Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, October 14, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1Sf/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100900
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0724100900.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: All Soft Corp s.r.o., Staré Grunty 1/B, Bratislava, IČO 36
866 865, zastúpený: Bird & Bird s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Landererova 12, Bratislava, IČO
44 275 862 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101429138/2024 zo dňa 17.05.2024, č.
101429343/2024 zo dňa 17.05.2024 a č. 101429798/2024 zo dňa 17.05.2024, o návrhu žalobcu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 12.06.2024 domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101429138/2024 z 17.05.2024, č. 101429343/2024 z 17.05.2024

a č. 101429798/2024 z 17.05.2024 (ďalej spolu aj len ,,napadnuté rozhodnutia“), ktorými žalovaný
potvrdil nasledovné rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej aj len ,,správca dane“,
alebo ,,ÚVHS“):
· č. 102865929/2023 z 13.11.2023, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 928 527,07 Eur na dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016
· č. 102868284/2023 z 13.11.2023, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 660 878,18 Eur na dani z

príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017
· č. 102870954/2023 z 13.11.2023, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 690 733,77 Eur a neuznaná
daňová strata v sume 26 811,17 Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2018
(ďalej spolu aj len ,,prvostupňové rozhodnutia“).
Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“).

2. Potrebu priznania odkladného účinku žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutí UVHS
v spojení s napadnutými rozhodnutiami by hrozila závažná ujma, a to nielen pre žalobcu, ale aj pre
verejný záujem na riadnej evidencii a výbere daní (s ohľadom na služby, ktoré žalobca poskytuje pre
žalovaného), vrátane značnej hospodárskej škody a finančnej škody, iných nenapraviteľných následkov,
pričom priznanie odkladného účinky nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. Žalobca poukázal na mimoriadnu účtovnú závierku žalobcu zostavenú k 05.06.2024, podľa ktorej
vlastné imanie žalobcu bolo vo výške 1 221 767,- eur a záväzky žalobcu vo výške 1 483 115,- eur.
Ďalej uviedol, že peňažná povinnosť žalobcu na zaplatenie rozdielu dane za roky 2016, 2017 a 2018,
ktorá bola žalobcovi uložená prvostupňovými rozhodnutiami ÚVHS je aktuálne vo výške 1 306 573,50
eur. K uvedenému žalobca doplnil, že v rámci daňovej kontroly, ktorá predchádzala vyrubovaciemu

konaniu, v ktorom ÚVHS vydal prvostupňové rozhodnutia UVHS, potvrdené napadnutými rozhodnutiami
žalovaného, boli vydané tri predbežné opatrenia, ktorými boli žalobcovi uložené peňažné povinnostiv celkovej výške 2 272 459,02 eur, na účely zabezpečenia nesplatnej a nevyrubenej dane z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobia rokov 2016, 2017 a 2018. Na vymoženie povinností uložených
žalobcovi týmito predbežnými opatreniami bolo voči žalobcovi začaté daňové exekučné konanie.

Žalobca argumentoval tým, že z mimoriadnej účtovnej závierky žalobcu, zostavenej ku dňu 05.06.2024,
je zrejmé, že nie je a nemôže byť v možnostiach žalobcu riadne a v celosti splniť zostávajúcu časť
peňažných povinností uložených žalobcovi prvostupňovými rozhodnutiami ÚVHS – t. j. zaplatiť na účet
správcu dane peňažnú sumu v aktuálne celkovej výške 1 306 573,50 eur.

4. Podľa žalobcu by snaha o jednorazové splnenie aktuálne nesplatených povinností uložených
žalobcovi prvostupňovými rozhodnutiami musela byť spojená s použitím všetkých peňažných
prostriedkov žalobcu, s odpredajom (likvidáciou) všetkého majetku žalobcu vrátane všetkých
pohľadávok, čoho nevyhnutným následkom by bola nemožnosť žalobcu plniť akékoľvek finančné
záväzky voči zamestnancom, vrátane odvodových povinností, ako aj finančných záväzkov voči iným
zmluvným partnerom, čo by viedlo nielen k obmedzeniu, ale likvidácii (ukončeniu) podnikateľskej

činnosti žalobcu. V tejto súvislosti žalobca ďalej argumentoval tým, že v prípade okamžitého výkonu
prvostupňovýchrozhodnutíbypeňažnéprostriedky,ktorébyvnasledujúcichobdobiachprišlinabankový
účet žalobcu z vykonávania jeho podnikateľskej činnosti, boli (v celosti) postihnuté výkonom rozhodnutia
a žalobca by preto nemohol uhrádzať žiadne záväzky voči zamestnancom, odvodové povinnosti,
ani akékoľvek záväzky voči iným zmluvným partnerom (dodávateľom). Okamžitým výkonom preto

žalobcovi reálne hrozí (aj) riziko úpadku vo forme platobnej neschopnosti či predlženia. Okamžitý
výkon prvostupňových rozhodnutí by bol preto pre žalobcu likvidačný, keďže by musel ukončiť výkon
svojej podnikateľskej činnosti, ukončiť pracovné pomery svojich zamestnancov, ukončiť zmluvné vzťahy
so svojimi dodávateľmi, odberateľmi a inými obchodnými partnermi a pravdepodobne by musel svoju
situáciu riešiť podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Podľa žalobcu by preto okamžitý výkon

prvostupňových rozhodnutí mal za následok závažnú ujmu, vrátane vzniku značnej finančnej škody, ako
aj nenapraviteľných následkov, ktoré by nebolo možné napraviť ani v prípade úspechu žalobcu v tomto
konaní.

5. Potrebu priznania odkladného účinku žalobca ďalej odôvodňoval tým, že okamžitý výkon

prvostupňových rozhodnutí UVHS by mal za následok aj hrozbu závažnej ujmy pre verejný záujem
na riadnej evidencii a výbere daní, ďalej hrozbu značnej hospodárskej škody a finančnej škody (na
verejných financiách), príp. aj hrozbu iných nenapraviteľných následkov, a to s ohľadom na služby, ktoré
aktuálne žalobca poskytuje pre Finančné riaditeľstvo SR a ktorých poskytovanie Finančné riaditeľstvo
SR nemôže operatívne (v krátkej dobe) nahradiť iným subjektom – jednak z dôvodu nevysporiadania

autorských majetkových práv k informačným systémom dodaným žalobcom, ako aj z dôvodu nutnosti
zachovania postupov verejného obstarávania. K tomu žalobca poukázal na Rámcovú zmluvu o dielo,
Rámcovú licenčnú Zmluvu a Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb z 27.12.2013, spolu s Dodatkami
č. 1 až č. 10; Čiastkovú zmluvu o dielo a čiastkovú licenčnú zmluvu z 29.10.2014, spolu s Dodatkami
č. 1 až č. 10, na základe ktorých dodal pre Finančné riaditeľstvo SR čiastkové dielo Informačný systém

Aplikačná nadstavba ERP – VP, tzv. projekt virtuálna registračná pokladnica (ďalej len „IS VRP“) a
jeho rozšírenie na tzv. eKasa systém / Informačný systém eKasa (ďalej len „IS eKasa“). Žalobca
k uvedenému dodal, že na základe uvedených zmlúv poskytoval pre Finančné riaditeľstvo SR služby
servisnej, prevádzkovej a licenčnej podpory IS VRP a IS eKasa a aktuálne poskytuje služby servisnej,
prevádzkovej a licenčnej podpory systému eKasa, za poskytovanie ktorých Finančné riaditeľstvo SR

platí žalobcovi mesačnú odplatu vo výške 101 670,02 eur plus DPH.

6. Poskytovanie vyššie uvedených služieb žalobcu pre Finančné riaditeľstvo SR je nevyhnutné pre
riadnu prevádzku systému, vydávanie a evidenciu pokladničných dokladov prostredníctvom on-line
registračných pokladníc, teda (aj) pre evidenciu a výber daní a pre výkon súvisiacich úloh finančnej

správy a štátu. Okamžitým výkonom prvostupňových rozhodnutí, ktorý by bol pre žalobcu likvidačný,
by teda žalobca musel ukončiť poskytovanie týchto služieb, čím by bola ohrozená prevádzka IS eKasa,
t. j. vydávanie a evidencia pokladničných dokladov prostredníctvom on-line registračných pokladníc,
vrátane ohrozenia a možných závažných dopadov na evidenciu a výber daní, výkon súvisiacich úloh
finančnej správy a štátu, ako aj hrozba značných hospodárskych škôd či finančných škôd (pre verejné

financie), príp. hrozba iných nenapraviteľných následkov, v dôsledku výpadku prevádzkovania IS eKasa,
t.j.stratymožnostivydávaniaaevidenciepokladničnýchdokladovprostredníctvomon-lineregistračných
pokladníc.II.
7. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 10.09.2024 aj spolu

s administratívnym spisom žalovaného. Dňa 13.09.2024 bol správnemu súdu doručený administratívny
spis správcu dane. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že tento
navrhuje zamietnuť. Návrh na zamietnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobcovi bolo na základe žiadostí
o povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach, Daňovým úradom Bratislava, povolené platenie
daňových nedoplatkov na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016, 2017, 2018 vyplývajúcich z

napadnutých rozhodnutí v splátkach nasledovne: za rok 2016 daňový nedoplatok v sume 928 527,07
eur povolené splatenie v mesačných splátkach v sume 42 206,- eur od 30.08.2024 do 29.05.2026
(rozhodnutie č. 102168925/2024 z 05.08.2024), za rok 2017 daňový nedoplatok v sume 375 526,43
eur povolené splatenie v mesačných splátkach v sume 17 069,- eur od 30.08.2024 do 29.05.2026
(rozhodnutie č. 102169044/2024 z 05.08.2024), za rok 2018 daňový nedoplatok v sume 2 520,- eur,
povolený odklad splátky do 31.07.2024 (rozhodnutie č. 102068122/2024 z 22.07.2024). Uvedené

rozhodnutia žalovaný zaslal v prílohe vyjadrenia. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že žalobca
by mal zostávajúcu časť daňových nedoplatkov za rok 2016, 2017 splatiť v mesačných splátkach v
určených termínoch splatnosti rozdielu dane do 29.05.2026, za zdaňovacie obdobie 2018 povolený
odklad do 31.07.2024, a teda nie v sume vyrubených rozdielov dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia
v termíne splatnosti týchto daní 21.06.2024. Argumentácia žalobcu, že okamžitým výkonom rozhodnutí

by mu hrozila závažná ujma je teda podľa žalovaného za daných okolností už bezpredmetná, keďže
na výkon rozhodnutí boli povolené splátky, resp. odklad platenia splátky a dôvody uvedené v žalobe už
teda nezakladajú opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

III.

8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

9. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

10. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe

rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

11. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.
12. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu
sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu

tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu
verejnejsprávyžiadnymiichúčinkamialebonásledkami,pričomvšakpriznanieanaopakaninepriznanie
odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci.
K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie
je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide

o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne
ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená
samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011).Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie
je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny
poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za

predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito
sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c)
naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

13. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v §

185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku
v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia žalobca v návrhu musí tvrdiť,
že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v

rozpore s verejným záujmom.

14. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma
hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného

účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným
bremenom.

15. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením
§ 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu

a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.

16.Akoužsprávnysúdnaznačilvyššie,tvrdiťaosvedčiťpredpoklad,žeokamžitýmvýkonomaleboinými
právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp.

okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí
a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí
predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť
riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty
právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť

(napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné
považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z
konkrétnychdôkazovpredloženýchžalobcomaktorénáslednesprávnysúdmôževyhodnotiť.Prisvojom
rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa

zasahujedoprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávyamusísaposúdiťmiera
zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo
dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie
z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

17. Vychádzajúc z obsahu návrhu na priznanie odkladného účinku, žalobca odôvodňoval potrebu
jeho priznania poukazom na výšku vyrubenej daňovej povinnosti a tvrdením, že vzhľadom na jeho
majetkové pomery, vyplývajúce z mimoriadnej účtovnej závierky mu prípadným splnením povinnosti
vyplývajúcej z prvostupňových rozhodnutí hrozí závažná ujma nezvratného charakteru, spočívajúca
v ukončení podnikateľskej činnosti a s tým spojenej potreby prípadného podania návrhu na vyhlásenie

konkurzu, ďalej ukončenia jeho zmluvných vzťahov so zamestnancami a obchodnými partnermi, vrátane
nemožnosti poskytovať služby servisnej, prevádzkovej a licenčnej podpory IS VRP a IS eKasa pre
Finančné riaditeľstvo SR.

18. Správny súd poukazuje na to, že samotná výška daňovej povinnosti, ktorá bola žalobcovi

uložená prvostupňovými rozhodnutiami sama osebe bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej
majetkovejujmynastranežalobcu.Pokiaľžalobcanapreukázanieexistenciehrozbyznačnejmajetkovej
škody, či hrozby iných nenapraviteľných následkov predložil mimoriadnu účtovnú závierku, správny
súd konštatuje, že mimoriadna účtovná závierka nezaručuje, že sú v nej zahrnuté všetky transakciedaného obdobia, ku ktorému je zostavená. Inak povedané, neposkytuje reálny a najmä komplexný
obraz o majetku a záväzkoch dotknutej spoločnosti. Preto na podklade mimoriadnej účtovnej závierky si
nemožno utvoriť objektívny obraz o celkovej majetkovej situácii žalobcu. V tejto súvislosti správny súd

považuje, na účely osvedčenia existencie dôvodu pre priznanie odkladného účinku, za nedostatočnú
aj argumentáciu, resp. tvrdenia žalobcu, že v prípade okamžitého výkonu bude nútený ukončiť činnosť
a prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, že záväzky by prevyšovali jeho hodnotu
majetku. K tejto argumentácii správny súd uvádza, že z dokladov, ktoré žalobca predložil takáto hrozba
nevyplýva, jednak z dôvodu, že ide len o čiastkový obraz o majetkovej situácii žalobcu a napokon

ani tento nenaznačuje, že by v prípade žalobcu išlo o tzv. spoločnosť v kríze, s čím by bola spojená
skutočnosť, že spoločnosť je v úpadku, alebo jej úpadok hrozí. V prípade spoločnosti v kríze totiž pomer
vlastného imania k záväzkom nesmie dosiahnuť menej ako hodnotu 0,08. V prípade žalobcu však,
vychádzajúc z ním predložených dokladov, tento podiel dosahuje hodnotu 0,82. Je teda zrejmé, že
žalobcu nemožno definovať ako spoločnosť v kríze, a preto aj tvrdenie, že bude nútený ukončiť svoju
činnosť (vrátane zmluvných vzťahov so zamestnancami a obchodnými partnermi) a prípadne podať

návrh na konkurz, je za daných okolností len teoretickej povahy a hodnoverne neosvedčuje reálnu
hrozbu žalobcom tvrdených následkov.

19. Okrem vyššie uvedeného správny súd poukazuje na to, že argumentácia žalobcu vychádzala
z premisy, že okamžitým výkonom bude nútený splniť povinnosť, ktorá mu bola uložená prvostupňovými

rozhodnutiami naraz, resp. v celistvosti. Uvedené správny súd posudzoval aj v kontexte vyjadrenia
žalovaného, ktorý predložil rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, z ktorých vyplynulo, že žalobcovi
bolo povolené platenie daňových nedoplatkov (t. j. povinnosť uložená v prvostupňových rozhodnutiach)
v splátkach. Vzhľadom na túto skutočnosť, mal správny súd za preukázané, že zo strany žalobcu teda
nedôjde k situácii, kedy by bol nútený splniť uloženú povinnosť v celistvosti, ako uviedol.

20. Aj vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v návrhu hodnoverným spôsobom
nepreukázal existenciu priamej a reálnej hrozby, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku.
Tentozáverobdobneplatíajvovzťahuktvrdeniužalobcu,žeokamžitývýkonprvostupňovýchrozhodnutí
bymalzanásledoknemožnosťposkytovaniaslužiebservisnej,prevádzkovejalicenčnejpodporyISVRP

a IS eKasa pre Finančné riaditeľstvo SR. Žalobca pri tomto tvrdení vychádzal zo svojej argumentácie
ohľadom nemožnosti pokračovania vo svojej podnikateľskej činnosti, ktorá sa však v kontexte vyššie
uvedených záverov nepreukázala a ostala teda len v rovine hypotetickej. Správny súd pripomína, že nie
je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali
priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby reálnu, priamo hroziacu závažnú ujmu

správnemu súdu dostatočne a objektívne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu
do jeho práv, nie len hypotetickými tvrdeniami a predložením čiastkových dôkazov (dokladmi), ktoré
neumožňujú komplexné a objektívne posúdenie zákonných dôvodov, pre ktoré žalobca navrhuje
priznanie odkladného účinku.

21.Vzhľadomnato,žežalobcapodľasprávnehosúduvnávrhunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnej
žalobe dostatočným spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného
následku, tak neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných
v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Z dôvodu nesplnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na § 188 SSP zamietol.

22. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2

písm. e) SSP.