Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, October 25, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 27Sas/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100352
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Soukupová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:0824100352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Soukupovou v právnej veci

žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa –
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I.Súd správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 06.12.2023 žiadosť o prepočítanie výšky invalidného dôchodku z dôvodu, že dňa
06.12.2023dodatočnedoplatilpoistnénadôchodkovépoisteniezadobusústavnejprípravynapovolanie

štúdiom na strednej škole od 01.07.2011 do 01.07.2011 podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“).

2. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 27.01.2024, ktorým podľa § 70 ods. 1, § 70 ods. 2 a podľa § 143 ods. 3 písm. c) zákona o
sociálnom poistení zamietla jeho žiadosť zo dňa 06.12.2023 o zvýšenie invalidného dôchodku (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“).

2 27Sas/12/2024

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej
správy prvého stupňa“) uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia konštatoval, že invalidita u
žalobcu vznikla v čase nezaopatrenosti, a to pred ukončením povinnej školskej dochádzky, ktorú žalobca
ukončil 31.08.2011. Rozhodnutím zo dňa 19.09.2016 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od

17.01.2013, t. j. od dovŕšenia 18. roku veku. Ďalej Sociálna poisťovňa poukázala na ust. § 142 ods. 3
písm. c) zákona o sociálnom poistení a na to, že u žalobcu vznikla invalidita pred ukončením povinnej
školskej dochádzky, preto mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení. Dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie je možné až za obdobie
po ukončení povinnej školskej dochádzky a pred vznikom invalidity. Nakoľko poistné na dôchodkové
poistenie bolo zaplatené za obdobie počas plnenia povinnej školskej dochádzky, teda 01.07.2011 nie je
obdobím dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Nesúhlasil s právnym posúdením jeho
žiadosti Sociálnou poisťovňou s poukazom na ust. § 150, § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.
z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „školskýzákon“). Žalobca mal za to, že povinnú školskú dochádzku ukončil dňom školského vyučovania dňa
30.06.2011, kedy mu škola aj vystavila potvrdenie o ukončení povinnej desaťročnej školskej dochádzky.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu mal za to, že mu mal vzniknúť nárok na invalidný dôchodok podľa

ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, ústredie (ďalej len „generálny riaditeľ žalovanej“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 18.04.2024 tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ
žalovanej uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu
v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, a preto
prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné potvrdiť. Z administratívneho spisu mal zrejmé, že rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 19.09.2016 bol žalobcovi podľa § 70
ods. 2, § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení od 17.01.2013 priznaný invalidný dôchodok.

Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín zo dňa
06.09.2016 bol žalobca uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na účely § 70 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho

poistenia určená na 45 % v čase nezaopatrenosti dieťaťa. Invalidita vznikla v dôsledku úrazu, ktorý sa
stal 15.07.2011.
3 27Sas/12/2024

6. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,
ústredie č. 950 117 7466 0 zo dňa 02.11.2023 bol žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293fzc
zákona o sociálnom poistení zvýšený invalidný dôchodok od 15.08.2023, nakoľko posudkový lekár
sociálneho poistenia zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 60 %
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia

ponechal nezmenený, invalidita vznikla v čase nezaopatrenosti dieťaťa.

7. Ďalej žalovaný uviedol, že obdobie 01.07.2011, za ktoré žalobca zaplatil poistné dodatočne podľa
§ 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení, nie je obdobím dôchodkového poistenia, nakoľko
povinná školská dochádzka trvala až do 31.08.2011. Skutočnosť, že poistné na dôchodkové poistenie

nie je možné uhradiť pred ukončením povinnej školskej dochádzky vyplýva priamo z § 142 ods. 3
písm. c) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistné na dôchodkové poistenie možno zaplatiť aj
dodatočne za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na
strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. Sústavná príprava na povolanie podľa
§ 10 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení sa začína žiakovi strednej školy od začiatku školského

roka nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku.

8. Žalovaný dôvodil, že povinná školská dochádzka sa končí desiatym rokom školského vzdelávania,
čiže dňa 30. júna, alebo sa končí koncom školského roka, čiže dňa 31. augusta, v ktorom žiak dovŕšil
16. rok veku. Podľa školského zákona školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí 31.

augusta nasledujúceho roka. Člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin.
V Potvrdení o skončení povinnej školskej dochádzky zo dňa 26.02.2024 je uvedené, že povinnú
školskú dochádzku žalobca ukončil dňa 30.06.2011, ale podľa zákonov upravujúcich vzdelávanie
žalobca dňa 30.06.2011 ukončil len obdobie školského vyučovania, neukončil školský rok, ktorý sa
končí až 31.08.2011, teda po skončení obdobia školských prázdnin. Z uvedeného vyplýva, že žalobca

sa sústavne začal pripravovať na povolanie štúdiom na strednej škole po skončení povinnej školskej
dochádzky, ktorá žalobcovi skončila 31.08.2011, čo vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o
sociálnom poistení.
Správna žaloba - žalobné námietky žalobcu
9. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ich zrušenia a prepočítania dôchodku podľa ust. § 70 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení.10. Žalobca v správnej žalobe namietal, že Sociálna poisťovňa ho informovala, že dodatočné zaplatenie
poistného na dôchodkové poistenie je možné až za obdobie po ukončení povinnej školskej dochádzky
(podľa § 10 ods. 1 zákona o sociálnom poistení) a zároveň pred vznikom invalidity. Ako dôkaz predložil

potvrdenie o skončení povinnej školskej dochádzky zo dňa 26.02.2024 a potvrdenie o sústavnej príprave
na povolanie štúdiom zo dňa 26.02.2024.
4 27Sas/12/2024

Rovnako vysvetlil § 22 ods.1 školského zákona, v ktorom sa píše, že žiak skončil plnenie povinnej
školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov
vzdelávania v školách, čím sa podľa žalobcu myslí obdobie desiatich rokov školského vyučovania podľa
§ 150 ods. 3 školského zákona, nakoľko cez prázdniny k žiadnemu vzdelávaniu v škole nedochádza.

11. Ďalej nesúhlasil s aplikáciou ust. § 10 ods. 2 zákona o sociálnom poistením žalovanou, nakoľko

mal za to, že tento sa ho netýka, nakoľko po skončení povinnej školskej dochádzky (30.06.2011)
nebol nezaopatrené dieťa a vzniklo mu na základe § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení
dôchodkové poistenie (01.07.2011), nepripravoval sa podľa § 10 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako
nezaopatrené dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu zákona
o sociálnom poistení), ale ako poistenec (§ 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) podľa § 10 ods. 1

zákona o sociálnom poistení.

12. Mal za to, že využil možnosť spätného doplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení počas sústavnej prípravy na povolanie (podľa § 10 ods. 1 zákona o sociálnom poistení), aby
získal nárok na invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (a tým dosiahol

0,0028 roka dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity), pričom bolo potrebné na žalobcu hľadieť
ako na fyzickú osobu (a následne aj poistenca), nakoľko už nebol nezaopatrené dieťa podľa § 9 ods.
1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, ale nebol ani nezaopatrené dieťa podľa § 9 ods. 1 písm. b)
prvého bodu zákona o sociálnom poistení.

13. Poukázal na vyjadrenie inšpektorátu práce, ktorý tvrdil, že už mohol po skončení povinnej školskej
dochádzky uzatvoriť pracovný pomer dňom nasledujúcim po dni ukončenia desiateho roku vzdelávania
v zmysle školou vydaného potvrdenia - čoho súčasťou je aj dôchodkové poistenie. V tejto súvislosti
poukázal na dnes už neaktuálny zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení, ktorý bol nahradený
aktuálnym zákonom o sociálnom poistení. V zmysle neaktuálneho zákona mohol uzatvoriť pracovný

pomer a mohol tak byť dôchodkovo poistený ako fyzická osoba. Navyše zo zákona o sociálnom poistení
priamo vyplýva možnosť, že v čase školských prázdnin v školskom roku, kedy sa skončí povinná školská
dochádzka, mohol žalobca pracovať (nebyť nezaopatrené dieťa), a teda povinná školská dochádzka
skončila pred začiatkom prázdnin.

14. V doplnení správnej žaloby, doručenej správnemu súdu dňa 11.06.2024, žalobca uviedol, že
nežiada nariadiť pojednávanie, nakoľko sa jedná len o spor o výklad právnych otázok. Zopakoval svoju
argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, pričom poukázal na to, že Sociálna poisťovňa v prejednávanej
veci potvrdila prieťahy v konaní, a preto možno napadnuté rozhodnutie žalovanej považovať za
nedostatočné pre riadne rozhodnutie vo veci.

Vyjadrenie žalovanej
15. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že žalobca dovŕšil 16. rok veku dňa 17.01.2011 čo
znamená, že povinná školská dochádzka žalobcu trvala do 31.08.2011. Podľa
5 27Sas/12/2024

školského zákona školský rok začína 1. septembra bežného roka a končí 31. augusta nasledujúceho
roka. Člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin. V potvrdení o
skončení povinnej školskej dochádzky zo dňa 26.02.2024 je uvedené, že povinnú školskú dochádzku

žalobca ukončil dňa 30.06.2021, avšak podľa žalovanej a podľa zákonov upravujúcich vzdelávanie dňa
30.06.2021 ukončil len obdobie školského vyučovania, neukončil školský rok, ktorý sa končí 31. augusta,
teda po skončení obdobia školských prázdnin. Vzhľadom na uvedené žalovaná uviedla, že žalobca
sa sústavne začal pripravovať na povolanie štúdiom na strednej škole po skončení povinnej školskejdochádzky, čo vyplýva z ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, čiže od 1. septembra
2011. Podľa žalovanej v žalobcovom prípade deň 01.07.2011 nie je obdobím dôchodkového poistenia,
za ktoré je možné dodatočne zaplatiť poistné.

16. Žalovaná považovala námietky žalobcu za nedôvodné, pričom uviedla, že jej postup pri posúdení
nároku žalobcu na zvýšenie starobného (správne invalidného – pozn. správneho súdu) dôchodku
bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach. Žalovaná
uviedla,žesapridržiavaskutkovýchaprávnychdôvodovuvedenýchvnapadnutomrozhodnutížalovanej

a trvá na jeho správnosti. Žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej (replika žalobcu)
17. Zotrval na dôvodoch podanej žaloby, pričom zároveň uviedol, že v zmysle ust. § 203 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) dopĺňa rozsah podanej správnej žaloby.

18. Považoval za dôležité poznamenať, že žalovaná je štátnym orgánom, ktorý môže konať iba v
rozsahuaspôsobomurčenýmzákonomosociálnompoistení.ŽalovanámuumožnilapredložiťŽiadosťo
dodatočnézaplateniepoistnéhozodňa05.12.2023,pričommunapobočkevTrenčínevyplniliajPoštový
poukaz na zaplatenie poistného a informovali ho, ako po zaplatení postupovať. Na základe toho dňa
06.12.2023napísalneformálnužiadosťoprepočetvýškyinvalidnéhodôchodkuaadresovaljužalovanej.

Nakoľko ho žalovaná priamo inštruovala (cez pobočku v Trenčíne), akým spôsobom pri dodatočnom
zaplatení konať - pričom mu zaplatiť umožnila - musela podľa žalobcu dospieť k názoru, že podmienky
dodatočného zaplatenia splnil. Preto mal za to, že dodatočným zaplatením poistného dňa 06.12.2023
sa stal poistencom odo dňa 01.07.2011, čo malo zmeniť jeho nárok na invalidný dôchodok aj podľa §
70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu sa jedná o najpodstatnejšiu námietku v podanom

odvolaní zo dňa 28.02.2024, aj v doplnení rozsahu správnej žaloby zo dňa 09.06.2024, generálny riaditeľ
žalovanej jej v odvolaní nevenoval pozornosť a žalovaná sa ňou vo vyjadrení k správnej žalobe ani
nezaoberala.

19. Žalovaná sa žiadnym spôsobom nevysporiadala s najnovšími dôkazmi, ktoré uviedol v správnej

žalobe zo dňa 15.05.2024 (aj v doplnení rozsahu správnej žaloby zo dňa 09.06.2024) a zopakovala len
pôvodné argumenty generálneho riaditeľa žalovanej na odvolanie zo dňa
6 27Sas/12/2024

28.02.2024. V závere dokonca chybne žalovaná uviedla, že jej postup pri posúdení žalobcovho nároku
na zvýšenie „starobného“ dôchodku (správne má byt' „invalidného“ dôchodku) bol správny a dôvody
napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach.

20. Žalobca tvrdil, že žalovaná (rovnako ako generálny riaditeľ žalovanej) ignorovala Potvrdenie o

sústavnej príprave na povolanie štúdiom zo dňa 26.02.2024, ktoré predložil v správnej žalobe aj v
odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej. Tento dokument obsahuje výslovný údaj, od ktorého dátumu
začala žalobcovi sústavná príprava na povolanie. Žalovaná sa nevyjadrila ani k tvrdeniu inšpektorátu
práce - ohľadom skončenia povinnej školskej dochádzky (ktorý je podľa nej kompetentným v otázkach
zákonnosti práce študentov) - a napriek tomu udala odlišné dátumy, ktoré neboli sú v súlade so

záznamami školy ani so zákonnými ustanoveniami.

21. Podľa žalobcu žalovaná nevysvetlila, prečo v žiadnom z rozhodnutí (počnúc Rozhodnutím žalovanej
č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 19.09.2016, súvisiacou Lekárskou správou - zápisnicou zo dňa
06.09.2016 a Posudkom zo dňa 06.09.2016) neurčila presný dátum vzniku invalidity, aj keď všetky

lekárske správy - potrebné na jej určenie (nachádzajúce sa v prílohe doplneného rozsahu správnej
žaloby zo dňa 09.06.2024) - má už od roku 2015. Rovnako sa nevyjadrila k rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010 - z ktorého vyplýva, že v lekárskom posudku má byt' určený
aj deň vzniku invalidity (ktorý je potrebný pri výpočte sumy invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1
zákona o sociálnom poistení).

22. Žalobca vyjadril nesúhlas s aktuálnym znením a ustanoveniami školského zákona, ktoré aplikovala
žalovaná,aktorésatýkajúškolskéhorokaaškolskéhovyučovania,pričompoukázalnazákonč.29/1984
Zb., ktorý bol nahradený účinným školským zákonom a rozsiahlo vo vyjadrení porovnával jednotlivéustanovenia, pričom poukázal i na zákon č. 561/2004 Sb. o předškolním, základním, středním, vyšším
odborném a jiném vzdělávání (školský zákon) účinný v Českej republike.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
23. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnej veci (§ 199 ods. 1 písm.
a) SSP), správny súd preto preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne a
postup, ktorý ich vydaniu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodu správnej žaloby, ale v celom rozsahu
v zmysle ustanovenia 134 ods. 1 a ods. 2 písm. d) a § 203 ods. 2 SSP. Správny súd vyhodnotil žalobné

námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako nedôvodné a mimo žalobných bodov nezistil také
vady v postupe a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne, ktoré by zakladali dôvod pre zrušenie správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 SSP, preto správnu
žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
7 27Sas/12/2024

24. Správny súd v Banskej Bystrici, ako miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, vo veci rozhodol
bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali), pričom po preskúmaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Správny súd rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 SSP dňa

25.10.2024, keďže nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od
15.10.2024 do 30.10.2024.

25. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne.

26. Podľa § 6 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení, poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto
zákona. Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá

získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. Poistencom patria práva pri výkone
sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení
ustanovenou osobitným zákonom. Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať
právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.

27. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) bod. 1. zákona o sociálnom poistení, Nezaopatrené dieťa podľa
tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky b) po skončení povinnej školskej
dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie.

28. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, sústavná príprava na povolanie podľa tohto
zákona je štúdium na strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej
škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Sústavná príprava na povolanie podľa
§ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu sa začína a) žiakovi strednej školy od začiatku školského roka
nasledujúceho po školskom roku, v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku, b) študentovi vysokej

školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.

29. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok,
ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku
invaliditynespĺňapodmienkynárokunastarobnýdôchodokalebomunebolpriznanýpredčasnýstarobný

dôchodok. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v
ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný
dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný
dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme,
nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

8 27Sas/12/202430. Podľa § 71 ods. 1 až 3 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,

ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada

na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.

31. Podľa § 73 ods. 1 až 4 zákona o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca,
ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako
súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu

vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný
dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia
veta a štvrtá veta platia rovnako. (2) Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho
poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu,

obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. (3) Suma invalidného dôchodku
fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia

získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku
nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63
ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. (4) Suma
invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti

tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového
poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí
odsek 3 druhá veta rovnako.

32. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť
aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo c)
9 27Sas/12/2024

sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení
16 rokov veku.

33. Podľa § 19 ods. 1 až 3 školského zákona, nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej
dochádzky. Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v
ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Povinná školská dochádzka začína
začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú
spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 21 ods. 1 školského zákona, žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky
prijatý do strednej školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až
do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.

35.Podľa§22ods.1školskéhozákona,žiakskončilplneniepovinnejškolskejdochádzky,akodzačiatku
plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona
alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.36. Podľa § 150 ods. 1 a 2 školského zákona, školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta
nasledujúceho kalendárneho roka. Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého
skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského

vyučovania. Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.

37. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci a na tento účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.

38.Podľa§195ods.2zákonaosociálnompoistení,podkladomnarozhodnutiesúnajmäpodanianávrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

39. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri

posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to či
svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.

40. Predmetom preskúmavaného súdneho konania je rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, ako aj

konanie, ktoré vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd
oboznámil s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä so
žiadosťou žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku a jej
10 27Sas/12/2024

prílohami, s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané
v súlade so zákonom.

41.Správnysúdzákonnosťpreskúmavanéhorozhodnutiažalovanejpreskúmalvintenciáchustanovenia

§ 71 ods. 1 až 8 v spojení s ust. § 10 ods. 1 a 2 a ust. § 142 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení
a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu
žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

42. Podstatná otázka v prejednávanej veci, ktorá je sporná medzi žalobcom a žalovanou je, či a aký
následok má pri tzv. invalidnom dôchodku z mladosti doplatenie dôchodkového poistenia na obdobie
vymedzenév§142ods.3zákonaosociálnompoistení.Tátootázkabolaopakovaneriešenávjudikatúre
Najvyššieho súdu SR. Ide o problematiku, na ktorú je zároveň opakovane upozorňované aj v Správach o
činnostikomisárapreosobysozdravotnýmpostihnutím.AjvSpráveočinnostizarok2020komisárkapre

osoby so zdravotným postihnutím uvádza, že zákon o sociálnom poistení umožňuje dodatočne zaplatiť
dôchodkové poistenie fyzickej osobe počas období taxatívne vymenovaných v § 142 ods. 3 tohto zákona
a že takto dodatočne zaplatené poistné môže mať vplyv na sumu invalidného dôchodku jedine vtedy,
ak bolo zaplatené za obdobie spadajúce do obdobia pred vznikom invalidity. V správe zároveň uvádza,
že niekoľkokrát upozorňovala na to, že invalidné dôchodky v nastavenom režime možno považovať za

neprimerané zabezpečenie a v porovnaní s inými invalidnými dôchodkami za nepomerne rozdelené, a
preto má záujem predložiť iniciatívny návrh na zmenu zákona o sociálnom poistení tak, aby aj invalidní
dôchodcovia z mladosti mali právo na dobrovoľné dôchodkové pripoistenie a právo na dodatočné spätné
zaplateniepoistného,ktorýmmôžuovplyvniťvýškusvojhodôchodku(str.199Správyočinnostikomisára
preosobysozdravotnýmpostihnutímzarok2020).RovnakézáverysúobsiahnutéajvSprávekomisárky

pre osoby so zdravotným postihnutím za rok 2021 (str. 167 až 168). Z uvedených správ je zrejmé, že
ide o diskutovanú a citlivú problematiku, ktorá zrejme vyžaduje potrebu komplexného prehodnotenia
právnej úpravy.

43. Správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa

28.02.2018 sp. zn. 7So/72/2016, z ktorého vyplýva, že „rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie
invalidného dôchodku podľa § 70 ods.1 zákona o sociálnom poistení je tá skutočnosť, či v čase vzniku
invalidity podľa lekárskeho posudku žiadateľ o dôchodok splnil podmienku poistenca. Skutkové zistenia
v danej veci potvrdzujú, že ku dňu vzniku invalidity 09.06.2012 navrhovateľ ako žiadateľ o dôchodoknespĺňal podmienku poistenca, a preto súd prvého stupňa, ako aj odporkyňa, správne konštatovali,
že dodatočné zaplatenie poistného navrhovateľovi ku dňu vzniku invalidity status poistenca nenavrátil.
Takýto postup nie je možné považovať voči navrhovateľovi za diskriminačný, práve opačný postup by

bol diskriminačný voči poistencom“.
11 27Sas/12/2024

44. Na to, aby mal človek nárok na invalidný dôchodok, musí spĺňať tri podmienky – byť invalidný, získať

potrebný počet rokov dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok a nebol mu priznaný predčasný starobný dôchodok. Človek má nárok na invalidný
dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa
dovŕšenia 18 rokov veku. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade,
ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období

kedy je človek nezaopatreným dieťaťom. Invalidný dôchodok je však možné priznať až od dovŕšenia
18 rokov veku.

45. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca bol posudkovým lekárom
sociálneho poistenia uznaný invalidným s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť najskôr 45

%, následne rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2023 bol
žalobcovi zvýšený invalidný dôchodok, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšil mieru
poklesu vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dátum vzniku
invalidity neučinil, nakoľko invalidita vznikla v dôsledku úrazu, ktorý sa stal 15.07.2011, teda v čase, keď
bol žalobca nezaopatreným dieťaťom. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že záver

o vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti dieťaťa vyplýva i z lekárskeho posudku zo dňa 06.09.2016.
Taktiež v odbornom lekárskom posudku zo dňa 16.08.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia
žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.09.2023 o zamietnutí návrhu na zvýšenie invalidného
dôchodku bolo žalovanou uvedené, že invalidita vznikla v dôsledku úrazu. Z lekárskeho posudku zo dňa
30.10.2023, na základe ktorého bola žalobcovi zvýšená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť z

rozsahu 45 % na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou taktiež vyplýva, že invalidita vznikla v
dôsledku úrazu dňa 15.07.2011, teda v čase nezaopatrenosti dieťaťa.

46. Najvyšší súd SR sa zaoberal riešením tejto otázky už v rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa
27.01.2020. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol: „Je nepochybné, že poistenec identifikovaný podľa

§ 15 zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý
určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v §
72 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období,
v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt má nárok na

invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 rokov veku. Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku
nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca,
ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť
fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku fyzickej osoby ak sa
stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bol nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň
vzniku invalidity. Ak ide
12 27Sas/12/2024

o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a v prípade
fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov, a to s ohľadom na
skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako
dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú
dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšenia veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného

dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný
dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení“.47. Zo záverov rozhodnutia v tejto veci je zrejmé, že Najvyšší súd SR považoval za potrebné určenie
dňa vzniku invalidity s tým, že v nadväznosti na toto určenie mala Sociálna poisťovňa skúmať, či bolo
poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni a následne rozhodnúť o tom,

či účastníkovi konania patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení a určený v sume podľa § 73 ods. 2 alebo 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

48. Ďalej správny súd poukazuje na judikované rozhodnutie sp. zn. 7So/54/2010 zo dňa 07.12.2010
(R 64/2012), ktorého právna veta znie: „Ak žiadateľ o invalidný dôchodok splnil zdravotnú podmienku

pre vznik nároku na túto dávku pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádza,
rozhodujúcim obdobím pre posúdenie jeho nároku je obdobie pred vznikom invalidity pred skončením
povinnej školskej dochádzky a nie obdobie, v ktorom za neho bolo zaplatené poistné ako za dobrovoľne
dôchodkovú poistenú osobu po tomto dni“.

49. Ďalej z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/72/2016 zo dňa 28.02.2018 vyplýva, že pre

priznanie invalidného dôchodku je rozhodujúca tá skutočnosť, či osoba v čase vzniku invalidity splnila
zákonné podmienky statusu poistenca, a že dodatočné zaplatenie poistného nie je spôsobilé navrátiť
status poistenca ku dňu vzniku invalidity. Najvyšší súd uviedol, že takýto postup nemožno považovať za
diskriminačný a že práve opačný postup by bol diskriminačný voči poistencom. Zo záverov rozhodnutia
vyplýva, že je podstatný status osoby – žiadateľa v čase vzniku invalidity a nie v čase zisťovacej lekárskej

prehliadky u posudkového lekára.

50.Vrozhodnutísp.zn.7Sk/19/2019zodňa21.04.2020NajvyššísúdSRvreflexiinazáveryrozhodnutia
sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2021 uviedol, že je dôležité určiť, či invalidita vznikla do skončenia
povinnej školskej dochádzky alebo neskôr, pretože aj fyzická osoba, ktorá je nezaopatreným dieťaťom,

má nárok na invalidný dôchodok vtedy, ak dovŕšila 16 rokov veku, pretože mohla byť dobrovoľne
nemocensky poistenou osobou. Podľa Najvyššieho súdu SR ak účastník splnil zdravotnú podmienku pre
vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka
(do 16. rokov veku), rozhodujúcim obdobím je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky a
nie obdobie, v ktorom za túto osobu bolo zaplatené poistné ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú

osobu. Najvyšší súd SR uviedol, že ak teda žalobkyni vznikla invalidita do 16 roku veku, dodatočné
zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto veku
13 27Sas/12/2024

nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity; rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného
dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže suma tohto invalidného
dôchodku je určená podľa § 70 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že získanie obdobia
dôchodkového poistenia sa neskúma.

51. Zákon o sociálnom poistení rozlišuje invalidný dôchodok fyzickej osoby – poistenca, ktorý bol
účastný na systéme dôchodkového poistenia a takýto poistenec má nárok na invalidný dôchodok
vtedy, ak sa stal invalidným, získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72
zákona o sociálnom poistení a nespĺňa ku dňu vzniku invalidity nárok na starobný dôchodok alebo mu

nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Invalidný je poistenec vtedy, ak má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods.
1 zákona o sociálnom poistení). Ďalej zákon o sociálnom poistení rozlišuje tzv. invalidný dôchodok
z mladosti upravený v § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, na ktorý má nárok každá fyzická
osoba, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom a má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr
od dovŕšenia 18. roku veku (nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou
počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území SR trvalý pobyt).
Pri tzv. invalidnom dôchodku z mladosti zákon o sociálnom poistení nevyžaduje účasť fyzickej osoby
na systéme dôchodkového zabezpečenia a nárok na túto dávku vzniká bez toho, aby bola vyžadovaná

akákoľvek doba dôchodkového poistenia. Jedinou podmienkou je vznik invalidity v období, v ktorom je
fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom a trvalý pobyt na území SR. Je zrejmé, že jedným z hlavných
princípov, na ktorých je založený systém sociálneho poistenia, je princíp zásluhovosti, ktorý sa v určitej
miere odráža aj v invalidnom dôchodku poistenca, ktorý je upravený v § 70 ods. 1 zákona o sociálnompoistení (v zohľadnení obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacích základov). Oproti tomu sa
pri invalidnom dôchodku z mladosti podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení prejavuje princíp
solidarity.

52. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že Najvyšší súd považoval za podstatné jednoznačné
určenie dátumu vzniku invalidity aj preto, že osoba staršia ako 16 rokov veku sa mohla stať poistencom
ako dobrovoľne dôchodková poistená osoba a mohli by nastať prípady, kedy by sa fyzická osoba stala
invalidnou v čase nezaopatrenosti ale po dosiahnutí 16 roku veku, a zároveň by po dosiahnutí 16

roku veku a pred vznikom invalidity mohla byť účastná na systéme dôchodkového zabezpečenia (aj
dobrovoľne alebo na základe dodatočne zaplateného poistného). Z citovanej judikatúry Najvyššieho
súdu SR vyplýva záver, že účasť na dôchodkovom poistení musí predchádzať vzniku invalidity a že len
v takomto prípade môže fyzickej osobe, ktorej by inak vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70
ods. 2 zákona o sociálnom poistení, vzniknúť nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR 1So/16/2016 zo dňa 27.06.2017, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že niet pochýb o tom, že zákon
o sociálnom poistení v § 142 ods. 3 písm. d) umožňuje na účely
14 27Sas/12/2024

budúcich dôchodkových nárokov zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie aj dodatočne za
obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole,
nemožnovšakopomenúťfakt,žeajdôchodkovépoistenievychádzazovšeobecnýchprincípovpoistenia
ako vzťahu medzi poistníkom a poisťovňou, v ktorom sa poisťovňa zaväzuje poskytnúť poistenému
poistnéplneniepreprípadbudúcejpoistnejudalosti,oktorejsanevie,čiakedynastane.Prirešpektovaní

tohto základného princípu poistenia je vylúčené, aby platne vzniklo poistenie po poistnej udalosti, teda
po vzniku právneho dôvodu, na základe ktorého má poisťovňa plniť. Náhodnosť poistnej udalosti (v
danom prípade vzniku invalidity), teda neistota, či vôbec nastane, je totiž v takom prípade vylúčená.

53. V prejednávanej veci Sociálna poisťovňa žalobcovi priznala invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2

zákona o sociálnom poistení rozhodnutím zo dňa 19.09.2016 od 17.01.2013, teda od dovŕšenia 18. roku
veku žalobcu. Žalobca voči záverom tohto rozhodnutia nič nenamietal, nerozporoval ani určenie dňa
vzniku invalidity (v čase nezaopatrenosti dieťaťa) a ani to, že mu invalidný dôchodok bol priznaný ako
invalidný dôchodok z mladosti podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože nemal status
poistenca. Až následne žalobca dňa 06.12.2023 dodatočne doplatil obdobie dôchodkového poistenia za

deň 01.07.2011 a žiadal o prepočítanie sumy invalidného dôchodku. Správny súd za najpodstatnejšie
považuje skutočnosť vyplývajúcu z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a to že v zásade
nie je možné, aby vznikol popri sebe nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 70 ods. 2
zákona o sociálnom poistení. Preto Najvyšší súd SR považoval za potrebné vo viacerých prípadoch určiť
konkrétny deň vzniku invalidity a následne vo vzťahu k takto konkrétnemu určeniu dňu vzniku invalidity

posúdiť splnenie podmienok pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods.
2 zákona o sociálnom poistení (napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa
27.01.2020).

54. U žalobcu bol dátum vzniku invalidity stanovený na deň vzniknutého úrazu 15.07.2011, teda po

tom, čo dosiahol 16 rokov veku. Po dovŕšení 16-teho roku veku by mohol byť žalobca aj dobrovoľne
účastný na systéme dôchodkového poistenia (túto účasť by mohol založiť aj dodatočným zaplatením
poistného v zmysle § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení), čo ale v čase rozhodovania o invalidnom
dôchodku nebol. Následne doplatil obdobie dôchodkového poistenia (01.07.2011), ale ide o doplatenie
za obdobie, ktoré nepredchádza vzniku invalidity. Žalobca je fyzickou osobou, ktorej invalidita vznikla

po dovŕšení 16-teho roku veku, a teda by u neho prichádzala do úvahy aj možnosť založenia statusu
poistenca. Založenie statusu poistenca by ale muselo predchádzať dňu vzniku invalidity, čo nenastalo,
a preto v zmysle vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu SR v súvisiacej judikatúre sú závery
preskúmavaných rozhodnutí správne.

55. V tejto súvislosti považoval správny súd za nedôvodnú najpodstatnejšiu námietku žalobcu, ohľadom
ukončenia povinnej školskej dochádzky. Žalobca nesprávne argumentuje, že v rozhodnom období bol
poistencom, nakoľko ukončil povinnú školskú dochádzku dňa 30.06.2011, teda mohol sa zamestnať.
Správny súd nevylučuje správnosť tvrdenia, ohľadom15 27Sas/12/2024

možností žalobcu sa zamestnať podľa zákona č. 211/2011 Z. z. Zákonníka práce pri splnení podmienok
v ustanovení § 11 ods. 2, avšak v tejto súvislosti treba uviesť, že hoci žalobca predložil potvrdenie zo
dňa 26.02.2024 o skončení povinnej školskej dochádzky dňa 30.06.2011, povinná školská dochádzka
v prípade žalobcu skončila až skončením školského roka nasledujúcom po školskom roku, v ktorom
žalobca dovŕšil 16. rok veku života, teda dňom 31.08.2011. Treba tiež uviesť, že žalobca sa naďalej

sústavne pripravoval na výkon povolania štúdiom na strednej škole. V zmysle citovaných ustanovení
školského zákona žalobca dňom 30.06.2011 ukončil len školské vyučovanie, nie školský rok, ktorý sa
v zmysle platného a účinného školského zákona končí obdobím školských prázdnin, teda 31. augusta.
Správny súd nepovažoval za dôvodnú žalobcovu námietku týkajúcu sa predchádzajúcej právnej úpravy
školského zákona, resp. porovnávania s českým školským zákonom, nakoľko na Slovenku máme platný
aúčinnýzákonč.245/2008Z.z.ovýchoveavzdelávaní(školskýzákon)aozmeneadoplneníniektorých

zákonov, ktorý je platný od 02.07.2008.

56. Za nedôvodnú teda považoval správny súd aj námietku žalobcu ohľadom aplikácie ust. § 10 ods. 2
zákona o sociálnom poistení, nakoľko pre vyššie uvedené skutočnosti mal správny súd za to, že citované
ustanovenie treba aplikovať i na prejednávaný prípad. Hoci žalobca namietal, že toto ustanovenie

nebolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ale až v napadnutom rozhodnutí žalovanej treba uviesť,
že rozhodnutia vydané v rámci administratívneho konania tvoria jeden celok, pričom žalovaná bola
oprávnená preskúmať odvolanie žalobcu v celom rozsahu i nad rozsah odvolacích námietok a vo veci
rozhodnúťpodľaust.§195zákonaosociálnompoistení,čiužspoukazomnasprávnosťprvostupňového
rozhodnutia ako celku a ho potvrdiť, prípadne i doplniť dôvody, pre ktoré považovala prvostupňové

rozhodnutie za zákonné alebo i zrušiť prvostupňové rozhodnutie rovnako i nad rozsah odvolacích
námietok.

57. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku žalobcu, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadala so skutočnosťami, pre ktoré dôvodne namietal prieťahy v administratívnom konaní.

Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalovaná skutočne konštatovala prieťahy
v konaní. Oznámením o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 21.03.2024 žalovaná skonštatovala,
že žalovaná nerozhodla vo veci žiadosti žalobcu v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, v dôsledku čoho bola sťažnosť žalobcu vyhodnotená ako opodstatnená. Zároveň za vzniknuté
nepríjemnosti sa žalovaná žalobcovi ospravedlnila a organizačnému útvaru žalovanej, v ktorom sa

sťažnosť prešetrovala boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i) zákona č. 9/2009 Z. z. o
sťažnostiach v znení neskorších predpisov. Následne z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca
podal dňa 15.04.2024 i sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní, pričom o vybavení sťažnosti bol
žalobca upovedomený listom zo dňa 31.05.2024, v ktorom bolo konštatované nedodržanie zákonnej 30-
dňovej lehoty na predloženie odvolania žalovanej. Zároveň žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie

žalovanej bolo napriek tomu vydané v zákonnej lehote, pričom za vzniknuté nedostatky sa žalovaná
žalobcovi ospravedlnila. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, avšak na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv konštatovanie
vzniknutých prieťahov v konaní, nakoľko tieto boli objektívne spôsobené a vysvetlené žalovanou, za čo
sa

16 27Sas/12/2024

žalovaná žalobcovi ospravedlnila a prijala opatrenia podľa zákona č. 9/2009 Z. z. o sťažnostiach
a zároveň dňa 31.05.2024 spísala správu o splnení opatrení a uplatnení zodpovednosti, ktoré bolo

žalobcovi doručené.

58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovanej a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený
dospieťkzáveru,ženapadnutérozhodnutiežalovanej,resp.irozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvého

stupňa nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú s poukazom na
ustanovenie § 190 SSP zamietol.59. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní

nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods.
3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú

sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť
podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).