Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123012877
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7123012877.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Martina Kurečka, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre
prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 11. septembra 2024, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo
dňa 31.01.2024, sp. zn. 6T/63/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovanú A. B.
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, sp. zn. 1Pv 340/22/8802 zo dňa 11.11.2023
za skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a) Tr.
zák., na tom skutkovom základe, že

vC.,D.E.F.G.X,napobočkespoločnostiE.F.,A.,sosídlomnauliciC.G.XXXX/XX,H.,dňa17.09.2021,
ako osoba SZČO v postavení finančného agenta, vykonávajúca činnosť pre uvedenú poisťovňu
vyhotovila a podpísala bez vedomia poistníka - poškodeného I. J., narodeného dňa XX.XX.XXXX,
občana ČR, trvalé bytom G. H., E. B. G. X, poistnú zmluvu rizikového životného poistenia návrh
číslo: XXXXXXXXXX zo dňa 17.09.2021, pričom doposiaľ nezisteným spôsobom získala osobné

údaje z občianskeho preukazu poistníka, ktoré následne neoprávnene bez vedomia poistníka poskytla
spoločnosti E. F., A., H., čím takto porušila povinnosti ochrany osobných údajov vyplývajúce zo zákona
číslo 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov, pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,
žesrozsudkomMestskéhosúduKošicezodňa31.01.2024sanestotožňujeapovažujehozanesprávny,

nezodpovedajúci dôkazom, ktoré boli zistené v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Je toho
názoru, že obžalovaná sa dopustila prečinu poškodzovania cudzích práv podľa ustanovenia § 375 ods.
1 písm. a) Tr. zák. a to po stránke objektívnej, ako aj subjektívnej.

Obžalovaná tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom nepoprela uzatvorenie predmetnej
poistky. V uvedenej zmluve uviedla údaje poškodeného z občianskeho preukazu, ktorý už v tom čase

bol dlhšiu dobu neplatný, pretože poškodený si vybavil nový občiansky preukaz. Táto skutočnosť svedčí
o tom, že poškodený nemal vedomosť o uzatvorení predmetnej zmluvy, pretože logicky by obžalovanej
predložil aktuálny občiansky preukaz. Je teda nepochybné, že obžalovaná uzatvorila zmluvu bez
vedomia poškodeného a využila jeho údaje z minulosti, keď ešte žili v spoločnej domácnosti a starala sa
mu o jeho poistné zmluvy. V tomto prípade nie je podstatné, že poškodený nevedel bližšie konkretizovať
v čom mala spočívať ujma jemu spôsobená, pretože z kontextu celého prípadu vyplýva, že obžalovaná

bez vedomia poškodeného zneužila jeho osobné údaje na uzatvorenie poistky o ktorej poškodený
nevedel a z neznámeho dôvodu platila aj všetky poplatky do času, kým s poškodeným žila v spoločnejdomácnosti. Následne tieto poplatky prestala platiť, poškodenému neuviedla, že má takúto zmluvu
uzatvorenú, a že je potrebné platiť poplatky, a toto sa dozvedel až na základe upozornenia poisťovne.
Aj tieto skutočnosti svedčia o nečestných úmysloch obžalovanej pri uzatváraní poistky. Napokon aj

Národná banka Slovenska oznámila, že pri prešetrení postupu finančnej agentky poisťovňa potvrdila,
že došlo k namietaným skutočnostiam, najmä že došlo k podpisu poistnej zmluvy finančným agentom.

Vyhodnotením všetkých získaných a v spise zhromaždených dôkazov, ako aj dôkazov zabezpečených
na hlavných pojednávaniach jednotlivo a vo vzájomnom súhrne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

má jednoznačne za to, že žalovaný trestný čin spáchala obžalovaná A. B., a že sa stal tak, ako je to
uvedené v obžalobnom návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok
Mestského súdu Košice sp.zn. 6T/63/2023 zo dňa 31.01.2024 a vec vrátil Mestskému súdu Košice na
nové prejednanie a rozhodnutie.

Podaním zo dňa 10.04.2024 sa k odvolaniu prokurátora vyjadril prostredníctvom obhajkyne poškodený
I. J., ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou uvedenou v odvolaní
a zároveň navrhuje odvolaciemu súdu, aby zrušil rozsudok Mestského súdu Košice pod sp.zn.
6T/63/2023 zo dňa 31.01.2024.

Následne podaním zo dňa 19.04.2024 sa k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu
vyjadrila aj obžalovaná A. B., ktorá uviedla, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne,
spravodlivé, rovnako tak konanie, ktoré predchádzalo vyneseniu rozhodnutia považuje za zákonné.
K naplneniu objektívnej stránky prečinu podľa § 375 Tr. zák. sa vyžaduje spôsobenie vážnej ujmy

na právach. Prokurátor nielenže nekonkretizuje o aké konkrétne právo poškodeného sa malo jednať
ergo nekonkretizuje, ktoré konkrétne právo poškodeného malo konaním obvinenej utrpieť vážnu ujmu
a súčasne odvolateľ nie je schopný vážnu ujmu bližšie špecifikovať a určiť. Z vykonaného dokazovania
i z výpovede poškodeného totiž vyplynulo, že žiadna takáto vážna ujma mu nebola spôsobená. Dôvody
odvolania považuje len za domnienky a za istú polemiku prokurátora s odôvodnením vecne správneho

rozhodnutia súdu. Nie je v danom prípade naplnená ani subjektívna stránka trestného činu. Správne
ustálil prvoinštančný súd, že kriminalizovanie obvinenej sa môže javiť ako akt pomsty poškodeného
vo vzťahu k obvinenej, obaja tvorili v minulosti pár a ich vzťah sa rozpadol. S poukazom na zákonné
a správne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhla, aby odvolací súd v súlade s § 319 Tr. por.
odvolanie zamietol, pretože nie je dôvodné.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné:

Preskúmaním trestného spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné a potrebné dôkazy, v záujme zistenia skutkového stavu veci a to pri plnom uplatnení
všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovenia § 2 Tr. por. V odôvodnení
rozsudku v súlade s § 168 Tr. por. stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti

vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a na základe akých dôvodov dospel k
oslobodzujúcemu rozhodnutiu. Závery prvostupňového súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku
a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si krajský súd v celom rozsahu osvojil,
a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

V predloženej trestnej veci podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby prokurátora mala
spočívať v tom, že obžalovaná, ako osoba SZČO v postavení finančného agenta, vykonávajúca
činnosť pre poisťovňu E. vyhotovila a podpísala bez vedomia poistníka - poškodeného I. J. poistnú
zmluvu rizikového životného poistenia, pričom doposiaľ nezisteným spôsobom získala osobné údaje
z občianskeho preukazu poistníka, ktoré následne neoprávnene bez vedomia poistníka poskytla

spoločnosti E. F., čím takto porušila povinnosti ochrany osobných údajov vyplývajúce zo zákona číslo
18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov. Takéto tvrdenie obžaloby však nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.Z obsahu spisového materiálu je zistiteľné, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom
obžalovanej, poškodeného a oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná. Následne vypovedala, že s pánom

J. žili spolu ako partneri od roku 2013. Celý čas ho obdivovala za to čo dokáže. Dôverovala mu, milovala
ho, riešili všetko spoločne. Z jeho strany bola dôvera zneužitá. Urobil ešte vážnejšie veci, ktoré sa
riešia na súde. Vo finančnom biznise pracovala 24 rokov, nikdy nemala problém so žiadnym klientom.
Nepochopila, prečo ju obvinil. Sám jej dal súhlas, aby sa starala o jeho poistku, dal jej doklady, aby ich
použila. Poistka bola uzatvorená so súhlasom poškodeného. Chcela ju zrušiť, ale povedal, nech neruší,

že si ju bude platiť sám. Neplatil ju. On má dlhy a veľa exekúcii. Poistku platila ona, nemala vedomosť
o tom, že do poisťovne predložila neplatný občiansky preukaz. Predtým na jeho meno uzatvorila aj iné
poistné zmluvy na základe takého občianskeho preukazu aký jej dal, resp. dal jej údaje z občianskeho
preukazu. Nemala pred ním žiadne tajnosti, podpísali zmluvu na úrazové životné poistenie, vložila tam
jednorázovo určitú sumu peňazí, bolo to viac menej na zhodnocovanie. Ona na jeho meno vložila
peniaze a zaplatila poistku. Disponentom účtu bol on. Predmetná zmluva bola zrušená pre neplatenie,

vedel o tom, že tie peniaze stade vyberú a zmluva bude zrušená.

Na verejnom zasadnutí zástupca krajskej prokuratúry vo svojom konečnom návrhu v celom rozsahu
zotrval na podanom odvolaní a navrhol, aby z dôvodov uvedených v písomnom odôvodnení krajský
súd podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vrátil vec

Mestskému súdu Košice, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovanej v konečnom návrhu zotrval na vyjadrení k dôvodom odvolania zo 17.04.2024.
Nad rámec poukázal na to, že pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 375 ods.1 Tr.
zák. sa vyžaduje spôsobenie vážnej ujmy na právach, ktorá v konaní nebola preukázaná. Z uvedeného

dôvodu navrhol, aby odvolací súd v súlade s ustanovením § 319 Tr. por. odvolanie zamietol, pretože
nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie citované dôkazy aj podľa názoru krajského súdu po starostlivom a nestrannom
zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti nedošlo k naplneniu

skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzích práv. Krajský súd považuje napadnutý
oslobodzujúci rozsudok prvostupňového súdu za zákonný.

Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. b) Tr.
poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. Ustanovenie § 285 písm. b) Tr. poriadku predpokladá, že

z dokazovania vykonaného orgánmi činnými v trestnom konaní i súdu možno spoľahlivo (bez rozumných
a dôvodných pochybností) uzavrieť, že skutkový dej, ktorý tvorí základ obžaloby síce skutočne alebo
aspoň sčasti sa stal, ale preukázaný skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nenapĺňa všetky objektívne
a subjektívne znaky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu.

Krajskýsúdzhodnesprvostupňovýmsúdomuvádza,ženahlavnompojednávanínebolprodukovanýani
jedendôkaz,ktorýbypreukázal,žebydošlokveľkejujmenaprávachpoškodeného.Poškodenýnevedel
konkretizovať v čom a na ktorom práve mu mala byť spôsobená ujma, malo ísť o škodu nemajetkového
rázu, keďže nevedel koľkokrát mu bol občiansky preukaz zneužitý. Potvrdil však to, že zveril poistky
minimálne pre svoje netere obžalovanej, kde táto mu mala tieto zmluvy pripraviť. Vzhľadom k tomu teda,

že išlo o partnerov majúcich družobný pomer, tak poškodený o uvedenom vedomosť mal, na uzavretie
udelil súhlas, ako aj zdieľal osobné údaje z osobného dokladu. Zároveň možno konštatovať, že práve
konanie poškodeného sa v konečnom dôsledku javí ako mstením sa obžalovanej.

Trestný čin poškodzovania cudzích práv vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré v predmetnej trestnej veci

absentuje. Vzhľadom aj na vtedajší partnerský vzťah medzi poškodeným a obžalovanou (šiesty rok ich
partnerského vzťahu v čase uzavretia zmluvy) konanie nebolo úmyselné, pretože obžalovaná nechcela
poškodeného uviesť do omylu a spôsobiť mu ujmu na právach. Obžalovaná zmluvu síce uzatvorila, teda
skutok uvedený v obžalobe sa stal, avšak tento skutok nie je trestným činom poškodzovania cudzích
práv podľa § 375 Tr. zák. Navyše ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, obžalovaná

plnila do ukončenia vzťahu s poškodeným aj všetky záväzky plynúce z tejto zmluvy.

Záverom krajský súd dodáva, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania
cudzích práv spočíva v tom, že páchateľ uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí omyl. K naplneniuobjektívnej stránky sa zároveň vyžaduje spôsobenie vážnej ujmy na právach. Vážnu ujmu na právach
trebahodnotiťpredovšetkýmsozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadu,napovahuspôsobenejujmy
a na vzniknuté následky. Omyl je v danom prípade obligatórnym znakom, nakoľko je priamo uvedený v

skutkovej podstate tohto trestného činu. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že práve
konanie obžalovanej, ktoré bolo vymedzené v obžalobe, naplnilo znaky, že „uviedla niekoho do omylu“
a spôsobila „vážnu ujmu na právach“.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, pretože na základe vyššie uvedených skutočností

nie je daný zákonný dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle prokurátorom uplatneného
dôvodu, keďže v danom prípade nezistil žiadnu existenciu vád napadnutého rozsudku, jeho odvolanie
postupom podľa § 319 Tr. por., ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.