Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 17, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-5Csp/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622200793
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8622200793.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, 089
01 Svidník, IČO: 50 424 777, proti žalovanému Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava –
mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 3 016,65 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, o ktorých výške bude
rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Svidník dňa 12.05.2022 domáhala proti
žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 016,65 eura.

2. Žalobu odôvodnila dôvodmi, ktoré sú uvedené nižšie tohto odôvodnenia a s ktorými sa súd stotožnil
okrem výšky nároku.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.08.2022 uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala voči
žalovanému primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3016,65 eura z dôvodu porušenia jej
spotrebiteľských práv, pričom výšku tohto nároku nijako nešpecifikovala ani nekonkretizovala. Výška

žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia okrem toho, že nie je nijako odôvodnená nespĺňa
ani podmienku primeranosti. Naviac v žalobe absentuje opis rozhodujúcich skutočností v zmysle §
132 ods. 2 CSP. Žalobkyňa v žalobe bližšie nešpecifikovala a taktiež nekonkretizovala ani len jedno
právo priznané jej ako spotrebiteľovi, ktoré malo byť porušené a pre ktoré by jej mal prináležať
nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa svoj nárok uplatnený v tomto konaní
odvodzuje od § 3 ods. 5 tretia veta z. č. 250/2007 Z. z.: „Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na

primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“ Na uplatnenie nároku titulom primeraného finančného
zadosťučinenia voči žalovanému nie je splnená ani jedna zákonná podmienka. Žalobkyňa v žalobe
odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu Svidník pod č. k. 4Csp/19/2018 zo dňa 27.02.2019, ktorýmsúd žalobu zamietol z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovanou stranou. Z procesnej obrany
žalovaného v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky vedenej Okresným súdom Svidník pod č.
k. 4Csp/19/2018 je zrejmé, že žalovaný v tomto spore ním uplatnený nárok nerozporoval, bránil

sa oslabením práva vznesenou námietkou premlčania. Už len z tohto dôvodu je daná premisa, že
jeho pohľadávka z nesplateného úveru existuje, avšak jej vymáhateľnosť bola oslabená. Uplatnením
premlčaného nároku žiadne práva žalobkyne v tomto spore ako spotrebiteľa porušené neboli, tým je
nárokžalobkynetitulomzaplateniaprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavcelomrozsahunedôvodný
a je potrebné ho zamietnuť. Dôvody, pre ktoré bola žaloba o plnenie rozhodnutím Okresného súdu

Svidník pod č. k. 4Csp/19/2018 zo dňa 27.02.2019 zamietnutá, nie je možné v konaní o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia rozširovať.
3.1 Žalovaný poukázal aj na to, že žalobkyňa naviac v tomto spore nemá ani aktívnu legitimáciu na
uplatnenie nároku titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania
finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta z. č. 250/2007

Z. z. treba rozumieť aktívne konanie spotrebiteľa a úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia
práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľov, napríklad nároku na náhradu škody, na
vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14. septembra 2016). V prejednávanej veci podmienka úspešného

uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobkyňou nie je splnená, keďže žalobkyňa neuplatnila
žiaden konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr.
nárok na náhradu škody, príp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zopakoval, že uplatnením
premlčanéhoprávavsporevedenompodsp.zn.4Csp/19/2018 žiadneprávažalobkyneakospotrebiteľa
porušené neboli, nevznikol jej tak nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia

vetaz.č.250/2007Z.z.Zvyššieuvedenéhodôvodutakniejenaplnenázákonnápodmienka„úspešného
uplatnenia porušenia spotrebiteľských práv spotrebiteľom“ pre priznanie nároku titulom primeraného
finančného zadosťučinenia tak, ako to má na mysli § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z., čo je dôvodom pre
zamietnutie žaloby. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/75/2018.
3.2Žalovanýďalejuviedol,žepokiaľžalobkyňaargumentujetým,žeinštitútprimeranéhozadosťučinenia

má plniť funkciu odškodnenia spotrebiteľa, tak inštitút primeraného zadosťučinenia nemôže plniť
sankčnú funkciu a to z dôvodu občianskoprávneho charakteru tohto súkromnoprávneho inštitútu. Týmto
podporne žalovaný odkázal na právny záver vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018. Rovnako je neprípustná reparačná funkcia daného inštitútu,
ktorá je typická pre iný právny inštitút a to náhradu škody. Inštitút primeraného zadosťučinenia nemá

slúžiť ako prostriedok náhrady škody a nemôže slúžiť na neprimerané obohacovanie sa spotrebiteľa.
Predmet sporu o zaplatenie vymedzuje žalobca. O peňažnom nároku v sporovom konaní rozhoduje súd.
Neúspech žalovaného z vymedzeného predmetu sporu v konaní pod sp. zn. 4Csp/19/2018 nemôže
predstavovať peňažnú ujmu na strane spotrebiteľa ako protistrany. Toto nie je účel, ktorý sleduje §
3 ods. 5 tretia veta z. č. 250/2007 Z. z. Žalovaný, resp. jeho právny predchodca len využil svoje

ústavné právo a právo na zaplatenie pohľadávky z úveru si žalovaný uplatnil na nestrannom a
nezávislom súde. Za uplatnenie jeho ústavného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemôže byť
trestaný zaplatením finančného zadosťučinenia. Naviac jeho procesný neúspech v spore pod sp. zn.
4Csp/19/2018 sa prejavil v otázke náhrady trov konania. Suma, ktorej priznania sa žalobca domáha
v tomto spore aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nespĺňa podmienku primeranosti. Inštitút

primeraného finančného zadosťučinenia sa chápe ako nástroj na odstránenie spôsobenej nemajetkovej
ujmy. Spotrebiteľovi ho je možné priznať, len ak porušenie jeho práva alebo povinnosti mu reálne
spôsobilo nejakú ujmu, pričom dôkazné bremeno je na spotrebiteľovi, aby preukázal, že jeho konaním
utrpel ujmu takého rozsahu, ktorú je potrebné zhojiť poskytnutím finančného zadosťučinenia. Nakoľko
žalobca nešpecifikoval, ktoré jeho spotrebiteľské právo bolo porušené, nešpecifikoval ani aká ujma mu

bola spôsobená, rovnako nepreukázal vznik konkrétnej ujmy v dôsledku „porušenia jeho práv“ zo strany
žalovaného, logicky mu nevznikol nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ktorého priznania sa
domáha v tomto spore.
3.3 Žalovaný na záver uviedol, že nakoľko: a) uplatnením premlčaného práva žiadne práva žalobcu
ako spotrebiteľa porušené neboli, b) žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nedopustil

porušenia žiadneho z jeho spotrebiteľských práv a c) žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia na
uplatnenie nároku titulu primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu absencie aktívneho konania
spotrebiteľa z titulu úspešného uplatnenia nároku z porušenia jeho spotrebiteľských práv, žalobcovi tak
voči žalovanému nevznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia veta z.č. 250/2007 Z. z. Vzhľadom na jeho procesnú obranu navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu
ako nedôvodnú a priznal žalovanému náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom
rozsahu.

4. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 4Csp/19/2018-67 zo dňa
27.02.2019.
5. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) citovaného zákona predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa
§ 3.

7. Podľa § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd rozhodne

na základe zisteného skutkového stavu.

8. V konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4Csp/19/2018, o zaplatenie 3 016,65 eura
s prísl. žalobkyňa bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľa. Aktívnou obranou svojich spotrebiteľských
práv dosiahla v konaní úspech, keď súd čiastočne konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu

žalobcu (v tomto konaní žalovaný) zamietol. Rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 4Csp/19/2018,
z 27.02.2019, nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2019.
8.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „21) Súd s prihliadnutím na obsah spisu,
listinné dôkazy rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku, pripustil späťvzatie žalobného
návrhu v časti 2 787,16 eura (2317,16 + 470 =2787,16 eura) s príslušenstvom a konanie v tejto

časti zastavil, žalovaná strana voči späťvzatiu žalobného návrhu nemala námietky. V prevyšujúcej
časti žalobný návrh zamietol nakoľko žalovaná strana okrem iného poukázala na skutočnosť, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žalobného návrhu, ďalej predmetná zmluva
neobsahuje náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a vzniesla námietku premlčania,
žalobca (predchodca žalobcu) dňa 9.4.2015 úver zosplatnil, pričom na túto skutočnosť žalovaná bola

upovedomená listom z 9.4. 2015 označeným ako oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru,
teda postupom zo strany predchodcu žalobcu došlo k vyhláseniu okamžitej (mimoriadnej) splatnosti
úveru (listom zo dňa 9.4.2015 bod 11 odôvodnenia), pričom na tento stav žalovaná v konaní poukázala
– vzniesla námietku premlčania, zároveň špecifikovala splátku, ktorá mala za následok vyhlásenie
okamžitej(mimoriadnej)splatnostiakosplátkusplatnúdňa15.3.2015,pričomtentostavjepreukázateľný

z listom zo dňa 6.3.2015 označeným ako predžalobná upomienka (bod 10 odôvodnenia). Podľa §
101 Občianskeho zákonníka - pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, podľa § 103 Občianskeho
zákonníka - ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nakoľko k vyhláseniu okamžitej
(mimoriadnej) splatnosti úveru došlo 9.4.2015 minimálne nezaplatením splátky, ktorá predchádzala
tomuto dátumu, došlo k vyhláseniu okamžitej (mimoriadnej) splatnosti, teda nezaplatením splátky
ktorej splatnosť nastala 15.3.2015, od splatnosti tejto splátky po vyhlásenie okamžitej (mimoriadnej)
splatnosti začína plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie žalobného nároku. Keďže žalobný

návrh bol uplatnený 27.3.2018 po uplynutí trojročnej premlčacej doby je evidentné, že nárok žalobcu je
premlčaný preto v uvedenom súd prvej inštancie stotožnil sa s námietkou premlčania a v tejto intencií
rozhodol. Titulom prihliadnutia na námietku premlčania súd v tomto štádiu konania bližšie neskúmal
ani nezdôvodňuje otázku aktívnej vecnej legitimácie iba k tomu doplňuje, že žalobca nie je subjektom,
ktorý predmetný úver poskytol, tento iba vymáha, pričom postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu

sa musí okrem § 524 a násl. Občianskeho zákonníka riadiť aj zákonom č. 483/2001 Z. z., o bankách
a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch – práva vyplývajúce
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu, to
neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o

prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu (zákon o bankách) na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu (zákon o bankách) a b)prechádza alebo postupuje sa
pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stalasplatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa prechodných a záverečných
ustanovení podľa § 25g zákona o spotrebiteľských úveroch – ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vznik týchto právnych

vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú
podľa doterajších predpisov, ak nie ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného prepisu. V zmysle
vyššie citovaných zákonných ustanovení sa na platné postúpenie pohľadávky, podľa § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje komulatívne splnenie podmienky podľa písm. a) aj podľa písm.

b). Žalobca však tieto podmienky nespĺňa (nedisponuje bankovou licenciou) a preto nie je aktívne
vecne legitimovaný na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Predmetná pohľadávka bola na žalobcu
postúpená za účinnosti vyššie uvádzaných a citovaných ustanovení. Okrem toho podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách, postupca môže postúpiť pohľadávka iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníka, čo však zo strany žalobcu preukázané nebolo. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a) až k), r)a y) (§ 11 ods. 1 písm. b).“
9. Žalobkyňa ako spotrebiteľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jej
spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní.
10. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len „PFZ“) má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby
sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie

spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie,
v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný.
11. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia
existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie
morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ

je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu
nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v
spotrebiteľskom právnom vzťahu.
12. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ

priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia
spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa.
13. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je jediným objektívnym kritériom,
ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa

obohatil, alebo sa chcel obohatiť.
14. Žalobkyňa si uplatnila PFZ vo výške 3 016,65 eura, pričom nárok ako ho požadovala, zohľadňuje
skutočnosť, že žalovaný sa chcel na jej úkor obohatiť o túto sumu.
15. Čo sa týka rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v
základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Svidník, sp. zn. 4Csp/19/2018, z 27.02.2019 a jeho

odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z
tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia
spotrebiteľského práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenie
ani rozširovať ani zužovať.
16. Je zrejmé, že žalobkyňa aktívnou obranou svojich spotrebiteľských práv dosiahla plný úspech

v základnom konaní, keď súd čiastočne v časti o sumu 2 787,16 eura konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby zo strany žalobcu (terajšieho žalovaného), a vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Zamietavú časť požadovanej sumy súd odôvodnil tým, že žalovaný v tomto konaní (v pôvodnom
konaní žalobca) nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Zmluva neobsahovala
obligatórne náležitosti vyžadované v tom čase platným účinným zákonom o spotrebiteľských úveroch

a taktiež z dôvodu premlčania žalobcom uplatneného nároku. Pokiaľ sa jedná o úspešne uplatnenie
spotrebiteľského práva, tak okrem toho, že v danom prípade súd konštatoval to, že na strane pôvodného
žalobcu nebol dostatok aktívnej vecnej legitimácie a zmluva neobsahovala obligatórne náležitosti, tak
súd poukázal na premlčanie nároku podľa § 54a Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčané
právo nie je možné voči spotrebiteľovi uplatniť v súdnom konaní, čo vlastne v danom prípade bolo

porušené zo strany žalobcu (v súčasnosti žalovaného). V tomto smere súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/173/2022 z 25.04.2023 kde Najvyšší súd v bode
21 odôvodnenia tohto uznesenia konštatuje, že podmienka resp. hypotéza v § 3 ods. 5 nevyhnutná
na to, aby sa mohol spotrebiteľ domáhať finančného zadosťučinenia je splnená aj v prípade, ak dôjdek zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia žaloby. V danom prípade bolo zastavené konanie v časti
2 787,16 eura, čiže bez akýchkoľvek pochybností už len v tejto časti bola žalobkyňa ako spotrebiteľka
úspešná, avšak aj v tom zvyšnom nároku bola úspešná, keďže súd poukázal na nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie, premlčanie a § 54a Občianskeho zákonníka a taktiež nedostatok, resp. absenciu
obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve. Taktiež súd poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č.
k. 7Csp/38/2023-62 zo dňa 19.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.04.2024. Jedná sa
okonaniekdenastranežalovanéhovystupovalrovnakýsubjekt,tedaIntrumSlovakias.r.o.asúdvtomto
konaní priznal spotrebiteľovi finančné zadosťučinenie vo výške 1 572,50 eura, čo je 50 % z pôvodne

uplatňovanej sumy 3 145 eur.
17. Z uvedených dôvodov súd priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie v sume
1 000 eur (čo je cca 33 % z uplatnenej sumy), ktorú považoval za primeranú a vo zvyšku žalobu zamietol.

18. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

20. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu z prisúdenej sumy,

pretože žalobkyňa bola úspešná čo do preukázania základu svojho nároku, pričom výška primeraného
finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu. V takomto prípade má úspešná strana sporu nárok
na plnú náhradu trov konania. O ich výške súd rozhodne v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.