Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Cpr/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8722203007
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8722203007.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu A. B. C., D., nar.

XX.X.XXXX, bytom A. E. XX, XXX XX D., právne zastúpený Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so
sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov proti žalovanému Spojená škola so sídlom Masarykova 24, 080 01
Prešov, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom Masarykova 16,
080 01 Prešov, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne na Okresný súd Poprad dňa 26.10.2022 domáhal, aby súd
vydal rozsudok s výrokom, že skončenie pracovného pomeru žalobcu výpoveďou zo dňa 4.5.2022 je
neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. Zároveň sa domáhal aj určenia, že
žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy odo dňa, keď žalobca oznámil žalovanému, že
trvá na ďalšom zamestnávaní až do dňa, kedy žalovaný umožnil žalobcovi pokračovať v práci, pričom
sa domáhal aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tvrdením skutkových okolností, že dňa 3. 9. 2007 žalobca uzatvoril so žalovaným
pracovnú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal pracovať ako učiteľ. Dňa 4. 5. 2022 bola žalobcovi
doručená výpoveď zo strany žalovaného (ako zamestnávateľa), ktorou skončil pracovný pomer, pričom
výpoveď bola žalovaným vyhotovená dňa 4. 5. 2022. Dňa 2. 9. 2022 žalobca (osobne) doručil
žalovanému podanie zo dňa 2. 9. 2022, ktorým žalobca oznámil žalovanému, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou zo strany žalovaného (ako zamestnávateľa) považuje za neplatné a preto trval
na tom, aby bol naďalej zamestnávaný a bola mu prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy.

Dôvodil, že výpoveď zo dňa 4. 5. 2022 je neplatná už z toho dôvodu, že neobsahuje ani základné
náležitosti vyplývajúce z ust. § 61 ods. 2 Zákonníka práce, pretože nepostačuje iba odkaz na rozhodnutie
zamestnávateľa, ale je potrebné konkretizovať, že riadne špecifikovaným rozhodnutím zamestnávateľa
došlo práve k zrušeniu konkrétnej pracovnej pozície, ktorú zastáva práve konkrétna osoba, vo vzťahu
ku ktorej je výpoveď urobená. Vo výpovedi zo dňa 4. 5. 2022 žalovaný skutkovo vymedzil (výpovedný)
dôvod iba odkazom na rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 2/2022 zo dňa 4. 5.
2022. Poukázal na to, že rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 2/2022 zo dňa 4. 5.

2022 a ani výpoveď zo dňa 4. 5. 2022 neboli vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. Žalobca
má vedomosť o tom, že zástupcovia zamestnancov vopred prerokovali len rozhodnutie zamestnávateľa
o organizačných zmenách č. 1/2022 zo dňa 25. 4. 2022, ktoré sa však netýkalo výpovede žalobcu, ale
sa týkalo iba zmeny pracovného času žalobcu. Konštatoval, že je zrejmé, že žiadosť zamestnávateľao prerokovanie prípadného skončenia pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 26. 4. 2022, ako aj
odpoveď zástupcov zamestnancov zo dňa 26. 4. 2022, pochádzajú zo dňa 26. 4. 2022, teda z času, kedy
ešte neexistovalo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 2/2022 zo dňa 4. 5. 2022,

čiže dňa 26. 4. 2022 ani nebolo rozhodnuté o tom, že pracovný pomer bude skončený s konkrétnym
zamestnancom. Preto dňa 26. 4. 2022 nemohol (právne účinným spôsobom) zamestnávateľ požiadať
zástupcov zamestnancov o prerokovanie prípadného skončenia pracovného pomeru zamestnanca
a rovnako dňa 26. 4. 2022 sa zástupcovia zamestnancov ani nemohli (právne účinným spôsobom)
vyjadrovaťkuskončeniupracovnéhopomeruvýpoveďou,pretoževtomčasenebolovydanérozhodnutie

zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 2/2022 zo dňa 4. 5. 2022. Podľa judikátu R 95/1968
- Stanovisko príslušného odborového orgánu (teraz zástupcovia zamestnancov) (t. j. súhlas alebo
nesúhlas) musí byť vyjadrené tak, aby bolo z neho nepochybne zrejmé, aký je záver na opatrenie,
ktoré zamestnávateľ zamýšľa uskutočniť. Žalobca nepozná takú právnu normu, ktorá by zástupcom
zamestnancov umožňovala nevyjadriť sa k zamýšľanému opatreniu zamestnávateľa vo vzťahu k
zamestnancovi takým spôsobom, že je zrejmé, či zástupcovia zamestnancov súhlasia alebo nesúhlasia

s opatrením, ktoré zamestnávateľ zamýšľa uskutočniť. Je zrejmé, že nedošlo k žiadnemu prerokovaniu
výpovede, pretože zástupcovia zamestnancov nič neprejednávali, nerokovali, nestretli sa, k ničomu sa
nevyjadrovali, pretože len servilne a úslužne pristupovali k zamestnávateľovi. S poukazom na uvedené
je zrejmé, že k žiadnemu reálnemu prerokovaniu (výmena názorov a dialóg) v zmysle ust. § 74 v spojení
s ust. § 237 Zákonníka práce ani len nedošlo.

3. K žalobe sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný, ktorý uviedol,
že dňa 25.03.2022 štatutárny orgán žalovaného (D. A. F., riaditeľ) listom číslo: PO-2022/012-SŠ-007
požiadal Základnú organizáciu pracovníkov školstva a vedy na G. D. G. H. A. XX, XXX XX D.
o prerokovanie organizačnej zmeny (ďalej len „ZO OZ PŠaV na Slovensku“) v nadväznosti na

hore uvedené Rozhodnutie ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR zo dňa 31.01.2022, číslo:
2022/11607:1-A2220. V tejto žiadosti o prerokovanie organizačnej zmeny štatutárny orgán žalovaného
informoval ZO OZ PŠaV na Slovensku o skutočnosti, že na základe prepočtu úväzkov pre školský rok
2022/2023 a zníženia počtu tried bude žalobcovi navrhnutý znížený úväzok v rozsahu 8 vyučovacích
hodín týždenne, a to s účinnosťou od 01.09.2022. Štatutárny orgán žalovaného zároveň v tejto

žiadosti o prerokovanie organizačnej zmeny výslovne uviedol, že v prípade, ak žalobca nebude s
týmto návrhom na zníženie jeho úväzku súhlasiť, tak žalovaný bude nútený pristúpiť k ukončeniu
pracovného pomeru žalobcu z dôvodu jeho nadbytočnosti v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm.
b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Následne dňa 29.03.2022 bol štatutárny zástupca
žalovaného osobne prítomný na zasadnutí výboru ZO OZ PŠaV na Slovensku, predmetom ktorého

bolo prerokovanie žiadosti žalovaného zo dňa 25.03.2022, a na ktorom podal prítomným členom
výboru ZO OZ PŠaV na Slovensku ďalšie doplňujúce vysvetlenia k ním navrhovanej organizačnej
zmene a odpovedal na súvisiace otázky prítomných členov výboru. Záver z tohto zasadnutia bol
taký, že výbor ZO OZ PŠaV na Slovensku berie túto skutočnosť na vedomie. Uvedený záver bol
štatutárnemu zástupcovi žalovaného potvrdený aj písomne, osobitným listom zo dňa 29.03.2022, ktorý

mu bol odovzdaný osobne po ukončení predmetného zasadnutia. Dňa 25.04.2022 štatutárny zástupca
žalovaného vydal Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 01/2022, ktorým bolo
rozhodnuté, že vo vzťahu ku žalobcovi, ktorý v organizačnej štruktúre žalovaného vykonáva prácu na
pracovnom mieste učiteľ slovenského jazyka a literatúry dôjde ku zmene ustanoveného týždenného
pracovnéhočasuvrozsahu37,5hodinynakratšítýždennýpracovnýčasvrozsahu13,5hodinytýždenne

(čo zodpovedá 8 hodinám priamej výchovno-vzdelávacej činnosti týždenne. Listom zo dňa 26.04.2022
štatutárny orgán žalovaného požiadal ZO OZ PŠaV na Slovensku o prerokovanie prípadného skončenia
pracovného pomeru žalobcu, pričom v tomto liste podrobne oboznámil ZO OZ PŠaV na Slovensku
jednak s dôvodmi predmetnej organizačnej zmeny, ako aj s celým nasledujúcim postupom vo vzťahu ku
žalobcovi,ktorýbudenasledovaťpoprijatíhoreuvedenéhoRozhodnutiazamestnávateľaoorganizačnej

zmene č. 01/2022, a to vrátane postupu, ktorý bude nasledovať v prípade, ak žalobca nepristúpi na
navrhovanú úpravu ustanoveného týždenného pracovného času (rozhodnutie o zrušení pracovného
miesta žalobcu a rozhodnutie o jeho nadbytočnosti). Na túto svoju žiadosť o prerokovanie prípadného
skončenia pracovného pomeru štatutárny orgán žalovaného obdržal odpoveď zo dňa 26.04.2022, v
ktorej sa uvádza nasledovné: „Výbor ZO OZ PŠaV pri G. H., A. XX, D., dňa 26.04.2022 prerokoval

žiadosť vedenia školy, ktorej predmetom je prípadné skončenie pracovného pomeru zamestnanca A.
B. C., PhD. Výbor ZO OZ PŠaV berie túto skutočnosť na vedomie.“ Následne dňa 04.05.2022 sa
uskutočnilo osobné stretnutie štatutárneho orgánu žalovaného so žalobcom, na ktorom za prítomnosti
ďalších zamestnancov žalovaného (ako svedkov) došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu užalovaného. Namietal, že čo sa týka tvrdenia žalobcu, že výpoveď zo dňa 04.05.2022 neobsahuje
základné náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 61 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko podľa jeho
názoru nepostačuje iba odkaz na rozhodnutie zamestnávateľa, ale je potrebné konkretizovať, že riadne

špecifikovaným rozhodnutím zamestnávateľa došlo práve k zrušeniu konkrétnej pracovnej pozície, ktorú
zastáva práve konkrétna osoba, vo vzťahu ku ktorej je výpoveď urobená, tak toto tvrdenie žalobcu
podľa názoru žalovaného nemá žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Zákonník práce v tejto súvislosti
vyžaduje iba skutkové vymedzenie jedného z dôvodov výpovede uvedených v jeho ustanovení § 63
ods. 1, a to tak, aby v konkrétnom prípade použitý dôvod nebolo možné zameniť s iným dôvodom

podľa tohto ustanovenia. Argumentoval, že otázka, či a akým spôsobom došlo ku zaujatiu stanoviska
ku žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie organizačnej zmeny, resp. výpovede v rámci organizácie
zástupcov zamestnancov je internou záležitosťou tejto organizácie, do ktorej zamestnávateľ nemôže
žiadnym spôsobom zasahovať. Teda inými slovami zamestnávateľovi nemôže byť pričítaná na ťarchu
ani prípadná skutočnosť, že organizácia zástupcov zamestnancov si nesprávne alebo nedostatočne
plnila svoje úlohy. Rovnako tak žalovaný ešte považuje za potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v zmysle

ustanovenia § 74 Zákonníka práce je povinnosťou zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov skončenie pracovného pomeru, a nie samotné rozhodnutie o organizačnej zmene,
ktorého prijatie je vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa. Záverom uviedol, že považuje skončenie
pracovného pomeru za platné a v súlade so zákonom, pričom navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu
trovy konania.

4. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním z 24.2.2023 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že
výpoveď zo dňa 4.5.2022 je odvodená od rozhodnutia zamestnávateľa o organizačných zmenách č.
2/2022 zo dňa 4.5.2022, čo je nespochybniteľné. Ak rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných
zmenách č. 2/2022 zo dňa 4.5.2022 nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, nikdy

nemohlo dôjsť k urobeniu platnej výpovede. Tiež je nepochybné, že ani výpoveď zo dňa 4.5.2022 nebola
a ani nemohla byť vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov, pretože pred dňom 4.5.2022
neexistovalo rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 2/2022 zo dňa 4.5.2022,
ktorého existencia je nevyhnutnou pre možnosť urobenia výpovede. Žalovaný sa bráni len tým, že
za prerokovanie so zástupcami zamestnancov považuje to, že zástupcovia zamestnancov vopred

prerokovali len rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 1/2022 zo dňa 25.4.2022,
pričom výstupom z tohto „prerokovania“ má byť odpoveď zo dňa 26.4.2022, v ktorej sa konštatuje len
„berie túto skutočnosť na vedomie“. Žalobca zdôraznil, že on v zmysle pracovnej zmluvy nezastáva
pozíciu učiteľa slovenského jazyka a literatúry, pretože zastáva inú pozíciu, a to pozíciu učiteľ všeobecno
- vzdelávacích predmetov. Preto sa rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 2/2022

zo dňa 4.5.2022 ani vzťahuje na žalobcu.

5. Napokon sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril písomným podaním z 28.3.2023 žalovaný, ktorý v podstate
zopakoval svoje argumenty, pričom zdôraznil, že rozhodnutie o organizačných zmenách č. 01/2022 zo
dňa 25.04.2022 a rozhodnutie o organizačných zmenách č. 02/2022 zo dňa 04.05.2022 tvoria jeden

celok, a nemožno ich od seba oddeľovať. Predmetné rozhodnutie o organizačných zmenách č. 02/2022
zo dňa 04.05.2022 bolo prijaté na podklade rozhodnutia zamestnávateľa č. 01/2022 zo dňa 25.04.2022.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoPr/1/2015 zo dňa 22.07.2015 z ktorého
vyplýva, že rozhodnutie o organizačnej zmene musí predchádzať výpovedi, avšak to neznamená, že
nemôže byť datované v ten istý deň. Pretože platnosť právnych úkonov, vrátane právnych úkonov podľa

pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny
úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene musí byť prijaté pred podaním výpovede (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 102/2009 zo dňa 30.06.2010). Zákonník práce ako podmienku
pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou totiž vyžaduje prerokovanie organizačnej zmeny,
no nevyžaduje sa prerokovanie konkrétneho rozhodnutia zamestnávateľa, pričom žalovaný zastáva

názor, že rozhodnutí o organizačných zmenách môže byť prijatých aj viacero, no dôležité je aby sa
ich obsah zhodoval s tým, čo bolo predmetom prerokovania a k čomu mali zástupcovia zamestnancov
možnosťprijaťsvojestanovisko.Čosatýkažalobcomnamietanejskutočnosti,žesananehonevzťahuje
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 02/2022 zo dňa 04.05.2022 a ani výpoveď zo
dňa 04.05.2022, keďže zo znenia pracovnej zmluvy a jej dodatkov vyplýva, že žalobca pôsobí na pozícií

učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov a rozhodnutie č. 02/2022 zo dňa 04.05.2022 a výpoveď zo
dňa 04.05.2022 sa vzťahujú na inú pozíciu, a to na pozíciu učiteľa slovenského jazyka a literatúry,
žalovaný uviedol, že druh práce označený ako učiteľ všeobecno-vzdelávacích predmetov predstavuje
len technické označenie, no stále sa jedná o učiteľa, tak ako to je výslovne uvedené aj v Pracovnejzmluve č. 63/2007 zo dňa 03.09.2007. Opätovne navrhol žalobu zamietnuť a žiadal priznať plný nárok
na náhradu trov konania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č.
l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 7 je oznámenie žalobcu vo vzťahu k zamestnávateľovi,
na č. l. 10 je odpoveď bývalého zamestnávateľa žalobcovi, na č. l. 11 a nasl. je pracovná zmluva
žalobcu vo vzťahu k bývalému zamestnávateľovi, t. j. žalovanému, na č. l. 14 je dohoda o zmene
pracovných podmienok, na č. l. 15 je dodatok k pracovnej zmluve, na č. l. 16 je dodatok č. 1 k pracovnej

zmluve, na č. l. 17 sa nachádza výpoveď zo strany zamestnávateľa, t. j. zo strany žalovaného smerom
k žalobcovi, na č. l. 18 sa nachádza rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 1/2022,
na č. l. 19 sa nachádza rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 2/2022, na č. l. 20
sa nachádza zápis osobného stretnutia so zamestnancom, t. j. so žalobcom, na č. l. 22 a nasl. je
žiadosť o prerokovanie prípadného skončenia pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 26.4.2022, na
č. l. 26 je odpoveď žalovaného žalobcovi na žiadosť o prerokovanie prípadného skončenia pracovného

pomeru, na č. l. 36 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 43 sa nachádza upravený
počet žiakov 1.ročníka v dennej forme štúdia spolu s tabuľkou, na č. l. 44 je žiadosť o prerokovanie
organizačnej zmeny zo strany žalovaného smerom k odborovému zväzu pri Spojenej škole, na č. l. 45
je odpoveď na žiadosť o prerokovanie organizačnej zmeny zo dňa 29.3.2022, na č. l. 47 a nasl. sú úlohy
z gremiálnej porady riaditeľa, na č. l. 49 je žiadosť o prerokovanie prípadného skončenia pracovného

pomeruzamestnancazodňa26.4.2022,nač.l.51jeodpoveďnatútožiadosťoprerokovanieprípadného
skončenia pracovného pomeru, na č. l. 53 sa nachádza návrh na uzatvorenie dohody o zmene
pracovných podmienok alebo ponuka inej vhodnej práce, na č. l. 56 je ponuka inej pracovnej pozície
žalovaného smerom k žalobcovi, na č. l. 72 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č.
l. 77 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu tzv. duplika, na č. l. 80 je pracovná náplň

dodatok vo vzťahu k žalobcovi, na č. l. 109 a nasl. je zápisnica z pojednávania zo dňa 23.11.2023, na
č. l .115a a nasl. je prerokovanie žiadosti vedenia školy o organizačných zmenách zo dňa 25.3.2022,
na č. l. 115b je prerokovanie žiadosti vedenia školy zo dňa 26.4.2022 obidve prerokovania spolu so
zápisnicami, na č. l. 119 sa nachádza predloženie úväzkov vyučujúcich podľa rozvrhu hodín na šk. r.
2021/2022 na šk. r. 2022/2023 spolu s tabuľkami, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom zistil

tento skutkový stav:

7. Dňa 3.9.2007 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom uzavretá
pracovnázmluvač.63/2007nadobuurčitúdo30.6.2008s3-mesačnouskúšobnoudobousdohodnutým
druhom práce – učiteľ, pričom k tejto pracovnej zmluve boli následne vyhotovované dohody o zmene

pracovných podmienok, resp. dodatky.

8. Dňa 25.3.2022 zamestnávateľ – žalovaný požiadal Odborový zväz pracovníkov školstva pôsobiaci pri
zamestnávateľovi o prerokovanie organizačnej zmeny vo vzťahu k zamestnancovi – žalobcovi týkajúci
sa zníženia úväzku na 8 hodín týždenne od 1.9.2022.

9. V odpovedi Odborového zväzu pracovníkov školstva z 29.3.2022 k vyššie uvedenej žiadosti je
uvedené, že túto prerokoval a berie ju na vedomie. O uvedenom prerokovaní bola vyhotovená 29.3.2022
zápisnica (č. l. 115A vzadu spisu).

10. Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 01/2022 z 25.4.2022 (č. l. 18 spisu)
bolo rozhodnuté, že u zamestnanca (žalobcu) bolo rozhodnuté o zmene týždenného pracovného času
z 37,5 hodiny na 13,5 hodiny (čo zodpovedá 8 vyučovacím hodinám). V prípade ak by zamestnanec
nesúhlasil s navrhovanou zmenou, zamestnávateľ následne rozhodne o zrušení pracovného miesta
a o jeho nadbytočnosti.

11. Zamestnávateľ v žiadosti o prerokovanie prípadného skončenia pracovného pomeru zamestnanca
z 26.4.2022 požiadal Odborový zväz pracovníkov školstva pôsobiaci pri zamestnávateľovi, aby sa
vyjadril k prípadnému zrušeniu pracovného miesta žalobcu z dôvodu nadbytočnosti.

12. V odpovedi Odborového zväzu pracovníkov školstva z 26.4.2022 k vyššie uvedenej žiadosti je
uvedené, že túto prerokoval a berie ju na vedomie. O uvedenom prerokovaní bola vyhotovená 26.4.2022
zápisnica (č. l. 115B vzadu spisu).13. Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 02/2022 zo 4.5.2022 (č. l. 19 spisu) bolo
rozhodnuté, že zamestnávateľ rozhodol o znížení stavu zamestnancov a to učiteľ slovenského jazyka
a literatúry, pričom toto pracovné miesto sa kvôli nadbytočnosti zrušuje a so žalobcom bude skončený

pracovný pomer.

14. Z návrhu zamestnávateľa na uzatvorenie dohody o zmene pracovných podmienok (ponuka inej
vhodnej práce) pre zamestnanca zo dňa 4.5.2022 vyplýva, že zamestnanec nesúhlasí so znížením
úväzku na 8 hodín týždenne.

15. Z ponuky inej pracovnej pozície z 4.5.2022 od zamestnávateľa pre zamestnanca vyplýva, že tento
pracovnú pozíciu hospodár – technik elektrikár (školník) nepovažuje za vhodnú.

16. Zo zápisu z osobného stretnutia so zamestnancom – žalobcom zo dňa 4.5.2022 vyplýva
prerokovanie pracovných príležitostí zamestnanca ako aj predloženie jednotlivých listín ako aj samotnej

výpovede.

17. Písomným podaním zo 4.5.2022 žalovaný skončil pracovný pomer zo strany zamestnávateľa so
žalobcom ako zamestnancom výpoveďou, pričom dôvodom výpovede bola nadbytočnosť podľa § 63
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných

zmenách č. 02/2022 zo dňa 4.5.2022, na základe ktorého bolo rozhodnuté o znížení stavu
zamestnancov v organizačnej štruktúre zamestnávateľa a pracovné miesto zamestnanca sa zrušilo,
keďže zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca zamestnávať a zamestnanec neakceptoval inú
prácu.
18. Z dĺžky úväzkov predložených zamestnávateľom vo vzťahu k jednotlivým učiteľom Slovenského

jazyka a literatúry vyplýva, že v školskom roku 2021/2022 učila D. I. 24 hodín týždenne, A. C. (žalobca)
21 hodín týždenne a A. J. 6 hodín týždenne. V školskom roku 2022/2023 došlo k celkovému poklesu
vyučovania Slovenského jazyka a literatúry celkovo na 48 hodín týždenne, pričom jednotliví učitelia mali
úväzky v rozsahu D. I. 21 hodín týždenne, A. J. 21 hodín týždenne, A. K. 3 hodiny týždenne a A. A.
3 hodiny týždenne.

19. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na žalobe a
výpoveďžalovanéhosmeromkžalobcovizodňa4.5.2022považujezaneplatnúnajmäztýchtodôvodov:
1. neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce, 2. táto výpoveď nie je ,,pokrytá“
rozhodnutím zamestnávateľa č. 2 z roku 2022, pričom toto rozhodnutie č. 2 nebolo prerokované so

zástupcom zamestnancov, teda s odborovou organizáciou a po 3. poukázal na to, že obsah tohto
rozhodnutia sa nevzťahuje na pracovnú pozíciu žalobcu. Navrhol žalobe vyhovieť.

20. Žalobca na tomto pojednávaní vypovedal, že 4.5.2022 ho usadili v riaditeľni školy a oboznámili ho
s predmetom stretnutia, pričom riaditeľ školy mu prečítal najprv rozhodnutie zamestnávateľa č. 1 z roku

2022 následne aj rozhodnutie č. 2 z roku 2022. Bol mu ponúknutý tzv. skrátený úväzok v rozsahu 8
hodín/týždenne,ktorýneprijalanáslednemubolipredkladanélistinynapodpis,ktorétvoriasúčasťspisu.
Uviedol, že mu bola ponúknutá náhradná pracovná pozícia a to údržbár-technik-elektrikár, čo odmietol.
Žalobca ďalej uviedol, že následne mu bolo vysvetlené, že skončiť pracovný pomer je možné dohodou
alebo výpoveďou, avšak keď odmietol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, následne mu

bola predložená výpoveď. Žalobca uviedol, že táto výpoveď nebola prerokovaná s odbormi, na čo
reagovalriaditeľškolyakoajpaniD.zodborov,žetotoprerokovanébolo.Doplnil,žezápisnicaz4.5.2022
mu bola prečítaná, bol s ňou oboznámený, mal možnosť sa k nej aj vyjadriť, pričom následne požiadal
o fotokópie týchto listín, ktoré mu boli aj vyhotovené. U žalovaného učil týždenne 21h slovenského
jazyka, 3h etickej výchovy a 1h občianskej náuky. Jeho aprobácia je slovenský jazyk a literatúra spojený

s etickou výchovou, pričom PhD. robil z ekonomického odboru, teda mohol by vyučovať aj ekonomické
predmety. Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že od 1.9.2022 sa zamestnal najprv
v dočasnej štátnej službe na Štátnej školskej inšpekcii v Košiciach a následne vo februári 2023 mu
začala stála štátna služba. Konštatoval, že má manželku a mamu, ktorá je vdovou a tejto prispieva do
domácností, pretože má nízky dôchodok, a preto sa musel niekde zamestnať, pričom ešte doplnil, že

tento štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

21. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že boli dodržané materiálne ako aj
formálne podmienky pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou a vo vzťahu k trom dôvodom,na ktoré odkazuje žalujúca strana uviedol, že čo sa týka výpovede podľa právneho názoru žalovanej
strany táto obsahuje jasnú odvolávku na rozhodnutie zamestnávateľa ako aj na konkrétne ustanovenie
Zákonníka práce, pričom s týmto rozhodnutím zamestnávateľa bol zamestnanec, teda žalobca,

oboznámený. Čo sa týka prerokovania skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou, resp.
zástupcom zamestnancov poukázal právny zástupca žalovaného na to, že zákon predpisuje, aby
bolo prerokované samotné skončenie pracovného pomeru a nie rozhodnutie, ktoré bolo prijaté, resp.
ktoré mohlo predchádzať tomuto skončeniu pracovného pomeru. Napokon čo sa týka pozície žalobcu
a konkretizácie tejto pozície, právny zástupca žalovaného uviedol, že všetky písomnosti, ktoré tvoria

obsah spisu obsahujú jasnú identifikáciu jednak pracovného miesta ako takého, ako aj nezameniteľnú
identifikáciu zamestnanca, v tomto prípade žalobcu. Navrhol žalobu zamietnuť.

22. Štatutárny zástupca žalovaného (riaditeľ školy A. A. F.) na tomto pojednávaní vypovedal, že
došlo k zníženiu počtu tried na ich škole, preto sa muselo pristúpiť k určitej redukcii zamestnancov.
Poukázal na to, že 25.3.2022 bola zaslaná, doručená odborovej organizácii pri škole žiadosť týkajúca

sa organizačných zmien s tým, že vo vzťahu k osobe žalobcu sa mu redukuje týždenný pracovný čas
na 8h/týždenne a ak by toto neprijal došlo by k skončeniu pracovného pomeru, či už dohodou, ak
by ju neprijal rovnako tak následne výpoveďou. Dňa 25.4.2022 bola porada vedenia školy, kde bolo
uvedené a konštatované, že je potrebné prijať ďalšie zmeny s tým, že 26.4.2022 bolo opäť oboznámené
odborovej organizácii pri škole, že v prípade žalobcu by došlo ku kráteniu pracovného času na 8h/

týždenne, teda ku kráteniu úväzku a ak by s tým nesúhlasil, pristúpilo by sa k ďalšiemu rozhodnutiu o
organizačnej zmene, t. j. to spomínané rozhodnutie č. 2 z roku 2022. Zdôraznil, že došlo k výpovedi
na základe obidvoch týchto organizačných zmien teda 1 aj 2, keďže obidve na seba nadväzujú, keďže
žalobca nebol ochotný pristúpiť po rozhodnutí č. 1 z roku 2022 o organizačnej zmene ku skrátenému
pracovnému úväzku následne nasledovalo rozhodnutie č. 2 z roku 2022 o organizačnej zmene, ktoré už

následne tvorilo podklad pre výpoveďPoznamenal, že zostávajúcich 8 hodín slovenského jazyka rozdelil
medzi učiteľky K. a A., ktoré okrem aprobácie anglického jazyka majú aj aprobáciu slovenského jazyka,
pričom ešte doplnil, že nepotreboval učiteľa slovenského jazyka. Dôvodil, že všetky pracovnoprávne
alternatívy vo vzťahu k žalobcovi boli prerokované s odborovou organizáciou. Konštatoval, že pracovný
pomer bol skončený napr. aj s pánom A., pani H., pričom išlo o učiteľov umeleckých predmetov a zo

všeobecnovzdelávacích predmetov bol ukončený pracovný pomer len so žalobcom.

23. Svedkyňa B. D. (predsedníčka odborov u žalovaného) na tomto pojednávaní uviedla, že podľa jej
názoru boli prerokované aj okolnosti skončenia tohto pracovného pomeru tak, ako aj ďalšie iné. Ak by
žalobca neprijal zníženie pracovného úväzku došlo by k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou.

Poukázala na nepriaznivú finančnú situáciu a teda, že muselo dochádzať k redukcii zamestnancov, resp.
ku kráteniu úväzkov. Vypovedala, že obe žiadosti/rozhodnutia boli prerokované s časovým predstihom,
pričom boli im predložené niekedy v marci 2022 a druhá niekedy v apríli 2022.

24. Svedok L. A. M. (zamestnanec žalovaného) vypovedal, že bol prítomný na prerokovávaní skončenia

pracovného pomeru žalobcu dňa 4.5.2022, avšak prítomný bol bez aktívnej účasti. Poznamenal, že
začiatkom roka 2022 už vedeli koľko bude žiakov, koľko ich je pridelených a riaditeľ má povinnosť
prideľovať úväzok. Pri týchto počtoch zistili, že ostáva voľných 8h/týždenne úväzku a jedno voľné
pracovné miesto.

25. Svedkyňa A. M. (zamestnanec žalovaného) vypovedala, že bola prizvaná k stretnutiu 4.5.2022 ako
zapisovateľka, pričom všetko čo bolo uvedené na danom stretnutí, bolo zapísané v zápisnici. Všetky
dokumenty boli žalobcovi v tomto konaní prečítané a nevedela uviesť, či ich aj podpísal, avšak pamätala
si, že si vyžiadal fotokópiu z týchto dokumentov.

26. Na pojednávaní konanom 19.12.2023 svedkyňa A. B. K. (zamestnanec žalovaného, členka
odborovej organizácie) vypovedala, že žalobca neprijal úväzok znížený, ktorý mu bol poskytnutý a teda
vzhľadom na to mu bola daná výpoveď. Uviedla, že aj rozhodnutie č. 2/2022 bolo prerokované na
odborovej organizácii, pričom so závermi návrhu ako odborová organizácia súhlasili. Vypovedal, že pri
skončení pracovného pomeru sa riešilo to, či to bude pani J. alebo pán C., nakoniec to skončilo tak,

ako skončilo. Bolo im objasnené, že ak nedôjde k dohode vo vzťahu k zníženiu pracovného úväzku,
následne dochádza k výpovedi, teda k skončeniu pracovného pomeru. Ešte doplnila, že tak to bolo aj
v prípade pána C., teda žalobcu.27. Svedkyňa A. N. G. (zamestnanec žalovaného, členka odborovej organizácie) uviedla na tomto
pojednávaní, že vedenie školy im prednieslo informáciu, že sa bude znižovať úväzok vo vzťahu
k slovenskému jazyku a následne sa to prerokovalo.

28. Svedkyňa C. A. D. (bývalý zamestnanec žalovaného, bývalá členka odborovej organizácie)
vypovedala, že členka konkrétneho výboru som bola približne 3 roky predtým než som skončila pracovný
pomer. Na podrobnosti si pre odstup času už nepamätala, ale na otázku skončenia pracovného pomeru
práve so žalobcom odpovedala, že na bolo škole menej žiakov a dochádzalo k znižovaniu úväzkov.

29. Svedkyňa A. G. A. (zamestnanec žalovaného) uviedla, že v školskom roku 2021/2022 u žalovaného
učil slovenský jazyk pán C., pani učiteľka I. a pani učiteľka J., pričom v školskom roku 2022/2023
po odchode pána C., slovenský jazyk učila pani učiteľka I., pani učiteľka J., pani učiteľka K. a ona
(vypovedajúca svedkyňa). Doplnila, že slovenský jazyk učila v školskom roku 2022/2023 pani učiteľka I.
v rozsahu 21 hodín, rovnako tak slovenský jazyk učila pani učiteľka J. v rozsahu 21 hodín, pani učiteľka

K. a vypovedajúca svedkyňa učili slovenský jazyk každá po 3 hodiny, pričom zvyšných 19 hodín do
plného úväzku mali anglický jazyk. Nemala vedomosť o tom, že by mal niekto nadčasové hodiny.

30. Právny zástupca žalobcu vo svojom záverečnom prednese zotrval na svojich doterajších
argumentoch, pričom doplnil, že svedkovia boli inštruovaní pravdepodobne zamestnávateľom, teda

žalovaným, nakoľko na väčšinu otázok odpovedali, že si nepamätajú a poukázal na to, že pôsobia
nie ako reálna odborová organizácia pri zamestnávateľoch, ale skôr ako servisná organizácia
zamestnávateľa, nakoľko majú obavy z prípadných možných pracovnoprávnych postihov. Uviedol
ďalej, že na pojednávaní nedošlo k poklesu vyučovacích hodín slovenského jazyka, zrušila sa trieda
s odbornými predmetmi, kde učila pani J., avšak následne táto po skončení pracovného pomeru so

žalobcom dostala 15 hodín slovenského jazyka. Poukázal na to, že nebolo preukázané, že došlo
všeobecne k poklesu hodín slovenského jazyka. Uviedol, že zamestnávateľ, t. j. žalovaný klamal
a ide o zlý úmysel zamestnávateľa, ktorý si vybral žalobcu z viacerých zamestnancov pre skončenie
pracovného pomeru. Žalobu preto považoval v celom rozsahu za dôvodnú a navrhol rozhodnúť
v zmysle petitu žaloby. Zároveň žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedkov pani J., I. ako aj

predložením písomností vo vzťahu k výške úväzku a rozdeleniu vyučovacích hodín týkajúcich sa
úväzkov. V konečnom dôsledku žiadal žalobe vyhovieť.

31. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že považuje návrh na doplnenie
dokazovanie tak ako bol špecifikovaný žalujúcou stranou, za nadbytočný a nehospodárny. Poukázal na

to, že je výsostným právom zamestnávateľa vybrať si s kým bude spolupracovať, zvlášť v situácii ak má
zamestnávateľ zamestnancov s rovnakými kvalifikačnými predpokladmi. Poukázal na to, že zlý úmysel
zamestnávateľa vo vzťahu k žalobcovi nebol žiadnym spôsobom preukázaný a na pojednávaniach ani
v písomných podkladoch nebol produkovaný jediný dôkaz vo vzťahu k žalovanému a jeho zlému úmyslu
čo sa týka žalobcu. Uviedol, že na celý spor je potrebné nazerať v širších súvislostiach a nemožno

vyberať len určité izolované skutočnosti tak ako sa to snaží konštatovať žalujúca strana. Poukázal
na to, že boli splnené jednak materiálne ako aj formálne podmienky pre výpoveď. Poukázal ďalej
na to, že odborová organizácia bola oboznámená s rozhodnutiami zamestnávateľa č. 1/2022 a č.
2/2022, pričom uviedol, že pre platnú výpoveď stačí aj stručná citácia právnej úpravy a rovnako tak vo
vzťahu k rozhodnutiam zamestnávateľa týkajúcich sa organizačných zmien, ktoré tomuto predchádzajú.

Uviedol, že zamestnávateľ nie je povinný prerokovať konkrétne rozhodnutia, avšak k prerokovaniu
nárokov zamestnanca došlo v zmysle platného § 237 Zákonníka práce a rovnako tak § 74 Zákonníka
práce. Uviedol, že prerokovanie návrhov v tomto prípade žalovaného a teda zamestnávateľa došlo
za prítomnosti štatutára žalovaného, čo bolo v konaní nesporným. Ďalej konštatoval, že organizačná
zmena č. 2/2022, teda toto rozhodnutie je priamym dôsledkom rozhodnutia č. 1/2022, pričom obidva

organizačné zmeny spolu súvisia, tvoria jeden celok a nemožno ich od seba oddeliť. Záverom opätovne
zdôraznil, že je výsostným právom zamestnávateľa vybrať si koho bude zamestnávať. Uviedol, že
napokon došlo aj k spomínanej racionalizácii pomerov k čomu práve zmenou organizačných dôvodov
došlo. Navrhol žalobu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

32. Na základe vyššie zisteného skutkového stav súd prvej inštancie právne uzatvára :33. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len Zákonník práce) výpoveďou môže skončiť
pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je
neplatná.

34. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

35. Podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o
znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných
zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane

nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
36. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

37. Podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami
zamestnancov a zamestnávateľom.

38. Podľa § 237 ods. 3 Zákonníka práce prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo
vhodnom čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.

39. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá
pracovná zmluva. Následne došlo k výpovedi tejto zmluvy žalovaným. Súd prvej inštancie sa pri
rozhodovaní v predmetnom spore riadil nasledovnými úvahami:

40. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

41. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

42. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je

smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.
43. Súd prvej inštancie sa snaží citlivo vnímať subjektívnu nespokojnosť žalobcu so skončením jeho
pracovného pomeru zo strany žalovaného. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj aktuálnu situáciu
na pracovisku žalovaného ako zamestnávateľa ako aj potrebu pokrytia požadovanej práce, v danom

prípade vyučovacieho procesu, všetko v kontexte či už finančnej konsolidácie, zníženia počtu tried, či
žiakov.
44. Výpoveď daná žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi bola odôvodnená
§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda dôvodom bola nadbytočnosť zamestnanca. Uvedenékorešponduje aj s vykonaným dokazovaním, z ktorého vyplynulo, že v školskom roku 2022/2023, t. j.
po výpovedi danej žalobcovi u žalovaného nemali vyučujúci tzv. nadčasové hodiny, čo korešponduje
s potrebou zamestnávateľa a množstvom zamestnancov.

45. Súd sa následne zaoberal nosnými námietkami žalobcu, pričom prvou z nich bola, že výpoveď
neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Vo výpovedi (č. l. 17 spisu)
je explicitne uvedený dôvod výpovede, premietnutý do § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.
j. nadbytočnosť zamestnanca, pričom uvedené spolu s informáciou, že pracovné miesto sa zrušuje

predstavuje nezameniteľný dôvod. Navyše výpoveď obsahuje v textovom znení aj stručné odôvodnenie
samotnej výpovede (neakceptovanie inej práce, úspora mzdových nákladov), teda neobstojí tvrdenie
o neurčitosti výpovede, či výpovede bez náležitostí.

46. Čo sa týka druhej námietky žalobcu, že výpoveď zo dňa 4.5.2022 nie je pokrytá aj rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 02/2022 z 4.5.2022, na tom mieste je potrebné uviesť, že

už v rozhodnutí zamestnávateľa o organizačných zmenách č. 01/2022 z 25.4.2022 bolo konštatované,
že za predpokladu nesúhlasu zamestnanca so zmenou pracovných podmienok (krátenie úväzku,
prípadne iná pracovná pozícia) rozhodne zamestnávateľ o zrušení pracovného miesta. Rozhodnutie
02/2022 zo 4.5.2022 bolo už len logickým vyústením celého procesu skončenia pracovného pomeru.
Napokon odborová organizácia už dňa 26.4.2022 prerokovala prípadné skončenie pracovného pomeru

zamestnanca a uvedené vzala na vedomie. Namietanie toho, že rozhodnutie 02/2022 bolo datované
4.5.2022, teda v deň výpovede, je možné vzhľadom na okolnosti považovať za prepjatý formalizmus.
Uvažujúc a contrario by bolo takmer nemožné platne skončiť výpoveďou pracovný pomer kohokoľvek.
Súd má za to, že odborová organizácia bola bez pochýb oboznámená s obsahom tohto rozhodnutia pred
samotnou výpoveďou, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí jej členov ako aj zo zápisníc uvedených

v skutkovom stave tohto rozsudku. Navyše zákon ani nepredpokladá, pri skončení pracovného pomeru
výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, obligatórne vydávanie organizačných
rozhodnutí.

47. Z výpovedí svedkov – členov, prípadne bývalých členov odborovej organizácie (D., K., G. K. D.)

vyplynulo, že jednoznačne potvrdzujú, že žiadosti zamestnávateľa boli s odborovou organizáciou
prerokované, pričom navrhované opatrenia vzali odbory na vedomie.

48. Vo vzťahu k tretej námietke žalobcu, že obsahu rozhodnutia zamestnávateľa č. 02/2022 sa
nevzťahuje na pracovnú zmluvu je nutné uviesť, že v pracovnej zmluve je pozícia žalobcu uvedená

ako – učiteľ, teda ide o jasnú identifikáciu jednak pracovného miesta ako aj nezameniteľnú identifikáciu
konkrétneho zamestnanca - žalobcu.

49. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj tzv. ponukovou povinnosťou zamestnávateľa – žalovaného
vo vzťahu k žalobcovi. Je nesporné, že žalovaný reálne ponúkol žalobcovi pracovnú pozíciu

údržbár-technik-elektrikár, čo možno na vzdelanie dosiahnuté žalobcom, považovať za len ťažko
akceptovateľnú pozíciu. Na strane druhej, ak zamestnávateľ nedisponuje vhodnejším pracovným
miestom zodpovedajúcim predstavám a schopnostiam zamestnanca pri zrušení jeho pracovného
miesta, nemôže takúto pozíciu ani ponúknuť.

50. Napokon sa súd zaoberal aj námietkou žalujúcej strany, že zamestnávateľ uprednostnil pani
učiteľku J. (vo vzťahu k vyučovaniu slovenského jazyka) potom, čo bol skončený pracovný pomer so
žalobcom. Je potrebné akcentovať fakt, že aj keď vzhľadom na organizačné zmeny u zamestnávateľa
už pani učiteľka J. nemala dosť úväzku na odborné predmety, boli na ňu čiastočne „delegované“
pôvodne žalobcove vyučovacie hodiny slovenského jazyka, na ktorý predmet mala pani učiteľka J. tiež

predpokladanú aprobáciu. Nemožno nezdôrazniť, že je výsostným právom zamestnávateľa slobodne
sa rozhodnúť, ktorého zo zamestnancov s rovnakou kvalifikáciou si „ponechá“ v pracovnom pomere.
Rovnako je potrebné zdôrazniť, že žiadny vyučujúci nemá právny nárok na úväzok ako taký a o jeho
rozsahu rozhoduje vedenie školy.

51. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 1085/2015,
z ktorého okrem iného vyplýva, že v prípade posudzovania dôvodnosti použitia výpovedného dôvodu
v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce súd skúma, či organizačná zmena urobila zamestnancanadbytočným. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný rozhoduje výlučne zamestnávateľ, súd nie
je v zásade oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

52. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie

na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná

dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

53. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

54. Bolo v konaní preukázané, že u žalovaného prebehli organizačné zmeny spojené s redukciou
zamestnancov a rovnako bolo preukázané, že na zostávajúci vyučujúci nemali po výpovedi danej

žalobcovi, v nasledujúcom školskom roku nadčasové hodiny, preto nemožno za takéhoto stavu hovoriť
o zlom úmysle zamestnávateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že procesná obrana žalovaného bola
úspešná a tento vzhľadom na svoje tvrdenia dôkazné bremeno uniesol.

55. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právneho zástupcu

žalobcu vo vzťahu k výsluchu svedkov J. a I. a tiež, aby žalovaný predložil písomností vo vzťahu k výške
úväzku a rozdeleniu vyučovacích hodín týkajúcich sa úväzkov. Vykonanie tohto dôkazu by teda podľa
názoru súdu prvej inštancie len neúmerne predĺžilo súdne konanie, pričom uvedené je v rozpore so
zásadou hospodárnosti a nenavyšovania ďalších trov konania. Súd vypočul viacerých svedkov, teda
situáciu mal okrem listinných dôkazov aj svedecky za ustálenú. Navyše žalovaný predložil na žiadosť

žalobcu rozvrhy hodín za rozhodné školské roky, z ktorých vyplývajú jednotlivé úväzky.

56. Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že je nutné žalobný návrh žalobcu zamietnuť a preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, má preto voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Prešove.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.