Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/192/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201143
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň

JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Ivany Rudinskej, v právnej veci žalobcov:
1/ A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. E. X, XXX XX F., 2/ A. G. B., H., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom: C. E. XX, XXX XX F., obaja právne zastúpení: KRALIK & PARTNERS s.r.o., IČO: 50 061 151,
so sídlom: Ul. 29. Augusta 2B, 811 07 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Andrej Králik, advokát a konateľ,
protižalovanému:OkresnýúradBratislava,odboropravnýchprostriedkov,pozemkovýreferát,sosídlom:
Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenský pozemkový fond,
IČO: 17 335 345, so sídlom: Búdková 36, 811 04 Bratislava, 2/ Národný onkologický ústav v Bratislave,

IČO: 00 165 336, so sídlom: Klenová 1, 831 01 Bratislava, 3/ Národný ústav srdcových a cievnych
chorôb, a.s., IČO: 35 971 126, so sídlom: Pod Krásnou hôrkou 1, 831 01 Bratislava, 4/ Slovenská
akadémia vied, IČO: 00 037 869, so sídlom: Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, 5/ Rímskokatolícka
cirkev, Bratislavská arcidiecéza, IČO: 42 131 685, so sídlom: Špitálska 2182/7, 811 08 Bratislava, 6/
BIONT, a.s., IČO: 35 917 571, so sídlom: Karloveská 63, 842 29 Bratislava, právne zastúpený: ŽOLDOŠ
& PARTNERS s.r.o., IČO: 53 540 964, so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, za ktorú koná JUDr. Peter
Žoldoš, advokát a konateľ, 7/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, so sídlom:

Primaciálne námestie 1, 811 01 Bratislava, 8/ H. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. E. XX, XXX XX
F., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP6-2020/018539-008/GBA zo dňa
28.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát č.
OU-BA-OOP6-2020/018539-008/GBA zo dňa 28.05.2020
z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcom p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Správna žaloba a predmet prieskumu

1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 06.08.2020 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) sa A. B. C., H., A. G. B., H. a H. B. ako žalobcovia v rade 1/ až 3/ (žalobca 3/ H. B.

sa v priebehu konania dostal do procesného postavenia ďalšieho účastníka konania
v rade 8/ z dôvodu späťvzatia žaloby) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
OU-BA-OOP6-2020/018539-008/GBA zo dňa 28.05.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení
s rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj „prvostupňový orgán“) č.OU-BA-PLO/2020/009164-036/MAG zo dňa 17.03.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
žalovaný vo veci nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom, uplatneného dňa 27.04.2004 právnymi
predchodcamižalobcov1/až3/nazákladezákonač.503/2003Z.z.onavrátenívlastníctvakpozemkom

a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 503/2003 Z. z.“), ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) prvostupňové
rozhodnutie zmenil tak, že znenie výrokovej časti:

„Vzhľadomnaskutočnosť,žepozemkysúvovlastníctveprávnickýchosôb,ktoréniesúpovinnouosobou
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nie je možné vydať,
a preto sa oprávneným osobám priznáva právo na náhradu k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. I.
(pôvodne k. ú. F.)
PK vl. č.

PK parc. č.
druh pozemku
výmera (m2)
Podiel pôvodného vlastníka
XXXX

XXXXX
I.
XXXX
X/X
XXX

XXXXX
I.
XXX
X/X
XXX

XXXXX
A.
XXXX
X/X
XXX

XXXXX
J.
XXX
X/X
XXXX

XXXXX
I.
XXXX
X/X.“

nahradil nasledovným znením:
„Vzhľadomnaskutočnosť,žepozemkysúvovlastníctveprávnickýchosôb,ktoréniesúpovinnouosobou
podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z., pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) a § 6 ods. 9 písm. a)
zákona č. 503/2003 Z. z. nie je možné vydať, a preto sa oprávneným osobám priznáva právo na náhradu
k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. I. (pôvodne k. ú. F.)

PK vl. č.
PK parc. č.
druh pozemku
výmera (m2)
Podiel pôvodného vlastníka

XXXX
XXXXX
I.
XXXXX/X
XXX
XXXXX

I.
XXX
X/X
XXX
XXXXX

A.
XXXX
X/X
XXX
XXXXX
J.

XXX
X/X
XXXX
XXXXX
I.

XXXX
X/X.“

Zároveň vyslovil, že ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia zostávajú nezmenené, odvolanie
sa zamieta a prvostupňové rozhodnutie sa potvrdzuje.

2. Prvostupňovým rozhodnutím Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor vyslovil, že
žalobcovia 1/ až 3/ sú v podieloch 1 k celku, 1 k celku a 1 k celku dedičmi po oprávnených osobách
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. o) zákona č.
503/2003 Z. z., nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu

v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu, a vzhľadom na skutočnosť, že pozemky sú
vo vlastníctve právnických osôb, ktoré nie sú povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.
z., pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nie je možné vydať, a preto sa oprávneným osobám priznáva
právo na náhradu k pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. I. (pôvodne k. ú. F.):
PK vl. č.

PK parc. č.
druh pozemku
výmera (m2)
Podiel pôvodného vlastníka
XXXX

XXXXX
I.
XXXX
K. C. X/X
XXX

XXXXX
I.
XXX

XXX

XXXXX
A.
XXXX

XXX

XXXXX
J.
XXXXXXX
XXXXX
I.

XXXX

Zároveň prvostupňový orgán vyslovil, že „Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. sa oprávnenej osobe
prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite,
v akej boli jej pôvodné pozemky, a to

a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo
v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,
b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo
c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba
súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.

Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.
Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru
nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 Eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.“

3. Žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej spolu len „žalobcovia“) v správnej žalobe uplatnili žalobné dôvody podľa
§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietali, že tak napadnuté rozhodnutie,
ako i prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), je nezákonné z dôvodu,

že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie
veci,skutkovýstav,ktorýbolzákladomnapadnutéhorozhodnutia,jevrozporesadministratívnymispismi
alebo v nich nemá oporu, a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

4. V bližšom odôvodnení správnej žaloby uviedli, že preskúmavanými rozhodnutiami boli porušené ich
práva,pretoženebolisplnenépodmienkynato,abyimčasťpozemkovnebolomožnévydať,resp.priznať
k nim vlastnícke právo. Žalovaný v tomto smere nesprávne zistil skutkový stav, nesprávne vyhodnotil
rozhodujúce právne otázky, nevysporiadal sa s argumentami žalobcov a bez relevantného právneho

dôvodu neposkytol ochranu ich právam. Predmetné pozemky podľa žalobcov nie sú reálne zastavané,
sú neupravené a nachádza sa na nich len trávnatá plocha, resp. niektoré z nich sú miestami pokryté
len betónovými panelmi a sú spevnené. Betónové panely sa však bez väčších ťažkostí dajú odstrániť
alebo premiestniť. Vzhľadom na značnú výmeru pozemkov taktiež nič nebráni ich poľnohospodárskemu
využitiu, pričom nie je rozhodujúce účelové určenie pozemkov podľa územnoplánovacej dokumentácie.

5. V ďalšej časti svojej argumentácie žalobcovia namietali zmätočnosť preskúmavaných rozhodnutí vo
vzťahu k pozemku KNC parc. č. XXXXX/XXX, ktorý vznikol odčlenením od pozemku parc. č. XXXXX/
X, a nachádza sa v značnej vzdialenosti od dotknutých (uplatnených) pozemkov. Stavebné povolenia,
a teda prístavby, ktoré sa majú realizovať, sa nachádzajú práve na tomto pozemku, čo však žalovaný

nevzal do úvahy. Podľa žalobcov dotknuté pozemky je možné reálne odčleniť ako novovzniknuté parcely
od pozemku parc. č. XXXXX/X na základe geometrického plánu, preto akékoľvek stavby, ktoré sa
na tomto pozemku nachádzajú, nemôžu automaticky predstavovať prekážku vydania. Zastavanosť
ako hmotnoprávna prekážka v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. musí byť podľa
žalobcov daná jednak reálnym zastavaním danej nehnuteľnosti a tiež nemožnosťou odčlenenia. Podľa

gramatického výkladu pojmu „zastavaný pozemok“ je zrejmé, že ide len o tú časť pozemku, ktorá sa
nachádza pod stavbou, ktorá na ňom skutočne stojí. Nejde teda o celý pozemok, na ktorom je stavba
zriadená. Z dikcie označeného ustanovenia nevyplýva, že vydaniu pozemku bráni každá stavba, ale len
tá, ktorá bola zriadená po prechode alebo prevode pozemku do vlastníctva štátu alebo inej právnickej
osoby, bola začatá pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z. z. a súčasne do dvoch rokov po vydaní

stavebného povolenia, a bráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku. Žalobcovia ďalej
konštatovali,žeprávovecnéhobremenanapozemkuparc.č.XXXXX/XXXspočívajúcevprávevýstavby
elektroenergetickej stavby a oplotenie areálu taktiež nemožno považovať za dôvod zastavanosti, pre
ktorú konkrétny pozemok nie je možné vydať.6. Žalobcovia namietali i odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný stotožnil
s názorom, že za zastavaný možno považovať len reálne zastavaný pozemok. Z tohto konštatovania

podľa nich jasne nevyplýva, ktoré pozemky mal žalovaný na mysli a či sa táto skutočnosť týka pozemkov,
ktoré sú predmetom tohto konania. Za nesprávny postup rozhodujúcich orgánov označili poukaz na
územný plán a urbanistickú štúdiu, keďže územný plán žiadnym spôsobom neoznačuje dotknuté
pozemky ako určené na výstavbu verejnoprospešných stavieb a urbanistická štúdia nie je záväzným
dokumentom. Podľa názoru žalobcov v tomto smere neboli zabezpečené relevantné podklady pre

rozhodnutie vo veci. Taktiež vyjadrili názor, že parkoviská nie sú považované za verejnoprospešnú
stavbu.

7. Za pochybenie v administratívnom konaní žalobcovia označili aj značné prieťahy, ku ktorým od
uplatnenia reštitučného nároku došlo, a vyjadrili názor, že akékoľvek stavby, ktoré sa realizovali niekoľko
rokov po dátume podania žiadosti, nemôžu byť na ujmu žalobcom a predstavovať prekážku vydania

pozemkov. Dotknuté subjekty mali vedomosť, že pozemky sú predmetom reštitučného konania, a až
do jeho ukončenia nemali uskutočňovať žiadne úkony, ktoré by navráteniu vlastníctva mohli brániť.
Zdĺhavosť reštitučného konania nemôže byť na škodu žalobcom ako oprávneným osobám. Zdôraznili
i aplikáciu doktríny legitímneho očakávania, predvídateľnosti rozhodnutí, zásadu rovnosti, princípy
materiálneho právneho štátu a zásadu, že právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti.

8. Vzhľadom na uvedené navrhli, aby súd zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil
prvostupňovémuorgánuďalšiekonanie.Kžalobepriložilipočetnéprílohynapreukázaniesvojichtvrdení.

II.

Priebeh administratívneho konania

9. Dňa 27.04.2004 si žiadosťou podanou na Obvodnom Pozemkovom úrade v Bratislave A. B. C., D.
a I. B. uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom (reštitučný nárok) po pôvodnom vlastníkovi
K. C. (ďalej aj „právni predchodcovia žalobcov“), ktorý predmetné pozemky, špecifikované v žiadosti,

nadobudol na základe tzv. prídelu (Výmer o vlastníctve pôdy zo dňa 27.01.1949 vydaný Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy).

10. Dňa XX.XX.XXXX zomrela I. B. a jej dedičmi sa stali žalobca 2/ a žalobca 3/, každý v 1.

11. Po vykonaní potrebných úkonov v predmetnej administratívnej veci a zistení skutkového stavu
prvostupňový orgán v poradí prvým rozhodnutím č. OU-BA-PLO/2018/088080-MAG zo dňa 17.06.2019
priznal právo na náhradu za žiadosťou špecifikované pozemky v k. ú. I..

12. Na základe odvolania žalovaný ako odvolací orgán vydal rozhodnutie č. OU-BA-

OOP6-2019/098318-005/GBA zo dňa 14.10.2019, ktorým sčasti (vo vzťahu k vymedzeným pozemkom)
zrušil v poradí prvé rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a sčasti toto
rozhodnutie potvrdil. Dôvodom zrušenia bola neúplnosť zistenia skutkového stavu a potreba vysporiadať
sa s obsahom § 6 ods. 9 zákona č. 503/2003 Z. z. vo vzťahu k niektorým pozemkom.

13. V poradí druhým rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 17.03.2020 (ktoré je predmetom
prieskumu v tomto súdnom konaní ako prvostupňové rozhodnutie) bolo právo na náhradu
k špecifikovaným pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. I. priznané.

Prvostupňový orgán odôvodnil svoje rozhodnutie po opätovnom posúdení skutkového stavu s tým, že

zvýraznil účel reštitučného konania. Konštatoval, že z morálneho hľadiska žiadatelia po
pôvodných vlastníkoch by nemali právny nárok, nakoľko prídelca prestal vykonávať poľnohospodársku
činnosť a zamestnal sa, avšak právne vlastníctvo zostalo zachované, formálne prešlo na štát, ktorý
s ním disponoval ako s vlastným a využil ho na výstavbu zdravotníckych zariadení. Prvostupňový orgán
poukázal na to, že podľa platného územného plánu je to zóna zastavaná zdravotníckymi zariadeniami

celoštátneho významu a táto pôda nie je vhodná na poľnohospodársku činnosť. Zmyslom zákona č.
503/2003 Z. z. je navrátenie vlastníctva k pozemkom na poľnohospodárske účely. Prvostupňový orgán
zobral do úvahy aj celoštátny význam zdravotníckych zariadení postavených na uvedených pozemkoch,
ako aj ďalší rozvoj týchto zariadení. Vo vzťahu k pozemku parc. č. XXXXX prvostupňový orgán zistil, žepozemok je v areáli ďalšieho účastníka 2/ za oplotením a je určený na ďalší rozvoj, teda nie je možné
ho vydať.

14. Na základe odvolania žalobcov žalovaný ako odvolací orgán vydal napadnuté rozhodnutie,
ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti týkajúcej sa vymedzenia prekážok vydania pozemkov,
konkrétne okrem § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. žalovaný doplnil aj dôvod podľa § 6
ods. 9 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že skutkový stav
veci bol spoľahlivo zistený a prvostupňové rozhodnutie bolo náležite odôvodnené, avšak prvostupňový

orgán opomenul uviesť vo výroku rozhodnutia poukaz na § 6 ods. 9 písm. a) zákona č. 503/2003
Z. z., hoci podľa názoru žalovaného je aplikácia tohto ustanovenia zrejmá. Žalovaný konštatoval, že:
„Podstatou námietok odvolateľov je posúdenie zastavanosti predmetných pozemkov a akceptovanie
plánovanej výstavby a s tým súvisiacich podkladov zo strany prvostupňového orgánu, a to i napriek
tomu, že boli vydané po uplatnení predmetného reštitučného nároku. Na margo namietaného udávame,
že odvolací orgán sa stotožňuje s odvolateľmi v tej časti, že za zastavaný pozemok možno považovať

reálne zastavaný pozemok, avšak súčasne upozorňujeme, že zastavanosť nie je jedinou prekážkou
vydania v preskúmavanej veci. Ďalším dôvodom nevydania je umiestnenie verejnoprospešnej stavby
na predmetných pozemkoch.“ Ďalej konštatoval, že plánovaná výstavba na celých uplatnených
pozemkovoknižných parcelách má verejnoprospešný charakter, preto nie je možné priznať vlastnícke
právo pôvodným vlastníkom, pričom verejnoprospešnosť je črtou, na ktorú je nevyhnutné prihliadať.

Okamihnadobudnutiatejtočrtypovažovalžalovanýzairelevantný.Vovzťahukplánovanémuparkovisku
dodal, že ide o súčasť zdravotníckeho komplexu celoštátnej úrovne.

III.
Priebeh konania pred súdom

15. Po podaní správnej žaloby dňa 06.08.2020 boli krajským súdom vykonané prvotné procesné úkony
vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok na vydanie rozhodnutia, vrátane vyrubenia
súdneho poplatku a úkonov podľa § 105 a nasl. SSP.

16. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa vyjadril ďalší účastník konania v rade
7/ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava podaním doručeným krajskému súdu 22.01.2021,
v ktorom zotrval na všetkých svojich vyjadreniach v rámci administratívneho konania. Rozhodnutie
ponechal na uvážení súdu, avšak zdôraznil, že nie je povinnou osobou a napadnuté rozhodnutie sa
netýka jeho práv a povinností.

17. Ďalší účastník konania v rade 2/ Národný onkologický ústav v Bratislave sa vyjadril podaním
doručeným krajskému súdu dňa 27.01.2021. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie bolo
vydané v súlade s právnymi predpismi a vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, bolo
náležite odôvodnené a je v súlade so zákonom. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že vydanie

pozemkov nie je možné z dôvodu verejnoprospešných stavieb, resp. plánovanej výstavby, slúžiacej
na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti, a zotrval na svojich predchádzajúcich
stanoviskách a vyjadreniach podaných v rámci administratívneho konania.

18. Ďalší účastník konania v rade 6/, spoločnosť BIONT, a.s., zastúpený právnym zástupcom, sa vyjadril

podaním doručeným krajskému súdu 27.01.2021. Uviedol, že v danej veci nie je povinnou osobou,
preto sa s napadnutým rozhodnutím stotožnil v oboch jeho dôvodoch podľa § 6 zákona č. 503/2003 Z.
z., pričom zdôraznil výlučné vlastníctvo jedného z dotknutých pozemkov. Mal za to, že neboli splnené
podmienky na vydanie predmetných nehnuteľností a zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
Žalobné dôvody považoval za irelevantné a žalobu navrhol zamietnuť s tým, že mu bude priznaná

náhrada trov konania.

19. Ďalší účastník v rade 3/ Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. sa k veci vyjadril podaním
doručeným 28.01.2021, v ktorom zrekapituloval skutkový stav v danej veci a uzavrel, že napadnuté
rozhodnutie bolo vydané na základe dokazovania vykonaného na základe správneho procesného

postupu v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov a správne orgány oboch stupňov vyvodili vo veci správne právne závery. Navrhol zamietnutie
žaloby.20. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu 09.02.2021. Zopakoval priebeh
administratívneho konania, poukázal na vykonané procesné úkony a zistený skutkový stav a uzavrel, že
vec dôsledne prešetril, žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového

stavu, je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Žalobcovia neuviedli žiadne relevantné a právne
významné skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný v odvolacom konaní nevysporiadal, preto navrhol, aby
súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobcovia k vyjadreniam žalovaného a ďalších účastníkov konania podali repliku, doručenú

krajskému súdu 16.03.2021. So skutočnosťami uvádzanými vo vyjadreniach sa nestotožnili a v plnom
rozsahu sa pridržali svojej žalobnej argumentácie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného i prvostupňové
rozhodnutie označili za nesprávne a nezákonné, zmätočné, nezrozumiteľné a odporujúce výrokovej
časti rozhodnutia. Poukázali na § 6 ods. 9 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré je na danú vec
neaplikovateľné, pretože sa týka náhrad za nevydané pozemky, nie však prekážok vydania pozemkov.
Opakovane zdôraznili, že existencia verejnoprospešnej výstavby nebola v konaní nijako preukázaná,

rovnako tak zastavanosť predmetných pozemkov, a v konaní bol porušený princíp právnej istoty. Podľa
územnoplánovacej dokumentácie na sporných pozemkoch navyše nemá byť žiadna verejnoprospešná
stavba. Žalobcovia zotrvali na žalobnom petite vrátane priznania plnej náhrady trov konania.

22. Dňa 06.04.2021 bolo krajskému súdu doručené späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v rade 3/

a vypovedanie plnej moci spoločnému právnemu zástupcovi. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia 1/ a 2/
na výzvu súdu oznámili, že na podanej žalobe naďalej trvajú, žalobca 3/ sa v dôsledku existencie
nerozlučného procesného spoločenstva na strane žalobcov dostal do procesnej pozície ďalšieho
účastníka konania (v rade 8/), teda súd vo vzťahu k nemu konanie nezastavil.

23. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 23.07.2021 bola žaloba doplnená o ďalšie listinné
podklady (geometrické plány).

24. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal

od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako
došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie
do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal.

25. K podaným vyjadreniam sa vyjadril aj ďalší účastník v rade 5/ Rímskokatolícka cirkev, Bratislavská
arcidiecéza podaním doručeným správnemu súdu 01.02.2024, v ktorom sa pridržal svojich doterajších
vyjadrení a napadnuté rozhodnutie označil za vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

26. Ďalší účastník konania 6/ BIONT, a.s. podal vyjadrenie prostredníctvom právneho zástupcu dňa
01.02.2024,pričomzotrvalnasvojichpredchádzajúcichvyjadreniachauviedol,ženepovažujezaúčelné
a hospodárne uvádzať v danej právnej veci ďalšiu argumentáciu.

27.Ďalšíúčastníkkonaniavrade3/Národnýústavsrdcovýchacievnychchorôb,a.s.reagovalnarepliku

žalobcov podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.02.2024. Zotrval na svojich predchádzajúcich
vyjadreniach a zopakoval, že dotknuté pozemky sú zaradené medzi stabilizované územia a sú určené
na doplnenie a modernizáciu nárokov zdravotníckych zariadení.

28. Všetky vyjadrenia boli zaslané ostatným účastníkom konania.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava

29. Správny súd v Bratislave ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3

ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 9, § 10, § 13 ods. 1 SSP,
konajúc v zmysle prechodného ustanovenia § 493e SSP podľa Správneho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou
osobou, smerovala proti orgánu, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 178 ods. 1, § 180ods. 1, § 181 ods. 1 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP),
po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP a oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu a administratívneho spisu žalovaného a prvostupňového orgánu, viazaný skutkovým stavom

zisteným orgánom verejnej správy, ako i rozsahom a dôvodmi žaloby (bez zistenia zákonných výnimiek),
zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy [§ 119, § 134 ods. 1, ods.
2 písm. a), písm. b), § 135 ods. 1 SSP], rozhodol za splnenia procesných podmienok bez nariadenia
verejného pojednávania (§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.“

31. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve
preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov

verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov
verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

32. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach
o správnych žalobách.“

33. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.“

34. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal

žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

35. Podľa § 169 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a
zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s

plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“

36. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými bolo
vyslovené, že žalobcovia spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z., avšak

pozemky (identifikované vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia) nie je možné im vydať z dôvodov
podľa § 6 ods. 1 písm. d), ods. 9 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. a s poukazom na § 4 ods. 1 zákona
č. 503/2003 Z. z., preto im bolo priznané právo na náhradu za predmetné pozemky.

37. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. „Tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,
ktoré tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.“
38. Podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. „Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k
pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu.“

39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. „Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo
právo správy, a poľnohospodárske družstvá.“40. Podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z. z.
„(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004

na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
(2) Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
(3) Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

(4) Ak je to nevyhnutne potrebné, môže obvodný pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť k pozemku,
ku ktorému navracia vlastníctvo, vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného
prostredia alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.“

41. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.
„(1) Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak

a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1),
b) na pozemku sa nachádza cintorín,
c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo tvorí
koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd,

d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný,
e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum
zamerané na záchranu a zachovanie genefondu, šľachtiteľská plocha na šľachtenie nových druhov a
odrôd rastlín alebo les určený na lesný výskum,
f) na pozemku sú telovýchovné zariadenia a športové zariadenia, alebo

g) pozemok je podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na
vyvlastnenie vo verejnom záujme,
h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.“

42. Podľa § 6 ods. 9 zákona č. 503/2003 Z. z.

„Slovenský pozemkový fond alebo správca neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok,
ku ktorému nemožno navrátiť vlastníctvo podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže
poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý
a) je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej

stavby,
b) možno vo verejnom záujme vyvlastniť,
c) je určený na umiestnenie priemyselného parku,
d) je súčasťou podnikového pozemku,
e) bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných

predpisov.“

43. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“

44. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné postupovať v
konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa
konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa
vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a

iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“

45. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku „Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a

použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“46. Podľa § 46 Správneho poriadku „Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.“

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“

48. Žalobca v správnej žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e),
písm. f), písm. g) SSP. Správny súd sa v prvom rade zameral na preskúmanie existencie žalobného
dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (ktorý je predpokladom pre riadne posúdenie ďalších žalobných
dôvodov) a dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď svoje rozhodnutie
zaťažil vadou nepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ktorá má za následok zmätočnosť

rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

49. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť rozhodnutie
vydané v ktoromkoľvek administratívnom konaní zaťažené, pretože táto vada nielenže znemožňuje
zistiť účastníkom konania dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie vydané, a následné uplatnenie možnosti

sa proti nemu brániť, ale znemožňuje i prieskum takéhoto rozhodnutia správnym súdom a porušuje
princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníkov daného konania. Za nepreskúmateľné sa
považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo protirečivé, a rozhodnutie,
ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné jednoznačne zistiť dôvody,
ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri formovaní záverov v ňom

vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) sa v rámci svojej
rozhodovacej praxe už vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej správy, keď vyslovil, že je
potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a
úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie
zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke

náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného
správneho orgánu....Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,
ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené
zákonom. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného
rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim

vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov v kasačnej sťažnosti, napr. vo
vzťahu k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní...) a ani súdu neprislúcha spôsobom
presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať
svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup
a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec

preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende
vymedzenej zákonom...“ (rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo
v tejto súvislosti judikované, že „Za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať
rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho vydal...“ (R 3/2014).

50. Správny súd po preskúmaní veci konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného
nie je možné považovať za postačujúce, a to nielen s ohľadom na zachovanie procesných práv
účastníkov administratívneho (správneho) konania, medzi ktoré patrí aj právo dozvedieť sa dôvody
napadnutého rozhodnutia a mať možnosť sa proti nemu procesne brániť, resp. argumentovať vo svoj
prospech, ktoré právo im takýmto odôvodnením bolo odňaté, ale najmä s ohľadom na právne následky

napadnutého rozhodnutia. Právnymi následkami napadnutého rozhodnutia sa totiž žalobcom de facto
odníma právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom, na ktoré majú ako právni nástupcovia na
základe nadobudnutého prídelu právny nárok s poukazom na splnenie podmienok podľa § 3 ods.
1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. Napadnutým rozhodnutím tak žalovaný negatívnym spôsobom
zasiahol do sféry vlastníckeho práva žalobcov, ktoré je jedným zo základných ľudských práv chránených

nielen Ústavou Slovenskej republiky, ale aj medzinárodnými dohovormi. Správny súd v súvislosti s tzv.
reštitučnými nárokmi dáva do pozornosti, že účelom reštitučného konania je zmierňovanie majetkových
krívd, ku ktorým dochádzalo v období nedemokratických štátnych režimov odňatím vlastníckeho práva,
prináležiaceho konkrétnym právnickým a fyzickým osobám, bez právneho dôvodu, resp. bez primeranejnáhrady, a účelom reštitúcií (z lat. restitutio – nahradiť, obnoviť) bolo predovšetkým obnoviť pôvodný
stav. V tejto súvislosti bolo judikované, že „Orgány verejnej moci, ale aj všeobecné súdy pri úprave
majetkových krívd musia vziať do úvahy argumenty o konaniach, ktoré boli založené na zásadách

protirečiacich materiálnej ochrane práv a slobôd a ich výsledkom bola spáchaná krivda...“ (Zb. Us.
52/2010). „Reštitučné zákony majú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k
čiastočnému zmierneniu následkov mnohých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní
všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Riadiacim princípom v týchto konaniach
sú zásady materiálneho právneho štátu...“ (Zb. Ús. 29/2010). „Je prirodzenou požiadavkou kladenou

na všeobecné súdy a iné orgány verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokoch oprávnených
osôb, aby, riadiac sa zásadami materiálneho právneho štátu, pristupovali k interpretácii reštitučných
zákonov s určitou veľkorysosťou a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky
vtedajšej legislatívy, najmä však často sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov
pri uplatňovaní moci a zásahy štátnych orgánov z obdobia neslobody namierené proti ľudským
právam a slobodám. Rozhodne však pri dôslednej individualizácii každého prípadu nemožno uvedené

nedostatky pričítať na vrub oprávnenej osoby...“ (Zb. Us. 25/2015). Takýto zásadný zásah do práv
fyzických osôb, ktorým rozhodnutie o nevydaní pozemkov v rámci reštitučného konania nepochybne je,
preto odôvodňuje zvýšené požiadavky na zrozumiteľnosť, presvedčivosť a dostatočnú argumentačnú
vybavenosť vydaného rozhodnutia, ktoré musí dávať odpovede na všetky nastolené skutkové a právne
otázky v danej veci, pričom výrok a odôvodnenie rozhodnutia musia navzájom korešpondovať.

51. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné, nezrozumiteľné
a nedostatočne odôvodnené, a to z nasledujúcich dôvodov:

52. Žalovaný v rámci odvolacieho konania zmenil rozhodnutie prvostupňového orgánu tak, že do

výrokovej časti vložil ustanovenie § 6 ods. 9 písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z. ako dôvod
nemožnosti vydať pozemky, ktoré boli predmetom reštitučného konania. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia však nie je zrejmé, čo bolo dôvodom pre použitie tohto ustanovenia v danej veci,
keďže toto ustanovenie sa týka prekážok poskytovania náhrad za pozemky, nie prekážok vydania
pozemkov, a správny orgán sa s touto otázkou v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal.

Žalovaný nevysvetlil dôvod aplikácie predmetného ustanovenia a nezaoberal sa ani tým, či skutkový
stav v danej veci tejto aplikácii nebráni. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa potom [v rozpore
s výrokovou časťou rozhodnutia, ktorá odkazuje práve na § 6 ods. 9 písm. a) zákona č. 503/2003
Z. z.] zaoberal prekážkami navrátenia pozemkov upravených v § 6 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.
(nie prekážkami poskytnutia náhrad za pozemky). Takýmto postupom žalovaný zapríčinil zmätočnosť

napadnutého rozhodnutia, ktoré sa stalo nezrozumiteľným a vnútorne rozporným pre absenciu korelácie
medzi jeho výrokom a odôvodnením, a stalo sa nedostatočne odôvodneným vo vzťahu k aplikácii
konkrétnych ustanovení právnej normy na daný skutkový stav, čo bude potrebné v ďalšom konaní
odstrániť. Správny súd sa v tejto súvislosti nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia vyplýva aplikácia ustanovenia § 6 ods. 9 písm. a) zákona č. 503/2003

Z. z. a prvostupňový orgán len opomenul toto ustanovenie uviesť vo výroku svojho rozhodnutia.
Takéto tvrdenie podľa názoru správneho súdu nemá oporu v reálnom stave veci, v dôsledku čoho sa
v tejto časti napadnuté rozhodnutie žalovaného javí ako prekvapivé. Tzv. prekvapivosť rozhodnutia
správneho orgánu predstavuje podstatné prekročenie argumentačného rámca prvostupňového konania
a jej existencia sa posudzuje v nadväznosti na odňatie možnosti účastníka konania brániť sa proti

dôvodom rozhodnutia v inštančnom postupe, resp. na nemožnosť brániť sa proti dôvodom rozhodnutia
riadnym opravným prostriedkom (s výnimkou námietok uplatnených až v odvolacom konaní), ktorá je
v rozpore s požiadavkou kladenou na predvídateľnosť rozhodnutí a dochádza ním k porušeniu práv
účastníkov konania.

53. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia inter alia konštatoval, že „...odvolací orgán sa
stotožňuje s odvolateľmi v tej časti, že za zastavaný pozemok možno považovať reálne zastavaný
pozemok...“, toto obmedzené konštatovanie však bližšie nevysvetlil žiadnou skutkovou ani právnou
úvahou a nezaoberal sa súvisiacimi námietkami žalobcov uplatnenými v odvolacom konaní. Odvolanie
žalobcovpodanéprotiprvostupňovémurozhodnutiu(datované07.04.2020)pritompredstavujerozsiahlu

a komplexnú skutkovú a právnu argumentáciu, ktorej ťažiskom je práve polemika s existenciou reálnej
zastavanosti reštitučných pozemkov ako podstatného dôvodu pre ich nevydanie podľa § 6 ods. 1
písm. a) zákona č. 503/2003 Z. z., na ktorom boli založené závery prvostupňového orgánu. Je vážnym
prehreškom proti právam účastníka správneho konania a zákonnosti rozhodnutia vo vzťahu k jehozákladným náležitostiam, ak správny orgán nereflektuje na zásadné námietky uplatnené v rámci
opravných prostriedkov, ktorých účelom je náprava nedostatkov konania prvostupňového. Správny
súd považuje za zvlášť potrebné, aby sa odvolací orgán vyjadril a vysporiadal sa so všetkými

podstatnými námietkami, ktoré predstavujú obranu žalobcov v odvolacom konaní, v opačnom prípade
je podanie riadneho opravného prostriedku len prázdnym gestom, nie reálnym naplnením procesných
práv účastníka konania, čo je neprípustné. Navyše, žalovaný v súvislosti s uvedeným konštatovaním
nevysvetlil, či mienil uznať námietky žalobcov za opodstatnené, a ak áno, ktorých konkrétnych bodov
odvolacej argumentácie sa to týka, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym reštitučným pozemkom, ako

v tejto súvislosti vyhodnotil skutkový stav danej veci (keďže prvostupňový správny orgán vec posúdil
inak), ani aký má táto skutočnosť vplyv na celkový výsledok reštitučného konania. Žalovaný sa
nevysporiadal so zákonnými znakmi a podmienkami ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č.
503/2003 Z. z. a ich aplikáciou na skutkový stav v danej veci, hoci odvolacia argumentácia žalobcov
naznačuje určité nezrovnalosti v právnych (správny výklad použitých ustanovení) i v skutkových
záveroch prvostupňového orgánu (stavebné povolenia mali byť vydané na iné pozemky, str. 4 a nasl.

odvolania).Taktiež nebola reflektovaná judikatúra, ktorou žalobcovia argumentovali a ktorá svedčí
v prospech ich argumentácie. Žalobcovia tak nedostali odpoveď na zásadné otázky týkajúce sa ich
právneho nároku.

54. Žalovaný a ani prvostupňový orgán sa nevysporiadali a absolútne opomenuli vysvetliť i aplikáciu

ustanovenia§4ods.1zákonač.503/2003Z.z.nadanúvec,ktoréustanoveniemalobyťvzmyslevýroku
napadnutého rozhodnutia (i prvostupňového rozhodnutia) ďalším dôvodom pre nevydanie pozemkov.
V tejto súvislosti sa rozhodujúce orgány nezaoberali ani skutkovými okolnosťami, ktoré k použitiu tohto
ustanovenia viedli, v napadnutom rozhodnutí tak absentujú odpovede na základnú otázku v danom
konaní, teda prečo pozemky neboli vydané. Správny súd zastáva názor, že požiadavky, ktoré sú vo

všeobecnosti kladené na odôvodňovanie rozhodnutí a zachovanie práva na spravodlivé konanie, sú
aplikovateľné aj na rozhodnutia správnych orgánov v tom smere, že i účastníci správneho konania majú
právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a
právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné) argumenty jednotlivých strán. Nie je
pritom potrebné dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (m. m. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 76/07, I. ÚS
241/07, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach L. proti M., L. F. proti Španielsku,
Georgiadis proti Grécku, etc.).

55. Rezultujúc uvedené bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní najmä:
- v odôvodnení novo vydaného rozhodnutia sa dôsledne vysporiadať so všetkými nastolenými otázkami
tak, ako bolo správnym súdom naznačené v predchádzajúcich bodoch rozsudku,
- vysporiadať sa so všetkými skutkovými otázkami a zabezpečenými dôkazmi danej veci, presne
vymedziť predmet reštitúcie, teda konkrétne pozemky a ich zmeny tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom

sa menilo ich označenie čo do druhu pozemkov, ich využitie či delenie, a ustáliť skutkový stav, na ktorý
sa následne bude aplikovať právna norma, a to všetko tak, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo prehľadné
a zrozumiteľné,
- dostatočne odôvodniť právnu stránku veci, dôsledne zvážiť možnosť aplikácie určitého zákonného
dôvodu nevydania pozemkov na daný skutkový stav, jednoznačne vymedziť zákonné dôvody

nemožnosti vydania pozemkov, označiť ich zákonným ustanovením vo vzťahu ku každému
nevydanému pozemku osobitne, a ku každému z nich uviesť zrozumiteľné odôvodnenie,
- vysporiadať sa so zásadnými námietkami žalobcov prezentovanými v odvolaní, najmä tými, ktoré sa
týkajú otázky zastavanosti a správnosti skutkových zistení,
- in fine vydať rozhodnutie, ktoré bude riadne odôvodnené, zrozumiteľné, reflektujúce (vlastnou

úvahou rozhodujúceho orgánu) na všetky podstatné otázky danej veci i námietky žalobcov, a zároveň
presvedčivé a konkrétne, so zreteľom na osobitosti posudzovaného prípadu.

56. Osobitne správny súd dodáva, že v ďalšom konaní bude správny orgán povinný prihliadnuť
a dôsledne sa vysporiadať so skutkovou situáciou v danej veci v kontexte s účelom zákona č. 503/2003

Z. z., ktorým je navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom, tvoriacich poľnohospodársky alebo lesný
pôdny fond, zohľadniť aktuálne druhové zaradenie pozemkov v katastrálnom operáte a posúdiť možnosti
ich ďalšieho využitia na určený účel.57. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcov správny súd uvádza nasledovné:

58. Pokiaľ ide o námietku nesprávne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f)

SSP, a zásadné pochybenia v administratívnom konaní podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd
len dodáva, že obsahom týchto námietok tak, ako ich žalobcovia vymedzili, je práve absencia odpovedí
na relevantné skutkové a právne otázky v napadnutom rozhodnutí, teda nedostatok dôvodov v tomto
smere a s tým súvisiaca nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, preto sa k týmto námietkam
ďalej nevyjadroval.

59. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobným dôvodom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa
nezaoberal, keďže jeho preskúmaniu bráni konštatovaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ktorú bude najprv potrebné odstrániť.

60. Podľa § 191 ods. 6 (veta prvá) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Právnym názorom, ktorý vyslovil

správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.“

61. Podľa § 191 ods. 6 (veta druhá) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak orgán verejnej správy
v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne
zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,

môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.“

62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v súlade so zásadou
úspechu žalobcom priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých rozhodne
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

63.Vovzťahukďalšímúčastníkomkonaniasprávnysúdnezistildôvodnapriznanienáhradytrovkonania
podľa § 169 SSP, keďže žiadnemu z nich nebola v konaní uložená povinnosť, v súvislosti s plnením
ktorej by im trovy boli vznikli, a správny súd nevzhliadol ani existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania týmto účastníkom.

64. S ohľadom na uvedené správny súd rozhodol postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, ako
je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

65. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania,
v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správnom
súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do
30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok [§ 446 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023].

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo
vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia

správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom
do 30.06.2023].V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva
(sťažnostné body),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§

57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods.
2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).