Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010584
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124010584.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4 4T/19/2024

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
07.11.2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

4 4T/19/2024

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom C. D. E. XXX, C. D., okr. Prešov

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

dňa 08.08.2023 v presne nezistenom čase v podvečerných hodinách v Chminianskych Jakubovanoch,
okres Prešov v blízkosti domu č. 204 jedenkrát udrel F. G. kovovou častou rýľa do hlavy v oblasti čela,

následkom čoho spadol na zem, pričom si o kameň trčiaci zo zeme udrel pravú ruku, čím mu spôsobil
tržnozmliaždenú ranu v čelovej oblasti vľavo a trieštivú vnútroklbovú zlomeninu spodiny druhej záprstnej
kosti pravej ruky s dobou liečenia 48 až 50 dní,
t e d a

inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú doba na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému F.

G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, okr. Prešov škodu vo výške 1.304,- eur. o d ô v o d n e n i e :

2 4T/19/2024

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 17.04.2024 obžalobu pod
sp. zn. 1Pv 474/23/7707 – 15 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátorka v podanej obžalobe právne kvalifikovala ako
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2024 bol obžalovaný
A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý
sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3

písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“.
V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora a poškodeného, ktorí
navrhli vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B. o vine zo
spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne
tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na

podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného.
Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní
vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody a na hlavnom pojednávaní súd
v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov a znaleckého posudku.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním poškodenému
úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle,
pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným vo výrokovej časti tohto
rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana zdravia iného /§ 15 písm. a)
Trestného zákona/.

Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky ku dňu 06.11.2024 a týkajúceho sa
obžalovaného A. B. vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 3

krát priestupkovo postihnutý, pričom v dvoch prípadoch spáchal priestupky proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch a dňa 17.09.2022 bol postihnutý za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý spáchal hrubým
slovným správaním, za čo bol postihnutý blokovou pokutou.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej dňa 14.02.2024 Obcou Chminianske Jakubovany,
v ktorej má obžalovaný trvalý pobyt vyplýva, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti spolu s družkou
a dvomi maloletými deťmi. V mieste trvalého bydliska má dobrú povesť, rodičia sa starajú o deti
a zabezpečujú im všetko potrebné. Na obžalovaného nebola podaná žiadna sťažnosť zo strany občanov
a nikdy nebol prejednávaný priestupkovou komisiou.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody poškodeným pozostávajúcej z bolestného súd v rámci
dokazovania prečítal obsah písomného znaleckého posudku č. 486/2023 vypracovaného v prípravnom
konaníznalcomzodboruZdravotníctvoafarmácia,odvetvieSúdnelekárstvoMUDr.MartinomKováčom.
Z obsahu tohto znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený F. G. utrpel zranenia tak, ako sú uvedené

vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom znalec tieto zranenia ohodnotil spolu na 50 bodov.Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova

k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona

prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní
ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. V jeho prospech
však súd nemohol pripísať žiadnu inú poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 Trestného zákona, nakoľko
aj priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, za ktorý bol obžalovaný postihnutý v priestupkovom
konaní a ktorý je druhov podobný konaniu, ktoré sa obžalovanému v prejednávanej veci kladie za vinu,

nesvedčí o riadnom vedení života v minulosti. Súd zdôrazňuje, že aj priestupky predstavujú porušenie
zákonných noriem spoločnosti chrániace tie isté hodnoty ako Trestný zákon. Na strane druhej súd
u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Súd zdôrazňuje,
že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný a z miesta bydliska je hodnotený kladne, čo súd pričítal
spolu s priznaním v jeho prospech. Preto pri vyhlásení obžalovaného o vine súd využil ustanovenie

§ 39 ods. 5 Trestného zákona a dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovenej pre
žalovaný trestný čin Trestným zákonom od štyroch rokov až do desať rokov znížil o jednu tretinu
a obžalovanému tak uložil trest odňatia slobody v trvaní dva roky a osem mesiacov. Nakoľko obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný a žije usporiadaným životom, súd zvýrazňujúc výchovný účel trestu
nepovažuje za nutný na dosiahnutie nápravy obžalovaného a ochranu spoločnosti priamy výkon tohto

trestu a preto súd výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, počas
ktorej bude mať obžalovaný možnosť spôsobom svojho života preukázať, že toto jeho konanie, za ktoré
bol v prejednávanej veci odsúdený, bolo iba ojedinelým vybočením z riadneho spôsobu života, ktorý
doposiaľ viedol. Uložený trest tak z hľadiska výmery ako aj druhu je podľa presvedčenia súdu trestom
primeraným a predstavuje spravodlivú odpoveď štátu na konanie obžalovaného, ktorý porušil záujem na

ochrane zdravia ľudí. Zodpovedá tiež následku na zdraví, ktorý poškodenému svojim konaním spôsobil.
Uloženie vyššieho trestu by naopak mohol sám obžalovaný vnímať ako neprimeranú sankciu v rozpore
s ustanovením § 33a Trestného zákona.

Pretože poškodený si do skončenia prípravného konania riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody

uvedením jej výšky a právneho dôvodu (bolestné), súd uložil obžalovanému, ako pôvodcovi tejto škody,
aby poškodenému F. G. nahradil škodu, ktorú mu ublížením na zdraví spôsobil, a to ako súčasť reparácie
následkov svojho konania. Z hľadiska výšky škody súd priznal poškodenému náhradu vo výške 1.304,-
Eur, čo predstavuje výšku bolestného za 50 bodov zistených znalcom v zmysle príslušných predpisov
pri hodnote jedného bodu 26,08 Eur podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Určenie bodového ohodnotenia,

z ktorého škoda z titulu odškodnenia za bolesť vyplýva, obžalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval
a znalecký posudok na jej určenie súd považuje za dostatočný dôkaz.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

2 4T/19/2024

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môžeodvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.