Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 24, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35PP/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011022
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124011022.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného: K. V.,
nar. XX.XX.XXXX v T., na verejnom zasadnutí konanom na Okresnom súde Trnava prostriedkami
diaľkovej komunikácie dňa 24.05.2024, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66

ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: K. V., nar. XX.XX.XXXX v T., t. č. vo výkone
trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. XT/XX/
XXXX, zo dňa 26.02.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XT/XX/XXXX,
zo dňa 02.03.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa
25.10.2018, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.04.2024 bol na tunajší súd doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody.

Odsúdený vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia
slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava III, sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 02.03.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava
III, sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 25.10.2018 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), písm. f)
Trestného zákona a prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a trest
odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava I, sp. zn. XT/XX/XXXX, zo dňa 26.02.2018 za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, pričom ich

predpokladaný koniec má mať dňa 20.06.2025. Lehota podľa § 66 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona
uplynula dňa 20.04.2024.

Naverejnomzasadnutíbolioboznámenélistinnédôkazy,atohodnotenieÚVTOS,skrátenývýpisklienta,
aktuálny odpis RT, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. XT/XX/XXXX a trestný rozkaz
Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. XT/XX/XXXX.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 16.05.2024 vyplýva, že odsúdený bol
do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený dňa 12.04.2023. V rámci vnútornej diferenciácie je
umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“. Jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej
úrovni, bez negatívnych poznatkov. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava. Príkazy a
nariadeniapríslušníkovplníarešpektuje,vkolektíveodsúdenýchkonfliktnésituácienevyvoláva.Osobnú

a kolektívnu hygienu dodržiava, chodí riadne ustrojený a dbá o svoj zovňajšok. V osobných veciach si
udržiava náležitý poriadok. Z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu. Doposiaľ nebol v ÚVTOSHrnčiarovce nad Parnou disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Odsúdený nie je pracovne
zaradený zo zdravotných dôvodov. Na oddiele sa podľa potreby zaraďuje do činností súvisiacich so
všeobecným rozvojom osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a poriadku ubytovacích a

spoločných priestorov ústavu. Uvedené činnosti vykonáva svedomito. Počas výkonu trestu udržiava
kontakt iba formou korešpondencie so synovcom. Pred výkonom trestu býval na adrese Bratislava,
Podkerepušky v chatovej oblasti, s rovnakou perspektívou aj po výkone trestu. K svojmu trestnému činu
verbalizuje kritický postoj, je schopný analyzovať a identifikovať okolnosti, ktoré ho viedli k páchaniu
trestnej činnosti. Konfliktnú situáciu mal riešiť inak. Svoju vinu priznáva a ľutuje. Počas spáchania

trestného činu priznáva nadmerné užívanie alkoholu. Deklaruje, že viac ako šesť rokov abstinuje zo
zdravotných dôvodov. Možno konštatovať, že odsúdený si stanovené ciele programu zaobchádzania
plní. Resocializačná prognóza je u odsúdeného menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je
stredné. V súčasnosti je voči nemu vedené ďalšie trestné stíhanie a má evidovaný jeden neprávoplatný
trest nariadený Okresným súdom Trnava so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia v
dĺžke dvanásť mesiacov. Na základe uvedených skutočností riaditeľ ÚVTOS odporúča podmienečné

prepustenie odsúdeného s probačným dohľadom.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený bol doposiaľ 10-krát súdne trestaný.

Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že v hodnotení neprišlo k

žiadnym zmenám, záver hodnotenia zostáva nezmenený.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí v rámci konečného návrhu uviedol, že v
prípade odsúdeného nie sú splnené podmienky na podmienečné prepustenia a navrhol, aby súd návrhu
nevyhovel a tento zamietol.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že na podanom návrhu trvá, mrzí ho, čo sa stalo, polepší sa,
chce podnikať a viesť riadny život.

Podľa § 415 ods. 2 Tr. por., o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby

odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby
alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zák., súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo
výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,
b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu

odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;

súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zák., pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby
uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžumať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,

že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko
rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo
vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,
nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny
nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal
vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.

Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody
ku dňu 20.04.2024. Ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti odsúdeného je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná (prvá materiálna) podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich
pracovných i mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na
výkon trestu preukázal polepšenie, podľa názoru súdu je splnená.

Na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody je
možné konštatovať, že táto zákonná materiálna podmienka je u odsúdeného splnená. Vo vzťahu k
odsúdenému neboli konštatované žiadne závažné negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré
by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej podmienky. Počas výkonu trestu bol pracovne zaradený
pri udržiavaní čistoty v ústave, s jeho pracovnou morálkou sú nadriadení spokojní. V rámci programu

zaobchádzania plní stanovené ciele a k trestnej činnosti má kritický postoj.

Nazákladezhodnoteniauvedenýchpoznatkovsúdkonštatuje,žeodsúdenýpreukázalpolepšeniepočas
výkonu trestu.

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.

Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským

normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú
je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade
prepustenianaslobodupovedieriadnyživot,t.j.životvsúladesprávnymi,morálnymiaetickýminormami
spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje
právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú
dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. V zmysle odborných názorov
„zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní

stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyjetotižnamiestelenvtomprípade,akvzhľadomkuvšetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol.
Trestní zákonník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952).

Trestná minulosť odsúdeného všeobecne predstavuje dôležité hľadisko pri posudzovaní splnenia
podmienok na podmienečné prepustenie, avšak hodnotenie prognózy vedenia riadneho života v
budúcnosti zásadne nemôže byť založené len na nej. Výkon uloženého trestu má na odsúdenéhovplývať tak, aby došlo k jeho polepšeniu bez ohľadu na to, či bude alebo nebude podmienečne
prepustený. Podstatou úvah súdu pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného
je v konečnom dôsledku ustálenie dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti i na

slobode riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy.

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré
je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je
potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúma
komplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové
vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je
odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať

prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život
v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Bratislava III, pôvodne s podmienečným odkladom, za prečin krádeže a následne bude

vykonávať trest uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I za prečin výtržníctva.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že má okrem uvedených záznamov aj ďalších 8 predchádzajúcich
odsúdení za druhovo identickú majetkovú trestnú činnosť (krádeže, v jednotlivých prípadoch v súbehu
s prečinom poškodzovania cudzej veci). V týchto prípadoch súdy ukladali odsúdenému podmienečné

trestyodňatiaslobody.Odsúdenýsanapriektomutrestnejčinnostinaďalejdopúšťal,očomsvedčíďalšia
početná trestná činnosť, vrátane trestnej činnosti, za ktorú v súčasnosti vykonáva trest.

Resocializačná prognóza je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy (podľa hodnotenia
ústavu).

Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, podľa názoru súdu tieto sú zjavné. V tomto
prípade mnohopočetná recidíva odsúdeného (10 odsúdení v odpise registra trestov) nepochybne svedčí
v prospech záveru, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty s podmienečným
odkladom, na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu

nezabránili v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Skúsenosti s jeho predchádzajúcim spôsobom života,
najmä početnosť a druhová recidíva pri páchaní trestnej činnosti, a opakovanie páchania ďalšej trestnej
činnosti (špeciálna recidíva) napriek ukladaným podmienečným trestom odňatia slobody svedčia o
nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného.

Správania odsúdeného v minulosti a jeho terajší postoj k trestnej činnosti neumožňuje vysloviť sa v
prospech jeho možnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Takéto
očakávanie je u odsúdeného podľa názoru súdu nereálne, pretože odsúdený už mal v minulosti šancu
v podobe mierneho potrestania formou alternatívnych trestov preukázať, že vie viesť riadny život, túto
možnosť nevyužil, opakovane sa dopúšťal trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený.

Zuvedenéhodôvodusúdmáobavu,že ajvprípadepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody,odsúdenýnebudeviesťriadnyživot,keďžepredchádzajúcemiernejšieformypotrestanianemali
na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. Súd je toho názoru, že odsúdený ako niekoľkonásobný recidivista
spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a nezmierňuje obavu z páchania trestnej

činnosti.

Napriek tomu, že odsúdený v prostredí ústavu na výkon trestu odňatia slobody preukazuje svojim
správaním polepšenie, jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na slobode v čase, kedy sa zjavne
výchovný účel trestov nespojených s odňatím slobody, minul účinkom, neumožňujú súdu dospieť k

záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia z
výkonu trestu.Pri porovnaní správania odsúdeného na slobode s jeho správaním v ústave na výkon trestu má súd
za to, že k právne aprobovanému správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu
počas výkonu trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného preto prevažuje legitímna potreba ochrany

spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

Za takýchto okolností preto súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd
preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len úplným výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský
súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.