Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, November 12, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 11Sas/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200182
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Antalovou v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XXX, XXX XX E., C., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav
na výkon trestu odňatia slobody Košice, Floriánska 18, priečinok C/12, 041 42 Košice proti žalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 830 312 9582 0 zo dňa 21. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žiadosťou zo dňa 31. januára 2023, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie (ďalej len „prvostupňový
orgán verejnej správy“) dňa 06. februára 2023, požiadal žalobca o priznanie invalidného dôchodku.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Liptovský Mikuláš vykonala posúdenie invalidity na základe uvedenej
žiadosti žalobcu, o čom bola spísaná Lekárska správa – Zápisnica zo dňa 31. januára 2023, z ktorej
vyplýva, že žalobca bol posudzovaný v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej
situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020
Z. z. (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“ alebo „Zákon o sociálnom poistení“), pričom na základe žalobcom
predložených odborných nálezov a lekárskych správ posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej

správy vyhotovil Odborný posudok o invalidite zo dňa 31. januára 2023 (ďalej aj „Posudok z 31. januára
2023“)sostanovenímmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť(ďalejaj„MPSVZČ“)30%.
PredmetnýPosudokbolpodkladompreRozhodnutieprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávy č.830312
9582 0 zo dňa 16. marca 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“), ktorým
bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 31. januára 2023 zamietnutá podľa § 70 Zákona
o sociálnom poistení.

3. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bolo odôvodnené tým, že podľa Odborného
posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš
z 31. januára 2023 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne prvostupňový orgán verejnej správy uviedol,
že v Odbornom posudku o invalidite z 31. januára 2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia
tohto rozhodnutia, sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie

posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy podal žalobca v zákonom
stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nemôže a nevládze dlhodobo vykonávať akúkoľvekzárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože pri akejkoľvek fyzickej námahe
nastupujú neznesiteľné bolesti v oblasti chrbtice a ľavej nohy. Nemôže dvíhať žiadne veci a
premiestňovať ich, napriek tomu, že každý deň užíva lieky. Pri akejkoľvek fyzickej námahe dochádza

k zvýšeniu tlaku a bolestiam hlavy, nastupuje únava.

5. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 26. apríla 2023, ktorý zotrval na posúdení zdravotného
stavu žalobcu a predložil komplexný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, ktorý následne posúdil zdravotný stav žalobcu
v jeho neprítomnosti na základe spisovej dokumentácie dňa 06. júna 2023, o čom bola vyhotovená
Lekárska správa - Zápisnica o ústnom pojednávaní, v ktorej sa uvádza, že podkladom na posúdenie
zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sú:
Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica pre obvinených
a odsúdených a ÚVTOS Trenčín (ďalej aj „Nemocnica Trenčín“) zo dňa 26.08.2020 - 14.09.2020

a lekárske vyšetrenia: Lekárska správa z neurologickej ambulancie zo dňa 28.06.2021, 22.12.2021,
A. F. A. - Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok (ďalej aj „ÚVN Ružomberok“) a Lekárska
správa z ambulancie urgentného príjmu 2.typu zo dňa 13.07.2022, A. B. B. - ÚVN Ružomberok.
V Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06. júna 2023 (ďalej aj „Posudok zo dňa 06. júna
2023“) sa uvádza, že „v rámci posúdenia zdravotného stavu žalobcu bolo okrem vyššie uvedených

lekárskych správ zohľadnené, že žalobca bol naposledy posúdený v 05/2021, preto v lek. správe
použité nálezy z vyšetrení, ktoré absolvoval od tej doby. Lekárska správa z posúdenia v 05/2021:
Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica Trenčín zo dňa
13.07.2020-28.07.2020, Lekárska správa Urgentný príjem 2.typu ÚVN Ružomberok, A. G. H. zo dňa
23.08.2020, Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica

Trenčín zo dňa 26.08.2020-14.09.2020, Lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia Nemocnica
Trenčín, A. A. G. zo dňa 12.10.2020.“ Po posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár na
základe vyššie uvedených predložených lekárskych správ a nálezov vypracoval Odborný lekársky
posudok zo dňa 06. júna 2023, v ktorom uviedol, že „zdravotný stav žalobcu bol posudkovo hodnotený
v roku 2020, v tom čase bol po prekonaní cievnej mozgovej príhody s ľahkým ľavostranným postihnutím,

stav sa po liečbe upravil s pretrvávaním len ľahkej ľavostrannej symptomatológie. Kardiologická príčina
tromboembólie nebola potvrdená. V roku 2020 bol pre bolesti chrbtice v driekovom úseku vyšetrený
v Nemocnici pre odsúdených v Trenčíne, kedy boli dokumentované prejavy koreňového dráždenia
L5 vľavo, na MR vyšetrení driekovej chrbtice bol dokumentovaný nález extrúzie platničky L5/S1
vľavo s kompresiou koreňa S1 vľavo, čo odpovedá objektívnemu neurologického nálezu - prejavom

koreňového dráždenia L5 vľavo. V júli 2021 bol preliečený liekmi na bolesti podanými infúziami.
Degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti s prejavmi nervového
a svalového dráždenia je rozhodujúcim zdravotným postihnutím aj naďalej a naďalej odôvodňuje
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % - v hornej polovici referenčného
rozmedzia. Objektívnymi neurologickými vyšetreniami z roku 2021 a 2022 ide naďalej o suspektnú

radikulopatiu L5 vľavo s intermitentnými ťažkosťami zo strany driekovokrížovej chrbtice s potrebou
analgetickej liečby. Vysoký krvný tlak je kompenzovaný liečbou, kardiologické vyšetrenie nedokázalo
poruchy srdcového rytmu, stav po prechodnej mozgovo-cievnej príhode sa upravil s trvaním len
ľavostrannej symptomatológie (oslabená citlivosť ľavej nohy). Nálezy aktuálne nemajú vplyv na celkovú
výšku MPSVZČ. V minulosti sledovaný psychiatrom pre poruchu psychiky, zapríčinenú nadužívaním

alkoholu. Psychiatrické vyšetrenie stav dokumentuje ako adaptačnú poruchu a poruchy psychiky
a správania zapríčinenú nadužívaním alkoholu pri anamnéze abúzu alkoholu. Aktuálne je stav pri
nútenej abstinencii zlepšený, až na poruchy spánku vplyvom závažných reaktívnych faktorov v rodine.
Dokumentované ochorenia nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. MPSVZČ je naďalej 30 %. Posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú

činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 31. januára 2023 je naďalej správny.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove nezistil dôvod
na zmenu posudku.“ Z Odborného posudku vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

6. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle
§ 215 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení (ďalej len „žalovaný“) Rozhodnutím č. 830 312 9582 0
zo dňa 21. júna 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahuzamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom
poistení potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania
pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne

posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš
dňa 26. apríla 2023, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil
komplexný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie,
so sídlom v Prešove, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 06. júna 2023. Žalovaný v odôvodnení
odcitoval závery posudkového lekára uvedené v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06. júna

2023 (tak, ako sú uvedené v bode 5 tohto rozsudku). Následne žalovaný uviedol, že rozhodujúcim
zdravotným postihnutím je poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou,
ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove zaradil
podľa prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z. z. do Kapitoly XV. - Choroby podporného a pohybového
aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3. - degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím,

s prejavmi nervového a svalového dráždenia, (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny,
lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového
korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 30 % (z percentuálneho rozpätia 20 % do 35%). Za iné zdravotné postihnutia, uvedené
vdiagnostickýchzáveroch,posudkovýlekáržalovanéhomierupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovú

činnosť nezvýšil podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z. z. Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u žalobcu bola posudkovým lekárom žalovaného potvrdená na 30 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného vychádzal zo zdravotnej
dokumentácie,ktorúpopísalvOdbornomlekárskomposudkuzodňa06.júna2023apodľapredložených
lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov vyhodnotil zdravotný stav žalobcu

a MPSVZČ potvrdil na 30%, a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný
následne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení (§ 70
ods.1, 71 ods.1-9) a konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy bolo o jeho

nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté v súlade s § 70 ods. 1 a § 71 ods.1 Zákona o sociálnom
poistení. S poukazom na § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení konštatoval, že posúdenie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať
zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie
v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa

rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi
sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami
a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich
záveroch sa zhodujú. Žalobca v konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť
rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o invalidný dôchodok. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový

orgán verejnej správy postupoval v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., a preto odvolanie
žalobcu posúdil ako nedôvodné.

Žaloba

7. Žalobca sa správnou žalobou doručenou dňa 18.07.2023 Krajskému súdu v Žiline domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s týmto
rozhodnutím, ani s hodnotením posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa
31.01.2023. Poukázal na to, že po vykonaní hodnotenia posudkového lekára bol dňa 20.05.2023
hospitalizovaný a ošetrený a bola mu navrhnutá hospitalizácia v Nemocnici pre obvinených

a odsúdených v Trenčíne, o čom v prílohe správnej žaloby predložil lekársku správu. Uviedol, že „bolesti
majú stúpajúcu tendenciu a žiadal vyšetrenie nezávislým doktorom určeným súdom“.

8. Krajský súd v Žiline Uznesením sp. zn. 11C/6/2023 zo dňa 25. júla 2023 konanie zastavil
a po právoplatnosti tohto rozhodnutia vec postúpil na konanie a rozhodnutie vecne a miestne

príslušnému Správnemu súdu v Banskej Bystrici (06. septembra 2023).

9. Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením sp. zn. 11Sas/3/2023 - 16 zo dňa 26. septembra 2023
vyzval žalobcu na doplnenie správnej žaloby a odstránenie nedostatkov. Žalobca na výzvu správnehosúdu dňa 22.11.2023 doručil doplnok správnej žaloby, v ktorej uviedol, že 13. júla 2020 mal mozgovú
príhodu a narazil si chrbticu, berie silné lieky, chodí do Nemocnice pre odsúdených v Trenčíne, kde bol
naposledy hospitalizovaný dňa 08.08.2023. Mal za to, že nie je možné, aby bol zaradený na pracovisko,

keďže berie lieky a má zdravotné ťažkosti. Poukázal na to, že počas Covidu dňa 13. júla 2020 ani lekár
ani žiadna posudková komisia verejne nezasadala a neskúmala jeho zdravotný stav. Žiadal preto
„verejné zasadnutie, na ktorom by mu posudková komisia a posudkový lekár uviedli, z čoho vychádzali,
že žalobca je invalidný len 30 %“. Zdôraznil, že má stále problémy s chrbticou, berie lieky, mal „mozgový
infarkt“, lieči sa aj na psychiku, a preto „nie je normálne, že komisia nezasadala a nepreskúmala jeho

zdravotný stav“. Domnieva sa, že jeho lekárske správy z vyšetrení, vrátane diagnóz, ktoré má, svedčia
o tom, že by mal byť invalidný. Rozhodnutie žalovaného považoval za nezákonné.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe poukázal na žalobné body uvedené v správnej
žalobe, v znení jej doplnku. Uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol Odborný

lekársky posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie, so sídlom v Prešove
zo dňa 06. júna 2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Subjektívne presvedčenie žalobcu,
že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov
na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré posúdenie je
v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Výkon lekárskej
posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“ alebo „Zákon
o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového
lekára, ktorý musí mať špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí
byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Posúdenie
dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť žalobcu

vyžaduje odborné lekárske znalosti, takéto dokazovanie je zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, pričom posudkoví lekári pri výkone
lekárskej posudkovej činnosti spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a revíznym
lekárom zdravotnej poisťovne. Pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem Zákona o sociálnom
poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v kapitolách predmetnej prílohy.
Žalovaný poukázal na to, že údaje o zdravotnom stave žalobcu sú chránenými osobnými údajmi,
preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je verejnou
listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkových lekárov, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia, v ktorom
musia byť zhrnuté všetky skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a jeho

vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej
správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali
posudkoví lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy
komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými
a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe

platnej právnej úpravy.

11. Žalovaný sa následne vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. K námietke žalobcu, že nebol
osobne prítomný na posúdení zdravotného stavu žalovaný uviedol, že táto nie je dôvodná,
pretože jeho neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie

zdravotného stavu, vyhotovenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutia. Posudkový
lekár sociálneho poistenia žalovaného sa v rámci odvolacieho konania pri opätovnom posúdení
zdravotného stavu vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní a zhodnotil pripojené odborné
lekárske správy. Samotná skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo vykonané v jeho
neprítomnosti nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, nakoľko ide o postup predpokladaný

v krízovej situácii ustanovením § 293eu ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie
vykonanie posudkovej činnosti za osobnej účasti poistenca žalovanému nezakazuje, ale poskytuje mu
možnosť prispôsobenia svojho postupu aktuálnym potrebám vyplývajúcim z okolností prípadu. Postup
žalovaného bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach,na základe ktorých bolo rozhodnuté vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok. Z rozhodnutia
žalovaného jasne a zreteľne vyplýva, o aké dôkazné prostriedky žalovaný oprel svoje rozhodnutie,
pričom riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého žalovaný

vychádzal pri svojom rozhodovaní o odvolaní správne podloženými závermi vyjadrenými vo svojom
rozhodnutí.Žalovanýsapridržiavalskutkovýchaprávnychdôvodovuvedenýchvrozhodnutížalovaného
a trval na správnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím prvostupňového
orgánu verejnej správy. Žalovaný tieto rozhodnutia považoval za správne a zákonné. Navrhol preto,
aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnej argumentácie

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z.
z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa
13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového

orgánu verejnej správy, vrátane postupu orgánu verejnej správy, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí
predchádzal a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
(v neprítomnosti žalobcu) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Žaloba žalobcu je
osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v Tretej časti
Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy

pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2
písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

13. Poverená zástupkyňa žalovaného sa na pojednávaní pridržiavala písomného vyjadrenia k správnej
žalobe, vydané rozhodnutia považovala za zákonné a zdôraznila, že posúdenie zdravotného stavu
prislúcha posudkovým lekárom podľa ustanovení Zákona o sociálnom poistení a podľa zákona
č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. K posudzovaniu zdravotného stavu
žalobcu v jeho neprítomnosti zástupkyňa žalovaného poukázala na dôvody uvedené na druhej strane

rozhodnutia žalovaného. K žalobcom predloženej Lekárskej správe z 20. mája 2023 uviedla, že táto
správa nebola predložená, nebola podkladom odborného lekárskeho posudku žalovaného a zdôraznila,
že žiadateľ je v zmysle zákona povinný predkladať všetky doklady potrebné pre rozhodnutie vo veci.
Žalobu ako nedôvodnú navrhla zamietnuť podľa § 190 SSP. Trovy konania si neuplatnila.

14. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté o žiadosti žalobcu
opriznanieinvalidnéhodôchodkutak,žejehožiadosťoinvalidnýdôchodokzodňa31.januára2023bola
zamietnutá a to s odôvodnením, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nie je

invalidný.

15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

17. Podľa § 134 ods. 1, ods. 2 písm. d/ SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak
je žalobcom fyzická osoba.18. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona
rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného
stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej

procesných právach a povinnostiach.
(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o
konaní o všeobecnej správnej žalobe.

20. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je
žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a

§ 182 ods. 1.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

22. Podľa § 70 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení úč. k 30.06.2023 (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“)
(1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového
poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok
alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je

nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok
tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má
aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26
rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

23. Podľa § 71 ods. 1 až 9 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľatakého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac
porovnateľné.

24. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/, ods. 5, ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. (3) Lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len

"posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;
podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom,
ošetrujúcim lekárom 87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti
prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

25. Podľa § 172 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na
konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

26. Podľa § 195 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej

poisťovne z jej činnosti.

27. Podľa § 196 ods. 1, 6, 7 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických

osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.
(6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je
povinnávykonaťajinédôkazy,ktoréúčastnícikonanianenavrhli,aksúpotrebnénazistenieaobjasnenie

skutočného stavu veci.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

28. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého
sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych

predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

29. Podľa § 218 ods. 1, 2 zák. č. 461/2003 Z.z. (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a

rozhodnutie potvrdí.

30. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola XV. Choroby podporného a pohybového
aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.- degeneratívnezmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. b) - s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny,
lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového

korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s ohľadom na pracovné zaradenie, je miera poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti 20-35 %.

31. Podľa § 293eu ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z. počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6
písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

32. Z obsahu správnej žaloby, v znení doplnku, vyplýva, že žalobca podanou správnou žalobou
vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a s hodnotením
jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, ktoré bolo vykonané v jeho neprítomnosti. V správnej
žalobe poukázal na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav, na pretrvávajúce bolesti, ktoré majú stúpajúcu
tendenciu a uviedol, že po posúdení zdravotného stavu bol hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených

a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne. Mal za to, že vzhľadom
na predložené lekárske správy mal byť uznaný za invalidného.

33. Predpokladom pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok
stanovených zákonom (§ 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.). Jednou z týchto podmienok je, aby sa

poistenec (fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu
je uvedená v prílohe č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení a je uvedená v percentuálnom vyjadrení.
V preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá s odôvodnením, že

podľa posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne žalobca nie
jeinvalidný,lebopredlhodobonepriaznivýzdravotnýstavnemápoklesschopnostivykonávaťzárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odbornými posudkami posudkových
lekárov, ako aj na podklade dostupných žalobcom v administratívnom konaní predložených lekárskych
správ, nálezov a vyšetrení, teda postupom súladným s § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, bolo

u žalobcu opakovane zistené, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., lebo
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálna MPSVZČ žalobcu bola stanovená
po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne, pričom výsledky tohto posúdenia sú uvedené v Posudku prvostupňového orgánu

verejnej správy zo dňa 31.01.2023, ktorý posudok tvoril podklad prvostupňového rozhodnutia, podľa
ktorého bola MPSVZČ žalobcu stanovená na 30 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo
stanovené: degeneratívne zmeny na chrbtici podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, Kapitoly
XV. - Choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtice a medzistavcových platničkách,

písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť
svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku (z rozpätia 20-35 %), pričom za iné
zdravotné postihnutia nebola u žalobcu zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, a v Odbornom lekárskom posudku vyhotovenom posudkovým lekárom žalovaného
dňa 06.06.2023, ktorý tvoril podklad napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorom bola MPSVZČ

žalobcu stanovená na 30 %, keď ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené poškodenie
driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou podľa Kapitoly XV: Choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky
3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym
funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny,

cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov),
slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku prílohy č. 4 Zákona o sociálnom
poistení (z rozpätia 20-35 %). Za iné zdravotné postihnutia nebola u žalobcu zvýšená percentuálna
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného vyplýva, že posudkoví lekári
prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného dospeli zhodne k záveru (na základe lekárskych

správ predložených žalobcom v konaní pred orgánmi verejnej správy), že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 30 % bola stanovená za rozhodujúce zdravotné postihnutie: Choroby
podporného a pohybového aparátu podľa Kapitoly XV, oddiel E – dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmenob) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového
korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení.

34. Posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy v Posudku zo dňa 31. januára 2023
uviedol: „39 ročný účastník konania pracoval u viacerých zamestnávateľov ako robotník, predovšetkým
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok s prestávkami od r. 2017, t. č. od 12/2022. V
roku 2020 hospitalizovaný pre bolesti driekovej chrbtice, MR vyšetrenie s nálezom extrúzie platničky
L5/S1 vľavo s kompresiou koreňa S1 vľavo, neurológ popisuje prejavy koreňového dráždenia L5 vľavo.

V júli 2021 podaná infúzna analgetická liečba. Lieči sa na vysoký krvný tlak, v roku 2020 prekonal
mozgový infarkt, klinicky len oslabená citlivosť ľavej nohy, vyšetrený pre bolesť v krku s negatívnym
nálezom. V minulosti sledovaný psychiatrom pre poruchu psychiky zapríčinenú nadužívaním alkoholu.
Ako rozhodujúce ochorenie na posúdenie invalidity berieme degeneratívne zmeny na chrbtici,
kde priznávame mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%, čo je v hornej polovici
percentuálneho rozpätia. Ostatné ochorenia nie sú takého charakteru, aby podmieňovali zvýšenie miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 30%, invalidita nevznikla.“...„Nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“

35. Posudkový lekár žalovaného v Posudku zo dňa 06. júna 2023 uviedol: „Účastník konania je
40-ročný muž, má robotnícke povolanie, t. č. je umiestnený v ÚVTOS Ružomberok. V roku 2020 bol
jeho zdravotný stav posudkovo hodnotený aj v druhostupňovom konaní. V tom čase bol po prekonaní
cievnej mozgovej príhody s ľahkým ľavostranným postihnutím, stav sa po liečbe upravil s pretrvávaním
len ľahkej ľavostrannej symptomatológie. Kardiologická príčina tromboembólie nebola potvrdená.

V roku 2020 bol pre bolesti chrbtice v driekovom úseku vyšetrený v Nemocnici pre odsúdených
v Trenčíne, kedy boli dokumentované prejavy koreňového dráždenia L5 vľavo, na MR vyšetrení
driekovej chrbtice bol dokumentovaný nález extrúzie platničky L5/S1 vľavo s kompresiou koreňa
S1 vľavo, čo odpovedá objektívnemu neurologického nálezu - prejavom koreňového dráždenia L5
vľavo. V júli 2021 bol preliečený liekmi na bolesti podanými infúziami. Degeneratívne zmeny chrbtice

a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti s prejavmi nervového a svalového dráždenia je
rozhodujúcim zdravotným postihnutím aj naďalej a naďalej odôvodňuje mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej MPSVZČ)=30 % - v hornej polovici referenčného rozmedzia.
Objektívnymi neurologickými vyšetreniami z roku 2021 a 2022 ide naďalej o suspektnú radikulopatiu
L5 vľavo s intermitentnými ťažkosťami zo strany driekovokrížovej chrbtice s potrebou analgetickej

liečby. Vysoký krvný tlak je kompenzovaný liečbou, kardiologické vyšetrenie nedokázalo poruchy
srdcového rytmu, stav po prechodnej mozgovo-cievnej príhode sa upravil s trvaním len ľavostrannej
symptomatológie (oslabená citlivosť ľavej nohy). Nálezy aktuálne nemajú vplyv na celkovú výšku
MPSVČ. V minulosti sledovaný psychiatrom pre poruchu psychiky, zapríčinenú nadužívaním alkoholu.
Psychiatrické vyšetrenie stav dokumentuje ako adaptačnú poruchu a poruchu psychiky a správania

zapríčinenú nadužívaním alkoholu pri anamnéze abúzu alkoholu. Aktuálne je stav pri nútenej abstinencii
zlepšený, až na poruchy spánku vplyvom závažných reaktívnych faktorov v rodine. Dokumentované
ochorenia nepodmieňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30%. Posudok koordinujúcej posudkovej
lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Liptovský Mikuláš

zo dňa 31. januára 2023 je naďalej správny. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom
v Prešove nezistila dôvod za zmenu posudku.“... „Nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou“.

36. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia,
v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie
zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Zákon
o sociálnom poistení v § 71 ods. 3 upravuje postup pri posudzovaní, resp. určení miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Orgán verejnej správy dokazovanie vykonáva podľa § 196

a nasl. Zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané
posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne
vyhotovené v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia (§ 153 ods. 3 a 5
Zákona o sociálnom poistení), ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotnéhostavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a/ Zákona o sociálnom
poistení). Činnosť posudkových lekárov vo vzťahu k zisteniu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť fyzickej osoby okrem iného spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení

zdravotného stavu účastníka konania na základe predložených lekárskych správ, údajov zo zdravotnej
dokumentácie, záverov odborných lekárov, ako aj v odôvodnených prípadoch z vlastného vyšetrenia
zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí, pričom táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení. Určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
za rozhodujúce zdravotné postihnutie je možné zvýšiť najviac o 10 % v prípadoch, ak závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
Posudzovať MPSVZČ patrí jednoznačne do kompetencie posudkových lekárov organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne. Správny súd nemá kompetenciu v správnom súdnom konaní určiť „nezávislého

doktora, ktorý vyšetrí žalobcu“, ako to požadoval žalobca, lekárska posudková činnosť je v zmysle
Zákona o sociálnom poistení a v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. zverená posudkovým lekárom
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve
nemajú oprávnenie ani na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa)
ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len

to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku o invalidný dôchodok sú úplné,
objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Správny súd v intenciách
vyššie vysloveného právneho názoru NS SR posudzoval závery uvedené v lekárskych posudkoch
posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne (tak,

ako boli uvedené v bodoch 34 a 35 tohto rozsudku), ktoré boli podkladom rozhodnutia žalovaného,
ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, a to vzhľadom na námietku žalobcu, ktorou
vyslovil nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu a s určením miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 30%. Správny súd má za to, že z predmetných odborných lekárskych
posudkov je zrejmé, akými úvahami sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu

riadili a zrejmé sú aj dôvody určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd nemôže podľa vlastnej úvahy nahradiť
odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi, pokiaľ nezistí, že obsah posudku je v rozpore
s obsahom lekárskych nálezov alebo že niektoré lekárske nálezy neboli zohľadnené vôbec, resp. by
zistil, že odborný lekársky posudok je svojou celkovou skladbou nepreskúmateľný. V preskúmanom

prípade správny súd takéto nedostatky odborných lekárskych posudkov o invalidite nezistil. V tejto
súvislosti správny súd zdôrazňuje, že nie je v jeho právomoci určovať výšku MPSVZČ žalobcu
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pretože v takomto prípade by nahrádzal činnosť orgánu
verejnej správy, resp. posudkových lekárov sociálneho poistenia. Zároveň poukazuje na to, že podľa §
135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania

rozhodnutia žalovaného (t. j. ku dňu 21.06.2023).

37. Správny súd uvádza, že predpokladom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného je, aby toto rozhodnutie bolo riadne odôvodnené tak, aby z neho bolo zrejmé, aké skutkové
zistenia boli rozhodné pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, z ktorých dôkazov boli podstatné

skutočnosti zistené, ako boli vyhodnotené a ako boli právne posúdené. Úlohou správneho súdu pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov
podanej správnej žaloby a pri žalobách v sociálnych veciach aj širšie posudzovať, či orgán verejnej
správy vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok skutkových pokladov pre vydanie rozhodnutia,
či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda
či boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán
verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba,
či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutí
alebo opatrení orgánov verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánov verejnej správy

predchádzajúceho jeho vydaniu.

38. Tak, ako už bolo uvedené v bode 36 tohto rozsudku, na rozhodnutie správneho súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v časevydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP), a preto správny súd dokazovanie
zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1

SSP). Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov správy, ale
preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánu verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy
splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Vzhľadom na uvedené, ako aj vzhľadom na
odborné aspekty v medicínskej oblasti, resp. problematiky vyplývajúcej z lekárskych správ a posudkov,
ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové i právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi

verejnej správy, správny súd nebol oprávnený v preskúmavanom prípade prehodnocovať zdravotný stav
žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, resp. posudzovať jeho zdravotný
stav a prípadné komplikácie vyplývajúce z jeho rozhodujúceho ochorenia, od ktorého sa odvíja aj
určenie percentuálnej MPSVZČ. Preto správny súd skúmal najmä to, či sú závery žalovaného vyjadrené
v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam, podkladom
rozhodnutia a platnej právnej úprave a tiež, či sú náležite odôvodnené. Po vykonaní prieskumu

v uvedenom rozsahu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného tieto
požiadavky stanovené zákonom spĺňa.

39. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú
zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne

zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito
podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako
dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech

účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 cit. zákona vyplýva pre
odvolací orgán povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu verejnej správy)
vcelomrozsahuaakjetonevyhnutné,doterajšiekonaniedoplniť,prípadnezistenénedostatkyodstrániť.
Správny súd zistil, že tak prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný sa vyššie uvedenými
ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení riadili, lekárska posudková činnosť bola vykonaná v súlade

s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení, odborné lekárske posudky obsahujú všetky relevantné
skutočnosti, je z nich zrejmé, z ktorých lekárskych správ posudkoví lekári vychádzali pri posudzovaní
zdravotného stavu žalobcu, aké závery zo žalobcom predložených lekárskych správ vyplynuli vo vzťahu
k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom
poistení, od ktorého sa odvíja určenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, tieto závery boli dostatočne odôvodnené, vrátane uvedenia dôvodov, pre ktoré nebola miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné zistené postihnutia zvýšená postupom
podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Odborné posudky obsahujú jednoznačný záver o tom,
že žalobca nie je invalidný. Po vykonaní prieskumu správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je náležite odôvodnené v súlade s § 209 Zákona o sociálnom poistení.

40. Z administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav žalobcu bol posudzovaný v jeho neprítomnosti
(v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 66/2020 Z. z. - COVID 19) a posudkoví lekári prvostupňového orgánu
verejnej správy i žalovaného vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobcom. Podkladom pre

rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy bol Odborný lekársky posudok zo dňa 31.01.2023,
z ktorého vyplýva, že žalobca bol naposledy posúdený v 05/2021, a preto v lekárskej správe sú
použité nálezy z vyšetrení, ktoré absolvoval od tej doby: Lekárska správa z neurologickej ambulancie
zo dňa 28.06.2021 a 22.12.2021, A. F. A. - ÚVN Ružomberok, (Dg: Lumboischialgia, chronický VAS
LS, iritácia L5 vľavo), Lekárska správa z ambulancie urgentného príjmu 2.typu zo dňa 13.07.2022,

A. B. B. - ÚVN Ružomberok (Dg: M 54.4 lumboischialgie), Lekárska správa z posúdenia 05/2021:
Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica pre obvinených
a odsúdených a ÚVTOS Trenčín zo dňa 26.08.2020-14.09.2020 (Záver: LIS iriazačný L5/S1 I.sin.
ľavostranná hemiparéza ľahkého st., Androidný t. Obezity II. st. BMI 35,26), a preto posudkovýlekár prvostupňového orgánu verejnej správy na základe uvedených nálezov v súlade s obsahom
predložených lekárskych správ za rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu stanovil degeneratívne
zmeny na chrbtici (poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou),

zaradené do Kapitoly XV., oddiel E, položka 3., písmeno b) prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení
(viď bod 33 tohto rozsudku), za ktoré určil u žalobcu MPSVZČ vo výške 30 % (z rozpätia 20-35 %).
Za iné zdravotné postihnutie MPSVZČ u žalobcu nezvýšil, pričom uviedol, že ostatné ochorenia nie sú
takéhocharakteru,abypodmieňovalinavýšeniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.
Z predmetného Posudku zo dňa 31.01.2023 vyplýva záver, že žalobca nie je invalidný podľa § 71

ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto záver zodpovedá obsahu predložených lekárskych správ
nachádzajúcich sa v administratívnom spise prvostupňového orgánu verejnej správy, preto správny
súd na základe uvedenej (všeobecnej) námietky žalobcu o nesprávnom posúdení zdravotného stavu
žalobcu posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej správy nezistil dôvody nezákonnosti
prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy.

41. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom
nesúhlasil s rozhodnutím a s posúdením svojho zdravotného stavu, pričom k odvolaniu nepredložil
žiadne (aktuálne) lekárske správy. Žalobcov zdravotný stav bol opätovne posúdený v jeho neprítomnosti
posudkovým lekárom žalovaného, ktorý v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.06.2023, ktorý tvoril
podklad rozhodnutia žalovaného a ktorý vychádzal z nasledovných lekárskych správ: Lekárska správa

z neurologickej ambulancie zo dňa 28.06.2021, 22.12.2021, A. F. A. - ÚVN Ružomberok (Dg.
Lumboischialgia, Chronický VAS LS, iritácia L5 vľavo),Lekárska správa z ambulancie urgentného príjmu
2.typu zo dňa 13.07.2022, A. B. B. –ÚVN Ružomberok (Dg: M 54.4 lumboischialgie), pričom v dbornom
lekárskom posudku v časti Lekárske vyšetrenia sa uvádza: Naposledy posúdený v 05/2021, preto v lek.
správe použité nálezy z vyšetrení, ktoré absolvoval od tej doby. Lekárska správa z posúdenia v 05/2021:

Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica pre obvinených
a odsúdených a ÚVTOS Trenčín zo dňa 13.07.2020 – 28.07.2020 (Z: Mozgový infarkt, zapríčinený
trombózou prívodných mozgových tepien. Cievna mozgová príhoda ischemická v povodí ACM I.dx.
s reziduálnou I.sin. hemiparézou ľahkého st. akcent. na I.sin. DK), Lekárska správa Urgentný príjem
2.typu ÚVN Ružomberok, A. G. H. zo dňa 23.08.2020 (Záver: Susp. lézia n. peroneus I.sin., v dif. LIS

iritačný L5 I.sin.), Lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Nemocnica
pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín zo dňa 26.08.202-14.09.2020 (Záver: LIS iriatačný L5/
S1 I.sin. Ľavostranná hemiparéza ľahkého st. Androidný t. Obezity II.st. BMI 35,26) a Lekárska správa
z psychiatrického vyšetrenia Nemocnica pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín A. A. G.
zodňa12.10.2020(Z:Adaptačnéporuchy.Poruchypsychikyasprávaniazapríčinenéužívanímalkoholu:

škodlivé užívanie), a preto na základe uvedených nálezov posudkový lekár žalovaného v súlade
s obsahom predložených lekárskych správ ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u žalobcu stanovil
degeneratívne zmeny chrbtice a medzistavcových platničiek v driekovej oblasti s prejavmi nervového
a svalového dráždenia, zaradené do Kapitoly XV., oddiel E, položka 3., písmeno b) prílohy č. 4 Zákona
o sociálnom poistení (viď bod 33 tohto rozsudku), pričom uviedol, že objektívnymi neurologickými

vyšetreniami z roku 2021 a 2022 ide naďalej o suspektnú radikulopatiu L5 vľavo s intermitentnými
ťažkosťami zo strany driekovokrížovej chrbtice s potrebou analgetickej liečby, za ktoré určil u žalobcu
MPSVZČ vo výške 30 % (z rozpätia 20-35%). Za iné zdravotné postihnutia MPSVZČ u žalobcu
nezvýšil, pričom jednotlivo vyhodnotil aj ostatné zistené ochorenia (obezita, vysoký krvný tlak, stav
po cievnej mozgovej príhode ischemickej 2020 (ľahká ľavostranná hemisymptomatológia), Sy závislosti

na alkohole v minulosti) so záverom, že dokumentované ochorenia nepodmieňujú navýšenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. uviedol, z akého dôvodu nepostupoval podľa
§ 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Z predmetného Posudku zo dňa 06.06.2023 vyplýva záver,
že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Takýto záver zodpovedá
obsahu predložených lekárskych správ nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného, ktoré

bolipredloženéžalobcom,apretosprávnysúdnazáklade(všeobecnej)námietkyžalobcuonesprávnom
posúdení jeho zdravotného stavu nezistil dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného.

42. K žalobcom k správnej žalobe predloženej Lekárskej správe z ambulantného vyšetrenia zo dňa 20.
mája 2023, Urgentný príjem 2.typu UVN Ružomberok, A. I. B. (Diagnostický záver - upresnenie:G54.4

- Poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov), správny súd uvádza, že žalobca jednak
neuviedol, aký vplyv by mala mať uvedená lekárska správa na zákonnosť rozhodnutia žalovaného,
resp. na závery vyplývajúce z Odborného lekárskeho posudku zo dňa 06.06.2023 a jednak túto
lekársku správu (vystavenú počas odvolacieho konania) nepredložil žalovanému do dňa vyhotoveniaOdborného lekárskeho posudku zo dňa 06.06.2023, ani do dňa vydania rozhodnutia žalovaného
(21.06.2023). Predmetná lekárska správa sa nenachádza v administratívnom spise žalovaného,
z obsahu administratívneho spisu ani nevyplýva skutočnosť, že by ju bol žalobca doručoval žalovanému

(a túto skutočnosť žalobca ani v správnej žalobe netvrdil). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný
(ani posudkový lekár žalovaného) uvedenou lekárskou správou nedisponovali a túto nemohli ani
vyhodnotiť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ust § 184 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení,
v zmysle ktorého fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce
na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou, ak odseky 12

až 14 neustanovujú inak a na ust. § 196 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého účastník
konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou
žalobcu, resp. jeho povinnosťou bolo v konaní o žiadosti na priznanie invalidného dôchodku predložiť
konajúcemu orgánu verejnej správy a posudkovým lekárom sociálneho poistenia všetky dostupné
lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť
komplexne a vyvodiť záver o jeho zdravotnom stave vo vzťahu k určeniu miery schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, keď orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval
o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, nepredložil všetky listinné dôkazy, ktorými by osvedčil
splnenie podmienok na priznanie uplatnenej dávky. Pre úplnosť správny súd poukazuje na obsah
predmetnej Lekárskej správy zo dňa 20.05.2023, predloženej až k správnej žalobe v správnom súdnom
konaní,zktorejvovzťahukposúdeniuzdravotnémustavužalobcunevyplývajúinézávery,nežkuktorým

dospeli posudkoví lekári sociálneho poistenia vo svojich odborných posudkoch, ktoré tvoria podklad
pre rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného. Na posúdenie, či žalobcom
namietané nesprávne hodnotenie jeho zdravotných ťažkostí malo vo vzťahu k výslovnému stanoveniu
rozhodujúcehozdravotnéhopostihnutiaastanoveniupercentuálnejmierypoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom

administratívnom spise zodpovedajúci podklad, napr. lekárska správa alebo odborný lekársky posudok,
z ktorého by takýto záver bol správnemu súdu bez akýchkoľvek pochybností zrejmý. Z tohto
dôvodu preto nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Z vyššie
uvedených skutočností vyplýva, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia
žalobcubolidostatočneposúdenépríslušnýmiposudkovýmilekármisociálnehopoisteniaorganizačných

zložiek Sociálnej poisťovne, posudky boli vypracované po posúdení zdravotného stavu na základe
zdravotnej dokumentácie žalobcu, vrátane relevantných lekárskych správ a po zvážení všetkých
okolností prípadu, pričom správny súd má za to, že závery posudkov vychádzajú zo zdokumentovaného
objektivizovaného zdravotného stavu žalobcu ku dňu vydania uvedených posudkov a z poznatkov
súčasnej medicíny. Posudky orgánov verejnej správy konštatujú zistený zdravotný stav žalobcu,

ako aj určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30%. Posudkový
lekár žalovaného v Odbornom lekárskom posudku zo dňa 06.06.2023 konštatuje záver, ktorý je
identický so záverom posudkového lekára prvostupňového orgánu verejnej správy vyjadreným v
Odbornom lekárskom posudku zo dňa 31.01.2023. Z vykonaných dôkazov - odborných lekárskych
nálezov a správ, ktorých závery boli premietnuté v odborných posudkoch posudkových lekárov

nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré tvorili podklad vydaných rozhodnutí prvostupňového
orgánu verejnej správy i žalovaného vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú: Choroby
podporného a pohybového aparátu podľa Kapitoly XV., oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia
a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno
b) - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového

korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30%. Vychádzajúc z uvedeného bol postup vo veci
konajúcich posudkových lekárov pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu súladný s citovaným
ustanovením § 71 Zákona o sociálnom poistení.

43. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na závažnosť svojho zdravotného stavu, na preukázanie
ktorého predložil v administratívnom konaní lekárske správy a nálezy, a tvrdil, že jeho zdravotný stav
sa zhoršuje a stále chodí do Nemocnice v Trenčíne, kde bol naposledy hospitalizovaný 08.08.2023,
správny súd tak, ako už bolo uvedené vyššie uvádza, že žalobcom predložené lekárske správy, ktoré boli
predložené v administratívnom konaní, už boli predmetom hodnotenia posudkovými lekármi sociálneho

poistenia v rámci posudkovej činnosti, výsledkom ktorého posúdenia boli vydané odborné lekárske
posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré
tvorili podklad rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, resp. rozhodnutia žalovaného,
a pokiaľ žalobca v žalobe tvrdil, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, o čom svedčí jeho hospitalizácia08.08.2023 (o čom nepredložil žiadny dôkaz), správny súd k tomu uvádza, že k prípadným novým
lekárskym správam alebo dôkazom o hospitalizácii, ku ktorej malo dôjsť po vydaní rozhodnutia
žalovaného, by nemohol prihliadať pri svojom rozhodovaní, keďže v zmysle § 135 ods. 1 SSP je

pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase vydania alebo vyhlásenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy (v tomto prípade v čase vydania rozhodnutia žalovaného). V prípade, že žalobca
disponuje novými lekárskymi správami alebo inými dôkazmi osvedčujúcimi jeho zhoršený zdravotný
stav, vydanými, resp. vystavenými po vydaní rozhodnutia žalovaného (t. j. po 21.06.2023), nič mu
nebráni, aby podal novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, kedy bude jeho zdravotný stav

opätovne posúdený v súlade s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení.

44. K námietke žalobcu, že „počas Covidu 13. júla 2020 verejne nezasadal ani jeden lekár
ani žiadna posudková komisia a neskúmala zdravotný stav žalobcu“ správny súd uvádza, že z obsahu
administratívneho spisu zistil, že posudzovanie zdravotného stavu žalobcu v r. 2020 bolo vykonané
v súvislosti s mozgovou príhodou, v dôsledku ktorej bol hospitalizovaný v Nemocnici pre obvinených

a odsúdených a ÚVTOS Trenčín od 13.07.2020 do 28.07.2020 a v súvislosti s ktorou požiadal o
invalidný dôchodok žiadosťou zo dňa 20. novembra 2020, na základe ktorej bolo začaté konanie,
v ktorom bolo vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 830 312 9582 0 zo dňa 3. decembra
2020 o zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, pretože podľa Posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš zo dňa 20. novembra 2020 nie

je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania bola
posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 15 %. Predmetné rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy bolo potvrdené rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 830

312 9582 0 zo dňa 19. mája 2021. Zákonnosť postupu pri posudzovaní zdravotného stavu v súvislosti
s mozgovou príhodou žalobcu preto nemôže byť predmetom posudzovania v tomto konaní. Pokiaľ
žalobca spochybnil posúdenie svojho zdravotného stavu a určenie MPSVZČ vo výške 30% z dôvodu,
že „nezasadala komisia verejne a nepreskúmala jeho zdravotný stav“, túto námietku správny súd podľa
obsahu posúdil ako námietku voči posúdeniu jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti a uvádza:

Z ust. § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak (posudkový lekár „určí inak“ už tým, že nepredvolá
poistenca na posudzovanie zdravotného stavu, prípadne pri samotnom posudkovom úkone vysloví, že

posúdenie sa vykoná v neprítomnosti poistenca); podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak
o to poistenec alebo poškodený požiada. Podľa § 293eu ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zák.
č. 66/2020 Z. z. počas krízovej situácie sa ust. § 142 ods. 6 písm. c/, § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety
za bodkočiarkou neuplatňujú. Krízovou situáciou sa podľa § 293er ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
vznenízák.č.63/2020Z.z.rozumiemimoriadnasituácia,núdzovýstavalebovýnimočnýstav,vyhlásený

v súvislosti s ochorením Covid-19. Mimoriadna situácia na území SR bola vyhlásená Uznesením
Vlády SR č. 111 z 11.03.2020 od 12.03.2020 od 6:00 hod z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II.
stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia Covid-19 a táto mimoriadna situácia bola odvolaná
Uznesením vlády SR č. 446 z 13.09.2023 od 15.09.2023. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že osobná
účasť účastníka konania na posudzovanie jeho zdravotného stavu v rámci výkonu lekárskej posudkovej

činnosti sama osebe nemusí mať vplyv na úplnosť a správnosť, ani na objektívnosť zistenia skutkového
stavu. V preskúmanom prípade bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na účely rozhodovania o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku
zo dňa 31.01.2023 vykonané v dňoch 31.01.2023 a 06.06.2023 v jeho neprítomnosti v súvislosti
s opatreniami prijatými počas krízovej situácie (mimoriadna situácia vyhlásená v súvislosti s pandémiou

Covid - 19), ktorý postup bol v súlade s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.
66/2020 Z. z., z ktorého vyplýva, že počas krízovej situácie sa ustanovenie § 153 ods. 5, časť vety
za bodkočiarkou neuplatňuje), teda osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
nebola povinná, a to ani za takých okolností, ak by o to bol žalobca požiadal. V konaní napokon
žalobca ani netvrdil a ani nepreukázal, a táto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho spisu,

že by bol požiadal o osobnú účasť na posudzovaní svojho zdravotného stavu. Z uvedeného vyplýva,
že ani prvostupňový orgán verejnej správy, ani žalovaný nepostupovali v rozpore so zákonom, ak
zdravotný stav žalobcu posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne posudzovali na
základe dostupnej (žalobcom predloženej) zdravotnej dokumentácie v neprítomnosti žalobcu, t. j.osobne ho nevyšetrili. Takýto postup je napokon odôvodnený už povahou lekárskej posudkovej činnosti,
ale aj ustanovením § 71 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje zásadne na základe tam uvedených správ, nálezov a záverov,

nie vlastným vyšetrením posudkového lekára. Táto žalobná námietka žalobcu bola preto vyhodnotená
ako nedôvodná a nemajúca vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd
poukazuje na to, že žalobca ani neuviedol, aký vplyv by malo jeho osobné vyšetrenie na zákonnosť
rozhodnutia.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného
i rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel
k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol.

46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca
v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil splnenie
podmienok podľa § 168 SSP pre priznanie náhrady trov konania žalovanému, pričom žalovaný uviedol,
že náhradu trov konania si neuplatňuje.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).