Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/18/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122480072

Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:6122480072.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

7Csp/18/2023

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: 365.bank, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava Staré Mesto, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska
kancelária RELEVANS s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 232
471, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 6.416,88 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

7Csp/18/2023

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 675,02 eur s úrokom z omeškania 141,08 eur a úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 675,02 eur od 21.3.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

7Csp/18/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 23.11.2022 domáhal

od žalovaného zaplatenia istiny 6.416,88 Eur, úroku 1.302,55 eur, úroku z omeškania 14,75 eur, úroku
z omeškania 109,24 eur, úroku z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 6.380,88 eur od 21.6.2022 do
zaplatenia a nákladov spojené s uplatnením pohľadávky 278,88 eur, ako aj náhrady trov konania.2. Žalobu odôvodnil tým, že v právnom postavení veriteľa poskytol žalovanému na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvereč.XXXXXXXXXXúvervovýške8.000,-eur,ktorýsažalovanýzavialvrátiťvrátane
úrokov, poplatkov a iných peňažných plnení podľa zmluvných dokumentov. Ďalej uviedol, že v dôsledku

omeškania žalovaného s plnením úveru, žalobca upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru a keďže žalovaný na doručené upozornenie nereagoval, žalobca v zmysle § 565 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v
spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 16.2.2022 úver za predčasne splatný. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný dňa 20.6.2022 uhradil sumu 50 eur. Žalovaná suma

podľa neho obsahuje: a) nesplatenú istinu vo výške 6380,88 eur, b) vyčíslený zmluvný úrok z Istiny vo
výške 1302,55 eur, c) vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 14,75 eur (ide o úrok z omeškania
od dátumu poskytnutia Úveru do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru), d) vyčíslený zákonný
úrok z omeškania vo výške 109,24 eur (ide o úrok z omeškania od dňa nasledujúceho po vyhlásení
predčasnej splatnosti Úveru do dátumu poslednej úhrady Žalovaného), e) zákonný úrok z omeškania vo
výške 5.00 % ročne zo sumy 6380,88 eur od 21.06.2022 do zaplatenia (ide o úrok z omeškania od dňa

nasledujúceho po dátume poslednej úhrady Žalovaného do zaplatenia), f) poplatky vo výške 36,00 eur.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1685/2022
z 5.12.2022, ktorý bol pre nemožnosť jeho doručenia a návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na
príslušnom súde postúpený Okresnému súdu Bardejov.

4. Výzvou zo dňa 20.4.2023 Okresný súd Bardejov vyzval právneho zástupcu žalobcu na preukázanie
konania žalobcu s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý
úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predloženie

žiadosti žalovanému o poskytnutie spotrebiteľského úveru; vyčíslenie všetkých zaplatených splátok
poskytnutého úveru a žalovaným uhradených platieb s rozpisom ich započítania na istinu, úroky a
poplatky; predloženie obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, na ktoré obsah žaloby odkazuje,
späťvzatie žaloby v časti požadovaného úroku z istiny, z dôvodu jeho predčasného zosplatnenia k
16.02.2022 a predbežný právny názor súdu na zánik nároku na úroky zo splátok, ktorých splatnosť mala

nastať až po predčasnom zosplatnení úveru.

5. V podaní doručenom súdu dňa 4.5.2023 žalobca uviedol, že „mohol objektíve overiť príjem žiadateľa
dopytom do Sociálnej poisťovne, z tohto dôvodu dopytom a na základe výsledkov dopytu zo Sociálnej
poisťovne akceptoval príjem žiadateľa vo výške XXX eur. Peňažné záväzky žalobca overoval dopytom

do spoločného registra bankových informácii, z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný mal v čase žiadosti
o úveru jeden existujúci záväzok vo výške zostatku úveru 900 eur s mesačnou splátkou 50,00 eur a
kreditnú kartu so schváleným úverovým rámcom 300 eur. Žalovaný uviedol, že má jedno nezaopatrené
dieťa.
S ohľadom na všetky skutočnosti, žalobca postupoval v zmysle metodiky nasledovným výpočtom

ukazovateľa schopnosti splácať úver: Peňažné záväzky / celková výška čistých príjmov = (50 + 3% z
300 + 107,41) / [700 – (205,07+143,06 + 93,61) – (20%*258,25)] = 166,41 / 700-441,74-50,65 = 166,41/
206,61 = 0,805. Žalovaný v období od poskytnutia úveru vykonal úhrady spolu vo výške 2824,84 eur, z
ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 197,00 eur, na úroky 1008,72 eur a na istinu 1619,12 eur.

6. Na nariadené pojednávanie na deň 4.3.2024 sa nedostavili strany sporu (právny zástupca žalobcu
ospravedlnil neúčasť hospodárnosťou konania), preto súd postupujúc podľa § 180 CSP vykonal
pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Súd sa na nariadenom pojednávaní postupom
podľa § 204 CSP oboznámil s nasledovnými podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi a to: postúpenie
veci na č.l. 1, návrh na č.l.4-8, rozpis splátok na č.l. 9, aktuálny stav úveru na č.l. 10-11, doručenka na

č.l. 12, podací hárok a epotvrdenky na č.l. 13-15, doručenka na č.l. 16, predžalobná výzva na č.l. 17,
upozornenie na č.l. 18, výzva zo dňa 16.2.2022 na č.l. 18, zmluva na č.l. 19-21, výpis zo zmluvy na
č.l. 22, platobný rozkaz na č.l. 25-26, upovedomenie na č.l. 52, vyjadrenie žalobcu na č.l. 65-66, dáta
dopytu na č.l. 67-69, obchodné podmienky na č.l. 70-71, všeobecné úverové podmienky na č.l. 72-83,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné:

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX súd zistil,
že žalobca žalovanému poskytol spotrebiteľský úver vo výške 8.000,- eur. V zmluve bolo dohodnuté,
že úver bude poskytnutý ako bezúčelový úver, fixná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 6,5 %ročne. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 96-ich mesačných splátkach vo výške
107,41 eur. Výška poslednej mesačnej splátky bola v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená v sume
107,32 eur. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 20.10.2019, splatnosť každej ďalšej splátky na

20. deň v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru bol určený na deň 20.9.2027. RPMN úveru bola
v zmluve uvedená vo výške 7 %, priemerná RPMN vo výške 8,33 %, odplata za poskytnutie úveru vo
výške 7,50 % a najvyššia prípustná hodnota odplaty vo výške 16,66 %. Ďalej celková čiastka úveru,
ktorú má klient zaplatiť bola v zmluve uvedená vo výške 10.391,27 edur. Súčasne bolo dohodnuté,
že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov Dlžníka/Spoludlžníka voči

Banke vyplývajúcich zo ZoÚ. V prípade splácania úveru v zmysle ZoÚ zanikne ZoÚ v deň uvedený ako
termín konečnej splatnosti úveru. V bode 2.3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo ďalej dohodnuté, že
poskytnutým spotrebiteľským úverom bude splatený spotrebný úver poskytnutý spoločnosťou

8. V zmysle bodu 4.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutím prostriedkov zo ZoÚ vzniká Dlžníkovi
a Spoludlžníkovi záväzok poskytnuté peňažné prostriedky Banke vrátiť a zaplatiť zmluvné úroky a

prípadné poplatky, úroky z omeškania, náklady spojené s poistením ( ak bolo uzavreté ) a plniť
ostatné povinnosti v zmysle ZoÚ. Dlžník a Spoludlžník podpisujúci túto ZoÚ sú zaviazaní na splatenie
pohľadávky Banky zo ZoÚ spoločne a nerozdielne. Dlžník/Spoludlžník sa zaväzuje platiť úroky vo výške
špecifikovanej v bode 2.2. ZoÚ z nesplatenej istiny odo dňa poskytnutia úveru až do úplného splatenia
istiny.

9. V zmysle bodu 4.4 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka
oprávnená: (i) vyhlásiť Úver za predčasne splatný. V prípade omeškania Dlžníka / Spoludlžníka s
platením splátok je Banka oprávnená vyhlásiť Úver za predčasne splatný , ak je Dlžník / Spoludlžník
v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a Banka upozornila Dlžníka/ Spoludlžníka na

uplatnenietohtoprávavlehoteniekratšejako 15dní,(ii)úročiťÚverúrokomuvedenýmvbode2.2ZoÚ,
(iii) úročiť sumu, z ktorej úhradou je Dlžník/ Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom
z omeškania počnúc prvým dňom omeškania až do jej zaplatenia, (iv) uplatniť si úhradu skutočných
nákladov spojených s vymáhaním Úveru, (v) realizovať, resp. uplatniť príslušný druh zabezpečenia
Úveru ( napr. dohoda o zrážkach zo mzdy), ak bol Úver zabezpečený, (vi) je oprávnená uplatniť si

pohľadávku zo ZoÚ žalobou. Oprávnenia uvedené v tomto bode ZoÚ je Banka oprávnená si uplatniť
jednotlivo aj kumulatívne.

10. V zmysle bodu 6.3 zmluvy o spotrebiteľskom úvere právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ZoÚ a právnym poriadkom Slovenskej republiky Dlžník/Spoludlžník

sa prd uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru vo Formulári pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere a OP a súhlasí s nimi, čo potvrdzuje svojím podpisom.

11. Podľa časti V. bodu 5.5 Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery účinných od 26.1.2019
predložených v konaní žalobcom (ďalej len „OP“), ak je korešpondencia zasielaná poštou, považuje

sa za doručenú 5. deň po jej odoslaní v rámci Slovenskej republiky a 10. deň v prípade zasielania
korešpondencie do zahraničia, ak nie je preukázaný iný dátum doručenia. Ak sa korešpondencia vráti
späť do Banky z dôvodu jej neprevzatia, za deň doručenia sa považuje deň jej vrátenia do Banky.
Ak dôjde k odmietnutiu prevzatia korešpondencie, za deň doručenia sa považuje deň odmietnutia jej
prevzatia.

12. Upozornením - výzvou na splatenie dlžnej časti úveru z 20.1.2022 mal žalobca v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorniť žalovaného na povinnosť zaplatenia omeškaných splátok
v sume 454,64 eur, poplatkov v sume 27,- eur a poistného v sume 0 eur. Z pripojeného podacieho
hárku a doručenky (čl. 13-16) vyplýva jeho zaslanie žalovanému doporučene zásielkou z 20.1.2022. Z

výpisu služby sledovaných zásielok z 21.2.2022 súd považoval za preukázané, že táto zásielka bola
žalovanému doručovaná a vrátená žalobcovi dňa 21.2.2022 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote
dňa 21.2.2022 (č.l. 16).

13. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo 16.2.2022 žalobca úver uvedeného dňa predčasne zosplatnil a

žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 6.623,49 eur.14. Z listiny - Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2022 vyplýva, že žalovaný uhradil na splatenie úveru
od 4.9.2019 do 20.6.2022 celkovo sumu 2.824,84 eur. Ďalej z nej vyplýva čerpania úveru uskutočnené
4.9.2019 v sume 8.000 eur.

15. Z predžalobnej výzvy z 3.11.2022 súd zistil, že ňou žalobca zastúpený svojím právnym zástupcom
oznamoval žalovanému podania návrhu na vydanie platobného rozkazu s poukazom na dlh voči
žalobcovi zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobca vo výzve upozornil žalovaného na výšku celého
dlhu (7.114,48 eur), ako aj na dôsledky jeho vymáhania súdnou cestou a riziko jeho navýšenia o náklady

súdneho konania a právneho zastúpenia a súčasne ho vyzval na jeho úhradu do 10.11.2022.

16. Z výsledku dát dopytu (čl. 67 spisu) súd zistil, že žalovaný má priemerný vymeriavací základ za
posledných 6 mesiacov aspoň XXX eur, má ďalší úver v celkovej čiastke 1.000 eur so zostatkovou
hodnotou 900 eur a výškou mesačnej splátky 50 eur, ďalej 2 zmluvy na kreditnú kartu s úverovým
rámcom 300 eur (1 existujúci, 1 ukončený). Spomenutý existujúci úver vo výške 1000 eur bral len 3

mesiace pred úverom, pre ktorý je podaná žaloba. Dňa 15.5.2019 tiež požiadal o kreditný splátkový úver
s úverovým rámcom 2.000 eur, ktorý bol odvolaný. Iné doklady týkajúce sa preverovania príjmu žalobca
súdu nepredložil. Pokiaľ ide o výdavky, žiadne doklady nepredložil.

17. Na základe vyššie opísaného súd uplatnený nárok posudzoval podľa nasledovných ustanovení

platných právnych predpisov.

18. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy

o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v zmení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

24. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.25. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie
viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne

na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver
podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a
nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú

dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

27. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

28. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým
nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

30. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a

b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

31. Podľa § 7 ods. 17 zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.32. Podľa § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch, na výpočet ukazovateľa schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,

b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

33. Podľa § 7 ods. 21 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval
hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

34. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

35. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti

splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

36. Podľa § 15 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere
je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie
zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria
obchodný celok.

37. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

38. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

39. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného po 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

40. V danom prípade súd považoval za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške

8.000,- eur v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v 96-tich
mesačných splátkach po 107,41 eur, resp. poslednej splátke v sume 107,32 eur. Niet pochýb o tom,
že v danom prípade išlo o zmluvu spotrebiteľskú a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy ako aj
na spôsob jej uzavretia, keď žalobca ako podnikateľský subjekt na formulári a za pevne stanovených
obchodných podmienok určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný)

nemala možnosť obsah zmluvy ovplyvniť. Preto bolo potrebné na právny vzťah žalobcu a žalovaného
potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom
zákonníku v §§ 52 až 54 ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).Spotrebiteľské právo má povahu špeciálnej právnej úpravy, a to hlavne zákon o spotrebiteľských
úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a v neupravených otázkach Občiansky zákonník, pričom v
spotrebiteľských vzťahoch sa v pochybnostiach vždy použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa

priaznivejšia (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere
upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný
spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, na tento úver je
potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy, keďže spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v súvislosti s v konaní oboznámenou
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa X.X.XXXX žalobca v konaní napriek predchádzajúcej výzve
súdu nepreukázal, že by v procese uzatvárania zmluvy posudzoval schopnosť žalovaného splatiť
predmetný úver s odbornou starostlivosťou vyžadovanou § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. K
okolnostiam posudzovaného prípadu v prvom rade súd konštatuje, že medzi stranami bolo od počiatku

sporné, či žalobca ako veriteľ dodržal svoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 a nasl. zákona o
spotrebiteľských úveroch. Súd žalobcu výzvou z 20.4.2023 osobitne vyzval na preukázanie postupu
žalobcu s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytovaný úver,
pričom žalobca sa vo vzťahu k tejto povinnosti vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 4.5.2023. V konaní
bolo preukázané, že žalobca pred poskytnutím úveru overil dopytom v Sociálnej poisťovni aktuálny

príjem žalovaného a zaobstaral si aj reporty (údaje) o finančných nákladoch žalovaného z príslušnej
databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V
súvislosti s poskytnutím predmetného úveru však podľa názoru súdu žalobca porušil obsah a zmysel
noriem ustanovených v § 7 ods. 16, 17, 20 a 21 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, ktoré bol povinný dodržať.

42. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne
zistiťbonituklienta,tedačiklientbudeschopnýsplácaťúver.Čiveriteľtútopovinnosťriadneavsúladeso
zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného
príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov

o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že

informácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvusospotrebiteľomuzavriesimáveriteľzabezpečiť
sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou
veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie,
z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ
takto nepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z

toho vyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

43. Z obsahu medzi stranami uzavretej úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaný nepredložil žiadne
relevantné doklady (dôkazy) svedčiace o výške jeho príjmu (napr. výplatné pásky, výpis z účtu a pod.),
rovnako ako ani o skutočných výdavkoch (napr. dôkazy o mesačných nákladoch na bývanie), hoci pri

uzavretí zmluvy žalobcu informoval, že býva vo vlastnom dome/byte. Nemožno teda hovoriť o tom, že
by žalobca mal zistené konkrétne údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa. V tomto
smere považuje súd postup žalobcu, ktorý pri ustálení výšky nákladov potrebných na zabezpečenie
základných životných potrieb žalovaného zohľadňoval len sumu životného minima na jednu plnoletú
fyzickú osobu ustanovenú zákonom č. 601/2003 Z.z o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov za neakceptovateľný. Ustanovenie § 1 označeného zákona totiž jasne definuje, že životné
minimumpredstavujespoločenskyuznanúminimálnuhranicupríjmovfyzickejosoby,podktorounastáva
stav jej hmotnej núdze. Pokiaľ je príjem spotrebiteľa nižší, než súčet súm určených pre životné minimum
spoločne posudzovaných osôb, potom sa vznikom ďalšieho úverového zaťaženia spotrebiteľa len
prehlbuje stav jeho hmotnej núdze a poskytnutie úveru za týchto podmienok je v rozpore s ratio legis

povinnosti veriteľov postupovať pri poskytovaní spotrebiteľských úverov s odbornou starostlivosťou.
Súčet zákonom určenej sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu - žalovaného (205,07 eur),
sumy životného minima na jedno nezaopatrené dieťa (93,61 eur), finančných nákladov na ďalšie úvery
(50eur–úverbranýspotrebiteľomlen3mesiacepredžalovanýmúveromvovýške100eur)afinančnýchnákladovnažalobcomposkytnutýúver(107,41eur),pričomprivýpočtevychádzalzneaktuálnychúdajov
o výške životného minima, ktoré si pre výpočet krátil (úver bol poskytnutý dňa 4.9.2019, pričom výška
životného minima v tom čase dosahovala sumu 210,20 eur pre plnoletú fyzickú osobu a 95,96 eur pre

nezaopatrené maloleté dieťa. Už aj táto skutočnosť evokuje len formálny prístup k posudzovaniu bonity
žalovaného. Aj uvedené nezabezpečenie si dokladov o príjmoch a výdavkoch žalovaného preukazuje
rozpor postupu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovaného splácať žiadaný spotrebiteľský úver
s § 7 ods. 20 a 21 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu tak žalobca rezignoval
na preukázanie existencie podmienok vyplývajúcich z § 7 ods. 20 a 21 zákona o spotrebiteľských

úveroch, a ním tvrdený disponibilný príjem žalovaného v čase poskytnutia úveru možno hodnotiť len
ako nepreukázanú fikciu. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch ust. § 11 ods. 2 označeného zákona pritom považuje nielen posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ale aj
postup veriteľa v rozpore s § 7 ods. 20 a 21 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý ukladá veriteľovi
zohľadňovať skutočné náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči

ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť.

44. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby
dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti

očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi po vynaložení bežných výdavkov
zostane mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože

nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má
veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií

za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných
spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak aj z informácií, ktoré získava z
iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny

obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,
teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii

splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,
tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo

nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

45. Na podporu svojich záverov o nesplnení povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu z § 7 zákona o
spotrebiteľských úveroch súd poukazuje aj na čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady

2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, podľa
ktorého majú členské štáty zabezpečiť, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade
potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú
veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy,

si môžu túto povinnosť zachovať. V zmysle bodu 26. preambuly smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS by
mali členské štáty prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz
úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžunapríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách
spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou.
Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne

alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad
na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov
v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici
Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových
inštitúcií (1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na

tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy
príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by
tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne
a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

46. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, E. E. F. E. (C-565/12, EU:C:2014:190),

posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany
členskéhoštátu,vdanomprípadevsúvislostisosankciouspočívajúcouvzánikuvzásadeceléhonároku
veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku 8 smernice 2008/48, preveriť pred
uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý
je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak

by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo,
že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, E. E. F. E.,
C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 G. F. H., I. J. D. K.).
Súdny dvor EÚ vo veci sp. zn. C - 449/13 rozhodol, že ustanovenia smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice

Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že: jednak bránia vnútroštátnej právnej úprave,
podľa ktorej dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice 2008/48
zaťažuje spotrebiteľa, a jednak bránia skutočnosti, aby sa súd z dôvodu štandardného ustanovenia
musel domnievať, že spotrebiteľ uznal úplné a správne vykonanie veriteľom jeho predzmluvných
povinností, pričom toto ustanovenie má za následok aj prenesenie dôkazného bremena o vykonaní

uvedených povinností, ktoré môže narušiť účinnosť práv priznaných smernicou 2008/48. Článok 8 ods.
1 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že jednak nebráni, aby bolo ohodnotenie úverovej
bonity spotrebiteľa uskutočnené len na základe ním predložených informácií za predpokladu, že sú
tieto informácie dostatočné a že k obyčajným vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak
neukladá veriteľovi povinnosť systematicky overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

47. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s §
7 zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so
zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania jeho
príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých

údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa. Uvedené zistenia preukazujú hrubé porušenie
povinnosti žalobcu posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver.
Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
Opísané zistenia súčasne vedú súd k záveru, že žalobca nebol oprávnený tieto úvery predčasne
(jednorázovo) zosplatniť, pretože pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver žalovaným

nežiadal dlžníka o preukázanie v tomto smere rozhodujúcich skutočností. Preto je aj predčasné
zosplatnenie spotrebiteľského úveru zo strany žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, konkrétne s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. K platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru nemohlo dôjsť aj preto, lebo
žalobca nepreukázal doručenie takéhoto oznámenia žalovanému - ide pritom o jednostranný adresný

hmotnoprávny úkon, v čase vykonania ktorého musia byť splnené hmotnoprávne podmienky.

48. Na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia tak súd uzatvára, že žalobe bolo možné
vyhovieť len v rozsahu rozdielu medzi do dňa vydania tohto rozhodnutia splatnou časťou istiny úveru
(táto splatnosť bola dohodnutá priamo v zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere

obsahujúcej splátkový kalendár istiny, úrokov), t.j. v rozsahu sumy 3.499,86 Eur (8.000 eur/96 splátok
rovná sa 83,33 eur/ 1 splátka, do rozhodnutia súdu dňa 28.3.2024 splatných 42 splátok po 83,33 eur je
3.499,86 eur) a žalovaným uskutočnenými úhradami (2.824,84 eur). Žaloba je tak dôvodná pokiaľ ide
nárok na nezaplatenú istinu úveru, t.j. čo do sumy 675,02 eur a rovnako tak aj pokiaľ ide o žalobcomuplatnenýnároknaúrokzomeškaniavovýške5,00%ročnezosumypostupnerastúcejsumynedoplatku
splatnej istiny a to za obdobie od 21.11.2022 (splátka splatná dňa 21.11.2022 nesplatená vo výške 83,33
eur a nasledujúce nesplatené splatné splátky vo výške 83,33 eur do 20.3.2024 a 5 % úrok z nich (9,72 +

9,38 + 9,02 + 8,67 +8,35 + 8+ 7,65+ 7,30+ 6,96 +6,60+ 6,25+5,91+5,55+ 5,21 + 4,86+ 4,5+ 4,18+ 3,83+
3,49+ 3,13+ 2,79+2,44+ 2,08+ 1,74+ 1,39+1,05+ 0,69 +0,34) do 20.3.2024 (deň splatnosti poslednej
splatnej splátky), ktorý súd prepočítal a ustálil na sumu 141,08 eur. Rovnako žalobcovi patrí aj úrok z
omeškania 5% ročne z celej priznanej sumy, t.j. zo sumy 675,02 eur od 21.3.2024 do zaplatenia. V tejto
časti súd žalovaný nárok nepovažoval ani za premlčaný, preto aj s ohľadom na vyššie opísané dôvody

uplatnenému nároku vyhovel.

49. V prevyšujúcej časti, t.j. čo do nesplatnej časti istiny, zmluvných úrokov, poplatkov a úroku z
omeškania presahujúceho priznaný rozsah bola žaloba zamietnutá pre jej nedôvodnosť vychádzajúc z
vyššie uvedených právnych záverov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru.

50. Súčasne súd považoval za dôvodné zamietnuť žalobou uplatnený nárok aj čo do nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 220,77 eur + režijný paušál 11,63 eur + DPH 92,96
eur, a to z dôvodu, že úkon - predžalobná výzva z 3.11.2022 realizovaný za žalobcu má
nepochybne formulárovú podobu, žalobca k nemu zjavne pristupoval v opakovaných prípadoch len
transformáciou údajov z výpisu z bankového systému (tzv. „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2022).

Dôvodom zamietnutia tejto časti nároku je tiež skutočnosť, že vynaloženie nákladov na tento úkon
nebol žalobcom v konaní žiadnym spôsobom preukázaný, keďže k žalobe do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania nebol z jeho strany predložený žiaden doklad preukazujúci vynaloženie týchto
výdavkov žalobcom v uvedenom úkone označenému právnemu zástupcovi žalobcu. V tomto smere
súd nepovažuje za postačujúci poukaz na ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov. Pre úplnosť súd dodáva, že uvedený spor bol skutkovo a právne úplne
obdobný so sporom vedeným Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 7Csp/2/2023, ktorý súd rozhodol
rozsudkom zo dňa 21.8.2023, právoplatným dňa 6.10.2023, na ktorého závery súd odkazuje, pričom
tieto pre žalobcu nemôžu byť v súvislosti s týmto rozhodnutím prekvapivými. V danom prípade naviac

pri posudzovaní bonity nedošlo ani k vychádzaniu zo správnych údajov ohľadom životného minima,
žalobca tiež nepredložil ani žiadosť o spotrebiteľský úver a teda ani vôbec nepostupoval s odbornou
starostlivosťou.

51. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania súd postupoval podľa ustanovenia § 255 ods.

1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci s
tým, že vzhľadom na pomer úspechu v konaní by nárok na náhradu trov konania patril úspešnejšiemu
žalovanému (žalovaných 6.418,88 eur, priznaných žalobcovi 675,02 eur), avšak nakoľko si nárok na
náhradu trov konania neuplatnil a ani mu vychádzajúc z obsahu spisu v súvislosti s konaním žiadne
trovy nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na

náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

7Csp/18/2023

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.