Uznesenie Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/23/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200236
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6022200236.7

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, predsedníčka senátu, v právnej veci žalobcu: H.M.H. – Drevovýroba
Kociha, s. r. o., so sídlom Kociha 25, 980 52 Kociha, IČO: 36 464 937, právne zastúpený: AK Pekár,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100409973/2022 zo dňa 3. marca 2022,

o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 28.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 30.07.2024 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajskému súdu v Banskej Bystrici bola dňa 28.04.2022 doručená všeobecná správna žaloba, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100409973/2022

zo dňa 03.03.2022. Výzvou zo dňa 14.06.2022 súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za
žalobu vo výške 35,00 Eur podľa položky 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSP“).

2. Uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 06.12.2023 vydaným vyšším súdnym úradníkom správny

súd uložil žalobcovi, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok vo výške 35,00
Eur za správnu žalobu zo dňa 26.04.2022, doručenú Krajskému súdu v Banskej Bystrici elektronicky dňa
28.04.2022. Uznesenie odôvodnil s poukazom na § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP. Žalobca dňa 12.12.2023
zaplatil súdny poplatok vo výške 35,00 Eur.

3. Uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 28.03.2024 vydaným vyšším súdnym úradníkom tento

zrušil ako nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti podľa § 12 ods. 3 ZoSP uznesenie sp.
zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 06.12.2023 podľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch.
Na odôvodnenie uviedol, že súd nebol oprávnený uložiť žalobcovi poplatkovú povinnosť, pretože
v predmetnom konaní nezačal konať vo veci samej. Proti uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022
žalobca podal sťažnosť zo dňa 22.04.2024, ktorou žiadal jeho zrušenie.

4. Uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 12.06.2024 správny súd rozhodujúc predsedníčkou
senátu zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
BB-71S/23/2022 zo dňa 22.04.2024 ako nedôvodnú.

5. Uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 30.07.2024 vydaným vyšším súdnym úradníkom správny
súd konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 ZoSP z dôvodu nesplnenia si poplatkovej povinnosti žalobcom,

ktorý v súdom stanovenej lehote neuhradil súdny poplatok za podanú žalobu s poukazom na to, že
výnimka podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP v predmetnej veci nebola naplnená, pretože správny súdrozhodnutím o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe, ani postupom podľa § 106 SSP nezačal
konať vo veci samej.

6. Proti uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022 žalobca podal sťažnosť zo dňa 16.08.2024, ktorou žiadal jeho
zrušenie. Namietal, že z chronologického priebehu procesných úkonov realizovaných konajúcim súdom
(bez toho, aby bol súdny poplatok za žalobu zaplatený) vyplynulo, že správny súd žalobu doručil na
vyjadreniežalovanému,vyjadreniežalovanéhoksprávnejžalobebolodoručenéžalobcovi,následnesúd
rozhodolonepriznaníodkladnéhoúčinkusprávnejžalobe,azároveňdoručilreplikužalobcužalovanému

s výzvou na podanie dupliky. Uvedený priebeh konania preto znamená, že súd začal konať vo veci
samej, preto postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP, keď konanie zastavil. Skutočnosť,
že vyššie uvedené úkony súdu, sú úkonmi vo veci samej vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/227/2014 zo dňa 20.01.2015 v ktorom uviedol, že „konaním vo veci samej sa pritom
rozumejú procesné úkony smerujúce k príprave pojednávania (§ 114 O.s.p.) resp. k prejednaniu veci
bez nariadenia pojednávania.“ Žalobca zdôraznil, že správny súd vykonal všetky vyššie uvedené úkony

ešte v roku 2022, pričom uznesenie o zastavení konania vydal až v roku 2024. To, že uvedené úkony
súdu sú úkonmi vo veci samej, platí v správnom súdnom konaní o to viac, že správny súd zároveň
pred zaslaním žaloby žalovanému na vyjadrenie a vykonaním nadväzujúcich úkonov preskúma podanú
správnu žalobu v tom rozsahu, či nie sú splnené podmienky na jej odmietnutie podľa § 98 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“). Aj v tomto štádiu konania preto platí, že správny

súd zisťuje v potrebnom rozsahu dôvodnosť podanej žaloby, a preto koná vo veci samej. Tým skôr preto
podľa žalobcu platí, že po realizovaní uvedených úkonov nemôže správny súd zastaviť konanie pre
nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 ZoSP. Záver, že správny súd zaslaním správnej žaloby
žalovanému a ďalšími nadväzujúcimi úkonmi koná vo veci samej vyplýva aj zo znenia § 105 písm. a)
SSP. Žalobca poukázal tiež na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej má rozhodnutie

správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP charakter
úkonu vo veci samej a ako také bráni zastaveniu konania podľa § 10 ods. 1 ZoSP (nález Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2018 zo dňa 08.09.2018). Použitím argumentu a simili preto podľa neho
možno dospieť k záveru, že úkonom správneho súdu vo veci samej je aj rozhodnutie správneho súdu
o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe, keďže bez ohľadu na výrok rozhodnutia správny súd

posudzuje v rovnakom rozsahu dôvodnosť návrhu žalobcu v zmysle § 185 SSP, a to s poukazom na
tvrdenia žalobcu a dôkazy prezentované v správnej žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku,
pričom prihliada aj na skutočnosti tvrdené žalovaným, ako aj obsah administratívneho spisu (§ 185 SSP
v spojení s § 187 ods. 3 SSP). Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku
zisťuje skutkový stav veci (hoci nie v rozsahu ako pri rozhodovaní o správnej žalobe), a preto koná

vo veci samej. Žalobca uviedol, že aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je zrejmé, že správny
súd vo veci konať začal, a teda konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku nemal zastaviť v zmysle
ustanovenia § 10 ods. 2 ZoSP. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 357/2020 zo dňa 30.11.2021. Žalobca v intenciách nálezu Ústavného súdu SR poukázal na
skutočnosť, že podľa jeho názoru správny súd konal v súlade s právnym názorom vysloveným náleze

do okamihu, kým uznesenie o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok nezrušil. Ak by
znenie § 10 ods. 2 ZoSP pripúšťalo rôzny výklad, správny súd je povinný uplatňovať princípy ústavne
konformnej interpretácie právnych noriem - uprednostnenie ústavne konformného výkladu orgánom
aplikujúcim právo, reštriktívny výklad výnimky zo základného práva a slobody, nejasnosť právnej úpravy
zaťažuje štát, výklad právnych noriem orgánmi verejnej moci v prípade pochybností v prospech Ústavou

garantovanýchzákladnýchprávaslobôd.Vzhľadomnauvedené,keďžepodľažalobcuexistujemožnosť
výkladu, podľa ktorého sú úkony doposiaľ vykonané správnym súdom úkonmi vo veci samej, pričom
takýto výklad je v prospech adresáta právnej normy, ako aj v prospech zachovania práva žalobcu na
súdnu ochranu a spravodlivý proces, je potrebné ho uprednostniť. Procesný postup, ktorý bol zvolený
pri opätovnom vyrubení súdneho poplatku evokuje, že správny súd sám mal za to, že vo veci už

začal konať, a preto konanie zastaviť nemohol. V kontexte uvedeného žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/107/2014 zo dňa 27.05.2015. Skutočnosť, že správny súd konal
v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 ZoSP podľa žalobcu vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia sp. zn.
BB-71S/23/2022 zo dňa 06.12.2023, preto pokiaľ mal súd ešte v decembri v roku 2023 za to, že vo
veci konať začal, je celkom nepochopiteľné, ako pár mesiacov na to mohol tvrdiť presný opak. Žalobca

uviedol, že pokiaľ súd v uznesení sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 28.03.2024 a následne v uznesení
o zamietnutí sťažnosti sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 12.06.2024 argumentoval, že uznesenie o
uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok nikdy nemalo byť vydané, preto postupoval správne, keď ho
zrušil, žalobca namieta správnosť a zákonnosť uvedeného procesného postupu. Právne normy by malibyť aplikované v súlade s ústavnými princípmi a tiež základnými princípmi, na ktorých vzťahujúci sa
procesný predpis stojí. Podľa žalobcu správny súd konaním, kedy vydal uznesenie o uložení povinnosti
zaplatiť súdny poplatok a jeho následným zrušením a zastavením konania porušil princíp právnej istoty.

Poukázal na to, že podľa jeho názoru (opierajúc sa o súdnu prax) by mal súd aplikovať ustanovenie
§ 12 ods. 3 ZoSP vo výnimočných prípadoch (napr. vtedy, keď súd uložil povinnosť zaplatiť súdny
poplatok v nesprávnej výške). Postup, kedy súd zruší právoplatné rozhodnutie ex officio, pričom toto
zrušenie súdneho rozhodnutia má pre žalobcu devastačné dôsledky znamenajúce zastavenie konania,
nie je v súlade s princípom právnej istoty. Žalobca tiež poukázal na to, že nesprávny procesný postup

súdu nemôže byť na ťarchu účastníka konania. Žalobca s ohľadom na princíp právnej istoty žalobca
zároveň poukázal na to, že v skutkovo takmer totožnej veci vedenej pod sp. zn. BB-73S/22/2022,
správny súd rozhodol vyhovením sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania a v kontexte
uvedeného poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2018 zo dňa 09.02.2018, podľa
ktorého „obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká
odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň

vyplýva, že pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového
stavu, nie je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej
istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.“
K argumentácii správneho súdu o tom, že v prípade nezrušenia uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť
súdnypoplatokbybolaporušenárovnosťúčastníkovkonania,žalobcauviedol,ženatútosituáciumožno

nazerať aj opačným spôsobom, a to tak, že rovnosť účastníkov konania môže byť porušená vtedy, keď
v dôsledku nesprávneho procesného postupu odníme súd žalobcovi právo na prístup k súdu.

7. Žalovaný vo vyjadrení k sťažnosti zo dňa 11.11.2024 uviedol, že posúdenie sťažnosti žalobcu proti
uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 30.07.2024 je v kompetencii príslušného súdu.

8. Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej „SSP“) proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je
prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.

9. Podľa § 152 ods. 2 SSP sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 159 ods. 1 SSP o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

11. Podľa § 159 ods. 2 SSP ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje

senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané
vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

12. Podľa § 160 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 161 ods. 1 SSP ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 107 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

15. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,
návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby
poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek

výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí
byť poplatník vo výzve poučený.16. Podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP pre nezaplatenie poplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak
už začal konať vo veci samej.

17.Popreskúmanísťažnostižalobcuvočiuzneseniusp.zn.BB-71S/23/2022zodňa30.07.2024správny
súd konštatuje, že bola podaná včas, oprávnenou osobou, ale je nedôvodná.

18. Z obsahu súdneho spisu predsedníčka senátu zistila nasledovné skutočnosti: Žalobca bol po podaní
správnej žaloby vyzvaný Krajským súdom v Banskej Bystrici, vyšším súdnym úradníkom výzvou zo dňa

14.06.2022 na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu podľa položky 10 písm. a) Sadzobníka
súdnych poplatkov vo výške 35,00 Eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalobcovi
doručená dňa 20.06.2022, pričom žalobca súdny poplatok za podanú žalobu neuhradil. Krajský súd
v Banskej Bystrici výzvou zo dňa 19.09.2022 vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a návrhu na
priznanie odkladného účinku a predloženie administratívnych spisov. Uznesením sp. zn. 71S/23/2022
zo dňa 02.11.2022 správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

Správny súd ďalej realizoval úkony podľa § 106 SSP, dňa 09.11.2022 doručoval vyjadrenie žalovaného
žalobcovi a dňa 21.12.2022 repliku žalobcu žalovanému.

19. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva

prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
TrenčíneaKrajskéhosúduvŽilinenaSprávnysúdvBanskejBystrici.Vzhľadomnauvedenúlegislatívnu
zmenu konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 71S/23/2022 sa vedie
na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-71S/23/2022.

20. Vyšší súdny úradník Správneho súdu v Banskej Bystrici uznesením sp. zn.
BB-71S/23/2022 zo dňa 06.12.2023 žalobcovi uložil, aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
zaplatil súdny poplatok za správnu žalobu vo výške 35,00 Eur. Zo záznamu o zložení (č. l. 92)
vyplynulo, že žalobca dňa 12.12.2023 zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 35,00 Eur.

Predmetné uznesenie bolo vyšším súdnym úradníkom zrušené uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022
zo dňa 28.03.2024 ako nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti podľa § 12 ods. 3 ZoSP
s poukazom na § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP z dôvodu, že správny súd nebol oprávnený uložiť žalobcovi
poplatkovú povinnosť uznesením, pretože v predmetnom konaní nezačal konať vo veci samej. Proti
uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 28.03.2024 žalobca podal sťažnosť zo dňa 22.04.2024.

Uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 12.06.2024 správny súd rozhodujúc predsedníčkou senátu
zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. BB-71S/23/2022
zo dňa 30.07.2024 ako nedôvodnú. Uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 30.07.2024 vydaným
vyšším súdnym úradníkom správny súd konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 ZoSP z dôvodu nesplnenia
si poplatkovej povinnosti žalobcom, ktorý v súdom stanovenej lehote neuhradil súdny poplatok za

podanú žalobu s poukazom na to, že výnimka podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP v predmetnej veci
nebola naplnená, pretože správny súd rozhodnutím o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe,
ani postupom podľa § 106 SSP nezačal konať vo veci samej. Proti uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022
zo dňa 30.07.2024 žalobca podal sťažnosť zo dňa 16.08.2024.

21. Predsedníčka senátu po posúdení dôvodnosti sťažnosti žalobcu konštatuje, že jej nebolo možné
vyhovieť. Správny súd opätovne poukazuje na to, že v konaní bol žalobcovi po podaní správnej žaloby
vyrubený súdny poplatok za podanú žalobu už výzvou zo dňa 14.06.2022 a po jeho neuhradení
opätovne uznesením sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 06.12.2023. Vyšší súdny úradník Krajského
súdu v Banskej Bystrici nepostupoval správne, keď namiesto zastavenia konania pre nezaplatenie

súdneho poplatku hneď po zistení tejto skutočnosti vo veci ďalej vykonával procesné úkony v zmysle
SSP. Nesprávne postupoval aj vyšší súdny úradník Správneho súdu v Banskej Bystrici pre prechode
výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy, keď žalobcovi opätovne umožnil uhradiť súdny
poplatok za podanú žalobu, a preto, keď vyšší súdny úradník Správneho súdu v Banskej Bystrici
uznesením zo dňa 28.03.2024 zrušil svoje uznesenie ako nesprávne vydané, jednalo sa o zákonný

postup. V predmetnej veci neboli naplnené predpoklady, aby vyšší súdny úradník vyrubil súdny
poplatok uznesením, pretože k vydaniu uznesenia o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zmysle
ZoSP správny súd v zásade v správnom súdnictve pristupuje najmä v prípade, keď rozhodol vo
veci samej a opomenul pri tom skutočnosť, že súdny poplatok nebol uhradený, inak povedanérozhodol rozsudkom bez toho, aby žalobca uhradil súdny poplatok. Keďže sa nejednalo o tento prípad,
predsedníčka senátu konštatovala na základe prvej sťažnosti žalobcu smerujúcej voči uzneseniu sp. zn.
BB-71S/23/2022 zo dňa 28.03.2024, že vyšší súdni úradníci vo veci nepostupovali správne, keď nechali

skutočnosť nezaplateného súdneho poplatku za nepovšimnutú namiesto toho, aby konanie zastavili
pre nezaplatenie súdneho poplatku a ďalej keď nesprávne vyrubili súdny poplatok uznesením. Vyšší
súdnyúradníkpretoprináslednomvydaníuzneseniasp.zn.BB-71S/23/2022zodňa30.07.2024,ktorým
zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 ZoSP s poukazom na to, že
výnimka podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP v predmetnej veci nebola naplnená, pretože správny súd

rozhodnutím o nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe ani postupom podľa § 106 SSP nezačal
konať vo veci samej, postupoval správne a v súlade so zákonom.

22. Ak by správny súd pripustil možnosť, že by žalobcovi i po nesplnení jeho poplatkovej povinnosti,
dal opätovnú možnosť na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu, ide podľa správneho súdu
o porušenie základného princípu konania podľa § 5 ods. 9 SSP, v zmysle ktorého majú účastníci

konania rovné postavenie. Obsahom každého právneho vzťahu sú práva a povinnosti vznikajúce
pri realizácii oprávnení jednotlivých subjektov právneho vzťahu, pričom prejavom princípu rovnosti
účastníkov konania je tzv. rovnosť zbraní judikovaná Európskym súdom pre ľudské práva. Rovnosť
zbraní sa prejavuje ako rovnaká miera možností uplatňovania procesných prostriedkov v medziach
stanovených Správnym súdnym poriadkom. Zákon nestanovuje absolútnu rovnosť, ale určuje rovnaký

rozsah práv a povinností, pričom je na účastníkovi konania, ako sa ich využitia zhostí. Obsah princípu
rovnosti sa prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe správneho
súdu, pri ktorom sa každému účastníkovi konania umožní v rovnakej miere realizovať jeho procesné
oprávnenia. To, či ich účastník konania reálne využije už netvorí obsah princípu rovnosti. S ohľadom na
uvedené by podľa správneho súdu nebolo v súlade so zachovaním zásady rovnosti účastníkov konania,

aby žalobcovi, ktorý na základe výzvy na úhradu súdneho poplatku, poplatok za podanú správnu
žalobu neuhradil, dal súd opätovným vyrubením súdneho poplatku uznesením ďalšiu možnosť na jeho
uhradenie a prípadné pokračovanie v konaní. Takýto postup nepredpokladá ani zákonná úprava, naopak
zo ZoSP jednoznačne vyplýva pre súd, aby konanie pri aplikácii § 10 ods. 1 ZoSP zastavil, ibaže by
bola daná výnimka v zmysle ust. 10 ods. 2 ZoSP. Súd má za to, že z nepráva („druhej šance“ nesprávne

poskytnutej žalobcovi) nemôže vzniknúť právo, a preto vyšší súdny úradník postupoval správne, keď
po zistení, že vydal nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, toto rozhodnutie podľa § 12 ods.
3 ZoSP zrušil a následne konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 ZoSP zastavil.
Správny súd súhlasí s argumentáciou žalobcu založenou na tom, že rovnosť účastníkov konania môže
byť porušená vtedy, keď v dôsledku nesprávneho procesného postupu odníme súd žalobcovi právo na

prístup k súdu, avšak rozhodnutím zo dňa 28.03.2024 bol práve korigovaný nesprávny procesný postup.

23. Pokiaľ žalobca v sťažnosti rovnako ako aj vo svojej predchádzajúcej sťažnosti zo dňa 22.04.2024
poukazoval na to, že správny súd už začal konať vo veci samej vzhľadom na realizáciu procesných
úkonov podľa § 105 a § 106 SSP, správny súd opätovne zdôrazňuje, že je nevyhnutné dôsledne

rozlišovať medzi podaniami vo veci samej a začatím konania vo veci samej. Podania vo veci samej
sú demonštratívne uvedené v § 55 ods. 2 SSP, ich podaním na súd však automaticky nedochádza
k začatiu konania vo veci samej. Uvedené vyplýva i z názoru prezentovaného žalobcom v podanej
sťažnosti, ktorým poukazuje na znenie § 105 písm. a) SSP podľa ktorého „predseda senátu doručí
žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v

lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd
môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil
pojednávanie.“ Zo znenia tohto ustanovenia nijako nevyplýva, že by v prípade absencie vyjadrenia sa
žalovaného (príp. ďalších účastníkov konania) k podanej žalobe, správny súd začal konať vo veci samej.
Z jeho obsahu vyplýva, že správny súd o podanej žalobe koná ďalej aj v prípade, ak sú účastníci konania

nečinní a nemožno z neho vyvodiť záver, že zaslaním správnej žaloby žalovanému a nadväzujúcimi
úkonmi správny súd začal konať vo veci. Uvedenému svedčí i nadpis rubriky „Procesné úkony pred
prerokovaním veci“, pod ktorý sú zaradené žalobcom uvádzané úkony v zmysle § 103 až 106 SSP, ktoré
správny súd realizoval v predmetnej veci. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce
z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ako kasačného súdu, ktoré

sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých „nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má
povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania
(§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkovéhokonania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku“. Podľa predsedníčky senátu možno uzavrieť, že síce návrh na priznanie odkladného účinku
v zmysle posudzovania náležitosti podania, a to najmä z hľadiska formy podania v zmysle § 56 SSP,

je potrebné považovať za podanie vo veci samej v zmysle § 55 SSP, teda napríklad v prípade, že je
správnemu súdu doručený návrh elektronicky, musí byť autorizovaný, z hľadiska spôsobu rozhodovania
správneho súdu nepredstavuje rozhodovanie vo veci samej.

24. Podľa § 133 ods. 1 SSP vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje,

kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Podľa § 147 ods. 1 správny súd rozhoduje
uznesením, ak a) nerozhoduje vo veci samej, b) tak ustanovuje tento zákon. Za prípady, kedy Správny
súdny poriadok ustanovuje, že sa rozhoduje uznesením a jedná sa o rozhodovanie vo veci samej,
poukazuje konajúca predsedníčka senátu napríklad na prípad rozhodnutia o žalobe opomenutého
účastníka, keď správny súd uloží orgánu verejnej správy povinnosť doručiť opomenutému účastníkovi
vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie (§ 179 ods. 1 SSP), ďalej najčastejšie sa vyskytujúce

žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, rozhodovanie podľa § 249 a § 250 SSP - po preskúmaní
dôvodnosti žaloby rozhoduje súd uznesením, či už pozitívne alebo negatívne z pohľadu žalobcu
aobdobnerozhodovanieožalobáchprotiinémuzásahuorgánuverejnejsprávypodľa§261a§262SSP
- po preskúmaní dôvodnosti žaloby rozhoduje súd uznesením. Rozhodovanie vo veci samej uznesením
je typické pre konania vo volebných veciach, pre konania vo veciach územnej samosprávy ako aj pre

konania vo veciach územnej samosprávy, avšak s výnimkami, kedy zákon stanoví, kedy sa rozhoduje
rozsudkom.

25. Z § 107 SSP vyplýva nutnosť nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie. Správny súd iba
tie meritórne rozhodnutia, pri ktorých je daná výnimka z nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1

SSP a tie rozhodnutia, ktoré sa netýkajú veci samej - procesné rozhodnutia, môže vydať i bez toho, aby
vydaniu rozhodnutia predchádzalo pojednávanie. Predsedníčka senátu konštatuje, že v predmetnej veci
nebolo nariadené pojednávanie. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR možno spravidla „za
okamih začatia konania vo veci samej považovať úkon súdu (resp. predsedu senátu alebo samosudcu),
ktorým otvára pojednávanie a vyzve žalobcu na prednesenie žaloby“ (napr. sp. zn. 6Nds/9/2018 zo dňa

13. decembra 2018, sp. zn. 4Nds/1/2018 zo dňa 06. februára 2018). V správnom súdnictve otvoreniu
pojednávaniakorešpondujezačatiepojednávaniavzmysle §112ods.1SSP,ktorýmoment
sudca resp. predseda senátu zachytí tak, že vyhlási uznesenie. Až v tejto fáze súdneho konania (po
zistení existencie predpokladov súdneho prieskumu, resp. splnenia podmienok pre rozhodnutie vo veci
a po vykonaní úkonov smerujúcich k nariadeniu pojednávania (príprava pojednávania) je možné hovoriť

o konaní vo veci samej. Úkony podľa § 105 a 106 SSP, ktoré boli vykonané správnym súdom, majú preto
procesný charakter a nejedná sa o úkony vo veci samej, preto predsedníčka senátu zotrváva na názore,
že ich vykonaním nedošlo k začatiu konania vo veci samej. Pre úplnosť predsedníčka senátu dodáva, že
v situácii ak súd nenariaďuje pojednávanie (napr. účastníci súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia
pojednávania), za moment začatia konania možno v zásade v prípade verejného vyhlásenia rozsudku

považovať moment, kedy predseda senátu zachytí do zápisnice z verejného vyhlásenia rozsudku, že
vyhlasuje rozsudok, ak sú prítomní účastníci v pojednávanej miestnosti, v prípade, že sú prítomní iba
sudcovia, keď uvedie, že rozsudok bude vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke. V prípade, že súd rozhoduje vo veci samej uznesením bez
nariadenia pojednávania, je to momentom vydania rozhodnutia.

26.Správnysúdzdôrazňuje,ženálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS231/2018zodňa08.09.2018,na
ktorýžalobcaopätovnepoukazovalvosvojejsťažnosti,satýkalprípadu,kedybolvovecisprávnejžalobe
priznaný odkladný účinok (tzv. pozitívne rozhodnutie) a Ústavný súd SR konštatoval, že rozhodnutie
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) má charakter úkonu

vo veci samej a ako také bráni zastaveniu konania podľa § 10 ods. 1 ZoSP. Správny súd rešpektujúc
nález Ústavného súdu SR, dospel k záveru, že nemožno z neho automaticky vyvodiť rovnaký záver
iprerozhodnutieonepriznaníodkladnéhoúčinku(tzv.negatívnerozhodnutie).Rozhodovaniesprávneho
súdu o odkladnom účinku správnej žaloby je súčasťou rozhodovania vo veci samej v tom zmysle, že je
súčasťou konania o správnejžalobe, má v istom zmysle adhézny charakter, bez podania správnej žaloby

nie je možné docieliť odklad účinkov správneho rozhodnutia samostatným návrhom. Pri rozhodovaní
o ňom však možno nájsť momenty, ktoré ho oddeľujú ako osobitnú časť celkového konania. Možno zaň
považovať moment začatia konania neoddeliteľne spojený s návrhom na priznanie odkladného účinku
a samostatný proces preskúmavania, odlišujúci sa od preskúmavania alebo dokazovania vo veci samej.V prípade nepriznania odkladného účinku správny súd pokračuje ďalej v konaní a vo vykonávaní ďalších
procesných úkonov.

27. Správny súd dospel v predmetnej veci pri posudzovaní návrhu na priznanie odkladného účinku
k záveru, že žalobca vo svojom návrhu ani len všeobecne neuviedol, aký následok mu okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí
a ani neosvedčil svoju aktuálnu ekonomickú situáciu. S prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
preto nemožno konštatovať, že by rozhodnutie správneho súdu o nepriznaní odkladného účinku žalobe

žalobcu malo za následok, že správny súd týmto rozhodnutím začal konať vo veci samej.

28. V kontexte všetkých uvedených záverov, správny súd poukazuje tiež na to, že v zmysle § 11 ods. 3
ZoSP sa z dôvodu späťvzatia správnej žaloby pred prejednaním veci (to znamená aj po podaní repliky
a dupliky avšak pred otvorením pojednávania) sa vracia súdny poplatok krátený podľa § 11 ods. 4
ZoSP. Aj uvedené svedčí o tom, že nemožno za okamih prejednania veci (začatia konania vo veci

samej) považovať moment vykonania procesných úkonov. Je potrebné vychádzať z premisy hodnotovej
bezrozpornosti právneho predpisu a ako na účely vrátenia súdneho poplatku podľa § 11 ods. 3 ZoSP,
tak zastavenia konania podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZoSP, je potrebné okamih prejednania veci (začatia
konania) posudzovať rovnako.

29. Pokiaľ žalobca uviedol, že procesný postup, ktorý bol zvolený pri opätovnom vyrubení súdneho
poplatku evokoval, že sám správny súd mal za to, že začal konať vo veci samej, predsedníčka senátu
opätovne konštatuje, že tento postup bol výlučne výsledkom nesprávneho postupu vyšších súdnych
úradníkov, ktorí nechali skutočnosť nezaplateného súdneho poplatku za nepovšimnutú, namiesto toho,
aby konanie zastavili pre nezaplatenie súdneho poplatku a ďalej keď nesprávne vyrubili súdny poplatok

uznesením. Ich nesprávne postupy v konaní predlžujúce konanie boli vyhodnotené ako ľudské zlyhania,
nepochybne nepridávajúce na dôveryhodnosti justície, avšak vyžadujúce si nápravu plne súladnú so
zákonom.

30. Pokiaľ žalobca poukazoval na správnym súdom uvedený nesprávny procesný postup v dôsledku

vydania uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok a jeho následné zrušenie, správny
súd súhlasí s názorom žalobcu, že nesprávny postup súdu mu nemôže byť na ťarchu, zároveň však
dodáva,žežalobcavsúladesozásadourovnostianinemôžeprofitovaťznesplneniavlastnejpoplatkovej
povinnosti. Pokiaľ žalobca v kontexte uvedeného poukázal aj na princíp právnej istoty s tým, že správny
súd v skutkovo takmer totožnej veci vedenej pod sp. zn. BB- 73S-22/2022 rozhodol vyhovením sťažnosti

žalobcu proti uzneseniu o zastavení konania, predsedníčka senátu konštatuje vo vzťahu k tomuto
rozhodnutiu, že sa nejedná o rozhodnutie, ktorým by bol správny súd v tejto veci viazaný, a to ani
podľa § 131 SSP (viazanosť správneho súdu inými rozhodnutiami), ani podľa § 469 SSP (viazanosť
právnymnázoromkasačnéhosúdupozrušenírozhodnutiasprávnehosúdu),pričomnejdeanioustálenú
rozhodovaciu činnosť súdov, pretože sa jedná o jedno rozhodnutie správneho súdu tej istej inštancie.

31.Vzhľadomnavšetkyvyššieuvedenédôvodysprávnysúdrozhodujúcpredsedníčkousenáturozhodol
tak, že sťažnosť žalobcu proti uzneseniu sp. zn. BB-71S/23/2022 zo dňa 30.07.2024 podľa § 161 ods.
1 SSP zamietol ako nedôvodnú.

32. Súd o trovách sťažnostného konania nerozhodoval z dôvodu absencie zákonného podkladu na
rozhodovanie o trovách tohto štádia konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS
420/2023 zo dňa 18.08.2023).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok (§162 SSP).