Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200896
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2024:7020200896.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: SUPER CITY 25,
s.r.o., IČO: 36 526 053, so sídlom v Michalovciach, Uralská 171/4, právne zastúpeného: ŽOLDOŠ &
PARTNERS s.r.o., IČO: 53 540 964, so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101505482/2020 zo dňa 30.09.2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 30.11.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
(ďalej aj „pôvodný správny súd“) v ten istý deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 101505482/2020 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané
rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ako „správny orgán prvého
stupňa“ alebo „správca dane“) č. 101060998/2020 zo dňa 18.06.2020 o vyrubení rozdielu dane v sume

14 304 eur na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie 3. štvrťroka 2017.

2. Žalobca sa tiež domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia správcu dane zo dňa 18.06.2020 a vrátenia
mu veci na ďalšie konanie. Žiadal zároveň priznať aj náhradu trov konania.
II.
Administratívne konanie

3. Z obsahu administratívneho spisu a odôvodnenia rozhodnutí správnych (daňových) orgánov vyplýva,
že správca dane začal dňa 15.01.2019 na základe Oznámenia č. 102591729/2018 zo dňa 13.12.2018
daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 3. štvrťrok 2016, 3. štvrťrok 2017 a
november 2017. Kontrolou bolo zistené, že v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2017 si žalobca uplatnil
odpočítanie dane z dodania služieb od dodávateľa A., s.r.o., so sídlom Lastovičia 2, 080 01 Prešov, IČO:
47 421 673 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“ alebo „A. s.r.o.“) na základe faktúr,
ktorých predmetom bola kontrola stroja, oprava a výmena súčiastok:

- č. 2017046 s dátumom dodania 04.09.2017, so základom dane 3.973,33 eura a DPH 794,67 eura;
- č. 2017047 s dátumom dodania 04.09.2017, so základom dane 3.881,67 eura a DPH 776,33 eura;
- č. 2017048 s dátumom dodania 06.09.2017, so základom dane 4.010,- eur a DPH 802,- eura;
- č. 2017049 s dátumom dodania 07.09.2017, so základom dane 3.996,67 eura a DPH 799,33 eura;- č. 2017050 s dátumom dodania 08.09.2017, so základom dane 4.012,50 eura a DPH 802,50 eura;
- č. 2017051 s dátumom dodania 08.09.2017, so základom dane 3.928,33 eura a DPH 785,67 eura;
- č. 2017052 s dátumom dodania 12.09.2017, so základom dane 4.080,- eur a DPH 816,- eur;

- č. 2017053 s dátumom dodania 12.09.2017, so základom dane 4.098,33 eura a DPH 819,67 eura;
- č. 2017054 s dátumom dodania 14.09.2017, so základom dane 3.999,17 eura a DPH 799,83 eura;
- č. 2017055 s dátumom dodania 14.09.2017, so základom dane 4.013,33 eura a DPH 802,67 eura;
- č. 2017056 s dátumom dodania 18.09.2017, so základom dane 4.096,67 eura a DPH 819,33 eura;
- č. 2017057 s dátumom dodania 18.09.2017, so základom dane 3.969,17 eura a DPH 793,83 eura;

- č. 2017058 s dátumom dodania 21.09.2017, so základom dane 4.041,67 eura a DPH 808,33 eura;
- č. 2017059 s dátumom dodania 21.09.2017, so základom dane 4.110,83 eura a DPH 822,17 eura;
- č. 2017060 s dátumom dodania 22.09.2017, so základom dane 4.062,50 eura a DPH 812,50 eura;
- č. 2017061 s dátumom dodania 25.09.2017, so základom dane 3.932,50 eura a DPH 786,50 eura;
- č. 2017062 s dátumom dodania 26.09.2017, so základom dane 4.062,50 eura a DPH 812,50 eura;
- č. 2017063 s dátumom dodania 29.09.2017, so základom dane 3.250,83 eura a DPH 650,17 eura.

4. Podľa vyjadrenia žalobcu mala byť predmetom faktúr oprava elektronických karuselových skladov
(ďalej aj „stroj“ alebo „karuselový sklad“ alebo „elektronický karuselový sklad“), pričom jednotlivé faktúry
konkrétnu špecifikáciu dodaných služieb neobsahovali.

5. Správca dane zistil, že A. s.r.o. bola zrušená registrácia pre DPH od 31.03.2018, voči tejto spoločnosti
správca dane eviduje nedoplatky na DPH, spoločnosť so správcom dane nespolupracovala, sídlo
spoločnosti nebolo označené obchodným menom spoločnosti a za kontrolované zdaňovacie obdobie
neuhradila DPH.

6. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie o možnosti oboznámiť sa so zisteniami správcu dane č.
102519566/2019 zo 07.11.2019, pričom žalobca toto právo nevyužil. Daňová kontrola bola ukončená
dňom doručenia Protokolu z daňovej kontroly č. 102715198/2019 zo dňa 25.11.2019 (ďalej aj „protokol“),
ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený žalobcovi dňa 29.11.2019. Žalobca sa k zisteniam
uvedeným v Protokole písomne vyjadril dňa 18.12.2019.

7. Správca dane svojim rozhodnutím č. 101060998/2020 zo dňa 18.06.2020 vyrubil žalobcovi za
zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2017 rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 14 304 eur (ďalej aj
„rozhodnutie správcu dane“) z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenei práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“).

8. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nepredložil iné doklady, ktoré by preukazovali
uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach. Správca
danepritomumožnilžalobcovi,abysakpochybnostiamvyjadrilasvojetvrdeniadoložildôkazmi.Žalobca

na ústnom pojednávaní síce uviedol, že sa jednalo o opravu karuselových skladov, no nevedel ich
bližšie špecifikovať a objednávky k faktúram, v ktorých malo byť uvedené o ktorý konkrétny stroj ide
v konaní nepredložil a nepredložil ani skladové karty. Žalovaný sa preto stotožnil s postupom správcu
dane, ktorý nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz – miestne zisťovanie, nakoľko žalobca nedisponuje
potrebnými dokladmi o pôvode strojov, ich uskladnení a manipulácii s nimi, čo finančné orgány viedlo

k oprávneným pochybnostiam o uskutočnení zdaniteľného obchodu (poskytnutiu služby) tak, ako bol
žalobcom deklarovaný. Žalovaný pokračoval, že žalobca neozrejmil ani dôvody neuhradenia faktúr
dodávateľovi A. s.r.o., ani či deklarovaný dodávateľ platby urgoval. Z vyššie uvedených dôvodov sa
žalovaný stotožnil s názorom správcu dane a jeho rozhodnutie zo dňa 18.06.2020 potvrdil.

III.
Súdne konanie

9. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30.09.2020 podal žalobca včas správnu žalobu, v ktorej navrhol
rozhodnutia daňových orgánov zrušiť a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať

správnej žalobe odkladný účinok, a tiež žiadal priznať náhradu trov konania.

10. Žalobca špecifikoval žalobné body nasledovne:- protokol v rozpore s § 47 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj Daňový poriadok) neobsahoval
sídlo správcu dane, ktorým je Daňový úrad Košice, resp. obsahuje iba sídlo pobočky správcu dane (ktorá

nemá právnu subjektivitu);
- správca dane mal porušiť ustanovenia § 9, § 30 a nasl. Daňového poriadku, keďže svoje rozhodnutie
doručil B. B. C., ktorý nebol na prijímanie podaní v dotknutom daňovom konaní nikdy splnomocnený,
v dôsledku čoho je rozhodnutie správcu dane podľa § 64 ods. 2 písm. a/ Daňového poriadku nulitným
rozhodnutím a v nadväznosti na ustanovenie § 64 ods. 2 písm. d/ Daňového poriadku je nulitným

rozhodnutím aj napadnuté rozhodnutie, pričom zároveň malo byť porušené daňové tajomstvo žalobcu;
- žalovaný sa nedostatočne vysporiadať s odvolacími námietkami žalobcu;
- správca dane mal porušiť ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku nevykonaním miestneho
zisťovania a znaleckého posudku vo vyrubovacom konaní, v dôsledku čoho neumožnil žalobcovi uniesť
dôkazné bremeno;
- žalovaný nemal uviesť, čo ďalšie mal ešte žalobca vykonať, pričom žalobca nemohol objektívne

disponovať účtovnou evidenciou dodávateľa;
- nekontaktnosť dodávateľa v čase daňovej kontroly, odňatie registrácie platiteľa DPH dodávateľovi
po uskutočnení zdaniteľných plnení a neplnenie povinnosti voči správcovi dane dodávateľom po
uskutočnení zdaniteľných plnení nemôžu byť podľa žalobcu na ťarchu žalobcovi v rámci daňového
konania (keďže v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení dodávateľ síce mal nedoplatky voči finančnej

správe a iným štátnym inštitúciám, avšak tieto boli vždy s krátkym omeškaním zo strany dodávateľa
splnené, v čase uskutočnenia zdaniteľných plnení bol konateľom dodávateľskej spoločnosti pán C. D.);
- žalobca splnil výzvy správcu dane riadne a včas;
- konanie správcu dane a žalovaného malo narušovať systém neutrality DPH;
- rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, 6Sžf/10/2012 a 3Sžf/1/2010 a na

rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, Mahagében a Dávid;
v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen a iní; vo veci C-18/13, Maks Pen; vo veci
C-285/11, Bonik; vo veci C-499/10, Vlaamse Oliemaatschappij NV; vo veci C-409/04, Teleos plc. A i. a
vo veci C-284/2011, EMS Bulgaria Transport majú podporovať žalobné dôvody;
- žalovaný napriek konštatovaniu o tom, že žalobca nevykonal všetky opatrenia, ktoré od neho možno v

rozumnej miere požadovať, aby sa uistil, že bude vedieť preukázať splnenie podmienok pre uplatnenie
nároku na vrátenie dane, neuviedol, aké opatrenia si predstavuje a naopak žalobca tvrdí, že si svojho
dodávateľa a jeho ekonomickú kondíciu overil z verejne dostupných registrov;
- navrhuje, aby správny súd vykonal listinný dôkaz, a síce lustráciu nedoplatkov dodávateľskej
spoločnosti vo verejných registroch.

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 26.02.2021 navrhol žalobu zamietnuť a po
rekapitulácii už vyššie zmienených zistení správcu dane a teoretických východísk súvisiacich s právom
na odpočítanie DPH a procesom prenosu dôkazného bremena uviedol najmä, že:
- správca dane v priebehu daňovej kontroly, ako aj počas vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby

sa k pochybnostiam správcu dane vyjadril a svoje tvrdenia doložil dôkazmi, či už zaslaním výziev na
predloženie dôkazov, vykonanými ústnymi pojednávaniami so žalobcom, ako aj zaslaním oznámenia o
možnosti oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami;
- z faktúr od dodávateľskej spoločnosti nie je možné určiť predmet fakturácie, pričom termíny dodávok
uvedené na jednotlivých objednávkach časovo nesúviseli s dátumom dodania na faktúrach;

- žalobca nepredložil žiaden dôkaz o ďalšom využití tovaru;
- žalobca by navrhnutým dôkazom (miestne zisťovanie) nemohol zvrátiť závažnosť zistení z daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania;
- žalobca nepredložil žiadny dôkaz o uskladnení tovaru a manipulácii s ním;
- v predmetnej veci daňové orgány odopreli žalobcovi právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia

hmotnoprávnych podmienok, preto nebolo relevantné požadovať od správcu dane, aby preukazoval
žalobcovi podvodné konanie, resp. že bol súčasťou podvodného reťazca, o čom vedel alebo mal vedieť;
- rozhodnutie správcu dane bolo doručené pánovi B. D. C. v súlade so substitučným splnomocnením zo
dňa 13.11.2018, ktorým splnomocniteľ: Pisár & Partners - advokáti, s.r.o. menovanú osobu splnomocnil
na účasť a vykonávanie všetkých hmotnoprávnych úkonov v mene žalobcu pred príslušným správcom

dane v rozsahu plnomocenstva zo dňa 06.11.2018, pričom menovaný predmetné rozhodnutie prevzal
24.06.2020.12. Písomným podaním zo dňa 08.07.2021žalobca doplnil návrh na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe.

13. Uznesením č.k. 6S/34/2020-86 zo dňa 29.07.2021 pôvodný správny súd zamietol návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Žalobca v replike zo dňa 24.09.2021 vyjadril presvedčenie, že tvrdenie žalovaného o nepreukázaní
fakturovaných služieb je zavádzajúce, nekonkrétne a účelové, pričom správca dane nevykonal ani jeden

žalobcom navrhnutých dôkazov (osobitne poukázal na odmietnutie vykonania miestneho zisťovania)
a postavil sa do pozície znalca v odbore strojových zariadení, keď spochybnil znalecký posudok, ktorý
ako dôkaz predložil žalobca.

15. Okrem toho žalobca pripomenul žalobné dôvody týkajúce sa doručovania napadnutého rozhodnutia
a rozhodnutia správcu dane druhému subjektu, neuvedenie adresy správcu dane v protokole.

Opodstatnenosť návrhu žalovaného na zamietnutie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nie
je podľa žalobcu preukázaná, pričom poukázal na zablokovanie svojho majetku. Na základe vyššie
uvedeného trval na pôvodnom žalobnom návrhu.

16. Replika bola žalovanému doručená dňa 11.10.2021, no žalovaný na repliku duplikou nereagoval.

17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých

je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej
veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd), kde je vec vedená pod sp.
zn. KE-6S/34/2020.

18. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.08.2024, ktorého sa zúčastnili právny zástupca

žalobcu ako i poverená zamestnankyňa žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na všetkých
žalobných bodoch. Opätovne tiež zdôraznil, že žalovaný doposiaľ nevysvetlil, prečo neboli vykonané
žalobcom navrhnuté dôkazy (opäť s osobitným dôrazom na miestne zisťovanie) a v tejto súvislosti
namietal porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku zo strany správcu dane, v dôsledku čoho žalobcovi
nebolo umožnené uniesť jeho dôkazné bremeno. Vo vzťahu ku povinnosti správcu dane umožniť

daňovémusubjektuuniesťdôkaznébremenoavykonaťnavrhnutédôkazypoukázalžalobcaajnazávery
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18.05.2021. Poverená
zástupkyňa žalovaného uviedla, že správca dane počas celého vyrubovacieho konania konal v úzkej
súčinnosti so žalobcom, pričom žalobca bol opakovane bezvýsledne vyzývaný na predloženie dôkazov
(o opravy akých strojov a výmeny akých súčiastok sa jednalo). Poukázala tiež na rozsudok Správneho

súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/207/2020 zo dňa 20.06.2024 proti ktorému podal žalovaný kasačnú
sťažnosť, a navrhla správnu žalobu zamietnuť.

19. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia, ako

aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a na pojednávaní konanom dňa
27.08.2024 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu
trov konania nepriznal.

IV.

Aplikované právne predpisy

20. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

21. Podľa § 47 písm. a/ Daňového poriadku, protokol musí obsahovať názov a sídlo správcu dane.

22. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,
a/ ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné
rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,

b/ ktoré bolo vydané omylom inej osobe,
c/ ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň,
d/ ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25.Podľa§49ods.2písm.a/zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 68 ods. 3 tretej vety Daňového poriadku, správca dane na základe písomného vyjadrenia
daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie.

28. Podľa § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2019 (ďalej aj zákon č. 479/2009
Z. z.), na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh
riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky
daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej

republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou
daňového úradu.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona cˇ. 479/2009 Z. z., daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode
kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

30. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o FS), daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom
obvode kraja, ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa § 5 ods. 6 zákona o FS, na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť
pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh
riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.

V.

Posúdenie správnym súdom

32. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vedené
pobočkou Daňového úradu Košice, konkrétne pobočkou Michalovce, ktorá podľa § 5 ods. 1 v spojenís § 2 ods. 3 zákona cˇ. 479/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2019 a po 30.06.2019 podľa § 5
ods. 1 a 6 zákona o FS, patrila do územnej pôsobnosti Daňového úradu Košice a bola organizačnou
zložkou tohto správcu dane zriadenou prezidentom finančnej správy na zabezpečenie výkonu jeho

činnosti (kam spadá aj správa daní). Nie je preto možné akceptovať tvrdenie žalobcu, že v danej veci
vykonával daňovú kontrolu miestne nepríslušný správca dane. Neuvedenie adresy sídla správcu dane
(a zároveň uvedenie adresy sídla oprávnene konajúcej pobočky, teda organizačnej zložky správcu dane)
je možné vnímať ako postup, ktorý síce nezodpovedá doslovnému zneniu § 47 písm. a/ Daňového
poriadku, avšak v danom prípade uvedené nemá negatívny dopad na subjektívne práva žalobcu, ako

ani na zákonnosť protokolu. Okrem toho sa žiada zdôrazniť, že uvedená adresa pobočky bola adresou
organizačnej zložky správcu dane, s ktorou žalobca v priebehu konania opakovane komunikoval, kde sa
tiež aj prostredníctvom svojej konateľky zúčastňoval procesných úkonov a kam adresoval svoje opravné
prostriedky. Neuvedenie sídla správcu dane preto podľa názoru súdu nepredstavuje taký nedostatok,
ktorý by akýmkoľvek spôsobom poškodil žalobcove práva. Vychádzajúc z uvedených skutočností,
správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa neuvedenia sídla správcu dane

v protokole.

33. K námietke žalobcu týkajúcej sa nesprávneho doručovania rozhodnutia správcu dane Mgr.
Jaroslavovi Plžníkovi správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu je zrejme, že žalobca
dňa 06.11.2018 udelil plnú moc splnomocnencovi: Pisár & partners – advokáti, s.r.o. na zastupovanie a

na vykonávanie všetkých úkonov v mene žalobcu, najmä na vykonávanie všetkých hmotnoprávnych a
procesných úkonov (vrátane preberania rozhodnutí adresovaných žalobcovi) /administratívny spis, č.l.
5/. Zároveň bol zástupca žalobcu oprávnený poveriť vykonaním týchto úkonov tretiu osobu. Následne
zástupca žalobcu dňa 13.11.2018 splnomocnil Mgr. Jaroslava Plžíka, advokáta, na účasť a vykonávanie
všetkých hmotnoprávnych a procesných úkonov v mene žalobcu pred príslušným správcom dane

(substitučné plnomocenstvo zo dňa 13.11.2018, administratívny spis, č.l. 8). Správca dane preto v
rámci daňovej kontroly a nadväzujúceho vyrubovacieho konania správne konal s Mgr. Jaroslavom
Plžíkom, prípadne priamo so žalobcom (ak bola potrebná jeho súčinnosť). Preto niet pochýb o tom,
že rozhodnutie správcu dane malo byť doručené B. D. C. – keďže substitučné plnomocenstvo zo
dňa 13.11.2018 zahŕňalo taktiež subsitučné splnomocnenie na všetky procesné úkony (substitučné

plnomocenstvo zo dňa 13.11.2018, administratívny spis, č.l. 8). Žalovaný vo veci preskúmavaného
rozhodnutia vystupoval v pozícii odvolacieho orgánu, nie ako správca dane. Z uvedeného dôvodu sa
na doručovanie preskúmavaného rozhodnutia nevzťahoval rozsah substitučného plnomocenstva zo
dňa 13.11.2018 (administratívny spis, č.l. 8). Preto bolo rozhodnutie žalovaného správne doručené
zástupcovi žalobcu: Pisár & partners – advokáti, s.r.o. a to na základe plnej moci zo dňa 13.11.2018.

34. Žalobca v súvislosti s postupom doručovania namietal nulitu rozhodnutia správcu dane zo dňa
18.06.2020 podľa § 64 ods. 2 písm. b/ Daňového poriadku (pozn. správneho súdu žalobca v žalobe
na strane 4 uviedol odkaz na § 64 ods. 2 písm. a/ Daňového poriadku, avšak z obsahu žaloby vyplýva,
že dôvod nulity, na ktorý poukazuje žalobca bol § 64 ods. 2 písm. b/ Daňového poriadku). Takýto

dôvod nulity rozhodnutia vydaného pri správe daní je spájaný so situáciou, kedy je rozhodnutie vydané
inej osobe ako účastníkovi daňového konania. Uvedené vo veci nenastalo, tak ako to vyplýva okrem
iného z výroku samotného preskúmavaného rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane. Z tohto dôvodu
je tiež neopodstatnená žalobcom namietaná nulita napadnutého rozhodnutia podľa § 64 ods. 2 písm. d/
Daňového poriadku, keďže preskúmavané rozhodnutie nenadväzuje na iné nulitné rozhodnutie.

35. Žalobca tiež spochybňoval závery žalovaného a správcu dane, ktorým vytýkal nesprávne právne
posúdenie otázky rozloženia dôkazného bremena, ako aj nevykonanie ním navrhnutých dôkazov.

36. Právna úprava odpočtu DPH vychádza primárne zo smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj smernica 2006/112/ES alebo smernica). Na to,
aby si podľa uvedenej smernice mohla zdaniteľná osoba uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej
alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré
jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou, musí spĺňať nasledovné formálne a materiálne
podmienky:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112/ES (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a/ poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa),b/ predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
c/ prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

37. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou prebrala aj slovenská vnútroštátna právna úprava.
Platiteľ dane si môže podľa zákona o DPH odpočítať daň:
a/ dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b/ daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1

a 2 zákona o DPH),
c/ daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH),
d/ zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a/ zákona o DPH).

38. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia
zákonnom stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné
bremeno daňového subjektu. Správca dane následne musí overiť skutočnosti, ktoré daňový subjekt
dokladuje.

39. Daňový subjekt si splnil svoju prvotnú povinnosť tvrdenia podaním daňového priznania. Avšak
správca dane výzvou na doplnenie dokladov a podania vyjadrenia zo dňa 22.07.2019 vyzval žalobcu,
aby uviedol o opravu akých strojov a výmenu akých súčiastkoch sa jednalo v prípade sporných dodaní
(administratívny spis, č.l. 34). Takúto výzvu adresoval správca dane žalobcovi ohľadom služieb, ktoré

mu mali byť dodané spoločnosťou A. s.r.o. Na vyššie uvedenú výzvu žalobca reagoval pri ústnom
pojednávaní dňa 21.08.2019, keď uviedol: „Jednalo sa o opravu karuselových skladov, objednávky
doplníme. V objednávke by malo byť uvedené o ktorý konkrétny stroj ide (...)“ (zápisnica z ústneho
pojednávania č. 102002226/2019 zo dňa 21.08.20119). Z citovaného vyjadrenia možno usúdiť, že sám
žalobca považoval za potrebné predloženie príslušných objednávok (teda dodatočných listín), ktoré

by riadne idetifikovali dodané služby. Správny súd podotýka, že obzvlášť v prípade služieb, ktoré sú
zdaniteľným obchodom nehmotnej povahy (§ 9 ods. 1 a súv zákona o DPH), je potrebná ich jasná
charakterizácia zo strany daňového subjektu. Na základe uvedenej výzvy sa podľa názoru správneho
súdu rozšírila povinnosť tvrdenia na strane žalobcu o povinnosť špecifikovať predmetné služby (keďže
až na základe takejto špecifikácie je možné následne uvažovať o preukázaní toho, či k dodaniu

príslušných služieb žalobcovi malo alebo nemalo dôjsť). Avšak žalobca objednávky resp. iné listiny
bližšie približujúce povahu predmetných služieb správcovi dane nepredložil. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca nesplnil príslušnú výzvu správcu dane riadne a včas.

40. Žalovaný uviedol vo vyjadrení zo dňa 28.05.2020, že stroje boli evidované ako tovar podľa

skladovej karty, ktorá bola predmetom daňovej kontroly 102121842/17, pričom mal na tieto stroje
vyhotovený znalecký posudok č. 71/2019 znalcom Ing. Jaroslavom Korpášom (vyjadrenie žalobcu zo
dňa 28.05.2020, administratívny spis, č.l. 87). Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 17.06.2020 uviedol,
že od JOHNSON CONTROLS INTERNATIONAL mal v roku 2015 nadobudnúť 24 kusov karuselových
skladov, z toho 7 predaných a ostatných 17 je na sklade. Práve na tieto stroje boli dodané súčiastky,

na sklade sú 4 stroje aj vyskladané, ostatné sú demontované (zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101052445/2020 zo dňa 17.06.2020, administratívny spis, č.l. 98).

41.Žalobcavovyššieuvedenýchvyjadreniachpoukazujenato,žemalskutočnenadobudnúťkaruselové
stroje. Na druhej strane, prípadné nadobudnutie týchto strojov samo o sebe nepreukazuje, že bola

žalobcovi taktiež dodaná služba opravy niektorého z týchto strojov. Takéto vyjadrenia žalobcu bližšie
nešpecifikujú povahu sporných služieb, ktoré mali byť dodané od A. s.r.o. (z hľadiska toho v akom
rozsahu a na akých strojoch mali byť tieto služby vykonané). Pozornosti správneho súdu taktiež neušlo,
že žalobca ani následne nepredložil objednávky na dodanie týchto služieb, ktorých predloženie avizoval
počas ústneho pojednávania dňa 21.08.2019. Žalobca teda povahu dotknutých služieb nešpecifikoval

ani vo svojich neskorších podaniach.42. Vyššie uvedené vedie správny súd ku koštatovaniu, že si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia,
a teda ani nadväzujúcu dôkaznú povinnosť týkajúcu sa preukázania, že k dodaniu služieb fakturovaných
spornými faktúrami, skutočne došlo.

43. Za danej dôkaznej situácie preto podľa názoru správneho súdu treba prisvedčiť tvrdeniu správcu
dane a žalovaného, že žalobca v rámci celého konania na základe predložených listinných dokladov
nepreukázal ním deklarované dodanie služieb od spoločnosti A. s.r.o. (kontrola stroja, oprava s výmenou
súčiastok). Vo vyššie uvedenej súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2012 sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i rozsudok zo dňa 23.06.2010 sp.
zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011
sp. zn. III.ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné
bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom
stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (resp. je iniciátorom odpočítania DPH) a
ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za

zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,svojetvrdeniaspoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný.

44. Daňové orgány korektne vyhodnotili, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane

z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť,
teda že služba (v tomto prípade „kontrola stroja, oprava s výmenou súčiastok“) bola i reálne dodaná
od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre (k uvedenému pozri napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2Afs 177/2006-61 zo dňa 15.05.2007).

45. Vo vyjadrení k protokolu žalobca uviedol, že žiadal správcu dane o miestne zisťovanie v skladových
priestoroch, kde by sa mali stroje nachádzať (vyjadrenie k protokolu, administratívny spis, č.l. 59).
Nevykonanie tohto miestneho zisťovania žalobca namietal taktiež v rámci žalobných bodov.

46. Správny súd vo svetle vyššie uvedených právnych záverov posudzoval žalobcom vytýkané

nevykonanie miestneho zisťovania správcom dane. Miestne zisťovanie (resp. dôkazy, ktoré ním môžu
byť získané), má význam pre objasnenie daňovej veci len v tom prípade, ak môže preukázať určité
relevantné skutkové tvrdenia resp. skutkové predpoklady. V prípade, ak by došlo k vykonaniu žalobcom
navrhovaného miestneho zisťovania, tak mohol správca dane získať nanajvýš informáciu o tom, či
sa určité stroje nachádzajú alebo nenachádzajú v skladových priestoroch žalobcu. Avšak žalobca

neuviedol, ktorých konkrétnych strojov sa mali týkať vykonané služby A. s.r.o.. Preto ani prípadná
informácia o uskladnení určitého množstva strojov na sklade u žalobcu neumožňovala overiť, či
niektorý z týchto strojov je alebo nie je práve tým strojom, na ktorom mala byť vykonaná predmetná
oprava. Zároveň ako sám žalobca uvádza, časť strojov mala byť v demontovanom stave. Preto
podľa názoru správneho súdu nemohlo vykonanie miestneho zisťovania napomôcť k overeniu toho,

či sa uskutočnilo dodanie sporných služieb zo strany A. s.r.o. Takéto miestne zisťovanie by teda
nezvrátilo a ani zvrátiť nemohlo výsledný výrok rozhodnutia správcu dane. Tiež prípadne zabezpečenie
si znaleckého posudku označeného žalobcom do administratívneho spisu by nebolo za týchto okolností
relevantné na preukázanie dodania predmetných služieb.

47. Nevykonanie miestneho zisťovania nevybočilo z rámca požiadaviek procesnej ekonómie a nebolo
ani porušením zásady úzkej súčinnosti medzi žalobcom a správcom dane (§ 3 ods. 2 daňového
poriadku). Preto nevykonanie príslušného miestneho zisťovania neporušilo procesné práva na strane
žalobcu.

48. Vyššie uvedené dôvody považoval správny súd za dostatočné pre nepriznanie práva na odpočítanie
danežalobcovi.TietodôvodynebolizaloženévýhradnenaokolnostiachnastraneA.s.r.o.,alerezultovali
z procesnej pasivity na strane samotného žalobcu. Žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno o tom,
či skutočne došlo k dodaniu (konkrétnych) služieb. Preto odmietnutie práva na odpočítanie dane nie
je porušením daňovej neutrality na strane žalobcu. Žalobca namietal, že si overil ekonomickú kondíciu

A. s.r.o. Takéto skutkové tvrdenie nie je relevantné pre posúdenie správnosti záverov žalovaného,
ktorévychádzaliznepreukázaniahmotnoprávnychpodmienokodpočítaniadaneprispornýchdodaniach
žalobcom (posudzovanie prípadných opatrení prijatých žalobcom by bolo potrebné v prípade, ak by
dodanie služieb žalobca preukázal a k odmienutiu práva na odpočítanie dane by došlo v dôsledkuuplatnenia inštitútu daňového podvodu). Pre správny súd je vo veci všeobecnej správnej žaloby
rozhodujúci stav v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Z tohto dôvodu,
a taktiež vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, nepovažoval správny súd za potrebné vykonať žalobcom

navrhované dokazovanie v podobe lustrácie nedoplatkov A. s.r.o. vo verejných registroch.

49. V závere správny súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a
európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán
(účastníkov) konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu (veci) podstatný a rozhodujúci

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz
Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994,
séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia
ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a
pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmianávrhminavykonaniedôkazovstránsvýhradou,žemajúvýznamprerozhodnutie(Kraska
c.Švajčiarskoz29.4.1993,II.ÚS410/06)/nálezÚstavnéhosúduSRI.ÚS259/2022zodňa12.10.2022,
ods. 39/).

50. Iné dôvody, okrem tých, ktorým správny súd venoval dostatočnú samostatnú pozornosť v tejto časti

odôvodnenia rozhodnutia, nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa
ich posúdeniu osobitne nevenoval.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa s § 190 SSP zamietol.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a násl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na
náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, preto nemá právo na náhradu
trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho
súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP to znamená, ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo

zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.