Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124201887
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124201887.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: S. X., J..:

XX.XX.XXXX, G. Y. XXXX/XXX, XXX XX S., v zast.: JUDr. Henrieta Hirjaková, advokátka so sídlom Nám.
Osloboditeľov 1, 071 01 Michalovce, proti žalovanému 1/: K. K., J..: XX.XX.XXXX, G. XXX XX N. Č.. XX,
a proti žalovanému 2/: S.. S. I., J..: XX.XX.XXXX, G.S. XXX XX H. Č.. XXX, obaja v zast.: GOREJ Legal,
s.r.o., IČO: 47 231 939, so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, o neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 05.03.2024 domáhal vyslovenia

neúčinnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, ktorá je bližšie definovaná v žalobe žalobcu.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca si uplatňuje žalobný nárok z titulu pohľadávky proti
dlžníkovi Y. N., J.. X.X.XXXX, Y. G. U. XXX/ XX I.. Pohľadávka žalobcu vznikla na základe zmluvy o
pôžičke vo výške 20.000 EUR, ktorú žalobca zaslal na č.ú p. N.. Žalobca zaslal dňa 2.10.2023 sumu vo
výške 10.000 EUR a 11.10.2023 sumu vo výške XX.XXX D.. Záväzok na vrátenie pôžičky bol určený do
30.11.2023. Z výpisu LV č. XXX, z.d. 4.12.2023 kat. územie I., obec I., okres Trnava je preukázané, že

k parc.reg. C-KN XXXX/X - záhrada o výmere 413 m2, parc. reg. C-KN XXXX/XX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 551 m2, parc. reg. C-KN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2,
parc.reg. C-KN XXXX/XX - záhrada o výmere 58 m2, parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 45 m2, parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, rodinný dom so sup. č.
XXX postavený na parc. reg. C-KN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, je v časti
C vlastníci zapísané pod B1 vlastnícke právo na Y. N., rod. H., nar. X.X.XXXX, I. XXX, Občan SR vo

veľkosti podielu 39/60 v pomere k celku a od B/2 N. V. v pomere 21/60 manžel. Zároveň je preukázané,
že na LV bola vyznačená plomba vkladu Kúpnej zmluvy pod číslom vkladového konania V -6125. Z
LV č. XXX, kú I. zo dňa 20.02.2024 je preukázané, že došlo k zmene zápisu vlastníckeho práva z p.
Strehovskej na žalovaných. A to v časti vlastníci pod B1 na žalovaného v I rade a to vo veľkosti podielu
39/120 v pomere k celku a pod B/2 na žalovaného v II .rade vo veľkosti podielu 39/120 v pomere k celku.
Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva vklad povolený zo dňa 29.01.2024 č.Z 19/24 a boli zapísané
nehnuteľnosti: parc. reg. C-KN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, C-KN XXXX/

XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2.Zostavajúce nehnuteľnosti predtým zapísané na
LV XXX, boli zapísané na LV č. XXXX, kú I.. Z výpisu LV č. XXX, kat. územie I. zo dňa 20.02.2024 je
preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti a to stavby : rodinný dom sup.č. 451, postavený na parc. Reg.
C-KN XXXX/XXX, garáže postavenej na parc. reg. C-KN XXXX/XXX, záhradného domu postavenéhona parc. Reg. C-KN XXXX/XXX sú zapísaní pod B 1a B2 žalovaní v I a II rade, každý z nich samostatne
v podiele 1/2 v pomere k celku, titulom nadobudnutia predmetnej kúpnej zmluvy vklad povolený pod V
6125/2023 zo dňa 29.01.2024 č.Z 19/24. Z výpisu LV č. XXXX, kú I. zo dňa 28.02.2024 je preukázané,

že vlastníkmi nehnuteľnosti pozemku na parc. Reg. k parc.reg. C-KN XXXX/X - záhrada o výmere 413
m2, , parc.reg. C-KN XXXX/XX - záhrada o výmere 58 m2, reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 45 m2, parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2,
parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, sú zapísaní pod B 1a B2
žalovaní v I a II rade, každý z nich samostatne v podiele 1/2 v pomere k celku, titulom nadobudnutia

predmetnej kúpnej zmluvy vklad povolený pod V XXXX/XXXX zo dňa 29.01.2024 č. Z 19/24.

3. Z vyššie uvedeného je preukázané, že p. Strehovská odpredala svoj podiel na základe kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrela so žalovanými v I a II.rade a to v čase, keď mala žalobcovi vrátiť sumu 20.000 EUR. P.
Strehovská tak urobila v úmysle vyhnúť sa splneniu pohľadávky veriteľa t.j. žalobcu. Vzhľadom k tomu,
že žalobca nebo účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy tú žiadame predložiť žalovanými v konaní, resp.

katastrálnym úradom. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol,
že kúpna zmluva, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený okresným úradom katastrálny
odbor v Trnave vedený pod č. V XXXX/XXXX zo dňa 29.01.2024 č.Z 19/24 uzavretá medzi žalovanými
v I a II rade a Y. N., X.X.XXXX, trvale bytom Ciferska XXX, 39 I., ktorou previedla na žalovaných v I.
a II. rade nehnuteľnosti zapísané v čase prevodu na parc.reg. C-KN XXXX/X - záhrada o výmere 413

m2, parc. reg. C-KN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 551 m2, parc. reg. C-KN XXXX/
XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 184 m2, parc.reg. C-KN XXXX/XX - záhrada o výmere 58
m2, parc. reg. C-KN parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, parc.
reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, parc. reg. C-KN XXXX/XXX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, Rodinný dom sup. č. XXX, postavený na parc. Reg. C-

KN XXXX/XX v čase prevodu zapísané na LV č. XXX, kat. územie I., obec I., okres Trnava a toho času
parc.reg. C-KN XXXX/X - záhrada o výmere 413 m2, parc.reg. C-KN XXXX/XX - záhrada o výmere 58
m2, parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, parc. reg. C-KN XXXX/
XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 m2, parc. reg. C-KN XXXX/XXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 109 m2 zapísané na LV č. XXXX, kat. územie I., obec I., okres Trnava a nehnuteľnosti

rodinný dom sup.č. 451, postavený na parc. Reg. C-KN XXXX/XXX, garáže postavenej na parc. reg.
C-KN XXXX/XXX, záhradného domu postaveného na parc. Reg. C-KN XXXX/XXX, zapísané na LV č.
2XXX, územie I., obec I., okres Trnava je právne neúčinná.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení doručil súdu informatívne výpisy z LV č. 2XXX, XXXX, XXX,

doklad o zaslaní finančných prostriedkov p. Y. N. a čestné vyhlásenie p. Y. N. zo dňa 02.10.2023.
5. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v rámci svojho vyjadrenia uviedli, že na základe doručenej odporovacej
žaloby dňa 08.05.2024 žalovaní v 1. aj 2. rade odstúpili od Kúpnej zmluvy zo dňa 08.11.2023 (ďalej
len „Kúpna zmluva“), ktorej neúčinnosti sa žalobca v tomto konaní domáha. Dôvodom odstúpenia od
Kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že medzi podpisom Kúpnej zmluvy (08.11.2023) a samotným vkladom

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (29.01.2024) boli na príslušných listoch vlastníctva
týkajúcich sa nehnuteľností zapísané viaceré ťarchy, poznámky a plomby (najmä nie však výlučne
sudcovské záložné práva), a teda dôvodom odstúpenia bola nepravdivosť vyhlásení predávajúcich
uvedených v kúpnej zmluve, podľa ktorých: „nehnuteľnosti nie sú majetkom podliehajúcim inému
konaniu, neviazne na ňom žiadne záložné právo, že nehnuteľnosti ste nezaťažili akýmkoľvek právom

tretej osoby a že nehnuteľnosti nemajú žiadne právne vady.“ Dňa 14.05.2024 došlo k podaniu návrhu
na záznam odstúpenia od Kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, v dôsledku ktorého by malo byť
do katastra nehnuteľností zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa odporovacia žaloba
týka, a to v prospech pôvodných vlastníkov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené si konajúci súd dovolili žalovaní požiadať, aby do vykonania záznamu
do katastra nehnuteľností nevykonával žiadne ďalšie procesné úkony, nakoľko vo vzťahu k veci samej
mali za to, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa dlžníčka žalobcu s manželom opäť stali vlastníkmi
nehnuteľností. Po vykonaní záznamu odstúpenia od kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, a teda
zápisu pôvodných vlastníkov ako vlastníkov nehnuteľností, odpadne predmet konania, v dôsledku čoho

by malo byť toto súdne konanie následne zastavené.

7. Žalovaní na preukázanie svojich tvrdení zaslali súdu odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.05.202 a návrh
na záznam do katastra nehnuteľnosti zo dňa 14.05.2024.8. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca

domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

9. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,

resp. právo na spravodlivý proces.“

10. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

11. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

12. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné.“

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie prostredníctvom vyššie citovaných listinných dôkazov postupom
podľa § 204 Civilného sporového poriadku, ktoré boli do konania predložené žalobcom a žalovanými.

Súd si z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: Predmetom tohto konania bola
odporovacia žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy,
ktorou boli vyššie spomenuté nehnuteľnosti v pôvodnom vlastníctve p. Y. N. prevedené do vlastníctva
tretích osôb. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca požičal p. Y. N. finančné
prostriedky vo výške 20.000,00 EUR titulom zmluvy o pôžičke. Pani Y. N. následne svoje nehnuteľnosti

previedla na tretie osoby, a to osoby žalovaných. Uvedené mal súd za preukázané z informatívnych
výpisov z LV. Po podaní odporovacej žaloby na súd žalovaní odstúpili od predmetnej kúpnej zmluvy
z toho dôvodu, že sa niektoré jej ustanovenia ukázali byť nepravdivými a nehnuteľnosti boli zaťažené
okrem iného aj právnymi vadami. Uvedené mal súd za preukázané odstúpením od zmluvy zo dňa
08.05.2024

14.Podľa§42aods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisovplatí,že:
„veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený.“

15. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“

16. Súd spor medzi žalobcom a žalovanými posúdil po právnej stránke tak, že odstúpením od kúpnej
zmluvy zo strany žalovaných sa kúpna zmluva uzatvorená dňa 08.11.2023 ex lege ruší, pričom právnym
následkom odstúpenia od kúpnej zmluvy je, ako akoby nebola medzi zmluvnými stranami uzatvorená.
Odstúpenie od zmluvy je inštitútom občianskeho práva hmotného v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, pričom sa jedná o jednostranný adresovaný právny úkon s účinkami ex tunc. Na právny

úkon, od ktorého jedna zmluvná strana odstupuje, sa hľadí, ako keby nikdy nebol uzatvorený. Súhlas
druhej zmluvnej strany, ktorej je odstúpenie od zmluvy adresované a určené, nie je potrebný. Súčasne z
ustanoveníupravujúcichodporovateľnéprávneúkonyvyplýva,žeúspešneodporovaťmožnolentakému
právnemu úkonu, ktorý je platný a v čase rozhodnutia súdu existuje. Nie je možné úspešne odporovaťtakému právnemu úkonu, na ktorý sa po odstúpení od zmluvy hľadí, ako keby neexistoval. Súd po
podrobnej analýze odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaných konštatuje, že uvedené odstúpenie od
zmluvy žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spĺňa všetky znaky platného právneho úkonu, prostredníctvom

ktorého žalovaní odstúpili od vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v dôsledku čoho sa kúpna zmluva od začiatku zrušila.

17. V tomto smere nie je podľa právneho názoru súdu rozhodujúce, či sú alebo nie sú v katastri
nehnuteľnosti zapísané na dotknutých LV obmedzujúce poznámky v podobe obmedzenia vlastníka

nehnuteľnosti nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Je potrebné si uvedomiť, že platnosť
odstúpenia od zmluvy ako jednostranného adresovaného právneho úkonu nie je naviazaná na
obmedzujúce poznámky zapísané na príslušnom LV, resp. na iné právne skutočnosti. V opačnom
prípade by sme mohli dospieť k právnemu záveru ad absurdum, že pokiaľ sa v kúpnej zmluve na
nehnuteľnosti vyskytnú právne vady, postačuje podať voči nadobúdateľom (kupujúcim) a neskorším
vlastníkom neodkladné opatrenie v podobe zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami (súd

zdôrazňuje, že pri nariadení takého neodkladného opatrenia postačuje len osvedčenie nároku, nie
preukázanie nároku), tak pokiaľ súd návrhu vyhovie, tak budúci kupujúci nemá možnosť platného
odstúpenia od zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože bude na jeho LV zapísaná
poznámka v podobe obmedzujúceho opatrenia. Z uvedeného dôvodu je podľa právneho názoru súdu
čiastočný právny záver vyjadrený v oznámení Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru zo dňa

21.06.2024 pod sp. zn.: Z 2150/2024 v časti „neplatnosť odstúpenia od zmluvy“ nesprávny, pretože
obmedzujúca poznámka na príslušnom LV automaticky nespôsobuje neplatnosť odstúpenia od zmluvy.

18. Je potrebné dôsledne odlišovať vecnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy a záväzkovoprávne
účinky odstúpenia od zmluvy. Z pohľadu záväzkovoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy sa

predmetná kúpna zmluva podľa právneho názoru súdu v dôsledku platného jednostranného odstúpenia
zo strany žalovaných ex lege zrušila s účinkami ex tunc. Uvedené potvrdzuje aj aktuálna rozhodovacia
činnosť najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike.

19. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6Sžo/229/2010 zo dňa 20. júla

2011 platí, že: „platným odstúpením od zmluvy sa zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti od
začiatku zrušuje (ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak). Týmto
zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Medzi účastníkmi je po zrušení zmluvy z hľadiska obligačných a vecnoprávnych účinkov taký právny
stav, ako keby k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vlastnícke právo prevodcu sa obnovuje zo zákona. Táto

zmena sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom“

20. Na základe vyššie uvedených skutočností súd po podrobnej a dôkladnej právnej analýze
predmetu sporu konštatuje, že žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, pretože v dôsledku platného
jednostrannéhoodstúpeniaodkúpnejzmluvyzostranyžalovanýchsapredmetnákúpnazmluvazrušilas

účinkami ex tunc. V dôsledku tejto právnej skutočnosti neexistoval platný právny úkon ku dňu vyhlásenia
rozsudku, ktorému by bolo možné úspešne odporovať odporovacou žalobou v zmysle § 42a ods. 1 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu vo výroku č. I tohto rozsudku
v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania.

21. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

22. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

23. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

24. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku platí, že: „výnimočne súd neprizná náhradu trov konania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

26. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Súd v
tomto konaní mal za preukázané, že sú naplnené predpoklady na aplikáciu tohto ustanovenia Civilného
sporového poriadku. Je tomu tak preto, pretože žalovaní sa po doručení žaloby správali dobromyseľne
a po jej doručení platne odstúpili od kúpnej zmluvy, pretože uvedená kúpna zmluva mala okrem iného

právne vady. Žalovaní svojím konaním dali žalobcovi jasne najavo, že si uvedomujú právne následky
podanej žaloby ako aj skutkového stavu, avšak o uvedenej situácii sa dozvedeli až z podanej žaloby
žalobcu. Žalovaní už však nemali ako inak zvrátiť začiatok civilného sporového konania, ktoré dôvodne
inicioval žalobca. Vo svojej podstate sa začiatok civilného sporového konania inicioval nie z dôvodu
zavinenia žalobcu ani žalovaných, ale v dôsledku správania sa tretej osoby, voči ktorej mal žalobca
pohľadávku. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.09.2024 nechal na zvážení súdu, ako rozhodne

v otázke náhrady trov konania, pričom žalovaní boli toho názoru, že sú dané dôvody na aplikáciu
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

27. Okresný súd Trnava po dôslednom zvážení všetkých aspektov tohto sporu pristúpil k aplikácii
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku v otázke rozhodovania o nároku na náhradu trov

konania, pretože za týchto skutočností by bolo extrémne nespravodlivé priznať jednej alebo druhej
strane nárok na náhradu trov konania, keďže ani jedna strana vo svojej podstate nezavinila začiatok
civilného sporového konania a obidve strany sporu si boli od začiatku navzájom súčinné počas civilného
sporového konania v otázke vyriešenia pravej podstaty tohto súdneho sporu. Z uvedeného dôvodu súd
vo výroku č. II rozhodol, že z dôvodov osobitného zreteľa žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.