Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2023

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617206020
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2023:2617206020.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Senici sudkyňou JUDr. Monikou Bellovou v právnej veci žalobkyne: H. D.L., nar.

XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. X, právne zastúpená: URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 47 244 895, so sídlom Bratislava, Havlíčkova 16, proti žalovanému:
Accentus, s.r.o., IČO: 44 731 744, so sídlom Bratislava, Karpatské námestie 10/A, právne zastúpený:
Marják, Ferenci & Partners s.r.o., IČO: 50 164 988, so sídlom Košice, Tajovského 17, o určenie
neexistencie práva zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a o určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.09.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali
určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi žalobcami
v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade /EuroFinancovanie s.r.o., Bratislava/ dňa 11.05.2015 ako celku
eventuálne určenia neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v
časti týkajúcej sa zabezpečenia úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty (ďalej ako „záložná

zmluva“) a určenia, že zmluvná podmienka o predĺžení premlčacej doby obsiahnutá v zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade
dňa 11.05.2015 pod č.l. XI bod 11.5 je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, a tak je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalobu odôvodnili tým, že
žalovanýv1.rade,akoveriteľ,uzatvorilsospoločnosťouCBSHPStav,s.r.o.,VeľkéLeváreakodlžníkom
a B.. D. D. a B.. B. D. ako ručiteľmi, zmluvu o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 11.05.2015. Napriek tomu,
že zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka žalobcovia mali za

to, že o obchodnoprávny záväzok ide len v časti sumy 6.694,34 €, nakoľko len táto suma bola reálne
poskytnutá na podnikateľské účely, resp. na úhradu záväzkov spoločnosti CBS HP Stav, s.r.o., Veľké
Leváre. Zvyšná suma vo výške 63.305,66 € bola poskytnutá pre účely B.. D. D. a B.. B. D. ako fyzických
osôb - nepodnikateľov (spotrebiteľov), na základe čoho v tejto časti pohľadávky zmluva o úvere zakladá
občianskoprávny - spotrebiteľský vzťah. Za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1. rade,
uzavreli žalovaný v 1. rade a žalobcovia v 1. a 2. rade, ako záložcovia, zmluvu o zriadení záložného
práva zo dňa 11.05.2015, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech žalovaného v

1. rade k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XX pre obec a k.ú. L., Okresný úrad E., katastrálny odbor.
Predmetná záložná zmluva bola uzatvorená podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
pričom podľa názoru žalobcov má charakter občianskoprávnej - spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a
nasl. OZ. Uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva je dvojstranným právnym úkonom, na základektorého záložný dlžník súhlasí s tým, že ak nedôjde k uspokojeniu splatnej pohľadávky záložného
veriteľa, môže sa záložný veriteľ uspokojiť, alebo domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu
záložného práva, ktorý patrí záložnému dlžníkovi. Jednou z obligatórnych náležitostí záložnej zmluvy

je aj určenie pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom. Žalobcovia v žalobe namietali
absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy v zmysle § 151b ods. 2 a § 37 ods. 1 OZ v spojení s § 39 OZ.
Záložnú zmluvu považovali za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti, nakoľko je potrebné dostatočne určito
definovať pohľadávku, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, pričom je potrebné uviesť nielen deň a
právny dôvod vzniku pohľadávky a jej predmet, ale v prípade ak ide o peňažnú pohľadávku je potrebné

vyjadriť aj jej výšku, splatnosť, výšku úrokov a úrokov z omeškania. Zo záložnej zmluvy nie je zrejmá
jej splatnosť, keďže k nej nikdy nebola pripojená zmluva o úvere ani žiaden splátkový kalendár, záložná
zmluva je neurčitá vo vzťahu k predmetu pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, takáto
neurčitosť spočívajúca v absencií obligatórnej náležitosti určitosti právneho úkonu má za následok, že
záložná zmluva je neplatná ako celok. Podľa § 151b ods. 1 OZ sa záložné právo zriaďuje písomnou
formou, pričom toto ustanovenie predpisuje nielen písomnú formu záložnej zmluvy, ale aj písomnú formu

pre jej podstatné náležitosti, ktoré však záložná zmluva neobsahovala. Na to, aby bola záložná zmluva
určená dostatočne určite, mala byť k nej pripojená aj zmluva o úvere a splátkové kalendáre, ktoré mali
tvoriť jej nedeliteľnú prílohu. Súčasne žalobcovia namietali, že záložná zmluva je absolútne neplatná v
časti zabezpečenia nezákonných úrokov vo výške 5 % p.m. (mesačne), čo predstavuje úrok vo výške 60
% p.a. (ročne) a tiež aj absolútne neplatná v časti zabezpečenia nezákonných úrokov z omeškania vo

výške 0,15 % denne, čo predstavuje 54,75 % úrok z omeškania ročne a tiež absolútne neplatná v časti
zmluvnej pokuty až do výšky 40 % dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti plniť peňažné
záväzky riadne a včas. Zmluvné strany si v zmysle zmluvy o úvere dohodli úrok vo výške 5 % p.m. za
obdobie 3 mesiacov, čo v danom prípade predstavuje ročný úrok 60 %, žalovaný v 1. rade ako podnikateľ
tak poskytol B.. D. D. a B.. B. D. v postavení spotrebiteľov úver s úrokovou sadzbou prevyšujúcou

100 % priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovanými bankami. Žalobcovia v tomto
smere poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 26.4.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011. Dohoda o
výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy ako akcesorického
záväzku v časti zabezpečenia nezákonných úrokov vo výške 5 % p.m., čo predstavuje úrok vo výške

60 % p.a., keďže úroky v zmluve o úvere prekračujú o viac než 100 % výšku úrokov poskytovaných
v priemere bankami spotrebiteľom v spotrebiteľských úveroch. Žalobcovia ďalej poukázali, že zmluvné
strany sa v zmluve o úvere dohodli, že v prípade, že sa dlžník dostane do omeškania so splnením
svojho záväzku vrátiť veriteľovi úver, alebo jeho časť, je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať úrok z
omeškania vo výške 0,15 % zo sumy zodpovedajúcej nesplatenej časti úveru za každý deň omeškania.

Výška zákonných úrokov z omeškania je upravená vykonávacím predpisom, ktorým je nariadenie vlády
č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ. V zmluve o úvere bol dohodnutý úrok
z omeškania vo výške 0,15 % denne, čo predstavuje 54,75 % za rok, takto dohodnutá výška úrokov z
omeškania prekračuje zákonom stanovenú hornú hranicu úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. V danom prípade ide o absolútnu neplatnosť záložnej

zmluvy ako akcesorického záväzku v časti zabezpečenia nezákonných úrokov z omeškania vo výške
0,15 % denne, čo predstavuje úrok vo výške 54,75 % p.a., keďže úroky z omeškania v zmluve o úvere
prekračujú kogentne stanovenú najvyššiu prípustnú hornú hranicu úrokov z omeškania v zmysle § 517
ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Zmluvné strany si v zmluve o úvere
dohodli, že v prípade ak bude dlžník v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov vyplývajúcich

zo zmluvy o viac ako 7 dní, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň aj zmluvnú pokutu až
do výške 40 % z dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti plniť peňažné záväzky riadne
a včas. Rozhodnutie o výške zmluvnej pokuty je na veriteľovi a dlžník sa zaväzuje toto rozhodnutie
veriteľa akceptovať. Právo na zmluvnú pokutu môže byť založené výhradne zmluvným dojednaním
účastníkov, na ktorých je ponechané aj určenie výšky, avšak s tým obmedzením, že dohodnutá výška

zmluvnej pokuty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá zmluvná pokuta v zmluve o úvere
predstavuje neprimeraný postih vzhľadom na hodnotu záväzkovoprávnych vzťahov a tiež vzhľadom na
finančnú pozíciu zmluvných strán, požadovaná zmluvná pokuta je podľa názoru žalobcov neprimerane
vysoká a tvrdá, veriteľ mal právo požadovať jednak úroky z omeškania, jednak zmluvnú pokutu, taktiež
mal právo na okamžité splatenie úveru, náhradu nákladov, zostalo mu zachované aj právo na náhradu

škody. Z týchto dôvodov žalobcovia považovali záložnú zmluvu absolútne neplatnú v časti zabezpečenia
dohodnutej zmluvnej pokuty vo výške 40 % dlžnej sumy s poukazom na § 39 OZ. Ďalej sa žalobcovia
žalobou domáhali určenia neprijateľnosti dohody o predĺžení premlčacej doby každého práva záložného
veriteľa na dobu 10 rokov obsiahnutej v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam pod č.l.XI bod 11.5, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 OZ, a tak je podľa § 53 ods.
5 OZ neplatná. Nakoľko je záložná zmluva spotrebiteľskou zmluvou, nesmie v zmysle § 53 ods. 1 OZ
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, teda tzv. neprijateľné zmluvné podmienky. Uvedená dohoda zmluvných
strán je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, žalobcovia poukázali na rozsudok KS Trenčín sp.zn. 17Co
167/2011 zo dňa 23.11.2011, v ktorom okrem iného súd konštatoval, že vyhlásenie spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,10ročnúpremlčaciu
lehotu zákon priznáva len v osobitných prípadoch a to najmä vtedy, ak sa má predísť súdnym sporom

uznaním dlhu, resp. je potrebné chrániť riadny výkon súdneho rozhodnutia. Na preukázanie naliehavého
právneho záujmu pre určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP žalobcovia poukázali na príslušnú
judikatúru súdov, pričom bez meritórneho posúdenia otázky určenia neplatnosti záložnej zmluvy, resp.
časti záložnej zmluvy, je právne postavenie žalobcov neisté a sporné.

2. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovia vo svojej žalobe uvádzajú, že dôvodom

na posúdenie úverového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 11.05.2015 ako
spotrebiteľského má byť skutočnosť, že časť peňažných prostriedkov mala byť poskytnutá na účely
B.. D. D. a B.. B. D. ako fyzických osôb - nepodnikateľov (spotrebiteľov). Poukázal na skutočnosť, že
spoločníkmi a konateľmi spoločnosti CBS HP Stav s.r.o. boli príbuzní žalobcov, a to p. B.. D. D. a B.. B.
D., ktorí mali uvedené úverové prostriedky použiť na svoje vlastné súkromné účely. Zmluva o úvere bola

uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a tak bola aj zo strany veriteľa plnená. Peňažné
prostriedky boli poukázané na bankové účty uvedené v Zmluve o úvere a veriteľ plnil právne na účet
dlžníka - spoločnosti CBS HP Stav s.r.o. (tieto tvrdenia ani nie sú zo strany žalobcov rozporované, a
teda súd si ich môže osvojiť ako zhodné tvrdenia strán sporu). Je právne irelevantné kde sa nachádzalo
reálne platobné miesto na účely plnenia záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi úver; teda je irelevantné,

kto tieto peniaze reálne prijal, resp. ako ich použil. Je absurdné tvrdenie, že zmluva o úvere má byť
posúdená ako spotrebiteľská s ohľadom na účel použitia peňažných prostriedkov osobami, ktoré s
veriteľom neboli v priamom právnom vzťahu ako dlžníci. Účel použitia finančných prostriedkov nemôže
v tomto prípade vytvárať právne posúdenie uvedeného úverového vzťahu. Zmluva o zriadení záložného
práva zo dňa 11.05.2015 uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalobcami

ako záložcami zabezpečovala úverovú pohľadávku záložného veriteľa ako veriteľa dlžníka - spoločnosti
CBS HP Stav s.r.o. Žalobcovia vo svojej žalobe argumentujú, že zmluva o zriadení záložného práva
neobsahuje presné označenie pohľadávky, ktorá je záložným právom zabezpečovaná. Ďalej žalobcovia
uvádzajú, že zmluva o úvere mala byť k zmluve o zriadení záložného práva pripojená. Žiaden právny
predpis neustanovuje povinnosť pripájať zmluvu o úvere (resp. zmluvu o pôžičke) k záložnej zmluve.

Argumentácia žalobcov nemá ani právne opodstatnenie, keďže pohľadávka zabezpečovaná záložným
právom bola v záložnej zmluve jasne identifikovaná odkazom na zmluvu o úvere. Zmluva o zriadení
záložného práva je akcesorickou zmluvou, čo znamená, že sleduje právny život tzv. hlavnej zmluvy,
t.j. v našom prípade Zmluvy o úvere. Samotná pohľadávka a jej podmienky (splatnosť, úroky, úroky
z omeškania a ďalšie dojednania) sú pre posúdenie platnosti záložnej zmluvy právne irelevantné,

takže nemôže obstáť argumentácia žalobcov, ktorí spájajú údajne neprijateľné podmienky uvedené
v zmluve o úvere s neprijateľnosťou podmienok ako takých zabezpečovaných záložnou zmluvou,
ktorá skutočnosť má následne spôsobovať neplatnosť záložnej zmluvy ako celku. Žalovaný v 2. rade
nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere ako spotrebiteľského právneho vzťahu, a preto jej podmienky
nie je možné posúdiť ako neprijateľné alebo neplatné. Záložné právo ako akcesorické právo sleduje

právny život hlavnej zmluvy a keďže pohľadávka zo zmluvy o úvere je platnou pohľadávkou, ktorej
platnosť sa posudzuje v rámci právneho vzťahu podľa zmluvy o úvere a nie podľa záložnej zmluvy,
nie je argumentácia žalobcov ohľadom opätovného testu spotrebiteľskej konformity zabezpečovanej
pohľadávky správna. V závere vyjadrenia žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že všetky
ustanovenia záložnej zmluvy sú tzv. spotrebiteľsky konformné v súlade s ustanovením najmä § 53

Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému v 2.
rade náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade uviedli, žalobcovia sa v plnom rozsahu
pridržiavajú a odkazujú na doterajšiu skutkovú, vecnú ako aj právnu argumentáciu uvedenú v žalobe.

Žalobcovia v celom rozsahu neuznávajú a rozporujú po skutkovej, po vecnej ako aj po právnej
stránke veci vyjadrenie žalovaného. Žalobcovia poukázali na fakt, že v čl. II zmluvy o úvere bolo
presne špecifikované na úhradu akých záväzkov budú finančné prostriedky poskytnutého úveru použité
a tieto skutočnosti tak boli veriteľovi (právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade - spoločnostiEuroFinancovanie s.r.o.) v čase uzatvorenia zmluvy o úvere známe a zrejmé. Práve veriteľ (spoločnosť
EuroFinancovanie s.r.o.), kto bol ochotný poskytnúť B.. D. D.Č. a B.. B. D.Č. úver (na splatenie časti ich
záväzkov, ktoré mali predovšetkým ako fyzické osoby a nesúviseli s výkonom ich podnikateľskej činnosti

a čiastočne na dlh spoločnosti CBS HP Stav s.r.o., ktorý mala voči spoločnosti Prima Credit, s.r.o.),
avšak len pod podmienkou, že zmluva o úvere na podklade ktorej budú finančné prostriedky poskytnuté,
bude uzatvorená ako zmluva obchodnoprávna, ako hlavný dlžník v nej bude figurovať právnická osoba,
výlučne spoločnosť CBS HP Stav s.r.o. a predmetná úverová zmluva bude zabezpečená viacerými
zabezpečovacími inštitútmi v zastúpení B.. D. D. a B.. B. D. ako fyzických osôb, čím bude pohľadávka

zo zmluvy o úvere zabezpečená ich súkromným majetkom /finančnými prostriedkami a rovnako tak aj
majetkom ich príbuzných - nehnuteľnosťami žalobcov založenými na podklade záložnej zmluvy, ktorej
neplatnosti sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú. Žalobcovia naďalej zotrvali na skutočnostiach a
právnom posúdení veci uvedených v žalobe, pričom tieto sú obsahom aj ich písomného vyjadrenia. V
písomnom vyjadrení ďalej uviedli, že záložná zmluva je neplatná v zmysle § 151b ods. 2 OZ v spojení
s § 37 ods. 1 a § 39 OZ z dôvodu, že v nej nebola dostatočne určito definovaná pohľadávka, ktorá

sa záložným právom zabezpečovala, a to s poukazom na absenciu vymedzenia splatnosti peňažnej
pohľadávky. Žalovaný v 2. rade v podanom vyjadrení namietal, že argumentácia žalobcov je účelová a
vyfabulovaná s poukazom na fakt, že žiaden právny predpis neustanovuje povinnosť pripájať zmluvu
o úvere k záložnej zmluve. Súčasne žalovaný v 2. rade doplnil, že argumentácia žalobcov nemá
právne opodstatnenie, keďže pohľadávka zabezpečovaná záložným právom bola v záložnej zmluve

jasne identifikovaná odkazom na zmluvu o pôžičke. V tomto prípade žalobcovia namietali, že neboli
zmluvnými stranami zmluvy o úvere a nebolo im dané žiadne vyhotovenie predmetnej zmluvy, ani
žiadne vyhotovenia príloh k zmluve o úvere, ktorými boli práve Splátkový kalendár č. 1 a Splátkový
kalendár č. 2. V zmysle bodu 10.5 zmluvy o úvere je zrejmé, že zmluva bola vyhotovená v ôsmich
exemplároch, z ktorých tri boli pre veriteľa (EuroFinancovanie s.r.o.), jeden pre dlžníka (CBS HP Stav

s.r.o.), dva pre potreby Ručiteľov a Avalistov (B.. D. D. a B.. B. D.) a dva pre potreby notárskeho úradu.
V dôsledku nepripojenia zmluvy o úvere a ani Splátkového kalendára 1 a Splátkového kalendára 2,
preto nemožno hovoriť o splnení podmienky určitosti peňažnej pohľadávky, ktorá sa zabezpečovala.
Námietky žalobcov z hľadiska neurčitosti záložnej zmluvy sú tak plne oprávnené a to i s poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/10/2015 zo dňa 24.08.2016, ktorý dali do pozornosti

už v podanej žalobe žalobcov a ktorý požaduje nielen pripojenie dokumentov súvisiacich so záložnou
zmluvou, ale prehlásenie zmluvných strán o tom, že tieto dokumenty/zmluvy/listiny sú neoddeliteľnou
súčasťou predmetnej zmluvy.

4. Žalobcovia v žalobe označili za žalovaného v 1. rade spoločnosť EuroFinancovanie, s.r.o., so sídlom

Bratislava, Nové Záhrady I 13/A, súd uznesením zo dňa 22.11.2018 rozhodol o pokračovaní s právnym
nástupcom žalovaného v 1. rade so spoločnosťou Holus s.r.o., so sídlom Košice - mestská časť Staré
Mesto, Alžbetina 665/30. Uznesením zo dňa 11.6.2021 súd konanie voči žalovanému v 1. rade Holus,
s.r.o. zastavil z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra. Z dôvodu úmrtia žalobcu v 2. rade G. D.
súd dňa 25.2.2022 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou žalobcu v 2. rade, a to H. D.L..

5. Uznesením zo dňa 4.5.2022 súd žalobu odmietol a žalovanému priznal náhradu trov konanie v plnom
rozsahu. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie, pričom je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu, bude vo vzťahu k nároku o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva

eventuálne jej časti, postupovať podľa § 129 CSP o odstránení vád žaloby a následne preskúmať, či sú
dané podmienky na odmietnutie žaloby v tejto časti alebo nie. Súčasne sa súd musí zaoberať nárokom
žalobkyne o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.

6. Súd uznesením zo dňa 20.2.2023 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní doplnila svoje

podanie doručené súdu dňa 22.9.2017 tak ako je uvedené vo výroku uznesenia. Podaním doručeným
súdu dňa 28.2.2023 žalobkyňa navrhla zmenu petitu. Súd pripustil zmenu petitu žaloby v tomto znení:
„Súd určuje, že právo žalovaného ako záložného veriteľa zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 11.05.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako
záložným veriteľom nie je dané (neexistuje). Eventuálne súd určuje, že právo zo zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorenej medzi žalobcom ako záložcom a žalovaným ako
záložným veriteľom zo dňa 11.05.2015 v časti čl. II bod 2.2 podbod 2.2.1 v časti týkajúcej sa
zabezpečenia úrokov, v časti týkajúcej sa zabezpečenia úrokov z omeškania a v časti týkajúcej sa
zabezpečenia zmluvnej pokuty nie je dané (neexistuje). Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedenáv zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi žalobcom ako záložcom a
žalovaným ako záložným veriteľom zo dňa 11.05.2015 pod čl. XI bod 11.5: ,,Zmluvné strany sa dohodli
na predĺžení premlčacej doby každého práva záložného veriteľa vyplývajúceho z tejto Zmluvy na dobu

desiatich rokov od doby, keď takáto premlčacia doba vo vzťahu ku každému takémuto právu začne
plynúť.“ je neprijateľná podmienka podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tak je podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v
rozsahu 100%, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu, náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu
100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením súdu po nadobudnutí právoplatnosti

rozsudku. V písomnom vyjadrení žalobca uviedol, že nakoľko podal vo vzťahu k zmluve o zriadení
založeného práva žalobu na určenie existencie právnej skutočnosti, teda že právny úkon je neplatný v
zmysle § 137 písm. d) CSP, ktorý takúto žalobu pripúšťa len za predpokladu, že tak ustanovuje osobitný
predpis. Žalobca upravil svoj žalobný návrh v súlade s § 137 písm. c) CSP, čo považuje za prípustné
v zmysle judikatúry a to aj napriek tomu, že súd vie a môže rozhodnúť o žalobnom návrhu žalobcu aj
na základe obsahu žaloby. Výnimku z uvedeného tvorí dohoda o predĺžení premlčacej doby každého

práva záložného veriteľa na dobu desiatich rokov pod čl. XI bod 11.5 záložnej zmluvy, pričom ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a na túto sa nevzťahuje
určovací petit a osvedčenie naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pretože ide
o osobitný druh spotrebiteľskej žaloby. Žalobca už v žalobe ozrejmil a odôvodnil, prečo je potrebné
zmluvu o úveru považovať v časti za spotrebiteľskú zmluvu. Záložné právo ako akcesorické právo slúži

na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný
veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t.
j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má záložné právo povahu akcesorického záväzku,
t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, spis. zn. 1Obo/39/2008). Nakoľko B.. D. D. a B.. B. D. v časti úveru vo

výške 63.305,66 € konali ako fyzické osoby, nepodnikatelia a teda svojou činnosťou priamo nekreovali
chod hospodárstva, je potrebné na tento vzťah nazerať ako na spotrebiteľský. Zároveň z akcerosickej
povahy záložného práva vyplýva, že pokiaľ je zmluva o úvere ako hlavná zmluva spotrebiteľskou
zmluvou, je spotrebiteľskou zmluvou aj záložná zmluva, ktorá má akcesorický charakter k zmluve o
úvere. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018: „ Žaloba,

ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha
vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z
dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný
druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a

5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je
preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“ Žalobca v žalobe poukázal a odôvodnil
neprijateľnosť dohody o predĺžení premlčacej doby každého práva záložného veriteľa na dobu desiatich
rokov pod čl. XI bod 11.5 záložnej zmluvy, ktorá je de iure neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle
§ 53 ods. 4 OZ a tak je podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná a teda v zmysle judikatúry ide o porušenie §

53 ods. 4 a ods. 5 OZ a teda pri porušení týchto ustanovení nie je potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem. Z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neexistencie
práva zo záložnej zmluvy, žalobca poukázal, že žalobou o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom v prospech žalovaného sa odstráni neisté postavenie žalobcu, nakoľko v
prípade, ak záložné právo neexistuje, žalovaný nie je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva

dobrovoľnou dražbou, ani iným spôsobom. V prípade určenia neexistencie záložného práva, ktoré
je v súčasnosti medzi žalobcom a žalovaným sporné nebude môcť prebehnúť na návrh žalovaného,
ako navrhovateľa dražby dobrovoľného dražba a napokon v prípade, ak by prebehla dražba od tohto
určenia, na základe neexistujúceho záložného práva pôjde o nezákonnú dražbu, na základe ktorej
reálne hrozí žalobcovi nezákonná strata vlastníctva k nehnuteľnostiam údajne zaťaženým záložným

právom (Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 16Co/348/2018). Stav ohrozenia práva
žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení preto možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie
je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné
právo (napr. vlastnícke) (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, spis. zn. 9Co/134/2020). K preukázaniu
naliehavého právneho záujmu žalobcu je v prvom rade potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca

nemá k dispozícii iný právny prostriedok, ako domáhať sa určenia neexistencie práva zo záložnej zmluvy
prostredníctvom žaloby podľa § 137 písm. c) CSP, pretože určenie samotnej neplatnosti záložnej zmluvy
podľa § 137 písm. d) CSP súčasná právna úprava nepripúšťa, nakoľko neplatnosť zmluvy o zriadení
záložného práva nevyplýva z osobitného predpisu. Na základe uvedeného je preto naliehavosť žalobcudaná, pretože žalobca nemá k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Ďalšou skutočnosťou pre
osvedčenienaliehavéhoprávnehozáujmužalobcujeskutočnosť,žedoposiaľnedošlokporušeniupráva
žalobcuatedapostaveniežalobcujevsúčasnostiohrozenéaneisté.Nakoľkosporourčeníneexistencie

práva zo záložnej zmluvy je sporom vzniknutým z ohrozenia subjektívneho práva a nie z jeho porušenia,
je týmto taktiež osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu. Z chápania vlastníckeho práva ako
najvýznamnejšieho vecného práva, ktorým žalobca chráni svoje obydlie a pozemky pred nezákonnou
dražbou alebo iným nezákonným spôsobom speňaženia v dôsledku neplatného právneho úkonu tak
v prípade hrozby a teda reálneho ohrozenia, že rodinný dom žalobcu bude podliehať speňaženiu,

zakladá na strane žalobcu naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva zo záložnej zmluvy,
nakoľko v opačnom prípade dochádza k porušeniu vlastníckeho práva ako práva najvýznamnejšieho
z vecných práv. V nadväznosti na uvedeného skutočnosti žalobca uviedol, že žalobou o určenie, že
predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného sa odstráni neisté
postavenie žalobcu, nakoľko v prípade, ak záložné právo neexistuje, žalovaný nie je oprávnený pristúpiť
k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ani iným spôsobom. V prípade určenia neexistencie

záložného práva, ktoré je v súčasnosti medzi žalobcom a žalovaným sporné nebude môcť v budúcnosti
prebehnúť na návrh žalovaného, ako navrhovateľa dražby dobrovoľného dražba a napokon v prípade,
ak by prebehla dražba od tohto určenia, na základe neexistujúceho záložného práva pôjde o nezákonnú
dražbu, na základe ktorej reálne hrozí žalobcovi nezákonná strata vlastníctva k nehnuteľnostiam
zaťaženým záložným právom (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, spis. zn. 16Co/348/2018).

Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov
zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. V
zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv
na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti
rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj

to, ak rozhodnutie bude mať vplyv na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom
konania. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o
tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenie
žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo
návrhom podľa § 80 písm. b/ O.s.p. akt. § 137 písm. a/ C.s.p. (rozsudok Krajského súdu Trnava, spis. zn.

26Co/283/2015). Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti,
že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je
nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. V práve Únie predstavuje právo na obydlie
základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní
smernice 93/13 (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-34/13 G. L. c/a SMART Capital, a.

s.).VtejtosúvislostiEurópskysúdpreľudsképrávarozhodol,žestratabývaniajejednýmznajvážnejších
zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v
podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP
McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137).
Z uvedených rozhodnutí nepochybne vyplýva, že práva spotrebiteľa ako aj jeho samotné postavenie je

potrebné vykladať aj v nadväznosti na komunitárne právo. Zároveň, pokiaľ je predmetom spotrebiteľskej
zmluvy a najmä predmetom záložného práva obydlie spotrebiteľa, súd musí prihliadať na túto okolnosť
ako na obzvlášť citlivú okolnosť a hrozba výkonu záložného práva na obydlie spotrebiteľa musí byť
vnútroštátnym súdom preskúmaná a to aj v nadväznosti na čl. 7 Charty, ktorý definuje právo na obydlie
spotrebiteľa ako jeho základné právo. Už len z povahy tohto práva a reálnej hrozby zásahu do obydlia

spotrebiteľa je tak daný naliehavý právny záujem spotrebiteľa ako žalobcu a vnútroštátny súd je povinný
žalobu spotrebiteľa preskúmať.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o zriadení záložného práva, výpisom z LV č. XX pre k.ú.
L., zmluvou o úvere č. XXXXXXXX, žiadosťou o čerpanie úveru, príloha č. 1 a č. 2 k zmluve o úvere,

tabuľkou priemerných úrokových mier z úverov, oznámením o postúpení pohľadávky, spisom Okresného
súdu Malacky sp. zn. 6Csp/4/2019, oznámením Okresného úradu E., katastrálny odbor, návrhom na
výmaz záložného práva, vzdaním sa záložného práva, výpisom z katastra nehnuteľností z LV č. XX a
zistil tento skutkový stav veci:

8. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.5.2015 uzavretou medzi záložným
veriteľom EuroFinancovanie, s.r.o., Bratislava a záložcami G. D. a H.Y. D. prišlo k zriadeniu záložného
práva v prospech záložného veriteľa záložcami k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. L.
zapísanými na LV č. XX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu E., bližšie špecifikovanýmiv zmluve v článku III. v bode 3.1. Zabezpečované pohľadávky boli uvedené v článku II. predmetnej
zmluvy a vyplývali zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, na základe ktorej záložný veriteľ poskytne dlžníkovi
(CBS HP Stav s.r.o., Veľké Leváre) peňažné prostriedky vo výške 70.000,- €, spôsobom stanoveným

v zmluve o úvere. Článok VIII. zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam upravoval zánik
záložného práva, podľa bodu 8.1.3 záložné právo zaniká, ak sa záložný veriteľ písomne vzdá záložného
práva. Bod 11.5 článku XI. zmluvy obsahoval dohodu zmluvných strán na predĺžení premlčacej doby
každého práva záložného veriteľa vyplývajúceho zo zmluvy na dobu 10 rokov od doby, keď takáto
premlčacia doba vo vzťahu ku každému takémuto právu začne plynúť. Z LV č. XX pre k.ú. L. priloženému

k žalobe bolo vyššie uvedené záložné právo zapísané v časti C: Ťarchy na liste vlastníctva. Zmluvou
o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 11.5.2015 veriteľ EuroFinancovanie, s.r.o. Bratislava poskytol dlžníkovi
CBS HP Stav s.r.o., Veľké Leváre úver vo výške 70.000,- €, ako ručitelia podpísali zmluvu B.. D. D.
a B.. B. D.. Úver mal byť podľa zmluvy poskytnutý postupne, až do výšky úveru, na základe žiadosti
dlžníka doručenej veriteľovi najneskôr do 7 pracovných dní po splnení podmienok podľa bodu 2.2 zmluvy
spôsobom ktorý určí zmluva. Suma 6.627,42 € mala byť vyplatená tak, že z toho suma 5.734,80 €

mala byť poslaná na účet Prima Credit s.r.o. Malacky ako úhrada starších záväzkov dlžníka a suma
892,62 € mala byť poslaná na účet Notárskeho úradu C.. D. L., R. ako úhrada staršieho záväzku
dlžníka. Zvyšná suma 63.372,58 € mala byť po splnení podmienok poskytnutá tak, že suma 30.469,01
€ mala byť poslaná na účet súdneho exekútora G.. C. G. ako úhrada starších pohľadávok dlžníka,
suma 4.437,11 € mala byť poslaná na účet Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., suma 976,50 € mala byť

poslaná na účet Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. a suma 27.489,96 € mala byť poslaná na účet, ktorý
dlžník oznámi veriteľovi v žiadosti o čerpaní. Zmluvné strany si v zmluve o úvere dohodli úrok vo výške
5% p.m. (mesačne). Pre prípad, že bude dlžník v omeškaní s plnením svojich peňažných záväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy o viac ako 7 dní si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu až do výšky 40
% dlžnej sumy za každé jednotlivé porušenie povinnosti plniť peňažné záväzky riadne a včas, tiež si

dohodli úrok z omeškania vo výške 0,15 % zo sumy zodpovedajúcej nesplatenej časti úveru za každý
deň omeškania. K zmluve o úvere boli uzavreté aj dve prílohy, č. 1 a č. 2 - splátkové kalendáre. Listom
zo dňa 19.5.2015 dlžník CBS HP Stav s.r.o. požiadal o čerpanie úveru vo výške 7.327,42 €, a to sumy
5.734,80 € na účet Prima Credit s.r.o. Malacky, sumy 892,62 € na účet Notárskeho úradu C.. D. L., R.M.
a o započítanie sumy 700,- € na administratívny poplatok. Žalovaný v 2. rade dňa 11.1.2017 oznámil

dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 6Csp/4/2019
súd zistil, že žalobcovia B.. D. D. a B.. B. D. podali dňa 1.2.2019 žalobu proti žalovaným Holus s.r.o.,
Košice a Accentus, s.r.o. Limbach o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej dňa
11.5.2015, eventuálne o určenie neplatnosti časti zmluvy. Uznesením zo dňa 13.12.2019 súd konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 24.7.2020. Listom zo dňa 17.4.2023 Okresný úrad E., katastrálny odbor na výzvu súdu oznámil,
že výmaz záložného práva bol vykonaný na základe návrhu na výmaz záložného práva a poznámky
na základe listiny Vzdanie sa záložného práva zriadeného na základe Zmluva o zriadení záložného
práva evidovaného pod č. Q.-XXXX/XXXXa poznámky evidovanej pod č. D.-XXX/XXXX, súdu zaslal
kópiu tejto listiny. Z listiny označenej ako Vzdanie sa záložného práva zriadeného na základe zmluvy o

zriadení záložného práva súd zistil, že záložný veriteľ Achille k.s. Bratislava sa v súlade s ustanovením
§ 151md ods. 1 písm. c) OZ vzdáva záložného práva, ktoré bolo zriadené na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným pre k.ú. L. na LV č. XX. Z preambuly tejto listiny vyplýva,
že oznámenie o postúpení pohľadávky zabezpečenej záložným právom bolo zapísané pod Q. XXX/
XXXX. Z výpisu LV č. XX pre k.ú. L. z časti C: Ťarchy vyplýva, že ku dňu 4.8.2021 bolo zapísané záložné

právo v prospech Achille k.s. Bratislava (pôvodne EuroFinancovanie s.r.o. Bratislava) záložné právo k
predmetným nehnuteľnostiam podľa H.-XXXX/XX vklad povolený 19.5.2015, oznámenie o postúpení
pohľadávky zabezpečenej záložným právom podľa Q.-XXX/XXXX. Z listu vlastníctva č. XX pre obec a
k.ú. L. ku dňu 4.5.2022 súd zistil, že t.č. sa na liste vlastníctva v časti C: Ťarchy už záložné právo v
prospech Eurofinancovanie s.r.o., Bratislava k predmetným nehnuteľnostiam nenachádza.

9. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.10. Podľa § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

12. Podľa § 151b ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva

určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.

13. Podľa § 151c ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania

záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy,
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

14. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,

b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo

ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti
dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného

predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.

16. Podľa § 151md ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, po zániku záložného práva sa vykoná výmaz
záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného

práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému
v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. Záložný veriteľ
je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného
práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu

alebosprávnehoorgánu,ktorývydalrozhodnutieozrušenízáložnéhopráva.Žiadosťovýmazzáložného
práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení
záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom.

17. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.18. Podľa § 528 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené
záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez
zbytočného odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú
sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania

alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 298 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka
spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom

v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky,
ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

22. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že
žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetom žaloby v danom spore, po zmene jej petitu, je určenie
neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 11.5.2015 eventuálne určenie neexistencie záložného práva v časti týkajúcej
sa zabezpečenia úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. V tejto časti žaloby ide po právnej

stránke o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý
právny záujem. Táto povinnosť prislúcha stranám bez ohľadu na ich právne postavenie, teda aj v
prípade ak by išlo o slabšiu stranu - spotrebiteľa. V konaní bolo preukázané, že záložné právo,
ktorého neexistencia /eventuálne čiastočná neexistencia/ je predmetom sporu, už zaniklo. Vyplýva to
aj z oznámenia Okresného úradu E., katastrálny odbor zo dňa 17.4.2023 o výmaze záložného práva

na základe návrhu na výmaz záložného práva a poznámky na základe listiny Vzdanie sa záložného
práva zriadeného na základe Zmluva o zriadení záložného práva evidovaného pod č. Q.-XXXX/XXXXa
poznámky evidovanej pod č. D.-XXX/XXXX. Z listiny „Vzdanie sa záložného práva zriadeného na
základe zmluvy o zriadení záložného práva“ súd zistil, že záložný veriteľ Achille k.s. Bratislava sa v
súlade s ustanovením § 151md ods. 1 písm. c) OZ vzdáva záložného práva, ktoré bolo zriadené na

základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným pre k.ú. L. na LV č. XX.
Z výpisu LV č. XX pre k.ú. L. z časti C: Ťarchy vyplýva, že ku dňu 4.8.2021 bolo zapísané záložné
právo v prospech Achille k.s. Bratislava (pôvodne EuroFinancovanie s.r.o. Bratislava) záložné právo k
predmetným nehnuteľnostiam podľa H.-XXXX/XX vklad povolený 19.5.2015, oznámenie o postúpení
pohľadávky zabezpečenej záložným právom podľa Q.-XXX/XXXX. Z listu vlastníctva č. XX pre obec

a k.ú. L. ku dňu 4.5.2022 súd zistil, že t.č. sa na liste vlastníctva v časti C: Ťarchy už záložné právo
k predmetným nehnuteľnostiam nenachádza. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle § 151md ods.
1 písm. c) Občianskeho zákonníka, záložné právo zaniklo vzdaním sa záložného práva záložným
veriteľom. Súčasný právny nástupca veriteľa sa teda ani v budúcnosti nemôže úspešne domáhať výkonu
zaniknutého záložného práva z predmetnej záložnej zmluvy k predmetu zálohu vo vlastníctve žalobcu.

Postavenie žalobcu nemožno považovať za sporné a právne neisté, nakoľko v prípade, ak záložné právo
zaniklo, súdom určenie jeho neexistencie je nadbytočné, bez právneho významu. Žalobca na určení
neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 11.5.2015 eventuálne na určení neexistencie záložného práva v časti týkajúcejsa zabezpečenia úrokov, úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty nemá naliehavý právny záujem, preto
súd žalobu zamietol.

23. Predmetom žaloby bolo aj určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v predmetnej záložnej zmluve
ohľadom predĺženia premlčacej lehoty z dôvodu jej neprijateľnosti. V tejto časti žaloby ide po právnej
stránke o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, pri ktorej nie je potrebné preukázať naliehavý právny
záujem, nakoľko určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, a to ustanovenia § 53 OZ.
Súd žalobu zamietol aj v tejto časti, a to z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného.

Žalobca v žalobe označil dvoch žalovaných, žalovaného v 1. rade spoločnosť EuroFinancovanie s.r.o.,
Bratislava, ako veriteľa zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 11.5.2015, ktorou poskytol dlžníkovi
CBS HP Stav s.r.o., Veľké Leváre úver vo výške 70.000,- €. Právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia
sa stala spoločnosť Holus s.r.o., Košice, táto spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra na
základe rozhodnutia súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie. Súd preto uznesením zo
dňa 11.6.2021 konanie voči žalovanému v 1. rade Holus, s.r.o. zastavil. Za žalovaného v 2. rade

žalobca označil Accentus s.r.o. Bratislava, ktorý sa stal po zastavení konania voči žalovanému v 1.
rade jediným žalovaným. Žalovaný listom zo dňa 11.1.2017 oznámil dlžníkovi spoločnosti CBS HP Stav
s.r.o. postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. 15050001 veriteľom EuroFinancovanie s.r.o.
na žalovaného. Z výpisu LV č. XX pre k.ú. L. z časti C: Ťarchy vyplýva, že ku dňu 4.8.2021 bolo
zapísané záložné právo v prospech Achille k.s. Bratislava (pôvodne EuroFinancovanie s.r.o. Bratislava)

záložnéprávokpredmetnýmnehnuteľnostiampodľaH.-XXXX/XXvkladpovolený19.5.2015,oznámenie
o postúpení pohľadávky zabezpečenej záložným právom podľa Q.-XXX/XXXX. Z uvedeného je zrejmé,
že prišlo k prechodu pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a veriteľom sa tak stala
spoločnosť Achille k.s. Bratislava. Táto spoločnosť vstúpila do práv a povinností pôvodného veriteľa
zo zmluvy o úvere a stala sa aj záložným veriteľom. Určenie neplatnosti zmluvnej podmienky zo

zmluvy o zriadení záložného práva súdom, tak musí by právne záväzné pre nositeľa práv a povinností
tejto zmluvy, ktorým je t.č. spoločnosť Achille a nie žalovaný. Súd túto skutočnosť vyhodnotil z jemu
dostupných listinných dôkazov, existencia zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva z výpisu LV č.
XX - oznámenie o postúpení pohľadávky zabezpečenej záložným právom podľa Q.-XXX/XXXX. Na
uvedenom právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že si postupca zrejme v zmysle § 528 OZ nesplnil

svoju oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi. Súhlas osoby, ktorá zabezpečenie poskytla, teda žalobcu,
sa na platnosť cesie a prechod zabezpečovacích práv na postupníka nevyžaduje. Porušenie povinnosti
oznámiť cesiu osobám, ktoré poskytli zabezpečenie, nemá vplyv na platnosť postúpenia, ani na prechod
zabezpečovacích práv na postupníka (pozri komentár nakladateľstva C.H.Beck).

24. Na základe vyššie uvedených skutočností sa už súd nezaoberal meritom veci, teda posúdením
predbežnej otázky platnosti zmluvy o úvere a akcesorického záväzku zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, ako aj neplatnosťou zmluvnej podmienky o predĺžení premlčacej doby.
Uvedené dôvody zamietnutia žaloby nesúvisia ani s posúdením či žalobca má v tomto spore postavenie
spotrebiteľa. Napriek tomu súd uvádza, že žalobca ako záložca postavenie spotrebiteľa v spore nemá.

Záložná zmluva je akcesorickým záväzkom k hlavnému záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere,
slúži na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere a sleduje aj jej právny režim. Zmluva
o úvere bola uzatvorená medzi obchodnými spoločnosťami, pričom skutočnosť, že sa nejedná o
občianskoprávny vzťah bola predmetom preskúmania už v konaní pred Okresným súdom Malacky,
pričom Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd vo svojom uznesení č.k. 16Co/138/2019-322 zo

dňa 8.7.2018, rozhodujúc o odvolaní voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie
konštatoval, že „Vzhľadom na skutočnosť, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere boli jej
spoločníkmi a konateľmi B.. D. D. a B.. B. D., nemožno akceptovať ani argument žaloby, že akcesorické
(zabezpečovacie) právne vzťahy majú spotrebiteľský charakter, pretože ako vyplýva zo skutkových
zistení vyplývajúcich z obsahu spisu, boli uzavreté žalobcami s cieľom zabezpečiť splnenie povinností,

na ktoré sa zaviazala obchodná spoločnosť (dlžník) voči veriteľovi v úverovej zmluve, žalobcovia konali
s cieľom, ktorý súvisí s jej obchodom, podnikaním alebo povolaním dlžníka a k uvedenej spoločnosti
mali funkčný vzťah.“.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému priznal

ich plnú náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po
nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,

ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).