Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1124010196
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Šimková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1124010196.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov
senátu JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Jána Evina, v trestnej veci obvineného S. M. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava III proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I sp.zn. 0T/39/2024 zo
dňa 16.01.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.10.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
III z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sudca pre prípravné konanie Mestského súdu Bratislava I pod sp. zn.
0T/39/2024 dňa 16.01.2024 podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 241 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku za použitia § 214 ods. 1 Trestného poriadku postúpil trestnú vec obvineného

S. M., ktorý je stíhaný podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 16.01.2024 sp. zn. 3Pv
19/24/1103, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 15.01.2024 v čase okolo 00:45 hod. v Bratislave na Tomášikovej ulici smerom na Trnavskú cestu
viedol osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 s ukrajinským evidenčným číslom F pričom na Bajkalskej

ulici smerom na Vajnorskú bol z dôvodu jazdy z jedného jazdného pruhu do druhého zastavený
hladkou PMJ KR PZ v Bratislave a následne bol ako vodič tohto vozidla podrobený dychovej skúške na
prítomnosť alkoholu v krvi elektronickým meračom zn. AlcoQUant 6020 plus, výrobného čísla A410086,
ktorý v jeho dychu v čase o 00:47 hod. vyhodnotil prítomnosť alkoholu v krvi a to 0,48 mg alkoholu na
jeden liter krvi, pričom opakovanou dychovou skúškou v čase o 01:02 hod. m u bola nameraná hodnota
0,47 mg/l alkoholu vo vydychovanom dychu,

príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu, nakoľko nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by
sa mal prejednať ako priestupok.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa výsledkov alkohol testu bolo u obvineného prvé meranie
0,48 mg/l alkoholu, čo predstavuje hodnotu 1,00‰ a druhé meranie 0,47 mg/l, čo predstavuje 0,98‰,

čiže hodnota alkoholu vo vydychovanou vzduchu mala klesajúcu tendenciu. Podľa certifikátu o overení
meracieho prístroja je stanovená dovolená chyba merania pre koncentráciu menšia ako 0,4 mg/l, 0,02
mg/l a pre koncentráciu v rozmedzí 0,4 až 2 mg je 5%. Pri zohľadnení uvedeného prvé meranie bolo v
hodnote 0,50 mg/l , čo predstavuje 1,04 ‰ a druhé meranie 0,49 mg/l čo predstavuje hodnotu 1,02‰,
ak sa berie do úvahy zvýšenie, teda + 5%. Keď sú hodnoty nameraného alkoholu v dychu takto rôzne,
pričom už prvá hodnota sa rovná 1 promile, čo je hranica pre vyvodzovanie trestnej zodpovední a

druhé je v hodnote 0,98 promile, tak odchýlku merania prístroja nie je možné vykladať v neprospech
obvineného, ale naopak v jeho prospech a vychádzať zo skutočne nameranej hodnoty. Nakoľko, akby súd zohľadnil odchýlku tak, že by odpočítal uvedené promile, teda by počítal -5%, bol by výsledok
ešte menší ako je opísané v obžalobe. Aj napriek uvedeniu výpočtu v predchádzajúcom odseku, je
v zmysle zásady in dubio pro reo, potrebné vykladať tak, že súd vzal v úvahu hodnoty uvedené v

obžalobe. Podľa súčasného stavu poznania v oblasti medicíny a pri zohľadnení všetkých okolností, ktorú
sú spôsobilé ovplyvniť výsledok merania, akými sú množstvo alkoholu, vek, výška obvineného, ako i
prepočítací faktor, spôsob dýchania, chorobné stavy, prítomnosť alkoholu v ústnej dutine, dodržiavanie
návodu na použitie a tolerancia merania, súhrn týchto faktorov a namerané hodnoty sú podľa názoru
súdu prvého stupňa spôsobilé jednoznačne prijať záver o takej pochybnosti, pri daných hodnotách

alkoholu, že súd v danej veci postupoval v zmysle zásady v pochybnostiach v prospech obvineného.
S poukazom na uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, že trestnú vec obvineného postúpil na
prejednanie príslušnému okresnému dopravnému inšpektorátu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal prokurátor ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú odôvodnil podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.01.2024 tým, že závery sudcu pre prípravné konanie v tom

smere, že v danom prípade nejde o prečin ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289
ods. 1 Trestného zákona nie sú prijateľné. Sudca pre prípravné konanie pochybil pri hodnotení dôkazov
v tom smere, že pri svojich záveroch bral do úvahy výlučne výsledky meraní dychovej skúšky v časoch
o 00:47:50 hod. a o 01:05:43 hod. dňa 15.01.2024, vôbec však nevzal do úvahy, že obvinený viedol
motorové vozidlo po požití alkoholického nápoja už aj predtým, približne od 00:30 hod. ako sám priznal a

hlavne ním prešiel trasu Nerudova č. 28, hliadkou PZ bol neskôr spozorovaný ako jazdí po Tomášikovej
ulici až na Bajkalskú ulicu, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru. Berúc
do úvahy skutočnosť, že u obvineného hodnota vydychovaného alkoholu mala klesajúcu tendenciu
aj s ohľadom na ďalšie zaznamenané skutočnosti, hlavne z časového a medicínskeho hľadiska je
nesporné, že napríklad už pri začiatku jazdy na Nerudovej č. 28 v Bratislave mal obvinený vyššie

hodnoty vydychovaného alkoholu, než ich mal v čase, kedy bol kontrolovaný hliadkou pohotovostnej
motorizovanej hliadky PZ, t. j. o 00:47:50 hod. a o 01:05:43 hod. dňa15.01.2024.Tieto skutočnosti,
vrátane tej, že hliadka motorizovanej pohotovostnej jednoty PZ sa obvineného rozhodla kontrolovať
z dôvodu, že jazdil z pruhu do pruhu a mala podozrenie z požitia alkoholu z jeho strany, sudca pre
prípravné konanie pri svojom rozhodovaní o obžalobe vôbec nebral do úvahy, nezaoberal sa nimi,

nevyhodnotil ich a tak dospel k nezákonnému rozhodnutiu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor navrhol sťažnostnému súdu, aby napadnuté uznanie zrušil a
aby vec vrátil súdu prvého stupňa, a aby mu uložil vo veci znova konať a rozhodnúť.

Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť
prokurátora nie je dôvodná.

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil
vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie
ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Postupom uvedenom v citovanom ustanovení zákona sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti:Prokurátor podal dňa 16.01.2024 na príslušný súd obžalobu na obvineného S. M. pre prečin ohrozenie
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom
v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Obžalobu oprel o dôkazy zabezpečené v prípravnom konaní, a to výpoveď obvineného, svedka L. N. a
listinné dôkazy. Z týchto vyplýva, že obvinený dňa 15.01.2024 išiel na vlakovú stanicu v Petržalke pre
svojho brata, ktorý nemal odvoz. Bratovi nepovedal, že pred odchodom vypil tri pivá a išiel po neho.
Posledné pivo mal asi o 23:00 hod. a s kamarátmi začal piť asi o 21:00 hod. Po brata obvinený nedošiel,

nakoľko ho zastavili policajti na Bajkalskej ulici smerom na Vajnorskú a podrobil sa dychovej skúške.
Obvinený bol zastavený hliadkou PZ v čase o 00:45 hod. nakoľko pri prechádzaní cez križovatku jazdil
vyššou rýchlosťou ako povolenou a tiež z pruhu do pruhu. Vodič bol vyznaný aby sa podrobil dychovej
skúške v čase o 00:47 hod. dňa 15.01.2024 s pozitívnym výsledkom 0,48 mg/l. Následne bola vykonaná
opakovaná skúška v čase o 01:02 hod. dňa 15.01.2024 s pozitívnym výsledkom 0,47 mg/l. V spisovom
materiáli sa nachádza certifikát overenia meracieho prístroja.

Základným princípom platiacim pri rozhodovaní súdov o vine zo spáchania trestného činu je možnosť
uznať obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu len za predpokladu, že boli odstránené všetky
rozumné pochybnosti o okolnostiach, ktoré tvoria znaky skutkovej podstaty trestného činu. Pri trestnom
čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky zákon nešpecifikuje konkrétnym číselným vyjadrením

hodnotu návykovej látky v organizme, pri ktorej je vykonávanie činnosti spôsobilé ohroziť život, zdravie
alebo majetok. Vzhľadom na to, že táto hodnota pri rôznych návykových látkach u rôznych subjektov
s rôznou fyzickou konštitúciou a inými premennými faktormi môže variovať, bola hodnota alkoholu v
dychu potrebná pre vznik trestnej zodpovednosti ustálená súdnou praxou vychádzajúcou z vedeckej
štúdie, ktorej výsledkom bol záver, že hodnota 1 promile (0,4762 mg/l) alkoholu v dychu je u každého

jedinca takou hodnotou, pri ktorej nie je spôsobilý bezpečne viesť motorové vozidlo. Tento vedecký záver
bol súdmi akceptovaný a premietol sa do ustálenej súdnej praxe ako objektivizujúce kritérium stavu
vylučujúceho spôsobilosť viesť motorové vozidlo bez ohrozenia života, zdravia a majetku.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že dôkazy, o ktoré sa obžalo-

ba opiera, sú zápisy o dychovej skúške vykonanej analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus, podľa
ktorého bola u obvineného dňa 15.01.2024 v čase o 00:47 hod. zistená hmotnostná koncentrácia al-
koholu vo vydychovanom vzduchu 0,48 mg/l, čo zodpovedá 1,00 ‰ alkoholu v krvi a v čase o 01:02
hod. zistená hmotnostná koncentrácia alkoholu vo vydychovanom vzduchu 0,47 mg/l, čo zodpovedá
0,98 ‰ alkoholu v krvi. Z kópie certifikátu o overení vyplýva, že použitý analyzátor dychu zodpovedal v

čase merania schválenému typu a technickým a metrologickým požiadavkám kladeným na tento druh
meradla, tzn. mimo iného najviac ±5 % dovolenej chybe merania pri hmotnostnej koncentrácii etano-
lu vo vydychovanom vzduchu od 0,4 mg/l do 2 mg/l (príloha č. 62 k vyhláške Úradu pre normalizáciu,
metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 161/2019 Z. z. o meradlách a metrologickej kontro-
le v znení neskorších zmien a doplnkov).

So zreteľom na určenú hodnotu prípustnej chyby merania sú potom spodné hranice výsledkov dychovej
skúšky obvineného 0,456 mg/l (0,95 promile) pri prvej skúške a 0,4465 mg/l (0,93 promile) pri druhej
skúške. To znamená, že neexistuje žiaden dôkaz svedčiaci pre naplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu.

V tejto súvislosti sťažnostný súd uvádza, že výsledok dychovej skúšky vykonanej overeným meradlom
neovplyvňuje len vyššie zmienená prípustná neistota merania, ale i celý rad ďalších faktorov a rušivých
vplyvov ako teplota okolia, jeho relatívna vlhkosť, atmosférický tlak, obsah uhľovodíkov v okolitom pros-
tredí, vibrácie, elektrostatické výboje, elektromagnetické a magnetické polia, otrasy počas transportu,

zvyšky alkoholu, liečiv, prípadne iných produktov metabolizmu človeka v ústach a horných dýchacích
cestách, tabakový dym vo vydychovanom vzduchu a dokonca aj spôsob, akým osoba, u ktorej je vyko-
návaná skúška, pred meraním dýcha. O tom, že tieto faktory a rušivé vplyvy ovplyvňujú výsledky mera-
nia dychovými analyzátormi nie nezanedbateľne, svedčia aj aktuálne poznatky lekárskej vedy. Zo štúdie
korelácie výsledkov dychových analyzátorov a výsledkov laboratórnej analýzy pracovísk pôsobiacich v

Českej republike a Slovenskej republike (Soudní lékařství, 55, 2010, č. 1, str. 8-9) vyplýva, že hladiny
alkoholu zistené pomocou dychových analyzátorov boli zhodné s hladinami zistenými laboratórnym
vyšetrením krvi len v 20,8 % a najväčší rozdiel, kedy dychový analyzátor nameral viac, bol až 1,34promile alkoholu. Preto v hraničných prípadoch, za ktorý je možné považovať aj prejednávanú vec, je
možné množstvo alkoholu v krvi spoľahlivo zistiť iba jej laboratórnym vyšetrením.

Prihliadajúc na výsledky uvedenej vedeckej štúdie o korelácii výsledkov dychových analyzátorov a
výsledkov laboratórnej analýzy pracovísk pôsobiacich v Českej republike a Slovenskej republike, kedy
najväčší rozdiel v zistení alkoholu v krvi a v dychu bol až 1,34 promile, nemožno považovať výsledky
meraní za isté, a postaviť na nich trestnoprávnu zodpovednosť obvineného.

Výsledok dychovej skúšky v spojením s výpoveďou obvineného, ktorý priznal, že požil tri pivá v
čase od 21:00 hod. do 23:00 hod., síce nasvedčuje tomu, že obvinený viedol motorové vozidlo pod
vplyvomalkoholu,avšakbeznáslednéhoovereniaďalšímidôkazmidostatočnenepreukazuje,žehladina
alkoholu v jeho krvi dosiahla hranicu najmenej 1prommile, pri ktorej nie je žiadny vodič schopný
bezpečne viesť motorového vozidlo, a to s poukazom vyššie rozobratú prípustnú neistotu merania, ale
aj celý rad ďalších faktorov a rušivých vplyvov ovplyvňujúcich výsledok dychovej skúšky.

Sťažnostný súd uvádza, že v prípade, ak sú u páchateľa namerané hraničné hodnoty tak, ako tomu bolo
v posudzovanej trestnej veci, nesmie byť o presnom množstve alkoholu v organizme žiadna pochybnosť.
V takýchto hraničných prípadoch je pre možnosť vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti nevyhnutné
podrobiť osobu páchateľa aj lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, aby nebolo žiadnych

pochybností o tom, či takáto osoba skutočne vykonávala danú činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť.

Vzhľadom na odstup času už v danom prípade objektívne zistenie presného množstva alkoholu v krvi
obvineného (tzn. odberom a vyšetrením krvi) neprichádza vôbec do úvahy a nie je možné objektivizovať
hladinu alkoholu v jeho krvi ani tzv. bilančným prepočtom, t. j. iba na základe údajov obvineného alebo

svedkov, resp. doteraz zistených skutočností (obvinený uviedol, že v čase od 21:00 hod. do 23:00
hod. vypil tri pivá, príslušník PZ L. N. uviedol, že vozidlo obvineného bolo zastavené z dôvodu, že cez
križovatku jazdil vyššou rýchlosťou ako povolenou a z pruhu do pruhu, žiadne iné okolnosti ohľadne
spôsobu jazdy obvineného, resp. iných okolností, za ktorých bola jazda uskutočnená zistené neboli) a
z dôvodu absencie znaleckého posudku vo vyšetrovacom spise. Argumentáciu prokurátora o tom, že

ak obvinený určitú dobu pred meraním jazdil a po prvom meraní hodnota vydychovaného alkoholu mala
klesajúcu tendenciu, z čoho vyvodzuje trestnú zodpovednosť obvineného, sťažnostný súd hodnotí ako
hypotetickú a tým nedostatočnú pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Je síce logické, že pred
prvým meraním mohol mať obvinený vyššiu koncentráciu alkoholu v organizme, avšak nie je zistiteľné
akúatedanemožnosistotoutvrdiť,ževčase,kedymeranieešteneprebehlo,bolakoncentráciualkoholu

v jeho krvi viac ako 1 promile.

Na základe uvedených skutočností sťažnostný súd tiež dospel k záveru, že neboli odstránené všetky
rozumné pochybnosti o rozobratom znaku skutkovej podstaty, a preto súd prvého stupňa postupoval
správne, keď dospel k záveru, že skutok nie je trestným činom.

Súd prvého stupňa nepochybil ani v konštatácii, že by skutok mohol byť priestupkom proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov. Z ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že priestupok
nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli 2 roky, nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú

sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Z ustanovenia § 20 ods. 2
zákona č. 372/1990 Zb. vyplýva, že do plynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas
ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že konanie obvineného, ktoré môže byť posúdené

ako priestupok, nie je premlčané.

Sťažnostný súd nezistil dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, toto považuje za vecne
správne a zákonné, preto sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.