Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122234448
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6122234448.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. X, zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Prešov,Duchnovičovonámestie1,IČO:50680552,ozaplateniesumy11.220,78euraspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Csp/116/2022-419 zo dňa 27. novembra
2023, v spojení s opravným uznesením č. k. 16Csp/116/2022-490 zo dňa 31. mája 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že
žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.160,02 eura spolu s kapitalizovaným úrokom
z omeškania v sume 896,69 eura, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.260,02
eura od 08.04.2021 do 21.05.2021, zo sumy 10.160,02 eura od 22.05.2021 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48,14 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví označeným rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobu žalobcu
zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods. 1, §
17 ods. 1, 2, § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách,
§ 52 ods. 1, 4, § 53 ods. 9, § 565, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001

Z.z. o bankách.

1.2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica ako
upomínaciemu súdu dňa 03.02.2022 požadoval od žalovanej zaplatenie sumy 11.220,78 eura
s príslušenstvom a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že rámcovou zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava,
IČO: 31 320 155 (ďalej len "postupca") a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči

žalovanej.Žalovanábolavčasepostúpeniapohľadávkynapriekpísomnejvýzvepostupcuvnepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu viac ako
90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou dňa 21.06.2018 Zmluvu č. 006569211200618
(ďalej len "Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov(ďalej len "VOP") a poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Mal za to, že zmluva spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju v súlade s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju zmluvnú
povinnosť. Keďže sa dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom
bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka k 09.07.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovanú na úhradu

dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo
výške 15.027,60 eura a pozostávala z istiny 11.316,78 eura, z riadneho úroku vo výške 2.719,28 eura,
z úroku z omeškania vo výške 987,54 eura a z poplatkov vo výške 4,00 eura.

1.3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 16.02.2022 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala
odpor. Uviedla, že všeobecné obchodné podmienky jej neboli odovzdané a až doručením návrhu

na vydanie platobného rozkazu a jeho príloh sa s nimi oboznámila. Poukázala na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a že je formulárová, nemohla meniť jej obsah, len ju ako
celok prijať alebo ako celok odmietnuť, poukazujúc na rozsudok SD EÚ vo veci C-147/16 a citujúc
body 26 až 28 odôvodnenia. Nakoľko je spotrebiteľský úver bezúročný od počiatku, všetky platby
vykonala len na istinu úveru a ak ju preplatila, tak pôvodný veriteľ/žalobca sa bezdôvodne obohatil. V

Zmluve nie sú uvedené, resp. nesprávne: 1. celková výška a konkrétna mena spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie - (ust. § 9 ods. 2 písm. g) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť
vyjadrená nesprávne, čo má ďalej za následok nesprávne uvedenie (podhodnotenie) RPMN, ktorá má
byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9
ods. 2 písm. h) Zákona), 2. predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9

ods. 2 písm. h) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne, 3. ročná percentuálna miera
nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. h) Zákona) - v Zmluve je táto náležitosť vyjadrená
nesprávne, Skutočnosť, že Zmluva je vyhotovená v tak hrubom rozpore so Zákonom a Smernicou má

ipso facto za následok, že žalobca, resp. pôvodný veriteľ porušil právo podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o
ochrane spotrebiteľa, a to právo na výrobky a služby v bežnej kvalite ako aj právo na informácie. Navyše,
pôvodný veriteľ porušil aj svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o ochrane spotrebiteľa,
kedy jej ukladal povinnosti bez právneho dôvodu (požiadavka na úroky bez právneho dôvodu - úver
bol od počiatku postihnutý fikciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti). Podrobne namietala nesprávne

uvedenie celkovej výšky úveru a následné podhodnotenie RPMN, nesprávne uvedenie predpokladov
pre výpočet RPMN a celkovej čiastky a RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť s poukazom na viaceré
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. a Smernice 2008/48 ES o spotrebiteľských úveroch, s poukazom
na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.03.2021, č. k. 27CoCsp/54/2020-106.

1.4. Žalobca v replike zdôraznil, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola žalovanej v rámci
kontraktačného procesu predložená na preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami
vyjadrila digitálnou akceptáciou dňa 21.06.2018. V čase uzavretia zmluvy neexistovala žiadna
objektívna a ani vážna prekážka, ktorá by žalovanej znemožňovala oboznámenie sa s textom
navrhovanej zmluvy (žalovaná: 1. nebola v časovej tiesni, 2. nikto ju k podpisu nenútil, 3. neinformovala

postupcu, že by text bol pre ňu prípadne nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej
vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov
navrhovateľa, 4. nežiadala postupcu ani nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu
niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl).
Žalobca má za to, že žalovaná nebola donútená Zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko

však podpisom vyjadrila súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu
podmienok. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by
neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s
týmtoúveromspojených.Tvrdeniažalovanejotom,žepredloženázmluvabolapripravenádodávateľom,
nerozporuje. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere je najmä s poukazom na rozsiahle povinnosti

poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou. Tá na základe žiadosti klienta a po
posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v prejedávanom prípade plne v súlade so
zákonom). Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, nemôže bez ďalšieho spôsobiť
neplatnosť zmluvy ani jej časti. V uvedenej súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23CoCsp/46/2021 z 26.10.2021. Ďalej uviedol aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo dňa 22.07.2015, sp. zn. 15Co/110/2015, že je teda možné uzavrieť, že to, či zmluva o spotrebiteľskom
úvere v zmysle ZoSU môže byť tvorená viacerými listinami, právnym putom previazanými komponentmi,

ktoré sú spotrebiteľovi odovzdané pred podpisom zmluvy, už zodpovedal Súdny dvor EÚ. Zároveň dali
do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/46/2021 z 26.10.2021.

1.5. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru "VÚB Pôžička" č. 006569211200618 dňa 21.06.2018 prostredníctvom

digitálneho predaja. V konaní ďalej nebolo sporné, že úver je spotrebiteľským a vzťahuje sa naň zákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy.

1.6. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že nemala k dispozícií všeobecné obchodné podmienky.
Mal za to, že žalovaná si pravdepodobne neprečítala zmluvu, pretože z článku III. bod 6 vyplynulo, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvu sú všeobecné obchodné podmienky (na ktoré odkazuje hneď článok

I. a skrátene ich nazýva "podmienky"), pričom dlžník podpisom potvrdzuje, že mu boli odovzdané
podmienky, spolu s predmetnou zmluvou.

1.7. Ďalej mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej titulom zmluvy o
úvere sumu 12.000 eur, ktorý žalovaná v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy nesplácala

v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Listom nazvaným
ako "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 10.06.2019, (k čomu predložil poštový podací hárok
a poukázal na sledovanie zásielok na strane pošty podľa podacieho čísla) vyzval žalobca žalovanú na
okamžité zaplatenie omeškaných splátok a upozornil ju, že vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude
požadovaťokamžitévrátenieceléhozostatkuúveruspríslušenstvompreddohodnutoudobousplatnosti.

Listová zásielka bola a dňa 13.06.2019 doručená žalovanej. Listom zo dňa 09.07.2019 vyhlásil žalobca
mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom a to ku dňu 09.07.2019. Zásielku s oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru si žalovaná neprevzala v odbernej lehote. Podaním zo dňa
15.04.2021 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 07.04.2021 postúpil pohľadávku
na žalobcu spolu aj s príslušenstvom.

1.8. Súd prvej inštancie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zameral svoju pozornosť
na skutočnosť, či právny predchodca splnil zákonné podmienky na platné zosplatnenie úveru, v zmysle
§ 53 ods. 9 a § 565 OZ. Možnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky bola dohodnutá medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou (VOB článok VIII, bod 1 písmeno a). Podľa názoru súdu právny

predchodca žalobcu nedodržal postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko z podania
označeného ako "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 10.06.2019 nevyplýva, že by právny
predchodca žalobcu žalovanú vôbec upozornil na to, že ak v lehote nie krajšej ako 15 dní nezaplatí dlžnú
sumu v zmysle zmluvy o úvere, bude požadovať okamžité splatenie celej sumy úveru s príslušenstvom
pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere, t. j. zosplatniť úver. V listine nie je vôbec

uvedené, že by bola žalovaná upozornená na možnosť zosplatnenia úveru (za akých podmienok),
pretože právny predchodca žalobcu ju vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy bez toho, aby uviedol
zákonné náležitosti podľa § 53 ods. 9 OZ. Takúto výzvu možno považovať maximálne za výzvu na
plnenie peňažného dlhu. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v
zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie

tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí 3 mesiacov od
omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ
v omeškaní s plnením niektorej zo splátok 3 mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva.

1.9. Súd skúmal, či bola žalovaná v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti v omeškaní so splátkou po

dobu viac ako 3 mesiacov. Z prehľadu platieb (č. l. 75) vyplýva, že naposledy zaplatila dňa 30.04.2019
celú splátku splatnú dňa 30.04.2019, pričom zo strany právneho predchodcu žalobcu prišlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti na základe listiny dňa 09.07.2019. Právny predchodca tak evidentne nesplnil
zákonné podmienky, pretože omeškanie so splátkou splatnou dňa 30.04.2019 (splátky splatné v 30.
deň mesiaci) nenastalo, pretože žalovaná nebola v tomto čase v omeškaní trvajúcom dlhšie ako 90 dní,

v dôsledku čoho žalobca neplatne zosplanil úver, a preto nemohol požadovať zaplatenie celého úveru,
pred termínom jeho konečnej splatnosti (30.05.2026).1.10. Súd opätovne preskúmal aj charakter "tretej upomienky pokus o zmier" zo dňa 10.06.2019
a to na základe pokynu odvolacieho súdu. Dospel opätovne k názoru, že výzva nespĺňa podmienky
kvalifikovanej výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, spĺňa iba podmienky výzvy, bez možnosti túto označiť

za kvalifikovanú, pretože z jej obsahu skôr vyplýva, že sa banka pokúšala vyriešiť vec mimosúdne. K
obdobnému názoru dospel aj Krajský súd v Žiline, ktorý vo svojom rozsudku, sp. zn. 7CoCsp/3/2022
zo dňa 27.04.2022, uvádza nasledovné. Takáto výzva nespĺňa zákonné požiadavky ustanovenia § 53
ods. 9 OZ, je neurčitá a nezrozumiteľná. Z výzvy nevyplýva, s ktorou splátkou sa žalovaní dostali
do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace a nemali ani tým pádom možnosť vyhnúť

sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky, nakoľko nemali vedomosť o tom,
ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ rozhodol uplatniť svoje právo na predčasné zosplatnenie úveru.
Navyše, aj z označenia predmetnej výzvy "Tretia upomienka - pokus o zmier" mohli žalovaní ako
spotrebitelia nadobudnúť mylnú predstavu, že sa nejedná o poslednú pred zosplatnením výzvu v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 OZ, ale o snahu veriteľa o zmierne vyriešenie veci, keďže z označenia je
zrejmé, že sa jedná o v poradí tretiu upomienku/výzvu.

1.11.Vnadväznostinauvedené súdskúmal,čiprávnypredchodcažalobcuvyhlásilpredčasnúsplatnosť
úveru do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Žalobca v priebehu konania uviedol, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti prišlo pre splátku splatnú dňa 30.06.2019, predčasnú splatnosť vyhlásil ku
dňu 09.07.2019. Zastal názor, že právo na predčasné zosplatnenie úveru je limitované do splatnosti

najbližšie nasledujúcej splátky. Najbližšie nasledujúcou splátkou je v zmysle vyššie uvedeného výkladu
práve tá, ktorá nasleduje po uplynutí 3 mesiacov od omeškania s úhradou v poradí prvej omeškanej
splátky, ale za predpokladu, že bol dlžník upozornený podľa § 53 ods. 9 OZ. Súd už vyhodnotil, že
žalovaná nebola právnym predchodcom žalobcu kvalifikovane upozornená na možnosť zosplatnenia
úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a takýto právny úkon (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.07.2019)

je absolútne neplatný už len z dôvodu absencie predchádzajúcej a kvalifikovanej výzvy podľa § 53 ods.
9 OZ, v dôsledku čoho právny predchodca ani nemohol predčasne zosplatniť úver, pretože postupoval
v rozpore so zákonom. Je potom nepodstatné, či právny predchodca žalobcu stihol vyhlásiť predčasnú
splatnosť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pretože postupoval v rozpore so zákonom už pri
postupe podľa § 53 ods. 9 OZ. Avšak, ak by takýto postup bol súladný so zákonom (zaslanie výzvy podľa

§ 53 ods. 9 OZ žalovanej a ak by žalovaná bola v omeškaní viac ako 90 dní), potom by mohol zosplatniť
úver do splatnosti splátky, ktorá by nasledovala po uplynutí 3 mesiacov od omeškania v poradní s prvou
omeškanou splátkou (30.05.2019), t. j. do 30.09.2019. Žalovaná však nebola v omeškaní so splátkou
dňa 30.04.2019, preto žalobca nemohol zosplatniť úver dňa 09.07.2019 (to len v prípade omeškania so
splátkou splatnou dňa 30.03.2019).

1.12. Predpokladom platného postúpenia pohľadávky v zmysle § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. je,
že prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru,
alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Keďže v danom prípade z vyššie uvádzaných dôvodov (nedodržanie postupu podľa § 53 ods. 9

OZ a s poukazom na § 565 OZ) sa pohľadávka žalobcu nestala splatnou pred termínom jej splatnosti, je
postúpenie pohľadávky na žalobcu podľa § 39 OZ neplatným právnym úkonom a žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný (súd k týmto záverom už dospel aj vo svojom prvom rozhodnutí).

1.13.Kpovinnostiprávnehopredchodcužalobcuakoveriteľa skúmaťbonitužalovanej,súd uviedol,žev

zmysle § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu
situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií
dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný
príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa

a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie
stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť,
že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu

bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z
textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má
veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií
za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodanýchspotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také

informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

1.14. Z vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu, opätovne preukázateľne vyplynulo, že žalobca
si zhromaždil o žalovanej len neúplné, obmedzené množstvo informácií, a to predovšetkým v rozsahu
o jej rodinnom stave, dosiahnutom vzdelaní, čistom mesačnom príjme a zamestnaní. Ani zo samotnej
žiadosti o úver (č. l. 52 a nasl.) a informácií, ktoré si zhromažďoval žalobca o žalovanej, si žalobca

nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalovanej, pretože absolútne nepoznal
celkovú výšku jej výdavkov okrem výdavku na úver, ktorý chcela predmetným úverom refinancovať. Súd
žalobcu vyzval, aby preukázal, že jeho právny predchodca postupoval pri skúmaní bonity s odbornou
starostlivosťou. Žalobca zaslal súdu vyjadrenie s prílohami, z ktorého vyjadrenia vyplýva, že právny
predchodca žalobcu zistil dopytom do úverového registra, že žalovaná mala evidovaných celkovo 6

úverov (s mesačnou splátkou 34 eur, 36 eur, 128 eur, 18 eur, kontokorentný úver s úverovým rámcom
700 eur, kde bral do úvahy 3% vo výške 21 eur), kreditná karta s úverovým rámcom 650 eur s mesačnou
splátkou 33 eur. Úvery sa mesačnou splátkou vo výške 34 eur a 128 eur, nebral do úvahy, pretože
mali byť refinancované úverom, ktorý je predmetom tohto sporu, čo korešponduje aj so spotrebiteľskou
zmluvou o úvere. Celkové úverové zaťaženie žalovanej teda predstavovalo sumu 108 eur, ku ktorej

je potrebné pripočítať výšku splátok novoposkytnutého úveru vo výške 179,99 eura. Celkové úverové
zaťaženie teda predstavovalo sumu spolu 287,99 eura, čo uviedol aj sám žalobca. Z časti prehľadu
(mesačné príjmy a výdavky, č. l. 390 spisu) vyplýva, že SBCB výdavky predstavovali sumu 94,50 eura
a fixné výdavky výšku 252,56 eura (ako nestresované výdavky), čo predstavuje sumu 347,06 eura. V
druhej časti tabuľky sú uvádzané stresované výdavky, ako SBCB výdavky len vo výške 94,50 eura.

Pokiaľ by súd bral do úvahy výdavky nestresované vo výške 347,06 eura a zároveň celkovú úverovú
zaťaženosť vo výške 287,99 eura, potom by výdavky prevyšovali príjmy, pretože suma výdavkov by
dosiahla výšku 635,05 eura. V prípade zohľadnenia len stresovaných výdavkov a úverovej zaťaženosti,
by žalovanej zostala suma, ktorá by bola nižšia ako životné minimum pre rok 2018 (199,48 eura) t. j.
v sume 147,51 eura (530 - 94,50 - 287,99). Okrem toho, z takto predloženej dokumentácie nie je

vôbec zrejmá štruktúra výdavkov, či sú tam zahrnuté náklady na stravu, výdavky na telekomunikačné
služby, prípadné exekúcie alebo iné výdavky spojené s užívaním obydlia žalovanej. Riadne skúmanie
výdavkov žalovanej teda vôbec nevyplýva z predložených dokladov, v tejto časti žalobca neuniesol
dôkazné bremeno.

1.15. Pokiaľ žalobca neskúmal bonitu žalovanej, nekonal s odbornou starostlivosťou a podľa § 7 ods. 1 s
poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nemohol požadovať jednorazové splatenie
úveru (čiže nemohol ani platne zosplatniť úver pri splnení podmienok podľa § 53 ods. 9 s poukazom na
§ 565 Občianskeho zákonníka) a nemohla ani nastať predčasná splatnosť úveru.

1.16. K námietkam žalovanej o neprípustnej zmene žaloby súd uviedol, že zmena žaloby je prejavom
dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj
žalobný návrh. Žalobca len reagoval na skutkové tvrdenia žalovanej, žiadnym spôsobom žalobný návrh
nerozširoval po kvantitatívnej alebo kvalitatívnej stránke a nesledoval svojimi podaniami určitú podstatnú
zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností. Skutkové tvrdenia, ktoré uvádzal, podmienila svojím

vyjadrením žalovaná, preto súd dospel k záveru, že nešlo o zmenu žaloby, ale spresňovanie a
precizovanie argumentácie v procese kontraktácie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou.1.17. Na záver uviedol, že z dôvodu hospodárnosti sa nezaoberal ďalšími námietkami žalovanej,
predovšetkým nesprávnym uvedením celkovej výšky úveru, nesprávnym uvedením predpokladov pre
výpočet RPMN, ako i nesprávne uvedenou RPMN, bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, keďže

žalobu zamietol z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie - nesplnenie podmienok podľa § 17 ods. 1
zákonaospotrebiteľskýchúverochspoukazomna§92od.8zákonaobankách,prinesplnenípovinnosti
skúmať bonitu žalovanej s negatívnym dopadom na splnenie podmienok vo väzbe na § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka.

2. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe
vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov celého konania. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci, nesprávne skutkové zistenia, porušenie práva na spravodlivý proces. Nestotožnil sa s názorom
súdu prvej inštancie o neurčitosti výzvy pred zosplatnením, nakoľko vo výzve z 10.06.2019 bola
upozornená žalovaná na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. na
uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Mal za to, že z výzvy je možné vyvodiť,

s koľkými splátkami je žalovaná v omeškaní, pre ktorú konkrétnu splátku mohol požadovať mimoriadne
zosplatnenie. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť vo výzve ani
v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti informáciu, ktorá splátka bola tou, ktorá veriteľovi
umožnila uplatniť inštitút mimoriadneho zosplatnenia. Závery súdu sú v rozpore so závermi najvyšších
súdnych autorít – Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 242/07, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4Cdo/9/2019 z 27.05.2020 a aj Nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 796/2016-65, že právomoc
všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnení vykladať vykladané
ustanovenia zákona fakticky novelizovať. Poukázal tiež na uznesenia Krajského súdu v Nitre sp. zn.
12CoCsp/39/2022 z 31.08.2023, sp. zn. 5CoCsp/44/2022 z 12.10.2022, sp. zn. 12CoCsp/11/2020
z 22.01.2021.

2.1. K omeškaniu dlžníka žalovanej uviedol, že žalovaná zaplatila celkovo 8 splátok a to tak, že prvú
splátku splatnú 30.07.2018 uhradila až 06.08.2018, druhú splatnú 30.08.2018 uhradila 05.09.2018, tretiu
splátku splatnú 30.09.2018 uhradila 15.10.2018 atď., pričom splátku splatnú 28.02.2019, keďže február
má 28 dní, uhradila s omeškaním až 30.04.2019. Zároveň žiadne ďalšie splátky neuhradila a teda ani

splátku splatnú 30.03.2019, preto práve splátka splatná v uvedený deň, s ktorou bola v zmysle § 53
ods. 9 v omeškaní po dobu 3 mesiacov a zároveň pre ktorú veriteľ v zmysle § 565 OZ vyhlásil splatnosť
úveru podaním z 09.07.2017 do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie preto vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu ohľadom skutočností, že žalovaná
nebola v omeškaní v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti po dobu 3 mesiacov. Postupca vyhlásil

splatnosť úveru podaním z 09.07.2019 pre splátku nezaplatenú dňa 30.03.2019. Právne posúdenie
súdom prvej inštancie je v rozpore s aktuálnou rozhodovacou praxou uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022, teda ak žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru k 09.07.2019, toto právo uplatnil v súlade s ust. § 565 a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka pre nezaplatenie splátky splatnej 30.03.2019. K splneniu podmienok pri

postúpení pohľadávky na iný subjekt podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách uviedol, že zákon nedefinuje
náležitosti výzvy, určuje len jej formu, ktorá musí byť písomná, nepojednáva o forme doručovania
písomnostiúčastníkoviprávnehovzťahu.Uviedol,žepostupcavyzvalžalovanúnasplneniedlhuivýzvou
na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 10.06.2019, označenou ako 3 upomienka pokus o zmier a výzvou
z 09.07.2019 označenou ako výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

2.2. K schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver uviedol, že súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, resp. na ním predložené dôkazy vôbec neprihliadol. Veriteľ v zmysle zmluvy bral do
úvahy splátku novo poskytnutého úveru v sume 179,99 eura, teda celkové úverové zaťaženie v sume
287,99 eura s ohľadom na ďalšie existujúce záväzky dlžníka. V rámci nákladov na zabezpečenie

základných životných potrieb bral do úvahy životné minimum v sume 199,48 eura ako slobodné osoby.
Zároveň bola zamestnaná na dobu neurčitú a veriteľ akceptoval jej čistý mesačný príjem vo výške
553 eur zisťovaný aj dopytom do Sociálnej poisťovne. Ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku
dňu uzavretia prekročiť hodnotu 0,85, pričom v danom prípade mal hodnotu 0,81. Podotkol, že pri
posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo výške 15% rozdiel medzi celkovou výškou čistého
príjmu spotrebiteľa a životným minimom a členov spotrebiteľa a jeho domácnosti. Má za to, že pôvodný
veriteľ disponoval pred poskytnutím úveru dostatočnými a overenými informáciami, na základe ktorých
bol schopný získať objektívny obraz o finančnej situácii žalovanej a jej schopnosti úver splácať, pretonázor súdu prvej inštancie podľa neho nie je správny. Podotkol, že niektoré údaje si veriteľ sám ani
objektívne nemôže zistiť, ani policajný orgán a preto sa v ust. § 7 ods. 2 ZoSU zadávajú povinnosti aj
spotrebiteľoviposkytnúťveriteľovinajehožiadosťpresné,úplnéapravdivéúdajepotrebnénaposúdenie

schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver. Aj v tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia
krajských súdov a to Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/3/2022 z 09.02.2023, v Košiciach sp.
zn. 3CoCsp/68/2022 zo 14.09.2023.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdiť. Nesúhlasila s názorom žalobcu o splnení podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Bolo povinnosťou žalobcu uviesť, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu predčasnej
splatnosti úveru, aby následne súd mohol nezávisle a nestranne na takto zistený skutkový stav aplikovať
príslušné právne normy. V súvislosti s povinnosťou tvrdenia s dôkaznou povinnosťou poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24.02.2010 sp. zn. 4Cdo/13/2009 a na to, že žalobca v konaní pred
súdom prvej inštancie tvrdil, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 30.06.2019,

pričomvodvolaníuvádzadeň30.03.2019.Zároveňmázato,žetátozmenavskutkovomstaveprichádza
účelovo až po zverejnení aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR. Má za to, že aj keď Najvyšší
súd SR určité veci judikuje určitý právny názor, nie je ospravedlňujúcim dôvodom na to, aby žalobca
bol oprávnený meniť svoje skutkové tvrdenia. V tomto smere poukázal na ust. § 387 ods. 3 CSP a mal
za to, že odvolací súd má vychádzať zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a tvrdenia

žalovaného, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti došlo k nezaplateniu splátky splatnej 30. 06. 2019.

3.1. K náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 uviedla, že z textu zákona „že najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky ako aj zo záverov odbornej literatúry a podstaty vecí, že spotrebiteľ
sa po upozornení veriteľa na možnosť predčasného zosplatnenia úveru má možnosť brániť tak, že

zaplatí splátku, s ktorou je v omeškaní viac ako 3 mesiace vyplýva, že veriteľ musí jasne uviesť, s ktorou
splátkou je dlžník v omeškaní. Výzva z 10.06.2019 tieto zákonné náležitosti nespĺňa. Žalovaný bol
pôvodným veriteľom vyzvaný na okamžitú úhradu čiastky 582,31 eura. Takýto úkon je neplatný, keďže
je v rozpore s § 53 ods. 9. Pôvodný veriteľ neumožnil žalovanému sa riadne brániť, nakoľko zabránenie
vyhláseniapredčasnejsplatnostipodmieňovalzaplatenímviacakojednejsplátky.Dokoncasuma582,13

eura, ktorú požadoval zaplatiť, predstavuje sumu vyššiu ako 3 mesačné splátky, pričom z rozpisu tejto
sumy vyplýva, že veriteľ podmieňoval právo spotrebiteľa skonzumovať právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti zaplatením jednak sumy vo výške 576,15 eura, čo predstavuje viac ako 3 splátky, ale aj sumu
vo výške 2,16 eura ako úroky z omeškania a nešpecifikovanú a nepreukázanú sumu poplatku 4 eurá.
Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/524/2021 z 30.11.2022, 4Cdo/132/2021

z 15.12.2022, keď Najvyšší súd SR nehovorí o splátkach a ani kumulatívnej sume omeškaných splátok,
ale vždy o jednej konkrétnej sume vo vzťahu ku ktorej sú splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru - sp. zn. 5Cdo/224/2021, 4Cdo/132/2022. Zotrváva na názore, že pôvodný
veriteľ konal v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
je pre rozpor so zákonom neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutia

Krajského súdu v Žiline a závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v uznesení sp. zn. 6NCdo/9/2012
zo 16.01.2013 s uvedením, že rešpektovanie princípu spotrebiteľských právnych vzťahov zo strany
dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnením v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu

princípu a to je princíp ochrany spotrebiteľa.

3.2. Námietky žalobcu k výzve podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách považuje za nedôvodné a súhlasila
sosúdomprvejinštanciev otázkesplneniapodmienokustanovenia§92ods. 8Zákonaobankách,kedy
výzvamusíobsahovaťjednakvýzvudlžníkanazaplateniesumysuvedenímlehoty90dníaupozornenie,

že po márnom uplynutí tejto lehoty je banka oprávnená postúpiť pohľadávku hoc aj na nebankový
subjekt. V tomto prípade výzva predložená nebola a aj keď je známe, že odvolací súd má v tejto otázke
odlišný právny názor, stotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie.

3.3. K problematike a odbornej starostlivosti pôvodného veriteľa uviedla, že je v rozpore s požiadavkou

nestrannosti súdu, keď vykonal na prospech žalobcu, ako silnejšej strany v spore dôkaz a vyzval žalobcu
na preukázanie splnenia povinnosti jeho právneho predchodcu, že konal s odbornou starostlivosťou.
Takýto postup je v rozpore s právom žalovanej na spravodlivý proces, a navrhol na tento dôkaz.
Dôkazné bremeno splnenia povinnosti zaťažuje veriteľa. Nebyť tejto nezákonnej výzvy neuneseniebremena, tvrdenia a dôkazného bremena žalobcu malo mať za následok, že žalobca nepreukázal platné
postúpenie pohľadávky, pretože nepreukázal, že pôvodný veriteľ vôbec bol oprávnený úver zosplatniť
a nakoľko termín konečnej splatnosti podľa zmluvy v čase postúpenia ešte nenastal, nepreukázal platné

postúpenie pohľadávky z dôvodu rozporu s § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

3.4. Nestotožnila sa ani s ďalšími názormi súdu prvej inštancie, ani s niektorými jeho postupmi,
ale nakoľko rozsudok bol vydaný v jej prospech, vo výroku je vecne správny, preto sa z dôvodu
hospodárnosti ďalej nevyjadruje.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté (žalobcom), v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§
359 CSP, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP) a po zopakovaní dokazovania odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku na deň 31.10.2024,
pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 11.220,78
eura s príslušenstvom dôvodiac tým, že postupca (VÚB, a.s.) uzatvoril so žalovanou dňa 21.06.2018

zmluvu č. 006569211200618 (ďalej ako „ úverová zmluva“), na základe ktorej žalovanej poskytol
peňažné prostriedky a žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju v súlade s
ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosťuplatneniaprávanavyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru,neplnilavstanovenýchtermínoch
splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala

do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
k 09.07.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Na
základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 Občianskeho zákonníka zo dňa

13.11.2020 medzi postupcom a žalobcom postúpil postupca na žalobcu (postupníka) pohľadávku voči
žalovanej, ktorá bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu
vo výške 15.027,60 eura, ktorá pozostávala z istiny vo výške 11.316,78 eura, z riadneho úroku vo výške

2.719,28 eura, z úroku z omeškania vo výške 987,54 eura a z poplatkov vo výške 4 eur.

5.1. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom prvým v poradí č. k. 16Csp/116/2022- 256 zo
dňa 05.10.2022 tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi (výrok II.). Dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z viacerých

dôvodov. Prvým dôvodom bolo vyhodnotenie výzvy zo dňa 10.06.2019, označenej ako „tretia upomienka
- pokus o zmier za nie relevantné upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže
neobsahuje konštatovanie počtu splátok, s ktorými je žalovaná v omeškaní, že vyhlásenie o mimoriadnej
splatnosti zo dňa 09.07.2019 je neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť, pretože v ňom nebolo
uvedené, s ktorou splátkou a od kedy bola žalovaná v omeškaní, v dôsledku čoho nie je možné zistiť,

či banka splnila podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, a preto takýto právny
úkon je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný. Rovnako tak súd prvej inštancie dospel
k záveru, že zo strany žalobcu, resp. postupcu, nebola splnená podmienka výzvy podľa § 92 ods. 8
zákonaobankách,vdôsledkučohozostranypostupcu,resp.žalobcu,apretonebolisplnenépodmienky
pre platné postúpenie pohľadávky. Posledným dôvodom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobcu pre ktorú nemohlo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (s poukazom na § 17 o
spotrebiteľských úveroch) z dôvodu, že súd prvej inštancie vyhodnotil, že zo strany žalobcu nedošlo k
skúmaniu bonity žalovanej ,resp. žalobca pri skúmaní bonity nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1 s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku uvedeného
právneho záveru súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu majúc za

to, že nedošlo k riadnemu mimoriadnemu zosplatneniu spotrebiteľského úveru, z dôvodu čoho nemohlo
dôjsť ani k platnému postúpeniu celej pohľadávky z postupcu na žalobcu (postupníka).5.2. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací
uznesením č. k. 8CoCsp/5/2023-352 zo dňa 30.06.2023 rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnil sa so závermi

súdu prvej inštancie ohľadne nedostatkov výzvy zo dňa 10.06.2019, dôvodom, pre ktorý nemožno
výzvu považovať za výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, rovnako ani s právnym záverom
súdu prvej inštancie o nedostatku výzvy o vyhlásení o mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.07.2019
pre jeho neurčitosť. Nesúhlasil ani s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k splneniu
podmienokpodľa§92ods.8zákonaobankáchazáversúduprvejinštancieohľadneabsenciekonanias

odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 s poukazom na § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
vzhliadol predčasný. Upriamil súd na skúmanie podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
s poukazom na § 565 Občianskeho zákonníka.

5.3.Následnesúdprvejinštancievovecirozhodolodvolanímnapadnutýmrozsudkom(druhýmvporadí),
ktorým opätovne žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v rozsahu 100 %. Zameriavajúc svoju pozornosť k splneniu zákonných podmienok k platnému
mimoriadnemu zosplatneniu zo strany postupcu postupom podľa § 53 ods. 9 spolu s § 565 Občianskeho
zákonníka zastal názor, že postupca nedodržal postup podľa uvedených ustanovení Občianskeho
zákonníka, keď z výzvy označenej ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ nevyplýva, že by postupca
žalovanú upozornil nie v lehote kratšej ako 15 dní, že ak dlžnú sumu nezaplatí bude požadovať okamžité

zosplatnenie úveru s príslušenstvom pred konečným termínom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere.
Tiež vyhodnotil, že postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 09.07.2019, avšak v tomto čase
ešte žalovaná nebola v omeškaní 90 dní, keď naposledy zaplatila dňa 30.04.2019. Opätovne dospel
k záveru, že výzva označená ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ zo dňa 10.06.2019, je neurčitá
a nezrozumiteľná, preto nespĺňa požiadavky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nevyplýva

z nej, s ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace.
V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/3/2022 zo dňa
27.04.2022. V súvislosti so skúmaním toho, či postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky poukázal na závery plynúce z občianskoprávneho kolégia Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.03.2019 ako i na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 43Co/27/2019 zo dňa 23.05.2019. Poznamenal, že v danom prípade i vzhľadom na to, že
výzvu podľa § 53 ods. 9 zo dňa 10.06.2019 vyhodnotil ako neurčitú, nedošlo zo strany postupcu
k zákonnému mimoriadnemu zosplatneniu, a preto bolo nepodstatné, že či právny predchodca žalobcu
stihol vyhlásiť predčasnú splatnosť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pretože postupoval
v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vyjadril sa k právnemu záveru ohľadom výzvy

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď poukazoval na závery viacerých krajských súdov ohľadom
určitosti výzvy a toho, čo z nej má vyplývať. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil, že postupca nekonal
s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.
z., resp. nedostatočne skúmal bonitu žalovanej, a preto nemohol platne mimoriadne zosplatniť úver
podľa § 53 ods. 9 spolu s § 565 Občianskeho zákonníka. S odkazom na zásadu hospodárnosti

konania sa s ostatnými námietkami uplatnenými žalovanou (o nesprávnom uvedení celkovej výšky
úveru,nesprávnymuvedenímpredpokladovprevýpočetRPMN,resp.obezúročnostiabezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru) nezaoberal.

6. Žalobca v podanom odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové

zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

6.1. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,

tedaodmietnutiaspravodlivosti(obdobnenapr.uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/141/2017z30.08.2018).
Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred nímvyužívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne

záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

6.2. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec
posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

6.3.Ďalejžalobcatvrdil,ženapadnutýrozsudokprvoinštančnéhosúduspočívananesprávnomprávnom
posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

7. Odvolací súd po preštudovaní spisu a preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach podaného
odvolaniaavjehorozsahudospelkzáveruonutnostipostupupodľa§388CSP,resp.zmenyrozhodnutia
súdu prvej inštancie keď vyhodnotil, že súd prvej inštancie naplnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 psím. b), f), h) CSP, na ktoré žalobca v podanom odvolaní poukazoval a ktorými podmienil podané
odvolanie. Odvolací súd k uvedenému záveru dospel z dôvodov uvádzaných nižšie v odôvodnení tohto

rozhodnutia.

8. Žalobca primárne v podanom odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie opätovne konštatoval
neurčitosť výzvy pred zosplatnením zo dňa 10.06.2019, s čím však nesúhlasil. Tento právny názor
súdu prvej inštancie vyhodnotil za rozporný s právnym názorom odvolacieho súdu vymedzeným v bode

č. 12.1 zrušujúceho uznesenia. Namietal, že z obsahu uvedenej výzvy je možné vyvodiť, s koľkými
splátkami je žalovaná v omeškaní. Zároveň zdôraznil, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva
povinnosť veriteľa uviesť vo výzve zo dňa 10.06.2019 podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
a v oznámení o mimoriadnej splatnosti informáciu, ktorá splátka bola tou, ktorá umožnila veriteľovi
uplatniťinštitútmimoriadnehozosplatnenia.Tiežnamietal,žepodľajehonázorupostupcanaplnilivšetky

predpoklady podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

8.1. V spojitosti s vyššie vymedzeným právnym záverom súdu prvej inštancie o nedostatku výzvy zo
dňa 10.06.2019 (keď táto neobsahuje vymedzenie s ktorou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania
so splácaním úveru dlhšie ako 3 mesiace), pre ktorú ju nemožno považovať za výzvu podľa § 53 ods.

9 Občianskeho zákonníka, odvolací súd naďalej zotrváva na svojom už vyslovenom právnom názore,
a teda s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie sa nestotožnil, keď tento vyhodnotil opätovne za
formalistický. Na tomto mieste je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že žiaden platný právny predpis
v súčasnosti nevymedzuje konkrétne náležitosti výziev podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ako ani oznámenia o mimoriadnom zosplatnení. Z uvedeného

dôvodu, preto nie je možné vyžadovať od žalobcu, resp. postupcu splnenie viac predpokladov ako
ukladá samotný zákon. V prípade posúdenia obsahu predmetného právneho úkonu zo dňa 10.06.2019
označeného ako „Tretia výzva-pokus o zmier“, je možné dospieť, resp. vyvodiť závery o tom, s koľkými
splátkami je žalovaná v omeškaní, pre ktorú konkrétnu splátku žalobca mohol požadovať mimoriadnezosplatnenie (z podania označeného ako „Tretia upomienka - pokus o zmier /č. l. 73/ je zrejmé, aká je
výška anuitnej splátky, aká je výška žalovanou nezaplatenej splatnej sumy, ako i ku ktorému dátumu).
Takto zaujatý právny záver je potrebné vyhodnotiť ako nekorešpondujúci so skutkovými zisteniami

vyplývajúcimi z obsahu spisu (podanie označené ako „Tretia upomienka - pokus o zmier /č. l. 73/) a
zároveň záver napĺňajúci znaky postupu contra legem.

8.2. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť súdu prvej
inštancie na nové uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, v ktorom

najvyšší súd vyslovil, že: „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že
špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného
zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi
neukladá.“ Tento právny názor Najvyššieho súdu SR (aj keď citované uznesenie najvyššieho súdu
bolo vydané až po vydaní napadnutého rozhodnutia, t. j. až v odvolacom konaní) je spôsobilý potvrdil
správnosť vyššie vymedzeného právneho záveru odvolacieho súdu o tom, že nie je povinnosťou veriteľa

uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje k mimoriadnemu zosplatneniu. Výzva neobsahujúca
uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ pristupuje k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, nie
je podmienkou určitosti takéhoto právneho úkonu, resp. jeho platnosti.

8.3. Odvolací súd preto naďalej zotrváva na už vyslovenom názore, že nevzhliadol dôvody, pre ktoré

by nebolo možné akceptovať výzvu zo dňa 10.06.2019 označenú ako „Tretia výzva-pokus o zmier“
a že by táto nenapĺňala podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené
tento právny záver nebol spôsobilý zapríčiniť nedôvodnosť nároku žalobcu, resp. nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu ako postupníka. Na uvedenom právnom názore zotrváva i napriek viacerým
rozhodnutiam krajských súdov, na ktorých odlišné právne názory poukazoval súd prvej inštancie v rámci

svojho odôvodnenia (i v súvislosti s určitosťou výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách), keď
odvolací súd poukazuje na právnu úpravu § 193 CSP, z ktorej vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd
viazaný. Právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku
Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných
veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Odvolací súd tiež v zhode odvolateľom uvádza, že súd prvej

inštancie bol viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení podľa
§ 391 ods. 2 CSP, čo i správne konštatoval súd prvej inštancie (bod. 39. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia), no napriek tomu (nadbytočne) poukazoval na odlišné právne závery iných krajských súdov
na podporu svojho predchádzajúceho právneho názoru, ohľadom neurčitosti daného právneho úkonu
(úkonov).

8.4. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v prvej vete definuje dve podmienky (nad rámec
písomnejformyzmluvyopostúpeníanepotrebnostisúhlasuklientastakýmtokrokom,ktorépredpokladá
už § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka), za ktorých možno postúpiť bankovú pohľadávku inej
osobe. Prvou podmienkou je písomná výzva banky klientovi, aby plnil a druhou je omeškanie dlžníka

so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 dní. Obe tieto podmienky právny
predchodca žalobcu splnil a odvolací súd mal ich splnenie za preukázané. Pokiaľ ide o listinu označenú
ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ (č. l. 73) zo dňa 10.06.2019, už tento právny úkon možno podľa
odvolacieho súdu považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keď Zákon o bankách
v uvedenom ustanovení § 92 ods. 8 neupravuje podmienku postúpenia pohľadávky výzvu banky až

potom, čo je pohľadávka alebo jej časť splatná. Rovnako tak listina označená ako „výzva na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 09.07.2019 (č. l. 56) napriek tomu, že jej obsahom
bol aj právny úkon zosplatnenia úveru (ktorý bol súdom prvej inštancie z dôvodov už vyššie uvedených
posúdený ako neplatný), obsahuje tiež aj výzvu na zaplatenie dlhu v lehote 7 dní od jej doručenia. Týmito
výzvami bola tak žalovaná upozornená na omeškanie so splácaním dlhu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona

o bankách. Odvolací súd apeluje na skutočnosť, že nemožno opomínať, že právne úkony je potrebné
posudzovať v zmysle ich obsahu bez ohľadu na ich označenie a nie je ani vylúčené, aby obsahom jednej
listiny bolo aj niekoľko právnych úkonov, a teda právny úkon zosplatnenia úveru a právny úkon výzvy na
úhradu dlžnej sumy. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nemohol stotožniť
ani s prípadným právnym záverom o tom, že zo strany žalobcu by nedošlo k preukázaniu splania výzvy

podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

9. Žalobca ďalej v odvolaní namietal nesprávne zistený skutkový stav a konštatovanie súdu prvej
inštancie, žalovaná nebola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní 90 dní. Malza to, že žalovaná plnila nepravidelne, splátku splatnú dňa 28.02.2019 uhradila až dňa 30.04.2019
a neuhradila teda ani splátku splatnú dňa 30.03.2019 a ani iné ďalšie. Zastal názor, že postupca pristúpil
k mimoriadnemu zosplatneniu ku dňu 09.07.2019, t. j. až po tom, čo žalovaná bola 3 mesiace

vomeškaníamalzato,žeomeškaniežalovanejzačalo užsosplátkousplatnoudňa30.03.2019.Napriek
tomu,žežalovanánaposledyplniladlhpostupcovidňa30.04.2019, takžalobcamalzato,že omeškanie
žalovanej nastalo už dňa 30.03.2019, pretože poslednou splátkou zaplatenou ku dňu 30.04.2019 plnila
žalovaná splátku splatnú 28.02.2019.

10. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou odvolacou námietkou žalobcu sa s touto stotožňuje, keď
právny názor súdu prvej inštancie, že žalovaná ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti výzvou zo
dňa 09.07.2019 (č. l. 56) zo strany postupcu, t. j. ku dňu 09.07.2019, nebola v omeškaní viac ako
3 mesiace vyhodnotil za nesprávny. Žalovaná naposledy (pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru) plnila dlh v prospech postupcu dňa 30.04.2019, a to v sume 192,73 eura (č. l. 75). V danom
prípade však vzhľadom i na nepravidelnosť v platobnej histórií žalovanej, bolo potrebné zohľadniť

skutočnosť, na akú (splatnú) splátku bola platba realizovaná žalovanou dňa 30.04.2019 započítaná.
Zo strany žalobcu došlo k započítaniu platby žalovanej realizovanej dňa 30.04.2019 v sume 179,99
eura k nesplatenej splátke splatnej ku dňu 28.02.2019 (ako to potvrdil žalobca i v podanom odvolaní).
Ak teda posledná splátka, ktorá bola žalovanou uhradená dňa 30.04.2019, bola logicky započítaná
na splátku splatnú dňa 28.02.2019, tak žalovaná sa mohla dostať do omeškania najskôr odo dňa

splátky splatnej dňa 30.03.2019. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, ako i vzhľadom na skutočnosť,
že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti postupcom došlo dňa 09.07.2019 (č. l. 56), ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, teda žalovaná bola viac ako 3 mesiace v omeškaní s plnením svojho dlhu voči
postupcovi, tak ako to má na mysli ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K aplikácii § 565
Občianskeho zákonníka, odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, kde v bode 31 dovolací súd uviedol, že „pokiaľ
sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie §
565 druhej vety Občianskeho zákonníka, je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou
splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“

11. Vzhľadom na vyššie uvedené teda odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru
o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď vyhodnotil, že v danom prípade boli naplnené
podmienky pre mimoriadne zosplatnenie spotrebiteľského úveru podľa § 53 ods. 9 spolu s § 565
Občianskeho zákonníka, resp. že ku dňu mimoriadneho zosplatnenia bola žalovaná v omeškaní viac ako

3 mesiace. Z uvedeného dôvodu sa ďalej zaoberal námietkami žalobcu ohľadom posúdenia schopnosti
žalovanej splácať úver, resp. ohľadom bonity žalovanej v čase poskytnutia spotrebiteľského úveru.

12. Súd prvej inštancie v danom prípade porovnávajúc mesačné príjmy a výdavky žalovanej z SBCB (č.
l. 390) mal za to, že postupca neskúmal bonitu žalovanej s náležitou odbornou starostlivosťou a podľa

§ 7 ods. 1 s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nemohol požadovať jednorazové
zosplatnenie úveru.

13. Žalobca v podanom odvolaní vyjadril svoj nesúhlas so závermi súdu prvej inštancie ohľadom toho,
že postupca neskúmal bonitu s náležitou odbornou starostlivosťou. V podanom odvolaní poukazoval na

svoje podanie zo dňa 20.09.2023 (č. l. 380), v ktorom sa detailne vyjadril k tomu, ako bola skúmaná
bonita žalovanej. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má žalobca za to, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, resp. na tieto vôbec neprihliadol. Zdôraznil,
že pri skúmaní bonity bolo vzaté do úvahy splátky novoposkytnutého úveru v sume 179,99 eura spolu
s ostatnými splátkami úveru úverov žalovanej v úhrne v sume 287,99 eura, životné minimum v sume

199,48 eura, pretože v žiadosti bolo uvedené, že žalovaná bola slobodná a bezdetná, čistý mesačný
príjem vo výške 553 eur. Následne uviedol, že ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu
zatvorenia zmluvy prekročiť hodnotu 0,85, pričom v danom prípade bol tento ukazovateľ v hodnote 0,81.
Zastal názor, že pred poskytnutím úveru veriteľ disponoval dostatočnými a overenými informáciami,
na základe ktorých bol objektívne schopný získať obraz o finančnej situácii žalovanej, a preto bolo

k zisťovaniu bonity pristúpené dostatočne a nad rámec požadovaný zákonom.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy,
veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcejv navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil s názorom žalobcu o naplnení predpokladov skúmania
bonity u žalovanej s poukazom na jeho vyjadrenie zo dňa 20.09.2023 (č. l. 380), v ktorom detailne
popísal, aké skutočnosti u žalovanej zohľadňoval pri skúmaní bonity. Odvolací súd na toto podanie
v plnom rozsahu poukazuje, pretože dáva logické odpovede na to, ako bola skúmaná bonita žalovanej

a aké okolnosti pri jej vyhodnotení boli vzaté do úvahy. Žalobca vysvetlil, že v prípade žalovanej bol
zistený a overený dopytom na Sociálnej poisťovni čistý mesačný príjem v priemere 553 eur, z ktorého
následne vychádzalo. Následne s poukazom na § 2 ods. 1 až 5 Opatrenie č. 10/2017 Národnej banky
Slovenska (ďalej ako „NBS“) žalobca uviedol výpočet DSTI – limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Vzorec pre výpočet DSTI predstavuje pomer výdavkov na jednej strane a na
druhej strane prijem mínus náklady na zabezpečenie základných životných potrieb. V danom prípade

žalobca popísal konkrétne výdavky, ktoré mala v danom čase žalovaná (spotrebný úver so splátkou 34
eur, spotrebný úver so splátkou 36 eur, spotrebný úver so splátkou 128 eur, spotrebný úver so splátkou
18 eur, kontokorentný úver s úverovým rámcom 700 eur, z ktorého sa bralo do úvahy 3 % vo výške 21
eur, kreditná karta s úverovým rámcom 650 eur s mesačnou splátkou 33 eur). Úver, ktorý je predmetom
toho konania, mal byť použitý na splatenie spotrebných úverov s mesačnou splátkou 34 eur a mesačnou

splátkou 128 eur a pretože by poskytnutím nového úveru tieto zanikli, pri posudzovaní bonity neboli
brané do úvahy. Veriteľ teda bral do úvahy splátku novo poskytnutého úveru v sume 179,99 eura,
a teda vychádzal z celkového úverového zaťaženia žalovanej v sume 287,99 eura. Následne zohľadnil
životné minimum v sume 199, 48 eura. Zadaním týchto vstupných kritérií zistil výslednú hodnotu DSTI
v hodnote 0,81 s tým, že v zmysle § 2 ods. 5 Opatrenia č. 10/2017 NBS v čase uzatvorenia zmluvy

nesmel prekročiť hodnotu 0,85. Pri posudzovaní žiadosti o úver bola v rámci mesačných nákladov na
zabezpečenie základných životných potrieb žalovanej bola braná do úvahy paušálna suma výdavkov vo
výške 15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom žalovanej
ako rezerva. V danom prípade rezerva 15 % rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu žalovanej
a jej životným minimom bola v hodnote 53,02 eura. V danom prípade, ak sa sčítajú celkové výdavky

žalovanej v sume 287,99 eura, rezerva v hodnote 53,02 eura, životné minimum v hodnote 199,48 eura,
žalovanej zostala suma 540,49 eura, ktorá je nižšia ako suma jej priemerného mesačného príjmu v sume
553 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobca, resp. postupca skúmal
bonitu (schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver) žalovanej s odbornou starostlivosťou v súlade
s § 7 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.

16. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie uvádzala aj ďalšie dôvody, pre ktoré považovala
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov, ktoré ale súd prvej inštancie už neposudzoval, keďže
z dôvodov uvádzaných vyššie žalobu zamietol. Nakoľko sa odvolací súd s uvedenými závermi súdu
prvej inštancie nestotožnil, pristúpil aj k posúdeniu ďalších žalovanou namietaných skutočností, a to

správnosti uvedenia celkovej výšky spotrebiteľského úveru a následné podhodnotenie RPMN , ktorej
správnosť žalovaná namietala s poukazom na zahrnutie poplatku za poskytnutie úveru do celkovej výšky
poskytnutého úveru. Odvolací súd preto na odvolacom pojednávaní vyzval strany sporu v zmysle § 382
CSP k vyjadreniu aj k posúdeniu veci podľa 9 ods. 2 písm. e/, l/ a § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010
Z.z. a zároveň oznámil stranám, že v danej veci pristúpi k posúdeniu úverovej zmluvy aj z hľadiska

celkovej výšky poskytnutého úveru.

16.1. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení poukázal na zmluvné dojednanie o úhrade poplatku za
poskytnutie úveru. Dodal, že bolo na rozhodnutí žalovanej, akým spôsobom uhradí poplatok z pripísanej
sumy úveru 12.000 eur. Uviedol, že v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Cdo/277/2020 z 30.06.2022 bol posudzovaný iný skutkový stav, a to ten, kedy boli peňažné prostriedky,
t. j. úver, pripísané ponížené o sumu spracovateľského poplatku, na rozdiel od posudzovaného
prípadu, keď bol úver poskytnutý na účet žalovanej v plnej výške a následne podľa dohody bola
inkasovaná suma spracovateľského poplatku.

16.2. Právny zástupca žalovanej zotrval na názore, že žalovaná nemohla ovplyvniť spôsob úhrady
spracovateľského poplatku, pretože išlo o formulárovú zmluvu.17. Podľa § 9 ods. 2 písm. e), l) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho

čerpanie, prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť.

17.1. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

18. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške
úveru, keď v danom prípade bola v zmluve o revolvingovom úvere (ako aj v žiadosti o tento úver)

uvedená ako čiastka, ktorá je týmto úverom poskytnutá suma 12.000 eur. V zmysle definície zákona
o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov
spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ
ide o poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol dojednaný v úverovej zmluve sumou 240 eur a ktorý bol

splatný ku dňu prvého čerpania úveru (bod 7. úverovej zmluvy), je bez pochýb nákladom spotrebiteľa
súvisiacim s úverom. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na skutočnosť, že je pojmovo vylúčené,
aby poplatok za poskytnutie úveru bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na
základe úverovej zmluvy, ako tomu tak bolo v prejednávanom prípade.

18.1. Možno poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021 zo dňa 03.06.2022,
v ktorom bolo poukázané na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová
proti Finway a.s. z 26. apríla 2016, ktorom sa Súdny dvor EÚ okrem iného vyjadril k požiadavkám na
náležitosti spotrebiteľských zmlúv a na otázku vnútroštátneho súdu, akým spôsobom sa má vykladať
pojem „celková výška úveru“ obsiahnutý v článku 3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 a pojem

„výškačerpania“obsiahnutývbodeIprílohyItejtosmernice,keďodpovedal,žečlánok3písm.l)ačlánok
10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle,
že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii
spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s
predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V rozhodnutí Súdny dvor

uviedol, že dôsledkom takéhoto postupu, t.j. zahrnutia nákladov spotrebiteľa spojených s úverom do
výšky čerpania úveru, je podhodnotenie RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru (bod
87). Zároveň informácia o celkových nákladoch úveru umožňuje spotrebiteľovi porovnať ponuky úverov
a posúdiť rozsah jeho záväzku (bod 90).

18.2. Aby bolo možné konštatovať splnenie povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ustanovenia § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, musia byť údaje uvedené v spotrebiteľskej zmluve uvedené nielen
formálne, ale zároveň musia byť aj úplné, určité, zrozumiteľné a správne. Týmto spôsobom zákonodarca
chráni spotrebiteľa a napĺňa účel sledovaný právnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, ktorým je úplné
informovanie spotrebiteľa o podmienkach v tomto prípade úverovej zmluvy v záujme ochrany slabšej

zmluvnej strany. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do
určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho
úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho
plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa
podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel. Jednou z obligatórnych náležitostí

spotrebiteľskej zmluvy je údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva ustanovenie § 2 písm. l)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve uvedených informácií
o výške skutočne poskytnutého úveru, dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote svojho záväzku,
o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu jeho záväzok
z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže a v prejednávanej

veci aj mal za následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú
výšku záväzkov spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce
obligatórne náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o
splnení povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z nehovyplývajúcej povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku
bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákon o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere
teda neexistuje žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať

nesprávne, či zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje
poplatok za poskytnutie úveru, avšak zároveň ju prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda
aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí
s okamžitým započítaním poplatku za poskytnutie úveru podľa obchodných podmienok. Jednou z
podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle

definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných
prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových
nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu.
Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom
spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné
prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy.

18.3. Žalobca, resp. postupca tak v danom prípade síce formálne poskytol žalovanej finančné
prostriedky v sume 12.000 eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie
úveru v sume 240 eur splatného ku dňu prvého čerpania úveru, s týmito finančnými prostriedkami
žalobkyňa reálne nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver poskytnutá suma nižšia,

než bola deklarovaná v zmluve o úvere (12.000-240=11.760). Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací
súd rešpektujúc právny názor vyššej súdnej autority (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Cdo/287/2021 zo dňa 03.06.2022) prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru, pretože úverová zmluva neobsahuje správne údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. e) zákona o ochrane
spotrebiteľa (zákonné znenie účinné od 25.05.2018 do 30.06.2018, t. j. v čase uzatvorenia úverovej

zmluvy). Aplikácia vyššie uvedených záverov bola premietnutá už aj v rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu SR rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/287/2022 zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 4Cdo/130/2022 zo dňa
24.10.2023 sp. zn. 4Cdo/29/2023 zo dňa 28.06.2023, sp. zn. 2Cdo/165/2020, sp. zn. 4Cdo/93/2023,
sp. zn. 4Cdo/322/2020 a sp. zn. 7Cdo/31/2022, čo je potrebné už považovať za súčasť ustálenej
rozhodovacej praxe. Neobstojí argumentácia žalobcu, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať

rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/277/2020, ktoré posudzovalo ten skutkový stav, kedy žalobcom
bola reálne vyplatená suma ponížená o spracovateľský poplatok. Rovnako neobstojí ani argumentácia
ohľadne uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 612/2022-12 zo dňa 10.11.2022, nakoľko ústavná
sťažnosť bola odmietnutá a predmetom posúdenia bolo odmietnutie dovolania sťažovateľa z dôvodu,
že rozhodnutie sa týkalo peňažného plnenia, ktoré neprevyšovalo dvojnásobok minimálnej mzdy. Teda

dovolací súd, ani ústavný súd neriešil meritórne otázku aplikácie záverom rozsudku Súdneho dvora vo
veci C-377/14 na prejednávaný prípad. V tejto súvislosti pozornosti odvolacieho súdu neušlo odlišné
stanovisko sudcu E. F., ktorý poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/287/2021
z 30.06.2022 a vyjadril presvedčenie, že „vo veci sťažovateľa došlo k porušeniu práva Európskej únie.
Súdny dvor už mnohokrát pripomenul, že podľa jeho ustálenej judikatúry sú vnútroštátne súdu pri

uplatňovanívnútroštátnehoprávapovinnévykladaťhovčonajväčšejmožnejmieresohľadomnaznenie
a účel smernice 2008/48 tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok...“

18.4. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 28. júna 2023 sp. zn. 4Cdo/29/2023 vyslovil záver, že „jednou
z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy je aj údaj o výške úveru, ktorého definíciu podáva

ustanovenie § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ na základe správne v zmluve
uvedených informácií o výške skutočne poskytnutého úveru dostáva jasnú predstavu o celkovej hodnote
svojho záväzku, o tom, čo vlastne spláca a akú sumu si skutočne požičal, ako aj to, akú má povahu
jeho záväzok z hľadiska nákladov s ním spojených. Zároveň nesprávne uvedený údaj môže mať za
následok vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú výšku záväzkov

spotrebiteľa (výšku splátky, úročenie úverovej sumy). Pokiaľ teda údaje predstavujúce obligatórne
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy nie sú uvedené v zmluve správne, nemožno hovoriť o splnení
povinnosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nesplnenie z neho vyplývajúcej
povinnosti zákon striktne sankcionuje tým, že spotrebiteľský úver sa stáva od počiatku bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V tomto smere teda neexistuje

žiadna výnimka a veriteľ sa nemôže zbaviť svojej povinnosti, resp. nemôže konvalidovať nesprávne, či
zavádzajúce údaje v zmluve tým, že v nej síce výslovne uvedie, akú čiastku predstavuje náklad, avšak
zároveň ho prezentuje ako súčasť poskytnutého úveru, teda aktívum, hoci v skutočnosti ide o náklad
spotrebiteľa, a to ani za tej podmienky, že klient súhlasí s okamžitým započítaním nákladu do výškyúveru. V dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o náklad nemôže byť správne vypočítaná ani výška
RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru
o náklady má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj náklad, tým

pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy.“

19. Vyššie uvedený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, má vplyv i na
žalobcom uplatnený nárok, zohľadňujúc skutočnosť, že samotná bezpoplatkovosť a bezúročnosť sa
premietla do celého úveru. Inak povedané, veriteľ v danom prípade nemal nárok na zmluvné úroky

a ani poplatky zaplatené žalovanou od počiatku. Odvolací súd uvádza, že z obsahu výpisu platieb
predloženého žalobcom (č. l. 75) je zrejmé, že žalovaná odo dňa 21.06.2018 (dátum čerpania úveru)
realizovala v konkrétnych dátumoch anuitné splátky s tým, a je zrejmé aj to, koľko zo sumy splátky bolo
veriteľom započítané na istinu, koľko na zmluvný úrok a koľko na poplatky. Z obsahu výpisu platieb
predloženého žalobcom je zrejmé, že žalovaná dňa 06.08.2018 uhradila sumu 179,99 eura, z ktorej
na istinu bola započítaná suma 57,80 eura a na zmluvný úrok suma 122,19 eura, dňa 05.09.2018

uhradila sumu 180,03 eura, z ktorej na istinu bola započítaná suma 86,35 eura, na zmluvný úrok suma
93,64 eura a na sankčný úrok suma 0,04 eura, dňa 15.10.2018 uhradila sumu 180,03 eura, z ktorej
na istinu bola započítaná suma 87 eur, suma 92,99 eura na zmluvný úrok a na sankčný úrok suma
0,04 eura, dňa 20.11.2018 uhradila sumu 180,16 eura z ktorej na istinu bola započítaná suma 87,46
eura, suma 92,53 eura na zmluvný úrok a na sankčný úrok suma 0,17 eura, dňa 31.12.2018 uhradila

sumu 180,32 eura, z ktorej na istinu bola započítaná suma 88,13 eura, suma 91,96 eura na zmluvný
úrok a na sankčný úrok suma 0,23 eura, dňa 28.02.2019 uhradila sumu 180,22 eura, z ktorej na istinu
bola započítaná suma 88,39 eura, suma 91,50 eura na zmluvný úrok a na sankčný úrok suma 0,33
eura, dňa 01.04.2019 uhradila sumu 180,35 eura, z ktorej na istinu bola započítaná suma 89,17 eura,
suma 90,82 eura na zmluvný úrok a na sankčný úrok suma 0,36 eura, dňa 30.04.2019 uhradila sumu

192,73 eura, z ktorej na istinu bola započítaná suma 98,92 eura, suma 93,13 eura na zmluvný úrok
a na sankčný úrok suma 0,68 eura. Tiež v danom období boli žalovanej zarátavané poplatky, a to dňa
11.10.2018 v sume 1,50 eura, dňa 15.10.2018 v sume 1,50 eura, dňa 12.11.2018 v sume 1,50 eura,
dňa 20.11.2018 v sume 1,50 eura, dňa 11.12.2018 v sume 1,50 eura, dňa 31.12.2018 v sume 1,50
eura, dňa 10.01.2019 v sume 1,50 eura, dňa 11.02.2019 v sume 4 eur, dňa 28.02.2019 v sume 1,50

eura, dňa 28.02.2019 v sume 4 eur, dňa 11.03.2019 v sume 4 eur, dňa 12.03.2019 v sume 4 eur, dňa
10.04.2019 v sume 4 eur, dňa 11.04.2019 v sume 4 eur, dňa 13.05.2019 v sume 4 eur, dňa
14.05.2019 v sume 4 eur, dňa 10.06.2019 v sume 4 eur. Z uvedeného vyplýva, že zo splátok
vykonaných žalovanou v období pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti bola na istinu započítaná suma
683,22 eura, na zmluvný úrok suma 768,76 eura, na sankčný úrok suma 1,85 eura a na poplatky

suma 48 eur. Zohľadňujúc skutočnosť, že daný spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový, je
potrebné vyššie uvedené platby vykonané žalovanou v období pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
započítať na istinu, keďže inak nie je možné zohľadniť platby vykonané žalovanou na zmluvný úrok,
sankčný úrok a na poplatky s dôrazom na dodatočnú bezdôvodnosť týchto platieb pre vyhlásenie úveru
za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná teda v rozhodnom období (pred mimoriadnym zosplatnením

úveru) zaplatila na poplatky a zmluvné úroky úveru v úhrne sumu 816,76 eura (zmluvný úrok v sume
768,76 eura + poplatky v sume 48 eur = 816,76 eura). Uvedenú sumu 816,76 eura je potrebné pripočítať
k sume zaplatenej istiny 683,22 eura, čo v úhrne predstavuje sumu vo výške 1.499,98 eura, ktorú
je potrebné započítať k splateniu istiny žalovanou v období pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti.
Z uvedeného je teda zrejmé, že vzhľadom na bezpoplatkovosť s bezúročnosť spotrebiteľského úveru

nie je možné vychádzať z nároku na istinu uplatneného žalobcom v sume 11.216,78 eura, keď je
potrebné (tak ako je vyššie uvedené) zohľadniť platby žalovanej pred tým započítané na úroky a poplatky
úveru, z dôvodu čoho je následná zostatková (nezaplatená) hodnota istiny v sume 10.260,02 eura
(suma poskytnutého úveru 12.000 eur – 240 eur poplatok za poskytnutie úveru – 683,22 eura hodnota
zaplatenej istiny - 816,76 eura zmluvné úroky a poplatky = 10.260,02 eura). Suma vo výške 1,85

eura, ktorá bola hradená titulom sankčných úrokov, odvolací súd nezohľadňoval voči istine, keď tento
nárok predstavuje úrok z omeškania s pravidelnými mesačnými splátkami pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, na ktoré mal žalobca nárok. Následne je potrebné zohľadniť i platbu
vykonanú žalovanou po mimoriadnom zosplatnení dňa 21.05.2021 v sume 100 eur a túto započítať na
splatenú istinu. Vzhľadom na uvedené je možné sumarizovať, že zostávajúca suma nezaplatenej istiny

je v hodnote 10.160,02 eura.

20. Žalobca v žalobe uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. ku dňu 07.04.2021, ku dňu
žiadosti o postúpenie pohľadávky na postupníka, žalovaná suma predstavovala sumu 14.927,60 euraa pozostávala zo sumy 11.216,78 eura ako istiny, zo sumy 2.719,28 eura ako neuhradeného úroku, zo
sumy 987,54 eura ako neuhradeného úroku z omeškania, zo sumy 4 eurá ako neuhradeného poplatku.
Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie istiny, avšak len v sume

10.160,02 eura a vo zvyšku žalobu vzhliadol ako nedôvodnú s poukazom na vyššie uvedené dôvody,
bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z.

21. Ďalej sa odvolací súd zaoberal nárokom žalobcu na úroky z omeškania. Úroky z omeškania sú

príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania predstavuje
zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ
požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako
dôsledok z omeškania so splnením dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

21.1. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti

spotrebiteľského úveru dňa 09.07.2019, t. j. deň nasledujúci po danej skutočnosti 10.07.2019, do
postúpenia pohľadávky, t. j. dňa 07.04.2021, ktorý i kapitalizoval sumou 987,54 eura. Žalobca však pri
kapitalizácii daného úroku vychádzal z ním uplatnenej hodnoty istiny v sume 11.216,78 eura. V sume
10.160,02 eura je však zohľadnená i platba vykonaná žalovanou po mimoriadnom zosplatnení dňa
21.05.2021 v sume 100 eur. Odvolací súd prepočtom daného nároku žalobcu, zohľadňujúc i priznávanú

istinu v sume 10.260,02 eura (mimo platby v sume 100 eur, keďže túto žalovaná uhradila až po
kapitalizovanom období) zistil, že žalobca má nárok len na sumu 896,69 eura, t. j. žalobca si za
dané obdobie uplatnil nárok o 90,85 eura vyšší ako ten, ktorý mu prináleží. Úroková sadzba bola odo
dňa 16.03.2016 do 26.07.2022 vo výške 5 %. Inak povedané podľa ECB ku dňu počiatku omeškania
žalovanej, t. j. ku dňu 10.07.2019 predstavovala úroková sadzba 0,0 % + 5 percentuálnych bodov (§ 3

nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z), čo v konečnom dôsledku predstavuje úrok z omeškania vo výške
5,00 %. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalobcovi priznal kapitalizovaný úrok v sume 896,69 eura
a v sume 90,85 eura, jeho nárok zamietol.

21.2. Žalobca si však uplatnil i úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky,

t. j. konkrétne odo dňa 08.04.2021 do zaplatenia. Tu odvolací súd uvádza, že je potrebné v danom
medziobdobí zohľadniť i platbu, ktorú žalovaná zrealizovala dňa 21.05.2021 v sume 100 eur. Úroková
sadzbabolaododňa16.03.2016do26.07.2022vovýške5%.InakpovedanépodľaECBkudňupočiatku
omeškania žalovanej t. j. ku dňu 10.07.2019 predstavovala úroková sadzba 0,0 % + 5 percentuálnych
bodov (§ 3 nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z), čo v konečnom dôsledku predstavuje úrok z omeškania

vo výške 5,00 %. Z uvedeného dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.260,02 eura od 08.04.2021 do 21.05.2021 a úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 10.160,02 eura od 22.05.2021 do zaplatenia.

22. Vzhľadom k zmene napadnutého rozhodnutia bolo potrebné podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodnúť

i o nároku na náhradu trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho). Odvolací súd o trovách
prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní docielil
zmenu prvoinštančného rozhodnutia súdu prvej inštancie, a teda bol úspešný v časti priznania
nároku na zaplatenie istiny úveru len v sume 10.160,02 eura z pôvodne uplatnenej istiny v sume
11.216,78 eura. Neúspech žalobcu teda predstavoval rozdiel v priznanej sume istiny 10.160,02 eura

a pôvodne uplatnenej sumy istiny v hodnote 11.216,78 eura a z nepriznanej časti kapitalizovaného
úroku z omeškania v sume 90,85 eura (za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do
postúpenia pohľadávky), tiež v časti uplatnených úrokov poplatkov a úrokov úveru, t. j. v časti 2.719,28
eura ako neuhradeného zmluvného úroku a neuhradeného poplatku vo výške 4 eur. Do celkového
úspechu žalobcu odvolací súd nezohľadňoval jemu priznaný nárok na úroky z omeškania priznanému

vo výške 5 % ročne, ktoré si žalobca uplatnil odo dňa 08.04.2021 do zaplatenia. Úspech žalobcu bol
v časti nezaplatenej priznanej istiny v sume 10.160,02 eura a v časti kapitalizovaného úroku z omeškania
v sume 896,69 eura, čo predstavuje úspech v hodnote 74,07 % k predmetu konania a neúspech žalobcu
v hodnote 25,93 %. Vzájomným pomerom úspechu strán k celkovému uplatnenému nároku v sume
14.927,60 eura (úspech žalobcu v rozsahu 74,07 % k jeho neúspechu v rozsahu 25,93 %, úspech

žalovanej 25,93 % k neúspechu žalovanej 74,07 %), dospel odvolací súd k záveru, že žalobcov čistý
úspech žalobcu v spore predstavoval hodnotu 48,14 % (úspech žalobcu 74,07 % k jeho neúspechu
25,93 % = 48,14 %). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd žalobcovi voči žalovanej priznal nárok
na náhradu trov celého konania v rozsahu 48,14 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).