Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2722201135
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2722201135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Monika Vozárová, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., zastúpenej advokátkou: JUDr. Marta Vícenová, so sídlom
Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti žalovaným: 1. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, D., 2.
S.K.A.L INVEST, a.s., IČO: 36 734 918, so sídlom Potočná 40/260, Skalica, obaja žalovaní zastúpení
spoločnosťou: Advokátska kancelária Machová s.r.o., IČO: 36 864 544, so sídlom Sasinkova 886/16,
Skalica, 3. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Baltazár Mucska, so sídlom Vajnorská

55, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, o zaplatenie náhrady škody, náhrady straty na zárobku
a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalovaného 3. proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k.
SI-2C/51/2022-183 zo dňa 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté výroky II., III., IV., VI., VII. (v rozsahu 2.333,25 eur), IX., X., XI., XII., XIV.
rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 3. p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu v časti o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v časti o náhrade straty na zárobku
počaspráceneschopnosti,včastionáhradestratynazárobkuposkončenípráceneschopnosti(2.333,25
eur), v časti o náhrade škody (413,64 eur).

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v časti
o náhrade nemajetkovej ujmy v plnom rozsahu z prisúdenej sumy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o náhradu
škody na zdraví z titulu bolestného zastavil, II. výrokom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni

titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.179,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, III.
výrokom priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného z nich zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, IV. výrokom uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti sumu 4.809,55 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto

plnenia povinnosť druhého žalovaného, V. výrokom konanie o žalobe žalobkyne v časti o zapletenie
náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 740,45 eur zastavil, VI. výrokom priznal
žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobku
počas práceneschopnosti v rozsahu 73,30 % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohtoplnenia povinnosť druhého žalovaného, VII. výrokom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sumu 6.830,32 eur v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť

druhého žalovaného, VIII. výrokom konanie o žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie náhrady straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vo výške 2.664,42 eur zastavil, IX. výrokom priznal
žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti v rozsahu 43,86 % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, X. výrokom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni

titulom náhrady škody sumu 413,64 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením
jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, XI. výrokom priznal žalobkyni
voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o náhradu škody v rozsahu 100 % s tým, že plnením
jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, XII. výrokom uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého žalovaného, XIII. výrokom vo zvyšnej časti žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamietol, XIV.
výrokom priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o náhradu nemajetkovej ujmy
v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

2.Rozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilprávneaplikáciouust.§11,§13, §100,§106,§420ods.
1, § 427 ods. 1, § 444, § 445, § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „Občiansky zákonník“), § 446 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 3.7.2004, § 447
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.12.2019, § 1, § 4 ods. 2 písm. a), c), § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu dopravnej nehody (ďalej
len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), § 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a

občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom ku dňu vzniku nároku (ďalej len „zákon o bolestnom
aSSU“),§134zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkprácevzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„Zákonník
práce“), čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento
Dohovor nadväzujúcich (Oznámenie č. 209/1992 Zb.), čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č.
23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listiny základných práv a slobôd, čl. 19 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb.

Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, s poukazom aj na procesné ustanovenia §
76, § 77 ods. 1, § 144, § 145 ods. 2, § 151 ods. 1, 2, § 191, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.
1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn.
8T/26/2021 zo dňa 29.9.2021 súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej
prokuratúrySkalicaaobvinenýmB.E.F.dňa23.4.2021,podľaktorejbolB.E.F.uznanývinnýmzprečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, teda inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a to porušením dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona, na skutkovom základe, že dňa 12.10.2020 v čase asi o
13.30 h viedol osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz ML 350, EČ: D. XXX G. na rovnom
úseku cesty pred bytovým domom č. 1154/18 na Koreszkovej ulici v meste Skalica v smere od
kruhovéhoobjazdu,kdenedalprednosťchodkyniA.B.,nar.XX.X.XXXX,ktoráprechádzalacezpriechod
pre chodcov, následkom čoho došlo k tomu, že vodič B. E. F. narazil pravou prednou časťou vozidla do

pravého boku tela chodkyne A. B.. Za to mu bol uložený peňažný trest vo výške 700,- eur a trest zákazu
činnostiviesťmotorovévozidláakéhokoľvekdruhuvcestnejpremávkenadobu18mesiacov.Poškodená
A. B., Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa pobočka Senica boli so svojimi nárokmi na
náhradu škody odkázaní na civilný proces (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.9.2021). Podľa
lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 6.6.2022 (opatreným

pečiatkou a podpisom ošetrujúceho lekára B. H. I. a primárom ortopedického oddelenia FN Agel Skalica
B. J. C.) bolo ohodnotené bolestné žalobkyne počtom 285 bodov. V časti B hodnotenie spoločenského
uplatnenia má žalobkyňa uvedené nasledovné položky: 325d./ obmedzenie pohybl. ľav. ram. kĺbu str.
st. – 80 b., 325f/ obmedzenie rotačných pohybov - 26,66 b., 393a/ obm. pohybl. pr. bedr. kĺbu ľ. st.- 100b., spolu 206,66 bodov. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Senica boli žalobkyni
vyplatené nem. dávky v mesiacoch: 10/2020 v sume 160,80 eur, 11/2020 v sume 482,20 eur, 12/2020
v sume 498,30 eur, 01/2021 v sume 498,30 eur, 02/2021 v sume 450,- eur, 03/2021 v sume 498,30

eur, 04/2021 v sume 482,20 eur, 05/2021 v sume 498,30 eur, 06/2021 v sume 482,20 eur, 07/2021 v
sume 498,30 eur, 08/2021 v sume 498,30 eur, 09/2021 v sume 482,20 eur, 10/2021 v sume 160,80 eur.
Podľa Poistky č. 6 586 013 593 poisťovne Kooperativa Vienna Insurance Group bolo vydané potvrdenie
o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu (poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla) s poistníkom S.K.A.L.INVEST, a.s., Potočná 260/40, Skalica, na

motorové vozidlo EČV/ŠPZ: D. XXX G.. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo 17.3.2022 bol
žalobkyni od 11.10.2021 priznaný invalidný dôchodok v sume 250,60 eur mesačne, ktorý sa od 1.1.2022
zvyšuje na sumu 253,90 eur mesačne. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava zo
dňa 17.4.2024 rozhodnutie zo 17.3.2022 o priznaní invalidného dôchodku nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.4.2022. Dňa 29.04.2002 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom: Grafobal
a.s. Skalica a zamestnancom: A. B. (druh práce: obsluha skladačkových strojov). Podľa lekárskeho

posudku B. K. z 9.6.2022 je A. B. spôsobilá na výkon posudzovanej práce (obsluha skladačkových
strojov) s dočasným obmedzením: bez nočnej, bez zdvíhania ťažkých bremien, na
4-5 hod. denne. Podľa Dohody o zmene pracovnej doby z 3.5.2022 medzi zamestnávateľom: Grafobal,
a.s. Skalica a A. B. sa Pracovná zmluva zo dňa 29.11.1993 mení odo dňa 3.5.2022 nasledovne:
čl. IV. - ostatné pracovné podmienky: 1. Ustanovený pracovný čas je 4,5 hod. Podľa Dohody o zmene

pracovnej zmluvy z 31.10.2023 medzi zamestnávateľom: Grafobal, a.s. Skalica a A. B. sa
Pracovná zmluva zo dňa 29.11.1993 mení odo dňa 1.11.2023 nasledovne: čl. IV. - ostatné pracovné
podmienky: 1. Ustanovený pracovný čas je 7,5 hod.

4. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že uplatnený nárok na náhradu škody (sťaženie spoločenského

uplatnenia) je nárokom na náhradu škody na zdraví a jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom
spôsobuje, že ide o právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu. Ak obsahom nároku je
požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje, aby plynutiu času neboli
priznané žiadne právne účinky. V prípade nároku na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
(§ 444 Občianskeho zákonníka) poškodeného sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno

objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Od tohto okamihu
plyniesubjektívnapremlčaciadoba.Sťaženiespoločenskéhouplatneniavznikávdobe,vktorejjemožné
zdravotný stav poškodeného, po úraze, alebo inom poškodení na zdraví, príp. po ich zhoršení považovať
zaustálený.NajvyššísúdČRvrozsudkusp.zn.25Cdo1256/2006uzavrel,že oškodespočívajúcej
v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové

ohodnoteniesťaženiajehospoločenskéhouplatnenia,keďžeažvtedymákdispozíciiskutkovéokolnosti,
z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky kedy sa zdravotný stav poškodeného
ustálil závisí od vyjadrenia lekára. V otázke posúdenia ustálenosti zdravotného stavu žalobkyne
a začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby dospel k záveru, že týmto okamihom bol deň 6.6.2022,
keď posudzujúci lekár B. H. I. vypracoval lekársky posudok podľa o bolestnom a SSU, v ktorom vyčíslil

celkový počet bodov sťaženia spoločenského uplatnenia spolu 206,66 bodov. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka začala
plynúť dňom 6.6.2022 a uplynie dňom 6.6.2024 (§ 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa si
svoj nárok uplatnila žalobou doručenou okresnému súdu dňa 26.08.2022, avšak voči pôvodne žalovanej
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Voči žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa a.s., si žalobkyňa svoj

nárok uplatnila až v podaní doručenom okresnému súdu dňa 21.9.2022, kedy žiadala, aby okresný
súd pripustil zmenu na stane žalovanej 3. Uznesením zo dňa 12.1.2023 okresný súd pripustil zmenu
na strane žalovanej 3. (právoplatné dňa 24.1.2023). Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa svoj nárok
voči žalovanej 3. uplatnila v subjektívnej premlčacej dobe, teda včas. Námietka premlčania vznesená
žalovanou 3. nie je dôvodná.

5. Žalovaní 1. a 2. vo vyjadrení k žalobe namietali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1. z dôvodu,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je upravená v § 427 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Prevádzateľom motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 Občianskeho
zákonníkajeosoba,ktorámáprávnuifaktickúmožnosťnakladaťsdopravnýmprostriedkom.Poškodený

je v zmysle ust. § 15 ods. 1, 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení oprávnený uplatniť si svoj
nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.). V čase dopravnej
nehody na motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bola evidovaná poistná zmluva na poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u poisťovateľa KOOPERATÍVApoisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (poistka č. 6 586 013 593). Za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla pri dopravnej nehode zo dňa 12.10.2020, spôsobenú porušením právnej povinnosti
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný 1. ako vodič motorového vozidla, čo

bolo preukázané aj v trestnom konaní (sp. zn. 8T/26/2021). Za vzniknutú škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka zodpovedá aj žalovaný 2. ako
prevádzateľ motorového vozidla. Poškodený si môže vybrať, či si nárok uplatní proti poistenému,
alebo voči poisťovateľovi, prípadne voči obom. Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody v zásade rovnaké právne

postavenie ako osoba, ktorá priamo škodu spôsobila. Pasívna legitimácia žalovaného 3., ktorý je
poisťovateľom žalovaného 2. a jeho povinnosť zaplatiť náhradu škody, ktorá vznikla z poistnej udalosti,
vyplýva z ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení, a to s poukazom na účel zákona a zmyslu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
S použitím eurokonformného výkladu pojmov „náhrada škody na zdraví“ v ustanovení § 4 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 4 a § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení a s prihliadnutím k samostatnému účelu

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej
nehody(akopoškodeným),zaktorújemožnépriznaťnáhradupeňažnouformoupodľa§13ods.2,ods.3
Občianskehozákonníka,ktorúvširšomchápaníjepotrebnépovažovaťzaškodunazdravípodľa§4ods.
2písm.a)zákonaopovinnomzmluvnompoistení.Pasívnavecnálegitimáciažalovaných vdanom

konaní je tým daná. Podporne odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016.

6. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaný 1. ako vodič osobného motorového vozidla
Mercede Benz ML 350, EČ: D. XXX G. spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpela žalobkyňa
zranenia. Predpoklad zodpovednosti za škodu je samotná vzniknutá škoda. Nie je pochýb o tom, že

u žalobkyne prišlo dňa 12.10.2020 ku škode na zdraví. Nárok na náhradu škody na zdraví vzniká
dňom vyhotovenia lekárskeho posudku. B. H. I. dňa 6.6.2022 vyhotovil lekársky posudok o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia, kde bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohodnotené
na 206,66 bodov. Výšku bodového ohodnotenia a ani jednotlivé položky zranení uvedené v lekárskom
posudkunebolivkonaníspochybnené.Okresnýsúdmázato,žepríčinnásúvislosťmedzivznikomškody

na zdraví žalobkyne a porušením právnej povinnosti žalovaného 1. bola preukázaná. Podľa Opatrenie
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. mája 2019 č. S07592-2019-OL o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019, výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2019 za jeden bod je
20,26 eura. Po prepočte suma za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 4.186,93 eur (206,66

bodov x 20,26 eur). Bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaných v spore, boli naplnené všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním a škodou, výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vyplýva z Opatrenia MZ SR zo dňa 15.5.2019. Žalobkyňa požadovala nižšiu sumu, a to 4.179,- eur. Akú
sumu bolestného bude poškodený z maximálnej možnej sumy požadovať, je pri tom na poškodenom.

Sumu za sťaženie spoločenského uplatnenia požadovanú žalobkyňou protistrana nenamietala, preto
okresný súd nepovažoval za potrebné vykonanie ďalšieho dokazovania, uvedený nárok považuje za
preukázaný, a preto žalobe v tejto časti vyhovel.

7. Žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho

zákonníka v sume 5.550,- eur. Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2024 právna zástupkyňa žalobkyne
uviedla, že si žalobkyňa uplatňuje sumu 4.809,55 eur. Výšku náhrady za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti žalobkyne podložila výpočtom vypracovaným účtovnou firmou JM Investment
spol. s.r.o.. a výplatnými páskami za mesiace 7/2020, 8/2020 a 9/2020. Vo zvyšnej časti na pôvodne
uplatnenom nároku netrvala. Žalobkyňa nárok odôvodňovala tým, že v čase dopravnej nehody

bola zamestnaná v Grafobal Skalica. V prípade straty na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti
poškodeného sa poškodený o jej rozsahu spravidla dozvie v okamihu, keď mu bola vyplatená posledná
dávka nemocenského a kedy teda môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať. Až v tejto dobe sa
poškodený dozvie o škode podľa ustanovenia § 446 Občianskeho zákonníka a až od tejto doby začína
plynúťpremlčaciadobapodľaustanovenia§106Občianskehozákonníka.Zpotvrdeniaonemocenských

dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou mal okresný súd preukázané, že posledná nemocenská
dávka za mesiac 10/2021 bola žalobkyni vyplatená 27.5.2022. Subjektívna premlčacia doba začala
plynúť dňom 27.5.2022 a uplyla dňa 27.5.2024. Žalobkyňa v žalobe doručenej okresnému súdu dňa
26.8.2022 vyčíslila nárok na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti v sume 5.500,-eur. Žalobkyňa výšku nároku náhrady stratu na zárobku počas práceneschopnosti v priebehu konania
ustálila na sumu 4.809,- eur (podanie doručené okresnému súdu dňa 18.3.2024). Vo zvyšnej časti
na nároku netrvala. Voči súčasne žalovanej 3. (KOOPERATÍVA poisťovňa a.s.) si žalobkyňa nárok

uplatnila až v podaní doručenom okresnému súdu dňa 21.9.2022, kedy žiadala, aby pripustenie zmeny
na strane žalovanej 3., teda v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby. Z potvrdenia lekára B.
K., všeobecný lekár, mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa bola práceneschopná v čase od
12.10.2020 do 11.04.2022. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Senica zistil, že žalobkyni boli
vyplatené nemocenské dávky v mesiacoch: 10/2020 v sume 160,80 eur, 11/2020 v sume 482,20 eur,

12/2020 v sume 498,30 eur, 01/2021 v sume 498,30 eur, 02/2021 v sume 450,- eur, 03/2021 v sume
498,30eur,04/2021vsume482,20eur,05/2021vsume498,30eur,06/2021vsume482,20eur,07/2021
v sume 498,30 eur, 08/2021 v sume 498,30 eur, 09/2021 v sume 482,20 eur, 10/2021 v sume 160,80 eur.
Okresný súd vychádzal z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 10/2016 zo dňa
10.10.2018, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 30.01.2019 a pri určení výšky nároku
na náhradu na stratu na zárobku vychádzal zo znenia ust. § 446 Občianskeho zákonníka účinnom do

31.7.2004.

8. Priemerný zárobok je potrebné vypočítavať v súlade s § 134 Zákonníka práce, pričom základom
pre tento výpočet je hrubá mzda, ktorú žalobkyňa dosahovala pred škodovou udalosťou v rozhodnom
období. „Priemerný zárobok sa chápe ako priemerný hrubý zárobok. Zisťuje sa vždy k prvému dňu

kalendárneho štvrťroka za rozhodujúce obdobie, ktorým je predchádzajúci kalendárny štvrťrok, a
to z hrubej mzdy, zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby, ktorú
zamestnanec v tomto období odpracoval.“ (Barancová, H. a kol.: Zákonník práce. Komentár. 3. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck, 2022, k ust. § 134). Žalobkyňa nárok na náhradu straty na zárobku počas
trvania práceneschopnosti podložila výpočtom vyhotoveným spol. JM Investment spol. s.r.o., Malacky,

ktorej predmetom podnikania je vedenie účtovníctva. Z predloženého výpočtu náhrady straty na
zárobku mal okresný súd preukázané, že výpočet priemerného hodinového zárobku bol vypočítaný
za štvrťrok predchádzajúci štvrťroku vzniku škody, t.j. za obdobie 7/2020, 8/2020, 9/2020, pričom pri
výpočte vychádzali z výplatných pások žalobkyne za uvedené obdobie. Priemerný hodinový zárobok
za 3. štvrťrok 2020 bol vyčíslený na sumu 5,0715 eur a priemerný mesačný zárobok žalobkyne

tak predstavoval sumu 826,95 eur. Od priemerného mesačného zárobku 826,95 eur za jednotlivé
mesiace od 10/2020 do 10/2021 boli odrátané poskytnuté nemocenské dávky, ktoré boli žalobkyni
vyplatené a v mesiaci 10/2021 tiež invalidný dôchodok a výsledná suma náhrady straty na zárobku
počas trvania práceneschopnosti potom predstavuje sumu 4.809,55 eur. Okresný súd sa stotožnil so
spôsobom výpočtu náhrady straty na zárobku, pričom vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže

byť spochybnená, čo sa v konaní nestalo.

9. Žalobkyňa v žalobe uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka v sume 9.494,74 eur, a to za obdobie od 11.10.2021
do 28.1.2033. Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2024 právna zástupkyňa uviedla, že si žalobkyňa

uplatňuje sumu 6.830,32 eur. Výšku náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
žalobkynepodložilavýpočtomvypracovanýmúčtovnoufirmouJMInvestmentspol.s.r.o.Vozvyšnejčasti
na pôvodne uplatnenom nároku netrvala. Žalobkyňa nárok odôvodňovala tým, že podľa rozhodnutia
Sociálnej poisťovne je žalobkyňa poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, najprv vo výške
250,60 eur a od 1.1.2022 vo výške 253,90 eur. Za obdobie od 11/2021 do 04/2022 bola len poberateľkou

čiastočného invalidného dôchodku, od doby nástupu do zamestnania do 05/2022 bol jej pracovný
pomer zmenený v časti rozsahu pracovného času na 4,5 hod. Za obdobie od 05/2022 do 10/2023
dosahovala žalobkyňa znížený príjem. Za uvedené obdobie sa preto od priemernej mzdy okrem
dôchodku odpočítavala aj dosiahnutá mzda v čistom. Výpočet náhrady straty na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite podľa ust. § 447 Občianskeho zákonníka:

11/2021 826,95 eur - 250,60 eur ( ID) = 576,35 eur, 12/2021 826,95 eur - 250,60 eur (ID) = 576,35
eur, 01/2022 826,95 eur - 253,90 (ID) = 573,05 eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) = 573,05
eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) = 573,05 eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) =
573,05 eur, XX/XXXX XXX,95 eur - 253,90 eur (ID) - 481,33 eur ( mzda) = 91,72 eur, XX/XXXX 826,95
eur - 253,90 (ID) - 335,35 eur (mzda ) = 237,70 eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 (ID) - 331,63 eur

(mzda) = 241,42 eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 427,70 eur (mzda 08/2022) = 145,35
eur, 09/2022 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 353,35 eur ( mzda 09/2022) = 219,70 €, 10/2022 826,95
eur - 253,90 eur (ID) - 343,80 eur (mzda 10/2022) = 229,25 eur, 11/2022 826,95 eur - 253,90 eur (ID) -
268,69 eur ( mzda 11/2022) = 304,36 eur, 12/2022 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 354,87 eur (mzda) =218,18 eur, 01/2023 826,95 eur (ID) - 30,31 eur (mzda) = 542,74 eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90
eur (ID) - 291,24 eur (mzda) = 281,81 eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 586,75 eur (mzda)
= nemá nárok, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 357,45 eur (mzda) = 215,60 eur, XX/XXXX

826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 414,57 eur (mzda) = 158,48 eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) -
603,86 eur (mzda) = nemá nárok, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 372,50 eur (mzda) = 200,55
eur, XX/XXXX 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 402,23 eur (mzda) = 170, 82 eur, 09/2023 826,95 eur
- 253,90 eur (ID) - 569,69 eur (mzda) = 3,36 eur, 10/2023 826,95 eur - 253,90 eur (ID) - 448,67 eur
(mzda) = 124,38 eur, Spolu: 6.830,32 eur.

10. Náhradou za stratu na zárobku (§ 447 Občianskeho zákonníka) sa nenahrádzajú samotná strata či
zníženiepracovnejspôsobilosti,alemajetkováujma,ktorásaprejavujetým,žetrvaloustratou(znížením)
pracovnejspôsobilostinásledkomujmynazdravíprichádzapoškodenýúplnealebočiastočneozárobok,
ktorý by dosiahol, nebyť poškodenia zdravia. Nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení
pracovnej neschopnosti poškodenému vzniká (z hľadiska príčinnej súvislosti) len vtedy, ak nie je

schopný pre svoje zdravotné postihnutie, za ktoré škodca zodpovedá, vykonávať doterajšiu prácu (prácu
rovnakého druhu) a dosahovať tak zárobok, ktorý predtým mal, príp. keby bol uznaný invalidným alebo
čiastočne invalidným (Rc65/2003). Ustanovenie § 447 OZ predpokladá, že poškodený mal v dobe
vzniku škody na zdraví príjem, z ktorého sa náhrada podľa tohto ustanovenia vypočíta. Podľa judikatúry
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má poškodený na tento druh náhrady nárok aj v tom prípade, ak

v čase vzniku škody takýto príjem nemal (R29/2004). Občianskoprávny nárok na náhradu za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa premlčuje ako celok, nie iba nároky
na jednotlivé mesačne opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce, poskytované vo forme peňažného
dôchodku (Rc36/2007). Preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení,
ale premlčanie celého nároku.

11. Žalobkyňa sa prvýkrát o výške invalidného dôchodku dozvedela z rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo 17.3.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.4.2022 (č.l. 173), t. j. k uvedenému dátumu (od
ktorého súčasne začala žalobkyni plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
na súde) žalobkyňa nadobudla vedomosť o tom, že jej uchádza zárobok a túto skutočnosť bola schopná

preukázaťpráveuvedenýmrozhodnutímSociálnejpoisťovne.VočižalovanejKOOPERATÍVA poisťovňa
a.s., si žalobkyňa svoj nárok uplatnila v podaní doručenom súdu dňa 21.9.2022, kedy žiadala, aby súd
pripustil zmenu na stane žalovanej 3. Preto, ak si žalobkyňa tento nárok uplatnila na súde 26.8.2022
(subjektívna premlčacia doba na jeho uplatnenie žalobkyni uplynula 30.4.2024), uplatnila si ho v rámci
plynutia dvojročnej premlčacej doby (NS SR sp. zn. 8Cdo/48/2019).

12. Žalovaní počas konania nenamietali spôsob výpočtu a výšku náhrady straty na zárobku počas
trvania práceneschopnosti žalobkyne a po skončení pracovnej neschopnosti žalobkyne tak ako bol
vypočítaný účtovnou firmou JM Investment spol. s.r.o., a predložený žalobkyňou, pričom takýto dôkaz
považovali za postačujúci (nenavrhli vykonať znalecké dokazovanie, súhlasili s tým, že postačuje

odborné stanovisko účtovnej spoločnosti). Žalobkyňa si v konaní svoju povinnosť tvrdenia a aj dôkaznú
povinnosť (predloženými rozhodnutiami o invalidnom dôchodku a mzdovými listami) ohľadom
straty na zárobku počas trvania PN a po skončení PN riadne splnila. Ak chceli žalovaní toto tvrdenie
žalobkyne ohľadom straty na zárobku a jeho výšky účinne poprieť, bolo ich povinnosťou uviesť vlastné
skutkové tvrdenie, v čom konkrétnom sú tieto výpočty nesprávne, resp. aká by mala byť správna suma

straty na zárobku žalobkyne počas PN a po skončení PN. Žalovaní si v tomto smere nesplnili procesné
bremeno popretia skutkových tvrdení žalobkyne vyplývajúce z ust. § 151 CSP (Krajský súd v Trnave
sp. zn. 11Co/25/2023). Nárok žalobkyne o náhradu straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti,
čo do sumy 4.809,55 eur okresný súd považoval za dôvodný a vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného
nároku v sume 740,45 eur (5.550 - 4.809,55) konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Rovnako aj

nárok žalobkyne o náhradu straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vyčíslený sumou
6.830,32 eur považoval za dôvodný a vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného nároku v sume 2.664,42
eur (9.494,74 - 6.830,32) konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

13. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka v sume 413,64 eur. Uviedla, že z dôvodu poškodenia zdravia vznikli žalobkyni ďalšie
náklady súvisiace s liečením: 89,60 eur (doplatok Slovenské liečebné kúpele Piešťany za ubytovanie
a úst. Starostlivosť), 100,- eur (doplatok za polohovateľnú posteľ), 90,- eur (doplatok za invalidný
vozík), 134,04 eur (lieky a hygienický materiál). Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku doložilado spisu pokladničné doklady (č.l. 128). Právna zástupkyňa žalovaných 1. a 2. spochybnila účelnosť
vynaložených nákladov. Právny zástupca žalovaného 3. uviedol, že sa oboznámil s pokladničnými
dokladmi o úhrade nákladov žalobkyne súvisiacich s liečením a nemal k nim výhrady. Žalobkyňa na

preukázané účelnosti vynaloženia nákladov súvisiacich s liečbou doložila okresnému súdu potvrdenie
spol. DHS, s.r.o. D. o tom, že žalobkyni v čase od 21.10.2020 do 6.2.2021 zapožičali elektrickú
polohovateľnú posteľ s antidekubitným matracom a následne od 26.11.2020 do 27.5.2021 aj invalidný
vozík. Taktiež doložila Zmluvu o nájme hnuteľnej veci zo dňa 21.10.2020 uzatvorenú medzi Domáca
hospicová starostlivosť, s.r.o. Skalica (ako prenajímateľom) a nájomcom (H. B. - manžel žalobkyne),

s predmetom nájmu: plnoautomatické polohovateľné lôžko + antidekubitový matrac. Nájomné určené
vo výške 45 eur/mesačne. Podľa tvrdenia žalobkyne boli veci vrátené 6.2.2021. Potvrdenie lekára B.
D. K. z 11.3.2024, že žalobkyňa potrebovala spomínané lieky na doliečenie poúrazového stavu. Z
dikcie § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o právo poškodeného na náhradu účelných
nákladov spojených s liečením. Aj keď poškodený dostáva väčšinu liečebných úkonov a zdravotníckych
pomôcok v prípade potreby z prostriedkov príslušnej zdravotnej poisťovne bezplatne, môžu mu okrem

toho vzniknúť náklady spojené s liečením, ktoré zdravotná poisťovňa neuhrádza. Na ich náhradu má
poškodený právo, ak preukáže, že ide o účelné náklady spojené s liečením. Medzi účelné náklady patria
náklady na zdravotné pomôcky aj náklady spojené s rehabilitáciou a náklady spojené a
pod. Preto tieto náklady na uvedené liečebné pomôcky, ktoré žalobkyňa vynaložila (okresný súd mal
ich úhradu preukázanú listinnými dôkazmi - pokladničnými dokladmi) považoval okresný súd za účelne

vynaložené a žalobkyni priznal ich náhradu v celkovej sume 413,64 eur.

14. Žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnila v žalobe tým, že pre trvalé následky
na zdravotnom stave, ktoré majú príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou zo dňa 12.10.2020, ktorú
zavinil žalovaný 1., došlo k neoprávnenému zásahu do jej osobnej integrity s trvalými následkami. Trpí

chronickými bolesťami, je znížená jej schopnosť pracovať, v bežnom živote je obmedzená a odkázaná
na pomoc blízkych osôb pri takých bežných a nevyhnutných úkonoch ako je varenie, upratovanie.
Má poznačenú chôdzu, čo jej spôsobuje psychické problémy, nielen s tým spojenými obmedzeniami,
ale aj pocitom, že je okolím negatívne pozorovaná. Nemôže pracovať vo vinohrade, nemôže sa
zohnúť, dvíhať ťažké veci. V domácnosti nemôže vykonávať práce ako pred nehodou, nemôže

umývať okná, dlho neustojí. Právny zástupca žalovaného 3. v písomnom vyjadrení zo dňa 22.3.2024
uviedol, že súdna prax vylučuje duplicitné uplatnenie oboch nárokov (SSÚ a náhradu nemajetkovej
ujmy), preto je jej nárok nedôvodný a neprimerane vysoký. Zároveň poukázal na rozhodnutia súdov,
ktoré priznali náhradu nemajetkovej ujmy v nižších sumách ako navrhla žalobkyňa. Okresný súd
sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného 3., že nie je možné uplatňovať popri sebe obidva nároky

- nárok na náhradu škody na zdraví a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada škody na
zdraví a ochrana osobnosti sú dva odlišné nároky, pričom každý z nich kompenzuje odlišné zložky v
rámci integrity jednotlivca, keď náhrada škody má pokrývať „zdravotnú sféru“ poškodeného, ochrana
osobnosti kryje dôstojnosť, súkromie, rodinný a emocionálny život poškodeného. Podľa
rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/65/2013, je možné pri poškodení zdravia uplatňovať popri

sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do osobnostných práv podľa § 11 a
nasl. Občianskeho zákonníka a nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka,
resp. § 444 Občianskeho zákonníka, pretože uplatnením každého z týchto nárokov sa odškodňuje
(zmierňuje) obsahovo iná ujma na strane dotknutej osoby. Právo na ochranu osobnosti primárne
poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné

a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity
jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu rôznych záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné
a samostatné. Je nepochybné, že aj samotnému poškodenému môže vzniknúť popri nároku na bolestné
a náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy (rozsudok
NS SR sp. zn. 7Cdo/65/2013). Náhrada nemajetkovej ujmy odškodňuje zásah do osobnostných práv

poškodeného subjektu, v podobe zmiernenia následkov zásahu do súkromného a rodinného života.
Pokiaľideopsychickéútrapyžalobkyne,okresnýsúdmázato,žeuvedenýžalobkyňoutvrdenýnásledok
dopravnejnehody, spadápodnáhradusťaženiaspoločenskéhouplatnenia,ktorévšakposudzujúcilekár
v lekárskom posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia neuviedol (pol. 255 prílohy z.
č. 437/2004 Z.z.). Navyše sama žalobkyňa uviedla, že psychické problémy mala ešte pred dopravnou

nehodou, preto navštevovala psychiatra MUDr. Radó. Následky v podobe pocitov menejcennosti v
spoločnosti, prípadne iné prejavy posttraumatickej stresovej poruchy žalobkyne, ktoré majú dopad na
jej každodenný život, majú charakter sťaženia spoločenského uplatnenia a nie náhrady nemajetkovej
ujmy (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/75/2022).15.Okresnýsúdsastotožnilstvrdenímžalobkyne,že následkydopravnejnehody,ktorúzavinilžalovaný
1. majú dopad aj na jej súkromný a rodinný život. Z lekárskeho posudku

posudzujúceho lekára B. H. I., ortopéd, zo dňa 6.6.2022 mal preukázané, že žalobkyňa má obmedzenú
pohyblivosť ľavého ramenného kĺbu stredného stupňa, obmedzenie rotačných pohybov, obmedzenie
pohyblivosti pravého bedrového kĺbu, čo je stav, ktorý zanechal na nej trvalé následky. Následky nehody,
ktoréžalobkyňautrpela, predstavovalitakýzásahdorodinnéhoasúkromnéhoživotažalobkyne,ktorého
intenzita odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nehodu žalobkyňa utrpela vo veku 46

rokov, teda vo svojom zrelom veku. Žalobkyňa má manžela, je matkou dvoch detí. Staršia dcéra
mala v čase nehody žalobkyne 18 rokov, druhá dcéra bola ešte maloletá. Pred nehodou všetky práce
v domácnosti vykonávala ona, upratovala, varila, umývala okná, pracovala v záhrade,
okopávala vinohrad. Po nehode tieto práce už nerobí, okná umýva jej dcéra, tiež varí, upratuje (tvrdenie
žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 23.1.2024, nebolo rozporované protistranou). Nemôže sa
zohnúť, preto nemôže pracovať v dome a na záhrade tak ako pred nehodou, nemôže dvíhať ťažké

veci, preto väčšie nákupy robí jej manžel. Pred nehodou s manželom chodili pešo po
meste, do vinohradu, teraz už nemôže, musí ju zaviesť autom jej manžel. Skutkové tvrdenia žalobkyne
boli svedeckou výpoveďou manžela žalobkyne, jej dcéry a listinnými dôkazmi (lekárskym posudkom
o bolestnom a SSU zo dňa 6.6.2022, lekárskym posudkom B. D. K.) preukázané a v konaní neboli zo
strany žalovaných spochybňované. Uvedené obmedzenia doterajšieho rodinného a súkromného života

žalobkyne okresný súd hodnotí ako zásah do osobnostných práv žalobkyne na súkromný a rodinný život
v takej intenzite, ktorá odôvodňuje odškodnenie formou náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku peňažného zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže
byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pri tom na dve hľadiská, a to tak na
závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo. Súd musí zohľadniť

aj doterajšiu rozhodovaciu prax súdov pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy. Pri určovaní sumy
nemajetkovej ujmy musia všeobecné súdy zároveň zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a
teda v súlade s princípom rovnosti rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v
ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej
náhrady (nález Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 288/2017). Súd pri svojom rozhodovaní musí prihliadať

taktiež na požiadavku nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Súd
pri svojom rozhodovaní je povinný vychádzať z úplne zisteného skutkového stavu a opierať sa o úplné
a preskúmateľné hľadiská, ktorými sú predovšetkým zistená závažnosť nemajetkovej ujmy a
okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Rozhodujúce
je preto zvažovanie individuálnych okolností prípadu. Zo záverov znaleckého posudku Prof. MUDr.

Mariana Vidiščáka, PhD., vypracovaného v trestnom konaní pod ČVS:ORP-298/VYS-SI-2020 vyplynulo,
že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode pomliaždenie hrudníka, zlomeninu kľúčnej kosti vľavo s
dislokáciou a so skrátením do 9 mm, zlomeninu 11. rebra vzadu vľavo s miernou uhlovou dislokáciou,
trieštivú zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti s dislokáciou fragmentov, s výrazným
zakrvácaním do okolitých štruktúr, trieštivú zlomeninu tela a krídla sedacej kosti vpravo, s instabilitou

pravého krídla panvy, zlomeninu oboch členkov vpravo a zlomeninu členka vľavo, embólia pľúc vľavo,
trombózu stehnovej žily vpravo a podkolennej žily vpravo, pomliaždenie brucha s prítomnými krvnými
podliatinami v oblasti driekového svalu vpravo. Poškodená bola hospitalizovaná vo fakultnej nemocnici
v Skalici od 12.10.2020 do 10.11.2020, t.j. 28 dní. Od 18.11.2020 bola prijatá na fyziatricko-rehabilitačné
odd. nemocnice v Myjave, kde bola 10 dní. Následne prepustená do domáceho liečenia. Vzhľadom

na mnohopočetnosť zlomenín bola navrhnutá konzervatívna liečba. Poškodenej boli naložené dlahy a
ortézy a poškodená bola imobilná. Bola liečená antibiotikami. Všetky tieto zranenia sú veľmi bolestivé.
Jedná sa o komplikované zranenia. Počas liečby nastali komplikácie v zmysle trombózy stehnovej a
podkolennej žily vpravo. Následne nastala život ohrozujúca komplikácia - embólia krvnej zrazeniny
do pľúc, ktorá sa včas zachytila a liečila. Zranenie s vysokou pravdepodobnosťou zanechá trvalé

následky v zmysle trvalých bolestí v mieste zlomenia bloku sedacej kosti a krídla panvy. Obmedzená v
obvyklom spôsobe života bola minimálne 90 dní. Liečbu zranení znalec predpokladal v trvaní 180 dní. V
súdnej praxi najčastejšie dochádza k priznaniu náhrady nemajetkovej ujmy pozostalým, ktorí následkom
dopravenejnehody(aleboinejudalostispôsobujúcejpoškodeniezdravia)prišlioblízkuosobu.Vprípade
žalobkyne ide o osobu, ktorá priamo utrpela poškodenie zdravia. Porovnateľným tejto veci je prípad pri

poškodení zdravia osoby, kde Krajský súd v Trnave v konaní pod sp.zn.25Co/103/2018 priznal titulom
náhrady nemajetkovej ujmy finančné odškodnenie vo výške 2.500,- eur (zmena života, pred úrazom
veľa športoval, vyradená ľavá ruka, pretrvávajúce bolesti, pri niektorých činnostiach vyžaduje pomoc
manželky, dopad na finančnú stránku rodiny, fóbia z nákladných áut - bez vážneho narušenia intimitycudzou osobou /opatrovateľkou/ a bez takých závažných obmedzení ako je nemožnosť sa dostať z bytu
von, resp.za veľmi sťažených podmienok). Okresný súd Považská Bystrica v konaní sp. zn. 6C/12/2020
priznaltitulomnáhradynemajetkovejujmyfinančnéodškodnenievovýške4.000,-eur(žalobkyňautrpela

tržnú ranu na čele, otvorenú zlomeninu ľavého členka s vykĺbením ľavej nohy do vonkajšej strany,
čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života v
trvaní najmenej podobu 6-8 týždňov, spočívajúcom v hospitalizácii s operačným spôsobom liečby, v
bolestivosti zranení, v sťažení hygieny a v obmedzení pohyblivosti). Je nepochybné, že žalobkyňa
utrpela pri dopravnej nehode zranenie, ktoré má trvalé následky a z dôvodu tohto zranenia je čiastočne

obmedzená, nie však vylúčená, z vykonávania aktivít tak ako ich uskutočňovala pred úrazom. Okresný
súd pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa pred
úrazom neviedla aktívne športovú činnosť, je však nepochybné, že jej súkromný život je ovplyvnený
následkami úrazu, keď je obmedzená v pohybe, pri vykonávaní prác v domácnosti, v záhrade,
vo vinohrade, jej zranenie je trvalého charakteru, čo bude mať dôsledky aj do budúcnosti. S poukazom
na uvedené sa okresnému súdu javila primeraná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur. Vo

zvyšnej časti, t. j. nad výšku určenej náhrady nemajetkovej ujmy, žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

16. Ak je v občianskom súdnom (sporovom) konaní na jednej alebo na oboch procesných stranách
viacero strán, ide o procesné spoločenstvo (aktívne alebo pasívne). V závislosti od intenzity
prepojenia jednotlivých strán v takomto procesnom spoločenstve so zreteľom na obsah ich vzájomného

hmotnoprávneho vzťahu, prípadne spoločného vzťahu k tretím osobám, sa rozlišuje spoločenstvo
samostatné (pri ktorom každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne) a nerozlučné (ktoré je
charakterizované tým, že rozhodnutie sa vzťahuje na všetkých spoločníkov spoločne). Pre posúdenie, či
ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca
z hmotného práva. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet

konaniabolprejednanýarozhodnutýsamostatnevočikaždémuspoločníkovi.Vdanomprípade z
právnej úpravy, ktorú treba aplikovať na vzájomný vzťah žalovaných (t.j. zo zákona č.
381/2001 Z. z.) nevyplýva, že by predmet konania nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne
voči každému z nich. To znamená, že medzi žalovanými ide o pasívne spoločenstvo samostatných
spoločníkov. Preto okresný súd vo výrokoch o nárokoch žalobkyne a náhrade trov konania žalobkyni

rozhodol tak, že v rozsahu plnenia jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plnenia druhého z nich.

17. O náhrade trov konania o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne
rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa má voči žalovaným
nárok na náhradu trov konania o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého
žalovaného, nakoľko zastavenie konania v časti 13.432,- eur titulom bolestného zavinil žalovaný 3. keď
dlžnú sumu uhradil po podaní žaloby a vo zvyšnej časti 4.179,- eur titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia bola žalobkyňa úspešná.

18. O náhrade trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti a po
skončení práceneschopnosti rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že tak, že
žalobkyňa má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty
na zárobku počas práceneschopnosti v rozsahu 73,30 % nakoľko zastavenie konania v časti 740,45 eur
zavinila žalobkyňa, ktorá v tejto časti na žalobe netrvala a v časti o zaplatenie náhrady straty na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti v rozsahu 43,86 %, nakoľko zastavenie konania v časti 2.664,42
eur zavinila žalobkyňa, ktorá v tejto časti na žalobe netrvala.

19. Žalobkyňa dosiahla plný úspech čo do uplatneného nároku na náhrady škody na ako aj čo do
uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy (z prisúdenej sumy), kde bola žalobkyňa úspešná

čo do základu, nakoľko okresný súd vyhodnotil žalobu aj v tejto časti ako dôvodnú, pričom výška
priznanej náhrady závisela od úvahy súdu. Súd v tejto časti rozhodol o nároku na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v tejto časti žaloby dosiahla celkový úspech vo výške
100 % a v plnom rozsahu jej vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20. Proti rozsudku výlučne výrokom II., III., IV., VI., VII., IX., X., XI., XII., XIV. podal odvolanie žalovaný
3., ktorým navrhol žalobu voči nemu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu aj odvolacích trovvoči žalobkyni v rozsahu 100 % s poukazom na § 365 ods. 1 písm. d), e), f), h) Civilného sporového
poriadku. Argumentoval tým, že okresný súd pri posudzovaní nároku za sťaženie spoločenského
uplatnenia vychádzal z lekárskeho posudku vyhotoveného B. H. I. zo dňa 6.6.2022, ktorý konštatuje,

že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode zranenia ramenného a bedrového kĺbu. Žalobkyňa však
do konania predložila aj znalecký posudok Prof. MUDr. Mariana Vidiščáka, PhD., zo dňa 5.3.2021
(ďalej len „znalecký posudok“), ktorého závery uvádzajú, že trvalé následky sa u žalobkyne prejavia v
mieste zlomenia bloku sedacej kosti, krídla panvy a je pravdepodobný vývoj artrózy členkov. V otázke
zranení, ktoré u žalobkyne podmienili vznik nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia

teda v konaní existujú dva odborné pohľady, ktoré konštatujú trvalé následky odlišne. Predmetný
rozpor však žalobkyňa v konaní neodstránila a vzhľadom na povahu oboch posudkov nie je možné
konštatovať, že rozsah nároku žalobkyne sa podarilo bezpečne preukázať. Okresný súd pri posudzovaní
otázky premlčania nároku žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia nesprávne posúdil
moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Poukázal na § 8 ods. 4 zákona o bolestnom a SSU
(lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide

o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.).
So záverom okresného súdu, ktorý vychádzal z lekárskeho posudku, pričom konštatoval, že moment
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne nastal dňa 6.6.2022, teda v deň vyhotovenia predmetného
lekárskeho posudku sa nestotožňuje, pričom poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vo veci
sp. zn. IV. ÚS 385/2012, ktorý rieši predmetnú otázku, pričom ustálenie zdravotného stavu nastáva

v momente, kedy dostupné liečebné metódy už nie sú schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu
poškodeného. Musí ísť o stav objektívne zistiteľný, teda o stav, pri ktorom je ustálená (nemenná)
schopnosť konkrétnej fyzickej osoby vlastnými úkonmi zabezpečovať uspokojenie svojich životných
potrieb, prípadne životných potrieb svojich blízkych. Táto môže byť obmedzená alebo úplne vylúčená.
Práve strata takejto schopnosti je právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája vznik hmotnoprávneho

nároku – nároku na náhradu škody na sťaženie spoločenského uplatnenia. Právnou skutočnosťou nie je
vypracovanie znaleckého posudku. Preto sa domnieva, že ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo
už skôr, a to dňa 12.10.2021, tak ako to konštatuje znalecký posudok MUDr. Vidiščáka. Okresný súd
priznal žalobkyni aj náhradu finančných prostriedkov vynaložených na liečenie, ktoré prestavujú sumu
413,64 eur. Žalobkyňa síce v konaní predložila doklady o jednotlivých úhradách, avšak

zo žiadneho dôkazu predloženého v konaní nevyplýva, že by boli jednotlivé medikamenty a zdravotné
pomôcky žalobkyne predpísané ošetrujúcim lekárom, resp. že boli pre jeho liečenie nevyhnutné.
Potvrdenie lekára B. D. K. zo dňa 11.03.2024, je v tomto smere neurčité, pretože z neho explicitne nie
je zrejmé aké lieky potrebovala žalobkyňa na doliečenie poúrazového stavu. Skutočnosť, že žalovaný
3. nerozporoval doklady o úhrade liekov ešte neznamená, že žalobkyňa nemá v konaní povinnosť

preukázať dôvodnosť vynaložených nákladov. Dôkaznú povinnosť žalobkyňa neuniesla. Žalobkyňa si
v konaní uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti podľa § 446
Občianskehozákonníka,noaplikovalanesprávneprávnenormynajejvýpočet.Zarozhodujúceobdobie,
z ktorého sa vypočítava priemerný zárobok žalobkyne v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka sa
považujú mesiace 07/2020, 08/2020, 09/2020 teda štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, kedy došlo ku

škode, z ktorého priemerný mesačný zárobok žalobkyne bol 718,40 eur, čo predstavuje priemerný
denný zárobok 23,43 eur za kalendárny deň. Žalobkyňa dostávala počas práceneschopnosti „náhradu
vyplatenú v dôsledku choroby alebo úrazu“ formou nemocenskej dávky vo výške 16,08 za kalendárny
deň. Výška jej náhrady teda za kalendárny deň predstavuje sumu 7,34 eur, čo je 220,20 eur za
30 dňový kalendárny mesiac. Strana na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobkyne bola na

základe predložených dokladov od 12.11.2020 do 11.04.2022 vo výške 3.956,26 eur. Hoci žalovaný
3. predmetný výpočet prezentoval už vo svojich písomných vyjadreniach okresný súd sa s ním v
napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Pri nároku na náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti podľa § 447 Občianskeho zákonníka, žalobkyňa predložila výpočet
pripravený spoločnosťou JM Investment spol. s r.o. Tento výpočet sa však venuje iba náhrade za

stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti za obdobie od 11/2021 do 05/2022. Náhrada
za predmetné obdobie predstavuje 4.497,07 eur. Žalovanému 3. nie je zrejmé, ako okresný súd dospel
k sume 6.830,32 eur, nakoľko sa žalobkyňa na pojednávaniach viackrát pokúšala určiť správnu výšku
predmetnej náhrady, avšak toto sa jej nepodarilo. Nakoľko žalobkyňa nedokázala riadne špecifikovať
výšku predmetného nároku, pristúpila k predloženiu výpočtu náhrady, ktorý pripravila spoločnosť JM

Investment spol. s r.o. Žalobkyňa tento čiastkový nárok v časti prevyšujúcej sumu 4.497,07
eur nepreukázala. Okresný súd na vec nesprávne aplikoval ustanovenia § 11 až § 13 Občianskeho
zákonníka, keď na odškodnenie údajného zásahu do osobnostných práv (práva na zdravie, práva na
súkromie a rodinný život), žalobkyňa využila nesprávny právny inštitút, keď na poskytnutie náhrady zazranenia sa má aplikovať náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňou uplatnený nárok je
krytý cez ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade
za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené dôvodí s odkazom na rozhodnutie Ústavného

súduSRsp.zn.I.ÚS426/2014,ktoréhoprávnynázorjeprevzatýajvrozsudkuKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici sp. zn. 12Co/430/2017). Okresný súd priznal žalobkyni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
neprimerane vysokej výške. Ak by aj náhrada nemajetkovej ujmy v danom prípade bola prípustná (čo
vylučuje),okresnýmsúdompriznanásumareflektuje?zaužívanúsúdnupraxsúdovvobdobnýchveciach
(poukaz na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/75/2022, v ktorej súd priznal žalobcovi

náhradu nemajetkovej ujmy 2.000,- eur, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/108/2020,
súd priznal poškodenej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur, rozsudkom Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 25Co/103/2018, súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.500,-
eur, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/14/2020, súd priznal žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur, z ktorých vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy je prípustná
v obzvlášť závažných prípadoch, v ktorých osoba poškodená v dôsledku dopravnej nehody utrpela

neodvrátiteľnú traumu alebo bola úplne vyňatá z časti spoločenského života. Predmetné skutočnosti
sa však žalobkyni v konaní nepodarilo preukázať. Okresný súd nedostatočne skúmal základ nároku
žalobkyne a priznal náhradu nemajetkovej ujmy v neprimerane vysokej výške.

21. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného 3. uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje

ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný 3. nárok na bolestné vo výške 13.431,60 plnil po podaní
žaloby, pred začatím pojednávania a teda týmto plnením uznal nárok uplatnený žalobkyňou podľa
znaleckého posudku, ktorý bol súčasťou trestného spisu, v ktorom však nebola určená výška sťaženia
spoločenského uplatnenia. Táto bola určená na základe lekárskeho posudku, ktorý mal všetky zákonné
náležitosti. Ani jedna strana a ani okresný súd nie sú odborne spôsobilé osoby, ktoré by mohli vyhodnotiť'

obsah lekárskych správ v konfrontácii s predloženým lekárskym posudkom.
Žalovaný 3. nežiadal vykonať iné znalecké dokazovanie alebo vykonať' presne špecifikované dôkazy. S
námietkou sa okresný súd dostatočne vysporiadal napr. v bode 41 odôvodnenia a ďalších. S dôvodmi
zamietnutia námietky premlčania sa stotožňuje. Námietka v súvislosti s náhradou hotových výdavkov je
nedôvodná. Poukázala na zápisnicu z pojednávania zo dňa 7.3.2024, str. 5, kde žalovaný 3. uvádza, že

saoboznámilspripojenýmidokladmiichsumabymalazodpovedaťuplatnenémunároku,nemáktomuto
výhrady. Námietka k náhrade straty na zárobku počas PN a po ukončení PN je nedôvodná. Poukázala
na zápisnicu z pojednávania zo dňa 25.4.2024, str. 2, kde žalovaný 3. uvádza, že nemá výhrady voči
výpočtu náhrady straty na zárobku. Námietka k náhrade nemajetkovej ujmy je nedôvodná. Okresný súd
sa s nárokom na nemajetkovú ujmu dostatočne vysporiadal v ods. 93 a nasl. s poukazom na ochranu

osobnosti poškodeného a zásahom do jeho osobnostných práv. Žalovaný 3. v odvolaní ohľadom výšky
priznanej sumy (3.000,- eur namiesto požadovaných 5.000,- eur) reflektuje zaužívanú súdnu prax súdov
v obdobných veciach. Žalovaný 3. v konaní nenavrhoval žiadne dôkazy (str. 3 zápisnice z 25.4.2024),
sám čiastočne plnil.

22. Žalovaný 1. a žalovaný 2. odvolanie nepodali, k odvolaniu žalovaného 3. sa nevyjadrili.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355

ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3
CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného 3. nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie
je v napadnutom rozsahu voči žalovanému 3. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky

pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP (výroky II., III., IV., VI., VII., IX., X., XI., XII., XIV.).

24. Predmetom konania na súde prvej inštancie v súlade s uznesením okresného súdu č. k.
2C/51/2022-80 zo dňa 12.01.2023 bola požiadavka žalobkyne voči žalovaným na zaplatenie sumy38.070,- eur (pozostávajúca zo sumy 13.432,- eur náhrada za bolesť, zo sumy 4.179,- eur náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia, zo sumy 5.550,- eur náhrada za stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti, zo sumy 9.9494,74 eur náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti, zo sumy 413,64 eur náhradu škody, zo sumy 5.000,- eur nemajetková ujma – pozn.
odvolacieho súdu) v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (zároveň týmto uznesením bol
pripustený do konania vstup KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 ako ďalšieho účastníka na strane žalovaných,
keď predtým bolo uznesením okresného súdu č. k. 2C/51/2022-72 zo dňa 11.11.2022 konanie voči

pôvodnému žalovanému 3. Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. zastavené právoplatne dňa 20.12.2022).

25. Vzhľadom na to, že žalovaný 1., žalovaný 2., žalovaný 3. majú postavenie samostatných spoločníkov
(§ 76 CSP), teda nevzniká medzi nimi pasívna solidarita, odvolanie žalovaného 3. sa na žalovaných 1.
a 2. nevzťahuje, a preto napadnutý rozsudok vo vzťahu k žalovaných 1. a 2. nadobudol právoplatnosť.

26. Žalovaný 3. ani žalobkyňa nepodali odvolanie voči výrokom I., V., VIII., XIII., ktoré nadobudli
právoplatnosť.

27. Žalovaný 3. nenapadol odvolaním výrok VII. v rozsahu sumy 4.497,07 eur, preto tento výrok
v uvedenom rozsahu voči žalovanému 3. nadobudol právoplatnosť.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
3. bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol voči žalovanému 3. vo veci správne, ak II. výrokom uložil
povinnosť žalovaným zaplatiť žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 4.179,- eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto

plnenia povinnosť druhého žalovaného, III. výrokom priznal žalobkyni voči žalovaným nárok
na náhradu trov konania o zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 100
% s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného,
IV. výrokom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom náhrady straty na zárobku počas
práceneschopnosti sumu 4.809,55 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením

jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, VI. výrokom priznal
žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty na zárobku počas
práceneschopnosti v rozsahu 73,30 % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia
povinnosť druhého žalovaného, VII. výrokom uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sumu 2.333,25 eur v lehote 3 dní od

právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného, IX. výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania o zaplatenie náhrady straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v rozsahu 43,86 % s tým, že plnením jedného z nich
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, X. výrokom uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody sumu 413,64 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s

tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, XI. výrokom
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania o náhradu škody v rozsahu 100 % s tým, že plnením
jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, XII. výrokom uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.000,- eur v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého žalovaného, XIV. výrokom priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania o
náhradu nemajetkovej ujmy v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého žalovaného.

29. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdených nárokov, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatnených nárokov, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
v napadnutom rozsahu i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd

odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
v napadnutých častiach. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi (žalovanému 3.) ohľadom napadnutých
výrokov (II., III., IV., VI., VII., IX., X., XI., XII., XIV.).30. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu strán, odvolací súd považuje za podstatné uviesť iba
nasledovné:

31. Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

32. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového
stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec

rozhodnutá.

33. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

34. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

36. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Procesný predpis vo vzťahu k ustanoveniu § 151 CSP kladie dôraz na výslovnosť popretia
skutkových tvrdení strany. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje

všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné
vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Výslovné
popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu a) vyhlásenia, že konkrétne skutkové
tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, b) iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových

okolnostiach alebo c) iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé.
Predloženie iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je potrebné považovať
za výslovné popretie skutkového tvrdenia protistrany, ak je z jeho obsahu dostatočne jasné, že skutkové
tvrdenie protistrany pri ňom neobstojí. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že

ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet
svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o
predmetnýchskutkovýchokolnostiach,aksútietopredmetomjejvlastnéhokonaniaalebovnímania;inak
je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné (Števček, M., Ficová, S., Baricová. J., Mesiarkinová
S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s.

573-575).

38. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnenévčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

39. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

40. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná

zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť

nemohla byť preukázaná vôbec).

41. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých

dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

42. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a
povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

43. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti

je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju

dôkaznú povinnosť.

44. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto

súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či
zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.
Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura
scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým,ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž
predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či

zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane,
ktorá tvrdí, že jej práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré
dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

45. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.
bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.

Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom
konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

46. Žalovaný 3. argumentoval, že v konaní existujú dva odborné pohľady, ktoré konštatujú trvalé
následky odlišne, keď lekársky posudok vyhotovený B. H. I. zo dňa 6.6.2022 konštatuje, že žalobkyňa
utrpela pri dopravnej nehode zranenia ramenného a bedrového kĺbu. Avšak žalobkyňa do konania
predložila aj znalecký posudok Prof. MUDr. Mariana Vidiščáka, PhD., zo dňa 5.3.2021, ktorého závery
uvádzajú, že trvalé následky sa u žalobkyne prejavia v mieste zlomenia bloku sedacej kosti, krídla panvy

a je pravdepodobný vývoj artrózy členkov. Predmetný rozpor však žalobkyňa v konaní neodstránila a
vzhľadomnapovahuobochposudkovniejemožnékonštatovať,žerozsahnárokužalobkynesapodarilo
bezpečne preukázať.

47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa založila na preukázanie nároku na bolestné v sume 13.431,60

eur časť znaleckého posudku č. 007/2021 Prof. MUDr. Mariana Vidiščáka, PhD zo dňa 5.3.2021,
v ktorom znalec stanovil žalobkyni bolestné v počte 615 bod (x 21,84 = 13.431,60 eur). V priebehu
konania žalovaný 3. dobrovoľne zaplatil žalobkyni požadovanú sumu 13.431,60 eur a na základe
späťvzatia žaloby v tejto časti, súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku konanie v časti
o náhradu škody na zdraví z titulu bolestného (právoplatne) zastavil. V uvedenom znaleckom posudku

znalec odpovedal (okrem iných) na položenú otázku „Či zranenie zanechá alebo môže zanechať
trvalé následky?“ tak, že zranenie s vysokou pravdepodobnosťou zanechá trvalé následky v zmysle
trvalých bolestí v mieste zlomenia bloku sedacej kosti a krídla panvy a je pravdepodobný vývoj artrózy
v oblasti členkov po zlomeninách. Trvalé následky bude treba prehodnotiť po roku liečby. Žalobkyňa na
preukázanie nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia predložila Lekársky posudok vyhotovený B.

H. I. (ortopéd) zo dňa 6.6.2022 (čl. 96), ktorý (okrem iného) v časti B ohodnotil sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyne 206,66 bodmi (určil položky: 325d. obmedzenie pohybl. ľav. ram. kĺbu str. st. -
80b., 325f obmedzenie rotačných pohybov - 26,66 b., 393a obm. pohybl. pr. bedr. kĺbu ľ. st. - 100b). Na
pojednávaní dňa 23.1.2024 (zápisnica o pojednávaní na čl. 132 právny zástupca žalovaného 3. uviedol,
že k jednotlivým položkách v posudku ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nemá výhrady.

Na pojednávaní dňa 7.3.2024 (zápisnica o pojednávania na čl. 153) právny zástupca žalovaného 3.
uviedol, že k nároku žalobkyne za sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevie vyjadriť, ponechal ho
na rozhodnutí súdu.

48. S poukazom na obsah spisu označený v odseku 47 sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného

súdu v odseku 58 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že výška bodového ohodnotenia a ani jednotlivé
položky zranení uvedené v lekárskom posudku (B. H. I. zo dňa 6.6.2022 - pozn. odvolacieho súdu) neboli
v konaní spochybnené. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, keďže žalovaný 3. postupom podľa § 151
ods. 2 CSP nespochybnil posudok B. H. I. vo vzťahu k bodovému ohodnoteniu sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobkyne výška bodového ohodnotia a položky určené lekárom neboli sporné (podľa § 151

ods. 1 CSP), preto námietka žalovaného 3. označená v odseku 46 nemôže obstáť. Pokiaľ žalovaný 3.
nenamietal lekársky posudok a v tomto smere ani žiaden dôkaz vykonať nenavrhol, námietka označená
v odseku 46 nebola spôsobilá vyvrátiť dôkaznú silu uvedeného lekárskeho posudku a ani nebola
dôvodná.49. Žalovaný 3. namietal, že okresný súd nesprávne posúdil moment ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne deň 6.6.2022 (vyhotovenia lekárskeho posudku MUDr. Jána Černého), keď k ustáleniu

zdravotného stavu žalobkyne došlo už skôr, dňa 12.10.2021, tak ako to konštatuje znalecký posudok
B. B. C., pričom poukázal na právny názor Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. IV. ÚS 385/2012,
ktorý rieši predmetnú otázku (ustálenie zdravotného stavu nastáva v momente, kedy dostupné liečebné
metódy už nie sú schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu poškodeného. Musí ísť o stav
objektívne zistiteľný, teda o stav, pri ktorom je ustálená /nemenná/ schopnosť konkrétnej fyzickej

osobyvlastnýmiúkonmizabezpečovaťuspokojeniesvojichživotnýchpotrieb,prípadneživotnýchpotrieb
svojich blízkych. Táto môže byť obmedzená alebo úplne vylúčená. Práve strata takejto schopnosti
je právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája vznik hmotnoprávneho nároku - nároku na náhradu
škody na sťaženie spoločenského uplatnenia. Právnou skutočnosťou nie je vypracovanie znaleckého
posudku).

50.Podľa§366Civilnéhosporovéhoporiadkuprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

51. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba
v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).

52. V súvislosti s námietkou žalovaného 3. označenou v odseku 49 odvolací súd poukazuje na to, že
tvrdenie žalovaného 3., že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo už dňa 12.10.2021, že na
uvedenýprostriedokprocesnejobranyneprihliadol,keďženebolisplnenézákonnépredpokladyvzmysle
§ 366 CSP a preto ani nepostupoval podľa § 384 ods. 3 CSP. Zároveň odvolací súd poukazuje na

obsah znaleckého posudku MUDr. Mariana Vidiščáka opísaného v odseku 47, z ktorého ani tvrdenie
žalovaného 3. o ustálení zdravotného stavu žalobkyne dňa 12.10.2021 toto nevyplýva, keď znalec
výslovne uviedol iba to, že trvalé následky bude treba prehodnotiť po roku liečby. Nad rámec uvedené
odvolací súd iba dopĺňa, že aj v prípade, že by bolo preukázané ustálenie zdravotného stavu žalobkyne
dňa 12.10.2021 (čo sa však nestalo), subjektívna premlčacia doba nároku na sťaženie spoločenského

uplatnenia by uplynula dňa 12.10.2023 a teda žaloba žalobkyne (aj) ohľadom tohto nároku bola voči
žalovanému 3. uplatnená včas, tak to uzavrel okresný súd v odseku 46 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Pričom uvedené nie je ani v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu SR vo veci sp. zn.
IV. ÚS 385/2012, na ktorý poukázal žalovaný 3. K momentu ustálenia zdravotného stavu uvedeného
súdom prvej inštancie (6.6.2022) odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 8 ods. 4 zákona o

náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia spája moment ustálenia zdravotného stavu
smožnosťouvydaťlekárskyposudok.Lekárskyposudokmožnovyhotoviťpoustálenízdravotnéhostavu
poškodeného. Ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Jednoročná lehota od poškodenia na zdraví je len
orientačná, keďže proces regenerácie ľudského organizmu je u každého individuálny a často sa doba

liečenia dá predpokladať len orientačne. Možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza
v okamihu, v ktorom má posudzujúci lekár k dispozícií objektívne skutkové okolnosti, na základe ktorých
možno prvýkrát posúdiť rozsah škody a vyčísliť výšku škody. Zákon o náhrade za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia neobsahuje bližšie vymedzenie momentu, v ktorom dochádza k ustáleniu
zdravotného stavu, teda moment ustálenia zdravotného stavu nijakým spôsobom neupresňuje ani

nelimituje. Pri posudzovaní nároku na bolestné a nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia ide o
samostatné nároky náhrady škody na zdraví, a preto moment ustálenia zdravotného stavu treba skúmať
pri každom z nárokov osobitne. Keďže bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavujú
samostatné nároky, ktoré sú odvodené od rovnakej škodovej udalosti, no líšia sa svojou povahou (aj keď
majúzhodnýnemateriálnyzáklad),môžuvznikaťvodlišnýokamih.Môžumaťajodlišnýzačiatokplynutia

premlčacích lehôt a môžu byť aj samostatne uplatnené. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav ustálil
a aké následky zanechal úraz alebo iné poškodenie na zdraví poškodeného je závislé od odborného
posúdenia ošetrujúceho lekára. Ide teda o odbornú otázku, na ktorú treba špeciálne odborné znalosti
zodpovedajúce kvalifikácii v určitom vednom odbore a ktorá nemôže byť predmetom posúdenia súdu. Vovšeobecnosti možno konštatovať, že k ustáleniu zdravotného stavu dochádza v momente, keď možno
posúdiť, či a aké nepriaznivé dôsledky zanechal na zdraví poškodeného úraz alebo iné poškodenie. V
tomto momente ošetrujúci lekár môže prvýkrát objektívne posúdiť a bodovo ohodnotiť rozsah vzniknutej

škody, t.j. od tohto momentu (a nie skôr) možno vyhotoviť lekársky posudok.

53. Z obsahu spisu, konkrétne podania žalovaného 3. zo dňa 26.5.2023 (na čl. 91) vyplýva, že o konaní
sa dozvedel až z uznesenia zo dňa 12.1.2023 (nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2023). Žaloba voči
žalovanému 3. nadobudla účinky až doručením uznesenia okresného súdu zo dňa 12.1.2023 teda po

uplynutí dvojročnej premlčacej subjektívnej premlčacej doby. Do tohto momentu nebol voči žalovanému
3. uplatnený žiaden nárok ani vedomosť o tom, že sa vedie o predmetnom nárokuj akékoľvek konanie,
pretovznášanámietkupremlčania.Žalovaný3.sícevzniesolnámietkupremlčania,avšaktútoformuloval
všeobecne, pričom ani v súvislosti s tvrdením o premlčaní nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia
neuviedol moment, od ktorého mala začať plynúť subjektívna premlčania doba, teda k uvedenému
neuniesol ani bremeno tvrdenia (§ 132 CSP).

54. Žalovaný 3. namietal, že to, že nerozporoval doklady o úhrade liekov (suma 413,64 eur) ešte
neznamená, že žalobkyňa nemá v konaní povinnosť preukázať dôvodnosť vynaložených nákladov.
Žalobkyňa síce v konaní predložila doklady o jednotlivých úhradách, avšak zo žiadneho dôkazu
predloženého v konaní nevyplýva, že by boli jednotlivé medikamenty a zdravotné pomôcky žalobkyne

predpísané ošetrujúcim lekárom, resp. že boli pre liečenie nevyhnutné. Potvrdenie lekára B. K. zo dňa
11.3.2024, je v tomto smere neurčité, pretože z neho explicitne nie je zrejmé aké lieky potrebovala
žalobkyňa na doliečenie poúrazového stavu. Dôkaznú povinnosť žalobkyňa neuniesla.

55. Z obsahu spisu vyplýva, že v podaní žalobkyne zo dňa 15.3.2024 (na čl. 155), uviedla (okrem iného),

že predkladá listiny preukazujúce zapožičanie invalidného vozíka a polohovateľnej postele, potvrdenie
lekára, že lieky a pomôcky, ktoré mu boli predložené súviseli s liečbou žalobkyne (pripojila potvrdenie
o zapožičaní polohovateľnej postele, invalidného vozíka zo dňa 14.3.2024, Zmluvu o nájme hnuteľnej
veci zo dňa 21.10.2020, potvrdenie B. D. K. zo dňa 11.3.2024 (čl. 168). Predmetné podanie (spolu
spotvrdenímlekára)boloprávnemuzástupcovižalobkynezaslané(čonebolonamietané)čl.155,pričom

právny zástupca žalovaného 3. v podaní zo dňa 22.3.2024 (čl. 169) tvrdenie žalobkyne, podľa potvrdenia
lekára, lieky a pomôcky, ktoré mu boli predložené súviseli s liečbou žalobkyne, nepoprel. Na pojednávaní
dňa 7.3.2024 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 7.3.2024 na čl. 154) sa právny zástupca žalovaného
3. k nároku žalobkyne za náklady (na lieky a zdr. materiál v sume 413,64 eur – pozn. odvolacieho
súdu) vyjadril tak, že sa oboznámil s pripojenými pokladničnými dokladmi, ich suma by mala zodpovedať

uplatnenému nároku, nemá k tomu výhrady. S ohľadom na uvedené na rozdiel od žalovaného 3. má
odvolací súd za to, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno o tom, že ohľadom nároku na zaplatenie
sumy 413,64 eur žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno (v spojení s bremenom tvrdenia), keďže žalovaný
3. tvrdenie žalovanej o tom, že lieky a pomôcky (v žalovanej sume) súviseli s jej liečbou účinne postupom
podľa § 151 ods. 2 CSP nepoprel a preto uvedené skutkové tvrdenie sa stalo nesporným (§ 151 ods.

1 CSP). Preto okresný súd dôvodne priznal žalobkyni nárok v sume 413,64 eur a námietka označená
v odseku 55 nemohla obstáť.

56. Žalovaný 3. tvrdil, že žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu za stratu na zárobku počas
práceneschopnosti podľa § 446 Občianskeho zákonníka, no aplikovala nesprávne právne normy na jej

výpočet. Za rozhodujúce obdobie, z ktorého sa vypočítava priemerný zárobok žalobkyne v zmysle § 446
Občianskeho zákonníka sa považujú mesiace 07/2020, 08/2020 a 09/2020 teda štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, kedy došlo ku škode, z ktorého priemerný mesačný zárobok žalobkyne bol 718,40 eur,
čo predstavuje priemerný denný zárobok 23,43 eur za kalendárny deň. Žalobkyňa dostávala počas
práceneschopnosti „náhradu vyplatenú v dôsledku choroby alebo úrazu“ formou nemocenskej dávky

vo výške 16,08 za kalendárny deň. Výška jej náhrady teda za kalendárny deň predstavuje sumu 7,34
eur, čo je 220,20 eur za 30 dňový kalendárny mesiac. Strata žalobkyne na zárobku počas pracovnej
neschopnosti bola na základe predložených dokladov od 12.11.2020 do 11.04.2022 vo výške 3.956,26
eur. Hoci žalovaný 3. predmetný výpočet prezentoval už vo svojich písomných vyjadreniach okresný súd
sa s ním v napadnutom rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal.

57. K námietke žalovaného 3. v odseku 57 odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu vyplýva,
že žalovaný 3. vo vyjadrení zo dňa 26.5.2023 (čl. 91) poukázal na to, že za rozhodujúce obdobie,
z ktorého sa vypočítava priemerný zárobok žalobkyne v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka sapovažujú mesiace 07/2020, 08/2020 a 09/2020 teda štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, kedy došlo ku
škode, z ktorého priemerný mesačný zárobok žalobkyne bol 718,40 eur, čo predstavuje priemerný
dennýzárobok23,4262eurzakalendárnydeň.Žalobkyňadostávalapočaspráceneschopnosti„náhradu

vyplatenú v dôsledku choroby alebo úrazu“ formou nemocenskej dávky vo výške 16,08 za kalendárny
deň. Výška jej náhrady teda za kalendárny deň predstavuje sumu 7,3262 eur, čo je 232,20 eur za
30 dňový kalendárny mesiac. Strata žalobkyne na zárobku počas pracovnej neschopnosti bola na
základe predložených dokladov od 12.11.2020 do 31.10.2021 vo výške 2.392,019 eur. Žalobkyňa na
preukázanie nároku na stratu na zárobku (počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti)

predložila výpočet vypracovaný spoločnosťou JM Investment spol. s r.o. (na čl. 156), ktorý obsahoval
výpočet náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti (obdobie 10/2020-10/2021) a po skončení
práceneschopnosti (obdobie 11/2021-7/2022). Pričom uvedený výpočet bol súčasťou vyjadrenia
žalobkynezodňa15.3.2024(čl.155),ktorýbolnespornedoručený(aj)právnemuzástupcovižalovaného
3. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.4.2024 (na čl. 174) vyplýva, že právna zástupkyňa žalobkyne
uviedla, že okrem iného si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku počas PN vo

výške 4.809,55 eur a náhradu straty na zárobku po ukončení PN vo výške 6.830,32 eur, keď výpočet
jej vypočítala spoločnosť, ktorá má v predmete podnikania vedenie účtovníctva. Právny zástupca
žalovaného 3. (na tom istom pojednávaní) uviedol, že nemá výhrady voči výpočtu náhrady straty na
zárobku (a nemá žiadne ďalšie návrhy). S ohľadom na uvedené sa odvolací súd nestotožnil s námietkou
žalovaného 3., že okresný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s výpočtom prezentovaným

žalovaným 3. keď aj odvolací súd mal za to, že nebolo potrebné zaoberať sa výpočtom žalovaného 3.,
ktorý na pojednávaní dňa 25.4.2024 výslovne súhlasil s výpočtom náhrady straty na zárobku žalobkyne,
čím bola výška požadovanej náhrady na straty na zárobku počas práceneschopnosti a po jej skončení
nesporná (podľa § 151 ods. 1 CSP).

58.Vsúvislostisnároknanáhraduzastratunazárobkuposkončenípracovnejneschopnostipodľa§447
Občianskeho zákonníka žalovaný 3. namietal, že žalobkyňa predložila výpočet pripravený spoločnosťou
JM Investment spol. s r.o., ktorý sa však venuje iba náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti za obdobie od 11/2021 do 05/2022. S ohľadom na uvedené v odseku 57 je nutné poukázať
na to, že výpočet pripravený spoločnosťou JM Investment spol. s r.o. obsahu aj výpočet náhrady straty

na zárobku počas pracovnej neschopnosti (§ 446 Občianskeho zákonníka) ako aj výpočet náhrady straty
na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti (§ 447 Občianskeho zákonníka) za obdobie 11/2021
až 7/2022 (a nie iba za obdobie 11/2021 do 5/2022 ako sa mylne domnieva žalovaný 3.).

59.Pokiaľžalovaný3.namieta,žemuniejezrejméakookresnýsúddospelksume6.830,32eurnáhrady

straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, odvolací súd poukazuje na odsek 72 odôvodnenia
napadnutéhorozsudku,ktorýžalovaný3.vodvolanínijakonespochybňuje,vktoromokresnýsúduviedol
konkrétny výpočet náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite,
s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, a na ktorý odkazuje. Z uvedeného odseku 72 vyplýva, že okresný
súd v uvedenom výpočte zohľadnil aj výpočet náhrady straty na zárobku za obdobie 11/2021 až 7/2022,

ktorého výpočet vyplýva z výpočtu pripraveného spoločnosťou JM Investment spol. s r.o. (ktorý nebol
žalovaným 3. podľa vyššie uvedeného spochybnený (postupom podľa § 151 ods. 2 CSP) a následne
vyčíslil aj obdobie 8/2022-10/2023. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že podaným odvolaním
žalovaný 3. namietal okresným súdom priznaný nárok na náhradu na stratu na zárobku po skončení
práceneschopnosti vo výške 2.333,25 eur, ohľadom ktorého žalovaný 3. však odvolaním neuviedol

žiadnu relevantnú argumentáciu spochybňujúcu správny postup okresného súdu.

60. Odvolací súd k svojej argumentácii v odsekoch 57, 58, 59, 60 odkazuje aj na odsek 79 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, s ktorých sa v celom rozsahu stotožňuje.

61. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe v časti náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, v časti náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti, v časti
náhradystratynazárobkuposkončenípráceneschopnosti(2.333,25eur),včastináhrade škody(413,64
eur) voči žalovanému 3. vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s
podstatnými tvrdeniami odvolateľa, s použitím § 387 CSP napadnuté výroky II., IV., VII., X. potvrdil (keď

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ neboli naplnené) a to vrátane výrokov III., VI.,
IX., XI., o náhrade trov konania (nenapadnutých osobitnou odvolacou argumentácou).62. Ďalej žalovaný 3. namietal, že okresný súd na vec nesprávne aplikoval ustanovenia § 11 až
§ 13 Občianskeho zákonníka, keď na odškodnenie údajného zásahu do osobnostných práv (práva
na zdravie, práva na súkromie a rodinný život), žalobkyňa využila nesprávny právny inštitút, keď

na poskytnutie náhrady za zranenia sa má aplikovať náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia.
Žalobkyňou uplatnený nárok je krytý cez ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka v spojení so
zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedené dôvodí
s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/2014, ktorého právny názor je prevzatý
aj v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/430/2017). Okresný súd priznal žalobkyni

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v neprimerane vysokej výške. Ak by aj náhrada nemajetkovej ujmy
v danom prípade bola prípustná (čo vylučuje), okresným súdom priznaná suma reflektuje (zrejme mal
na mysli – nereflektuje – pozn. odvolacieho súdu) zaužívanú súdnu prax súdov v obdobných veciach
(poukaz na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24Co/75/2022, v ktorej súd priznal žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy 2.000,- eur, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/108/2020,
súd priznal poškodenej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur, rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. 25Co/103/2018, súd priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.500,-
eur, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 19C/14/2020, súd priznal žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 1.000,- eur), z ktorých vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy je prípustná
v obzvlášť závažných prípadoch, v ktorých osoba poškodená v dôsledku dopravnej nehody utrpela
neodvrátiteľnú traumu alebo bola úplne vyňatá z časti spoločenského života. Predmetné skutočnosti

sa však žalobkyni v konaní nepodarilo preukázať. Okresný súd nedostatočne skúmal základ nároku
žalobkyne a priznal náhradu nemajetkovej ujmy v neprimerane vysokej výške.

63. V súvislosti s námietkou žalovaného 3. v odseku 63 je zásadnou otázka konkurencie práva
poškodeného na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka a práva na

náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 444 Občianskeho zákonníka.

64. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

65. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

66. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

67. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazové odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

68. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občiansky zákonník
je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym finančným
vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky okolnosti konkrétneho prípadu,

atýmúčinnevyvážiťazmierniťnepriaznivýnásledokneoprávnenéhozásahuaposkytnúťčonajúplnejšiu
a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Jednou z prvoradých hodnôt
osobnosti každej fyzickej ako celku je život, zdravie, telesná integrita každého jedného jednotlivca
a jeho nedotknuteľnosti. Občiansky zákonník určuje zdravie a život a tým celé telo ako základné
hodnoty osobnosti každej osoby a uvedeným poskytuje ochranu. Obsahom práva na telesnú integritu

je všeobecný zákaz neoprávnených zásahov občianskoprávnych subjektov do telesnej integrity osoby,
na ktorú sa toto právo vzťahuje. Právo na ochranu osobnosti je svojbytným a samostatným nárokom,
ktorému Občiansky zákonník poskytuje osobitnú ochranu, a preto uplatnenie práva na náhradu škody
nedoplňuje, nerozširuje ani nenahrádza uplatnenie nárokov z titulu práva na ochranu osobnosti. Právna
teóriaoznačujeneoprávnenýzásahdozdraviafyzickejosoby vrámciochranyosobnostipojmom

„nemajetková ujma“. Pod týmto pojmom však nemožno rozumieť škodu na zdraví, ktorá je pojmovo
samostatná a systematicky aj legislatívno-technicky odlišne upravená. Nemajetková ujma vzniká v
dôsledku porušenia právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére fyzickej osoby. Obsah nemajetkovej
ujmy nie je právnym poriadkom exaktne vymedzený, vyplýva však z povahy tohto práva, že tento obsahmusí byť iný, než majetkový. Nie je možné stotožniť právo na náhradu škody na zdraví a právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v prípade zásahu do osobnostnej sféry dotýkajúcej sa zdravia, či súkromia
alebo rodinných, citových vzťahov fyzickej osoby.

69. Z koncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti a náhrady škody
vyplýva, že nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomne nezávislé
– zároveň je potrebné podotknúť, že každý z týchto inštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci
duševnej integrity jednotlivca. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi

do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky sledujúc ochranu
u rôznych záujmov je preto potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Nie je možné vylúčiť, že
jedným konaním budú súčasne naplnené predpoklady zodpovednosti za zásah do osobnostných práv
ako aj podmienky na náhradu škody. V tejto otázke aj odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/65/2013 zo dňa 28.05.2014, zverejnený v Zbierke rozhodnutí NS SR ako R 1/2015

ktorým bolo vyslovené, že ten istý skutkový dej môže v niektorom prípade zakladať zároveň tak nárok
na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej fyzickej osobe na jej osobnostných právach; tieto nároky treba dôsledne rozlišovať a pri ich
posudzovaní mať na zreteli nie len odlišnosť vzťahov, z ktorých sú vyvodzované, ale tiež právnej úpravy,
ktorá sa na nevzťahuje. Práve uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR konštatovalo i ďalší zásadný

záver, podľa ktorého: „Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona národnej rady Slovenskej
republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom postení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov nemožno vyvodiť, že by sa v rámci

odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia mal zohľadniť aj zásah do dôstojnosti,
súkromia alebo rodinného života poškodeného“. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd uviedol tiež, že
úprava odškodnenia ujmy na zdraví fyzickej osoby zahŕňa v sebe i ochranu dôstojnosti osoby dotknutej
neoprávneným zásahom i právo na súkromný a rodinný život, pričom uvedené nemá oporu v platnej
právnej úprave odškodnenia ujmy na zdraví.

70. Po uvedenom rozhodnutí NS SR nasledovalo rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 13.8.2014
sp. zn. I. ÚS 426/2014, na ktoré poukazuje aj žalovaný. V ňom Ústavný súd SR uviedol, že nerozporuje
názor sťažovateľky, že dôsledky poškodenia zdravia sa prejavili aj vo viacerých sférach jej súkromného a
rodinného života. Z pohľadu citovanej platnej právnej úpravy (§ 2 ods. 2 a § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004

Z. z. pozn. odvolacieho súdu) je však zrejmé, že tieto ujmy sú kryté inštitútom sťaženia spoločenského
uplatnenia a odškodňované jednorazovo na základe bodového ohodnotenia v závislosti od rozsahu
obmedzení pri uplatnení v živote a spoločnosti. Citované ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. teda
upravujú náhradu za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom, súkromnom, manželskom
ale napríklad aj v politickom či športovom živote. Pokrývajú teda náhradu všestranných obmedzení

poškodenéhovrôznychsférachjehoživota,priplneníjehorôznychspoločenskýchúloh,ktorésaprejavili
ako dôsledok poškodenia zdravia.

71. Uvedený názor prvého senátu Ústavného súdu SR je nevyhnutné vnímať v kontexte celého
jeho rozhodnutia, ktorého výrokom bolo odmietnutie ústavnej sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť.

Dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti bolo, že zo strany všeobecných súdov rozhodujúcich vo veci
sťažovateľa a zastávajúcich rovnaký názor na konkurenciu nemajetkovej ujmy (§ 11 a § 13 Občianskeho
zákonníka) a SSU, nedošlo k porušeniu ústavou zaručených práv, pretože svoj právny
záver zdôvodnili ústavne konformne. K samotnej otázke konkurencie nemajetkovej ujmy a SSU sa senát
Ústavného súdu SR vyjadril iba v rámci reakcie na sťažnostné dôvody s vedomím, že mu neprislúcha

dopĺňať, precizovať, či inak vylepšovať odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov. Nemožno teda
prijať záver, že vyššie uvedené stanovisko Najvyššieho súdu SR k otázke konkurencie nemajetkovej
ujmy (§ 11 a § 13 Občianskeho zákonníka) a SSU uverejnené pod R 1/2015 nie je súladné s
ústavou, keďže Ústavný súd SR sa k tejto otázke vyjadruje len v rovine aplikácie jednoduchého práva
s výslovným vedomím presahu potrieb svojho rozhodnutia. Uvedené neznamená, že takto vyjadrený

názor senátu ústavného súdu nemá svoje opodstatnenie tak pre sťažovateľa, ako aj pre právnu prax. Pri
konkurencii záverov najvyšších súdnych autorít je však uvedený charakter vyjadrenia právneho názoru
ústavného súdu významnou okolnosťou a neumožňuje všeobecnému súdu odklon od záverov NS SR
uvedených v R1/2015 s odôvodnením ich prekonania rozhodnutím Ústavného súdu.72. Odvolací súd zvýrazňuje, že uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/65/2013 bol zverejnený v Zbierke ako R 1/2015 a preto vytvára judikatúru najvyššej súdnej

autority, na ktorú v zmysle so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí, prihliada i odvolací súd pri svojej rozhodovacej činnosti. I v zmysle rozhodnutia NS
SR sp. zn. 9Cdo/161/2022 „ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým
v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty publikované v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno

zaradiť aj prax vyjadrenú opakované vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,
alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ
niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom
rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. V zmysle judikátu
R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť
aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia

a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyšší súdmi
ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v
Zborníkoch najvyšších súdov č. I., II. a IV. SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986“.

73. Ani odvolací súd sa nemieni odkloniť od záverov Najvyššieho súdu SR na konkurenciu náhrady
nemajetkovej ujmy podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka s náhradou za SSU vyjadrených
ohľadom uvedenej konkurencie nárokov v rozhodnutí z 28. mája 2014 sp. zn. 7Cdo 65/2013, ktoré bolo
uverejnené aj v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 1/2015. Teda následky dopravnej nehody
môžu predstavovať jednak zásah do osobnostných práv fyzickej osoby a zároveň zakladať nárok na

náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom uvedené predstavujú dva samostatné
nároky existujúce v súbehu, vzhľadom na rozdielnosť práv, ktorým je poskytovaná ochrana. Žalovaný
3. okrem vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ku ktorému sa odvolací súd vyjadril,
neprezentuje také argumenty, ktoré by odvolací súd presvedčili pre odklon od rozhodnutia NS SR
zverejneného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS. Ani odvolací dôvod žalovaného 3. založený na

nemožnosti súčasného uplatnenia uvedených nárokov preto nepovažoval za opodstatnený.

74. Okresný súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/103/2018 zo dňa
18.07.2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 8C/179/2011-344 zo dňa
21.02.2018 o.i. vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 2.500,- eur. V súdenej

veci žalobca pri dopravnej nehode, zavinenej vodičom žalovaného v roku 2008 utrpel neúplnú
amputáciu ľavej hornej končatiny, skalpáciu ľavej ramennej kosti III. stupňa, trieštivú otvorenú zlomeninu
hákovitého výbežku ľavej lakťovej kosti III. stupňa, poškodenie trojhlavého ramenného svalu, ohýbačov
a vyrovnávačov ľavého predlaktia a poškodenie ľavého nervu vľavo s trvalými následkami, pričom týmto
rozsudkom bola žalobcovi priznaná i náhrada škody na zdraví v celkovej výške 26.291,97 eur, ako aj

na rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 6C/12/2020 dňa 23.7.2020 (v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co/108/2020 zo dňa 27.10.2021), ktorým bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 4.000,- eur (v súdenej veci žalobkyňa utrpela tržnú ranu na čele,
otvorenú zlomeninu ľavého členka s vykĺbením ľavej nohy do vonkajšej strany, čo si vyžiadalo lekárske
ošetrenie a práceneschopnosť s obmedzením v obvyklom spôsobe života v trvaní najmenej podobu 6-8

týždňov, spočívajúcom v hospitalizácii s operačným spôsobom liečby, v bolestivosti zranení,
v sťažení hygieny a v obmedzení pohyblivosti).

75. Platí, že rozsah peňažnej náhrady za zásah do ochrany osobnosti nie je bezbrehý a súd je pri svojej
voľnej úvahe limitovaný už vyššie uvedenými zákonnými kritériami. V tejto súvislosti treba doplniť, že

rozsah peňažnej náhrady je limitovaný i základnými právnymi princípmi, medzi ktoré možno zaradiť napr.
i princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak
takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo. I keď odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia iných súdov v obdobných

veciach nemožno chápať ako presné matematické vyjadrenie, akúsi tabuľku, určujúcu presnú sumu,
aká má byť priznaná v tom-ktorom prípade, ale len ako základný rámec pre úvahy súdu o
primeranosti výšky finančnej náhrady, v ktorom treba zohľadniť všetky špecifiká prejednávanej veci, súdprvej inštancie vo svojom rozhodnutí neopomenul vyhodnotiť aj rozhodnutia súdov SR v obdobnej veci,
ktoré by dávalo podklad pre jeho úvahy o primeranosti priznanej finančnej náhrady.

76. Odvolací súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia súdov SR v obdobných veciach: rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/209/2018 zo dňa 19.12.2018, ktorým bol zmenený rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8C/18/2016-124 zo dňa 6.6.2018, tak, že žalobkyni bola
titulom náhrady nemajetkovej ujmy za zásah spôsobený dopravnou nehodou priznaná suma 5.000,-
eur. U žalobkyne sa v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala v roku 2006, rozvinula závažná

duševná porucha, pre ktorú stratila, resp. jej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/93/2018 zo dňa 11.9.2018, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9Csp/271/2017-69 zo dňa 28.3.2018 o.i. vo výroku
o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 3.000,- eur. V súdenej veci žalobkyňa, profesionálna
športovkyňa, pri dopravnej nehode, utrpela zranenie hornej končatiny s obmedzením hybnosti, vrátane
rozsiahlych plošných jaziev, pričom týmto rozsudkom bola žalobkyni priznaná i náhrada škody na zdraví

(bolestné) vo výške 15.687,- eur, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4CoCsp/10/2020 zo dňa
26.8.2020, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 16Csp/42/2018-280 zo dňa
11.11.2019, o.i. vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy žalobcu vo výške 1.500,- eur. V súdenej veci
žalobca, pri dopravnej nehode, zavinenej druhým vodičom, utrpel polytraumu, pomliaždenie a odreniny
oblastizápästiarukyvpravo,pomliaždenieaodreninytváreapredkoleniavľavo,zlomeninačlnkovejkosti

vpravo, abrupcia bodcovitého výbežku vpravo, zlomenina diafýzy lakťovej kosti vľavo, sériová zlomenina
rebier III-VII vpravo, pomliaždenie pľúc, zakrvácanie do pleurálnej dutiny obojstrane, zlomenina oboch
členkov vpravo, zlomenina diafýzy ihlice vľavo, zlomenina bázy II, III záprstnej kosti ľavej ruky, zlomenina
priečneho výbežku stavca L5 vľavo, zlomenina krížovej kosti, otras mozgu a tržná rana brady, pričom
týmto rozsudkom bola žalobcovi priznaná i náhrada škody na zdraví (bolestné a SSU) vo výške 15.455,-

eur, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/69/2015 zo dňa 15.10.2015, ktorým bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 8C/151/2011-232 zo dňa 3.12.2014 tak, že žalobcovi
bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za zásah spôsobený dopravnou nehodou 3.500,- eur. V
súdenej veci žalobca, pri dopravnej nehode, zavinenej druhým vodičom v roku 2009, utrpel otras mozgu,
vykĺbenie pravej kľúčnej kosti a lakťa, poškodenie fibulárneho nervu pravej ruky s nutnosťou operačného

zákroku, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť, s trvalými následkami. Žalobca prijal
i náhradu škody na zdraví v celkovej výške 15.897,42 eur.

77. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní okresný súd v súvislosti s nárokom na nemajetkovú
ujmu poukázal na obsah žaloby (odsek 13 a 91 odôvodnenia napadnutého rozsudku), vypočul i samotnú

žalobkyňu (aj jej manžela a dcéru ako svedkov), ktorá jediná môže subjektívne vyjadriť prežívanie
a pocity, spôsob a intenzitu zásahu následkov dopravnej nehody do jej osobného, rodinného života
najpriliehavejšie, pričom obsah výpovedí uviedol v odsekoch 18, 19, 20 odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Vyhodnoteniu vykonaného dokazovania k uvedenému nároku sa okresný súd venoval
v odsekoch 95, 96 (čiastočne v odseku 98) odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorých je zrejmá

zmena v kvalite života žalobkyne pred dopravnou nehodou ako aj po nej, keď žalobkyňa má právo
prežiť život v čo najlepšej kvalite, bez akéhokoľvek vynúteného obmedzenia a podľa svojich predstáv.
Odvolací súd na podporu uvedeného poukazuje na to, že u žalobkyne po dopravnej nehode a utrpenom
úraze pretrvávajú pocity obáv o ďalší život a budúcnosť s tým, že je obmedzená vo svojom pracovnom,
rodinnom, spoločenskom živote, v dôsledku utrpeného úrazu potrebuje pomoc iných osôb, na ktorých

je čiastočne odkázaná (pomoc pri osobnej hygiene, domácich prácach). Stotožnil sa so záverom
okresného súdu, že následky dopravnej nehody spôsobenej žalovaným 1. majú dopad na súkromný
a rodinný život žalobkyne, keď je obmedzená v pohybe, pri vykonávaní prác v domácnosti, v záhrade, vo
vinohrade, jej zranenie je trvalého charakteru, čo bude mať dôsledky aj do budúcnosti. Pokiaľ súd prvej
inštancie na základe uvedených skutočností mal za to, že suma 3.000,- eur je ako náhrada nemajetkovej

ujmy zo strany žalovaného 3. titulom zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, primeraná,
odvolacísúdmázato,žejehorozhodnutiejesprávne.Zodôvodneniarozsudkusúduprvejinštancietotiž
vyplýva akým spôsobom - vzhľadom na povinnosť rešpektovania princípu právnej istoty - vzal do úvahy
i rozhodnutia súdov v obdobných veciach alebo iné súdnou praxou uznávané interpretačné hľadiská pre
úvahy o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch titulom ochrany osobnosti pred neoprávneným

zásahom (pričom uvedený záver nezmenil ani poukaz žalovaného 3. na rozhodnutia krajských súdov
a okresného súdu v podanom odvolaní). Sa ohľadom na uvedené nie je dôvodná námietka žalovaného
3., že okresný súd nedostatočne skúmal základ nároku žalobkyne a priznal náhradu nemajetkovej ujmy
v neprimerane vysokej výške.78. Platí, že rozsah peňažnej náhrady za zásah do ochrany osobnosti nie je bezbrehý a súd je pri svojej
voľnej úvahe limitovaný už vyššie uvedenými zákonnými kritériami. V tejto súvislosti treba doplniť, že

rozsah peňažnej náhrady je limitovaný i základnými právnymi princípmi, medzi ktoré možno zaradiť napr.
i princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak
takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor
bude rozhodnutý spravodlivo. I keď odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutia iných súdov v obdobných

veciach nemožno chápať ako presné matematické vyjadrenie, akúsi tabuľku, určujúcu presnú sumu,
aká má byť priznaná v tom-ktorom prípade, ale len ako základný rámec pre úvahy súdu o
primeranosti výšky finančnej náhrady, v ktorom treba zohľadniť všetky špecifiká prejednávanej veci, súd
prvej inštancie vo svojom rozhodnutí neopomenul vyhodnotiť aj rozhodnutia súdov SR v obdobnej veci,
ktoré by dávalo podklad pre jeho úvahy o primeranosti priznanej finančnej náhrady.

79. Naviac, i keď samotný Občiansky zákonník ponecháva určenie výšky relutárnej náhrady v peniazoch
na úvahu súdu (za rešpektovania zákonných podmienok), právna úprava mimo Občianskeho zákonníka
pozná nároky náhrad nemajetkovej ujmy pri poškodení zdravia či úmrtí osoby, čo možno považovať za
isté vodiace východisko (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/15/2012 zo dňa 30.09.2013).
V tomto smere je použiteľné napr. i v čase úrazu účinné ust. § 12 ods. 1, 4 zákona č. 274/2017

Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého na
výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu
upravujúceho poskytovanie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia;
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nemožno zvýšiť. Ak bola trestným činom spôsobená
smrť, poškodený má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy.

Poškodenému sa v prípade ujmy na zdraví môže ako odškodnenie poskytnúť maximálne finančná suma
predstavujúca rozdiel medzi výškou odškodnenia vypočítaného podľa odseku 1 a súčtom všetkých
finančných súm, ktoré už poškodený dostal ako náhradu ujmy na zdraví. V súdenej veci by za
obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu, t.j. za rok 2019, išlo pri
úmrtí osoby o 50-násobok sumy 520,- eur, t.j. sumu 26.000,- eur, pričom okresným súdom priznaná

suma nemajetkovej ujmy spolu s priznanou náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia 4.179,- eur
(vyplatenou náhradou za bolestné v sume 13.432,- eur) nedosahuje uvedenú sumu.

80. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 CSP potvrdil napadnutý XII.
výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 3., ktorý považoval za vecne správny

(keď odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ neboli naplnené) a to vrátane výroku XIV.
o náhrade trov konania (nenapadnutého osobitnou odvolacou argumentáciou).

81. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

82. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

83. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

84. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v súdnom konaní je poskytnúť úspešnému účastníkovi
náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť
nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. V prípade,
ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa na účely rozhodnutia o
náhradetrovkonaniakaždáztýchtovecízasamostatnú.Vtakomprípadetrebaposúdiťmieruúspechua

neúspechu účastníkov, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto veci (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len NS SR) sp. zn. 3 M Cdo 11/2011).85. Vzhľadom k tomu, že predmetom odvolacieho konania je prieskum viacerých samostatných
nárokov, konkrétne náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada straty na zárobku
počas práceneschopnosti, náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, náhrada škody

a náhrada nemajetkovej ujmy, bolo aj pre odvolacie konanie účelné rozhodnúť o náhrade trov konania
každej z vecí samostatne.

86. Žalobkyňa bola voči žalovanému 3. úspešná aj v odvolacom konaní o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, o náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti, o náhradu straty na

zárobku po skončení práceneschopnosti (2.333,25 eur), o náhradu škody (413,64 eur), podľa § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd
preto rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanému 3. nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu straty na zárobku počas
práceneschopnosti, náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti, náhrady škody, keď
nevidel v predmetnom spore dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. §

257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
do 60 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

87. Predmetom odvolacieho konania bol aj prieskum rozhodnutia o nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, v súvislosti s ktorým nemá CSP ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP (Občiansky

súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), ktoré sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP (ak výška plnenia závisela od úvahy
súdu, prípadne znaleckého posudku). Zásadu úspechu vo veci je treba uplatniť aj na konania, v ktorých
výška plnenia závisela od úvahy súdu (alebo znaleckého posudku). V týchto prípadoch však nejde o
procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože

ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 926
s.). Pomerovať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté,
ale ich treba posudzovať v širších súvislostiach. Pri rozhodovaní o náhrade trov v takýchto prípadoch

treba rozlišovať čo je základné a čo sprevádzajúce (porov. nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 170/99). Za
základ sa tu považuje rozhodnutie, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatneniaavýškauplatnenéhonárokujepotomdruhotnáanadväzujúca(porov.Števček,M.,Ficová,S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2016, 926 s.). Riešenie spočíva v tom, že žalobkyňa má právo na náhradu trov

konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo sumy žalovanej) a priznanie plnej náhrady trov
konania výlučne z prisúdenej sumy je zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu úspech vo veci, keďže ten
sa skúma čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Žalobkyňu bolo preto potrebné
považovať za procesne úspešnú, ak mala úspech čo do základu uplatneného nároku a výška plnenia,
vyplývajúca z tohto procesného úspechu, závisela od úvahy súdu. Odvolací súd preto rozhodol, že

žalobkyňa má proti žalovanému 3. právo na náhradu trov odvolacieho konania o náhradu nemajetkovej
sumy v plnom rozsahu z prisúdenej sumy 3.000,- eur, keď nevidel v predmetnom spore dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

88. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto
súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa
ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s

jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

89. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

90. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).