Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/97/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010274
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4424010274.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre
pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného
zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo 05.09.2024,
sp. zn. 4Nt/19/2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 28.

novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol podľa §
399 odsek 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného A. B. (ďalej len “odsúdený“) na povolenie obnovy
konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T/49/2021 z 20.01.2022,

právoplatnýmdňa05.02.2022,pretoženebolizistenépodmienkyobnovykonaniapodľa§394 Trestného
poriadku.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatoval, že návrh na povolenie obnovy
konania, ktoré sa skončilo rozsudkom sp. zn. 2T/49/2021 zo dňa 20.01.2022, právoplatným dňa
05.02.2022, odsúdený odôvodnil v podstate tým, že súd pochybil, lebo mu neuložil

súhrnný trest odňatia slobody a vzhľadom na novelu Trestného zákona, výška škody, ktorú spôsobil
už nezakladá kvalifikáciu obzvlášť závažného zločinu. Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania na
verejnom zasadnutí nemožno konštatovať, že by boli vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by sami o
sebe alebo v spojení so skutočnosťami už súdu známymi privodili iné rozhodnutie vo veci, respektíve,
že by uložený trest bol neprimeraný. Skutočnosti, na ktoré poukazuje odsúdený ako podľa jeho názoru
na nové skutočnosti (novela Trestného zákona, výška škody a neuloženie súhrnného

trestu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 4T/66/2020) nie sú skutočnosťami, ktoré by
svojou povahou a charakterom odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, alebo, že by bol trest mu uložený
neprimeraný. Poznamenal, že novou skutočnosťou nie je novela Trestného zákona, ktorou došlo k
zmene kvalifikačného znaku výšky škody, nakoľko táto skutočnosť neexistovala v čase, kedy súd v
pôvodnom konaní rozhodoval. Ak by mala byť nejaká skutočnosť novou skutočnosťou, alebo novým
dôkazom, tento musí existovať v čase, kedy sa vo veci v pôvodnom konaní konalo a

rozhodovalo a vyšla najavo až neskôr. Nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 3.07.2024 nedošlo k zániku
trestnosti trestného činu, pre ktorý bol odsúdený. Podotkol, že ak by sa rozhodovalo po účinnosti novely
Trestného zákona č. 40/2024 Z. z., bolo by konanie odsúdeného inak posúdené, pokiaľ ide
o kvalifikačný moment - výška spôsobenej škody. Súčasne súd prvého stupňa poznamenal, že táto
okolnosť nie je takou skutočnosťou, ktorá zakladá dôvod povolenia obnovy konania, a to z toho dôvodu,
že nový Trestný zákona nemôže platiť retroaktívne, teda spätne v právoplatne skončených veciach.

Pokiaľ ide o ukladanie trestu, súd v pôvodnom konaní uložil trest súhrnný k odsúdeniam, ku ktorým to v
zmysle zákona pripadalo do úvahy. Pokiaľ sa odsúdený domnieva, že novou skutočnosťou je neuloženiesúhrnného trestu k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 4T/66/2020, tak ani táto skutočnosť
nie je novou skutočnosťou, nakoľko súd v pôvodnom konaní o danom odsúdení mal vedomosť a týmto
odsúdením pri ukladaní trestu sa aj zaoberal. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 221 odsek 1, odsek 4

Trestného zákona nestratilo účinnosť, ale novelou Trestného zákona došlo len k úprave kvalifikačného
momentu - výšky škody. Konanie, pre ktoré bol odsúdený, je stále trestným činom. Preskúmaním
návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania a po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa zistil,
že skutočnosti uvádzané odsúdeným nie sú skutočnosťami ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený ihneď, po jeho vyhlásení v jeho prítomnosti na verejnom
zasadnutí súdu prvého stupňa, sťažnosť.
Sťažnosť odôvodnil vlastnými písomnými podaniami aj prostredníctvom svojho obhajcu.
Vo vlastnom písomnom podaní zo dňa 06.09.2024 žiadal o preskúmanie rozhodnutia k novele Trestného
zákona na základe § 93 odsek 1 zákona o ústavnom súde na základe derogačného nálezu sp. zn. Pl.

ÚS 3/2024 zo dňa 03.07.2024.
V ďalšom písomnom podaní zo dňa 04.10.2024 uviedol, že bol odsúdený podľa § 221 odsek 1, odsek
4, škoda bola 62 300 eur za obzvlášť závažný zločin, po novele trestných kódexov je to prečin. Prosil,
aby bola obnova konania prijatá podľa § 394 odsek 4 písmeno b/ Trestného poriadku, prejednaná
v nadväznosti na § 93 odsek 1 zákona o ústavnom súde na základe derogačného nálezu sp. zn. Pl.

ÚS 3/2024 z 03.07.2024. Uviedol, že Slovenská republika je právny štát, máme Ústavu SR, tak by sme
mali byť rovnocenný. Ako to môže byť, že v tomto čase niekto spácha väčšiu škodu a dostane miernejší
trest. Ústava SR umožňuje, že neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Trestný
čin ľutuje a chce všetko splatiť. Navrhol vec vrátiť súdu prvého stupňa.
V písomnom podaní zo dňa 15.10.2024 odsúdený zopakoval svoju argumentáciu z predchádzajúceho

podania. Doplnil, že ho Okresný súd odsúdil na 8 rokov a Okresný súd Bratislava na 30 mesiacov. Ako
to je možné, že v právnom štáte vykonáva to, čo zaniklo ako obzvlášť závažný zločin.
V písomných dôvodoch sťažnosti, prostredníctvom obhajcu, uviedol, že dôvodom povolenia obnovy
konania má byť uloženie nesprávneho súhrnného trestu k rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp.
zn. 4T/66/2020. Vzhľadom k tomu mal za to, že je to taká skutočnosť, ktorá sama osebe alebo v spojení

so skutočnosťami už súdu známymi privodia iné rozhodnutie vo veci a primeraný uložený
trest. V spojitosti s vyššie uvedeným za novú skutočnosť uviedol aj novelu Trestného zákona č. 40/2024
Z.z. - čím by bolo jeho konanie inak posúdené, pokiaľ ide o kvalifikačný moment - výška spôsobenej
škody.Uviedol,abybolidoúvahyvzatéjednaknovelaTrestnéhozákona,povahapoužiťneskoršieprijaté
miernejšie trestné právo podľa čl. 49 ods. 1 charty, na ktorom presadení musí mať aj súd vždy vysoký

a primárny záujem, a jednak implikácie judikatúrnych záverov rozsudkov Súdneho dvora vo veciach ako
napr.C.arozsudkovEurópskehosúdupreľudsképráva(ďalejlen„ESĽP“)voveciachD.protiC.aleboE.
protiF., vktorýchESĽPzdôrazňuje,ževG.anamedzinárodnejúrovnisapostupneobjavilkonsenzus
v názore, že uplatňovanie trestného práva stanovujúceho miernejší trest sa stalo základnou zásadou
trestného práva. Okrem toho ESĽP konštatoval, že zásada retroaktívneho uplatňovania priaznivejšieho

trestnéhoprávasauplatňujenielennauplatniteľnýtrest,aleajvkontextezmenytýkajúcejsavymedzenia
trestného činu (rozsudok H. a I. proti C.). V súvislosti s tým uviedol, že ak bol už niekto
právoplatne odsúdený podľa predchádzajúcej pre páchateľov nepriaznivejšej právnej úpravy, nález
nevytvára žiadnu prekážku ani potenciálnej prejudiciálnej otázke k interpretácii práva Európskej únie
v rámci čl. 49 ods. 1 charty a udržateľnosti takéhoto odsúdenia. Dôvod na obnovu konania videl aj v

ustanovení § 93 odsek 1 zákona o Ústavnom súde. V súvislosti s podaním riadneho opravného
prostriedku uviedol, že odsúdený sa v čase plynutia lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku v
pôvodnomkonanínachádzalvÚVTOSŽeliezovceapovyneseníprvostupňovéhorozsudkusitútolehotu
ponechal. S obhajcom sa však nevedel skontaktovať a až neskôr sa dozvedel, že obhajca prekonal v
tom čase ochorenie COVID. Z tohto dôvodu bral za isté, že mu súd vzhľadom na pandemické opatrenia

a spočívanie zákonných lehôt prinavráti lehotu na podanie riadneho opravného prostriedku. Napriek
tomu všetkému, že jeho obhajca mal ochorenie COVID, v spojitosti s ktorým boli pandemické opatrenia
vytvorené, súdy mali tiež zavedené pandemické opatrenia a všetky tieto opatrenia neboli ešte v čase
podania odvolania zrušené, súd mu mal lehotu na podanie riadneho opravného prostriedku navrátiť.
Prostredníctvom obhajcu vo veci podal dovolanie, ktoré Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3Tdo/58/2022

dňa 29.03.2023 odmietol. Najvyšší súd sa však v odôvodnení nezaoberal chybami konania, keďže svoje
rozhodnutie opieral len o absenciu včas podaného riadneho opravného prostriedku. Vzhľadom na tento
fakt, ostali okolnosti porušenia hmotnoprávneho ustanovenia nepreskúmané. Nepriamo Najvyšší súdpoukázal na jedinú možnosť vykonania nápravy prípadného pochybenia a to formou obnovy konania.
Navrhol, aby podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku bola obnova konania povolená.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“), ktorému súd prvého stupňa predložil vec 06.11.2024
na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného, pri rozhodovaní o nej podľa § 192 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
tento sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti nadriadený súd zistil, že súd prvého stupňa nesplnenie
podmienok obnovy konania v prejednávanej veci, ustanovených v § 394 Trestného poriadku, zistil
správne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Taktiež zistil, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je
v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku, pretože obsahuje všetky, pre rozhodnutie
o návrhu odsúdeného podstatné skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa považoval za dokázané, dôkazy,
o ktoré sa jeho skutkové zistenia opierajú, úvahy, na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za

dokázané, v hore naznačenom smere posudzoval, s ktorými sa aj nadriadený súd stotožňuje a na ne
poukazuje, nepovažujúc za potrebné ich zmeniť ani doplniť.

Nadriadený súd tak, ako i súd prvého stupňa, predovšetkým konštatuje, že konanie o povolenie obnovy
konaniasaobmedzujelennazistenie,čivyšlinajavonovéskutočnostialebodôkazysúduskôrneznáme,

ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere
k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu.
Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach

alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli
alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp
pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených)
dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého
stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť

postupusúduvovzťahukobhajobe(R35/1988).Účelomobnovykonania,akomimoriadnehoopravného
prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich
možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky
skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na
ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené.

Súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, pričom v prvom rade
hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa
pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať
vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 odsek 10 Trestného poriadku, alebo rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd
obvineného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 odsek 4 písmeno a/ Trestného
poriadku), resp. situácia predpokladaná v ustanovení § 394 odsek 4 písmeno b/ Trestného poriadku,
ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému, ktoré bolo
neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené za nesúladné

sÚstavouSlovenskejrepublikyapriamonegatívneovplyvnilopostavenieodsúdeného.Novýmdôkazom
je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo
vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti
rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Až po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy
ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v druhej etape a to v tom smere, či by tieto mohli samy o seba

alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku,
ako je pôvodný právoplatný rozsudok a až v prípade, že sú tieto obe uvedené podmienky splnené
kumulatívne, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade
návrh zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov.

Nadriadený súd konštatuje, že odsúdený ani v písomnom odôvodnení sťažnosti neuviedol také
skutočnosti, aby mal nadriadený súd k dispozícii také relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne
úvahy, ktoré by boli spôsobilé, z hľadiska zistenia podmienok obnovy konania, spochybniť správnosť
a úplnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa, ako aj správnosť právnych úvah (zvlášť § 394 odsek1 Trestného poriadku), na základe ktorých skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, posudzoval jeho
návrh na obnovu konania.

So sťažnostnými námietkami odsúdeného, ktoré sú totožné so skutočnosťami
uvádzanými v návrhu odsúdeného na obnovu konania, sa nadriadený súd tak, ako i súd prvého stupňa
nestotožňuje, keďže jeho argumentácia bola primárne založená na jeho presvedčení, že vzhľadom na
novelu Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť dňa 06.08.2024 došlo k zmene právnej kvalifikácie
skutku vzhľadom na zmenu ustanovenia § 125 odsek 1 Trestného zákona a uvedené sa musí

vzťahovať aj na jemu právoplatne uložený trest odňatia slobody. Nadriadený súd primárne konštatuje,
že úmyslom zákonodarcu v súvislosti s novelizáciou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 nebolo
prehodnocovanie každého právoplatne uloženého trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený podľa
platných a účinných predpisov do 06.08.2024, čo vyplýva aj z prechodného ustanovenia § 438k odsek
7 Trestného zákona, ktorý upravuje právnu situáciu v prípade, že došlo k právoplatnému uloženiu
trestu pred účinnosťou novely Trestného zákona za čin, ktorý už nie je definovaný ako trestný čin. Je

potrebné ďalej zdôrazniť, že ani po zmene definície škody nezanikla trestnosť konania odsúdeného,
ide stále o trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona a rozhodujúcou je skutočnosť, že trest
odňatia slobody mu bol uložený podľa v tom čase platných a účinných ustanovení Trestného zákona.
K argumentácii odsúdeného, pokiaľ ide o právne účinky nálezu Ústavného súdu č. 3/2024 zo dňa
03.07.2024 s poukazom na § 93 odsek 1 zákona o Ústavnom súde, nadriadený súd uvádza, že uvedený

nález, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky vo výroku II. pozastavil účinnosť čl. I, čl. II bodu 39,
čl. II bodu 134 v časti týkajúcej sa § 567t ods. 4 a čl. XVII zákona z 8. februára 2024, ktorým sa mení
a dopĺňa Trestný zákon nie je dôvodom na obnovu konania podľa § 93 odsek 1 zákona o ústavnom
súde, keďže ním podľa článku 125 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky nedošlo z strate účinnosti,
časti alebo niektorého ustanovenia takého právneho predpisu, na základe ktorého súd v trestnom

konaní odsúdeného vydal odsudzujúci rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
K ďalšiemu tvrdeniu odsúdeného, že dôvodom na obnovu konania je neuloženie súhrnného trestu
k odsúdeniu Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 4T/66/2022 (a to aj poukazom na nevyužitie práva
podať opravný prostriedok proti odsudzujúcemu rozsudku z dôvodu ochorenia obhajcu a odmietnutia
dovolaniaodsúdenéhoNajvyššímsúdomSlovenskejrepubliky),nadriadenýsúddodáva,ževpôvodnom

konaní mal súd o uvedenom odsúdení vedomosť, z obsahu spisu sp. zn. 2T/49/2021 nevyplýva, že
by vzniesol v tomto smere odsúdený resp. jeho obhajca námietky, odsúdený aj jeho obhajca boli pri
verejnom vyhlásení rozsudku prítomní a odsúdený nevyužil právo obrany v odvolacom konaní.

S poukazom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žiadne iné nové dôkazy alebo skutočnosti,

ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní, odsúdený neuviedol.

Nadriadený súd preto poukazuje na skutočnosť, že síce v predmetnom konaní boli splnené formálne
náležitosti návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 399 odsek 1 Trestného poriadku, t. j. návrh
podala osoba na to oprávnená, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je obnova konania prípustná

a nie je v zmysle § 395 Trestného poriadku vylúčená, avšak súčasne nebola zistená existencia takých
nových skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine odsúdeného alebo na ktoré
by pôvodne uložený trest odsúdeného bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom
páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je
dôvodná.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy, nadriadený súd nezistiac žiadny dôvod
na zrušenie napadnutého uznesenia a iné rozhodnutie o návrhu odsúdeného v jeho prospech, sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol, pretože nie je dôvodná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravnýprostriedok.