Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201146
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8420201146.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v sporovej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D.
XXX/XX, XXX XX E., 2/ A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., zastúpených: JUDr.
Slavomír Firment, advokát, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42076986, proti
žalovaným: 1/ F. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX XX E., 2/ I. I. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX/X, XXX XX G., o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého
vydržaním a jeho trpenie s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Poprad, č. k. KK-6C/23/2020-180 z 13.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že na nehnuteľnosti, a to pozemku parcely E.
XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2, viazne vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu a prejazdu v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu v prospech vlastníkov stavby garáže,
zapísanejnaLVXXXX,postavenejnaparceleE.XX/X,k.ú.E.,LVXXXX.Určil,žežalovaníakopodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti – pozemku KN-C XX/X, zastavené plochy a nádvoria, sú povinní strpieť

výkon práva prechodu a prejazdu vlastníkov k stavbe garáže, zapísanej na LV XXXX so súpisným číslom
XXXX, postavenej na parcele E. XX/X. Určil, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

2.Vychádzalzozistenia,žežalobcoviasadomáhajúurčeniaprávazodpovedajúcehovecnémubremenu
vydržaním ako originálnym spôsobom nadobudnutia, pre ktorý musia byť kumulatívne splnené tri
základné podmienky, a to: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby a c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Držba vecí je
spojená jednak s momentom objektívnym, čo je nakladanie s vecou (tzv. corpus) a jednak s momentom
subjektívnym, t. j. nakladanie s vecou ako so svojou (tzn. animus). Kto nakladá s vecou ako so svojou
(má corpus i animus), je držiteľom. Aby bol oprávneným držiteľom, vyžaduje sa aby bol splnený ďalší
pojmový znak oprávnenej držby, a to dobrá viera.

3. S výstavbou predmetnej garáže začali žalobcovia v 2. kvartáli roku 1981 na pozemku parcely č. E. XX/
X, pričom výstavbe predchádzalo stavebné konanie, ktoré bolo zlúčené s územným konaním, výsledkom
ktorého bolo vydanie stavebného povolenia č. j. Výst. XXX/XXXX K. zo dňa 9.6.1981. Výstavbu dokončiliv 2. kvartáli roku 1983 a na základe kolaudačného rozhodnutia č. Výst. XXX/XXXX K. začali boxovú
garáž riadne užívať, a to tak, že prechod a prejazd k nej mali zabezpečený z B. L., po pozemku, v tom
čase označenom ako parcela č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXX; t. č. príslušná časť s označením KN-

C XX/X. Skutočnosť, že prechod a prejazd bol takto akceptovaný, vyplýva zo samotného kolaudačného
rozhodnutia, kde sa uvádza „stavba postavená v hist. jadre ul. B. - M.“. Žalobcovia užívali vyššie uvedený
pozemok parcela č. XXX/X, a to v časti cesty za účelom prechodu a prejazdu ku svojej garáži bez toho,
aby zo strany vtedajších vlastníkov, resp. iných osôb, bolo toto ich užívanie akokoľvek namietané alebo
sporné. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že žalobcovia dobromyseľne vstúpili do tohto práva v roku

1983. V neskoršom období tam mesto dalo panely, ktoré sú tam dodnes a ktoré sa použili na
to, aby sa spevnila cesta a aby tam mohli chodiť autá. Toto tvrdenie mal súd preukázané aj z obhliadky,
keďže na ceste sa nachádzali ešte pôvodné panely. Tvrdenie žalobcov, že nikto po dobu od momentu,
kedy im bolo doručené kolaudačné rozhodnutie nespochybnil ich právo prechádzať pešo alebo autom
k ich garáži, ktorú v tom čase postavili, nebolo popreté ani žiadnym spôsobom v konaní spochybnené.

4. Je preto možné poukázať aj na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
484/2015 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého, cit.: „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti
držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý
spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.

Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné
dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

5. Už na tomto mieste je možné uzavrieť, že žalobcovia splnili podmienky nadobudnutia vecného
bremena výkonom práva, t. j. vydržaním, keďže svoj titul vstupu do držby tohto práva preukázali

kolaudačným rozhodnutím č. Výst. XXX/XXXX K. zo dňa 28.6.1983, na základe ktorého pozemok
parcela č. XXX/X (teraz parcela C KN č. XX/X) v časti cesty za účelom prechodu a prejazdu ku svojej
garáži užívali. Z ich vyjadrení a výpovedi vyplynulo, že boli dobromyseľní, v dobrej viere, že im toto
právo patrí (už pri vydaní stavebného povolenia boli utvrdzovaní v tom, že prístup k tejto garáži budú
mať zo strany B. L., čo sa potvrdilo aj v kolaudačnom rozhodnutí a takto prístup ku garáži aj vždy

užívali), ich právo nebolo zo strany vtedajších vlastníkov, resp. iných osôb namietané alebo sporné a
toto právo vykonávali nepretržite po dobu 10 rokov, keďže ide o nehnuteľnosť, čím ho vydržali ku dňu
28.6.1993, a to s poukazom na § 868 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že je možné pre účely
vydržania započítať aj dobu, po ktorú nehnuteľnosť držali pred 1.1.1992, a to aj v prípade, že išlo o vec
- nehnuteľnosť v štátnom vlastníctve (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2273/98), keďže vlastníkom

pozemku v tom čase bol štát (v správe Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva a výživy,
odborový podnik B.).

6. V tomto spore existencia titulu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať vnútorné presvedčenie držiteľa,
že určité právo (napríklad prechodu a prejazdu) vykonáva ako oprávnený z vecného bremena bola

preukázaná vydaným kolaudačným rozhodnutím z roku 1983. Žalobcovia mali najneskôr k 1.1.1992
objektívny dôvod byť subjektívne v presvedčení, že sú dobromyseľní držitelia práva vyplývajúceho
z vecného bremena, obsahom ktorého je ich právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných.
Je preto možné prijať vyššie uvedený záver, že žalobcovia vstúpili v roku 1983 do držby práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu a že toto právo vydržali dňa 28.6.1993, najneskôr k 1.1.1992.

7. Žalobcovia teda všetky podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu ku svojej garáži cez pozemok žalovaných splnili k 28.6.1993
a nič nemení na tom ani tvrdenie terajších žalovaných o tom, že nikto zo žalobcov im nikdy, žiadnym
spôsobom nedeklaroval, že vykonáva práva zodpovedajúce vecným bremenám; že žalovaní neboli

účastníkmi žiadneho stavebného ani kolaudačného konania; že nikdy nevideli žiadne dokumenty od
žalobcov, ani keď sa rozhodovali, že vstúpia do vlastníctva; že pri kúpe nehnuteľnosti, ani v listoch
vlastníctva nebola žiadna zmienka o nejakých ťarchách, právach tretích osôb a že po prvýkrát sa o
práve žalobcov dozvedeli až zo žaloby dňa 22.6.2020. Podľa žalovaných navyše chýba nadobúdací
titul, pretože nie je zrejmé, aký titul vzniku vecného bremena je možné vidieť v kolaudačnom rozhodnutí,

keďže neobsahuje výrok o zriadení vecného bremena a nemá ani prvky zmluvy o zriadení vecného
bremena, je tam napísané len „ulica B. – M.“, bez uvedenia konkrétnej parcely, po ktorej sa má výjazd
uskutočniť.8. Súd k argumentom žalovaných poukazuje na zrušujúce uznesenie Krajského súdu Prešov, v ktorom
je uvedené, že žalobcovia na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 28.6.1983 užívali pozemok v
časti cesty za účelom prechodu, prejazdu, ku svojej garáži bez toho, aby zo strany vtedajších vlastníkov

bolo ich užívanie akokoľvek namietané alebo sporné. Čiže žalobcovia mali za to, že im toto právo patrí,
keďže ich nikto vo výkone tohto práva nerušil a tým, že im to bolo umožnené na základe uvedeného
kolaudačného rozhodnutia. Práve kolaudačným rozhodnutím im bolo umožnené právo prechádzať cez
dotknutý pozemok (nie vlastniť ho) a oni toto právo prechádzať stále využívali a nikto ich v tom nerušil.
Všetky tvrdenia žalovaných sú aj vzhľadom k vyššie uvedenému vo vzťahu k právu

žalobcov irelevantné, pretože kúpou pozemku parcely registra č. E. XX/X vstúpili do práv jeho právneho
predchodcu.

9. Žalovaní ďalej v priebehu konania poukázali aj na iné konanie vedené pred týmto súdom pod sp. zn.
8C/52/2019, v ktorom žalobcovia ako vlastníci rodinného domu a spoluvlastníci
skladu netvrdili, že nadobudli vecné bremeno práva prechodu a prejazdu vydržaním, ale podali odlišný

druh žaloby, a to žalobu o zriadenie práva cesty, ktoré právo im aj bolo súdnym rozhodnutím za náhradu
zriadené. Podľa nich si preto žalobcovia mali prístup aj ku garáži zabezpečiť súdom zriadeným vecným
bremenom za náhradu tak, ako v uvedenom konaní. Aj toto tvrdenie je pre tento spor
úplne právne irelevantné, pretože v spore sp. zn. 8C/52/2019 boli tvrdené iné skutočnosti, bol uvedený
iný právny titul, a to bez akéhokoľvek vplyvu na toto prebiehajúce konanie. Práve naopak toto tvrdenie

žalovaných len potvrdzuje to, že sú ochotní akceptovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu avšak
nie vydržaním, keď na jednej strane tvrdia, že toto právo žalobcom vydržaním nepatrí, ale na druhej
strane za primeranú náhradu im výkon tohto práva umožnia. Súd však už vyššie uzavrel, že žalobcovia
právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných nadobudli vydržaním, a to ku dňu 28.6.1993.

10. Okolnosti, s ktorými sa súd musí v tomto rozhodnutí vysporiadať sú tie, ktoré nastali od roku
2006, a to vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Žalobcovia tvrdili, že svoje právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných vykonávali
neobmedzene a nerušene až do roku 2006, napriek tomu, že žalovaní sa stali vlastníkmi pozemku už
v roku 2003. V roku 2006 vybudovali žalovaní na začiatku pozemku rampu, čím im znemožnili ďalšie

využívanietohtopráva,apretozačalivyužívaťprístuppozabudovubývaléhoštátnehopodnikuVojenské
lesy a majetky, cez parcelu č. XX v domnení, že keď začali používať cestu cez tento pozemok ako
alternatívu, že sa to nezmení. Až keď aj súčasný vlastník tohto pozemku WAGON TRADING spol. s r.o.
v roku 2019 osadil na vjazde z verejnej komunikácie rampu a oni sa nemohli dostať ku garáži vôbec,
podali v júni 2020 na súde predmetnú žalobu.

11. Žalovaní tvrdili, že kvôli tomu, že sa na ich pozemok chodili otáčať rôzne autá, kúpili a nechali
nainštalovať rampu v roku 2006, o čom svedčí aj záručný list na čl. 31 spisu a zhodné tvrdenia
strán. Podľa nich žalobcovia nemohli odvtedy svoje právo vykonávať, a preto, s poukazom na §
109 Občianskeho zákonníka vzniesli námietku premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Poukázali aj na to, že diaľkové ovládače od rampy mali len vlastníci a nájomcovia, ktorí sa v budove
nachádzajú. Vznesenie námietky premlčania podľa nich nie je v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom
na okolnosti prípadu je dôvodné. Zákon predsa umožňoval žalobcom domáhať sa ochrany ich práva v
najdlhšej premlčacej dobe 10 rokov, ktorá začala plynúť v roku 2006, avšak žalobu podali až po uplynutí
14 rokov, pričom neuviedli, či im bránili nejaké objektívne dôvody vo včasnom uplatnení ich práva na

súdnu ochranu.

12. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných žalobcovia uviedli, že oni právo prechodu
a prejazdu využívať chceli, ale nemohli, pretože žalovaní im aktívne, úmyselne zabránili vo využívaní
tohto práva, a preto by súd mal odoprieť právo uplatniť námietku premlčania, nakoľko je v rozpore s

dobrými mravmi, nie je dôvodná a je šikanózna, a to pre zjavný úmysel poškodiť alebo znevýhodniť
povinnú osobu aj tým postupom, ktorý žalovaní zaujali pri postupnom obmedzovaní tohto ich práva, keď
síce osadili rampu, ale občas umožnili ešte užívanie tohto pozemku žalobcom.

13. K preukázaniu nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania súd vypočul žalobcov, ktorí zhodne

uviedli, že pozemok príležitostne užívali aj po osadení rampy, keď im chodili vysypávať smeti technické
služby.Prechodbolotvorenýužvoštvrtokvečer,pretoževpiatoksavysypávalismetiaoniprechodvtom
čase využívali. Niekedy, keď vlastníci a nájomcovia odchádzali aj o druhej popoludní, nechali otvorenú
rampu, resp. ju zabudli zatvoriť, tak to tiež využili na prejazd. Čiže ak potrebovali aj po roku 2006 a rampabola otvorená, tak prešli cez hornú stranu okolo budovy žalovaných rovno do garáže a z druhej strany
vyšli. Keď nebolo otvorené, prešli z druhej strany. Viackrát sa stalo, že tam prechádzali, až kým tam dali
kamene, cez ktoré sa už nedá prejsť. Asi rok predtým ako tam žalovaní dali kamene, im technické služby

oznámili, že tam majú zakázané prechádzať. Jednoducho, ak bol prechod otvorený, vždy ho využívali.
Čo sa týka prechodu pešo, tak pešo chodili stále, aj teraz, nikto im pešo chodiť nezakázal.

14. Žalovaní k týmto ich tvrdeniam uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že v minulosti, až do roku 2018,
bol cez ich rampu umožnený prechod komunálnym službám, aby vyvážali odpad dozadu. Otváranie

brány je ručné s tým, že kľúče majú všetci nájomníci čo sú v budove. Technické služby s nimi neriešili
prechod cez ich pozemok za účelom vyvážania smeti dozadu. Pre nich bolo dôležité len vyvážanie
ich smetí. Predpokladali, že nájomcovia vždy za sebou zavreli rampu. Žalovaný 2/ si nepamätal, či bol
svedkom toho, že bola rampa otvorená a takúto možnosť ani nepripúšťal. Všetci sa správali, akoby to
bol verejný pozemok, len oni nemali kde parkovať, tak preto to museli riešiť. Podľa nich ide zo strany
žalobcov o účelové tvrdenie, ktorým chcú súd len presvedčiť o tom, že svoje právo vykonávali, keď sa

im naskytla aspoň sebemenšia príležitosť. Opätovne tvrdili, že rovnaký postup, ako zvolili v inom spore,
a to domáhať sa zriadenia práva cesty za náhradu, mali zvoliť aj pri riešení prístupu ku garáži, čím by
sa podľa nich dosiahlo spravodlivé riešenie pre všetkých bez potreby prezentácie ukrivdenosti, čo by
bol poctivý spôsob nadobudnutia práva, pretože v opačnom prípade má jedna strana len práva a druhá
strana má len povinnosti.

15. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobcovia chceli prejazd ku garáži využívať, boli aktívni,
a keď im bolo z jednej strany v prejazde bránené osadením rampy v roku 2006, využívali pre nich
„alternatívnu cestu“ cez pozemok Vojenských lesov a majetkov SR, š. p. až do roku 2019, keď im bol
aj tento prechod znemožnený. Keď zistili, že už sa ani „alternatívnou cestou“ nedostanú k svojej garáži,

podali v júni 2020 žalobu. Aj po umiestnení rampy však občasne, príležitostne, využívali prechod, a teda
umiestnením rampy sa im nezamedzilo absolútne v prístupe ku garáži, toto právo mali možnosť využívať
aj naďalej v čase, keď žalovaní umožňovali prechádzať cez spornú časť pozemku verejnoprospešným
službámzaúčelomvysypávaniasmetí.Zhodnétvrdeniažalobcovvkontextecelejichsituácievyznievajú
aj pre súd reálne, na rozdiel od žalovaných, ktorí ako vlastníci pozemku a budovy nevedeli uviesť,

kedy im technické služby vyvážajú smeti a len predpokladali, že nájomcovia vždy za sebou zatvárajú
rampu. Navyše v priebehu sporu vyšlo najavo, že tak žalobcovia ako aj žalovaní vzniknutú situáciu riešili
aj s mestom, ale bezúspešne. Súd má preto za to, že žalovanými vznesená námietka premlčania je
irelevantná, pretože k premlčaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho nevykonávaním zo
strany žalobcov nedošlo, keďže títo aj po osadení rampy využívali na prístup ku svojej garáži prejazd

podľa kolaudačného rozhodnutia a navyše podľa ich nesporného a nikým nepopretého tvrdenia peši
tento prechod využívajú stále a nepretržite od roku 1983, pretože ako sami žalobcovia uviedli, pešo im
nikto chodiť nezakázal. Nakoľko žalobcovia neprestali vykonávať svoje právo, nemohla pre nich začať
plynúť ani premlčania doba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže rozhodným dňom je deň
posledného výkonu práva, ktorý zo strany žalovaných u žalobcov preukázaný nebol.

16. Žalovanými vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 176/2011 je možné dospieť k záveru, že v niektorých prípadoch
je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi, avšak aplikácia tohto inštitútu by mala
byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb.

V tomto smere poukázal ústavný súd aj na jednu zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus
iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky
premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať, či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými
mravmi v súlade s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti
a opatrnosti práve v súlade so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za

náležitú mieru predvídavosti a opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich
práv a výkone svojich práv a povinností z neho vyplývajúcich.

17. Na základe zhodného návrhu strán sporu, za účelom oboznámenia sa s rozsahom vecného
bremena a taktiež aj z dôvodu, že žalovaní namietali aj rozsah (šírku) vecného bremena vymedzeného

geometrickým plánom, súd vykonal obhliadku na mieste samom, na základe ktorej mal preukázané,
že ku garáži žalobcov, ktorá je úplne vzadu, cez pozemok žalovaných parcela KN-C č. XX/X vedie
stará neudržiavaná (pravdepodobne pôvodná) panelová cesta (foto č. 1 a 5). Pozemok žalovaných slúži
aktuálne v určitej časti aj na parkovanie motorových vozidiel žalovaných, nájomcov v ich budove a podľavyjadrení žalovaných aj ich klientov (foto č. 3, 4, 5 a 12). Na konci tzv. parkoviska sú umiestnené balvany
(foto č. 7, 10 a 11). Auta parkujú po jednej strane (foto č. 13 a 14), pričom za nimi je prázdny priestor na
vyparkovanie (foto č. 1) a práve tento prázdny priestor zodpovedá prechodu a prejazdu vyznačenému

v geometrickom pláne. Tento priestor aj podľa vyjadrení žalovaných musí byť vždy voľný, pretože autá
potrebujú vyparkovať a potrebujú priestor na otáčanie.

18. V rámci obhliadky žalobcovia navrhovali v prípade potreby upraviť šírku vecného bremena
navrhovanú geometrickým plánom č. X/XXXX, napr. z 3,45 m na 2,50 m s tým, že prístup žiadajú len v

nevyhnutnom rozsahu, nepotrebujú ho nadštandardný, len v prípade potreby, pričom uviedli v dennú aj v
nočnú hodinu práve kvôli tomu, ak by potrebovali ísť napr. k lekárovi. Žalovaní poukázali na to, že môžu
parkovať len po jednej strane, pretože pri garážach vzadu parkovať nemôžu (foto č. 15 a 16). Bežne
tam parkuje deväť áut a držia miesta aj pre zákazníkov, pretože práve možnosťou parkovania si získali
veľa zákazníkov. Uvedomujú si, že žalobcovia musia mať nejaký prístup ku garáži, avšak opätovne
uviedli, že nie cez vydržanie, ale cez zriadenia práva cesty za náhradu, pretože aj prístupovú cestu treba

opravovať, udržiavať.

19. Ku všetkým týmto argumentom súd uvádza, že diel č. X vyznačený na geometrickom pláne,
zodpovedá rozsahu vecného bremena a tvrdeniam žalobcov, ktorí uvádzali, že v časti uloženia panelov
túto cestu užívali od roku 1983 na prístup ku svojej garáži. Geometrický plán rešpektuje túto skutočnosť

a súd po oboznámení sa s pozemkom žalovaných, jeho využívaním na mieste samom, s tým, že na
jednej strane parkujú auta a priestor vymedzený pre vecné bremeno je voľný, pretože autá potrebujú
vyparkovať (pozn. súdu, v nočných hodinách je úplne voľný), mal za dôvodné zriadenie vecného
bremenaprávespôsobomnímvymedzeným.Ktvrdeniužalovaných,žepotrebujúmiestoprezákazníkov
súd uvádza, že predsa vlastnícke právo žalobcov ku garáži a umožnenie im prechodu k nej, pri

akejkoľvek logike, má prednosť pred parkovaním zákazníkov naviac za situácie, keď samotní žalovaní
si uvedomujú, že žalobcovia musia mať nejaký prístup ku garáži, avšak ako opakovane uvádzajú nie
cez vydržanie, ale cez zriadenia práva cesty za náhradu, pretože aj prístupovú cestu treba opravovať,
udržiavať. K tomu súd uvádza, že prístupová cesta je v pôvodnom stave, doposiaľ nebola opravovaná a
ohľadne jej opravy a udržiavania dáva žalovaným do pozornosti ustanovenie § 151n ods. 3 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého platí, že pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa
miery spoluužívania. Pokiaľ žalovaní argumentovali aj snehom na parkovisku v zimnom období, aj tu súd
poukazuje na vyššie citované ustanovenie a zároveň dodáva, že keďže bude potrebné vypratať sneh

tak, aby mohli vyparkovať auta, vytvorí sa tým prechod aj pre žalobcov.

20. Nakoľko súd mal za to, že žalobcovia titulom vydržania nadobudli právo zodpovedajúce vecnému
bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu v prospech
vlastníkov stavby garáže zapísanej na LV č. XXXX so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku

parcely č. E. XX/X, k. ú. E., zapísanom na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného
úradu v E., za účelom ich prístupu k tejto nehnuteľnosti v rozsahu podľa priloženého geometrického
plánu cez pozemok žalovaných a zároveň mal zato, že nedošlo k premlčaniu tohto práva, vyhovel žalobe
žalobcov v celom rozsahu tak, ako to uviedol v prvom a druhom výroku.

21. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

22. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní.

23. Žalovaný 1/ odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP,
t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Poukázal na to, že ako spoluvlastník administratívnej budovy, súpisné číslo XXX, M. E.
a spoluvlastník parcely č. XX/X, nebol účastníkom stavebného konania a kolaudačného konania

týkajúceho sa garáže žalobcov a neboli nimi ani jeho právni predchodcovia. Po nadobudnutí
spoluvlastníctva budovy č. XXX a parcely XX/X mu žalobcovia nijako nedali na vedomie, že vykonávajú
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom ich nikdy nevidel cez parcelu XX/X prechádzať autom,
ani mu nie je zrejmé aké auto žalobcovia mali. Pri zmluvných jednaniach po kúpe nehnuteľnosti v listochvlastníctva a ani v samotných kúpnych zmluvách nebola zmienka o nijakých ťarchách, právach tretích
osôb, či vecných bremenách.

25. Žalobcovia tvrdili, že vecné bremeno prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných vykonávali až
do momentu keď žalovaní na vstupe na pozemok č. XX/X z verejnej komunikácie osadili rampu a od
tohto momentu začali využívať prístup poza budovu bývalého š.p. Vojenské lesy a majetky cez parcelu
č. XX a až keď súčasný vlastník pozemku č. XX WAGON TRADING spol. s r.o. v roku 2019 osadil na
vjazde z verejnej komunikácie rampu, nemohli sa dostať ku garáži vôbec, a preto v mesiaci jún 2020

podali predmetnú určovaciu žalobu.

26. Ak boli žalobcovia presvedčení, že neprechádzali po pozemku žalovaných bez právneho dôvodu,
ale mali na to právo v podobe vecného bremena, mali sa správať ako majitelia takého práva a domáhať
sa jeho ochrany pred príslušným orgánom, a to už v roku 2006.

27. Preto žalovaní vzniesli námietku premlčania tohto údajného práva. Žalobcovia namietajú rozpor
vznesenejnámietkypremlčaniasdobrýmimravmi,ktoréodôvodňujúokolnosťamiprípadu.Vskutočnosti
vznesenie námietky premlčania je dôvodné a neexistujú také okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver
o jej rozpore s dobrými mravmi. Zákon umožňoval žalobcom domáhať sa súdnej ochrany, ich údajného
práva v najdlhšej premlčacej lehote – 10 rokov, ktorá začala plynúť v mesiaci jún 2006. Žalobu však

podali až po uplynutí 14 rokov od momentu kedy im bol znemožnený výkon ich údajného práva. V konaní
nebolo preukázané, aby existovali objektívne dôvody brániace im vo včasnom uplatnení práva na súdnu
ochranu pokiaľ ide o ich údajné právo vecného bremena.

28. Treba zdôrazniť, že o existencii tvrdeného práva vecného bremena žalovaní nevedeli a vedieť

nemohli, pretože žalobcovia im to po prvýkrát oznámili až svojou žalobou. Žalovaní teda nevedeli
a nemohli vedieť, že ako vlastníci pozemku č. XX/X sú v nejakom právnom vzťahu so žalobcami. V čase,
keď žalovaní vlastníctvo parcely č. XX/X nadobúdali, nikto z vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich
sa za ich budovou nemal k tomuto pozemku žiadne vecné bremeno a doposiaľ také vecné bremeno
nemá, pričom na susednom pozemku, t. j. na parcele č. XX, boli len zmluvne zriadené vecné bremená

v prospech vlastníkov zapísaných na LV XXXX a H. XXXX, k. ú. E., a to na základe zmlúv z roku 1999
a 2000. K nim pribudlo vecné bremeno práva cesty zriadené súdom v konaní č. k. KK-8C/52/2019 za
náhradu pre žalobcov. Treba podotknúť, že žalobcovia v čase podania žaloby stavbu garáže nemali
riadnym spôsobom zapísanú na LV a urobili tak až v priebehu konania na základe námietky žalovaných.

29. Ak pri vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa je
možné prihliadnuť aj na právne neperfektný právny úkon nadobudnutia vlastníctva, treba sa zaoberať
tým, aký titul vzniku vecného bremena je možné vidieť v kolaudačnom rozhodnutí. Toto rozhodnutie
neobsahuje výrok o zriadení vecného bremena a nemá prvky zmluvy o zriadení vecného bremena. Nič
také v tomto rozhodnutí nie je a ani nemohlo byť. Bývalý Mestský národný výbor v E. nebol vlastníkom

parcely č. XX/X a nevykonával k nej správu majetku v socialistickom vlastníctve podľa osobitných
predpisov. Dikcia zákona o spôsoboch vzniku vecného bremena je jednoznačná a zrozumiteľná. MsNV
E. zrejme vychádzal len z toho, že pozemky za budovou bývalého š.p. Vojenské lesy a majetky a okolo
budovy bývalého š.p. Agris, sú v socialistickom vlastníctve a v správe týchto socialistických organizácií,
a preto do kolaudačného rozhodnutia napísal - „ulica B. – M.“ bez uvedenia konkrétnej parcely, po

ktorej sa má výjazd uskutočniť. To však nemohlo znamenať, že sa zriaďuje vecné bremeno, pretože
takýto úkon urobený nebol. Zjednodušovanie vtedajších úradných postupov žalobcami v tom smere, že
MsNV E. bol v podstate univerzálnym zástupcom štátu a pôsobil v danom prípade v oblasti stavebno-
právnej, ako aj v oblasti vlastníckych dispozícií s majetkom štátu, je účelové. Keďže došlo k zmene
vlastníckych pomerov a vlastníkom parciel č. XX D. XX/X sa nestalo Mesto E., ale stali sa nimi súkromné

subjekty, žalobcovia si prístup ku garáži nezabezpečili zmluvne zriadeným vecným bremenom alebo
súdom zriadeným právom cesty za náhradu, tak ako sa to stalo v konaní č. k. KK-8C/52/2019. Na ulicu
B. sa však dá autom z ich garáže dostať buď cez parcelu č. XX/X, alebo vez parcelu č. XX, teda poza
budovu spoločnosti WAGON TRADING spol. s r.o., ktorú prístupovú cestu žalobcovia na prejazd svojím
autom bez problémov využívajú, pretože majú možnosť ako oprávnení z konania č. k. KK-8C/52/2019

prechádzať cez parcelu č. XX a cez rampu na nej osadenú. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz a súd
nič nezisťoval, preto nie je zrejmé ako to štátny orgán pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia zamýšľal.30. Súd mal pristupovať k obom stranám rovnako a prihliadnuť aj na námietku premlčania, najmä so
zreteľom na zásadu, že právo patrí bdelým. Takéto vznesenie námietky premlčania nie je v rozpore
s dobrými mravmi.

31. Pokiaľ ide o trovy konania, súd sa riadil len zásadou úspechu. Je pravdou, že formálnu ponuku na
uzavretie mimosúdnej dohody o zriadení vecného bremena žalobcovia dali, ale ponúkali za zriadenie
vecného bremena iba symbolickú náhradu, výšku ktorej odmietali konkretizovať. V našom ponímaní išlo
zrejmé o náhradu vo výške 1,- eura.

32. Súd konštatoval, že pozemok č. XX/X má výmeru 709 m2 a výkonom práva zodpovedajúceho
vecného bremenu je len 96 m2. Treba zdôrazniť, že práve týchto 96 m2 je veľmi dôležitých, pretože
slúžia ako miesto parkovania vozidiel vlastníkov, ich zamestnancov, nájomcov, prípadne zákazníkov –
klientov. Z parcely č. XX/X možno na parkovanie vozidiel využiť len tú časť, ktorú predstavuje priestor
smerujúci od miestnej komunikácie na ulici B. v smere ku garáži žalobcov. V zimnom období vozidla

nie je možné zaparkovať blízko pri múre susednej budovy na hranici pozemku a tak požadovanú šírku
prejazdu 3,5 m podľa geometrického plánu nie je možné v žiadnom prípade dodržať. Samotní žalobcovia
argumentovali, že im postačí aj šírka 2,5 m, ale súd na túto okolnosť nevzal zreteľ. Práve v danom
prípade ide o také dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých súd nemal sa riadiť zásadou
úspechu alebo neúspechu v tomto konaní.

33. Na základe toho žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

34. Žalovaný 2/ vo svojom odvolaní navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

35. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, t. j., že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j., že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Poukázal na to, že žalobcovia nesplnili podmienky vydržania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu.

37. Súd konštatoval, že žalobcovia kolaudačným rozhodnutím bývalého Mestského národného výboru
v E. č.j. Výst. XXX/XXXX K. z 28.6.1983, mali prechod a prejazd ku garáži zabezpečený po pozemku č.
XXX/X, LV XXX, pričom v súčasnej dobe ide o parcelu č. XX/X, a to i napriek tomu, že v kolaudačnom
rozhodnutí takýto údaj absentuje. Žalobcovia nepredložili ohľadom toho žiaden dôkaz a súd v tomto

smere nič nezisťoval. Nie je jasné ako to MsNV E. pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia s výjazdom
na ulicu B. zamýšľal.

38. V tom spore však je podstatná otázka nadobúdacieho titulu a z neho vyplývajúcej dobromyseľnosti
žalobcov. Žalobcovia od počiatku tvrdili, že užívali prechod cez parcelu č. XX/X i parcelu č. XX

rovnako ako ostatní vlastníci stavieb a technické služby, lebo to nebola len obyčajná cesta, ale išlo
o verejnú cestu. V tomto tvrdení sa skrýva podstata pre posúdenie i dobromyseľnosti. Za verejnú
cestu to považoval aj bývalý MsNV E., keď do kolaudačného rozhodnutia napísal „ulica B. – M.“,
pričom touto formuláciou nemohol mať namysli zriaďovanie vecného bremena svojim rozhodnutím,
prípadne zmluvou, pretože ak by malo ísť o zriadenie vecného bremena, tak by to po formálnej

stránke muselo vyzerať inak. Za týchto okolností sa nemožno stotožniť s odôvodnením napadnutého
rozsudku v bode 36., ktorý poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 18.7.2005,
sp. zn. 22Cdo/2887/2004, v ktorom sa uvádza, že „právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce
v práve chôdze a jazdy nemôže nadobudnúť výkonom práva (vydržaním) ani ten kto užíva pozemok
v domnienke, že ide o verejnú cestu. Takých verejných ciest ako mala byť verejná cesta v predmetnom

vnútrobloku, bolo v historickom jadre E. viacero.39. Verejná cesta vo vnútrobloku bola tvorená parcelami č. XX/X, XX/X D. XX, k. ú. E.. Žiadna z týchto
parciel neprešla do vlastníctva Mesta E. a jednotlivé parcely sa stali súkromným vlastníctvom odlišných
vlastníckych subjektov.

40. Vlastníci stavieb nachádzajúcich sa za pozemkom č. XX, zapísaných na LV XXXX, k. ú. E., uzavreli
s vlastníkom parcely XX zmluvu o zriadení vecného bremena v roku 1999, ktorou si zabezpečili
prístup cez parcelu č. XX k svojim nehnuteľnostiam a vlastníci zapísaní na LV XXXX, k. ú. E. uzavreli
s vlastníkom parcely č. XX zmluvu o zriadení vecného bremena v roku 2000, ktorou si zabezpečili prístup

cez parcelu č. XX k svojim nehnuteľnostiam. Vlastníci zapísaný na LV č. XXXX D. XXXX, k. ú. E., a medzi
nimi aj žalobcovia v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-8C/52/2019
vysúdili právo cesty cez parcelu č. XX za náhradu.

41. Žalobcovia v tomto konaní tvrdia, že ako vlastníci garáže vydržali právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, a to prechod a prejazd cez parcelu č. XX/X podľa Geometrického plánu F. M. E. z 25.10.2019

č. X/XXXX.

42. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia vnímali prístupovú cestu ku garáži ako cestu verejnú užívanú nimi
i všetkými ostatnými vlastníkmi stavieb nachádzajúcich sa v ich susedstve, nemohlo u nich vzhľadom na
závery obsiahnuté vo vyššie uvedenom rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky dôjsť k splneniu

podmienky dobromyseľnosti pri vstupe do užívania. Mohli byť len užívateľmi a ničím iným.

43. Pokiaľ ide o námietku premlčania treba konštatovať, že v roku 2006 žalovaní inštalovali na vjazde
z miestnej komunikácie na ulici B. na parcelu č. XX/X rampu, a to z dôvodu účinnej ochrany vlastníckeho
práva v záujme jeho nerušeného užívania a tým dali všetkým ostatným najavo, že parcela č. XX/X bez

ich súhlasu tretími osobami oprávnene užívaná nebude. Žalobcovia po inštalácii rampy za žalovanými
neprišli a neinformovali ich, že majú právo z vecného bremena a že ho chcú naďalej vykonávať v takom
rozsahuvakomhoúdajnevykonávalianedomáhalisavydaniadiaľkovéhoovládačaodrampy.Neobrátili
sa ani na sporový súd so žalobou na ochranu svojho práva. Skutočné okolnosti prípadu sú také isté
ako tie, ktoré prezentovali v konaní pod sp. zn. KK-8C/52/2019, v ktorom tiež tvrdili, že parcela č. XX

slúžila ako prístupová cesta pre všetkých vlastníkov stavieb v jej susedstve, avšak v tomto konaní sa
nedomáhali vydržania práva z vecného bremena, ale zriadenia práva cesty za náhradu.

44. Vznesená námietka premlčania je dôvodná a neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o jej
rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania prispieva k právnej istote v právnych vzťahoch. Tak

ako je možné nadobudnúť vecné bremeno jeho výkonom po dobu trvajúcu nepretržite aspoň 10 rokov,
tak nadobudnuté právo jeho nevýkonom po dobu 10 rokov v dôsledku účinného uplatnenia námietky
premlčania stratí možnosť súdnej ochrany. Táto okolnosť vyplýva zo zásady, že práva patria len bdelým.

45. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o práve na náhradu trov konania sa riadil zásadou úspechu

v konaní, pričom vychádzal z toho, že žalobcovia vydržaním nadobudli v minulosti právo vecného
bremena, vo využívaní ktorého im žalovaní bezdôvodne bránia. Konštatoval, že k premlčaniu výkonu
práva nedošlo a aj keby došlo, tak vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi, pričom
neboli zistené výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie
§ 257 CSP.

46. S týmto názorom súdu nie je možné súhlasiť, pretože v danom prípade ide o celkom výnimočný
prípad a sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré treba vidieť vo viacerých okolnostiach.

47.Oexistenciilistiny,ktorúprvoinštančnýiodvolacísúdpovažujúzanadobúdacítituldobrejviery,vedeli

len žalobcovia. O tejto listine sa žalovaní dozvedeli až zo žaloby a jej príloh, ktorá im bola doručená
súdom. Argumentácia žalobcov bola, že žalovaní sa mali sami dovtípiť, že vlastníci stavieb v susedstve
parcely č. XX/X majú vecné bremená k tejto parcele. Žalovaní však nemali ako vedieť, že sú v údajnom
právnom vzťahu ako povinní z vecného bremena so žalobcami ako oprávnenými z vecného bremena,
pretože podľa nich išlo o bezprávny stav. Žalovaní riadiac sa týmito východiskami pristupovali k ochrane

svojho majetku pred neoprávnenými a svojvoľnými zásahmi zo strany väčšieho počtu tretích osôb.

48. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie nevyhodnotil, že žalobcovia sa o uzavretie
serióznej dohody o zriadení vecného bremena pred podaním žaloby nepokúsili a o svojom údajnompráve z vecného bremena žalovaných prvýkrát informovali až samotnou žalobou. Ak si žalobcovia
boli istí v tom, že majú právo vecného bremena vzniká otázka, prečo po inštalácii rampy neprišli
a nežiadali o vydanie diaľkového ovládača k nej. Nie je zrejmé prečo sa prvoinštančný súd upokojil s

predloženým geometrickým plánom, ktorý geodet vypracoval podľa želania žalobcov a ktorý neodráža
stav skutočného užívania parcely č. XX/X od čias inštalácie rampy. Aj keď má parcela č. XX/X výmeru
709 m2, tak parkovanie vlastníkov, zamestnancov, nájomcov, zákazníkov a klientov je možné len na
časti tohto pozemku smerujúcej od miestnej komunikácie na ulici B. v smere ku garáži žalobcov, z toho
v 1 tejto plochy šikmo smerom na blízky múr susednej administratívnej budovy, postavenej na hranici

parcely č. XX/X, na ktorej ploche môže zaparkovať cca 8 až 9 osobných motorových vozidiel. Tento
počet parkovacích miest je postačujúci pre potreby žalovaných. Súd akceptoval šírku prejazdu podľa
geometrického plánu 3,45 m, pričom samotní žalobcovia uznali, že im postačuje cca 2,5 m.

49. Ak by prvoinštančný súd uvedené okolnosti vzal do úvahy a objektívne posúdil motívy sporových
strán a z nich vyplývajúce správania sa pred začatím súdneho konania i počas súdneho konania

dospel by k záveru, že ide o výnimočné okolnosti prípadu a dôvody hodné osobitné zreteľa na strane
žalovaných, ktoré odôvodňujú použitie § 257 CSP v otázke náhrady trov konania.

50. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

51. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

52. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie
a neboli zistené ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré doposiaľ neboli uplatnené.

53. Podľa §132a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom
navšetkyokolnostijedobromyseľný,žemuvecpatrí,má-pokiaľniejeustanovenéinak-obdobnépráva
na ochranu, ako má vlastník. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo zodpovedajúce vecnému
bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci právo.

54. Podľa § 135a ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného
vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a
nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

55. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan
nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera

pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan
právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou
zriadi právo osobného užívania.

56. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka, takto však nemôže nadobudnúť vec z
majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania
podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

57. Podľa § 135a ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan
môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite
vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa
primerane ustanovenie o premlčaní.58. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo

trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej
osobe.

59. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je

na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo
osobného užívania pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

60. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím
oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu

možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva
zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

61. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená prechádzajú s
vlastníctvom veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.

62. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

63. Podľa § 151n ods. 3 O0bčianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady

znášať podľa miery spoluužívania.

64. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť

tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

65. Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

66. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

67. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

68. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

69. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva

s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.70. Podľa § 109 Občianskeho zákonníka, právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa
desať rokov nevykonávalo.

71. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že na parcele č. XX/X, k. ú. E., majú žalobcovia
postavenú garáž, pričom prístup ku tejto garáži je možný cez parcelu č. XX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 709 m2, zapásanú na LV XXXX, k. ú. E., ktorá vlastnícky patrí žalovaným. Garáž
na parcele č. XX/X zriadili žalobcovia v roku 1983, pričom kolaudačné rozhodnutie v tejto súvislosti bolo
vydané pod sp. zn. Výst. XXX/XXXX K. a od tejto doby garáž užívajú, pričom prechod mali zabezpečený

z B. ulice po predmetnej parcele, ktorá v čase zriadenia tejto garáže bola označená ako parcela č. XXX/
X, E. XXX. V súčasnosti v zmysle vyššie uvedeného ide o parcelu žalovaných č. XX/X.

72. V konaní bolo tiež preukázané, že žalobcovia túto parcelu ako prejazd používali dobromyseľne
v dobrej viere práve so zreteľom na text predmetného kolaudačného rozhodnutia č. Výst. XXX/XXXX
K. a v tomto kontexte spĺňajú všetky kritéria pre dobromyseľné nadobudnutie vecného bremena

spočívajúceho v práve prejazdu cez predmetnú parcelu v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky II. ÚS 484/2015 zo 14.11.2018, z ktorého nepochybne nevyplýva, že nie je
rozhodujúce splnenie zákonných podmienok, ale dôležitý je tzv. poctivý spôsob nadobudnutia veci,
ktorý je v súlade s dobrými mravmi, teda musí byť preukázaná predovšetkým dobromyseľnosť
zainteresovaných osôb na tom, že im sporné právo patrí. V zhode so súdom prvej inštancie aj odvolací

súd konštatuje, že táto okolnosť v predmetnom konaní preukázaná bola, pretože žalobcovia v dobrej
viere na základe uvedeného kolaudačného rozhodnutia predmetnú parcelu a prejazd po nej užívali.

73. Súd prvej inštancie v tomto smere správne uzavrel, že žalobcovia splnili podmienky vydržania
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k 28.6.1993, teda v dôsledku 10-ročného dlhodobého

a dobromyseľného užívania predmetného prechodu.

74. V tomto kontexte nemožno akceptovať odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu v tom, že
judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky (22Cdo/2887/2004 z 18.7.2005) poukazuje na to, že
právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve chôdze a jazdy, nemôže nadobudnúť

výkonomprávaten,ktoužívapozemokvdomnienke,žeideoverejnúcestu.Totižpredmetnékolaudačné
rozhodnutie,oktorésažalobcoviavtomtokonaníopierajúaodktoréhoodvodzujúsvojudobromyseľnosť
užívania predmetného prechodu, takéto konštatovanie o verejnej ceste neobsahuje.

75. Nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami žalovaných spočívajúcimi v tom, že o predmetnom

práve prechodu žalovaní žalobcov neinformovali a o takto uplatňovaných právach žalobcov sa žalovaní
dozvedeli až zo samotnej žaloby podanej na súd prvej inštancie 24.6.2020 v predmetnom konaní
bývalého Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6C/23/2020.

76. Táto okolnosť sama o sebe neznamená, že by toto právo prechodu po predmetnej parcele na strane

žalovaných nevzniklo a žalovaní po podaní žaloby sa so všetkými relevantnými okolnosťami vrátane
rozhodujúcehodokumentu,t.j.kolaudačnéhorozhodnutiač.j.Výst.XXX/XXXXK.oboznámilianásledne
ich mali k dispozícii. Napriek tomu k žiadnej dohode medzi sporovými stranami v tomto kontexte nedošlo.
Teda okolnosť, kedy žalovaní boli o práve prechodu žalobcov informovaný, v tomto konaní nie je právne
významná.

77. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj otázku premlčania, nakoľko bolo preukázané, že nemožno
konštatovať, že by žalobcovia sa vzdali užívania predmetného prechodu po parcele č. XX/X, naopak
bolo preukázané, že žalovaní im v tomto priechode bránili práve osadením predmetnej rampy. Napriek
tomu, ako preukazujú výsledky dokazovania na súde prvej inštancie, príležitostne žalobcovia prejazd po

tejto parcele využívali, najmä v čase keď rampa nebola dôsledne uzavretá nedopatrením alebo ak bola
rampa otvorená v dôsledku nutnosti prístupu vozidiel technických služieb na pozemok za účelom odvozu
odpadu. Za týchto okolností nešlo o okolnosť, ktorá by spočívala v pasivite žalovaných, ktorí nechceli
predmetné právo prechodu po parcele č. XX/X využívať, ale išlo naopak o aktívny prístup žalovaných,
ktorí žalobcom vlastne bránili v prístupe na parcelu č. XX/X. Okolnosťou, pre ktorú bola podaná žaloba, t.

j. keď prejazd po parcele č. XX bol žalobcom zabránený aj spoločnosťou WAGON TRADING spol. s r.o.
v roku 2019 v dôsledku osadenia rampy, je právne významná v tom smere, že žalobcovia so zreteľom
na všetky okolnosti vlastne už nemali inú možnosť len domáhať sa svojho získaného práva prechodupo parcele č. XX/X súdnou cestou. Takto zistené časové okolnosti však nemôžu byť vyhodnotené na
ťarchu žalobcov, najmä nie v rovine údajného premlčania ich práva prechodu po predmetnej parcele.

78.Pokiaľideošírkupredmetnéhoprechodu,takakojezakreslenýnapredloženomgeometrickompláne
v rozsahu 3,5 m, aj podľa názoru odvolacieho zabezpečuje táto šírka bezpečný prechod a eventuálne
otáčanie vozidla v prípade potreby a predovšetkým odráža stav v akom žalovaný v rozhodujúcom
období, t. j. od roku 1983 do roku 1993 tento prechod po parcele č. XX/X užívali. Pokiaľ sa žalovaní
domnievali, že v skutočnosti žalobcom stačí aj užší priechod, teda v rozsahu 2,5 m treba konštatovať, že

po ohliadke na mieste samom z 12.7.2023 (č.l. 152 a nasl. spisu) a v ďalšom priebehu konania na súde
prvej inštancie žalovaní nenavrhli dôkazy, ktorými by spochybnili šírku zisteného priechodu žalobcov
azrozumiteľnýmspôsobomnavrhlidokazovaniesmerujúcekobmedzeniutejtošírkynarozsah2,5mako
v súčasnosti argumentujú v odvolaní. Za týchto okolností preto nemožno súhlasiť ani s touto odvolacou
argumentáciou žalovaných.

79. Treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj v otázke náhrady trov konania, kedy
v zmysle § 255 ods. 1 CSP riadil sa zásadou úspechu žalobcov v tomto konaní a nezistil dôvody
pre aplikáciu § 257 CSP v otázke náhrady trov konania v rovine nepriznania tejto náhrady žiadnej zo
sporových strán.

80. V tomto kontexte nemožno súhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaných (najmä žalovaného 2/)
spočívajúcou v tom, že žalovaní neboli o práve pri vchodu informovaní pred podaním žaloby. V zmysle
vyššie uvedeného sa žalovaní o všetkých rozhodujúcich okolnostiach a súvisiacich dokladoch dozvedeli
pri podaní žaloby, avšak právo žalobcov neuznávali a k žiadnej dohode v tomto smere nedošlo. To
znamená, že okolnosť pôvodnej nevedomosti žalovaných o práve prechodu žalobcov po predmetnej

parcele č. XX/X pred začatím tohto súdneho konania nemôže byť dostatočným dôvodom pre aplikáciu
§ 257 CSP v otázke náhrady trov konania so zreteľom na ďalší priebeh konania a postoj žalovaných
v tomto konaní, keďže uplatnené práva žalobcov neuznávali.

81. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ žalobe v naznačenom rozsahu vyhovel a so

zreteľom na to, že v zmysle vyššie uvedeného je správny aj výrok napadnutého rozsudku o trovách
konania, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil,
pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

82. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalobcovia ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, majú
nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaným, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).