Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200221
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200221.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD. v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský správca podstaty RB, Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, IČO: 35 553 961, adresa
kancelárie: Žriedlová 3, Košice, právne zastúpený: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 53 540 964,
so sídlom: Žriedlová 3, Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479590/2020
zo dňa 20.02.2020, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 17.03.2020 (ďalej aj „správna žaloba“) doručenou na Krajský súd
v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) v elektronickej podobe dňa 24.03.2020 sa žalobca:
RB, Veľké Kapušany s.r.o., so sídlom: A. XXX/XX, B. C. (ďalej aj „žalobca“ alebo „daňový subjekt“)
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100479590/2020 zo dňa 20.02.2020

(ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“ alebo „správca dane“)
č. 102188973/2019 zo dňa 18.09.2019 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 168 081, 35 eur.

2. V správnej žalobe žalobca navrhol zrušiť preskúmavané rozhodnutie ako i rozhodnutie správcu dane
Žiadal tiež priznať právo na úplnú náhradu trov konania.

II.
Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu (začatú dňa 11.11.2014) na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia roku 2011 január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, júl 2011,
august 2011, november 2011, december 2011.

4. Daňová kontrola bola opakovane prerušená a to podľa preskúmavaného rozhodnutia v čase:- od 04.03.2015 do 12.06.2016 (ďalej aj „prvé prerušenie“),
- od 30.08.2016 do 22.03.2018 (ďalej aj „druhé prerušenie“),

- od 20.04.2018 do 26.04.2018 (ďalej aj „tretie prerušenie“),
- od 10.05.2018 do 01.07.2018 (ďalej aj „štvrté prerušenie“),

5. Protokol z daňovej kontroly č. 102102712/2018 zo dňa 23.10.2018 (ďalej aj „protokol z daňovej
kontroly“) bol daňovému subjektu doručený dňa 25.10.2018.

6. Správca dane rozhodnutím č. 102188973/2019 zo dňa 18.09.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 168 081,35 eur.

7. Správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z
tuzemska do Maďarskej republiky (§ 43 a súv. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov /ďalej aj „zákon o DPH“/) v reťazci dodania tovaru

Betonárska oceľ:

- CELSA Huta Ostrowiec sp. zoo -> žalobca -> Acélker kft. -> ArcelorMittal Distribution Hungary Kft.

- CELSA Huta Ostrowiec sp. zoo -> žalobca -> Inkurencia kft. -> DUTRANDE Zrt.

Plechy/joklovina/zvitky

- Metinvest International SA - > žalobca - > Acélker kft. -> Szalgitter Kft

- ArcelorMittal Distribution Hungary Kft. - > žalobca -> Inkurencia kft -> Tápiometál Kft.
- U.S. Steel Košice s.r.o. - > žalobca - > GOLD STEEL Kft.

8. Podľa rozhodnutia správcu dane mal byť žalobca súčasťou reťazca, v ktorom sa vyskytol daňový
podvod na úrovni obchodnej spoločnosti Acélker kft. a Inkurencia kft. Dôvodom nepriznania práva na

oslobodenie od dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu bolo konštatovanie účasti žalobcu na
daňovom podvode pri reťazcoch dodania, v ktorých sa vyskytovali uvedené spoločnosti.

9. Podľa rozhodnutia správcu dane prípade dodania medzi žalobcom a GOLD STEEL Kft neboli splnené
predpoklady nadobudnutia tovaru s prepravou do iného členského štátu na strane GOLD STEEL Kft.

Podľa záverov správcu dane mala na základe prepravného dokladu tento tovar nadobudnúť obchodná
spoločnosť EasyPort Kft.

10. Daňový subjekt podal protitomuto rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie zo dňa
17.10.2019 (ďalej aj „odvolanie“), o ktorom rozhodol žalovaný.

11. Preskúmavaným rozhodnutí, žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.

III.
Súdne konanie

12. Správna žaloba – žalobné body vyplývajúce z obsahu správnej žaloby sú nasledujúce:

A/ Prerušenie daňovej kontroly a trvanie daňovej kontroly

- nebola dodržaná lehota podľa § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpiosv(ďalej aj „daňový poriadok“), ktorá
stanovuje, že daňová kontrola môže trvať najviac jeden rok od jej začatia,
- správca dane prerušil daňovú kontrolu, napriek tomu, že vedel, že maďarská daňová správa už
neposkytne dodatočné informácie k roku 2011,

- v rámci daňovej kontroly neboli dodržané lehoty v rámci medzinárodnej výmeny informácií a táto
bola neprimeraná vzhľadom na požiadavky nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o
administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „nariadenie
č. 904/2010“),- výmena informácií nebola potrebná, keďže požadované informácie boli preverované u maďarskej
správy v rokoch 2011/2012 a správca dane týmito informáciami disponoval,
-správcadanenedodržalprižiadostiachomedzinárodnúvýmenuinformáciísvojupovinnosťpostupovať

efektívnet.j.požadovaťtakýdruhinformácií,ktorýbezprostrednesúvisísdaňovoukontrolou,nezisťovať
informácie opakovane, resp. zisťovať totožné informácie opakovaným dožiadaním, či žiadať informácie
po častiach (tzv. kúskovanie žiadosti).

B/ Zánik práva vyrubiť daň

- vo veci došlo k zániku práva vyrubiť daň, keďže prerušenie daňovej kontroly sa nevzťahovalo na
plynutie lehoty pre zánik práva vyrubiť daň

C/ Nepreukázanie podvodného konania

- zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu účasti žalobcu na daňovom podvode,
- zo skutočnosti, že si žalobca neuplatňoval zmluvné sankcie nemožno vyvodiť účasť žalobcu na
daňovom podvode,
- žalobca dostatočne vysvetlil účtovné nezrovnalosti, ktoré mu boli vytýkané
- následná nekontaktnosť dodávateľa žalobcu neznamená, že došlo k účasti na daňovom podvode

žalobcu,
- formálne nedostatky nemôžu predstavovať dôvod na odmietnutie práva na oslobodenie od dane

D/ Nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena

- zo strany správcu dane došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu dôkazného bremena, keďže sa
od žalobcu vyžadovalo preukázanie takých skutočností, ktoré sa týkali jeho dodávateľov a presahovali
rámec možností na strane žalobcu.

E/ Nedostatočné zistenie skutkového stavu

- žalovaný nevykonal dôkazy v prospech daňového subjektu,
- žalovaný postupoval vo veci nesprávne a v rozpore s právnou istotou žalobcu, keďže predchádzajúce
daňové kontroly týkajúce sa tej istej komodity a tých istých subjektov dospeli k rozdielnym záverom.

13. Uznesením Okresného súdu Košice I, sp.zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020 bol vyhlásený konkurz
na majetok žalobcu. Správca podstaty žalobcu JUDr. Marek Radačovský podal návrh na pokračovanie
v konaní zo dňa 21.08.2020, čím sa podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

14.Vyjadreniežalovanéhoksprávnejžalobezodňa05.08.2020–skutkovétvrdeniaaprávneargumenty,
ktoré vyplývajú z jeho obsahu sú nasledujúce:

- prerušenie daňovej kontroly zakladá tiež prerušenie lehoty pre zánik práva vyrubiť dať a to s poukazom
na § 46 ods. 10 daňového poriadku,

- žalovaný poukázal na to, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať dostatočné informácie o obsahu
a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partermi, ale aj zvažovať riziká z toho
obchodovania,
- odkázal na závery preskúmavaného rozhodnutia

15.UznesenímKrajskéhosúduvKošiciachč.k.7S/40/2020–85zodňa28.09.2020bolzamietnutýnávrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
02.10.2020.

16. Replika žalobcu zo dňa 09.09.2020 – skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré vyplývajú z jej

obsahu sú nasledujúce:

- žalobca uviedol, že tvrdenia správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode sú založené iba na
domnienkach,- v ostatnom žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich právnych argumentoch a skutkových
tvrdeniach.

17.Dňa10.09.2020bolažalovanémudoručenáreplikažalobcuzodňa09.09.2020,kuktorejsažalovaný
už nevyjadil.

18. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach, na ktorom je vec vedená pod sp.zn. KE-8S/47/2020.

19. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 18.07.2024. Na tomto pojednávaní sa zúčastnili

právny zástupca žalobcu a žalovaný. Právny zástupca žalobcu nad rámec predchádzajúcich skutočností
uviedol, že zo strany žalovaného došlo k zmiešaniu dôvodov pre nepriznanie práva na oslobodenie
od dane z pridanej hodnoty a to ako hmotnoprávnych dôvodov, tak aj dôvodov založených na
účasti na daňovom podvode žalobcu. Pokračoval, že inštitút daňového podvodu nemôže byť voči
žalobcovi uplatnený, keďže k úniku na dani malo dôjsť až na nasledujúcich stupňoch reťazca dodaní.

V ostatnom zotrvali žalobca a žalovaný na svojich predchádzajúcich skutkových tvrdeniach a právnych
argumentoch. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, priebehu administratívneho
konania ako aj po preskúmaní súdneho a administratívneho spisu na pojednávaní konanom dňa
18.07.2024 vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

20. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „zákon o DPH“) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet
predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak
a/ nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a

b/ nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

21. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

22. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

23. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

25. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.V.

Posúdenie správnym súdom

26. Správny súd sa oboznámil s preskúmavaným rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním,
ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

27. Na úvod je potrebné uviesť, že daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou
daňou a je súčasťou právneho rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný
systém dane z pridanej hodnoty je upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou
Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty: Ú. v.
EÚ L 347, 11.12.2006, s. 1 – 118 (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu „k aplikácii

národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen
jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“).
Ide o normy východiskovo európske (v tom zároveň slovenské) a následne o normy vnútroštátne.
Uvedená smernica o DPH zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Európskej Únii
aj v rámci budovania jednotného trhu. Tento jednotný systém je neprípustné narúšať existenciou

najrôznejších vlastných, vzájomne nekompatibilných, národných verzií predpisov upravujúcich DPH,
či národných verzií interpretácie smernice o DPH. Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je
skutočne jednotný, pričom v tomto smere je rola Súdneho dvora nezastupiteľná a vnútroštátne súdy
s ním musia spolupracovať, a to aj vo svetle zásad naposledy uvedených v rozsudku z 6. októbra
2021 vo veci Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi and Catania Multiservizi, sp. zn.

C-561/19“(rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa15.02.2022,sp.zn.IV.ÚS86/2022,
body 22 a 23).

A. Trvanie daňovej kontroly
28. Správny súd zistil, že daňová kontrola začala podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku dňa 11.11.2014

o 9:00 (oznámenie o začatí daňovej kontroly zo dňa 14.10.2014, administratívny spis, č.l. 3-4). Daňová
kontrola skončila dňom doručenia protokolu z daňového kontroly (administratívny spis, č.l. 1970-2107)
spolu s výzvou na vyjadrenie k protokolu zo dňa 23.10.2018 (administratívny spis, č.l. 2108) žalobcovi
dňa 24.10.2018. Daňová kontrola vrátane prerušenia takto trvala: 1444 dní. Pri takejto dĺžke daňovej
kontroly vrátane prerušenia sa jednalo o obzvlášť výrazné prekročenie časového rámca, ktorý je

predpokladaný zákonom pre začiatok a skončenie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového
poriadku.

29. Vo vyššie uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na právny záver Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“): „Počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii

kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú. A tým
ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 8. 3. 2017, sp. zn. III. ÚS 726/2016). Nevyhnutným dôsledkom takéhoto výkladu inštitútu prerušenia
daňovej kontroly je, že samotná dĺžka daňovej kontroly vrátane prerušenia prekračujúca zákonnú lehotu
podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku nevyvoláva nezákonnosť daňovej kontroly. Pri posudzovaní

zákonnosti daňovej kontroly z hľadiska jej dĺžky je potrebné prihliadnuť v prvom rade na okolnosti
týkajúce sa jednotlivých prerušení daňovej kontroly.

30. V prípade posudzovania prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku
z dôvodu potreby získania informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj „MVI“)

je potrebné posúdiť:

- či ku dňu, od ktorého bola daňová kontrola prerušená bol splnený zákonný dôvod prerušenia daňovej
kontroly, ktorým je samotná potreba správcu dane získať informácie prostredníctvom MVI (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn. 2Sžfk/16/2019 zo dňa 27. 10. 2021,ods. 39),

- či rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly spĺňa zákonné náležitosti a bolo doručené daňovému
subjektu,
- či deň oznámený ako deň, v ktorom došlo k pominutiu dôvodov prerušenia daňovej kontroly, zodpovedá
dňu ukončenia procesného postupu získavania informácií prostredníctvom MVI, ktorým je v prvom radeposkytnutie konečnej odpovede buď obsahujúcej informácie v rozsahu vymedzenom správcom dane,
alebo formálne oznámeným odmietnutím poskytnutia vyžiadaných informácií (rozsudok Najvyššieho
správneho súdu SR, sp. zn. 1Sžfk/47/2021, zo dňa 14. 12. 2022, ods. 41, 42).

- či sa ukončenie získavania informácií prostredníctvom MVI vzťahuje k žiadosti o MVI, ktorá bola účelná
a teda, ktorou bol požadovaný taký okruh informácií, ktoré bezprostredne súvisia s daňovou kontrolou.
Pri posudzovaní účelnosti sa nemá prihliadať na výsledok MVI a teda na použiteľnosť alebo použitie
získaných informácií (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1Sžfk/47/2021, zo dňa 14. 12.
2022, ods. 41, 42),

-čipríslušnážiadosťoMVInebolapodanávrozporesozásadouefektivityateda,žepríslušnéinformácie
neboli požadované po častiach alebo opakovane (veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR, sp.zn.
19SVs/4/2023 zo dňa 27. 03. 2024, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Sžfk/3/2018).

31. Z vyššie uvedeného podľa správneho súdu vyplýva, že pri prerušení daňovej kontroly v dôsledku
viacerýchžiadostíoMVIjepotrebnévždyposudzovaťnajprvtúzožiadostíoMVI,naktorúdostalsprávca

dane odpoveď ako na poslednú. Pri tejto žiadosti o MVI je potrebné posúdiť, či ňou bola požadovaná
relevantná informácia, ktorá súvisela s daňovou kontrolou. Zároveň je potrebné posúdiť, či vo veci
tejto žiadosti správca dane postupoval efektívnym spôsobom (nejedná sa o opakované požadovanie
tej istej informácie alebo o požadovanie informácie po častiach). Ak by tomu tak pri tejto žiadosti o MVI
nebolo, potom je potrebné určiť, že k odpadnutiu dôvodov prerušenia daňovej kontroly došlo v ten skorší

moment, kedy bola ukončená medzinárodná výmena informácií vo veci poslednej zo žiadostí o MVI,
ktorá takéto požiadavky spĺňa. Takýmto postupom je možné overiť, či do časového úseku prerušenia
daňovejkontrolyspadáibatenčasovýúsek,počasktoréhoskutočnetrvalidôvodynaprerušeniedaňovej
kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. V prípade, ak by žiadna zo žiadostí o MVI,
pre ktorú bola daňová kontrola prerušená, nespĺňala uvedené požiadavky, potom by nebol vo veci daný

dôvod prerušenia daňovej kontroly, a preto príslušný čas prerušenia by sa započítaval do celkového
času daňovej kontroly.

32. Na základe vyššie uvedených východísk správny súd preskúmal jednotlivé prerušenia, ku ktorým
došlo počas daňovej kontroly.

Prvé prerušenie daňovej kontroly

33. Správca dane daňovú kontrolu prvýkrát prerušil odo dňa 04.03.2015, a to rozhodnutím správcu

dane č.j. 9810401/53/395835/2015 zo dňa 23.02.2015 (č.l. 476-477 administratívneho spisu), v ktorom
ako dôvod prerušenia daňovej kontroly označil správca dane viacero žiadostí o MVI, ktoré realizoval
pre vydaním tohto rozhodnutia (administratívny spis, č.l. 389-394 a nasl.). Dátum prerušenia daňovej
kontroly stanovil správca dane v súlade s § 61 ods. 3 daňového poriadku. Rozhodnutie o prerušení
daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi.

34. V oznámením č. 103351341/2016 zo dňa 15.06.2016 správca dane uviedol, že dňa 13.06.2016
(administratívny spis, č.l. 891) pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (§ 61 ods. 4 daňového
poriadku). Tento deň mal byť dňom, kedy správca dane získal doplňujúcu odpoveď (administratívny spis,
č.l. 833-890) na žiadosť o MVI č.j. 9810401/5395835/2015 zo dňa 23.02.2015 týkajúcu sa obchodnej

spoločnosti Jepsen Stahl Handels GmbH (administratívny spis, č.l. 409-455).

35. Žiadosť o MVI č.j. 9810401/5395835/2015 zo dňa 23.02.2015 bola zahrnutá medzi dôvodmi na
prerušenie daňovej kontroly v rozhodnutí č.j. 9810401/5395835/2015 zo dňa 23.02.2015.

36. V žiadosti o MVI č.j. 9810401/5395835/2015 zo dňa 23.02.2015 požadoval správca dane okrem
iného informácie týkajúcej sa nákupu tovaru /hutný materiál/ Jepsen Stahl Handels GmbH (preprava
tovaru, cena tovaru, miesto vykládky tovaru, miesto nakládky tovaru) v reťazci dodania, na ktorom sa
podieľal žalobca (protokol z daňovej kontroly, s. 109). Z uvedeného vyplýva, že takouto žiadosťou o MVI
požadoval správca dane informácie relevantné pre účely daňovej kontroly.

37. Keďže sa jednalo o prvé prerušenie daňovej kontroly správny súd nezistil, že by správca dane
žiadosťou o MVI č.j. 9810401/5395835/2015 zo dňa 23.02.2015 požadoval informácia v rozpores požiadavkou efektivity (požadovanie tých istých informácií opakovane, požadovanie informácií po
častiach).

38. Správny súd podotýka, že sa jedná o pomerne dlhé prerušenie daňovej kontroly. Avšak prvé
prerušenie daňovej kontroly sa týkalo viacerých žiadostí o MVI realizovaných vo vzťahu k Maďarskej
republike, Rakúskej spolkovej republike a Českej republike. Ďalej správny súd z administratívneho spisu
zistil, že správca dane urgoval poskytnutie informácii podľa žiadostí o MVI a to okrem iného vo veci:

- žiadosti o MVI týkajúcej sa subjektu: ArcelorMittal Distribution urgenciou zo dňa 10.07.2015,
03.11.2015 (administratívny spis, č.l. 401- 408),
- žiadosti o MVI týkajúcej sa subjektu: Jepsen Stahl Handels GmbH urgenciou zo dňa 10.07.2015,
18.01.2016 (administratívny spis, č.l. 409- 445),
- žiadosť o MVI týkajúcu sa subjektu: Acelker Kft. urgenciou zo dňa 10.07.2015, 18.01.2016
(administratívny spis, č.l. 446- 452),

- žiadosť o MVI týkajúcu sa subjektu: CITY Star Point Kft. urgenciou zo dňa 10.07.2015, 03.11.2015,
18.01.2016 (administratívny spis, č.l. 453- 462),

39. Správca dane počas prerušenia daňovej kontroly nebol nečinný, ale vyvíjal aktivitu k urýchleniu
poskytnutia informácií. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, že prvé prerušenie daňovej

kontroly bolo zákonné.

40. Z hľadiska času, kedy odpadli dôvody prerušenia daňovej kontroly správny súd z administratívneho
spisu zistil, že odpoveď na žiadosť o MVI č.j. 9810401/5395835/2015 zo dňa 23.02.2015 bola interným
emailom finančnej správy preposlaná dňa 10.06.2016 z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky p

D. A. C. kontaktnej osobe pre MVI na Daňovom úrade Košice. Príslušná zamestnankyňa túto odpoveď
preposlal dňa 13.06.2026 povereným zamestnancom na výkon daňovej kontroly p. D. E. D., p. D. F. B.
(poverenie na výkon daňovej kontroly č. 9810401/5/4631130/2014 zo dňa 14.10.2014, administratívny
spis, č.l. 1-2).

41.Vovyššieuvedenejsúvislostisprávnysúdposudzoval,čibolomožnépovažovaťdoručenieodpovede
na žiadosť o MVI č.j. 9810401/5395835/2015 zo dňa 23.02.2015 p. D. A. C. kontaktnej osobe pre
MVI na Daňovom úrade Košice za odpadnutie dôvodov na prerušenie daňovej kontroly podľa § 61
ods. 4 daňového poriadku už dňa 10.06.2016. Podľa názoru správneho súdu daňová kontrola je síce
vykonávaná správcom dane (v tomto prípade Daňovým úradom Košice), avšak je zároveň vykonávaná

konkrétnymi zamestnancami správcu dane poverenými na výkon príslušnej daňovej kontroly (§ 45 ods. 1
písm.a)daňovéhoporiadku,§45ods.2daňovéhoporiadku).Pretoažvprípade,akjepríslušnáodpoveď
doručená príslušným zamestnancom povereným na výkon daňovej kontroly, možno konštatovať o tom,
že na strane správcu dane odpadli dôvody na prerušenie daňovej kontroly. K opačnému záveru by bolo
možné dospieť iba v prípade, ak by bol čas od doručenia odpovede na žiadosť o MVI po doručenie tejto

odpovede samotným zamestnancom povereným na výkon daňovej kontroly zrejme neprimeraný. Avšak
k takémuto zrejme neprimeranému časovému presahu vo veci nedošlo. Zároveň žalobca v žalobných
bodoch nevytýkal, že časový úsek od 10.06.2016 do 13.06.2016 nemá byť zohľadnený v rámci prvého
prerušenia daňovej kontroly. Na základe uvedeného, ak by aj vo vzťahu k tejto otázke prijal správny súd
opačný záver, nemohol by na túto skutočnosť prihliadnuť pri svojom rozhodovaní.

42. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že dôvod na prerušenie daňovej kontroly
trval od 04.03.2015 do 12.06.2016. Správny súd ustálil, že prvé prerušenie daňovej kontroly teda trvalo:
467 dní.

Druhé prerušenie daňovej kontroly

43. Správca dane daňovú kontrolu druhýkrát prerušil odo dňa 30.08.2016 a to rozhodnutím správcu
dane č.j. 103794453/2016 zo dňa 25.08.2016 (administratívny spis, č.l.1041-1042), v ktorom ako dôvod

prerušenia daňovej kontroly označil správca dane viacero žiadostí o MVI, ktoré realizoval pre vydaním
tohto rozhodnutia (administratívny spis, č.l. 936 – 943 a nasl.). Dátum prerušenia daňovej kontroly
stanovil správca dane v súlade s § 61 ods. 3 daňového poriadku. Rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly bolo doručené žalobcovi.44. V oznámením č. 100624456/2018 zo dňa 26.03.2018 správca dane uviedol, že dňa 23.03.2018
(administratívny spis, č.l. 1210) pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (§ 61 ods. 4 daňového

poriadku). Tento deň mal byť dňom, kedy správca dane získal odpoveď (administratívny spis, č.l.
1200-1209) na žiadosť o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 týkajúcu sa obchodnej spoločnosti
MAX BB Trade Kft. (administratívny spis, č.l. 1030 -1037).

45. Žiadosť o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 bola zahrnutá medzi dôvodmi na prerušenie

daňovej kontroly v rozhodnutí č.j. 103794453/2016 zo dňa 25.08.2016.

46. V príslušnej žiadosti o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 požadoval správca dane okrem
iného skutkové informácie týkajúce sa prepravy tovaru dodaného žalobcom pre obchodnú spoločnosť
City-Star Point Kft., ktoré mala realizovať obchodná spoločnosť MAX BB Trade Kft. Táto žiadosť
nebola iba všeobecného charakteru, ale požadovala informácie týkajúce sa objednávateľa prepravy,

dokumentov o preprave vrátane CMR a ďalej okrem iného poskytnutie informácie o tom, či bol tovar
vyložený v skladoch obchodnej spoločnosti JP Femker Kft.

47. Maďarská daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 uviedla,
že u MAX BB Trade Kft. nebolo možné začať daňovú kontrolu, keďže táto spoločnosť bola zrušená

dňa 13.07.2015. Dokladmi predloženými touto spoločnosťou k 2. kvartálu roku 2011 maďarská daňová
správa naďalej nedisponuje.

48. Napriek vyššie uvedenému reťazec dodania medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou City-Star
Point Kft bol jedným z reťazcov, ktorý bol relevantný pre účely daňovej kontroly. (protokol z daňovej

kontroly, s. 125). Preto podľa názoru správneho súdu správca dane žiadosťou o MVI č.j. 1459950/2016
zo dňa 23.08.2016 požadoval informácie, ktoré boli relevantné pre účely daňovej kontroly. Na základe
uvedeného správny súd považoval žiadosť o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 za účelnú.

49. Správca dane nepožiadal o MVI vo vzťahu k obchodnej spoločnosti MAX BB Trade Kft. v rámci

daňovej kontroly skoršou žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií. Správny súd preto nezistil, aby
sa v prípade žiadosti o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 jednalo o opakovanú žiadosť o tie isté
informácie alebo o žiadosť o informácie po častiach.

50. Zároveň správny súd hodnotil, či správca dane nemal v súlade s požiadavkou efektivity požiadať

o príslušné informácie skoršou žiadosťou o MVI v rámci prvého prerušenia daňovej kontroly. V tejto
súvislosti správny súd zistil, že v rámci prvého prerušenia daňovej kontroly žiadal správca dane
o informácie týkajúce sa samotnej obchodnej spoločnosti City-Star Point Kft.(administratívny spis, č.l.
453-462). Následne na základe takejto medzinárodnej výmeny informácií dospel správca dane k záveru
o potrebe podať žiadosť o MVI taktiež vo vzťahu k obchodnej spoločnosti MAX BB Trade Kft.. V tejto

súvislosti správca dane v žiadosti o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 výslovne uviedol,
že obchodná spoločnosť City-Star Point Kft. je nekontaktná a nekomunikuje s maďarskou daňovou
správou,pričomjepotrebnépreveriťmiestovykládkytovaru(adresuskladualebologistickéhocentra).Aj
z uvedeného možno určiť, že žiadosť o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 reaguje na informácie
zistené v rámci predchádzajúceho prerušenia daňovej kontroly. Správny súd preto nepovažoval podanie

tejto žiadosti o MVI až počas druhého prerušenia daňovej kontroly za taký postup, ktorý by odporoval
požiadavke efektivity pri výkone daňovej kontroly.

51. Správny súd zistil, že predchádzajúcu odpoveď vo veci žiadosti o MVI týkajúcej sa obchodnej
spoločnosti JP Femker Kft získal správca dane už dňa 22.09.2017 (administratívny spis, č.l. 1161-1183).

Za týchto okolností je na mieste otázka, či správca dane postupoval správne, pokiaľ čakal na
poskytnutie odpovede vo veci žiadosti o MVI týkajúcej sa obchodnej spoločnosti MAX BB Trade
Kft.. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že správca dane urgoval poskytnutie odpovede
na žiadosť o MVI týkajúcu sa obchodnej spoločnosti MAX BB Trade Kft., a to urgenciou zo dňa
27.11.2017. Zároveň z vecného hľadiska, informácie týkajúce sa prepravy tovaru sú obzvlášť významné

pri posudzovaní podmienok oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru s pohyblivou
dodávkou. Podľa správneho súdu za týchto okolností spadalo do diskrečnej právomoci správcu dane
považovať informácie týkajúce sa obchodnej spoločnosti MAX BB Trade Kft za natoľko významné, abynepokračoval v daňovej kontrole až do získania odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa tejto obchodnej
spoločnosti.

52. Taktiež druhé prerušenie sa vyznačovalo pomerne dlhým časovým úsekom, po ktorý bola daňová
kontrola prerušená. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že počas druhého prerušenia
daňovej kontroly správca dane urgoval poskytnutie informácií podľa žiadostí o MVI taktiež okrem iného
vo veci:

- žiadosti o MVI týkajúcej sa subjektu: JP Femker Kft urgenciou zo dňa 01.07.2017 (administratívny
spis, č.l. 1015- 1029),
- žiadosti o MVI týkajúcej sa subjektu: OAM Ozdi Kft urgenciou zo dňa 01.12.2016 (administratívny
spis, č.l. 1007- 1014).

53. Správca dane počas prerušenia daňovej kontroly nebol nečinný, ale vyvíjal aktivitu k urýchleniu

poskytnutia informácií. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že druhé prerušenie
daňovej kontroly bolo zákonné.

54. Z hľadiska času, kedy odpadli dôvody prerušenia daňovej kontroly správny súd z administratívneho
spisu zistil, že odpoveď na žiadosť o MVI č.j. 1459950/2016 zo dňa 23.08.2016 bola interným

emailom finančnej správy preposlaná z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Daňovému úradu
Košice dňa 23.03.2018. Daňový úrad Košice túto odpoveď preposlal dňa 23.03.2028 povereným
zamestnancom na výkon daňovej kontroly.

55. Na základe vyššie uvedeného dôvod na prerušenie daňovej kontroly trval od 30.08.2016 do

22.03.2018. Správny súd ustálil, že prvé prerušenie daňovej kontroly teda trvalo: 570 dní.

Tretie prerušenie daňovej kontroly

56. Správca dane daňovú kontrolu tretíkrát prerušil odo dňa 20.04.2018, a to rozhodnutím správcu

dane č.j. 100762341/2018 zo dňa 18.04.2018 (administratívny spis, č.l. 1255-1256), v ktorom ako dôvod
prerušenia daňovej kontroly označil žiadosť o MVI zo dňa 16.04.2018 (pozn. správneho súdu jedná sa
o žiadosť o MVI č. 130000013304/18, týkajúcu sa G. H., ktorý bol v roku 2011 konateľom obchodných
spoločností Inkurencia Kft, Acelkér Kft, administratívny spis, č.l. 1211 - 1254). Dátum prerušenia daňovej
kontroly stanovil správca dane v súlade s § 61 ods. 3 daňového poriadku. Rozhodnutie o prerušení

daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi.

57. V oznámením č. 100846787/2018 zo dňa 27.04.2018 správca dane uviedol, že dňa 27.04.2018
(administratívny spis, č.l. 1258) pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (§ 61 ods. 4 daňového
poriadku). Tretie prerušenie daňovej kontroly teda malo trvať: 7 dní.

58. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žiadosť o MVI č. 146734/2016 týkajúcu sa G. H.
realizoval správca dane taktiež počas druhého prerušenia daňovej kontroly (administratívny spis, č.l.
1038-1040). Správny súd preto posudzoval, nakoľko tieto žiadosti o MVI obsahovo súvisia.

59. V prvej žiadosti o MVI č. 146734/2016 požadoval správca dane o vykonanie výsluchu svedka
G. H.. Na túto žiadosť o MVI obdržal správca dane odpoveď (administratívny spis, č.l. 1076 - 1083),
v ktorej bolo uvedené:

- žiadosť nebola zaslaná na správnom formulári (pozn. súdu, v odpovedi sa uvádza, že správne sa malo

jednať o SCAC formulár),
- žiadosť podľa maďarského zákona nemožno spracovať, keďže bola zaslaná ohľadom štatutárneho
orgánu maďarskej spoločnosti (pozn. v odpovedi použitý výraz „riaditeľ HU spoločnosti“),

60. V druhej žiadosti o MVI č. 130000013304/18 správca dane požadoval vykonanie výsluchu G. H.,

pričom v žiadosti uviedol zoznam otázok, ktoré mali byť tomuto svedkovi maďarskou daňovou správou
položené. Popri vyššie uvedenom požadoval správca dane žiadosťou o MVI č. 130000013304/18
o zaslanie sumy nedoplatkov, ktoré boli za rok 2011 odpísané u spoločností Inkurencia Kft a Acelkér
Kft. Žiadosť o MVI č. 130000013304/18 bola zamietnutá maďarskou daňovou správou z dôvodu, žepožadované obdobie roku 2011 bolo mimo limitov na vykonanie daňovej kontroly podľa maďarskej
legislatívy (administratívny spis, č.l. 1257).

61. Správca dane získal odpoveďou na žiadosť o MVI č. 146734/2016 (administratívny spis, č.l. 1076 -
1083) informácie, podľa ktorých nebolo možné realizovať výsluch G. H. ako svedka z dôvodu zákonnej
prekážky na strane maďarskej daňovej správy. Táto skutočnosť nezávisela od toho, že predchádzajúcu
žiadosť správca dane podal na nesprávnom formulári. Preto podaním obsahovo v podstate zhodnej
žiadosti na formulári SCAC nebolo spôsobilé privodiť možnosť vykonania požadovaného výsluchu G. H..

62. Na základe vyššie uvedeného žiadosť o MVI č. 130000013304/18 neobsahovala takú požiadavku
na poskytnutie informácie alebo otázku, ktorú by bolo možné hodnotiť ako účelne položenú na základe
predchádzajúcich výsledkov realizovanej medzinárodnej výmeny informácií. V tejto súvislosti nebolo
možné prihliadnuť na požadované informácie týkajúce sa obchodných spoločností Inkurencia Kft
a Acelkér Kft, keďže tieto mali byť správne realizované prostredníctvom samostatných žiadostí o MVI

zamietnutie žiadosti o MVI č. 130000013304/18, administratívny spis, č.l. 1257).

63. Z uvedeného vyplýva, že len formálne podanie žiadosti o MVI č. 130000013304/18, bez toho,
aby táto obsahovala účelnú požiadavku spôsobilú privodiť získanie relevantnej informácie pre výkon
daňovej kontroly nemožno považovať za naplnenie dôvodu podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového

poriadku. V rozhodnutí správcu dane č.j. 100762341/2018 zo dňa 18.04.2018 bolo podanie žiadosti o
MVI č. 130000013304/18 označené ako jediný dôvod o prerušení daňovej kontroly. Za týchto okolností
bolo takéto rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly vydané bez materiálnej väzby na zákonný dôvod
prerušenia daňovej kontroly predpokladaný zákonom. Preto účinky prerušenia daňovej kontroly na
základe rozhodnutia správcu dane č.j. 100762341/2018 zo dňa 18.04.2018 nenastali. Z tohto dôvodu je

potrebné do celkovej dĺžky trvania daňovej kontroly zahrnúť dobu tretieho prerušenia v celkovej dĺžke:
7 dní.

Štvrté prerušenie daňovej kontroly

64. Správca dane daňovú kontrolu štvrtýkrát prerušil odo dňa 10.05.2018, a to rozhodnutím správcu
dane č.j. 100909564/2018 zo dňa 09.05.2018 (administratívny spis, č.l. 1269-1270). v ktorom ako
dôvod prerušenia daňovej kontroly označil žiadosť o MVI č. 130000013909/2018 zo dňa 04.05.2018
(pozn. správneho súdu jedná sa o žiadosť o MVI týkajúcu sa obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft.,
administratívny spis, č.l. 1271 - 1302) a žiadosť o MVI č. 130000013912/2018 zo dňa 04.05.2018 pozn.

správnehosúdujednásaožiadosťoMVItýkajúcusaobchodnejspoločnostiAcelkérKft.,administratívny
spis, č.l. 1303 - 1324). Dátum prerušenia daňovej kontroly stanovil správca dane v súlade s § 61 ods.
3 daňového poriadku. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo doručené žalobcovi.

65. V oznámením č. 101270110/2018 zo dňa 03.07.2018 správca dane uviedol, že dňa 02.07.2018

(administratívny spis, č.l. 1325) pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly (§ 61 ods. 4 daňového
poriadku). Štvrté prerušenie daňovej kontroly malo trvať: 53 dní.

66. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žiadosť o MVI č. 9810401/5/364469/2015 týkajúcu
sa obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. realizoval správca dane taktiež počas prvého prerušenia daňovej

kontroly (administratívny spis, č.l. 446-452). Na základe uvedeného správny súd posudzoval obsahovú
súvislosť žiadosti o MVI č. 130000013912/2018 zo dňa 04.05.2018 (administratívny spis, č.l. 1303 -
1324) a žiadosťou o MVI č. 9810401/5/364469/2015 (administratívny spis, č.l. 446-452).

67. Zo žiadosti o MVI č. 130000013912/2018 zo dňa 04.05.2018 správny súd zistil, že žiadosťou

požiadal správca dane maďarskú daňovú správu o poskytnutie informácie o daňových nedoplatkoch na
dani z pridanej hodnoty obchodnej spoločnosti Acelkér Kft v roku 2011 a zároveň požiadal o overenie
toho, či údaje zo systému VIES týkajúce sa dodaní spoločnosti Acelkér Kft zodpovedajú údajom
deklarovanýmžalobcom.ŽiadosťouoMVIč.9810401/5/364469/2015požadovalsprávcadaneobdobné
informácie, a to okrem iného informácie ohľadom plnenia daňových povinností obchodnou spoločnosťou

Acelkér Kft voči daňovému úradu vrátane evidencie nedoplatkov. Zároveň správca dane v tejto žiadosti
o MVI požadoval zaslanie všetkých daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty za roky 2011 a 2012.
(administratívny spis, č.l. 446-452). Preto je zrejmé, že žiadosť o MVI č. 130000013912/2018 zo dňa04.05.2018 a žiadosť o MVI č. 9810401/5/364469/2015 (administratívny spis, č.l. 446-452) sa do určitej
miery obsahovo prekrývajú.

68. Napriek uvedenému vo veci odpovede na žiadosť o MVI č. 146734/2016 (administratívny spis, č.l.
1076 - 1083) ako aj v zamietnutí žiadosti o MVI č. 130000013304/18 (administratívny spis, č.l. 1257)
maďarská daňová správa vyjadrila ochotu poskytnúť správcovi dane dodatočné informácie týkajúce sa
obchodnej spoločnosti Acelkér Kft a to:

- výsledky predchádzajúcich daňových kontrol (ak sa takéto uskutočnili), avšak žiadosť musí byť
adresovaná ohľadom maďarských obchodných spoločností, nie ich štatutárny orgán (administratívny
spis, č.l. 1076 - 1083),
- žiadosti majú byť podané osobitne pre obchodnú spoločnosť Acelkér Kft a Inkurencia Kft
(administratívny spis, č.l. 1257)

69. Uvedeným spôsobom maďarská daňová správa vyjadrila ochotu poskytnúť správcovi dane
dodatočné informácie aj po tom, ako mu odoslala predchádzajúcu odpoveď vo veci obsahovo obdobnej
žiadosti o MVI (totožný obsah následne požadovanej informácie správcom dane bol oznámený
maďarskej daňovej správe v rámci žiadosti o MVI č. 130000013304/18). Podľa názoru správneho
súdu príslušná ochota daňovej správy členského štátu o možnosti poskytnutia ďalších informácií mohla

správcovi dane indikovať, že predchádzajúce poskytnutie odpovede (administratívny spis, č.l. 570-671)
bolo neúplné.

70. V tejto súvislosti správny súd podotýka, že voľný text odpovede na žiadosť o MVI č.
9810401/5/364469/2015 je pomerne strohý. Okrem iného sa v tejto odpovedi konštatuje, že Acelkér Kft

(pozn. súdu doslovne citované): „Spol. Acélker Kft. predložila svoje priznanie za 2011-2013 správne. Jej
povinnosť platiť daň nebola splnená, DS má nedoplatky.“ Dožiadaný orgán maďarskej daňovej správy sa
však nevyjadruje konkrétne ku výsledkom prípadných daňových kontrol vykonaných u tejto obchodnej
spoločnosti. (administratívny spis, č.l. 446-452).

71. Keďže táto žiadosť o MVI č. 130000013909/2018 zo dňa 04.05.2018 smerovala k vyplneniu
potenciálnej medzery v rámci už poskytnutých informácií, nebolo možné podanie takejto žiadosti
hodnotiť ako požadovanie informácií po častiach (tzv. kúskovanie).

72. Zároveň v žiadosti o MVI č. 130000013912/2018 zo dňa 04.05.2018 bola na rozdiel od

predchádzajúcej žiadosti o MVI č. 9810401/5/364469/2015 (administratívny spis, č.l. 446-452) vznesená
taktiež požiadavka na vypočutie G. H.. Správca dane v čase požiadavky o takéto vypočutie disponoval
informáciou, že G. H. nebolo možné pre zákonnú prekážku vypočuť ako fyzickú osobu. Z tohto dôvodu
požiadal o vypočutie G. H. v rámci úkonov medzinárodnej výmeny informácií ako konateľa na strane
obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. Až na základe odpovede žiadosti o MVI č. 130000013912/2018 zo

dňa 04.05.2018 bol správcovi dane oznámený dôvod, pre ktorý nemožno vypočuť G. H. ani v rámci
procesných úkonov týkajúcich sa obchodnej spoločnosti Acelkér Kft a to z dôvodu, že v danom čase
obchodná spoločnosť Acelkér Kft už zanikla (odpoveď na žiadosť o MVI č. 130000013912/2018 zo dňa
04.05.2018, administratívny spis 1303 - 1324).

73. Z tohto dôvodu nevykazovalo prerušenie daňovej kontroly z dôvodu realizovania žiadosti o MVI č.
130000013304/18 také vady z hľadiska účelnosti a efektivity, aby bolo správnym súdom hodnotené ako
nezákonné.

74. Pri posudzovaní času, kedy odpadli dôvody prerušenia daňovej kontroly, správny súd zistil,

v administratívnom spise sa nenachádza údaj o tom, kedy bola konečná odpoveď vo veci žiadosti
o MVI č. 130000013912/2018 zo dňa 04.05.2018 doručená zamestnancom správcu dane povereným na
výkon daňovej kontroly. V administratívnom spise teda zároveň chýba akýkoľvek podklad, podľa ktorého
možno usúdiť ako bol stanovený dátum 02.07.2018 ako deň, kedy odpadol dôvod prerušenia daňovej
kontroly. Správny súd k tomu uvádza, že takýto chýbajúci podklad v administratívnom spise nemôže byť

posudzovaný na ťarchu žalobcu.

75. Na druhej strane odpovede, ktoré boli získané pri medzinárodnej výmene informácií obsahujú
údaj o dátume ich odoslania orgánom maďarskej daňovej správy. V prípade odpovede na žiadosťo MVI týkajúcej sa obchodnej spoločnosti Acelkér Kft (teda tej odpovede, ktorá mala byť odoslaná
neskôr) sa jednalo o dátum 20.06.2018 (1303-1324). Žalobca v správnej žalobe namietal účelnosť
štvrtého prerušenia daňovej kontroly. Preto správny súd v tomto žalobnom bode videl požiadavku

posúdiť trvanie dôvodov prerušenia daňovej kontroly počas štvrtého prerušenia daňovej kontroly. Keďže
v administratívnom spise chýba údaj o doručení odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa obchodnej
spoločnosti Acelkér Kft správcovi dane, tak je potrebné odvíjať odpadnutie dôvodu na prerušenie
daňovej kontroly od dátumu odoslania odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej sa obchodnej spoločnosti
Acelkér Kft. Na základe uvedeného správny súd urči, že dôvod na prerušenie daňovej kontroly mohol

trval najneskôr ku dňu odoslania tejto odpovede t.j. 20.06.2018.

76. Na základe vyššie uvedeného dôvod na prerušenie daňovej kontroly trval od 10.05.2018 do
20.06.2018. Správny súd ustálil, že prvé prerušenie daňovej kontroly teda trvalo: 42 dní.

Daňová kontrola ako celok

77. Správny súd po posúdení jednotlivých prerušení daňovej kontroly následne vyhodnotil dĺžku trvania
daňovej kontroly ako celku. Podľa § 46 ods. 12 prvá veta daňového poriadku lehota na vykonanie
daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Vyvstáva otázka ako posúdiť túto lehotu
v prípade, ak sa v daňovej veci vyskytne viacero prerušení daňovej kontroly počítaných na dni. Podľa

názoru správneho súdu má stanovenie zákonnej dĺžky daňovej kontroly v prepočte na dni zohľadniť
okolnosti príslušnej daňovej veci ako aj pravidlá pre počítanie lehôt stanovené v § 27 ods. 3 daňového
poriadku. Podľa § 27 ods. 3 daňového poriadku Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa
končiauplynutímtohodňa,ktorýsasvojímoznačenímzhodujesdňom,keďdošlokskutočnostiurčujúcej
začiatok lehoty. Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca. U žalobcu daňová

kontrola začala dňa 11.11.2014, a teda posledným dňom lehoty jedného roka na jej ukončenie bol deň
11.11.2015. Časový úsek maximálneho trvania daňovej kontroly u žalobcu je teda na dni počítaný od
11.11.2014 (vrátane) po 11.11.2015 (vrátane).

78. Vo veci trvala daňová kontrola vrátane jednotlivých prerušení 1444 dní. Tento časový úsek je

potrebné znížiť o dĺžku trvania jednotlivých prerušení daňovej kontroly, ktoré správny súd posúdil ako
zákonné, a to o obdobie, počas ktorého trval na strane správcu dane dôvod na prerušenie daňovej
kontroly: prvé prerušenie 467 dní, druhé prerušenie 570 dní a štvrté prerušenie 42 dní. Na základe
uvedeného možno dospieť k záveru, že daňová kontrola bez prerušenia trvala: 365 dní. Daňová kontrola
bola teda podľa správneho súdu ukončená v lehote podľa § 46 ods. 12 prvá veta daňového poriadku

79. Na druhej strane, bolo celková dĺžka trvania daňovej kontroly vrátane prerušenia na samej hranici
rozumnej prípustnosti toho, koľko môže daňová kontrola trvať. Preto okrem okolností jednotlivých
prerušení daňovej kontroly posudzoval správny súd zároveň aj to, či bola daňová kontrola ako celok
proporcionálna z hľadiska individuálnych okolností daňovej veci (rozsudok Najvyššieho správneho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.2Sžfk/33/2019).Správnysúddospelvtomtosmereknasledujúcimzáverom:

- závažnosť pochybností preverovaných správcom dane bola vysoká, keďže sa týkala úloh a vzťahov
žalobcu na úrovni viacerých reťazcoch dodaní, v ktorých sa vyskytovalo podozrenie z daňového
podvodu s miestom úniku na dani z pridanej hodnoty mimo tuzemska,

- počas daňovej kontroly bolo preverovaných viacero zahraničných prvkov týkajúcich sa dodávateľov
a odberateľov žalobcu, ktorý sa nachádzali (alebo mali nachádzať) v Českej republiky, Rakúskej
spolkovej republike a Maďarskej republike,
- preverované okolnosti sa vyznačovali vysokou zložitosťou, keďže bolo preverovaných viacero
zdaňovacích období s rôznymi subjektmi na pozícii dodávateľov, odberateľov a prepravcov,

- žalobca síce spolupracoval so správcom dane počas daňovej kontroly, avšak viaceré skutočnosti
uvádzané žalobcom boli následne spochybnené zo strany správcu dane a žalovaného,
- vo veci sa jednalo o daňovú kontrolu vykonávanú za viacero zdaňovacích období a nešlo o daňovú
kontrolu iba vo veci jedného zdaňovacieho obdobia,
- otázkou načasovania postupov a efektivity prerušenia daňovej kontroly sa správny súd zaoberal

vyššie, pričom okrem tretieho prerušenia daňovej kontroly nezistil narušenie efektivity pri výkone
daňovej kontroly. Zároveň v rámci prvého a druhého prerušenia daňovej kontroly urgoval správca dane
poskytnutie jednotlivých odpovedí na žiadosti o MVI,- počas daňovej kontroly nebolo žalobcovi uložené predbežné opatrenie podľa § 50 daňového poriadku,
ktorým by došlo k bezprostrednému zásahu do subjektívnych práv žalobcu,
-žalobcadoskončeniaštvrtéhoprerušeniavôbecneurgovalskoršieskončeniedaňovejkontrolyataktiež

počas výkonu daňovej kontroly správcovi dane neuviedol ani také okolnosti, pre ktoré by mala daňová
kontrola pri svojej dĺžke vrátane prerušenia pre žalobcu predstavovať neúnosný zásah.

80. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že napriek dĺžke, ktorou sa vrátane
prerušení vyznačovala daňová kontrola, túto nemožno vzhľadom na individuálne okolnosti daňovej veci

považovať za neproporcionálnu.

81. Žalobca ďalej namietal, že prekročenie lehôt stanovených pre medzinárodnú výmenu informácií
podľa nariadenie č. 904/2010 zo strany dožiadaného orgánu má za následok nezákonnosť ďalšieho
prerušenia daňovej kontroly a zakladá pokračovanie v daňovej kontrole.

82. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-186/20, HYDINA SK s.r.o. konštatoval, že výklad článku Článok 10
nariadenia č. 904/2010 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže
ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu
dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie. Na základe uvedeného Najvyšší správny súd
SR konštatoval (pozn. zvýraznenie doplnené správnym súdom): „Rešpektujúc právne záväzný názor

SúdnehodvoraEurópskejúniedospelkasačnýsúdkzáveru,želehotystanovenéNariadenímRady(EÚ)
č.904/2010zodňa7.októbra2010preorgányfinančnejsprávyvsúvislostisožiadosťouomedzinárodnú
výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá v ust. § 46 ods. 10 Daňového
poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu
prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o

lehoty,ktorýchprekročeniebyzakladalonezákonnosťrozhodnutíaporušenieprincípuproporcionalityna
strane kontrolovaného daňového subjektu.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, 5Sžfk/34/2018,
ods. 39).

83. Správny súd sa s vyššie uvedeným právnym názorom stotožnil a vo veci nevidí dôvod sa od

tohto právneho názoru odchýliť. Na základe uvedeného nepovažoval správny súd tento žalobný bod
za dôvodný.

84. Žalobca v rámci žalobných bodov ďalej namietal, že správca dane opakovane požadoval pri výmene
informácií tie informácie, ktorými mal disponovať z iných daňových kontrol. Na druhej strane žalobca

neuviedol, o ktoré konkrétne duplicitné informácie by sa malo jednať. Taktiež žalobca neuviedol pri
tomto žalobnom bode ani to, ktorými konkrétnymi žiadosťami o MVI mal správca dane takéto duplicitné
informácie požadovať. Správny súd posúdil jednotlivé prerušenia daňovej kontroly v nadväznosti na
informácie, ktorými disponoval z administratívneho spisu. Žalobný bod, ktorý bol takto všeobecne
formulovaný, neposkytuje dostatočný podklad pre iný záver ohľadom zákonnosti jednotlivých prerušení

daňovej kontroly než ten, ktorý správny súd uviedol vyššie v tomto rozsudku. Na základe uvedeného
považoval správny súd tento žalobný bod za nedôvodný.

85. Pre úplnosť správny súd dodáva, že si je vedomý toho, že podľa názoru Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky: „Ak správca dane usúdi, že vnútroštátne šetrenia nestačia a sú potrebné

informácie od zahraničnej daňovej správy, mal by v rozhodnutí o prerušení konania identifikovať
aspoň zahraničného dodávateľa/odberateľa a zdaňovacie obdobie, ktorých sa žiadosť o MVI týka,
aby kontrolovaný daňový subjekt vedel vyhodnotiť účelnosť MVI a prípadne sa domáhať preskúmania
efektívnosti tohto postupu. Kasačný súd si je vedomý obmedzení v prístupe daňového subjektu k
informáciám pri nazeraní do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie (§ 23 ods.

1 Daňového poriadku), avšak je toho názoru, aspoň rámcová informácia v naznačenom rozsahu
obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly pre podanie žiadosti o MVI je
nevyhnutná pre zabezpečenie ústavného práva kontrolovaného daňového subjektu na súdnu a inú
právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).“ Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly neuvádzajú obchodné
názvy zahraničného dodávateľa/odberateľa, ktorých sa týkali jednotlivé žiadosti o MVI. Taktiež tieto

rozhodnutia neuvádzajú ani konkrétne zdaňovacie obdobie, na ktoré sa jednotlivé žiadosti o MVI
vzťahujú. Namiesto uvedeného rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly špecifikujú, že sa žiadosti
o MVI týkajú obdobia roku 2011 (teda kalendárneho roku, do ktorého spadajú zdaňovacie obdobie,
pre ktoré bola vykonávaná daňová kontrola). Zároveň pri jednotlivých žiadostiach o MVI bolo uvedenéoznačenie krajiny spoločne s údajom o tom, či má byť preverovaná dodávka tovaru do alebo z takejto
krajiny. Podľa názoru správneho súdu má byť vyššie uvedená požiadavka na obsahové náležitosti
rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly posudzovaná v nadväznosti na konkrétne okolnosti určitej

daňovej veci. V tomto prípade nenastala situácia, kedy by sa žalobca v priebehu daňovej kontroly
neúspešne domáhal zistenia identity dodávateľov alebo zdaňovacích období, na ktoré sa vzťahovali
jednotlivé žiadosti o MVI. Žalobca zároveň v správnej žalobe konkrétne nenamietal takýto nedostatok
rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že rozhodnutia
o prerušení daňovej kontroly netrpia takouto vadou, pre ktorú by ich bolo potrebné, vo svetle žalobných

bodov, považovať za nezákonné. .

B Zánik práva vyrubiť daň

86. Žalobca namietal, že zo znenie § 46 ods. 10 daňového poriadku vyplýva, že vzhľadom na primerané

použitie inštitútu prerušenia daňového konania upraveného v § 61 daňového poriadku na daňovú
kontrolu, tak nezakladá prerušenie daňovej kontroly zároveň spočívanie lehoty pre zánik práva vyrubiť
daň podľa § 69 Daňového poriadku.

87. Žalobcov výklad príslušného ustanovenia § 46 ods. 10 daňového poriadku považuje správny súd

za nesprávny. Príslušné ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku odkazuje na primerané použitie
celého § 61 daňového poriadku, a teda nielen na použitie dôvodov prerušenia stanovených v § 61
ods. 1 Daňového poriadku. Príslušný odkaz teda v sebe zahŕňa všetky ustanovenia § 61 daňového
poriadku vrátane § 61 ods. 5 Daňového poriadku. Zároveň je nutné uviesť, že § 61 ods. 5 daňového
poriadku stanovuje, že dôsledkom prerušenia daňového konania je neplynutie lehôt podľa daňového

poriadku, čo v sebe zahŕňa taktiež lehotu pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 Daňového
poriadku. Skutočnosť, že daňová kontrola je činnosťou správcu dane a nemá charakter daňového
konaniasivyžiadalaexplicitnézakotveniemožnostiprerušeniadaňovejkontrolyzaprimeranéhopoužitia
§ 61 daňového poriadku. V uvedenom však správny súd nevidí rozdiel, ale práve naopak potvrdenie
ekvivalentnej aplikácie § 61 Daňového poriadku pri prerušení daňovej kontroly, tak ako je tomu pri

prerušenídaňovéhokonania.Použitieslovnéhospojenia„saprimeranepoužije“niejetaké,abyvystavilo
rozsah tohto pojmu za hranicu, za ktorou by sa pre aplikáciu príslušného ustanovenia vyžadovalo
použitie iných ako štandardných výkladových metód. Preto na vec nebolo nutné uplatňovať výklad in
dubio pro mitius.

Celková dĺžka plynutia lehoty pre zánik právo vyrubiť daň

88. Lehota pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku je stanovená tak,

že nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov
po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v
ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Podľa názoru
správneho súdu má stanovenie zákonnej dĺžky daňovej kontroly v prepočte na dni zohľadniť okolnosti

príslušnej daňovej veci ako aj pravidlá pre počítanie lehôt stanovené v § 27 ods. 3 daňového poriadku.

89. Daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 bol povinný
podať žalobca do 25.12.2011 . Posledný deň lehoty pre zánik práva vyrubiť daň bol, teda 31.12.2016.
Táto lehota sa predlžuje o celkovú dĺžku trvania prerušenia daňovej kontroly teda o 1079 dní. Po

zohľadnení prerušenia daňovej kontroly bol posledným dňom lehoty pre zánik práva vyrubiť daň
15.12.2019. Žalobcovi bol protokol z daňovej kontroly doručený dňa 24.10.2018, teda pred uplynutím
lehoty pre zánik práva vyrubiť daň.

90. Doručenie protokol z daňovej kontroly sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane a vyvoláva

opätovné plynutie päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubenia dane do konca roku, v ktorom bol protokol
z daňovej kontroly doručený žalobcovi, t.j. od 31.12.2018. Pri zohľadnení objektívnej 10 ročnej lehoty
pre zánik práva vyrubiť daň počítanej od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť žalobcovi podať daňovépriznanie (§ 69 ods. 2 daňového poriadku), potom posledný deň lehoty pre zánik práva vyrubiť daň
v prípade žalobcu bol 31.12.2021.

91. Daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2011 bola žalobcovi vyrubená
právoplatnosťou preskúmavaného rozhodnutia teda v deň 20.02.2020.

92. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že k vyrubeniu dane žalobcovi došlo pred
uplynutím lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku. Preto správny súd

považoval príslušný žalobný bod za nedôvodný.

C/ Nepreukázanie podvodného konania

93. Žalobcovi bolo vo vzťahu k jeho odberateľovi Acelkér Kft odmietnuté priznanie práva na oslobodenie
od dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v posudzovanom
zdaňovacom období november 2011 z dôvodu účasti na daňovom podvode. Tento dôvod bol v
rozhodnutí správcu dane ako aj v preskúmavanom rozhodnutí vyjadrený dostatočne jasne a určito,
a teda zo strany žalovaného nedošlo k zmiešavaniu tohto dôvodu s inými dôvodmi na prípadné

nepriznanie takéhoto práva na oslobodenie od dane žalobcovi.

94. Je potrebné uviesť, že aplikácia právneho inštitútu daňového podvodu je možná aj vo vzťahu k právu
na oslobodenie od dane v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na nasledovné rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „Súdny dvor EÚ“) /pozn.

zvýraznenie doplnené správnym súdom/:

„Za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, na základe ktorých k dodávke tovaru v rámci
Spoločenstva naozaj došlo, ale pri tejto príležitosti dodávateľ utajil totožnosť skutočného nadobúdateľa s
cieľom umožniť mu vyhnúť sa plateniu dane z pridanej hodnoty, môže členský štát odoslania dodávky v

rámci Spoločenstva odmietnuť uplatnenie oslobodenia od dane na túto dodávku na základe právomoci,
ktorá mu prináleží podľa prvej časti prvej vety článku 28c A šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.
mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný
systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady
2000/65/ES zo 17. októbra 2000.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/09 - R.)

„Článok 22 ods. 8 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ
jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2005/92/ES z 12. decembra 2005, v jeho znení
vyplývajúcom z článku 28h tejto šiestej smernice, ako aj článok 28c A písm. a) prvý odsek a článok 28c

A písm. d) tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby finančný úrad členského
štátu pôvodu odmietol oslobodiť od dane z pridanej hodnoty prevod v rámci Spoločenstva z dôvodu,
že zdaniteľná osoba neoznámila identifikačné číslo pre túto daň pridelené členským štátom určenia, ak
neexistuje žiadna konkrétna indícia, že by išlo o podvod, tovar bol prevedený do iného členského štátu
a ostatné podmienky oslobodenia sú takisto splnené.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-24/15

- Josef Plöckl).

95. Zároveň z pohľadu uplatnenia právneho inštitútu daňového podvodu tento možno aplikovať
v prípade, keď sa zdaniteľná osoba „dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do
podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe

alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach
C-131/13, C-163/13 a C-164/13 - Schoenimport "Italmoda" Mariano Previti, , bod 50). Preto možno
uplatniť právny inštitút daňového podvodu v prípade, ak sa daňový únik vyskytne v článkoch reťazca
pred článkom reťazca, na ktorom sa nachádza príslušná zdaniteľná osoba, ale taktiež keď sa vyskytne
v článku reťazca nachádzajúcom sa za článkom reťazca, na ktorom sa nachádza zdaniteľná osoba.

96. Predpoklady pre uplatnenie inštitútu daňového podvodu v prípade práva na oslobodenie od dane sú
zhodnéstými,ktorésauplatňujúvprípadeposudzovaniapriznaniaprávanaodpočítaniedane(rozsudok
Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel, rozsudok Najvyššiehosprávneho súdu SR zo dňa 28. 6. 2023, 2Sfk/104/2022). V rámci objektívnej stránky testu daňového
podvodu v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (tzv. Axel Kittel test) sa posudzuje: a) či v reťazci
dodania vznikol daňový únik a v prípade ak áno, na ktorom článku reťazca dodaní sa tak udialo, b)

či reťazec dodania súvisí so zdaniteľným obchodom realizovaným žalobcom, c) či daňový únik bol
dôsledkom podvodného konania alebo, či bol výsledkom bežného podnikateľského zlyhania. Zároveň je
vždy potrebné posúdiť subjektívnu stránku účasti na daňovom podvode a to, d) či daňový subjekt vedel
alebo mohol vedieť, že sa svojimi dodaniami podieľa na reťazci dodaní poznačenom daňovým únikom.

97. Vo svetle vyššie uvedených východísk správny súd posudzoval dôvody uplatnenia inštitútu
daňového podvodu na dodania, ktoré boli v rámci zdaňovacieho obdobia realizované medzi žalobcom
a nasledovnými obchodnými spoločnosťami:

Acelkér Kft (objektívna stránka testu daňového podvodu)

98. Z hľadiska objektívneho testu preskúmané rozhodnutie identifikuje, že k daňovému úniku došlo
na úrovni obchodnej spoločnosti Acelkér Kft v roku 2011 (preskúmavané rozhodnutie, s. 23). V tomto
smere poukazuje na informácie zistené odpoveďou na žiadosť o MVI č. 9810401/5/364469/2015,
ktorá je súčasťou administratívneho spisu (administratívny spis, č.l. 446-452). Ustálenie rozsahu vzniku

daňového úniku na článku reťazca dodaní Acelkér Kft možno považovať do určitej miery za rámcové –
uvedené konštatuje aj sám správca dane v správcu dane: „Maďarská finančná správa neposkytla žiadne
informácie o výške/rozsahu nedoplatkov DPU, ktoré boli odpísané za rok 2011 u spoločnosti Acélker Kft
“ (rozhodnutie správcu dane, str. 44) Na druhej strane, keďže sa jednalo o priameho odberateľa žalobcu
bolo nepochybné, že dodania žalobcu bezprostredne súvisia s dodaniami na tomto článku reťazca.

Obdobie roku 2011 zahŕňa kontrolované zdaňovacie obdobie na strane daňového subjektu. Z týchto
dôvodov považoval správny súd splnenie vyššie uvedených podmienok a) a b) objektívnej stránky testu
daňového podvodu žalovaným za preukázané.

99. Z hľadiska posúdenia toho, či daňový únik bol dôsledkom podvodného konania zo strany obchodnej

spoločnosti Acelkér Kft žalovaný a správca dane poukázali na nasledovné skutkové zistenia:

- Acelkér Kft nevykonávala riadnu obchodnú činnosť, len vystavovala faktúry (preskúmavané
rozhodnutie, s. 36)
- z výsluchu svedka G. I., ktorý bol bývalým spoločníkom Acelkér Kft vyplýva zadĺženosť Acelkér Kft

a jej slabá ekonomická výkonnosť (preskúmavané rozhodnutie, s . 37)
- zo získaných daňových priznaní Acelkér Kft vyplýva, že obchodná spoločnosť Acelkér Kft bola
vysokostratová obchodná spoločnosť - hodnota nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a
hodnota tovaru nakúpeného v tuzemsku boli vyššie ako vykázané zdaniteľné príjmy (preskúmavané
rozhodnutie, s. 37),

- druhý odberateľ ArcelorMittal Distribution Hungary Kft nakúpil od Acelkér Kft betonársku oceľ za
jednotkovú cenu 460 Eur/t, pričom cena tejto betonárskej ocele dodávanej žalobcom od poľskej huty
CELSA Huta Ostrowiec sp. zoo vrátane prepravy bola v jednotkovej cene 535 Eur/t ( (preskúmavané
rozhodnutie, s. 45).

100. Správny súd zistil, že súčasťou administratívneho spisu je úradný záznam č. 101398912/2019 zo
dňa 07.06.2019 (administratívny spis č.l. 2512-2535), ktorého prílohou je fotokópia odpovede na žiadosť
o MVI týkajúcej sa obchodnej spoločnosti Vas Ferro Kft. V kópii odpovede na príslušnú žiadosť o MVI
sa uvádza, že Acelkér Kft nerealizovala žiadne skutočné obchodné aktivity, len vystavovala faktúry,
takže B. J. C. nemala odpočítať daň (pozn. súdu z kontextu odpovede vyplýva, že pre Vas Ferro Kft

nevzniklo právo na odpočítanie dane z týchto faktúr). Táto informácia sa týkala iného subjektu (Vas
Ferro Kft) než bol odberateľ spoločností ArcelorMittal Distribution Hungary Kft a Acelkér Kft. Zároveň
preskúmavané rozhodnutie uvádza, že B. J. C. mal byť odberateľom K. C.. až v období 2013. Uvedené
skutkové zistenie preto správny súd nepovažoval za relevantné pre posúdenie objektívnej stránky testu
daňového podvodu.

101. Správny súd zistil, že sa v administratívnom spise nachádza úradný záznam č. 102049923/2019
zo dňa 30.08.2019 (administratívny spis, č.l. 2698 - 2709). V tomto úradnom zázname sa nachádza
informácia o tom, že maďarská daňová správa v rámci žiadosti o MVI upozornila na rozdiely v podanýchdaňových priznaniach Acelkér Kft. Na druhej strane sa v tomto úradnom zázname nenachádza
konkrétne obdobie, na ktoré sa majú tieto rozdiely vzťahovať. Prílohou úradného záznamu nie sú
príslušné odpovede na žiadosť o MVI. Uvedený skutkový záver preto správny súd nepovažoval za

relevantný pre posúdenie objektívnej stránky testu daňového podvodu.

102. Správny súd zistil, že výsluch svedka G. I. je zaznamenaný v časti úradného záznamu č.
101398912/2019 zo dňa 07.06.2019, do ktorej správca dane zaznamenal obsah čiastkovej odpovede
na žiadosť o MVI vo vzťahu k obchodnej spoločnosti Vas Ferro Kft č. 380245/2015/Vaľ (administratívny

spis č.l. 2512-2535). Avšak kópia samotnej odpovede na čiastkovú žiadosť o MVI, z ktorej má
obsah úradného záznamu citovať, netvorí prílohu tohto úradného záznamu. Za týchto okolností
nemohol správny súd verifikovať, či celý obsah odpovede na žiadosť o MVI (t.j. celý obsah
realizovaného výsluchu) tvorí súčasť príslušného úradného záznamu (a nie len jeho vybrané časti).
V prípade realizovania výsluchu zahraničným daňovým orgánom je obzvlášť dôležité, aby súčasť
administratívneho spisu bola zachytená výpoveď v celosti. Uvedeným spôsobom sa predchádza

možnému skresleniu vybratím iba selektívnych častí z príslušnej výpovede, čím sa vylúči možnosť
efektívnej obrany pre daňový subjekt proti obsahu takéhoto listinného dôkazu. Uvedený skutkový
záver preto správny súd nepovažoval za relevantný pre posúdenie objektívnej stránky testu daňového
podvodu.

103. Správny súd zistil, že v administratívnom spise sa nachádzajú daňové priznania obchodnej
spoločnosti Acelkér Kft, ktoré boli poskytnuté v rámci konečnej odpovede na žiadosť o MVI
č. 9810401/5/364469/2015 (administratívny spis, č.l. 570-671). Tieto daňové priznania sú však
v maďarskom jazyku, pričom v administratívnom spise sa nenachádza ich preklad. Zároveň sa jedná
o formulárové listiny, pričom bez znalostí špecifík týchto formulárov nie je možné verifikovať číselné

údaje, ktoré sa v nich nachádzajú (preto nemožno ani verifikovať skutkové závery žalovaného, ktoré
opiera o tieto formuláre ako listinný dôkaz). Uvedený skutkový záver preto správny súd nepovažoval za
relevantný pre posúdenie objektívnej stránky testu daňového podvodu.

104. Žalovaný pri ustálení znakov podvodného konania na strane Acelkér Kft poukázal na rozdiel

v jednotkovej cene betonárskej ocele, za ktorú bolo možné tovar nadobudnúť u CELSA Huta Ostrowiec
sp. zoo. Správca dane nevykonal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií týkajúcu sa CELSA Huta
Ostrowiec sp. zoo. (z tohto dôvodu sa v administratívnom spise takáto žiadosť nenachádza). Na druhej
strane použitý údaj o jednotkovej cene 535 Eur/1 t je možné podľa názoru správneho súdu určiť na
základe toho, že sám žalobca dodal pre Acelkér Kft príslušný tovar (betonársku oceľ o hmotnosti

24,58 t.) za uvedenú cenu (pričom vo veci nebolo sporné, že tento tovar nadobudol od CELSA Huta
Ostrowiec sp. zoo.). Následne obchodná spoločnosť Acelkér Kft dodala tento tovar pri jednotkovej cene
460 Eur/t svojmu odberateľovi ArcelorMittal Distribution Hungary Kft. Skutočnosť, že Acelkér Kft dodal
pre ArcelorMittal Distribution Hungary Kft 01.12.2011 príslušný tovar (betonárska oceľ o hmotnosti
24,58 t) za takúto cenu preukazuje účtovný doklad č. 11577102243 zaslaný ako príloha konečnej

odpovede na žiadosť o MVI č. 48402/2016 (administratívny spis, č.l. 478-569). Diskrepancie v cene
tovaru sú relevantnými indikátormi ohľadom existencie podvodného konania v reťazci dodania. Takéto
rozdiely v cene poukazujú na to, že konanie platiteľov dane vybočuje z bežného rámca ekonomických
podmienok. Takýto skutkový záver považoval správny súd za relevantný z hľadiska posudzovania vzniku
daňového úniku v reťazci dodania v dôsledku podvodného konania obchodnej spoločnosti Acelkér Kft.

Správny súd si uvedomuje, že táto skutočnosť nastala v zdaňovacom období (december 2011) a teda
až po kontrolovanom zdaňovacom období (november 2011). Keďže sa jedná až o následné konanie zo
strany Acelkér Kft nebolo by samo o sebe postačujúce pre účely preukázania objektívnej stránky testu
daňového podvodu v zdaňovacom období november 2011. Avšak v nadväznosti na súvisiace dôkazy
týkajúce sa činnosti Acelkér Kft možno podľa názoru správneho súdu na túto skutkovú okolnosť vo veci

prihliadnuť, a to vzhľadom na bezprostrednú časovú následnosť príslušných zdaňovacích období.

105. Zároveň otázku týkajúcu sa prvkov podvodného konania v konaní na strane obchodnej spoločnosti
Acelkér Kft možno hodnotiť nie len vo vzťahu k jej odberateľom, ale taktiež vo vzťahu k jej dodávateľom
a teda vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Hodnotenie týchto prvkov v konaní na strane Acelkér

Kft do určitej miery splýva s hodnotením subjektívnej stránky testu daňového podvodu na strane
žalobcu. S uvedenými okolnosťami sa preto vysporiadal správny súd bližšie v časti venovanej právnemu
posúdeniu subjektívnej stránky testu daňového podvodu.106. Podľa názoru správneho sudu dokazovanie vykonané v administratívnom konaní bolo dostatočné
na prijatie záveru o tom, že na úrovni obchodnej spoločnosti Acelkér Kft sa vyskytol daňový únik
za obdobie roku 2011, ktorý nebol výsledkom bežného podnikateľského zlyhania, ale predstavoval

podvodné konanie na úrovni tejto obchodnej spoločnosti. Z týchto dôvodov považoval splnenie vyššie
uvedenej podmienok objektívnej stránky testu daňového podvodu žalovaným za preukázané.

Inkurencia Kft (objektívna stránka testu daňového podvodu)

Z hľadiska objektívneho testu preskúmané rozhodnutie identifikuje, že k daňovému úniku došlo na
úrovni obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft v roku 2011 (preskúmavané rozhodnutie, s. 25). Keďže
sa pri Inkurencia Kft jednalo o priameho odberateľa žalobcu bolo nepochybné, že dodania žalobcu
bezprostredne súvisia s dodaniami na tomto článku reťazca. Podľa odpovede na žiadosť o MVI týkajúcej
sa Inkurencia Kft (administratívny spis, č.l. 1271 - 1302) si Inkurencia Kft „nesplnila platobné povinnosti

za 11/2011 (DPH: 175 000 HUF) a za 12/11 (DPH 239 000 HUF)“ Z týchto dôvodov považoval správny
súd splnenie vyššie uvedených podmienok a) a b) objektívnej stránky zložky daňového podvodu pri
spoločnosti Inkurencia Kft za preukázané.

107. Z hľadiska posúdenia toho, či daňový únik bol dôsledkom podvodného konania zo strany obchodnej

spoločnosti Inkurencia Kft žalovaný a správca dane poukázali na nasledovné skutkové zistenia:

- z výsluchu svedka G. I., ktorý bol bývalým spoločníkom Inkurencia Kft vyplýva Inkurencia Kft a jej
slabá ekonomická výkonnosť (preskúmavané rozhodnutie, s. 25)
- zo získaných daňových priznaní Inkurencia Kft vyplýva, že obchodná spoločnosť Inkurencia Kft

bola vysokostratová obchodná spoločnosť - hodnota nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a
hodnota tovaru nakúpeného v tuzemsku boli vyššie ako vykázané zdaniteľné príjmy (preskúmavané
rozhodnutie, s. 25),
- z poskytnutých informácií vyplýva, že Inkurencia Kft podával daňového priznania štvrťročne
a vykazovala za 1. q. nadmerný odpočet (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 49),

zároveň Inkurencia Kft mala evidované nedoplatky na DPH, ktoré boli odpísané ako nevymáhateľné
(preskúmavané rozhodnutie, s. 25),
- zo získaných informácií o výslednom pohybe tovaru vyplynulo, že spoločnosť Inkurencia Kft predávala
v Maďarsku plechy za tú istú jednotkovú cenu, ako nakúpila od daňového subjektu 630 alebo 680 Eur/
tona (preskúmavané rozhodnutie, s. 25) k tomu uplatnila maďarskú DPH 25 % s výsledným vzťahom

z podaného daňového priznania za 1 štvrťrok 2011 s nadmerným odpočtom (rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, s. 49).

108. Správny súd u obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft z rovnakých dôvodov ako pri Acelkér Kft
nepovažoval za relevantné pre posúdenie objektívnej stránky testu daňového podvodu, skutkové závery

podľa prvej a druhej odrážky.

109. Žalovaný pri ustálení znakov podvodného konania na strane Inkurencia Kft poukázal taktiež
na zhodu jednotkovej ceny tovaru pri jeho následnom dodaní s cenou, za ktorú Inkurencia Kft od
žalobcu nadobudla. Zhoda v jednotkovej cene, na ktorú poukazuje preskúmavané rozhodnutie, vybočuje

z bežného rámca ekonomických podmienok (kedy by bolo predpokladané dodanie na ďalšom stupni
s maržou). Zhodne s tým, čo bolo uvedené vyššie otázku týkajúcu sa prvkov podvodného konania
v konaní na strane obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft možno hodnotiť nie len vo vzťahu k
jej odberateľom, ale taktiež vo vzťahu k jej dodávateľom, a teda vo vzťahu k samotnému žalobcovi.
Preto hodnotenie týchto prvkov v konaní na strane Inkurencia Kft do určitej miery splýva s hodnotením

subjektívnej stránky testu daňového podvodu na strane žalobcu. S uvedenými okolnosťami sa preto
vysporiadal správny súd bližšie v časti venovanej právnemu posúdeniu subjektívnej stránky testu
daňového podvodu.

110. Podľa názoru správneho sudu dokazovanie vykonané v administratívnom konaní bolo dostatočné

na prijatie záveru o tom, že na úrovni obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft sa vyskytol daňový únik
za obdobie roku 2011, ktorý nebol výsledkom bežného podnikateľského zlyhania, ale predstavoval
podvodné konanie na úrovni tejto obchodnej spoločnosti. V tejto súvislosti správny súd prihliadol
taktiež na to, že v prípade Acelkér Kft a Inkurencia Kft sa jednalo o personálne prepojené obchodnéspoločnosti Z týchto dôvodov považoval splnenie podmienok objektívnej stránky testu daňového
podvodu žalovaným za preukázané.

Acelkér Kft a Inkurencia Kft (subjektívna stránka testu daňového podvodu)

111. Následne správny súd posudzoval ako bola u žalobcu zo strany žalovaného ustálená subjektívna
stránka testu daňového podvodu a teda, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojimi dodaniami
podieľa na reťazci dodaní poznačenom daňovým únikom. Uvedený skutkový záver založil žalovaný

a správca dane na nasledovných skutočnostiach:

-osobnáprepojenosťobchodnýchspoločností:obchodnéspoločnostiAcelkérKft.aD.C.bolipersonálne
prepojené spoločným konateľom Toth Bálinta. (preskúmavané rozhodnutie, s. 38)
- žalobca uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok svojich odberateľov voči iným spoločnosťami
(druhými, tretími odberateľmi). Žalobca mal k dispozícii faktúry medzi prvým a druhým odberateľom

z dôvodu postúpenia pohľadávok, preto musel vedieť o znižovaní cien tovaru v reťazci (preskúmavané
rozhodnutie, s. 42),
- okolnosti týkajúce sa platieb za dodanie tovaru: pri odberateľovi Inkurencia Kft žalobca nevystavoval
zálohové faktúry, tovar bol expedovaný bez zaplatenia (preskúmavané rozhodnutie, s. 43),
- okolnosti týkajúce sa platieb za dodanie tovaru: za tovar neplatili odberatelia, ale iné spoločnosti bez

obchodného vzťahu so žalobcom, a to druhí resp. tretí odberatelia (preskúmavané rozhodnutie, s. 42)
- žalobca neuplatňoval pri obchodných spoločnostiach Acelkér Kft. a Inkurencia Kft opatrenia
v prípade omeškania platieb od týchto spoločností (úrok, pokuta, ukončenie spolupráce) /preskúmavané
rozhodnutie, s. 42/,
- zo strany žalobcu malo dôjsť k pozmeňovaniu účtovných zápisov počas daňovej kontroly

(preskúmavané rozhodnutie, s. 38),
-žalobcamaldispozičnéprávokúčtumaďarskéhoodberateľaB.J.C.odroku2023(ktorýbolpersonálne
prepojený so spoločnosťami Acelkér Kft. a Inkurencia Kft.), pričom mal žalobca dispozičné právo
k skladom v Maďarsku a dával písomné povolenia na uvoľnenie tovaru z týchto skladov (preskúmavané
rozhodnutie, s. 44)

112. Správny súd posúdil, či skutkové závery uvedené v preskúmavanom rozhodnutí a rozhodnutí
správcu dane majú oporu v administratívnom spise.

113. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období bol G. H.

konateľom obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft (odpoveď na žiadosť o MVI, administratívny spis, č.l.
1271-1302) a taktiež obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. (odpoveď na žiadosť o MVI, administratívny
spis, č.l. 1303-1324).

114. Preskúmavané rozhodnutie síce uvádza, že zo strany žalobcu malo dôjsť k pozmeňovaniu

účtovných zápisov v priebehu daňovej kontroly za rok 2011, avšak neuvádza konkrétny odkaz
na príslušné časti administratívneho spisu, ktoré by to preukazovali (konkrétnym porovnaním
predchádzajúcich záznamov a následných záznamov vrátane dotknutých faktúr tvoriacich obsah
administratívneho spisu). Na základe uvedeného na tento skutkový záver správcu dane správny súd
neprihliadal z hľadiska splnenia podmienok subjektívnej stránky testu daňového podvodu.

115. V súvislosti s uplatňovaním zmluvných sankcií žalobcom správny súd podotýka, že zmluvné
dojedania o sankciách vytvárajú možnosť nie však povinnosť tieto sankcie uplatňovať. Je preto na
zvážení daňového subjektu, či v príslušnom obchodnom vzťahu určitú zmluvnú sankciu uplatní alebo
nie. Nemožno vylúčiť, že v niektorých prípadoch plní takáto zmluvná sankcia skôr funkciu hrozby

smerujúcej k predchádzaniu porušenia zmluvných povinností, než úlohu prostriedku, po ktorom chce
skutočne siahnuť daňový subjekt. V prípade ak by sa preukázalo selektívne konanie zo strany žalobcu
- ktorý voči niektorým svojim obchodným partnerom sankcie uplatňuje a voči iným nie , potom by
bolo možné neuplatnenie takejto sankcie zaradiť medzi indikátory daňového podvodu. Avšak faktúry
č. FV110403 zo dňa 20.10.2011 a FV 110436 zo dňa 01.12.2011 sa mali týkať iba jednej a tej istej

obchodnej spoločnosti (SIMOP SK). Uvedené teda nemožno považovať za obvyklé uplatňovanie sankcií
žalobcom v jeho obchodných vzťahoch. Za tejto situácie nemožno vystavenie týchto faktúr považovať
za indikátor účelového konania žalobcu voči iným spoločnostiam (Acelkér Kft. a Inkurencia Kft). Nazáklade uvedeného na tento skutkový záver správcu dane správny súd neprihliadal z hľadiska splnenia
podmienok subjektívnej stránky testu daňového podvodu.

116. V administratívnom spise sa nachádzajú podklady preukazujúce, že žalobca mal dispozičné právo
k účtu maďarského odberateľa B. J. C. a taktiež dokumenty týkajúce sa skladových priestorov žalobcu
v Maďarskej republike (úradný záznam č. 101398912/2019 zo dňa 07.06.2019, administratívny spis
č.l. 2512-2535). Na druhej strane, tieto doklady sa týkajú obdobia nasledujúceho po kontrolovanom
zdaňovacom období (pričom odstup týchto listinných dôkazov od zdaňovacieho obdobia je dlhší ako

jeden rok). Za týchto okolností nemožno tieto doklady považovať za relevantné pre preukázanie
subjektívnej stránky daňového testu na strane žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období.

117. Z časového hľadiska správny súd posudzoval, či možno indikátory podvodného konania označené
žalovaným a správcom dane, ktoré sa vyskytli v zdaňovacích obdobiach pred novembrom 2011, zahrnúť
medzi relevantné, pre účely subjektívnej stránky testu daňového podvodu za zdaňovacie obdobie

november 2011. Vo všeobecnosti možno uplatniť voči daňovému subjektu, len tie informácie ohľadom
indikátorov podvodného konania v reťazci dodaní, ktorými disponoval v čase, kedy uskutočňoval
posudzované zdaniteľné obchody. Preto nemožno v zásade pripisovať na ťarchu daňového subjektu tie
neskoršie okolnosti, ktoré vo veci nastali po tom, čo realizoval príslušné zdaniteľné obchody (napríklad
následné nespolupracovanie jeho odberateľa alebo dodávateľa so správcom dane, zlúčenie alebo zánik

jeho odberateľa alebo dodávateľa a pod.). Na druhej strane do rozsahu informácií, ktoré mal k dispozícii
žalobca, možno zaradiť aj okolnosti, ktoré nastali pred kontrolovaným zdaňovacím obdobím, keďže
o týchto vedel už v čase uskutočnenia dodaní v príslušnom zdaňovacom období. Uvedené platí o to viac,
keď sa jedná o okolnosti, ktoré sa vyskytli opakovane v bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích
obdobiach. Ak sa vo veci vyskytol určitý vzorec rizikového konania – teda jedná sa o okolnosť, ktorá sa

viackrát opakuje, potom túto okolnosť nemožno považovať za individuálne vybočenie z inak štandardne
prebiehajúcej obchodnej spolupráce. Preto, ak takéto okolnosti nastali (a to aj v bezprostredných
obdobiach pred kontrolovaným zdaňovacím obdobím) vyvolali na strane žalobcu povinnosť na nich
reagovať prijatím primeraných opatrení smerujúcich k predchádzaniu jeho účasti na daňovom podvode.

118. Správny súd ďalej posudzoval, či indikátory podvodného konania, ktoré sa vyskytli na úrovni
Inkurencia Kft, možno podradiť do rozsahu subjektívnej stránky testu daňového podvodu aj vo vzťahu
k Acelkér Kft. Z hľadiska personálneho prepojenia tieto obchodné spoločnosti spájala osoba konateľa
G. H.. Žalobca preto mohol na základe primeranej opatrnosti predpokladať, že v prípade, ak uvedená
osoba konateľa v prípade jednej z týchto obchodných spoločností koná spôsobom, ktorý vyvoláva

podozrenie z možného podvodného konania, potom osoba tohto konateľa môže k takémuto konaniu
pristúpiť aj v prípade druhej obchodnej spoločnosti. Dôvodnosť tohto podozrenia bola daná aj z dôvodu,
že povaha obchodných transakcií (Acelkér Kft a Inkurencia Kft. vystupovali na pozícii odberateľov
žalobcu) bola v prípade oboch spoločností totožná. Preto pokiaľ by ten istý konateľ mal dve rozdielne
spoločnosti - ktoré by sa zúčastňovali na úplne odlišných zdaniteľných obchodoch, potom by bolo na

mieste zvážiť nakoľko rizikové konanie na jednej z týchto spoločností môže skutočne viesť k podozreniu
o rizikovom správaní na druhej z týchto spoločností. Pokiaľ sa však jedná o dve obchodné spoločnosti
v prakticky totožnom postavení obchodujúce v príbuznom segmente, tak obava z rizika vzniku daňového
úniku u jednej z týchto spoločností (pri totožnosti konateľa), nemôže byť racionálne oddelená od obavy
z vzniku rizika daňového úniku taktiež u druhej z týchto spoločností. Zároveň obchodné transakcie

uskutočňované žalobcom vo vzťahu k týmto spoločnostiam spája aj časová súvislosť. Dodania žalobcu
voči spoločnosti Inkurencia Kft. a obchodnej spoločnosti Acelkér Kft. prebiehali v blízkom časovom
intervale a tiež súbežne v určitých zdaňovacích obdobiach.

119. Správny súd posudzoval, ktoré z vyššie uvedených skutkových záverov žalovaného a správcu

dane možno považovať za relevantné pre účely subjektívnej stránky testu daňového podvodu. Pri
štandardnom fungovaní obchodných vzťahov je prirodzeným (a dá sa povedať taktiež prioritným)
záujmom dodávateľa mať zabezpečenú úhradu dodaných tovarov a služieb. V prípade, ak určitý daňový
subjekt pokračuje v dodaniach tovarov a služieb aj potom, čo mu neboli riadne uhrádzané platby za takto
dodaný tovar a službu vybočuje to z rámca toho ako by jednal za obvyklých okolností na jeho mieste

bežný podnikateľský subjekt.

120. Žalobca mal pri takomto postupe situáciu „uľahčenú“ práve tým, že nemusel daň z pridanej hodnoty
odvádzať, keďže príslušné dodania vykazoval ako oslobodené od dane. Ak by sme však takýto postupžalobcu porovnali so situáciu vnútroštátneho dodania, potom by v prípade chýbajúcich úhrad nepriamo
niesol daňové bremeno z týchto dodaní práve sám žalobca (v prípade, ak by si vyberal odberateľov
takých, ktorí mu svoje úhrady za fakturované dodania tovarov riadne neuhrádzali).

121. Zároveň platobná disciplína resp. jej nedodržanie (obzvlášť systematického a opakujúceho sa
charakteru) určitým daňovým subjektom voči vlastným dodávateľom alebo odberateľom indikuje riziko,
že daňový subjekt obdobným spôsobom nedodržiava ani daňovú disciplínu z hľadiska plnenia si
vlastných daňových povinností.

122. O viacerých postúpeniach pohľadávok na žalobcu a žalobcom na tretie subjekty podrobne
informoval správcu dane sám žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 20.09.2018, ku ktorej priložil aj
dokumenty týkajúce sa týchto postúpení (administratívny spis, č.l. 1550-1704).

123. Na základe týchto dokumentov správny súd zistil, že pohľadávky týkajúce sa Inkurencie Kft. boli

postúpené nasledovne:

-postúpeniepohľadávkyzožalobcu(postupca)naspoločnosťDUTRADEKft(postupník)vočiInkurencia
Kft (dlžník) v sume 385 425 Eur (odpoveď žalobcu, bod 8, administratívny spis, č.l. 1550-1704)
- postúpenie pohľadávky zo žalobcu (postupca) na spoločnosť BudaferZrt (postupník) voči Inkurencia

Kft (dlžník) /odpoveď žalobcu, bod 72, administratívny spis, č.l. 1550-1704/.

124. Vyššie uvedené postúpenia umožnili, aby pohľadávky žalobcu voči Inkurencia Kft nemuseli byť
uhradené priamo touto spoločnosťou, avšak namiesto príslušných pohľadávok bola žalobcovi hradená
odplata za ich postúpenie (zo strany postupníkov). V tomto smere preto obstojí vyššie citované

konštatovanie žalovaného, že za tovar neplatili odberatelia, ale iné spoločnosti bez obchodného vzťahu
so žalobcom, a to druhí resp. tretí odberatelia.

125. Na jednej strane, postupovanie pohľadávok (s následným zápočtom) patrí k bežným obchodným
operáciám. Na strane druhej, postupovanie pohľadávok možno vo veci považovať za znak rizikovosti

daňového podvodu, a to z nasledujúcich dôvodov:

- v prípade, ak je predmetom postúpenia viacero vlastných pohľadávok (prvé postúpenie zahŕňa 28
faktúr, FV110035 – FV1100141 vystavených za mesiac február 2011 v súčte predstavujúcich sumu
385 425 Eur), uvedené indikuje, že odberateľ Inkurencia Kft. si neplnil svoje peňažné povinnosti a to

priamo vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Vzhľadom na rozsah týchto pohľadávok vzniká odôvodnená
pochybnosť, či si takýto odberateľ plní vlastné daňové povinnosti,
- po prvom postúpení (DUTRADE Kft) pokračoval žalobca v dodaní pre obchodnú spoločnosť Inkurencia
Kft, aj keď úhrada predchádzajúcich pohľadávok žalobcu nebola vykonaná samotnou spoločnosťou
Inkurencia Kft, ale iba v dôsledku príslušného postúpenia na DUTRADE Kft. Uvedené žalobca nijako

nezohľadnil pri svojom následnom postupe voči Inkurencia Kft (napr. prostredníctvom predfaktúry,
zálohových platieb a pod.). Namiesto uvedeného žalobca realizoval v prospech Inkurencia Kft dodania
tovaru v mesiaci november 2011, ktoré mu neboli uhradené obchodnou spoločnosťou Inkurencia
Kft. Úhrada týchto dodaní bola opätovne zabezpečená až v dôsledku ich odplatného postúpenia na
obchodnú spoločnosť Budafer. Takéto správanie výrazne vybočuje z rámca bežného obchodníka, ktorý

nemá dôvod racionálne predpokladať, že sa mu opätovne podarí odplatne postúpiť pohľadávky voči
svojmu odberateľovi, ktorý mu tieto pohľadávky už raz neuhradil,
- na strane žalobcu malo vzbudiť podozrenie z daňového podvodu aj to, prečo obchodné spoločnosti
DUTRADE Kft. a H. C.. kúpili žalobcove pohľadávky voči Inkurencia Kft. Nakúpenie týchto pohľadávok
môžeindikovať,žesamotnípostupnícitýchtopohľadávokmajúvlastnézáväzkyvočiInkurenciaKft,ktoré

si chcú voči Inkurencia Kft prostredníctvom nadväzujúcich zápočtov vysporiadať. Ak by tomu tak bolo,
potom tieto subjekty sami neuhradili svoje záväzky voči Inkurencia Kft. Za týchto okolností by Inkurencia
Kft nezískala peňažné platby od svojich odberateľov, čo by spochybňovalo jej vlastnú spôsobilosť plniť
si daňové povinnosti na dani z pridanej hodnoty (keďže by obchodnej spoločnosti Inkurencia Kft pri nich
nebola uhradená cena za dodaný tovarov)

126. Vyššie uvedené skutkové závery a s nimi súvisiace dôkazy podľa správneho súdu preukazujú, že
žalobca vedel alebo mohol vedieť o vzniku daňového úniku na úrovni obchodnej spoločnosti Inkurencia
Kft v dôsledku jej možného podvodného konania.127. Za týchto okolností, podľa názoru správneho súdu, žalobcom akceptovaný systém postupovania
vlastných pohľadávok voči priamemu odberateľovi v pozícii dlžníka je indikátorom možného daňového

úniku (vo forme podvodného konania) na úrovni Inkurencia Kft.

128. Na základe odpovede žalobcu (administratívny spis, č.l. 1550-1704) správny súd zistil, že ohľadom
pohľadávok týkajúcich sa Acelkér Kft. došlo k nasledujúcim postúpeniam:

- postúpenie pohľadávky z Acelkér Kft (postupca) na žalobcu (postupník) voči spoločnosti JP Fémker
Kft (dlžník) v sume 62 395, 60 Eur (odpoveď žalobcu, bod 8, administratívny spis, č.l. 1550-1704)
- postúpenie pohľadávky z Acelkér Kft (postupca) na žalobcu (postupník) voči spoločnosti JP Fémker
Kft (dlžník) v sume 432 990,05 Eur (odpoveď žalobcu, bod 8, administratívny spis, č.l. 1550-1704)
- postúpenie pohľadávky z Acelkér Kft (postupca) na žalobcu (postupník) voči spoločnosti JP Fémker
Kft (dlžník) v sume 194 366,42 Eur (odpoveď žalobcu, bod 8, administratívny spis, č.l. 1550-1704)

129. Vyššie uvedené postúpenia umožnili, aby pohľadávky žalobcu voči Acelkér Kft neboli hradené
priamou platbou, ale formou zápočtu voči pohľadávke, ktorú získala Acelkér Kft voči žalobcovi titulom
odplatného postúpenia. V tomto smere preto obstojí vyššie citované konštatovanie žalovaného, že za
tovar neplatil priamo ako odberateľ.

130. Postupovanie pohľadávok (s následným zápočtom) patrí k bežným obchodným operáciám. Na
druhej strane za situácie, o akú išlo vo veci samej považoval správny súd takéto postúpenia za indikátor
rizikovosti pre účely daňového podvodu a to z nasledujúcich dôvodov:

- keďže pohľadávky žalobcu voči Acelkér Kft mali zaniknúť zápočtom, potom odberateľ K. C. si neplnil
svoje peňažné povinnosti voči samotnému žalobcovi. Vzhľadom na rozsah týchto pohľadávok vzniká
odôvodnená pochybnosť, či si takýto odberateľ plní vlastné daňové povinnosti,
- žalobca pokračoval v dodaní pre obchodnú spoločnosť Acelkér Kft, aj keď úhrada predchádzajúcich
pohľadávok bola vykonaná iba v dôsledku zápočtu (a nie ich priamou úhradou). Uvedené žalobca

nijako nezohľadnil pri svojom následnom postupe voči Acelkér Kft (napr. prostredníctvom predfaktúry,
zálohových platieb a pod.). Namiesto uvedeného žalobca realizoval v prospech Acelkér Kft ďalšie
dodania tovaru. Taktiež úhrady za takéto ďalšie dodania boli taktiež vykonané formou postúpenia
pohľadávok a zápočtu. Podľa správneho súdu takéto konanie žalobcu vybočuje z rámca správania
bežného obchodníka, ktorý nemá dôvod racionálne predpokladať, že Acelkér Kft bude opätovne ochotná

postúpiť pohľadávky na žalobcu (resp. že bude spôsobilá získať pohľadávky spôsobilé na postúpenie,
o ktoré by mal žalobca záujem),
- pre možnosť postupovania pohľadávok musel mať Acelkér Kft vlastné neuhradené pohľadávky, Keďže
Acelkér Kft nemal zabezpečenú úhradu platieb od odberateľa JP Fémker Kft, potom to spochybňovalo
jeho vlastnú spôsobilosť plniť si daňové povinnosti odvodením dane z príslušných obchodov,

- prílohou postúpených pohľadávok Acelkér Kft voči JP Fémker Kft mali byť faktúry týkajúce sa
dodaní, z ktorých tieto pohľadávky vznikli. V tomto smere preto obstojí vyššie citované konštatovanie
žalovaného, že žalobca disponoval dodatočnými informáciami týkajúcimi sa platobných podmienok na
ďalších stupňoch reťazca dodaní,

131. Žalobca označil vo svojej odpovedi obchodnú spoločnosť Acelkér Kft. za jedného z najdôležitejších
odberateľov - doslovne citované: „Táto spoločnosť bola aj v roku 2912 jeden z najdôležitejších
odberateľov firmy RB VK s.r.o. a z toho dôvodu bolo pre nás prioritou udržať dobré vzťahy aj
naďalej s firmou AcélkerKft.“ (odpoveď žalobcu zo dňa 17.09.2018, bod 72, administratívny spis ).
Na druhej strane z hlavnej knihy analytickej evidencie za rok 2011 vyplýva, že skoro všetky faktúry

vystavené žalobcom voči obchodnej spoločnosti Acelkér Kft za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011
boli hradené buď zápočtom alebo prostredníctvom postúpenia. Dodanie tovaru za takýchto okolností
teda neznamenalo pre žalobcu získanie bezprostrednej odplaty za príslušný tovar priamo od spoločnosti
Acelkér Kft. Podľa správneho súdu takýto postup žalobcu nemožno považovať za bežné konanie,
ktoré možno očakávať od podnikateľského subjektu v obchodných vzťahoch (administratívny spis, č.l.

1550-1704).132.Vyššieuvedenéskutkovézáveryasnimispojenédôkazypodľanázorusprávnehosúdupreukazujú,
že žalobca vedel alebo mohol vedieť o vzniku daňového úniku na úrovni obchodnej spoločnosti Acelkér
Kft. v dôsledku jej možného podvodného konania.

133. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný a správca dane preukázali
splnenie všetkých podmienok vyžadovaných pre uplatnenie inštitútu daňového podvodu v spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty vrátane subjektívnej stránky testu daňového podvodu na strane
žalobcu. Žalovaný tým uniesol dôkazné bremeno, čím v administratívnom konaní došlo k prenosu

dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu.

134. Ochrana zákonných práv zdaniteľnej osoby v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
ďalej vyžaduje, aby bola daná žalobcovi možnosť vyvrátiť závery týkajúce sa splnenia predpokladov
uplatnenia inštitútu daňového podvodu. Žalobca bol s posudzovanými skutkovými okolnosťami vedúcimi
týkajúcimi sa daňového podvodu oboznámený prostredníctvom:

- oboznámenia zo zisteniami správcu dane pri výkone kontroly zo dňa 01.10.2018 (administratívny spis,
č.k. 1811-1865)

135. Žalobca vo svojom vyjadrení k oboznámeniu zo dňa 09.10.2018 (administratívny spis, č.l. 1866

- 1864) poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/11 - Orfey Balgaria
a ďalej uviedol, že k započítaniu vzájomných pohľadávok došlo v súlade zo zákonom. Vo vzťahu
k rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ C-549/11 - Orfey Balgaria správny súd uvádza, že takéto rozhodnutie
sa týkaj vyjadrenia protiplnenia pre účely spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Uvedené
však nevylučuje považovať postupovanie pohľadávok a vykonanie zápočtu (systematickým spôsobom,

ktorým k tomu pristupoval žalobca) za indikátory daňového podvodu.

136. Ďalej žalobca uviedol, že jeho odberatelia vrátane obchodných spoločností Acelkér Kft a Inkurencia
Kft potvrdili reálne dodanie tovaru ako aj jeho prepravu a následný predaj v roku 2018 (administratívny
spis, č.l. 1866 - 1864). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uplatnenie inštitútu daňového podvodu

sa uplatňuje práve za situácie, kedy sú pri zdaniteľnom obchode splnené hmotnoprávne podmienky na
uplatnenie určitého práva (v tomto prípade oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH). Takéto
tvrdenie žalobcu teda nebolo spôsobilé spochybniť splnenie predpokladov účasti žalobcu na daňovom
podvode v týchto reťazcoch dodania.

137. Žalobca bol s posudzovanými skutkovými okolnosťami vedúcimi k uplatneniu inštitútu daňového
podvodu oboznámený taktiež v:

- protokol z daňovej kontroly (administratívny spis, č.l. 1970-2107)
- rozhodnutí správcu (administratívny spis, č.l. 2726-2764)

138. Žalobca na vyššie uvedené reagoval vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly a taktiež
v odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane (administratívny spis, č.l. 2768 - 2764).

139. Žalobca v týchto svojich písomných podaniach spochybňoval zistenia správcu dane, ktoré by

preukazovali vznik daňového podvodu v reťazci dodania, na ktorom sa zúčastňoval žalobca (z dôvodu
nepodania žiadosti o MVI správcom dane). Podľa názoru žalobcu bolo preukázané kumulatívne splnenie
podmienok ustanovených zákonom o DPH, a teda že bolo preukázané nadobudnutie tovarov nielen
po formálnej ale aj vecnej stránke. Zároveň žalobca dodal, že závery správcu dane sú v rozpore
s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (medzi iným aj v rozpore s rozhodnutím v spojených veciach C-439/04

a C-440/04 Axel Kittel). Ďalej žalobca uviedol – doslovne citované, že „správca dane pripísal na
ťarchu kontrolovaného daňového subjektu nesplnenie si povinností iným subjektom“ (odvolanie, č. V.,
administratívny spis, č.l. 2768 - 2764).

140. Žalobca dostal na prednesené námietky dostatočnú odpoveď v preskúmavanom rozhodnutí.

Preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane na seba navzájom nadväzujú. Preto v rámci
poskytnutej odpovede žalovaným na časť námietok žalobcu, postačovalo zo strany žalovaného okrem
iného odkázať na znenie relevantných častí rozhodnutia správcu dane. Tak ako to vyplýva z vyššie
uvedených záverov správneho súdu, považoval správny súd právnu úvahu žalovaného za súladnús aplikáciou inštitútu daňového podvodu v rozsahu rámca stanoveného Súdnym dvorom EÚ v spojených
veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel. Na strane žalobcu bola z dôvodov uvedených vyššie splnená
taktiež subjektívna stránka testu daňového podvodu.

141. Podľa názoru správneho súdu žalobca ani v uvedených príslušných podaniach neoznačil také
relevantné kroky, ktorými by zabezpečil efektívne predchádzanie svojej účasti na reťazci dodaní
poznačenom daňovým podvodom.

142. Správny súd uznal časť dôvodov, ktoré žalobca vytýkal preskúmavanému rozhodnutiu. Na druhej
strane preskúmavané rozhodnutie nie je založené len na formálnych dôvodoch, pre ktoré na strane
žalobcu došlo k odmietnutiu práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného
členského štátu. Dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí sa taktiež neodvíjajú len od následného
stavu (nekontaktnosť dodávateľov, nemožnosť realizovania žiadostí o MVI), ale reflektujú stav, aký

existoval v čase realizácie zdaniteľných obchodov žalobcom. Preskúmavané rozhodnutie zároveň
prihliadlo na okolnosti, o ktorých žalobca vedel alebo mohol vedieť v čase kontrolovaného zdaňovacieho
obdobia. Z vyššie uvedených dôvodov mal správny súd za to, že vo vzťahom k dodaniam, pri ktorých
došlo k odmietnutiu priznania práva na oslobodenie od dane z tuzemska do iného členského štátu
postupoval žalovaný ako i správca dane v súlade so zákonom.

143.

D/ Nesprávne právne posúdenie dôkazného bremena

144. Tak ako to vyplýva z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto rozsudku, pri aplikovaní
inštitútu daňového podvodu žalovaný a správca dane uniesli svoje vlastné dôkazné bremeno,
prostredníctvom dôkazov zistený počas daňovej kontroly a nadväzujúcom daňovom konaní. Týmto
nastal prechod dôkazného bremena na žalobcu, ktorý nepreukázal prijatie dostatočných opatrení,

ktorými mal predchádzať svojej účasti na reťazci poznačenom daňovým podvodom. Prijatie takýchto
primeraných opatrení žalobca nepreukázal. Dôkazná núdza, v ktorej sa takto ocitol žalobca nebola
spôsobená neprimeraným postupom zo strany žalovaného a ani správcu dane. Naopak rezultovala
z predchádzajúceho konania samotného žalobcu a miery opatrnosti, s ktorou pristupoval resp.
nepristupoval k svojim obchodným vzťahom. Tento žalobný bod preto správny súd nepovažoval za

nedôvodný.

E/ Objasnenie skutkového stavu

145. Žalobca v rámci žalobných bodov vytýkal rozdiely v záveroch žalovaného oproti výsledkom
predchádzajúcich kontrol. Preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane poukazujú na
viacero dôvodov, pre ktoré sa ich závery líšia od predchádzajúcich daňových kontrol – medzi tieto
zaraďujú nové dôkazy zistené v rámci medzinárodnej výmeny informácií ako aj posun v rozhodovacej

činnosti Súdneho dvora EU, ktorá bola pred tým správcovi dane neznáma. Podľa názoru správneho
súdu týmto poskytujú dostatočnú odpoveď na to, prečo sa tieto závery navzájom líšia.

146. Žalobca vytýka, že vo veci neboli vykonané dôkazy taktiež v prospech žalobcu. Túto námietku
správny súd posudzuje v nadväznosti na právne dôvody a skutkové tvrdenia, ktoré žalobca uvádzal

počas daňovej kontroly a administratívnom konaní. Správny súd nezistil, že by k takémuto porušeniu
procesných práv malo dôjsť. Právna argumentácia žalobcu sa počas administratívneho konania v prvom
rade koncentrovala na splnenie hmotnoprávnych podmienok uskutočnenia zdaniteľných obchodov na
jeho strane. Táto skutočnosť nebola sporná v reťazcoch dodania, kde sa vyskytovali spoločnosti
Acelkér Kft a Inkurencia Kft. V reťazci dodania voči spoločnosti GOLD STEEL Kft boli vykonané

relevantné dôkazy týkajúce sa pohybu tovaru (vo veci bolo žalobcom spochybnené iba nadväzujúce
právne posúdenie žalovaného). Žalobca vo vzťahu ku zisteniam o daňovom podvode tvrdil, že žalovaný
dostatočne nepreukázal vznik daňového podvodu (avšak konkrétne kroky smerujúce k predchádzaniu
jeho účasti na daňovom podvode neoznačil). Správny súd konštatuje, že nezistil vykonávanie dôkazovlen v neprospech žalobcu. Zároveň žalobca bližšie nekonkretizoval ako k takémuto porušeniu jeho práv
malo vo veci dôjsť. Na tomto základe správny súd nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný.

F/ Reťazec dodania: Žalobca - > GOLD STEEL Kft.

147. Žalobca fakturoval dodanie tovaru – plechy vo zvitkoch v sume 645 216,80 Eur obchodnej
spoločnosti GOLD STEEL Kft. na základe faktúry č. FV 110421 zo dňa 09.11.2011. Na druhej strane,
podľa nákladného listu vlakovej prepravy CIM (stanica odchodu Haniska pri Košiciach, stanica príchodu
CSEPE - GYARTELEP) prevzala príslušný tovar obchodná spoločnosť EasyPort Kft dňa 31.10.2011
(zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101675298/2018 zo dňa 28.08.2018, administratívny spis, č.l. 1339-
1470). Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že na strane žalobcu neboli pri tomto dodaní

tovaru splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH.

148.Vsprávnejžalobevytýkalžalobcaprávneposúdenievecižalovanýmtýkajúcesauplatneniainštitútu
daňového podvodu. Žalobca v správnej žalobe neformuloval také žalobné body, ktoré by bolo možné

považovať za námietky, ktoré by sa vzťahovali k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným
založenému na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva podľa § 43 zákona o DPH.
Správna žaloba vo vzťahu k tomuto zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a GOLD STEEL Kft.
vôbec nerozlišuje dôvod na nepriznanie práva na oslobodenie od dane, ktorý je zásadne odlišný od
daňového podvodu. Relevantné žalobné námietky vo vzťahu k takémuto právnemu záveru nebolo

možné odvodiť ani z iným žalobných bodov týkajúcich sa právneho posúdenia dôkazného bremena a
zistenia skutkového stavu.

149. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,

že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,

Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

150. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny
súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne
nevenoval.

VI.
Záver

151. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako

nedôvodnú.

152. O náhrade trov konania žalobcu, ktorý vo veci nemal ani čiastočný úspech, rozhodol správny
súd a contrario podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Podľa §
168 SSP správny súd plne úspešnému žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania

nepriznal, keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, na základe ktorých by to bolo možné spravodlivo
požadovať.

153. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručeniarozsudkunaSprávnysúdvKošiciach.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieznovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila
závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.