Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by Mgr. Adriana Némethová

Legislation area – Trestné právo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Tos/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010419
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423010419.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov
senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci proti odsúdenému A. B., pre
zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na 42 odsek 2
Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného A. B. proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
12.09.2024, sp. zn. 1Nt/26/2023, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 27. novembra 2024,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 399 odsek 2
Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“), na povolenie obnovy
konania, ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4T/31/2019 zo dňa 14.12.2021

v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 1To/76/2021, pretože neboli zistené podmienky
obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním na verejnom zasadnutí
dospel k záveru, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 4T/31/2019 z 17.6.2021 dňom 14.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. 1To/76/2021, nevyšli najavo skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy
konania v prejednávanej veci podľa § 394 Trestného poriadku vo výroku o vine a treste napadnutého
rozsudku. Ustanovenie § 394 odsek 1 Trestného poriadku upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa
týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností a dôkazov súdu skôr
neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. K odsúdeným navrhnutým dôkazom
uviedol, že všetky ním uvádzané dôkazy boli v pôvodnom konaní vykonané zákonným spôsobom

(svedkyňa - poškodená C. B. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 19.11.2020, na ktorom
popisovala priebeh skutku spáchaný so zbraňou nožíkom, ktorej výpoveď bola podporená výpoveďou
obžalovanej D. ktorá pripustila, že počula slová „ pusti tie cigarety, ktorá výpoveď znásobovala
vierohodnosť výpovede poškodenej, taktiež boli v konaní zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní
dňa 29.4.2021 podľa § 263 odsek 3 písmeno a/ Trestného poriadku prečítané výpovede svedkov E. D. a
A. D. a zo znaleckého posudku znalkyne F. B. č. 31/2018 a jeho doplnenia 12/2021 a výpovede znalkyne

mal súd preukázanú štruktúru osobnosti obžalovaného, jeho správanie, vystupovanie, ktoré popísala
ako „ abnormne vysoká miera prekračovania hraníc, nerieši dôsledky konania, charakteristika správania
typicky delikventské s absenciou stabilne podporujúceho zázemia s nepriaznivým predpokladom
úspešnej resocializácie, taktiež sa súd v pôvodnom konaní vysporiadal so zahladením odsúdenia
obžalovanéhozaodsúdenieKrajskýmsúdomvNitresp.zn.6T/1/2005,ktorúriešilakopredbežnúotázku
vo vzťahu k ukladaniu trestu/. V nadväznosti na uvedené, z ustanovenia § 394 odsek 1 Trestného

poriadku vyplývajúce podmienky pre povolenie obnovy konania a v kontexte s dôvodmi, pre ktoré
odsúdený podal návrh na povolenie obnovy konania, keď poukazoval na novelu Trestného zákona anezákonne uložený trest podľa § 47 odsek 2 Trestného zákona a namietajúc podľa neho nesprávnu
aplikáciu ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona pri ukladaní trestu, súd I. stupňa uviedol,
že dôvodom na povolenie obnovy konania môže byť iba nová skutková okolnosť, ktorou akékoľvek

rozhodnutie súdu SR nie je a svojou povahou ani byť nemôže a účinnosť novely Trestného zákona
vykonanej zákonom č. 40/2024 Z.z. nie je „novou skutočnosťou súdu skôr neznámou“ v zmysle § 394
odsek 1 Trestného poriadku. Ustanovenie § 2 Trestného zákona ukladá časovú pôsobnosť trestnosti
činu a ukladania trestu a v zmysle novely Trestného zákona trestnosť vyššie uvedeného trestného činu,
za ktorý bol obžalovaný odsúdený nezanikla. Z tohto dôvodu súd I. stupňa dospel k záveru, že nie sú

splnené podmienky na povolenie obnovy konania v prejednávanej veci, nakoľko obnova konania ako
mimoriadny opravný prostriedok neslúži na preskúmavanie správnosti, resp. zákonnosti právoplatného
rozhodnutia súdu ako ani na odstránenie prípadných pochybení súdu pri rozhodovaní v pôvodnom
konaní, na ktoré slúžia iné opravné prostriedky za podmienok uvedených v Trestnom poriadku.

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, podal sťažnosť odsúdený,

ktorú odôvodnil prostredníctvom obhajcu tým, že uložený výnimočný trest je v zrejmom nepomere k
závažnosti činu a v rozpore s účelom trestu. Nebolo skúmané, či v tomto prípade nie je daná existencia
poľahčujúcich okolností, aké boli osobné a rodinné pomery odsúdeného, že pochádza z početnej rodiny,
na viacero súrodencov, vyrastal v neľahkých podmienkach, jeho otec bol tiež súdne trestaný, čo ho
viedlo k užívaniu návykových látok. Poukázal na novelu Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., v

zmysle ktorej spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona po tom, čo už
bol páchateľ dvakrát odsúdený za trestné činy uvádzané v ustanovení § 47 odsek 2 Trestného zákona
platnévčaserozhodovaniaopovoleníobnovykonaniaavzhľadomnavšetkyokolnostiaosobnépomery
odsúdeného a to, z akých dôvodov nebolo odsúdenie podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre 6T/1/2005
zahladené, sa uložený výnimočný trest javí neprimerane prísny a nezohľadňujúci zásady individualizácie

trestu. Zákonodarca vykonanou nového Trestného zákona spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 odsek
1 a odsek 2 Trestného zákona po tom, čo už bol páchateľ dvakrát odsúdený za trestné činy uvádzané
v ustanovení § 47 odsek 2 Trestného zákona, netrestá uložením výnimočného trestu a z toho dôvodu
je uložený trest neprimeraný. Navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a
vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd nadriadený, na základe riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie mu predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že súd I. stupňa, po vykonanom dokazovaní
na verejnom zasadnutí, a to oboznámením spisu Okresného súdu Nové zámky sp. zn. 4T/31/2019,
výsluchom odsúdeného, oboznámením návrhu odsúdeného na obnovu konania, dospel k správnu
záveru, že neboli zistené nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy

konania v danej veci. Súd I. stupňa rozhodol správne o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie
obnovy konania, pretože obnova konania sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste.
K úvahám uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd dopĺňa, že v rámci konania

o návrhu na povolenie obnovy konania nie je možné preskúmavať správnosť pôvodného rozhodnutia,
jehozákonnosťaodôvodnenosť,niejemožnéposudzovaťzákonnosťpostupuvpôvodnomkonanívtom
smere,čisasúdprirozhodovaníatovrátanerozhodovaniaotreste,vysporiadalsovšetkýmiokolnosťami
významnýmiprerozhodnutieaobhajobouobvineného,čirešpektovalzásadybezprostrednostiaústnosti
pri dokazovaní, či bolo zachované právo na obhajobu, či vykonal a prihliadol na všetky do úvahy

prichádzajúce dôkazy a podobne. Skúma len, či vyšli najavo skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme
a súčasne, či by tieto dôkazy alebo skutočnosti samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo o treste. Vychádzajúc potom z ustanovenia
§394odsek1Trestnéhoporiadku,tedasúdrozhodujúciopovoleníobnovykonaniavprvomradeskúma,
či sú v návrhu uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo

v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania známe.

Krajský súd konštatuje, že v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania neprináleží
preskúmavať zákonnosť hodnotenia dôkazov v pôvodnom konaní (revízia pôvodného rozhodnutiaa predchádzajúceho mu konania prichádza do úvahy pri podaní dovolania, ak sú splnené podmienky pre
uplatnenie tohto, od obnovy konania odlišného mimoriadneho opravného prostriedku), avšak vzhľadom
navykonanéodvolacieadovolaciekonanietýkajúcesatrestnejveciodsúdeného,možnobezdôvodných

pochybností konštatovať, že dokazovanie súdu I. stupňa bolo vykonané v súlade so základnými
zásadami trestného konania.
V danom konkrétnom návrhu na obnovu konania odsúdeného, jednak dôkazy, ktoré navrhuje vykonať
odsúdený, dôkazmi novými nie sú, pretože tieto boli vykonané v pôvodnom konaní, ich vyhodnotením
sa zaoberali v pôvodnom konaní jednak okresný súd, ako i súd odvolací.

Účel obnovy konania nie je revízia pôvodného trestného konania a už vôbec nie ani spochybňovanie
spôsobu, akým dôkazy hodnotili súdy v pôvodnom konaní. Tieto sú totiž nezvratné, nemožno ich meniť,
ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané v pôvodnom konaní, nemožno opakovať. Za nové
v zmysle vyššie citovaných ustanovení a úvah súdu I. stupňa je potrebné považovať také
skutočnosti, ktoré neboli pred rozhodnutím súdu predmetom zisťovania alebo dokazovania, novým

dôkazomjepredovšetkýmdôkaznýprostriedok,ktorýsavčaserozhodovaniasúduvspisenenachádzal.
Naproti tomu, za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle citovaného ustanovenia nemožno považovať
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisového materiálu a to aj vtedy, keď sa s nimi
vo svojom rozhodnutí súd nevysporiadal, resp. ich vykonanie na hlavnom pojednávaní odmietol. Súd
rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania v prvom rade musí skúmať existenciu nových

skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych a až následne potom zisťuje, či tieto nové skutočnosti
alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojitosti s už známymi môžu odôvodniť iné rozhodnutie, ktoré sa
týka viny alebo trestu. Sú teda správne úvahy súdu I. stupňa, že odsúdeným uvádzané skutočnosti,
ktoré prezentuje ako nové, takými skutočnosťami ani dôkazmi nie sú.

K sťažnostnej námietke odsúdeného týkajúcej sa zmeny ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona
zákonom č. 40/2024 Z. z. krajský súd udáva, že podľa § 394 odsek 4 písmeno b/ Trestného poriadku
skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 ustanovenia § 394 Trestného poriadku, je strata
účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy
voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takéhoto právneho predpisu jeho časti alebo niektorého

ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
Zákon č. 40/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z.z. zmenil znenie ustanovenia §
47 odsek 2 Trestného zákona okrem iného tak, že za slová „§ 188“ sa vkladajú slová „ods. 3 alebo 4“.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že citovaným zákonom došlo zmene ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného
zákona, avšak v žiadnom prípade týmto postupom nedošlo k strate jeho účinnosti podľa čl. 125 odsek

3 ústavy. Do znenia ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona došlo zásahom zákonodarnej moci a
nie rozhodnutím ústavného súdu o nesúlade takéhoto ustanovenia s ústavou. Ani príslušné ustanovenia
zákona č. 40/2024 Z.z., a to ani v jeho prechodných ustanoveniach, neupravujú zásah do právoplatného
rozhodnutia súdu v dôsledku zmeny v jednotlivých ustanoveniach Trestného zákona a aj ustanovenie
§ 405b odsek 1 Trestného poriadku upravuje postup výlučne v dôsledku zániku trestnosti činu podľa §

84 Trestného zákona.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je
dôvodná.

So zreteľom na uvedené krajský súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.