Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11Csp/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5723201998
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2023:5723201998.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/XX, D. D., právne zastúpený Mgr. Matej Balaš, advokát so sídlom Robotnícka 11591/1J,
Martin, IČO: 42 434 335 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti
právneho úkonu a zaplatenie 1.590,- Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013 je neplatná.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.590,- Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.590,- Eur od 30.06.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.06.2023 domáhal, aby súd určil, že zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500024835 zo dňa 09.05.2013 je neplatná a ďalej sa domáhal, aby
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.590,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1.590,- Eur od 30.06.2023 do zaplatenia. V dôvodoch žaloby žalobca uviedol,
že ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom dňa 09.05.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č.
8500024835. Zmluva bola uzatvorená za podmienok, že žalobca požiadal žalovaného o revolvingový
úver a žalovaný schválil revolvingový úver v úverovom limite 1.500,- Eur, ktorý bol povinný splácať

v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur vždy do 24.-tého dňa v mesiaci, pričom celková čiastka,
ktorú mal povinný – žalobca zaplatiť bola stanovená vo výške 3.375,54 Eur pri RPMN 67,08 %, ročnej
úrokovej sadzbe 70,01 %, priemernej RMPN 47,29 % a ďalej mu bola poskytnutá čiastka revolvingu
790,84 Eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť v celkovej výške 1.928,88 Eur pri predpokladanej
RMPN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročnej úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %, ročnej
úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 5,5 %. Žalovaný na základe zmluvy o úvere žalobcovi poskytol
úver len v celkovej výške 1.248,25 Eur, pretože z celkovej výšky úveru 1.500,- Eur si žalobca

stiahol jednostranné poplatky. Žalobca mal za to, že zmluva o úvere nie je zmluvou o poskytnutie
revolvingovéhoúveru,pretoženenapĺňajehopodstatnéznaky.Žalovanýnesprávneoznačildruhzmluvy.
Podľa žalobcu sa jedná o zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý klasický úver aj
keď je pomenovaná ako zmluva o revolvingovom úvere, pretože splácanie jednotlivých súm žalobcomnemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom podľa žalobcu svedčí
aj napríklad dojednanie o výške mesačnej splátky a počtu splátok. Podľa žalobcu zmluva o úvere
je typickou spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Zmluvnými

stranami sú žalovaný ako dodávateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov
nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je žalobca, teda subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca mal v danom prípade
zo vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Okrem ustanovenia § 497

a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úver ako zmluvný typ je nevyhnutné podľa
žalobcu na tento vzťah aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách ako aj ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu je
zmluva o úvere neprehľadná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca postavenie žalobcu ako spotrebiteľa,
obsahujúca viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne v čl. 8 Dohoda o poskytnutí služby
uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je v bode 8.1 uvedené: „predmetom tejto Dohody

oposkytnutíslužbyjezáväzokveriteľaposkytnúťdlžníkovinajehožiadosťaposplnenínižšieuvedených
podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp.
revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej len
úver/revolving) a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur

b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08
Eur v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.

Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje
veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty,

pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby a v bode 8.4 v znení
„odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto Dohody
o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní
žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm.

a)tejtoDohodyoposkytnutíslužby(resp.zníženejvýškeodplaty),atokudňuposkytnutiaúverudlžníkovi
podľa článku 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči

dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. znížení
výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3 zmluvných dojednaní žiadosti/
zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 žiadosti/zmluvy“.

2. Žalobca poukázal, že uvedená zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná, pretože predmetné

dojednania zvýhodňujú žalovaného ako veriteľa, ktorý si už pri vyplatení úveru žalobcovi stiahol resp.
odpočítal odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 zmluvy o úvere bez ohľadu na to, či žalobca
bude mať o takúto službu záujem alebo nie resp. bez ohľadu na to, či zo strany žalovaného dôjde
k jej poskytnutiu. Takáto služba nemala v čase poskytnutia úveru žiadne logické opodstatnenie. Výška
odplaty v zmysle čl. 8 ods. 8.1 zmluvy o úvere predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky

(mesačná splátka 80,37 Eur), teda „služba“, ktorou sa poskytuje odklad splátok na tri mesiace je akože
„vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá sa rovná takmer trojnásobnej výške týchto splátok. Mal za
to, že poskytnutie uvedenej služby mu žalovaný vnútil, keďže Dohoda o poskytnutí služby v zmysle čl.
8 zmluvy o úvere je zakomponovaná do obsahu zmluvy o úvere, je písaná drobným písmom a splýva
s ostatným obsahom zmluvy o úvere, ktorá je vyhotovená na predtlačenom formulári. Žalobca preto

zmluvu o úvere nepovažoval za individuálne dojednanú. Zároveň žalobca poukázal na to, že nemal
čas sa detailne s dokumentmi oboznámiť a vôbec nevnímal, že podpisuje nejakú Dohodu o poskytnutí
služby uzavretú podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka a nielen zmluvu o úvere, keďže úverová
zmluva predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok a Dohoda o poskytnutí služby podľa čl. 8
zmluvy o úvere je doslova jej súčasťou a on ako dlžník mohol svojim podpisom vopred pripravené

a naformulované ustanovenia len akceptovať ako celok. Ďalej uviedol, že následne kvôli osobným
a zdravotným problémom žalobca nebol schopný splácať úver, čím sa dostal do omeškania s platením
úveru. Z toho dôvodu žalovaný uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde – Stály rozhodcovský
súd Victoria Arbiter so sídlo v Žiline, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združeniezriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb
so sídlom v Žiline, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok č.k. RK-PC-1125/14-LP zo dňa 03.11.2015,
ktorým zaviazal žalobcu k zaplateniu čiastky 3.053,08 Eur, zmluvnej pokuty a príslušenstva pohľadávky

a náhrady nákladov rozhodcovského konania. V zmysle predmetného rozhodcovského rozsudku si
potom žalovaný uplatnil svoju pohľadávku v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade
Bratislava JUDr. Patriciusa Baďuru pod sp. zn. EX 1015/16. V rámci exekučného konania sociálna
poisťovňa na základe príkazu na začatie exekúcie vykonala zrážky z dôchodku žalobcu za obdobie
od 20.03.2017 do 19.02.2023 v celkovej sume 3.012,28 Eur, ktorú poukázali na účet exekútora JUDr.

Patriciusa Baďuru. Z vyššie uvedenej celkovej čiastky zrážok z dôchodku žalobcu sociálna poisťovňa
poukázala na účet exekútora v období od 30.06.2021 do 19.02.2023 celkovú sumu 1.590,- Eur.

3. Žalobca podal na Okresnom súde Martin v konaní sp. zn. 17Er/4749/2016 návrh na zastavenie
exekúcie zo dňa 20.05.2021 podanom z dôvodu, že exekúcia je vykonávaná na základe materiálne
nevykonateľného exekučného titulu – rozhodcovského súdu vydaného súkromnoprávnym orgánom

bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje platne uzavretá rozhodcovská doložka, nakoľko ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú si žalobca osobitne nevyjednal, a táto ho nútila podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu. Okresný súd Martin uznesením sp. zn. 17Er/4749/2016 zo dňa 06.09.2022
rozhodol tak, že predmetnú exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovská zmluva č. 8500024835
zo dňa 09.05.2013 (uzatvorená medzi stranami sporu popri zmluve o úvere) obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/16/2022 zo dňa
12.01.2023.

4. Zmluva o úvere bola dojednaná medzi dodávateľom a spotrebiteľom prostredníctvom tlačiva –
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, a teda podľa žalobcu
sa jedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a tak
zmluvou o úvere bol medzi stranami sporu založený spotrebiteľský občianskoprávny vzťah. Pretože sa
jedná o spotrebiteľský vzťah, nemožno obísť ani ustanovenia verejnoprávneho predpisu slúžiaceho na

ochranu spotrebiteľa a obsahujúceho kogentné ustanovenia, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že
náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka sú následne vymenované v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,

pričom podľa § 11 ods. 1 tohto zákona nedodržaním niektorých z nich má za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Ďalej poukázal na ustanovenia § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch,
§ 39 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 09.05.2013
ako aj § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 09.05.2013. Žalobca má za to, že zmluva
o úvere obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa žalobcu celková praktika žalovaného

pri uzatváraní zmlúv a dohôd je v rozpore s dobrými mravmi a ide o nekalú praktiku resp. klamlivé
konanie v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zmluva o úvere je
neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na čl. 8 zmluvy,
ktorý je jedným z príkladov nekalej praktiky žalovaného, keď spotrebiteľ je povinný dojednanú odplatu
za služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije alebo nie. V ďalšom žalobca

namietal aj tú skutočnosť, že zmluva síce obsahuje údaje o RPMN, no nie v skutočnej reálnej výške,
keďže nezohľadňuje odmenu žalovaného v zmysle Dohody o poskytovaní služieb. Úverová zmluva je
podľa neho formulárovou zmluvou, jej obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol nejako ovplyvniť, a preto
ju nemožno považovať za individuálne dojednanú, pričom dojednania v nej sú zjavne v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť. Rovnako tak údaj o celkovej výške úveru uvedený

v zmluve nepovažuje žalobca za správny a taký, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z.z. Celkovú sumu, ktorú žalobca reálne dostal od žalovaného k dispozícii činila
v skutočnosti len 1.284,25 Eur a nie sumu 1.500,- Eur uvedenú v zmluve o úvere, pričom zo sumy
1.500,- Eur žalovaný odpočítal odplatu v zmysle čl. 8 bod 8.1 zmluvy vo výške 215,75 Eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že žalovaný poskytol žalobcovi reálne sumu 1.284,25 Eur a žalobca uhradil žalovanému

celkovo sumu 3.334,84 Eur, žalobca tak reálne zaplatil o 2.050,59 Eur viac ako mu žalovaný poskytol.
Keďže žalobca v období od 30.06.2021 do 19.02.2023 zaplatil žalobcovi celkovo sumu vo výške 1.590,-
Eur s poukazom na tú skutočnosť, že zmluva o úvere je neplatná, žiadal žalobca o úhradu celkovej
sumy spolu s úrokom z omeškania. K žalobe pripojil kópiu zmluvy o úvere zo dňa 09.05.2013, kópiukarty klienta, list sociálnej poisťovne zo dňa 16.03.2023 a zo dňa 06.04.2023 ako aj rozhodnutie Centra
právnej pomoci o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci až do právoplatného skončenia veci

5. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 01.08.2023, kedy poprel tvrdenia
žalobcu. Pojem revolving a spôsob jeho čerpania nie je podľa slov žalovaného žiadnym právnym
predpisom definovaný, to znamená, vyplýva to aj z bežnej obchodnej praxe, že revolvingový úver
a jeho čerpanie má rôznu podobu. Ide o opakovaný alebo obnovovaný úver. Po splatení prvého (alebo
každého ďalšieho) môže dôjsť k čerpaniu nového úveru. Tvrdenie žalobcu, že revolvingový úver mal

znamenať automatické navyšovanie úverového rámca je síce jedným z možných typov revolvingu, ale
nie jediným – jedným z príkladov je aj taká konštrukcia úverového vzťahu, kedy k poskytnutiu ďalšieho
úveru dochádza až po splatení predošlého úveru alebo jeho dohodnutej časti. Podľa žalovaného
uzavretá zmluva obsahovala jednak výšku opakovaného čerpania úverových prostriedkov ako aj
podmienky, za ktorých je možné revolving čerpať, pričom vo svojom vyjadrení žalovaný odkázal na
čl. 4 bod 4.1. zmluvných dojednaní. Ďalej žalobca podľa žalovaného v podanej žalobe v súvislosti

s tvrdeniami o revolvingu opomenul jednu podstatnú skutočnosť, a síce, že nespĺňajú zmluvne
dohodnuté podmienky pre jeho čerpanie – nesplnenie zmluvných podmienok, ktorého dôsledkom bolo
neposkytnutie revolvingu. Nie je dôvodom pre tvrdenie žalobcu o nesprávnom označení úverovej
zmluvy ako zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný v tejto súvislosti podotkol, že žalobca riadne
a včas neuhradil ani jednu splátku a do okamihu zosplatnenia nesplnil zmluvné podmienky pre vznik

nároku na vyplatenie revolvingu a ak by ich aj splnil, revolving by mu bol automaticky poskytnutý.
Ak žalobca v žalobe tvrdí, že dojednanie čl. 8 bod 8.1 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože veriteľ si účtoval zmluvnú odmenu, hoci v čase poskytnutia úveru nemala mať služba logické
opodstatnenie, tento argument žalobcu podľa žalovaného je nedôvodný, pretože v zmysle neho potom
nemá zmysel ani žiadne poistenie schopnosti splácať úver alebo predplateného balíka TV programov

či telefónnych služieb. Prípustnosť Dohody o poskytnutí služby a oddelenosť od zvyšného obsahu
zmluvy o revolvingovom úvere pritom podľa žalovaného konštatoval napr. aj Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozsudku č.k. 43CoR/5/2016-14 na str. 14 (bod 45) kde uviedol: „ k námietkam žalobcu, že
žalovaný do RPMN nezarátal sumu 168,17 Eur, ktoré náklady žalobcovi vznikli na základe Dohody
o poskytnutí služby (bod 8 zmluvy o revolvingovom úvere) odvolací súd po zhodnotení skutočností

zistených zo Zmluvy o revolvingovom úvere konštatuje, že v bode 8 zmluvy: dohoda o poskytnutí služby
je dohodnutá odplata za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške
168,17 Eur, pričom v bode 8.6 veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto Dohody o poskytnutí služby nie je
podmienok uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník vyhlásil, že túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a vyjadruje súhlas so všetkými jej

ustanoveniami. Keďže ide o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto bola tiež zahrnutá
do ročnej priemernej miery nákladov RPMN úveru. Postup žalovaného, ktorý si dohodnutú odmenu
vo výške 168,17 Eur odrátal od poskytnutého úveru vyplýva zo samotnej dohody v bode 8.1 Dohody
o poskytnutí služby. Žalobca teda s takýmto postupom súhlasil.“ Okrem uvedeného poukázal žalovaný
na podstatne inú okolnosť, ktorá v celom rozsahu podľa žalovaného vylučuje tvrdenia žalobcu, a tou

je reálne využite odkladu splatnosti splátok. Práve z tohto konania žalobcu vyplýva, že o službu
záujem mal, preto Dohodu o poskytnutí služby uzavrel a využitie dohodnutej služby reálne uvedené
skutočnosti aj potvrdzujú. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu o Dohode o poskytnutí služby aj preto,
lebo žalobca svoje tvrdenia odôvodňuje len čiastkovými výňatkami z danej dohody a neberie ju do
úvahy ako celok. Záväzok z Dohody o poskytnutí služby nevznikol a ani by sa tak nikdy nestalo,

len podpisom zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaný ďalej poukázal, že z bodu 8 ods. 8.6 Dohody
o poskytnutí služby vyplýva, „veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto Dohody o poskytnutí služby nie je
podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí
služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojim podpisom vyjadruje súhlas
so všetkými jej ustanoveniami.“ Tu poukázal žalovaný na to, že spôsob uzavretia Dohody o poskytnutí

služby po skutkovej stránke žalobca nespochybnil nielen počas predošlých 10 rokov ale ani v podanej
žalobe. Tento fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom
úvere, ale dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu
o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné napokon zdôrazňuje
aj grafické rozlíšenie Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o revolvingovom úvere.

Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že Dohoda o poskytnutí služby je na tej istej listine ako samotná
Zmluva o revolvingovom úvere resp. že bola vopred formulovaná žalovaným neznamená v zmysle
právnej úpravy automaticky ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon a že
ide o podmienku pre získanie úveru. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 upravuje „ak sú uzavretéviaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa
každá z týchto zmlúv samostatne“. Pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa
určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto

podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie
oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného
rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť v tomto prípade úverovú zmluvu za
takých podmienok ak keby podmienku akceptoval. V tejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti aj
názor prezentovaný v odbornej literatúre Štandardné zmluvy, kde ohľadne výkladu pojmu individuálne

dojednané sa uvádza, že za individuálne dojednané by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré
boli skutočne dojednané (na obsah ktorých má spotrebiteľ skutočne vplyv), ale aj tie, ktoré mohli byť
dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu (teda ktoré sa mohli stať súčasťou
vzájomných vzťahov ale ani nemuseli). Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom a jej vznik
nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu
individuálneho dojednania. Pritom žalovaný uviedol, že priemerný spotrebiteľ (v zmysle definície bodu

18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere
dobre informovaná, vnímavá a obozretná si na základe uvedených okolností je vedomá, že dohodu
neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež
aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel
o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na

tom, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver o neprijateľnosti.
Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že RPMN je nesprávna, lebo nezohľadňuje odplatu podľa Dohody
o poskytovaní služby. Tvrdenie žalobcu odporuje zákonu, pretože Dohoda o poskytnutí služby nebola
podmienkou ani predpokladom pre získanie úveru. RPMN predstavuje vyjadrenie celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom v percentách. Celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom sú podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010, a to všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to

najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvy o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Dohoda o poskytnutí služby
nebola ani podmienkou ani predpokladom získania spotrebiteľského úveru. To znamená, že v zmysle
hore citovaného zákonného ustanovenia nie je odplata podľa Dohody o poskytnutí služby súčasťou
celkových nákladov, pretože ju žalobca nemusel uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby ho

získal za ponúkaných podmienok. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobcu o nesprávnom uvedení výšky
úveru.TvrdeniežalobcuodkazujúcenarozsudokC-277/14niejedôvodnéaanisprávne,pretoževtomto
prípade časť úveru nebola použitá na úhradu nákladov spojených s úverom. Dohoda o poskytnutí služby
a odplata podľa nej nie sú nákladom spojeným s úverom.
Samotný návrh na určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere žalobca nezdôvodnil žiadnou

skutočnosťou. Popri tom ide aj o procesne neprípustný návrh, pretože
a) žalobca na základe tvrdení o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere navrhuje jednak rozhodnúť
o tejto skutočnosti samostatným určovacím výrokom a jednak si na podklade tohto tvrdenia uplatňuje
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Z procesného hľadiska v týchto výrokoch ide o určovací výrok a výrok na plnenie, ktoré sa však oba

odvolávajú na posúdenie tej istej predbežnej otázky. CSP umožňuje súdu, aby o predbežnej otázke
rozhodoval samostatným výrokom len v jednom prípade pri medzitýmnom rozsudku podľa § 214. Táto
podmienka podľa žalovaného nebola splnená.
b) ako ďalší dôvod žalovaný uviedol rozpor navrhovanej procesnej situácie a rozhodnutia s judikatúrou.
Podľa konštantnej súdnej praxe (napríklad rozhodnutie publikované pod R 61/1965) rozhodovanie

o predbežných otázkach sa nevyjadruje vo forme samostatných výrokov.
Žalobca požadoval od žalovaného, aby mu uhradil sumu 1.590,- Eur, pretože ide o sumu, ktorá mu bola
exekučnými zrážkami strhnutá. Keďže táto suma bola vymožená v rámci exekúcie zrážkami z dôchodku,
v nadväznosti na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku nebola žalovanému vyplatená suma
1.590,- Eur ale suma znížená o odmenu súdneho exekútora. Žalovaný uviedol, že v období od

30.06.2021 do 19.02.2023 mu bola poukázaná suma 1.218,- Eur. Žalobcom tvrdení nárok potom je
minimálne v časti 372,- Eur zjavne nedôvodný, pretože takáto suma žalovanému nikdy poskytnutá
nebola. Z listov sociálnej poisťovne pritom vyplynulo, že vykonané zrážky zo mzdy boli poukazované
súdnemu exekútorovi, pričom poukázal na ustanovenie § 60 Exekučného poriadku. Ďalej žalovanýuviedol, že žalovaná suma 1.590,- Eur je v zjavnom rozpore s listom sociálnej poisťovne zo dňa
06.04.2023, z ktorého vyplýva, že suma zrazená dňa 19.02.2023 vo výške 29,70 Eur bola žalobcovi
vrátená. Zo žaloby nevyplýva teda dôvod, na základe ktorého žalobca do žalovanej sumy zahrnul aj

túto čiastku, ktorá mu bola vrátená. Žalovaný poprel aj uplatňovanie úrokov z omeškania, keďže sa do
omeškania dňa 30.06.2022 dostať nemohol. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na podporu
svojich tvrdení predložil do konania kópiu zmluvy zo dňa 09.05.2013, oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi, zmluvu o revolvingovom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.

6. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho tvrdení, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o
poskytnutí revolvingového úveru, pretože nenapĺňa jeho podstatné znaky. Tvrdenia žalovaného o tom,
že žalobca „nesplnil zmluvne dohodnuté podmienky pre čerpanie revolvingu“ sú preto bezpredmetné.
Žalobca nikdy nemal záujem o automatické poskytnutie „revolvingu“, ale len o jednorazovú pôžičku.
Pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale

z pohľadu posúdenia jej platnosti ako aj posúdenia, či prípadne neobsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže
byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej
obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru, či poskytovanie súvisiacich služieb. Spätosť
predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo

bezpredmetné uzatvárať dohodu o poskytnutí služby, keďže bez poskytnutia úveru by ani neexistovala
povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo by tak bezpredmetné napríklad
aj poskytovanie služieb, odklad splatnosti splátok a pod. Táto dohoda bola neoddeliteľnou súčasťou
formulára, do ktorého žalobca nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť ani nič na ňom
ovplyvniť. Žalobca odkázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého „za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa.“ Dohoda o poskytnutí služby, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere je
práve príkladom naplnenia vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože žalobca
bol povinný dojednanú odplatu za služby platiť bez ohľadu na to, či dané služby vôbec niekedy využije

alebo nie. Takéto dojednanie je podľa názoru žalobcu zjavne nevyvážené, neprijateľné, je v neprospech
spotrebiteľa, nesleduje jeho záujmy, ale záujmy dodávateľa a odporuje tak zákonu v § 53 ods. 1,
ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka ako aj dobrým mravom. Žalobca odmieta tvrdenie žalovaného
o tom, že dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Zmluva o úvere ako aj dohoda sú
súčasťou jedného predtlačeného formulára a dohoda je len jedným z článkov zmluvy o úvere, a to

konkrétne článok 8. Žalobca teda nepodpísal zmluvu o úvere a dohodu o poskytnutí služby zvlášť dvomi
podpismi, ale len jedným podpisom. To popiera aj tvrdenú samostatnosť dohody od ostatného obsahu
zmluvy o úvere. Taktiež preto nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že „podpísaním tlačiva Žiadosti/
Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby“. Neexistuje tak ani nijaké
grafické rozlíšenie dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu zmluvy o úvere. Keďže ako zmluva

o úvere tak aj dohoda o poskytnutí služby boli na jednom formulári a boli podpisované len jedným
podpisom, žalobca nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom do formulára zasiahnuť ani nič na jeho
obsahu ovplyvniť. Žalobcovi ani nebola poskytnutá možnosť uzatvorenia zmluvy o úvere bez článku 8.,
teda bez dohody o poskytnutí služby. Žalobca trval na tom, že údaj o celkovej výške úveru uvedený v
zmluve o úvere, teda čiastka vo výške 1.500,- Eur je nesprávny, pretože takáto čiastka žalobcovi zo

strany žalovaného nikdy poskytnutá nebola a je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. e) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobca taktiež odmietol údajnú procesnú neprípustnosť
žaloby. Žalovaný mylne uvádza, že v prípade určenia neplatnosti zmluvy o úvere sa jedná o posúdenie
predbežnej otázky. Domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere pred súdom je
možné v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z.. Preto súd môže samostatným výrokom rozhodnúť

o neplatnosti zmluvy a samostatným výrokom zaviazať žalovaného na plnenie. Žalobca preukázal, že
uhradil žalovanému celkovo sumu 3.334,84 Eur, a tým reálne zaplatil žalovanému o 2.050,59 Eur viac
ako žalobcovi poskytol žalovaný. Takisto žalobca preukázal, že z celkovej čiastky zrážok z dôchodku
žalobcu sociálna poisťovňa poukázala na účet exekútora v období od 30.06.2021 do 19.02.2023 čiastku
vo výške 1.590,- Eur. Sám žalovaný potvrdil, že v tomto období mu exekútor vyplatil čiastku vo výške

1.218,- Eur. Podľa § 199g zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti „Oprávnený
zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie.“ Vyššie uvedené ustanovenie predstavuje osobitnú skutkovú
podstatu zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku tejto osobitnej zodpovednosti oprávnenéhoje skutočnosť, že nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Hypotéza tejto právnej normy
dopadá na všetky prípady, keď neexistenciu oprávnenia oprávneného podať návrh na vykonanie
exekúcie možno aj spätne identifikovať už v čase podania tohto návrhu. Neprípustnosť návrhu na

vykonanie exekúcie môže byť z dôvodov nesplnenia procesných podmienok exekučného konania alebo
z dôvodu nedostatku osobitných (vecných) podmienok exekučného konania, ktorým je aj nespôsobilosť
predloženého exekučného titulu. Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4749/2016 zo dňa
06.09.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/16/2022 zo dňa 12.01.2023 bolo
rozhodnuté tak, že exekúciu vedenú proti žalobcovi na Exekútorskom úrade Bratislava JUDr. Patriciusa

Baďuru pod sp. zn. EX 1015/16 súd zastavil z dôvodu, že rozhodcovská zmluva č. 8500024835
zo dňa 09.05.2013 (uzatvorená medzi stranami sporu popri zmluve o úvere) obsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Zuvedenéhotedajednoznačnepodľaslovžalobcuvyplýva,žežalovanýpodalnávrhnazačatieexekúcie
na základe nulitného rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol spôsobilý byť exekučným titulom ako

podklad na vymoženie plnenia v rámci exekučného konania. Ak z predmetnej čiastky 1.590,- Eur
odvedenej sociálnou poisťovňou na účet exekútora, exekútor poukázal na účet žalovaného len čiastku
1.218,- Eur, (ktorej prijatie žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe potvrdil), tak ostatná čiastka vo
výške 372,- Eur, ktorú si exekútor JUDr. Patricius Baďura v rámci exekúcie sp. zn. EX 1015/16 ponechal
ako trovy exekútora, predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená žalovaným tým, že začal

exekučné konanie na základe nulitného rozhodcovského rozsudku. Žalovaný teda v rámci predmetného
exekučného konania, nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, pretože nikdy nedisponoval
vykonateľným exekučným titulom na začatie exekučného konania proti žalovanému. Keby žalovaný
nepodal predmetný návrh na vykonanie exekúcie, žalobca by nemusel platiť nijaké trovy exekúcie a
nevznikla by tým ujma na majetku žalobcu vo výške 372,- Eur. Z uvedeného tak vyplýva, že celý nárok

uplatňovaný žalobcom v tomto súdnom konaní je oprávnený a dôvodný. Žalobca ďalej uviedol, že suma
vo výške 29,70 eur, ktorá bola vrátená žalobcovi, bola zrazená z dôchodku žalobcu za obdobie od
20.02.2023 do 19.03.2023, teda tvrdenie žalovaného, že suma zrazená dňa 19.02.2023 vo výške 29,70
EUR bola žalobcovi vrátená, je nepravdivá. Žalobca žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

7. V rámci dupliky žalovaný opakovane poprel tvrdenia žalobcu o tom, že Dohoda o poskytnutí
služby nebola samostatne a osobitne podpisovaná. Dohoda o poskytnutí služby a Zmluva o úvere boli
podpisované na inom mieste. V bode 8.6 zmluvy sa pritom uvádza, že uzavretie Dohody o poskytnutí
služby je dobrovoľné a nie je podmienkou pre získanie úveru. Žalovaný opakovane odkázal na prípad
predplateného balíka telefónnych či televíznych programov a poukázal na to, že splátky č. 4 až 6

žalobca neuhradil, a teda reálne využil odklad splatnosti splátok t.j. o službu záujem mal, preto dohodu
o poskytnutí služby uzavrel. Pokiaľ ide o sumu 29,70 Eur na tejto žalovaný zotrval ako aj zotrval na
svojom vyjadrení s tým, že táto bola sociálnou poisťovňou žalobcovi vrátená.

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.13. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je
ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

14. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

16. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo v inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 2 pím. f) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: celkovú výšku a konkrétnu menu
spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorých je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za
rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru uvádzajú sa tieto informácie

o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

20.Podľa§9ods.2písm.k)ZoSÚzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 31.10.2023 a dňa 30.11.2023 v neprítomnosti žalovaného,
ktorý ospravedlnil svoju neúčasť, pridržiaval sa doterajších vyjadrení a žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Žalobca a jeho právny zástupca prítomný na pojednávaní zotrval na podanej žalobe ako aj na všetkých
písomných vyjadreniach, ktoré v rámci písomne podanej žaloby doručili.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom bola dňa 09.05.2013 uzavretá písomná Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024835
na základe ktorej žalobca požiadal žalovaného o revolvingový úver a žalovaný schválil revolvingový
úver v úverovom limite 1.500,- Eur, ktorý bol žalobca povinný splácať v 42 mesačných splátkach po
80,37 Eur vždy do 24.teho dňa v mesiaci, pričom celková čiastka, ktorú mal povinný zaplatiť bola

stanovenávovýške3.375,54EurpriRPMN67,08%,ročnejúrokovejsadzbe70,01%,priemernejRPMN
47,29 % , ďalej mu bola poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť
v celkovej výške 1.928,88 Eur pri predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01 %, ročnej
úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %, ročnej úrokovej sadzby úrokov z omeškania 5,5 %. Žalovaný nazáklade zmluvy o úvere žalobcovi poskytol úver vo výške 1.248,25 Eur, pretože podľa tvrdenia žalobcu
si z celkovej výšky úveru 1.500,- Eur jednostranne stiahol poplatky.

25. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže žalovaný pri
uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania

a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom
výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Žalobca sa v prvom petite žaloby domáhal určenia, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500024835
zo dňa 09.05.2013 je neplatná. Na námietku žalovaného, že takáto žaloba je v prejednávanej veci
neprípustná, keďže žalobca na základe svojich tvrdení o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere

navrhuje jednak rozhodnúť o tejto skutočnosti samostatným určovacím výrokom a jednak si na podklade
tohto tvrdenia uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z procesného hľadiska v týchto
výrokoch ide o určovací výrok a výrok na plnenie, ktoré však oba sa odvolávajú na posúdenie tej
istej predbežnej otázky, súd neprihliadol. Podľa žalovaného a konštantnej súdnej praxe, na ktorú
poukázal v rozhodovaní o predbežných otázkach sa nevyjadrujú vo forme samostatných výrokov.

Uvedená argumentácia žalovaného je založená na tom, že Civilný sporový poriadok umožňuje súdu,
aby o predbežnej otázke rozhodoval samostatným výrokom len v jednom prípade, a to pri medzitýmnom
rozsudku podľa § 214, pričom takáto podmienka splnená nebola. S argumentom žalovaného sa súd
nestotožnil,nakoľkopodľasúdužalovanýmylneuvádza,ževprípadeurčenianeplatnostizmluvyoúvere
sa jedná o posúdenie predbežnej otázky. Domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere pred súdom vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. Z toho dôvodu súd
môže samostatným výrokom rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a samostatným
výrokom zaviazať aj žalovaného na plnenie, čo v tomto prípade urobil. Čiže podmienka prípustnosti
žaloby v danom prípade bola splnená.

27. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že Zmluva o revolvingovom úvere nemá
všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich určuje ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ
účinného v čase uzavretia zmluvy.

28. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že zmluva o úvere nie je zmluvou o poskytnutie revolvingového

úveru, pretože nenapĺňa podstatné znaky a žalovaný tak nesprávne označil druh zmluvy. Podľa
žalobcu sa jedná o zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý klasický úver, aj keď
je pomenovaná ako Zmluva o revolvingovom úvere, pretože splácanie jednotlivých súm žalobcom
nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámcu, o čom svedčí výška mesačnej splátky
a počet splátok. Ďalej zmluva o úvere je podľa žalobcu neprijateľná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca

postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, keďže obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky,
konkrétne v článku 8 Dohody o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
V konaní nebolo sporné, že žalovaný si hneď pri poskytnutí úveru započítal voči pohľadávke žalobcu
z úveru pohľadávku vo výške 215,75 Eur titulom odplaty v zmysle Dodatku o poskytnutí služby. Táto
dohoda je obsiahnutá v bodoch 8.1 až 8.6 Zmluvy o úvere. V bode 8.1 Dohody je uvedené: „predmetom

tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek
splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom
a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za a) poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur, za b) za poskytnutie služby spočívajúcej

v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú
zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí
služby“. Ďalej v bode 8.4 je uvedené: „odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru je splatná

dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi za poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa odseku 8.1 písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňuposkytnutia úveru dlžníkovi článok 2.3 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy. Odplata za poskytnutie
odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník
sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávok dlžníka voči veriteľovi, na poskytnutie

schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1 zmluvných dojednaní žiadosti/zmluvy oproti pohľadávke
veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa odseku 8.1 písm. b) tejto Dohody o poskytnutí
služby (resp. zníženej výšky odplaty), a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3 zmluvných
dojednaní žiadosti/zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v článku 2 žiadosti/zmluvy.“

29. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ako dodávateľa zaťažovalo ohľadne toho, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Dohode
o poskytovaní služby boli so žalobcom individuálne dojednané. Na unesenie dôkazného bremena
žalovaného v tomto smere totiž nestačí len to, že v dohode je vopred predtlačený text, že je uzavretie
dobrovoľné a že nie je podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Obzvlášť ak je súdu z jeho úradnej
činnosti známe, že spotrebitelia takýto druh služby reálne nežiadali, avšak keby predpripravenú

formulárovú žiadosť o uzavretie takejto dohody nepodpísali, úver by im nebol poskytnutý, a teda nemali
by možnosť takejto služby odmietnuť. V súvislosti s vnucovaním takýchto dohôd spotrebiteľom súd
poukazuje aj na argumentáciu uvedenú v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24.08.2022 sp. zn.
7CoCsp/32/2020. Súd zároveň dáva do pozornosti, že zmluvné podmienky uvedené v bodoch 8.1 a 8.4
(len s odlišnými odplatami) už súdy vyhlásili za neprijateľné (napr. Okresný súd Prešov v rozsudku

z 30.01.2018 č.k. 12C/255/2016-54 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 21.08.2018 sp.
zn. 22Co/44/2018). Zmluvné dojednania v bodoch 8.1 a 8.4 boli žalovaným vopred zakomponované do
textu formulárovej zmluvy v takom znení, že bez ohľadu na to, či žalobca možnosť odkladu splátok
niekedy v budúcnosti využije, žalovaný si odplatu vyúčtuje už v čase uzavretia zmluvy resp. poskytnutia
revolvingu. Takéto zmluvné dojednania, ktoré oprávňujú žalovaného na neprimerane vysokú odplatu za

poskytnutie služby so splatnosťou ihneď po poskytnutí úveru aj jednostranné započítanie s úverovými
prostriedkami na vyplatenie spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a preto predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktoré sú absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Žalovanému preto nevzniklo voči žalobcovi právo na odplatu. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že

žalovaný poskytol žalobcovi úver len vo výške, ktorú reálne čerpal, a to 1.284,25 Eur, čo nebolo sporné
a žalovaný túto výšku úveru nenamietal.
30. Najvyšší súd SR v odôvodnení judikátu R 49/2022 okrem iného uviedol, že na to, aby bolo
možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ musia
byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve nielen formálne, ale zároveň musia byť aj úplne, určité,

zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný
právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplne informovanie spotrebiteľa o podmienkach
v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž
nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ
musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je

predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že
akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 ZoSÚ stratilo by toto
ustanovenie zmysel. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií o výške skutočne
poskytnutého úveru dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzky, o tom, čo vlastne
spláca a akú sumu si skutočne požičal ako aj to akú má povahu jeho záväzok z hľadiska nákladov

s ním spojených. Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie
sú uvedené v zmluve správne je možné hovoriť o splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, pričom
nesplnenie z neho vyplývajúcich povinnosti zákon striktne sankcionuje.

31. Súd sa zhodne stotožnil s tvrdením žalobcu, že pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí služby, táto síce

formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia jej platnosti ako aj posúdenia, či
prípadne neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné prijať logický záver o tom, že aj
v tomto prípade kontrola takejto dohody nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu
na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru,
či poskytovanie súvisiacich služieb. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať dohodu o poskytnutí služby, keďže bez
poskytnutia úveru by ani neexistovala povinnosť žalobcu plniť dlh zo zmluvy o úvere v splátkach a bolo
by tak bezpredmetné napr. aj poskytovanie služieb, odklad splatnosti splátok a podobne. Táto dohodapodľa súdu bola neoddeliteľnou súčasťou formulára, do ktorého žalobca nemal možnosť akýmkoľvek
spôsobom zasiahnuť a nič na nich ovplyvniť.

32. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko žalobca pri
uzatváraní vystupoval v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. V nadväznosti na uvedené
ide o spotrebiteľský spor v zmysle ustanovenia § 290 CSP.

33. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú

v článku 8 bod 8.1 a ďalej v článku 8 bod 8.4, s tvrdením žalobcu sa súd plne stotožnil s poukazom
na rozhodnutia súdov vyššie uvedené. Vzhľadom na to žalovanému nevzniklo voči žalobcovi právo na
odplatu vo výške 215,75 Eur, nemá tak žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohol započítať voči pohľadávke
žalobcu z úverovej zmluvy. Žalovaný tak poskytol žalovanému úver len vo výške 1.284,25 Eur, ktorú aj
reálne čerpal a nie vo výške 1.500,- Eur. Za týchto okolností je dôvodná námietka žalobcu o nesprávne
uvedenej výške úveru v úverovej zmluve. Navyše uvedená suma „strhnutej“ odplaty nebola žalovaným

započítaná do vzorca pre výpočet RPMN, čiže aj v tomto súd uznal námietku žalobcu o nesprávne
uvedenej výške RPMN a táto je dôvodná. V zmluve naviac podľa zistenia súdu bol uvedený úrok z úveru
vo výške 70,01 % ročne, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 09.05.2013 na 42 mesačných splátok t.
j. so splácaním po dobu 3,5 roka a z informácií Národnej banky Slovenska zverejnených na webovej
stránke je zrejmé, že priemerná úroková miera v mesiaci máj 2013 pre spotrebiteľské úvery od 1 do

5 rokov bola 11,22 % ročne. V zmluve dojednaný úrok 70,01 % teda viac ako šesťnásobne prevyšuje
priemerne porovnateľné úroky pri spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu súd zmluvu uzavretú
medzi žalobcom a žalovaným považuje za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to dohodnuté
ustanovenia o výške úrokovej sadzby a v nadväznosti na nej aj výške RPMN totiž odporujú dobrým
mravom, a preto sú neplatné podľa § 39 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a keďže túto

časť zmluvy nemožno oddeliť od jej zvyšnej časti je neplatnou celá zmluva o spotrebiteľskom úvere.
Tu súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 – úrok z úveru je
jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva
v časti odplaty (úrokov) je nutné tento dôvod neplatnosti vzhliadnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto
prípade celá zmluva o úvere ako celok.

34. Žalobca preukázal, že uhradil žalovanému celkovo sumu 3.334,84 Eur, a tým reálne zaplatil
žalovanému o 2.050,59,- Eur viac ako žalobcovi poskytol žalovaný. Zhodne žalobca preukázal, že
z celkovej čiastky zrážok z dôchodku žalobu sociálna poisťovňa poukázala na účet exekútora v období
od 30.06.2021 do 19.02.2023 čiastku vo výške 1.590,- Eur. Sám žalovaný potvrdil, že v tomto období

mu exekútor vyplatil čiastku vo výške 1.218,- Eur. Súd ďalej poukazuje, že podľa ustanovenia §
199g zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti „oprávnený zodpovedá
za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním, ak nebol oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie“. Toto vyššie uvedené ustanovenie podľa súdu predstavuje osobitnú
skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu. Predpokladom vzniku tejto osobitnej zodpovednosti

oprávneného je skutočnosť, že nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Hypotéza tejto
právnej normy dopadá na všetky prípady, keď neexistenciu oprávnenia oprávneného podať návrh na
vykonanie exekúcie možno aj spätne identifikovať už v čase podania tohto návrhu. Neprípustnosť
návrhu na vykonanie exekúcie môže byť z dôvodov nesplnenia procesných podmienok exekučného
konania alebo z dôvodu nedostatku osobitných (vecných) podmienok exekučného konania, ktorým

je aj nespôsobilosť predložená z exekučného titulu. Súd mal v konaní preukázané, že uznesením
Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4749/2016 zo dňa 06.09.2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 3CoE/16/2022 zo dňa 12.01.2023 bolo rozhodnuté tak, že exekúciu vedenú proti
žalobcovi na Exekútorskom úrade Bratislava, JUDr. Patriciusa Baďuru pod sp. zn. EX 1015/16 súd
zastavil z dôvodu, že rozhodcovská zmluva č. 850024835 zo dňa 09.05.2013 obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore so zákonom, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Z tohto jednoznačne vyplýva, že žalovaný podal návrh na začatie exekúcie na základe nulitného
rozhodcovského rozsudku, ktorý nebol spôsobilý byť exekučným titulom ako podklad na vymoženie
plnenia v rámci exekučného konania. Ak teda z predmetnej čiastky 1.590,- Eur odvedené sociálnou

poisťovňou na účet exekútora poukázal exekútor žalovanému len čiastku 1.218,- Eur tak, ako to tvrdí
žalovaný a nespochybňuje, tak zvyšná čiastka vo výške 372,- Eur, ktorú si exekútor JUDr. Patricius
Baďura v rámci exekúcie sp. zn. EX 1015/16 ponechal ako trovy exekútora predstavuje škodu, ktorá bola
žalobcovi spôsobená žalovaným tým, že začal exekučné konanie na základe nulitného rozhodcovskéhorozsudku. Žalovaný teda v rámci predmetného exekučného konania nebol oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie, pretože nikdy nedisponoval vykonateľným exekučným titulom na začatie
exekučného konania proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že keby žalovaný nepodal predmetný

návrh na vykonanie exekúcie, žalobca by nemusel platiť trovy exekúcie a nevznikla by tak ujma na
majetku žalobcu vo výške 372,- Eur. Z uvedeného súd tak nárok žalobcom posúdil ako oprávnený
a dôvodný.

35. V zmysle ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka platí, že ak je zmluva neplatná, alebo ak bola

zrušená je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

36. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného
povinnosťou zaplatiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.218,- Eur a titulom náhrady
škody sumu 372,- Eur. Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo žalovanej a priznanej sumy, a to od 30.06.2023 tak ako si ho žalobca uplatnil.

37. Podľa § 517 ods.1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

38. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepovinnýpodľatohtozákonaplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.

39. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd priznal strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo
veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal voči žalovanému náhradu trov
konania v súlade s citovanými ustanoveniami CSP. O výške trov konania bude po právoplatnosti tohto
rozhodnutia rozhodovať vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.