Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122207063
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4122207063.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáže zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XX, XXX XX D. B. E., 2./ A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX H.,
proti žalovanému: Ekonomické stavby s.r.o., so sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 36 544
493, zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Hollého 12, 949 01 Nitra, IČO: 42 049 415,
o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 6.11.2023 č.k. 9C/64/2022-274, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov
konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia
sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 5.643 eur spolu s úrokom z omeškania..
Žalobu odôvodnili tým, že dňa 06.11.2017 uzatvorili so žalovaným Zmluvu o budúcej zmluve o dielo, v
ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že do 7 mesiacov po podpise uzatvoria Zmluvu o dielo, predmetom
ktorej bude zhotovenie stavby rodinného domu. Žalovanému zaplatili zálohu vo výške 5.643 eur, ktorá
mala byť z konečnej ceny diela odpočítaná. Na základe dodatkov k zmluve bol posunutý termín do

15.07.2019, kedy malo prísť k uzatvoreniu zmluvy o dielo, v tomto termíne však k uzatvoreniu zmluvy
odielo nedošlo,apretosadomáhalizaplateniazálohy,ktorúzložili.Poprávnejstránkesvojerozhodnutie
odôvodnil ust. § 34, § 50a ods. 1,2 OZ, § 52 ods. 1,3,4 OZ, § 53a ods. 1, ust. § 451 ods. 1,2 OZ
a ust. § 100 ods. 1, § 107 ods. 1,2 a § 112 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že žalobcovia sa domáhajú vrátenia zálohy vo výške 5.643,- eur, ktorú zaplatili dňa 2.11.2017, na
základe plnenia, v zmysle čl. III. ods. 3.3. Zmluvy o budúcej zmluve o dielo č. 227/17, uzatvorenej dňa
6.11.2017. Nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o dielo v dohodnutom termíne do 15.7.2019 nedošlo, svojho

nároku sa domáhajú titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému, keď odpadol
dôvod na plnenie z ich strany. Nakoľko žalovaný vzniesol v priebehu konania námietku premlčania,
súd sa prioritne zaoberal posúdením dôvodnosti tejto námietky. V rámci posúdenia vznesenej námietky
premlčania, dospel k záveru, že táto je dôvodná. Suma, ktorej sa žalobcovia domáhajú titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, predstavuje zálohu na krytie prvých prípravných prác a mala byť v zmluve
o dielo vyúčtovaná a z konečnej ceny diela, odpočítaná. Je teda zrejmé, že ide o časť vopred zaplatenej
ceny diela, teda o zálohu na konečnú cenu diela. Zmluva o dielo mala byť uzatvorená v znení dodatku

č. 1 a 2, najneskôr do 15.7.2019 a medzi stranami nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo v
stanovenej lehote nedošlo. Súd je toho názoru, že nasledujúcim dňom t. j. dňom 16.07.2019 začala
plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vrátenie prijatej zálohy, pretože už v tomto čase
vedeli, že zmluva o dielo nebola uzatvorená, ako aj o výške sumy, ktorú žalovanému vyplatili, a ktorúpovažujú za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, takže svoj nárok si mali uplatniť v zmysle
§ 107 ods.1 OZ v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňom 15.07.2021. Žalobu
podali na súd dňa 12.07.2022, teda už po uplynutí premlčacej lehoty. K námietke žalobcov, že v danom

prípade s poukazom na § 50a ods.2 OZ začala premlčacia lehota plynúť až od 15.07.2020, pretože
toto ustanovenie umožňuje v lehote jedného roka podať žalobu o nahradenie prejavu vôle, preto je
potrebné počítať plynutie premlčacej doby až po uplynutí tejto jednoročnej lehoty, uviedol, že s týmto
stanoviskom sa nestotožňuje. V danom prípade však ide len o možnosť domáhať sa nahradenia prejavu
vôle, a nie o povinnosť, takže je na vôli strán konania, či si uvedené právo uplatnia. V predmetnej veci

žalobcovia a ani žalovaný túto možnosť nevyužili, preto nedošlo k prerušenie plynutia premlčacej lehoty
aužvôbecnemohlodôjsťktomu,žebyvzhľadomna §50aods.2OZ premlčacialehota nezačalaplynúť
vôbec. Začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
je priamo upravený v ustanovení § 107 ods.1 OZ a je ním okamih, kedy sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Iba v prípade naplnenia podmienok
ustanovenia § 112 OZ, teda ak by niektorá zmluvná strana uplatnila svoje právo v zmysle § 50a ods.2

OZ a podala žalobu o nahradenie prejavu vôle, by premlčacia lehota, ktorá už začala plynúť, po dobu
súdneho konania, plynúť prestala (spočívala by), čo sa však v danom prípade nestalo. Z uvedených
dôvodov preto súd žalobu zamietol, bez toho, aby vykonával ďalšie dokazovanie. Pokiaľ ide o nárok
žalobcov, aby súd v zmysle § 298 ods. 2 CSP určil, že zmluvné podmienky podľa bodov 3.5 a 3.6 Zmluvy
o budúcej zmluve o dielo sú neprijateľné, aj v tejto časti žalobu zamietol. Citované ustanovenie § 298

ods.2 CSP ukladá súdu vo výroku rozsudku výslovne uviesť znenie zmluvnej podmienky, ktorú určil
za neplatnú, z dôvodu jej neprijateľnosti. Ide o prípady, kedy súd v spotrebiteľskom spore rozhoduje
o neplatnosti zmluvnej podmienky, v predmetnej veci však o takýto prípad nejde. V tomto konaní súd
nerozhodoval o plnení v prospech dodávateľa, ale o nároku spotrebiteľov na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré im nepriznal, z dôvodu premlčania ich nároku. Súd preto nebol povinný zaoberať sa

posúdením platnosti zmluvných podmienok, a preto ani nemohol do výroku rozsudku uvádzať znenie
zmluvných podmienok, ktoré z hľadiska ich prípadnej neprijateľnosti v tomto konaní ani neskúmal.
Pokiaľ žalobcovia poukazovali na právoplatný rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Csp/164/2017
uviedol, že podľa § 53a ods.1 OZ je žalovaný na základe právoplatného súdneho rozhodnutia povinný
zdržať sa používania takýchto podmienok alebo podmienok s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Preto by bolo nadbytočné o tých istých zmluvných dojednaniach, ktoré už boli
žalobcami v označenom rozsudku judikované ako neprijateľné, rozhodovať opätovne, preto nebol daný
dôvod ani na prípadný postup podľa § 298 ods.1 CSP, ktorý upravuje možnosť súdu vysloviť, že určitá
zmluvná podmienka je neprijateľná. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1
CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v zákonnej lehote odvolaním žalobcovia v 1. a 2. rade.
Žalobca v 1. rade sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenia veci na nové
konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva v zmysle ust. § 365 ods. 1
CSP. Uviedol, že doplnil svoju žalobu o určenie zmluvných podmienok ako neprijateľných a žiadal,
aby boli výslovne uvedené vo výrokovej časti rozsudku v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa.

V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/235/2017 a 6Cdo/27/2018.
Uviedol, že žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka, používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa. Súd ich ochranu pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami odmietol zamietnutím v tejto časti žaloby. Je preto zarážajúce,
že súd neprikladá žiaden praktický význam k ochrane žalovaných pred neprijateľnými podmienkami

v spotrebiteľskej zmluve. Súd takýmto procesným postupom im odoprel zákonom garantované právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve, čím porušil základné právo
žalobcov, garantované v čl. 46 Ústavy SR. Žalovaný sám priznal, že si nesplnil povinnosť, vyplývajúcu
z § 53a OZ, a napriek tomu, že súd určil zmluvné podmienky za neprijateľné, naďalej ich nielen
používal v zmluvách so svojimi klientami, ale naďalej si aj uplatňoval plnenie z týchto neprijateľných

zmluvných podmienok. K určeniu začiatku plynutia premlčacej doby uviedol, že v prípade subjektívnej
premlčacej doby je jej začiatok viazaný na skutočnú vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) tom, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Nie je možné len predpokladať,
že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť, alebo že by sa to mohla dozvedieť, alebo
mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Pri subjektívnej premlčacej dobe je vždy

nevyhnutné skúmať subjektívny moment. Vzhľadom na to, že v auguste 2020 prebiehali medzi
žalobcami a žalovanými jednania ohľadom zmluvy o dielo a realizácie diela, ako aj vzhľadom na to, že
bol dňa 4.9.2020 zo strany žalovaného zaslaný finálny návrh zmluvy o dielo, neexistoval žiaden dôvod sa
domnievať,žekuzavretiuzmluvyodieloakrealizáciistavbyzostranyžalovanéhonedôjde.Konajúcisúdneskúmal skutočnú vedomosť oprávneného (spotrebiteľa) o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a o osobe, ktorá sa na jeho úkor obohatila. Žalovaný dňa 13.10.2020 vyhotovil písomnosť – zaslanie
návrhu dohody o vyporiadaní záväzkov zo Zmluvy o budúcej zmluvy o dielo č. 227/17 zo dňa 6.11.2017,

vrátane jej dodatkov, ktorá sa nachádza v spise. Má za to, že až vyhotovením tohto návrhu dal žalobcom
jasne a zrozumiteľne najavo, že zo strany žalovaného k realizácii diela nedôjde a až doručenie tejto
dohody zakladá dôvod na začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby. Preto súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov, k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3.Žalobkyňa v 2. rade sa svojím odvolaním taktiež domáhala zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie

a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že napriek tomu,
že bolo preukázané použitie neprijateľných zmluvných podmienok, a to v rozsudku Okresného súdu
Skalica sp. zn. 2Csp/164/2017, a súd žalobu v tejto časti zamietol, má za to, že týmto postupom súd
porušil jej právo na ochranu pre neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Zároveň jej
nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, obzvlášť tým, ktoré boli vykonané na pojednávaní
dňa 6.11.2023. Týmto nesprávnym procesným postupom jej súd znemožnil, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
K určeniu začiatku plynutia premlčacej doby poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/29/2021. V zmysle § 107 OZ, sa pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
vyžaduje skutočná, teda preukázaná, nielen predpokladaná vedomosť na strane oprávneného. Sám
žalovaný však tvrdí, že až 4.9.2020 zaslal žalobcom finálny návrh zmluvy o dielo, z čoho logicky vyplýva,

že minimálne do tohto dátumu neexistoval dôvod sa domnievať, že k uzatvoreniu zmluvy o dielo,
ako aj k realizácii samotného diela, nedôjde. Táto skutočnosť preukazuje, že žalobcovia v postavení
spotrebiteľov, nemali ako získať skutočnú vedomosť o tom, že zaplatená záloha na realizáciu diela by sa
mohla považovať za bezdôvodné obohatenia, a teda že by mohla začať plynúť subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie nároku z bezdôvodného obohatenia.

4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k správnym skutkovým zisteniam, správne právne vec posúdil, pričom správnym procesným postupom,
umožnil všetkým stranám sporu, aby títo uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K námietkam oboch žalobcov ohľadom údajného

nesprávneho postupu súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím ich návrhu podľa § 298 ods.
2 CSP uviedol, že súd správne a vecne zdôvodnil tento svoj postup v bodoch 37. a 38. rozsudku.
Konštatoval, že v tomto konaní nerozhodoval o plnení v prospech dodávateľa, ale o nároku spotrebiteľov
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré im nepriznal z dôvodu premlčania ich nároku, a preto
nebol povinný zaoberať sa posúdením platnosti zmluvných podmienok a navyše takéto rozhodnutie

by ani nemalo žiaden praktický význam, keď bola žaloba žalobcov zamietnutá z dôvodu premlčania.
K námietkam ohľadom nepremlčania práva uviedol, že súd prvej inštancie opätovne dostatočne jasne,
správne a vecne sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Žalobca v 1. rade si vo svojich
vyjadreniach opakovane odporuje, a to najmä v súvislosti so začiatkom plynutia subjektívnej lehoty, na
jednej strane sa snaží presvedčiť súd, že nemá vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu

a kto sa na jeho úkor obohatil, avšak na strane druhej, priamo vo svojom písomnom vyjadrení k odporu
uviedol, že nakoľko finálny návrh zmluvy o dielo bol zaslaný dňa 4.9.2020, tak dohodnutý termín
podpisu zmluvy bol do 15.7.2019, preto právo na jej podpis v tom čase už neexistovalo. Súd prvej
inštancie preto správne vyhodnotil začiatok plynutia premlčacej doby, keďže vedomosť žalobcov o tom,
že zmluva o dielo nebola v stanovenej lehote uzatvorená, bola už dňa 16.7.2019, ako aj vo výške

sumy, ktorú žalovanému vyplatili, a ktorú považujú za bezdôvodné obohatenie. Žalobu žalobcovia
podali na súd po uplynutí premlčacej doby. K námietkam žalobkyne v 2. rade ohľadom nesprávnosti
postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s jej zdravotným stavom uviedol, že aj v tomto prípade súd
prvej inštancie postupoval správne a umožnil žalobkyni v 2. rade, aby uskutočňovala svoje procesné
práva. Aj keď informovala o svojom nepriaznivom zdravotnom stave, ospravedlnila svoju neúčasť na

nariadenom pojednávaní, ale nenavrhla, ani nepožiadala o odročenie pojednávania, pričom sama vo
svojom vyjadrení žiadala, aby súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené v žalobe. Z týchto
dôvodov preto nemôže obstáť námietka voči procesnému postupu súdu prvej inštancie.
5.K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách má každý spotrebiteľ, nielen ten, v ktorého

neprospech sa rozhoduje, ako to tvrdí žalovaný. Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka,
používaná dodávateľom, v spotrebiteľskej zmluve, je neprijateľná, s ohľadom na relevantnú judikatúru
Súdneho dvora a Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa
neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. K vyjadreniu žalovaného ohľadomurčenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby uviedol, že žalovaný len vyjadril svoj subjektívny
názor, prečo predpokladá, že by mala začať plynúť subjektívna premlčacia doba práve 15.7.2019. Je
potrebné vychádzať z reálneho momentu, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaný na jeho úkor

bezdôvodne obohatil. Žalovaný neposkytol žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že práve
15.7.2019 je ten deň, keď sa žalobca reálne mal dozvedieť, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. V tom čase sa ešte domnieval, že jedná so serióznou spoločnosťou, ktorá hodlá postaviť dom
podľa podmienok, na ktorých sa dohodli aj za cenu, na ktorej sa dohodli. Pokiaľ žalovaný vo svojom
vyjadrení uvádza, že žalobkyňa v 2. rade nepožiadala o odročenie pojednávania. Uviedol, že žalobkyňa

v 2. rade je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, k opätovnému posúdeniu jej zdravotného stavu
dôjde až v auguste 2030, a preto odročenie pojednávania by zrejme neprichádzalo do úvahy. Poukázal
na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 13 ods. 1 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
6.Žalobkyňa v 2. rade k vyjadreniu žalovaného uviedla, že žiada napadnutý rozsudok súdu prvej
inštanciezrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonanieaďalejuviedla,žežalovanývosvojomvyjadrenívyjadril
len subjektívny názor, ktorý nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi.

7.K vyjadreniu žalobcov sa opätovne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobcovia vo svojich vyjadreniach neuvádzajú žiadne nové
skutočnosti, ani právne významné argumenty, alebo námietky, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. K námietke žalobcu v 1. rade ohľadom nepremlčania jeho práva,
opätovne poukázal na svoje vyjadrenia a uviedol, že tento sa snaží súd presvedčiť o tom, že nemal

vedomosť o tom, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor obohatil. Zo samotných
tvrdení žalobcov, ako aj z ich konania jasne vyplýva, že mali jednoznačnú, určitú a jasnú vedomosť
o termíne, kedy mala byť podpísaná zmluva o dielo, a teda vedomosť o tom, že pokiaľ sa zmluva
neuzavrie do daného termínu, 15.7.2019, tak žalobcom vznikne právo na vrátenie danej sumy. Na iný
moment nie je možné začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazať. Naviac dodal, že podľa

jeho názoru začala objektívna premlčacia doba plynúť už dňa, kedy žalobcovia uhradili žalovanému
predmetnú zálohu na krytie dohodnutých prípravných prác vo výške 5.643,- eur, t. j. dňa 22.11.2017,
kedy objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 22.11.2020. Vzhľadom na uvedené, nemôže byť žiadna
pochybnosť o premlčaní práva žalobcov na vydanie nimi tvrdeného bezdôvodného obohatenia.
8.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP)sverejnýmvyhlásenímrozhodnutia,prisplnení
si povinnosti, upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

9.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce

sa žalovaným v odvolaní namietajúcich skutočností je vyčerpávajúce, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne

závery. Svoje prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaný sa s dôvodmi
uvedenýmivrozhodnutísúduprvejinštancienestotožnilneznamená,žejehozdôvodnenienezodpovedá
požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie cit. ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie totiž

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.
11. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnení sa
s dôvodmi uvedených v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd podľa § 387
ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z
titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a

rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005 pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je
potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a
odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/05, IV. ÚS 372/08) a tým je postačujúceodkázať cez § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v rozsudku okresného súdu. V zásade sa
odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia.
12. Aj keď žalobcovia vo svojom odvolaní vyslovene neuvádzal citáciu zákonného ustanovenia, v zmysle

ktorého odvolanie podáva (len všeobecne ust. § 365 ods. 1 CSP) z jeho obsahu je možné vyvodiť, že
namietajú nesprávne skutkové zistenie (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Pokiaľ ide o odvolací
dôvod, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam) jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe

súdu prvej inštancie, pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazu súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada starostlivo
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov je teda možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosť, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo
vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logicky rozpor,
alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 - § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods.

1 písm. f/ CSP teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov na nesprávnosť
ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto
smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani z jeho skutkovými závermi.
13. Dôvod na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v tom, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav;
dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.

14. Pokiaľ ide o odvolací dôvod, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 385 CSP, podľa
ktorého je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom
prípade nie je potrebné zopakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie, pretože súd prvej inštancie náležite

zistil skutkový stav.
15.Súd prvej inštancie správne konštatoval, že dňa 6.11.2017 bola medzi žalobcami v 1. a 2. rade
a žalovaným, uzatvorená Zmluva o budúcej zmluve o dielo č. 227/17. Predmetom tejto zmluvy
bol záväzok, že do 7 mesiacov od jej podpisu uzatvoria zmluvné strany zmluvu o dielo, ktorej
predmetom bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozície a špecifikácie určených budúcim

objednávateľom, za cenu diela v rozsahu cca 108.000,- eur, a to na pozemku, špecifikovanom v čl. I.
ods. 1.2 tejto zmluvy. V článku III. ods. 3.3. bola dojednaná úhrada zálohy zo strany objednávateľa,
a to vo výške 5.643,- eur na krytie prvých prípravných prác s tým, že táto záloha bude vyúčtovaná
v zmluve o dielo a z konečnej ceny diela bude odpočítaná. Uvedená suma bola poukázaná na účet
žalovaného dňa 2.11.2017. Následne boli uzatvorené dva dodatky k zmluve o budúcej kúpnej zmluve,

kde sa menil termín podpisu zmluvy o dielo na termín do 15.7.2019. K uzatvoreniu ďalšieho dodatku
k zmluve o budúcej zmluve, ktorým bola stanovená iná lehota na uzatvorenie zmluvy o dielo nedošlo,
pretože v zmysle uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluvy o dielo, v znení jej dodatkov č. 1 a 2, mala
byť uzatvorená zmluva o dielo najneskôr do 15.7.2019. Dňa 5.11.2021 žalobcovia doručili žalovanému
výzvu na vrátenie zálohy vo výške 5.643,- eur s odôvodnením, že do 15.7.2019, ani do jedného roka od

tohto dátumu, žalovaný nepredložil zmluvu o dielo, zmenil cenu diela bez ich súhlasu, dielo nezhotovil,
z čoho usúdili, že žalovaný nemá záujem uzavrieť zmluvu o dielo, ani dielo zhotoviť. Žalovaný zálohu
vo výške 5.643,- eur žalobcom nevrátil. Napokon takto zistený skutkový stav v podstate žalobcovia ani
nenamietali, len všeobecne poukázali, že súd na základe vykonaných dôkazov, dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Z takto zisteného skutkového stavu následne súd prvej inštancie vyvodil správne

právne závery.
16.Súd prvej inštancie v preskúmavanom prípade vyhodnotil, že medzi stranami sporu je potrebné
posúdiť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane žalovaného tým, že
prijal zálohu vo výške 5.643,- eur, na základe plnenia, v zmysle čl. III. ods. 3.3. zmluvy o budúcejzmluve o dielo, avšak k uzatvoreniu samotnej zmluvy o dielo v termíne do 15.7.2019 nedošlo a samotní
žalobcovia sa domáhajú vyplatenia tejto sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo
žalovanému, keď odpadol dôvod na plnenie z ich strany. Odvolací súd preto dodáva, že je potrebné

vychádzať z toho, že uplatnený nárok na vrátenie zaplateného preddavku treba považovať za nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, získaného plnením, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451
ods. 2 OZ. Keďže žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, prioritne sa súd
prvej inštancie zaoberal touto námietkou. Pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby
v zmysle § 107 ods. 2 OZ, je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu

predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ust. § 101 ods. 2 OZ, nemôže
dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť
najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby. Bezdôvodné obohatenie, získané plnením z právneho
dôvodu, ktorého právny dôvod odpadol (§ 451 ods. 2 OZ), vzniká okamihom, kedy odpadol právny
dôvod poskytnutého plnenia. Ak teda žalobcovia poskytli žalovanému so zamýšľanou zmluvou o dielo
preddavok, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného okamihom, keď sa vytvoril stav, z ktorého

bolo zrejmé, že zmluva o dielo nebude zrealizovaná. Až týmto okamihom odpadol právny dôvod, na
základe ktorého žalobcovia plnili žalovanému. Súd prvej inštancie konštatoval, že tým, že nedošlo
k uzatvoreniu zmluvy o dielo do 15.7.2019, začala nasledujúcim dňom, t. j. dňom 16.7.2019 plynúť
premlčacia lehota na uplatnenie nároku na vrátenie prijatej zálohy, na konečnú cenu diela. Odvolací súd
sa s takýmto právnym posúdením súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Žalobcovia nepochybne už dňa

16.7.2019 mali vedomosť o tom, že zmluva v stanovenej lehote nebola uzatvorená, o čom svedčia aj
samotné vyjadrenia žalobcu, ktorý uvádzal, že keď aj žalovaný predložil zmluvu o dielo zo dňa 4.9.2020,
jeho právo na podpis, vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve o dielo už neexistovalo (č. l. 158 spisu),
čím možno vyvodiť jednoznačnú vedomosť o tom, že dňom 15.7.2019 nedošlo k uzatvoreniu zmluvy
o dielo a nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 15.7.2021 tak ako

správne konštatoval súd prvej inštancie, a keďže žalobcovia podali žalobu na súd až dňa 12.7.2022,
urobili tak po márnom uplynutí premlčacej lehoty.
17.Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne i v ďalšej časti, v ktorej zamietol návrh žalobcov na
vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd sa s právnym posúdením súdu prvej
inštancie v tejto časti plne stotožňuje a ako na správne už len ďalej poukazuje a odkazuje na jeho

odôvodnenie v bodoch 37. a 38. rozsudku.
18.Žalobkyňa v 2. rade vo svojom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolací súd k tomu udáva,
že znakmi vady konania podľa tohto ustanovenia sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces,

b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou
uskutočňovala jej procesné práva.
19.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť

všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi strán, avšak
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení
svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentami procesných strán; postačujúcimi
je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II.ÚS 76/07).

20.Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to ako súd
viedol spor, znemožňujúca strane realizáciu procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej
účasti v konaní (porovnaj R 129/1999, 1Cdo 217/2018, 3Cdo 38/2015). Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne, jeho sťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť. Žalobkyňa v 2. rade

nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie videla v tom, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, obzvlášť tým, ktoré boli vykonané na pojednávaní dňa 6.11.2013.
21.Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobkyňa v 2. rade sa z pojednávania, konaného dňa 6.11.2023
ospravedlnila, zaslala súdu ospravedlnenie dňa 2.11.2023, v ktorom uviedla, že je osoba ťažko
zdravotne postihnutá, o čom priložila aj potvrdenie od lekára, ospravedlnila svoju účasť na pojednávaní,

pričom sa pridŕžala tvrdení, uvedených v návrhu a svojho vyjadrenia k odporcu žalovaného, a preto
žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy tak, ako to navrhovala v žalobe.
22.Podľa § 183 ods. 1 prvá veta CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitýchdôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastupovať. V zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP je zrejmé, že pojednávanie sa môže
odročiťajnanávrhstranysporualebojehozástupcu.Ajvtomtoprípadeplatí,žeodročeniepojednávania

prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov,
nemôžu dostaviť sa na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť.
23.V zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP je zrejmé, že pojednávanie sa môže odročiť aj návrh strany
sporu, alebo jeho zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy

len z dôležitého dôvodu, t. j. ak sa strana sporu alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôžu
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní
nechali zastúpiť. Odvolací súd nepristúpil k skúmaniu, či v danom prípade bol naplnený dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania, pretože tak, ako je zrejmé z vyjadrenia žalobkyne a jej ospravedlnenia,
táto sa z pojednávania len ospravedlnila, avšak nežiadala o odročenie pojednávania. Z uvedených
dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby mohol

pojednávanie uskutočniť v neprítomnosti žalobkyne v 2. rade a na tom istom pojednávaní aj vo veci
meritórne rozhodnúť. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že nedošlo k takému
nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
24.Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1

CSP ako vecne správny potvrdil, i v časti o nároku na náhradu trov konania.
25.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.
26.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).