede zo dňa 03.01.2020,

splnomocnenie na zastupovanie zo dňa 20.12.2019, záznam o prerokovaní výpovede zo dňa
07.01.2020, výpoveď danú zamestnávateľom zo dňa 07.01.2020, usmernenie v súvislosti s prekážkami
v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 07.01.2020, inzeráty - výberové konanie na obsadenie
pozície vedúci odboru právneho a klientskeho centra, pracovnú náplň zo dňa 28.12.2018, pracovnú
náplň zo dňa 01.11.2019, organizačný poriadok Mestského úradu Piešťany 3/2016, dodatky č. 1 - 3

k organizačnému poriadku, zoznam voľných pracovných miest k 07.01.2020, 17.01.2020, 17.02.2020,
28.02.2020,doručenku,rozhodnutiezamestnávateľač.4/2016,č.5/2017,č.6/2017,č.1/2018,č.2/2018
o organizačných zmenách, funkčné členenie zamestnancov a volených funkcionárov, organizačnú
štruktúru.

20. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, prednesmi zástupcov
strán sporu, vykonal dokazovanie listinami, výsluchom žalobcu a výsluchom svedkyne, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

21. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 15.02.2016 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce

15.02.2016, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prácu vedúceho oddelenia právnych
a klientskych služieb s miestom výkonu práce v Piešťanoch na Mestskom úrade. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu určitú do 14.02.2017. V zmysle pracovnej zmluvy bol plat určený samostatným
oznámením o výške a zložení funkčného platu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy.Výplatný termín bol stanovený na 10. v mesiaci, plat bol splatný mesiac dozadu a poukazovaný na
účet žalobcu. Dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa 07.02.2017 došlo s účinnosťou od
14.02.2017 k zmene pracovného pomeru na dobu neurčitú.

22.Podľapracovnejnáplnezodňa28.12.2018bolopracovnounáplňoužalobcuakovedúcehooddelenia
právnych a klientskych služieb v súlade s príslušnými právnymi predpismi vykonávať a zodpovedať
najmä za tieto činnosti - riadiť, koordinovať a kontrolovať prácu na oddelení právnych a klientskych
služieb; predkladať prednostovi MsÚ návrh rozpočtu, jeho zmeny a doplnky, sledovať jeho čerpanie v

rámci svojho oddelenia; vydávať príkazy a nariadenia referentom oddelenia; v zverených záležitostiach
zastupovať mesto v jednaní so Štátnou správou, právnickými a fyzickými osobami; zastupovať mesto
v súdnych sporoch; zabezpečovať a poskytovať všeobecné právne služby a právne poradenstvo pre
potreby mesta, pre jednotlivé interné útvary MsÚ, pre mestom založené alebo zriadené právnické osoby;
zúčastňovať sa rokovaní MsR a MsZ; spracovávať materiály na rokovanie MsR a MsZ; vybavovať
žiadosti podľa zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v z.n.p. a sťažnosti v

rámci zvereného oddelenia; vykonávať základnú finančnú kontrolu podľa § 7 zák. č. 357/2015 Z. z. o
finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov; plniť ďalšie úlohy podľa pokynov
nadriadených, ak sú vydané v súlade s právnymi predpismi. Pracovná náplň bola účinná od 01.01.2019
a tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy.

23.PodľaOznámeniaovýškeazloženífunkčnéhoplatuzodňa30.12.2019bolsúčinnosťouod1.1.2020
vzmyslezákonač.553/2003Z.z.oodmeňovaníniektorýchzamestnancovprivýkoneprácevoverejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, určený funkčný plat žalobcu vo výške 1.773,- Eur
mesačne na 100% úväzok.

24. Usmernením v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa zo dňa 07.01.2020 bol
žalobca zo strany žalovaného informovaný, že v dôsledku zrušenia pracovného miesta vedúci oddelenia
právnych a klientskych služieb vznikla dňom 07.01.2020 prekážka v práci na strane zamestnávateľa
podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a z tohto dôvodu žalobcovi nie je možné prideľovať prácu. Súčasne
žalovaný vyzval žalobcu na odovzdanie agendy a pracovných pomôcok a upovedomil ho o skutočnosti,

že s poukazom na uvedené skutočnosti nebude žalovaný považovať neprítomnosť žalobcu v práci
za porušenie pracovnej disciplíny platného pracovného poriadku. Počas trvania prekážok v práci na
strane zamestnávateľa mala byť žalobcovi vyplácaná náhrada mzdy (vo výške funkčného platu ku dňu
07.01.2020), a to až do skončenia pracovného pomeru dohodou alebo výpoveďou.

25. Listom zo dňa 07.01.2020 označeným ako Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
v znení neskorších predpisov, žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe písomného Rozhodnutia
zamestnávateľa Mesto Piešťany č. 1/2019 o iných organizačných zmenách Mestského úradu Piešťany
s účinnosťou od 01.09.2019 bolo o.i. zrušených niekoľko pracovných miest a medzi nimi aj pracovné
miesto Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb, ktoré podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej

dňa 15.02.2016 vykonával žalobca ku dňu jeho zrušenia. V dôsledku uvedenej organizačnej zmeny sa
žalobca stal nadbytočný. Ďalej sa vo výpovedi uvádza, že žalovaný žalobcovi po nástupe do práce dňa
07.01.2020, po ukončení práceneschopnosti dňom 06.01.2020 (ktorá trvala od 16.01.2019), v zmysle §
63 ods. 2 Zákonníka práce ponúkol všetky voľné pracovné miesta v rozsahu podľa prílohy, ktoré však
žalobca odmietol. Vzhľadom na uvedené žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa

§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Pracovný pomer sa mal skončiť uplynutím výpovednej doby,
ktorá je dvojmesačná a začala plynúť dňa 01.02.2020 a uplynúť mala dňa 31.03.2020. Výpoveď zo
strany zamestnávateľa bola prerokovaná so zástupcami odborovej organizácie SLOVES Slovenským
odborovým zväzom verejnej správy a kultúry - ZV Mestský úrad Piešťany a ZV Mestskej polície mesta
Piešťany dňa 07.01.2020. Žalobca podpisom potvrdil osobné prevzatie výpovede dňa 07.01.2020 a

vo vyjadrení k výpovedi uviedol, že s výpoveďou nesúhlasí a neakceptuje aktuálnu ponuku voľných
pracovných miest.

26. Podľa Prílohy č. 1 (zoznam voľných pracovných miest) boli ku dňu 07.01.2020 voľné tieto pracovné
miesta (spolu 18): vedúci Odboru stratégie a rozvoja mesta, referent pre architektúru a územné

plánovanie, referent pre GIS, open data a participáciu, referent pre krajinné plánovanie a rozvoj
zelene, referent pre plánovanie a rozvoj dopravy, referent pre energetiku, referent pre investície, vedúci
Odboru životného prostredia, vodič sociálneho taxíka, sestra v ZOS LUMEN, vedúci zariadenia ZOS
Kalinčiakova, sestra v ZOS Kalinčiakova, referent sociálnej práce v ZSS DOMUM, opatrovateľka vdomácnosti, referent pre školský úrad, člen zmeny (Mestská polícia), referent priestupkového referátu
(Mestská polícia).

27. Listom zo dňa 22.03.2020 označeným ako Žiadosť žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
pokračovanípracovnéhopomeruvpozíciivedúciprávnychaklientskychslužieb.Uviedol,žerozhodnutie
zamestnávateľa č. 1/2019 o zrušení niekoľkých pracovných miest je nedôvodné, neopodstatnené a
protiprávne.

28. Podľa záznamu o prerokovaní nového Organizačného poriadku Mestského úradu Piešťany č.
18/2019 s odborovou organizáciou SLOVES, bol dňa 23.08.2019 prerokovaný Organizačný poriadok
Mestského úradu Piešťany č. 18/2019 v súlade s článkom 11 Kolektívnej zmluvy na rok 2019 uzatvorenej
medziMestomPiešťanyaodborovouorganizáciouSLOVES.Výsledkomprerokovaniabolo,žeúčastníci
prerokovania sa dohodli na znení organizačného poriadku v predloženom znení.

29. Rozhodnutím zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2019 prijatým v súlade s
ustanovením § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce v platnom znení, bol okrem iného zrušený pôvodný
organizačný útvar „Oddelenie právnych a klientskych služieb“ (bod 14. rozhodnutia), vznikla nová
organizačná zložka „Odbor právny a klientskeho centra“ (bod 24. rozhodnutia), bola zrušená pôvodná
funkcia (pracovné miesto) „Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“ (bod 29. rozhodnutia)

a vznikla nová funkcia (pracovné miesto) „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“ (bod 39.
rozhodnutia). V súlade s obsahom tohto rozhodnutia mali byť v ňom uvedené organizačné zmeny
realizované v Organizačnom poriadku Mestského úradu Piešťany, ktorý bude primátorom mesta vydaný,
s účinnosťou do 01.09.2019.

30. Podľa Organizačného poriadku Mestského úradu Piešťany č. 3/2016 zo dňa 08.11.2016, účinného
od09.11.2016,vzneníneskoršíchdodatkovbolooddeleniezákladnouorganizačnouzložkoumestského
úradu. Jedným z oddelení MsÚ bolo aj Oddelenie právnych a klientskych služieb, ktorého úlohou bolo
poskytovať právne zabezpečenie činnosti MsÚ, vrátane zastupovania mesta na súdoch, vymáhania
pohľadávok, dodržiavania zásad hospodárenia s majetkom mesta a uzatvárania zmluvných vzťahov.

Vykonávalo matričný úrad, evidenciu obyvateľstva a osvedčovanie listín a podpisov. V súlade s internými
predpismi a zákonmi zodpovedalo za organizačné zabezpečenie chodu MsÚ (podateľňa), prípravu a
distribúciu materiálov predkladaných do MsR a MsZ, spracovanie, evidenciu a distribúciu uznesení MsR
a MsZ. Zabezpečovalo prvý kontakt klienta so zamestnancami MsÚ v Klientskom centre.

31. Organizačným poriadkom Mestského úradu Piešťany č. 18/2019 zo dňa 23.08.2019, účinným
od 01.09.2019 boli vytvorené nové organizačné zložky - odbory, ktoré sa ďalej členia na referáty.
Jedným z novovytvorených odborov bol „Odbor právny a klientskeho centra“. Odbor zodpovedá za
právne zabezpečenie činnosti MsÚ, vrátane zastupovania mesta na súdoch, vymáhania pohľadávok,
dodržiavania zásad hospodárenia s majetkom mesta a uzatvárania zmluvných vzťahov. Vykonáva

klientske služby ako podateľňu, pokladňu, matričný úrad, evidenciu obyvateľstva, register adries,
vydávanie súpisných a orientačných čísel, osvedčovanie listín a podpisov, činnosť integrovaného
obslužného miesta a ostatné klientske služby (poskytovanie informácií k vydávaným úradným tlačivám,
žiadostiam a iným podaniam, poskytuje informačné a propagačné materiály, brožúry a pod.). Odbor
zabezpečuje úlohy prostredníctvom organizačných zložiek, ktorými sú Referát právny a Klientske

centrum (referát). Organizačný poriadok definuje náplň činnosti oboch referátov. Nadobudnutím
účinnosti tohto organizačného poriadku sa zrušil Organizačný poriadok Mestského úradu v Piešťanoch
č. 3/2016 účinný od 09.11.2016 vrátane jeho dodatkov a rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných
zmenách.

32. Listom zo dňa 03.01.2020 - Žiadosť o prerokovanie výpovede zo strany zamestnávateľa žalovaný
požiadalOdborovúorganizáciuSLOVESvzmysle§74Zákonníkapráceoprerokovanievýpovedepodľa
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce so zamestnancom P.. X. V., X.., vedúcim Oddelenia právnych a
klientskych služieb, dňa 07.01.2020 o 7.00 hod. v kancelárii prednostky MsÚ.

33. Podľa záznamu o prerokovaní výpovede s odborovou organizáciou SLOVES bola dňa 07.01.2020
medzi žalovaným a odborovou organizáciou prerokovaná výpoveď zamestnancovi P.. X. V. podľa § 63
ods.1písm.b)Zákonníkaprácevsúladesčlánkom11ods.2Kolektívnejzmluvynarok2020uzatvorenej
medzi Mestom Piešťany a odborovou organizáciou SLOVES.34. Podľa pracovnej náplne zo dňa 31.08.2019 po prijatí organizačných zmien na MsÚ došlo v prípade
Vedúceho odboru právneho a klientskeho centra v porovnaní s funkciou Vedúceho oddelenia právnych

a klientskych služieb k presnejšej špecifikácii a čiastočnému rozšíreniu pôvodnej pracovnej náplne.

35. Z inzerátov zverejnených na úradnej tabuli Mesta Piešťany, v týždenníku A.B. Piešťany, v mobilnej
aplikácii v OBRAZE ako aj na webovej stránke mesta Piešťany vyplýva, že v období od 13.09.2019 do
70.10.2019vyhlásilžalovanývýberovékonanienapozíciuVedúciodboruprávnehoaklientskehocentra.

36. Svedkyňa J.. L. B., prednostka Mestského úradu v Piešťanoch v čase dania výpovede, pri výsluchu
uviedla, že organizačnú zmenu začala pripravovať s vedením mesta - p. primátorom a viceprimátorom,
kedy si vypočula nejaké požiadavky týkajúce sa spôsobu riadenia alebo zavedenia nového systému
riadenia na mestskom úrade. Výsledkom bol nový organizačný poriadok. Organizačný poriadok mal
2 prílohy, jednou prílohou je organizačná štruktúra, je to tzv. ten pavúk a druhou prílohou je funkčné

členenie, kde sa ustanovujú presné názvy pracovných pozícií, úväzky a jednotlivé zaradenia v rámci
štruktúry. Až po jej ročnom pôsobení sa vrátil žalobca, medzitým sa pokúšali obsadiť toto pracovné
miesto. Toto pracovné miesto bolo potom obsadené a v čase, keď sa vrátil žalobca, uchádzal sa o svoju
pôvodnú pozíciu, ktorá už neexistovala. Čo sa týka organizačnej zmeny, zdôraznila, že táto zmena bola
robená hlavne z hľadiska zmeny procesného riadenia na úrade, kde sa prehodnocovali všetky pozície,

všetky pracovné náplne, všetky platové dekréty. Robil sa úplne nový systém riadenia, čo sa týka hlavne
vedúcich zamestnancov, rozširovali sa im kompetencie. Aj v tomto prípade pôvodná náplň žalobcu bola
omnohoužšia.Ztakýchnajzávažnejšíchvecí,ktorépribudlidotejpracovnejpozície,bolatorozsiahlejšia
oblasť exekučných konaní, pretože tá tam dovtedy nespadala. Tak isto klientske služby, ktoré patrili
pôvodne k tejto pozícii sa zmenili, čo sa týka napr. poklade, popisu jednotlivých pracovných činností

a úplne bol z tejto pozície odčlenený celý úsek organizačný, ktorý pripravuje rokovania mestskému
zastupiteľstva, spracováva uznesenia, ktorý má rozsiahlu pracovnú činnosť a spadajú pod neho aj
informačné technológie. V čase, keď nastúpil žalobca, oznámil, že má záujem o svoju pôvodnú pozíciu,
tak mu vysvetlili organizačné zmeny, ktoré medzi tým na úrade nastali. Organizačné zmeny vyplynuli
z diskusií medzi svedkyňou, primátorom a viceprimátorom, stretávali sa k tomu a rozprávali o tom,

ktoré činnosti treba zabezpečiť, v akom rozsahu. Každý primátor príde s nejakým volebným programom
a cieľom, ktoré chce naplniť a prirodzene sa to potom odzrkadlí okrem iného aj do tejto štruktúry. K
tejto zmene pristúpili z dôvodu nielen poddimenzovanosti úradu, zároveň tam neboli niektoré funkcie
zabezpečené. Organizačné zmeny potom spracovávala svedkyňa, avšak potreba zmeny organizácie
práce na mestskom úrade vyplynula z uvedenej diskusie, nebolo to formou príkazu. Pokiaľ ide o

predmetné oddelenie, pôvodne tam spadalo klientske centrum, nakoniec z dôvodu, že aj práca na
klientskom centre sa prehodnotila a rozšírila, tak klientske centrum odčlenili z tohto odboru. Vytvorili aj
jedno pracovné miesto na exekúcie a prijali jednu kolegyňu. Museli jedného zamestnanca prijať, lebo
jeden na to nestačil. V rámci odboru právneho nastúpila právnička, chytila sa roboty, avšak nestíhali sa
exekúcie riešiť, tak vzniklo ešte jedno pracovné miesto na exekúcie. Toto bola jedna z tých pracovných

pozícií, ktoré vznikli ako nové. Pokiaľ ide o postup pri prerokovaní výpovede, keď sa dozvedeli, kedy
žalobca príde do práce, v skorých raňajších hodinách zavolali zástupcov odborov, kde prerokovali to,
že žalobca prišiel, chce nastúpiť, je o tom spísaná riadne zápisnica priamo na tom sedení, podpísaná
prítomnými, ktorí tam boli a po prerokovaní všetci odišli, potom prišiel žalobca, a spoločne s ním riešili
ponuku. Sedenie s odborovou organizáciou bolo v kancelárii svedkyne. Pokiaľ ide o odbory a oddelenia,

čo sa týka samotného pojmu, nevidí tam rozdiel. Je to len terminologické pomenovanie. Bežne sa
stretáva s tým na iných úradoch, že majú buď oddelenie alebo odbory alebo referáty. Pojem odbor,
oddelenie či referát je otázka organizačného poriadku, ako sa to v organizačnom poriadku ustanoví.
Počas práceneschopnosti nerobili voči žalobcovi žiadne úkony. Všetky novovzniknuté pracovné miesta,
všetkymiestavedúcichnovýchodborovboliobsadzovanévýberovýmkonaním.Keďžalobcamalzáujem

o takúto pracovnú pozíciu, mohol sa uchádzať o takúto funkciu, nakoľko boli inzerované. Žalobcovi
ponúkli voľné pracovné miesta, ale voľné pracovné miesto s jeho vzdelaním nebolo k dispozícií v tom
čase. Na otázku, kto vykonával po zmene organizačnej štruktúry vedúceho odboru právneho uviedla,
že tam bol poverený niektorý zamestnanec z úradu, bola tam dosť veľká obmena a väčšinou do tej
funkcieniktonechcelísť.Naotázku,čobrániložalovanému,abydonástupudoprácežalobcu,čocelkom

zrejme bolo možné ukončenie PN vypočítať vzhľadom na podpornú dobu PN maximálne 12 mesiacov,
aby do tej doby bol niekto povereným vedením toho oddelenia, uviedla, že takto sa to nikdy neriešilo, že
by vypočítavali pravdepodobnosť, kedy sa zamestnanec vráti alebo nevráti. Na otázku súdu, či počaspráceneschopnosti žalobcu žalovaný kontaktoval žalobcu o tom, že bolo vyhlásené výberové konanie,
svedkyňa uviedla, že takúto vedomosť nemá. Ponuka bola zverejnená.

37. Podľa § 214 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je
to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku
medzitýmnymrozsudkom.Súdmôženanávrhstranymedzitýmnymrozsudkomrozhodnúť,čituje,alebo
nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

38. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

39. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

40. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

41. Podľa § 61 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.

42. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby.

43. Podľa § 62 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce, výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná
výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec
stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať

doterajšiu prácu, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu
doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov.

44. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie

zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane
nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu,

45. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z

dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá
možnosťzamestnancaďalejzamestnávať,atoaninakratšípracovnýčasvmieste,ktorébolodohodnuté
ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú
mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť
predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

46. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

47. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinnýprerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,

že k prerokovaniu došlo.

48. Podľa § 11a ods. 1 Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán,
zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je
zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa

osobitného predpisu.

49. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon

alebo osobitný predpis.

50. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

51.Podľa§79ods.1a2Zákonníkapráce,akzamestnávateľdalzamestnancovineplatnúvýpoveďalebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

52. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych

vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na
pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za
to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného
stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.

53. Súd prvej inštancie riadiac sa intenciami odvolacieho súdu vo veci opätovne riadne konal a rozhodol.
Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Trnave k.
24CoPr/5/2022 - 358 zo dňa 06.12.2022 vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J.. L. B., pripustil
zmenu žaloby správnym procesným postupom a vec opätovne vyhodnotil.

54. Nakoľko predmetom konania bola žaloba o určenie neplatnosti výpovede ako aj o náhradu mzdy
podľa § 79 Zákonníka práce, súd mal za to, že v záujme hospodárnosti konania je dôvodné rozhodnúť
najskôr o prvom uplatnenom nároku žalobcu, t. j. o určení neplatnosti výpovede danej žalobcovi zo
strany žalovaného, keďže predpokladom pre rozhodovanie o nároku na náhradu mzdy je právoplatné

rozhodnutie o platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a teda že sú tu dôvody na
vydanie medzitýmneho rozsudku. Súd tak týmto medzitýmnym rozsudkom rozhodol najskôr o základe
nároku, keďže žalovaný počas konania zároveň navrhol, aby súd rozhodol, že od žalovaného nemožno
spravodlivo žiadať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.

55. Po vykonanom dokazovaní v časti o určenie neplatnosti výpovede zo strany žalovaného zo dňa
07.01.2020 danej žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dospel súd k záveru, že žaloba
je v tejto časti dôvodná a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.56.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdnespornezapreukázané,žežalobcaakozamestnanecpracoval
u žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako vedúci oddelenia právnych a klientskych
služieb, keď dňa 07.01.2020, po nástupe do práce po dlhodobej práceneschopnosti trvajúcej od

16.01.2019do06.01.2020,mubolazostranyžalovanéhozamestnávateľadoručenávýpoveďpodľa§63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pričom ako dôvod výpovede bolo uvedené, že sa stal nadbytočným v
dôsledkuorganizačnejzmenyprijatejrozhodnutímzamestnávateľač.1/2019oorganizačnýchzmenách,
ktorým bolo zrušené aj pracovné miesto žalobcu, t. j. vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb.
Listom zo dňa 22.03.2020 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom pokračovaní pracovného

pomeru.

57. V prípade uplatnenia nároku o neplatnosť skončenia pracovného pomeru sa musí súd prioritne
zaoberať vyriešením otázky, či žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa
§ 77 Zákonníka práce, pretože ide o lehotu prekluzívnu, kedy neuplatnením práva v určenej lehote
dochádza k jeho zániku. V konaní bolo nesporné, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 07.01.2020

a pracovný pomer mal skončiť uplynutím výpovednej doby dvoch mesiacov dňa 31.03.2020. Žalobca
podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy na súd dňa 28.05.2020, čiže v zákonnej,
dvojmesačnej lehote.

58.Povyhodnotenívyššieuvedenéhosúdžalobuskúmalvintenciáchustanovení§61ods.1aods.2a§

70 Zákonníka práce, teda či predmetná výpoveď z pracovného pomeru spĺňa hmotnoprávne podmienky
platnostivtomzmysle,čižalovanýzamestnávateľdodržalzákonnúpísomnúformutohtojednostranného
právneho úkonu, či v ňom skutkovo vymedzil dôvod výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom a či ho doručil žalobcovi ako zamestnancovi.

59. Sporom dotknutá výpoveď spĺňa po obsahovej stránke formálne náležitosti v tom zmysle, že bola
urobená písomne a je v nej uvedený dôvod tak, že ho nie je možné zameniť s iným dôvodom a zároveň
bola výpoveď žalobcovi doručená.

60. Súd následne skúmal, či výpoveď z pracovného pomeru spĺňa aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku

svojej platnosti, a to, či žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v § 74
Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 03.01.2020 požiadal odborovú organizáciu SLOVES o
prerokovanie výpovede žalobcovi dňa 07.01.2020 o 07.00 hod. v kancelárii prednostky Mestského úradu
Piešťany. Zo záznamu o prerokovaní výpovede s odborovou organizáciou SLOVES vyplýva, že výpoveď

žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bola prerokovaná, čo svojimi podpismi potvrdili
predsedníčka Závodného výboru Mestského úradu Piešťany a splnomocnený zástupca predsedníčky
závodného výboru Mestskej polície mesta Piešťany. Svedkyňa J.. L. B. pri výsluchu potvrdila, že pred
stretnutím so žalobcom v skorých raňajších hodinách zavolali zástupcov odborov, kde prerokovali
výpoveď, je o tom spísaná riadne zápisnica, podpísaná prítomnými, ktorí tam boli. Potom prišiel žalobca.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovaný ako zamestnávateľ splnil svoju zákonnú povinnosť podľa §
74 Zákonníka práce výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

61. Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru
adresovaný druhému účastníkovi, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru. Pre platnosť

tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Formálnymi náležitosťami
sú písomná forma výpovede a jej doručenie druhej strane. Ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ ide
o formálne náležitosti výpovede, súd mal za to, že tieto boli splnené, keď výpoveď bola v písomnej
forme, je z nej zrejmé, komu bola výpoveď daná, z akého dôvodu (nadbytočnosť na základe rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačných zmenách) i odkaz na právnu úpravu (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce) a bola riadne doručená žalobcovi. Obsahovou náležitosťou výpovede (v prípade výpovede zo
strany zamestnávateľa) je potom uplatnenie dôvodu uvedeného v Zákonníku práce, ktorý dôvod sa
musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a aby bolo zrejmé, aké sú
skutočné dôvody, ktoré vedú zamestnávateľa k tomu, že rozväzuje pracovný pomer so zamestnancom.
Zmyslom ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce je, aby zamestnanci boli proti výpovedi primerane

chránení, aby sa mohli brániť, že výpovedný dôvod nie je daný. Súd preto ďalej skúmal, či označený
dôvod výpovede z pracovného pomeru bol daný, či dôvod uvedený vo výpovedi obstojí ako výpovedný
dôvod,nakoľkozamestnávateľmôžedaťzamestnancovivýpoveďibazdôvodovvýslovneuvedenýchv§
63 ods. l Zákonníka práce, ktorý dôvod musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniťs iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Predpokladom platnej výpovede je zároveň existencia
dôvodu výpovede v čase výpovede. To, či skutočne došlo k organizačnej zmene zakladajúcej dôvod
výpovede, kto, kedy, akým rozhodnutím a o akých konkrétnych zmenách rozhodol a či tieto zmeny

existovali v čase výpovede, je vecou dokazovania o existencii použitého výpovedného dôvodu.

62.Vzhľadomnadôvoduvedenývpredmetnejvýpovedizodňa07.01.2020súdvychádzalzustanovenia
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý obsahuje výpovedný dôvod spočívajúci v tzv. vnútorných
organizačných zmenách, ktoré vyúsťujú do nadbytočnosti zamestnanca. Predpoklady použitia

výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sú existencia organizačnej zmeny
(písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tejto zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná (objektívne
jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť
zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami
dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ
ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.

V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu sa skúma, či organizačná
zmena urobila zamestnanca nadbytočným. Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné
miesto, ktoré je k dispozícii v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve,

prípadne jeho kvalifikácii. Splnenie tejto ponukovej povinnosti musí preukázať zamestnávateľ. O výbere
zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie je v zásade oprávnený v
tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

63. V danom prípade písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej mal žalovaný stratiť

možnosť naďalej zamestnávať žalobcu ako svojho zamestnanca a v dôsledku ktorého sa žalobca mal
stať podľa žalovaného nadbytočným, predstavuje Rozhodnutie zamestnávateľa o iných organizačných
zmenách č. 1/2019 s účinnosťou od 01.09.2019. Podľa tohto rozhodnutia organizačné zmeny spočívali
okrem iného aj v tom, že sa zrušil pôvodný organizačný útvar „Oddelenie právnych a klientskych služieb“
a vznikla nová organizačná zložka „Odbor právny a klientskeho centra“, bola zrušená pôvodná funkcia

(pracovné miesto) „Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb“ a vznikla nová funkcia (pracovné
miesto) „Vedúci odboru právneho a klientskeho centra“.

64. I keď súd v konaní o žalobe na určenie neplatnosti výpovede danej z dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene (také

rozhodnutie nie je právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale iba skutočnosťou, ktorá
je hmotnoprávnym predpokladom pre skončenie pracovného pomeru), zaoberá sa však ním ako jedným
z predpokladov, ktoré zákon ustanovuje pre platnosť výpovede, a to vzhľadom na okolnosti, ktoré tu
boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie bolo preto
posúdenie toho, v čom spočívala organizačná zmena u žalovaného prijatá predmetným rozhodnutím a

následne toho, či táto organizačná zmena odôvodňuje použitie výpovede podľa ustanovenia § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, t. j. či prijatá organizačná zmena je v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou
žalobcu.

65. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žalovaný (ktorý bol v tejto časti nositeľom

dôkazného bremena), nepreukázal existenciu ním tvrdeného dôvodu výpovede, a to, že žalovaný sa
stal v dôsledku prijatých organizačných zmien nadbytočným a preto tento výpovedný dôvod neobstojí.
Žalovanýnepreukázaltaknadbytočnosťžalobcu,akoanipríčinnúsúvislosťmedziorganizačnouzmenou
a tvrdenou nadbytočnosťou žalobcu. V súdenom spore nemožno hovoriť o nadbytočnosti žalobcu už
len z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný naďalej potreboval práce vykonávané

žalobcom, dokonca vo väčšom rozsahu (keď sama zástupkyňa žalovaného uviedla, že išlo o novú
pozíciu s rozsiahlejšou náplňou práce; došlo k rozšíreniu napr. o exekúcie). Z vykonaného dokazovania
nad všetku pochybnosť vyplynulo, že rozdielnosť pracovných náplní zrušeného pracovného miesta
žalobcu - Vedúci oddelenia právnych a klientskych služieb a novovytvoreného pracovného miesta -
Vedúci odboru právneho a klientskeho centra je minimálna a žalobca spĺňal predpoklady na výkon

práce na tejto pracovnej pozícii. Podobné sú nielen názvy pracovných miest, ale aj ich pracovná
náplň. Porovnaním predmetných pracovných náplní je zjavné, že pracovná náplň vedúceho odboru
právneho a klientskeho centra bola umelo rozšírená, aby pôsobila, že sa skutočne jedná o rozsiahlejšiu
pracovnú náplň, než v prípade vedúceho oddelenia právnych a klientskych služieb, avšak niektoréčinnosti sú len naoko podrobnejšie (napr. riadi, koordinuje a kontroluje prácu na oddelení právnych
a klientskych služieb/riadi, organizuje, koordinuje hodnotí a kontroluje prácu a činnosť zamestnancov
odboru právneho a klientskeho centra), niektoré činnosti sú uvádzané nad potrebný rámec, nakoľko

majú byť automatické a prirodzené bez písomného zakotvenia (vytvára priaznivé podmienky na plnenie
úloh zamestnancami odboru), niektoré vyplývajú priamo zo zákona resp. z podstaty práce (odborne sa
vzdeláva a zvyšuje si odbornú kvalifikáciu) a pod. Aj keď je pracovná náplň rozvedená do podrobností
v širšom znení, neznamená to, že je aj obsahovo širšia. Je tak zrejmé, že žalovaný aj po predmetnej
organizačnej zmene potreboval práce vykonávané žalobcom, žalobca sa nestal nadbytočným, nedošlo

ani k zníženiu počtu zamestnancov žalovaného, čím nebola splnená podmienka pre platnosť výpovede.
V rámci Odboru právneho a klientskeho centra, na referáte právnom bola dokonca prijatá nová
zamestnankyňa na pracovné miesto referenta pre exekúcie, čo vyplynulo z výsluchu svedkyne, ktorá
tiež uviedla, že toto bola jedna z tých pracovných pozícií, ktoré vznikli ako nové. Súd konštatuje, že aj
na uvedenú pracovnú pozíciu mal žalovaný právnické vzdelanie. Z výpovede svedkyne RNDr. Denisy
Bartošovej tiež vyplynulo, že nie je rozdiel medzi v pojmoch oddelenia a odbory, je to len terminologické

pomenovanie, čiže pojem odbor, oddelenie, či referát je otázka organizačného poriadku. Žalovaný
zároveň po prijatí rozhodnutia o iných organizačných zmenách, na základe ktorého sa mal stať žalobca
nadbytočným, vyhlásil v období od 13.09.2019 do 07.10.2019 (počas trvania práceneschopnosti žalobcu
a trvania pracovného pomeru žalobcu), výberové konanie na novú funkciu (pracovné miesto) Vedúci
odboru právneho a klientskeho centra. V konaní bolo nesporné, že novovytvorené pracovné miesto

Vedúceho odboru právneho a klientskeho centra (takmer identické s pracovným miestom Vedúceho
oddelenia právnych a klientskych služieb) žalovaný žalobcovi neponúkol, pričom ju obsadzoval po prijatí
organizačných zmien výberový konaním. Zástupkyňa žalovaného potvrdila, že nakoľko sa v prípade
žalobcu jednalo o dlhodobú práceneschopnosť, žalobcu počas nej nekontaktovali. V danom prípade
však ide o špecifickú situáciu, keď k zrušeniu pracovného miesta došlo počas práceneschopnosti

zamestnanca. Nielenže sa žalobca nestal nadbytočným, keďže žalovaný potreboval práce vykonávané
žalobcom minimálne v pôvodnom rozsahu (keď žalovaný tvrdí, že došlo k rozšíreniu náplne), navyše
tak žalovaný podľa názoru súdu konal v rozpore s ustanovením § 157 od. 3 Zákonníka práce,
v zmysle ktorého po vrátení žalobcu do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti bol
žalovaný ako zamestnávateľ povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu, a ak to nie je možné, tak na

inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Žalovaný nečakal na žalobcu s výberovým konaním,
napriek tomu, že bezprostredne po organizačnej zmene do času výberového konania, bol výkonom
práce Vedúceho odboru právneho a klientskych služieb dočasne poverený zamestnanec úradu (podľa
výpovede svedkyne sa menili a väčšinou do tej funkcie nikto nechcel ísť), ani žalobcu ako svojho
zamestnanca nekontaktoval počas práceneschopnosti ohľadom prijatej organizačnej zmeny, ktorá sa ho

bytostne týkala, čo podľa názoru súdu nie je súladné s dobrými mravmi a skôr evokuje dojem účelovosti
prijatej organizačnej zmeny, ani žalobcovi po nástupe do práce neponúkol dohodu o zmene pracovných
podmienok, ale na výber mu dal rovno dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď. Žalobca
tak nekonal v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a žalobcovi počas jeho práceneschopnosti
nevytvoril rovnaké podmienky ako ostatným dotknutým zamestnancom nachádzajúcim sa v rovnakej

situácii. Konanie žalovaného v prípade žalobcu bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale vykazovalo
aj znaky diskriminačného konania. V súvislosti s týmto právnym záverom súd poukazuje na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/234/2018 a 4Cdo/39/2003. Pokiaľ žalovaný konal voči žalobcovi
- z dôvodu jeho momentálne nepriaznivého zdravotného stavu - v tom istom čase a mieste odlišne
ako voči iným zamestnancom, nevytvoril žalobcovi rovnakú možnosť prijať osobné rozhodnutie v

situácii, ktorá nastala po rozhodnutí o organizačnej zmene; konanie žalovaného malo teda znaky
diskriminácie a rozporu so zásadou rovnakého zaobchádzania. I keď v konaní nevyšlo najavo, že by
výpoveď bola osobne zameraná priamo voči žalobcovi, bola účelová, vzhľadom na komplexnú zmenu
organizačnej štruktúry po nástupe nového primátora, keďže najavo vyšlo to, že výpovede dostali aj
ďalší vedúci oddelení. Samotná svedkyňa, ktorá zastrešovala a vypracovala predmetnú organizačnú

štruktúru, uviedla, že každý primátor príde s nejakým volebným programom a cieľom, ktoré chce naplniť
a prirodzene sa to potom odzrkadlí okrem iného aj do tejto štruktúry. Na základe uvedeného dospel
súd k presvedčeniu, že Rozhodnutie zamestnávateľa o iných organizačných zmenách č. 1/2019 bolo
účelové, bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať prácu žalobcu. Súd zároveň konštatuje,
že tu automaticky chýba príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu,

keď príčinou má byť organizačná zmena a dôsledkom nadbytočnosť, a nie naopak. Súd pritom
podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 12.04.2005, sp. zn. 21
Cdo 2095/2004, podľa ktorého „o rozhodnutie o organizačnej zmene by u žalovanej mohlo ísť iba vtedy,
keby jeho účelom (zmyslom) bolo zníženie stavu zamestnancov alebo zmena v ich kvalifikačnom zloženíoproti stavu, ako ho predpokladala doterajšia "organizačná schéma" alebo do tej doby platný najvyššie
prípustný stav jej zamestnancov; také opatrenie však žalovaná neprijala.“

66. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa boli od počiatku sledované iné ciele a že zamestnávateľ
iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol
naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z
hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu
zamestnávateľa s dobrými mravmi (R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3 Cdo 33/2008).

67.Priposudzovanídôvodnostižalobyvčastiplatnostivýpovededanejžalobcovipodľa§63ods.1písm.
b) Zákonníka práce dospel súd k záveru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa žalobca na základe
organizačnej zmeny č. 1/2019, v dôsledku ktorej mal byť so žalobcom skončený pracovný pomer, stal
nadbytočným. Následkom organizačnej zmeny nebolo zníženie počtu zamestnancov. Žalovaný mal

možnosťžalobcuďalejzamestnávaťprácamidohodnutýmivpracovnejzmluve,keďžeajpoorganizačnej
zmenepotrebovalprácevykonávanéžalobcomvminimálnepôvodnomrozsahu.Týmistýmrozhodnutím
zamestnávateľa došlo k zrušeniu a zároveň aj k vzniku pracovného miesta s pracovnou náplňou, ktorú
žalobca pre žalovaného vykonával a následne aj k jej obsadeniu. V danom prípade tak nebola splnená
hmotnoprávna podmienka pre platnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, keďže

žalobca sa nestal nadbytočným z dôvodov uvedených v predmetnej výpovedi.

68. V konaní bolo navyše preukázané, že pôvodná pracovná pozícia žalobcu nebola reálne zrušená, ale
len premenovaná a rozhodnutie o iných organizačných zmenách č. 1/2019 nesledovalo zníženie počtu
zamestnancov objektívne vyvolané zmenou organizácie práce s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce.

Predmetnou organizačnou zmenou žalovaný sledoval aj iné ako ním uvádzané ciele, a to obsadenie
zrušených a následne novovzniknutých pracovných miest konkrétnymi osobami a takého konanie je
nevyhnutnéposúdiťakozakonanievrozporesdobrýmimravmiapretojevýpoveďzpracovnéhopomeru
daná žalobcovi zneužitím práva a právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi bez existencie právne
relevantného výpovedného dôvodu, ktorý je preto aj podľa 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 13

ods. 3 Zákonníka práce neplatný.

69. Zosumarizujúc vyššie zmienené, po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, dospel súd k
záveru, že v prejednávanom prípade žalovaný ako zamestnávateľ jednak nepreukázal, že bol daný
výpovedný dôvod, ktorý uplatnil vo výpovedi, ďalej bolo preukázané, že uplatnenie výpovede bolo

účelové v rozpore s dobrými mravmi, preto súd určil, že výpoveď zo strany žalovaného zo dňa
07.01.2020 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce daná žalobcovi je neplatná.

70. Vzhľadom vyššie uvedený záver sa potom súd nezaoberal ďalšími možnými dôvodmi neplatnosti
predmetnej výpovede (napr. či žalovaný počas dvoch mesiacov znovu utvoril zrušené pracovné miesto

a prijal po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca, komplexné
posúdenie splnenia ponukovej povinnosti, existenciu voľného pracovného miesta), keďže na posúdenie
platnosti výpovede postačovalo zhodnotenie už zmienených podmienok platnosti výpovede.

71. S poukazom na prezentovaný záver, súd preto nevyhodnocoval všetky vykonané dôkazy, ale len tie

dôkazy, ktoré považoval v danej veci za zásadné a právne významné pre rozhodnutie.

72. Pokiaľ ide o odvolaním napadnutú výpoveď svedka Jozefa Vatra, na túto súd pri rozhodnutí nijako
neprihliadal, vzhľadom na to, že výsluch nebol vykonaný zákonným spôsobom a boli dané pochybnosti
o nezaujatosti svedka, ktorý bol pôvodne v konaní zúčastnený na strane žalovaného a výsluch súd ani

neopakoval, nakoľko na výsluchu tohto svedka žalobca nakoniec netrval.

73. Súd vyhovel žalobe aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným trvá.

74. Vychádzajúc z ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak súd určí, že výpoveď z pracovného
pomeru je neplatná a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, aby ho naďalej zamestnával, o trvaní
pracovného pomeru netreba rozhodovať, pretože pracovný pomer trvá automaticky zo zákona. V
konaní bolo nesporné, že žalobca listom zo dňa 22.03.2020 oznámil žalovanému, že trvá na svojomďalšom zamestnávaní. Keďže súd vo výroku I. rozsudku zároveň určil, že výpoveď je neplatná,
platí, že zo zákona pracovný pomer žalobcu trvá bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať,
a to samotnou právoplatnosťou výroku I.. Súd však nepriamo o tom, či pracovný pomer trvá alebo

nie, rozhoduje iba v prípade, že by zamestnávateľ žiadal rozhodnúť o tom, že nie je možné od
neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Iba v prípade vznesenia takejto
požiadavky zo strany žalovaného ako zamestnávateľa je naliehavý právny záujem na určení ďalšieho
trvania pracovného pomeru žalobcu ako zamestnanca u žalovaného. Keďže takýto návrh zo strany
žalovaného bol vznesený, žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Bez námietky

žalovaného, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával,
by išlo o nadbytočný výrok.

75. Zo všeobecného pravidla o tom, že v prípade neplatnej výpovede sa pracovný pomer zamestnanca
nekončí, existuje výnimka a jej aplikácia závisí na posúdení každého konkrétneho prípadu súdom.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce môže súd aj napriek neplatnej výpovedi určiť, že nemožno od

zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, a v takom prípade
sa pracovný pomer zamestnanca končí právoplatným rozhodnutím súdu. Zákonník práce nedefinuje
skutočnosti, pre ktoré nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Súd nie je oprávnený skúmať, či sú tu také dôvody z vlastnej iniciatívy a je v tomto
ohľade plne viazaný len návrhom zamestnávateľa (žalovaného), na ktorého sa v tomto presúva

dôkazné bremeno. Zamestnávateľ musí navrhnúť a preukázať dôvody, ktoré vedú k tomu, že nemožno
od neho spravodlivo požadovať, aby zamestnanca, ktorý namieta platnosť skončenia pracovného
pomeru, naďalej zamestnával. V tomto smere pojem „spravodlivo“ treba vykladať s prihliadnutím na
základné zásady Zákonníka práce, zahŕňajúc najmä súlad s dobrými mravmi. Pôjde preto o výnimočné
prípady, najčastejšie pri porušení pracovnej disciplíny. Nebudú to však okolnosti, ktoré vyplývajú napr.

z organizačnej zmeny vo vzťahu k nadbytočnosti zamestnanca a následnej výpovede, nakoľko táto
okolnosť je predmetom skúmania splatnosti skončenia pracovného pomeru, a nemôže predstavovať
výnimku, pre ktorú spravodlivo nemožno požadovať od zamestnávateľa, aby zamestnanca prestal
zamestnávať. Súdy judikovali, že dôvod, pre ktorý zamestnávateľ navrhuje, aby súd určil, že nie je
možnéodnehospravodlivopožadovaťďalšiezamestnávaniezamestnanca,nemáspočívaťvsamotnom

výpovednom dôvode, ktorý bol podkladom pre výpoveď.

76. Námietku, že od žalovaného nemožno požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával, žalovaný
odôvodnil tým, žalobca síce oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ale žiadne z ponúknutých miest
neprijal a ani sa nezúčastnil výberových konaní vyhlásených žalovaným a z tohto dôvodu žalovaný

považuje návrat žalobcu na svoju pôvodnú pracovnú pozíciu u žalovaného za nemožný, pretože
žalovaný neeviduje takúto pracovnú pozíciu, ktorá by nebola obsadená. Takto špecifikovaný dôvod súd
vyhodnotil ako nedostatočný a nespôsobilý preukázať dôvodnosť zákonnej výnimky v tomto prípade,
že napriek určeniu neplatnosti výpovede nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával. Žalovaným uvedený dôvod je skôr tým neprípustným prípadom, ktorý má pôvod v

okolnostiach organizačnej zmeny, nadbytočnosti a teda výpovednom dôvode. Povinnosťou žalovaného
bolo uviesť, v čom spočíva ospravedlniteľný dôvod, na základe ktorého by mal súd rozhodnúť, že
pracovný pomer končí. Námietku žalovaného, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu
naďalej zamestnával, súd vyhodnotil ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena. Uvedené
vyhodnotenie námietky sa prejavilo vo výroku rozsudku určením, že pracovný pomer trvá.

77. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu, aplikujúc
zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec, súd posúdil žalobu v časti určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru ako dôvodnú, žalobe čo do základu vyhovel, určil, že skončenie
pracovného pomeru žalobcu na základe výpovede zo dňa 07.01.2020 je neplatné a po vyhodnotení

námietky žalovaného, že nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej
zamestnával, súd zároveň určil, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá.

78. Po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku bude predmetom konania rozhodovanie o nároku
žalobcu na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce spolu s posúdením žiadosti žalovaného

nepriznať, resp. primerane znížiť náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov.

79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.80. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

81. V súlade s citovanými ustanoveniami bude o nároku na náhradu trov konania rozhodnuté v
rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, nakoľko až po rozhodnutí o všetkých uplatnených nárokoch
žalobcu bude možné podľa § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania podľa pomeru úspechu strán
vo veci, vrátane trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.