Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 13, 2023

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-6C/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201146
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2023:8420201146.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Luciou Baštovou v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E., právne
zastúpených JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, so sídlom ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará
Ľubovňa, IČO: 42 076 986, proti žalovaným: 1/ F. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, XXX
XX E., 2/ I. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX G., o určenie práva zodpovedajúceho

vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a jeho trpenie s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že na nehnuteľnosti, pozemku parcely KN-C č. 58/1 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 709 m2, katastrálne územie E., zapísanom na liste vlastníctve č. XXXX, vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu v E., v časti znázornenej geometrickým plánom č. X/XXXX zo
dňa 25.10.2019, úradne overeným dňa 04.11.2019 pod č. K. XXX/XX viazne vecné
bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu, v
prospech vlastníkov stavby garáže, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX so súpisným číslom XXXX,

postavenej na pozemku parcely KN-C č. 71/2, katastrálne územie E., zapísanom na liste vlastníctva
č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v E., za účelom ich prístupu k uvádzanej
nehnuteľnosti.

II. Žalovaní 1/ a 2/ ako súčasní podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti pozemku parcely KN-C č. 58/1 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2, v katastrálnom území E., zapísanom na liste vlastníctve

č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v E., v časti znázornenej geometrickým
plánom č. X/XXXX zo dňa 25.10.2019, úradne overeným dňa 04.11.2019 pod č. K. XXX/XX sú povinní
strpieť výkon práva prechodu a prejazdu vlastníkov k stavbe garáže, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX so súpisným číslom XXXX, postavenej na pozemku parcely KN-C č. 71/2.

III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči žalovaným 1/a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, ktorí sú povinní žalobcom 1/ a 2/ splniť spoločne a nerozdielne a o výške ktorého rozhodne súd po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou Okresnému súdu E. dňa 24.06.2020, po pripustení
zmeny petitu zo dňa 24.09.2021 žiadali, aby súd určil, že na nehnuteľnosti pozemku parcela číslo KN-
C 58/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2, k. ú. E., zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v E., v časti znázornenej
geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa 25.10.2019, úradne overeným dňa 04.11.2019 pod č. K. XXX/

XX viazne vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú
hodinu, v prospech vlastníkov stavby garáže zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
so súpisným číslom XXXX postavenej na pozemku parcely č. KN-C 71/2, k. ú. E., zapísanom na listevlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v E., za účelom ich prístupu k
uvádzanejnehnuteľnosti;žežalovaní1/a2/akosúčasnípodielovíspoluvlastnícinehnuteľnostipozemku
parcely č. KN-C 58/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2, v k. ú. E., zapísanom na

liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v E., v časti znázornenej
geometrickým plánom č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, úradne overeným dňa XX.XX.XXXX pod. č. K.
XXX/XX sú povinní strpieť výkon práva prechodu a prejazdu vlastníkov k stavbe garáže zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX, so súpisným č. XXXX postavenej na pozemku parcely č. KN-C 71/2 a priznal
im náhradu trov konania.

2.1 Žalobu odôvodnili tým, že žalobca 1/ je zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E., a to pozemku parcely
č. KN-C 71/2 o výmere 23 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je postavená
stavba- garáž (v čase podania žaloby bez prideleného súp. č., t. č. zapísaná na liste vlastníctva
č. XXXX v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov- žalobcov 1/ a 2/). Ďalej uviedli, že žalovaný 1/

v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku pod B1 a žalovaný 2/ v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku
pod B2 sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely č. KN-C 58/1 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 709 m2, zapísaného na liste vlastníctve č. XXXX, k. ú. E., ktorý je v rámci spôsobu
využívania evidovaný ako pozemok, na ktorom je dvor. Žalobcovia tvrdili, že v 2. kvartáli roku 1981 začali
s výstavbou garáže na pozemku parcely č. KN-C 71/2, ktorej predchádzalo stavebné konanie zlúčené

s územným konaním, výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia č. j. Výst. XXX/XXXX Tr.
zo dňa 09.06.1981. V 2. kvartáli roku 1983 dokončili výstavbu a na základe kolaudačného rozhodnutia
č. Výst. XXX/XXXX Tr. začali boxovú garáž riadne užívať, a to tak, že prechod a prejazd k nej mali
zabezpečený z B. L., po pozemku v tom čase označenom ako parcela č. 466/1, zapísanom na LV č.
XXX; t. č. príslušná časť s označením parcely č. KN-C 58/1.

2.2 Skutočnosť, že prechod a prejazd bol takto akceptovaný, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia,
kde sa uvádza „stavba postavená v hist. jadre ul. B. -M.“. Práve vzhľadom k tomu, že stavebné aj
kolaudačné konanie realizoval Mestský národný výbor - odbor výstavby a územného konania, a teda de
facto štát (ČSSR), mali od samotného počiatku zato, že právo prechodu a prejazdu k ich novopostavenej

garáži im patrí a že štát, v pozícii orgánu rozhodujúceho o stavebnom povolení (v zastúpení MNV
E.) a súčasne v pozícii vlastníka pozemku – štátneho majetku (v správe Podniku
racionalizácie riadenia poľnohospodárstva a výživy, odborový podnik Bratislava), po ktorom sa prechod
a prejazd mal realizovať, vyjadril takto svoj súhlas, resp. sa s nimi dohodol na takomto užívaní, ktoré bolo
nepochybne podmienkou riadneho užívania garáže, keďže iný prístup k nej v tom čase nebol. Navyše

MNV E. už počas stavebného konania prisľúbilo, že pôvodnú nespevnenú cestu nahradia panelovou
tak, aby sa mohla za účelom prejazdu bezproblémovo užívať nielen osobnými ale aj nákladnými, najmä
smetiarskymi vozidlami. Približne v roku 1984 boli na pozemok privezené panely, ktoré boli osadené a
odvtedy po nich nielen oni, ale aj všetci ostatní dotknutí vlastníci rodinných domov a garáží v tejto lokalite
jazdili autami a prechádzali pešo. Panelová cesta, po ktorej sa prechod a prejazd realizoval existuje

aj v súčasnosti v prakticky rovnakom stave, zohľadňujúc jej bežné opotrebenie. Vzhľadom
k uvedenému ďalej tvrdili, že od momentu doručenia kolaudačného rozhodnutia riadne, trvale, nerušene
a dobromyseľne užívali vyššie uvedený pozemok parcelu č. 466/1, a to v časti cesty, za účelom
prechodu a prejazdu ku svojej garáži bez toho, aby zo strany vtedajších vlastníkov, resp. iných osôb,
bolo toto ich užívanie akokoľvek namietané alebo sporné.

2.3 Podľa ich tvrdenia problém nastal v roku 2007, kedy si noví majitelia – žalovaní, ktorí pozemok
odkúpili v roku 2003, postavili na vstupe na dotknutý pozemok, konkrétne na začiatku panelovej cesty
pri vjazde z hlavnej cesty rampu, s cieľom zabrániť im v prejazde. Zásah do pokojného stavu riešili s
MestskýmúradomE.ajsprimátoromvroku2007,nokeďževlastnícinalistevlastníctvanemalizapísanú

ťarchu, nič nedosiahli. Začali ako alternatívu používať cestu okolo budovy bývalých Vojenských lesov
a majetkov SR, š. p. po parcele č. KN-C 79, avšak po jej predaji novému vlastníkovi, aj tento postavil
na vstupe na svoj pozemok rampu a odvtedy k ich garáži nemajú žiaden prístup. Približne v júli 2019
žalovaní zatarasili definitívne panelovú cestu aj z druhej strany (od ich garáže) a tým im absolútne
znemožnili akýkoľvek prejazd ku garáži. So žalovanými nie je možná dohoda o sprístupnení pozemku

a keďže vecné bremeno, ktoré vydržali nie je doteraz zapísané v katastri nehnuteľnosti, majú naliehavý
právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože sú v dobrej viere, že im toto právo patrí.2.4 Dobromyseľne vstúpili do práva zodpovedajúceho vecnému bremenu doručením kolaudačného
rozhodnutia v roku 1983, toto právo vydržali najneskôr k dátumu 02.01.2002, kedy nepochybne
splnili všetky podmienky na vydržanie vecného bremena, keďže od vydania/ doručenia kolaudačného

rozhodnutia, t. j. od 28.06.1983 do 01.01.1992, kedy začala platiť novela Občianskeho zákonníka
vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 01.01. 1992, ktorou boli obmedzenia pri vydržaní
odstránené, boli dobromyseľní v tom, že im toto právo prechodu a prejazdu patrí a rovnako tak boli
dobromyseľní v tom, že im právo prechodu a prejazdu patrí aj po dátume 01.01.1992 (od účinnosti
zák. č. 509/1991 Zb.), a aj naďalej toto právo držali a riadne vykonávali, čím najneskôr po uplynutí 10

rokov právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných vydržali. Keďže podľa § 868 Občianskeho
zákonníka, možno ako oprávnenú započítať aj nepretržitú držbu tohto práva vykonávanú odo dňa
vydania/doručenia kolaudačného rozhodnutia do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., potom k vydržaniu
podľa nich mohlo dôjsť aj skôr, a to ku dátumu 29.06.1993. Toto právo vykonávali neobmedzene až do
roku 2007, kým im žalovaní prejazd a prechod znemožnili.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe a v priebehu sporu označili a predložili
výpisy z listov vlastníctva č. XXX, N. XXXX, N. XXXX D. N. XXXX, k. ú. E., kópiu z katastrálnej mapy,
oznámenie o zlúčení územného konania so stavebným konaním, stavebné povolenie č. j. Výst. XXX/
XXXX O., kolaudačné rozhodnutie č. j. Výst. XXX/XXXX O., kolaudačné rozhodnutie č. j. Výst. XXX/
XXXX O., geometrický plán č. X/XXXX a fotodokumentáciu panelovej cesty.

4.1 Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili s podanou žalobou, nárok uplatnený žalobcami neuznávali a žalobu
žiadali v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú, pretože neboli účastníkmi stavebného konania
týkajúceho sa stavby garáže žalobcov v rokoch 1980 – 1983 a občiansky zákonník v znení platnom
v čase vydania kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa garáže neumožňoval vydržanie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu na pozemku v socialistickom vlastníctve. Namietali
dobromyseľnosť žalobcov a skutočnosť, že nikdy neboli informovaní o tom, že žalobcovia vykonávajú
nimi tvrdené právo zodpovedajúce vecnému bremenu cez ich pozemok. Už v roku 2003 osadili pri
vjazde na ich pozemok parcely č. 58/1 tabuľu s oznamom, že ide o súkromný pozemok vo vlastníctve
spoločnosti Compas a Notárskeho úradu so zákazom vjazdu cudzím motorovým vozidlám a napriek

tomu na ich pozemku svojvoľne parkovali cudzie motorové vozidlá, ktoré zaberali parkovacie miesta
vlastníkov a nájomcov administratívnej budovy súp. č. XXX a cez pozemok svojvoľne prechádzali
nákladné motorové vozidlá zásobujúce tovarom predajňu s kobercami a textilom a aj nákladné
motorové vozidlá patriace nájomcom nebytových priestorov v susednej budove. Preto dňa 07.06.2006
sprevádzkovalirampunavstupenapozemokparcelyč.58/1 zul.B.,čímsavyriešilproblém

s prejazdom zásobovacích nákladných áut. Diaľkové ovládače od rampy mali k dispozícii len vlastníci
pozemku parcely č. 58/1 a nájomcovia nebytových priestorov v administratívnej budove súp. č. XXX.

4.2 Tvrdili, že neskôr opäť začal narastať problém s parkovaním cudzích vozidiel na ich pozemku a aj
problém s otáčaním rôznych nákladných motorových vozidiel na ňom (išlo prevažne o motorové vozidlá

nájomcov z vedľajšej budovy, ktorí sa tam dostávali z ul. B., prístupovou cestou
po pozemku parcely č. 79, poza susediacu budovu súp. č. XXXX stojacu na pozemku
parcely č. 80), a preto v roku 2019 na hranici pozemkov parcely č. 58/1 a parcely č. 71/1 zriadili bariéru
z kamenných balvanov, účinne brániacu vjazdu na ich pozemok parcely č. 58/1, poza budovu súp. č.
XXXX. Žalobcovia ich žiadnym spôsobom neupozornili, že im bránia vo výkone nimi tvrdeného práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu a ani sa voči nim žiadnym spôsobom nedomáhali ochrany tohto
práva, keďže nevedeli ani o žiadnom podnete na Mestský úrad E. v roku 2007, pretože neboli účastníkmi
žiadneho konania. Nikdy ich nevideli cez ich pozemok prechádzať autom, nepoznajú typ ani farbu ich
auta a nepoznajú ani ich samotných. A keďže sami priznávajú, že od inštalácie rampy nimi tvrdené právo
nevykonávajú, vzniesli námietku premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa § 109

Občianskehozákonníka,pretožedodňapodaniažalobynasúdeuplynulaodmomentusprevádzkovania
rampydobadlhšiaakodesaťrokovapočasjejplynutianedošloktakýmskutočnostiam,ktorébyzakladali
jej prerušenie, prípadne jej spočívanie.

5. Súd žalobu rozsudkom č. k. 6C/23/2020-69 zo dňa 10.11.2021 zamietol z dôvodu, že žalobcovia

neuniesli dôkazné bremeno a právne relevantným spôsobom nepreukázali, že im vydržaním vzniklo
vecné bremeno spočívajúce v práve prejazdu a prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaných,
pretože nepreukázali existenciu právneho titulu, na základe ktorého by boli oprávnení právo spočívajúce
v predmetnom vecnom bremene vydržať. Krajský súd Prešov po odvolaní žalobcov uznesením č. k.1Co/29/2022-101 zo dňa 18.10.2022 rozsudok v spojení s dopĺňacím uznesením zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keď neprihliadol na existenciu právneho titulu, na základe ktorého by žalobcovia boli oprávnení právo

spočívajúce v predmetnom vecnom bremene vydržať.

6. Zároveň odvolací súd uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vec správne
právne posúdiť z hľadiska splnenia podmienok žalobcov pre nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním. Opätovne posúdi otázku dobromyseľnosti žalobcov spolu s ďalšími

zákonnými podmienkami pre vydržanie. Prihliadne na dobu, počas ktorej žalobcovia výkon tohto práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu realizovali a na nadobúdací titul - Kolaudačné rozhodnutie č. Výst.
XXX/XXXX O. zo dňa 28.6.1983, na základe ktorého žalobcovia výkon tohto práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu realizovali. Vo veci vykoná dokazovanie na návrh strán sporu v súlade so zásadou
kontradiktórnosti konania a pri rozhodovaní sa vysporiada so všetkými relevantnými argumentmi
strán sporu, vrátane námietky premlčania vznesenej žalovanými a náležite posúdi dôvodnosť nároku

žalobcov.

7. Žalobcovia sa v spore domáhajú určenia, že na pozemku žalovaných viazne vecné bremeno
spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu v prospech
vlastníkov stavby garáže zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX so súpisným číslom XXXX postavenej

na pozemku parcely č. KN-C 71/2, k. ú. E., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom
katastrálnym odborom Okresného úradu M. E., za účelom ich prístupu k tejto nehnuteľnosti v rozsahu
podľa priloženého geometrického plánu, keď tvrdia, že právnym titulom vydržania nadobudli právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

8. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, písomnými vyjadreniami, ústnymi prednesmi strán,
doplnením dokazovania po vrátení veci z krajského súdu, a to výsluchom žalobcov a obhliadkou na
mieste samom a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami ako
prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie
ktorých nebolo stranami namietané ani spochybnené, či súdom vyhodnotené ako neúčelné, zistil

nasledovný skutkový stav:

9. Žalobca 1/ je zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, vedenej Okresným
úradom v E., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E., obec E., a to pozemku
parcela č. KN-C 71/2 o výmere 23 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je

postavená stavba a právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku 71/2 je evidovaný na liste vlastníctva
číslo XXXX. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi stavby súp. č. XXXX, druh stavby garáž, postavenej na parcele č. 71/2 s tým, že právny
vzťah k parcele, na ktorej leží stavba je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX.

10. Žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely č. KN-C 58/1 - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 709 m2, v k. ú. E., zapísaného na liste vlastníctve č. XXXX, vedenom katastrálnym
odborom Okresného úradu v E., ktorý je evidovaný čo do spôsobu využitia ako pozemok, na ktorom je
dvor. Žalovaný 1/ vlastní podiel o veľkosti 1/3 k celku, zapísaný pod B1 a žalovaný 2/ podiel o veľkosti
2/3 k celku, zapísaný pod B2.

11. Oznámením o zlúčení územného konania so stavebným konaním zo dňa 17.09.1980, stavebným
povolením č. j. Výst. XXX/XXXX O. a kolaudačným rozhodnutím č. j. Výst. XXX/XXXX O. mal súd
preukázané, že žalobcom bola povolená výstavba garáže v historickom jadre k. ú. E. na parcele č.
464/2 so začiatkom výstavby II. Q 1981 a ukončením výstavby II. Q. 1983 s tým, že dňa 28.06.1983
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého bolo žalobcom povolené užívanie boxovej

garáže postavenej na základe stavebného povolenia zo dňa 09.06.1981. Stavba obsahuje 1 box, stavba
postavená v historickom jadre ul. B.- M..

12. Zo záručného listu spoločnosti HELE omo, so sídlom E. XX, XXX XX E. vyplýva, že dňa 07.06.2006
bola predaná závora NICE SIGNNO4, výrobné číslo 01/06 A 0022555, typ riadiacej jednotky SIA20

objednávateľovi Notársky úrad I. I. H., E..

13. Z kópie katastrálnej mapy na čl. 8 spisu, fotografií na čl. 14 a 15 spisu a obhliadkou na mieste samom
dňa 12.07.2023 mal súd dostatočne vytvorený prehľad o situovaní jednotlivých budov a pozemkov,ktorých sa spor týka, umiestnení rampy a balvanov, ako aj šírky požadovaného prechodu a prejazdu
vyplývajúceho z geometrického plánu č. 8/2019 vyhotoveného F. M. E. a úradne overeného F. F. E. dňa
04.11.2019 pod číslom K. XXX/XX, v ktorom je ako diel číslo 1 vo vyznačenom

rozsahu vymedzené vecné bremeno práva prechodu peši a autom cez pozemok parc. č. 58/1 v prospech
vlastníka pozemku parc. č. 71/1.

14. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu.

15. Podľa §132a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 1.4.1983 do
31.12.1991 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom
na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné

práva na ochranu, ako má vlastník. To platí obdobne aj o tom, kto vykonáva právo
zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že má k veci právo.

16. Podľa § 135a ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného

vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods.1) hnuteľnú vec tri roky a
nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods.2).

17. Podľa § 135a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan

nepretržite v držbe (§ 132a ods.1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania (§ 199 ods.1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo,
aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera
pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo
územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan

právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou
zriadi právo osobného užívania.

18. Podľa § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka takto však nemôže nadobudnúť vec z
majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania

podľa osobitných predpisov. Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

19. Podľa § 135a ods. 4 a 5 Občianskeho zákonníka do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan
môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite

vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na plynutie dôb podľa odsekov 1 a 2 použije sa
primerane ustanovenie o premlčaní.

20. Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
a toho, komu patrí právo osobného užívania pozemku, v prospech niekoho iného tak, že sú povinní niečo

trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo patria určitej
osobe.

21. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je

na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerané náklady na jej zachovanie a opravy; ak ale vec užíva aj jej vlastník alebo ten, komu patrí právo
osobného užívania pozemku, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

22. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú zo zákona, rozhodnutím

oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce vecnému bremenu
možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa nadobúdajú práva
zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.23. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom
veci alebo s právom osobného užívania pozemku na nadobúdateľa.

24. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v účinnom znení vecné bremená obmedzujú
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

25. Podľa § 151n ods. 3 O0bčianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania.

26. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

27. Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

28. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

29. Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

30. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

31. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka.

32. Podľa § 109 Občianskeho zákonníka právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa
desať rokov nevykonávalo.

33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj

nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

35. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či predmetná žaloba je určovacou žalobou v zmysle §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku, keďže žalobcovia sa ňou domáhajú určenia, že nadobudli
vydržanímprávozodpovedajúcevecnémubremenuažalovanísúpovinnítrpieťvykonávanietohtopráva

cez ich pozemok. Ako uviedli samotní žalobcovia v podanej žalobe, predmetnou žalobou sa domáhajú,
aby súd určil, že im vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve prechodu
a prejazdu cez nehnuteľnosť žalovaných a zároveň aby určil povinnosť žalovaných, na nehnuteľnosti
ktorých viazne toto vecné bremeno, trpieť výkon jeho práva. Súd dospel k záveru, že predmetná žalobaje žalobou určovacou v zmysle § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, ktorou žalobcovia žiadajú
určiť existenciu predmetného vecného bremena a nejde o žalobu v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka o zriadenie vecného bremena. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia tvrdia, že vecné bremeno

existuje, pretože ho vydržali, pričom doteraz nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti, majú naliehavý
právny záujem na jeho určení.

36. Teoretické východiská pre predpoklady vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu už
uviedol Krajský súd Prešov v bodoch 25. a 26. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, ku ktorým súd len

dopĺňa že vecné bremeno je tradičným právnym inštitútom, ktorý v právnej úprave platnej na území
Slovenska v jednotlivých historických obdobiach prešiel zmenami a dokonca po roku 1964 hrozil jeho
zánik; k jeho reálnemu oživeniu došlo až po roku 1992. Základné princípy jeho právnej regulácie však
platia v podstate od staroveku až po súčasnosť. Občiansky zákonník z roku 1950
upravil pojem vecné bremeno a vymedzil ho tak, že povinnosťou vlastníka zaťaženého pozemku je niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo aj niečo robiť. Dňa 01.04.1964 vstúpil do účinnosti Občiansky zákonník

č. 40/1964 Sb., ktorý považoval vecné bremená za obsolentné, platil pre ne § 506. Od 01.04.1983
novela Občianskeho zákonníka oživila vecné bremená a od 01.01.1992 po prijatí novely Občianskeho
zákonníka vykonanej zákonom č. 509/1992 Zb. platí súčasná právna úprava.

37. Vecné bremená patria medzi vecné práva k cudzej veci (iura in re aliena). Obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť alebo robiť alebo sa
niečoho zdržať. Samo takéto obmedzenie vlastníka nehnuteľnej veci nie je ale určujúcim znakom
inštitútu vecného bremena, lebo predmetné obmedzenie (niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať)
môže vyplývať aj z iného dôvodu, napríklad obligačného. Vo všeobecnosti môže byť obsahom práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu aj právo prechádzať cez určitý pozemok, avšak sama skutočnosť,

že sa niekto správa spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
(napríklad prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Faktické
prechádzaniecezpozemoksavpraximôžeuskutočňovaťnazákladerôznychprávnychtitulov(napríklad
zmluvy o prenájme), ale aj bez právneho titulu.

38. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kedy nadobudla účinnosť jeho
novela daná zákonom č. 509/1991 Zb., prelomil predchádzajúcu zásadu, že vecné bremená môžu
vznikať len zo zákona alebo na základe zákona. V zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka
v uvedenom znení pripúšťalo medziiným zriadenie vecného bremena aj zmluvou a tiež nadobudnutie
práva zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním); na účinnosť zmluvy, z ktorej sa

nadobúdalo právo zodpovedajúce vecným bremenám, bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.
Podľa § 135a ods. 3 tohto zákonníka bolo vylúčené vydržanie vlastníctva a aj práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu, ak išlo o pozemok v socialistickom vlastníctve alebo pozemok, ku
ktorému mala „socialistická“ organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.

39. Občiansky zákonník v znení od 01.01.1992, kedy nadobudla účinnosť jeho novela daná zákonom
č. 509/1991 Zb., v § 151o ustanovil, že vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebná registrácia štátnym notárstvom (v súčasnosti vklad do katastra
nehnuteľností). Občiansky zákonník v uvedenom znení priniesol podstatnú zmenu aj čo
do úpravy vydržania. Dňom 01.01.1992 mohol nadobudnúť vydržaním právo zodpovedajúce vecnému
bremenu ten, kto mal toto právo v oprávnenej držbe nepretržite po dobu desať rokov pred týmto dňom.
Od uvedeného dňa vo všeobecnosti platí, že do doby, po ktorú mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba

pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú držal vec (právo) pred 01.01.1992. Dňom 01.01.1992
odpadli v zásade všetky predchádzajúce obmedzenia vydržania (aj vydržania práva zodpovedajúceho
vecnémubremenu).Podľaprechodnéhoustanovenia§868Občianskehozákonníkakúpravámúčinným
od 1. januára 1992 platí, že pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky

z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

40. Žalobcovia sa domáhajú určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním ako
originálnym spôsobom nadobudnutia, pre ktorý musia byť kumulatívne splnené tri základné podmienky,a to: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej
doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby a
c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ bol so zreteľom na

všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Držba vecí je spojená jednak s momentom
objektívnym, čo je nakladanie s vecou (tzv. corpus) a jednak s momentom subjektívnym, t. j. nakladanie
s vecou ako so svojou (tzn. animus). Kto nakladá s vecou ako so svojou (má corpus i
animus), je držiteľom. Aby bol oprávneným držiteľom, vyžaduje sa aby bol splnený ďalší pojmový znak
oprávnenej držby, a to dobrá viera.

41. S výstavbou predmetnej garáže začali žalobcovia v 2. kvartáli roku 1981 na pozemku parcely č.
KN-C 71/2, pričom výstavbe predchádzalo stavebné konanie, ktoré bolo zlúčené s územným konaním,
výsledkom ktorého bolo vydanie stavebného povolenia č. j. Výst. XXX/XXXX O. zo dňa 9.6.1981.
Výstavbu dokončili v 2. kvartáli roku 1983 a na základe kolaudačného rozhodnutia č. Výst. XXX/XXXX
O. začali boxovú garáž riadne užívať, a to tak, že prechod a prejazd k nej mali zabezpečený z B. L., po

pozemku, v tom čase označenom ako parcela č. 466/1, zapísanom na LV č. XXX; t. č. príslušná časť s
označením KN-C 58/1. Skutočnosť, že prechod a prejazd bol takto akceptovaný, vyplýva zo samotného
kolaudačného rozhodnutia, kde sa uvádza „stavba postavená v hist. jadre ul. B. - M.“. Žalobcovia užívali
vyššie uvedený pozemok parcela č. 466/1, a to v časti cesty za účelom prechodu a prejazdu ku svojej
garáži bez toho, aby zo strany vtedajších vlastníkov, resp. iných osôb, bolo toto ich užívanie akokoľvek

namietané alebo sporné. Z uvedeného preto možno vyvodiť, že žalobcovia dobromyseľne vstúpili do
tohto práva v roku 1983. V neskoršom období tam mesto dalo panely, ktoré sú tam
dodnes a ktoré sa použili na to, aby sa spevnila cesta a aby tam mohli chodiť autá. Toto tvrdenie mal
súd preukázané aj z obhliadky, keďže na ceste sa nachádzali ešte pôvodné panely. Tvrdenie žalobcov,
že nikto po dobu od momentu, kedy im bolo doručené kolaudačné rozhodnutie nespochybnil ich právo

prechádzať pešo alebo autom k ich garáži, ktorú v tom čase postavili, nebolo popreté ani žiadnym
spôsobom v konaní spochybnené.

42. Je preto možné poukázať aj na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
484/2015 zo dňa 14.11.2018, podľa ktorého, cit.: „Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti

držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým
spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý
spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi.
Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné
dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“

43. Už na tomto mieste je možné uzavrieť, že žalobcovia splnili podmienky nadobudnutia vecného
bremena výkonom práva, t. j. vydržaním, keďže svoj titul vstupu do držby tohto práva preukázali
kolaudačným rozhodnutím č. Výst. XXX/XXXX O. zo dňa 28.06.1983, na základe ktorého pozemok
parcela č. 466/1 (teraz parcela C KN č. 58/1) v časti cesty za účelom prechodu a prejazdu ku svojej

garáži užívali. Z ich vyjadrení a výpovedi vyplynulo, že boli dobromyseľní, v dobrej viere, že im toto
právo patrí (už pri vydaní stavebného povolenia boli utvrdzovaní v tom, že prístup k tejto garáži budú
mať zo strany B. L., čo sa potvrdilo aj v kolaudačnom rozhodnutí a takto prístup ku garáži aj vždy
užívali), ich právo nebolo zo strany vtedajších vlastníkov, resp. iných osôb namietané alebo sporné
a toto právo vykonávali nepretržite po dobu 10 rokov, keďže ide o nehnuteľnosť, čím ho vydržali ku

dňu 28.06.1993, a to s poukazom na § 868 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že je možné
pre účely vydržania započítať aj dobu, po ktorú nehnuteľnosť držali pred 01.01.1992, a to aj v prípade,
že išlo o vec - nehnuteľnosť v štátnom vlastníctve (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 2273/98), keďže
vlastníkom pozemku v tom čase bol štát (v správe Podniku racionalizácie riadenia poľnohospodárstva
a výživy, odborový podnik Bratislava).

44. Súd uzatvára, že v tomto spore existencia titulu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať vnútorné
presvedčenie držiteľa, že určité právo (napríklad prechodu a prejazdu) vykonáva ako oprávnený z
vecného bremena bola preukázaná vydaným kolaudačným rozhodnutím z roku 1983. Žalobcovia mali
najneskôr k 01.01.1992 objektívny dôvod byť subjektívne v presvedčení, že sú dobromyseľní držitelia

práva vyplývajúceho z vecného bremena, obsahom ktorého je ich právo prechodu a prejazdu cez
pozemok žalovaných. Je preto možné prijať vyššie uvedený záver, že žalobcovia vstúpili v roku 1983 do
držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a že toto právo vydržali dňa 28.06.1993, najneskôr
k 01.01.1992.45. Žalobcovia teda všetky podmienky pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu ku svojej garáži cez pozemok žalovaných splnili

k 28.06.1993 a nič nemení na tom ani tvrdenie terajších žalovaných o tom, že nikto zo žalobcov im nikdy,
žiadnym spôsobom nedeklaroval, že vykonáva práva zodpovedajúce vecným bremenám; že žalovaní
neboli účastníkmi žiadneho stavebného ani kolaudačného konania; že nikdy nevideli žiadne dokumenty
od žalobcov, ani keď sa rozhodovali, že vstúpia do vlastníctva; že pri kúpe nehnuteľnosti, ani v listoch
vlastníctva nebola žiadna zmienka o nejakých ťarchách, právach tretích osôb a že po prvýkrát sa o

práve žalobcov dozvedeli až zo žaloby dňa 22.06.2020. Podľa žalovaných navyše chýba nadobúdací
titul, pretože nie je zrejmé, aký titul vzniku vecného bremena je možné vidieť v kolaudačnom rozhodnutí,
keďže neobsahuje výrok o zriadení vecného bremena a nemá ani prvky zmluvy o zriadení vecného
bremena, je tam napísané len ulica B. M., bez uvedenia konkrétnej parcely, po ktorej sa má výjazd
uskutočniť.

46. Súd k argumentom žalovaných poukazuje na zrušujúce uznesenie Krajského súdu Prešov, v ktorom
je uvedené, že žalobcovia na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 28.06.1983 užívali pozemok
včasticestyzaúčelomprechodu,prejazdu,kusvojejgarážibeztoho,abyzostranyvtedajšíchvlastníkov
bolo ich užívanie akokoľvek namietané alebo sporné. Čiže žalobcovia mali za to, že im toto právo patrí,
keďže ich nikto vo výkone tohto práva nerušil a tým, že im to bolo umožnené na základe uvedeného

kolaudačného rozhodnutia. Práve kolaudačným rozhodnutím im bolo umožnené právo prechádzať cez
dotknutý pozemok (nie vlastniť ho) a oni toto právo prechádzať stále využívali a nikto ich v tom nerušil.
Všetky tvrdenia žalovaných sú aj vzhľadom k vyššie uvedenému vo vzťahu k právu žalobcov
irelevantné, pretože kúpou pozemku parcely registra č. KN C 58/1 vstúpili do práv jeho právneho
predchodcu.

47. Žalovaní ďalej v priebehu konania poukázali aj na iné konanie vedené pred týmto súdom pod sp.
zn. 8C/52/2019, v ktorom žalobcovia ako vlastníci rodinného domu a spoluvlastníci
skladu netvrdili, že nadobudli vecné bremeno práva prechodu a prejazdu vydržaním, ale podali odlišný
druh žaloby, a to žalobu o zriadenie práva cesty, ktoré právo im aj bolo súdnym rozhodnutím za náhradu

zriadené. Podľa nich si preto žalobcovia mali prístup aj ku garáži zabezpečiť súdom zriadeným vecným
bremenom za náhradu tak, ako v uvedenom konaní. Aj toto tvrdenie je pre tento spor
úplne právne irelevantné, pretože v spore sp. zn. 8C/52/2019 boli tvrdené iné skutočnosti, bol uvedený
iný právny titul, a to bez akéhokoľvek vplyvu na toto prebiehajúce konanie. Práve naopak toto tvrdenie
žalovaných len potvrdzuje to, že sú ochotní akceptovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu avšak

nie vydržaním, keď na jednej strane tvrdia, že toto právo žalobcom vydržaním nepatrí, ale na druhej
strane za primeranú náhradu im výkon tohto práva umožnia. Súd však už vyššie uzavrel, že žalobcovia
právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných nadobudli vydržaním, a to ku dňu 28.06.1993.

48. Okolnosti, s ktorými sa súd musí v tomto rozhodnutí vysporiadať sú tie, ktoré nastali od roku

2006, a to vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Žalobcovia tvrdili, že svoje právo prechodu a prejazdu cez pozemok žalovaných vykonávali
neobmedzene a nerušene až do roku 2006, napriek tomu, že žalovaní sa stali vlastníkmi pozemku už
v roku 2003. V roku 2006 vybudovali žalovaní na začiatku pozemku rampu, čím im znemožnili ďalšie
využívanietohtopráva,apretozačalivyužívaťprístuppozabudovubývaléhoštátnehopodnikuVojenské

lesy a majetky, cez parcelu č. 79 v domnení, že keď začali používať cestu cez tento pozemok ako
alternatívu, že sa to nezmení. Až keď aj súčasný vlastník tohto pozemku Wagon Trading s.r.o. v roku
2019 osadil na vjazde z verejnej komunikácie rampu a oni sa nemohli dostať ku garáži vôbec, podali
v júni 2020 na súde predmetnú žalobu.

49. Žalovaní tvrdili, že kvôli tomu, že sa na ich pozemok chodili otáčať rôzne autá, kúpili a nechali
nainštalovať rampu v roku 2006, o čom svedčí aj záručný list na čl. 31 spisu a zhodné tvrdenia
strán. Podľa nich žalobcovia nemohli odvtedy svoje právo vykonávať, a preto, s poukazom na §
109 Občianskeho zákonníka vzniesli námietku premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Poukázali aj na to, že diaľkové ovládače od rampy mali len vlastníci a nájomcovia, ktorí sa v budove

nachádzajú. Vznesenie námietky premlčania podľa nich nie je v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom
na okolnosti prípadu je dôvodné. Zákon predsa umožňoval žalobcom domáhať sa ochrany ich práva v
najdlhšej premlčacej dobe 10 rokov, ktorá začala plynúť v roku 2006, avšak žalobu podali až po uplynutí14 rokov, pričom neuviedli, či im bránili nejaké objektívne dôvody vo včasnom uplatnení ich práva na
súdnu ochranu.

50. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných žalobcovia uviedli, že oni právo prechodu
a prejazdu využívať chceli, ale nemohli, pretože žalovaní im aktívne, úmyselne zabránili vo využívaní
tohto práva, a preto by súd mal odoprieť právo uplatniť námietku premlčania, nakoľko je v rozpore s
dobrými mravmi, nie je dôvodná a je šikanózna, a to pre zjavný úmysel poškodiť alebo znevýhodniť
povinnú osobu aj tým postupom, ktorý žalovaní zaujali pri postupnom obmedzovaní tohto ich práva, keď

síce osadili rampu, ale občas umožnili ešte užívanie tohto pozemku žalobcom.

51. Vzhľadom na vecnoprávny charakter vecných bremien zákon ustanovuje, že právo zodpovedajúce
vecnému bremenu sa premlčí, ak nebolo vykonávané po dobu desiatich rokov. Uplynutím tejto
premlčacej doby vzniká právo povinného, t. j. nositeľa povinnosti z vecného bremena, vzniesť námietku
premlčania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vznesením námietky premlčania zaniká právo

oprávneného domáhať sa splnenia povinnosti povinného, aby strpel výkon tohto práva oprávneným;
právo zodpovedajúce vecnému bremenu i povinnosť z vecného bremena trvajú po uplynutí premlčacej
doby ďalej v naturálnej forme, pretože premlčaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu nezaniká.
Také právo môže byť aj po premlčaní vykonávané (ak ho povinný bude tolerovať), ale nie už súdne
vymáhateľné. Pri právach zodpovedajúcich vecným bremenám, ktorým korešponduje povinnosť strpieť

konanie iného (napr. strpieť prechod, prejazd cez pozemok), začína premlčacia doba plynúť tým dňom,
keď oprávnený prestal vykonávať svoje právo. Rozhodným dňom je deň posledného výkonu práva.

52. K preukázaniu nedôvodnosti vznesenej námietky premlčania súd vypočul žalobcov, ktorí zhodne
uviedli, že pozemok príležitostne užívali aj po osadení rampy, keď im chodili vysypávať smeti technické

služby.Prechodbolotvorenýužvoštvrtokvečer,pretoževpiatoksavysypávalismetiaoniprechodvtom
čase využívali. Niekedy, keď vlastníci a nájomcovia odchádzali aj o druhej popoludní, nechali otvorenú
rampa, resp. ju zabudli zatvoriť, tak to tiež využili na prejazd. Čiže ak potrebovali aj po roku 2006 a rampa
bola otvorená, tak prešli cez hornú stranu okolo budovy žalovaných rovno do garáže a z druhej strany
vyšli. Keď nebolo otvorené, prešli z druhej strany. Viackrát sa stalo, že tam prechádzali, až kým tam dali

kamene, cez ktoré sa už nedá prejsť. Asi rok predtým ako tam žalovaní dali kamene, im technické služby
oznámili, že tam majú zakázané prechádzať. Jednoducho, ak bol prechod otvorený, vždy ho využívali.
Čo sa týka prechodu pešo, tak pešo chodili stále, aj teraz, nikto im pešo chodiť nezakázal.

53. Žalovaní k týmto ich tvrdeniam uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že v minulosti, až do roku 2018,

bol cez ich rampu umožnený prechod komunálnym službám, aby vyvážali odpad dozadu. Otváranie
brány je ručné, s tým, že kľúče majú všetci nájomníci, čo sú v budove. Technické služby s nimi neriešili
prechod cez ich pozemok za účelom vyvážania smeti dozadu. Pre nich bolo dôležité len vyvážanie
ich smetí. Predpokladali, že nájomcovia vždy za sebou zavreli rampu. Žalovaný 2/ si nepamätal, či bol
svedkom toho, že bola rampa otvorená a takúto možnosť ani nepripúšťal. Všetci sa správali, akoby to

bol verejný pozemok, len oni nemali kde parkovať, tak preto to museli riešiť. Podľa nich ide zo strany
žalobcov o účelové tvrdenie, ktorým chcú súd len presvedčiť o tom, že svoje právo vykonávali, keď sa
im naskytla aspoň sebemenšia príležitosť. Opätovne tvrdili, že rovnaký postup, ako zvolili v inom spore,
a to domáhať sa zriadenia práva cesty za náhradu, mali zvoliť aj pri riešení prístupu ku garáži, čím by
sa podľa nich dosiahlo spravodlivé riešenie pre všetkých bez potreby prezentácie ukrivdenosti, čo by

bol poctivý spôsob nadobudnutia práva, pretože v opačnom prípade má jedna strana len práva a druhá
strana má len povinnosti.

54. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobcovia chceli prejazd ku garáži využívať, boli aktívni,
a keď im bolo z jednej strany v prejazde bránené osadením rampy v roku 2006, využívali pre nich

„alternatívnu cestu“ cez pozemok Vojenských lesov a majetkov SR, š. p. až do roku 2019, keď im bol
aj tento prechod znemožnený. Keď zistili, že už sa ani „alternatívnou cestou“ nedostanú k svojej garáži,
podali v júni 2020 žalobu. Aj po umiestnení rampy však občasne, príležitostne využívali prechod, a teda
umiestnením rampy sa im nezamedzilo absolútne v prístupe ku garáži, toto právo mali možnosť využívať
aj naďalej v čase, keď žalovaní umožňovali prechádzať cez spornú časť pozemku verejnoprospešným

službámzaúčelomvysypávaniasmetí.Zhodnétvrdeniažalobcovvkontextecelejichsituácievyznievajú
aj pre súd reálne, na rozdiel od žalovaných, ktorí ako vlastníci pozemku a budovy nevedeli uviesť,
kedy im technické služby vyvážajú smeti a len predpokladali, že nájomcovia vždy za sebou zatvárajú
rampu. Navyše v priebehu sporu vyšlo najavo, že tak žalobcovia ako aj žalovaní vzniknutú situáciu riešiliaj s mestom, ale bezúspešne. Súd má preto za to, že žalovanými vznesená námietka premlčania je
irelevantná, pretože k premlčaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho nevykonávaním zo
strany žalobcov nedošlo, keďže títo aj po osadení rampy využívali na prístup ku svojej garáži prejazd

podľa kolaudačného rozhodnutia a navyše podľa ich nesporného a nikým nepopretého tvrdenia peši
tento prechod využívajú stále a nepretržite od roku 1983, pretože ako sami žalobcovia uviedli, pešo im
nikto chodiť nezakázal. Nakoľko žalobcovia neprestali vykonávať svoje právo, nemohla pre nich začať
plynúť ani premlčania doba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, keďže rozhodným dňom je deň
posledného výkonu práva, ktorý zo strany žalovaných u žalobcov preukázaný nebol.

55. Pre úplnosť však súd poukazuje aj na to, že žalovanými vznesená námietka premlčania je v rozpore
s dobrými mravmi. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 176/2011 je možné
dospieť k záveru, že v niektorých prípadoch je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými
mravmi, avšak aplikácia tohto inštitútu by mala byť len výnimočná a nemala by zhojovať neznalosť
zákona - t. j. neznalosť plynutia premlčacích dôb. V tomto smere poukázal ústavný súd aj na jednu

zo základných zásad súkromného práva - vigilantibus iura scripta sunt - právo patrí bdelým. Preto je
potrebné pri skúmaní otázky, či je vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi skúmať,
či strana konania, ktorá sa dovoláva rozporu s dobrými mravmi v súlade s §3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka postupovala s dostatočnou mierou starostlivosti a opatrnosti práve v súlade
so zásadou vigilantibus iura, ktorá predpokladá, že každý zodpovedá za náležitú mieru predvídavosti a

opatrnosti nielen pri vzniku právneho vzťahu, ale aj pri uplatňovaní svojich práv a výkone svojich práv
a povinností z neho vyplývajúcich.

56. Judikatúra dovolacieho a ústavného súdu v otázke premlčania a dobrých mravov teda v zásade
nevylučuje, že vznesenie námietky premlčania by mohlo byť v rozpore s dobrými mravmi,

avšakvždymusíísťoveľmivýnimočnéprípady,vktorýchjevýrazomzneužitiatohtoprávanaúkorstrany,
ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. Postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
má miesto iba v ojedinelých a vo výnimočných prípadoch, keď voči strane konania by nepriznanie jej
nároku súdom v dôsledku uplynutia premlčacej doby bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní
s rozsahom a charakterom uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo včas neuplatnila,

prípadne kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie
hospodárskych cieľov, či uspokojenia iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou
je úmysel poškodiť, či znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Tieto okolnosti musia
byť naplnené v takej výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej
istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

57. Podľa názoru súdu nepriznanie práva pre žalobcov by bolo v tomto konkrétnom prípade neprimerane
tvrdýmpostihomvporovnanísrozsahomacharakteromuplatňovanéhoprávaadôvodmi,prektorésvoje
právo včas neuplatnili. Rozsah obmedzenia vychádzajúci z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
žalobcov na parcele žalovaných je len 96 m2 v porovnaní k celej výmere parcely žalovaných- 709 m2.

Vyhovením vznesenej námietke premlčania by došlo k hrubému nepomeru medzi právom žalobcom
apovinnosťoužalovanýchnavyšezasituácie,keďžalobcovianebolinečinní,naopakboliaktívni,pretože
prejazd chceli využívať. Využívali ho aj tzv. alternatívnou cestou, aj občasne potom, keď už bola na
prejazde osadená rampa. Balvany boli na pozemku umiestnené až v roku 2019 a následne ich kroky
smerovali k podaniu žaloby v roku 2020. Preto nie je možné tvrdiť, že svoje právo včas neuplatnili. Súd aj

z týchto dôvodov na námietku premlčania vznesenú žalovanými neprihliadol a mal za to, že k premlčaniu
ich práva nedošlo.

58. Na základe zhodného návrhu strán sporu, za účelom oboznámenia sa s rozsahom vecného
bremena a taktiež aj z dôvodu, že žalovaní namietali aj rozsah (šírku) vecného bremena vymedzeného

geometrickým plánom, súd vykonal obhliadku na mieste samom, na základe ktorej mal preukázané,
že ku garáži žalobcov, ktorá je úplne vzadu, cez pozemok žalovaných parcela KN C č. 58/1 vedie
stará neudržiavaná (pravdepodobne pôvodná) panelová cesta (foto č. 1 a 5). Pozemok žalovaných slúži
aktuálne v určitej časti aj na parkovanie motorových vozidiel žalovaných, nájomcov v ich budove a podľa
vyjadrení žalovaných aj ich klientov (foto č. 3, 4, 5 a 12). Na konci tzv. parkoviska sú umiestnené balvany

(foto č. 7, 10 a 11). Auta parkujú po jednej strane (foto č. 13 a 14), pričom za nimi je prázdny priestor na
vyparkovanie (foto č. 1) a práve tento prázdny priestor zodpovedá prechodu a prejazdu vyznačenému
v geometrickom pláne. Tento priestor aj podľa vyjadrení žalovaných musí byť vždy voľný, pretože autá
potrebujú vyparkovať a potrebujú priestor na otáčanie.59. V rámci obhliadky žalobcovia navrhovali v prípade potreby upraviť šírku vecného bremena
navrhovanú geometrickým plánom č. X/XXXX, napr. z 3,45 m na 2,50 m s tým, že prístup žiadajú len

v nevyhnutnom rozsahu, nepotrebujú ho nadštandardný, len v prípade potreby, pričom uviedli v dennú
aj v nočnú hodinu práve kvôli tomu, ak by potrebovali ísť napr. k lekárovi. Žalovaní poukázali na to,
že môžu parkovať len po jednej strane, pretože pri garážach vzadu parkovať nemôžu (foto č. 15 a 16).
Bežne tam parkuje deväť áut a držia miesta aj pre zákazníkov, pretože práve možnosťou parkovania
si získali veľa zákazníkov. Uvedomujú si, že žalobcovia musia mať nejaký prístup ku garáži, avšak

opätovne uviedli, že nie cez vydržanie, ale cez zriadenia práva cesty za náhradu, pretože aj prístupovú
cestu treba opravovať, udržiavať.

60. Ku všetkým týmto argumentom súd uvádza, že diel č. 1 vyznačený na geometrickom pláne,
zodpovedá rozsahu vecného bremena a tvrdeniam žalobcov, ktorí uvádzali, že v časti uloženia panelov
túto cestu užívali od roku 1983 na prístup ku svojej garáži. Geometrický plán rešpektuje túto skutočnosť

a súd po oboznámení sa s pozemkom žalovaných, jeho využívaním na mieste samom, s tým, že na
jednej strane parkujú auta a priestor vymedzený pre vecné bremeno je voľný, pretože autá potrebujú
vyparkovať (pozn. súdu, v nočných hodinách je úplne voľný), mal za dôvodné zriadenie vecného
bremenaprávespôsobomnímvymedzeným.Ktvrdeniužalovaných,žepotrebujúmiestoprezákazníkov
súd uvádza, že predsa vlastnícke právo žalobcov ku garáži a umožnenie im prechodu k nej, pri

akejkoľvek logike, má prednosť pred parkovaním zákazníkov naviac za situácie, keď samotní žalovaní
si uvedomujú, že žalobcovia musia mať nejaký prístup ku garáži, avšak ako opakovane uvádzajú
nie cez vydržanie, ale cez zriadenia práva cesty za náhradu, pretože aj prístupovú cestu treba
opravovať, udržiavať. K tomu súd uvádza, že prístupová cesta je v pôvodnom stave, doposiaľ nebola
opravovaná a ohľadne jej opravy a udržiavania dáva žalovaným do pozornosti ustanovenie § 151n

ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je
na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať
primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady
znášať podľa miery spoluužívania. Pokiaľ žalovaní argumentovali aj snehom na parkovisku v zimnom
období, aj tu súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie a zároveň dodáva, že keďže bude potrebné

vypratať sneh tak, aby mohli vyparkovať auta, vytvorí sa tým prechod aj pre žalobcov.
61. Nakoľko súd mal za to, že žalobcovia titulom vydržania nadobudli právo zodpovedajúce vecnému
bremenu spočívajúce v práve prechodu a prejazdu v ktorúkoľvek dennú alebo nočnú hodinu v prospech
vlastníkov stavby garáže zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX so súpisným číslom XXXX postavenej na
pozemku parcely č. KN-C 71/2, k. ú. E., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym

odboromOkresnéhoúraduvE.,zaúčelomichprístupuktejtonehnuteľnostivrozsahupodľapriloženého
geometrického plánu cez pozemok žalovaných a zároveň mal zato, že nedošlo k premlčaniu tohto práva,
vyhovel žalobe žalobcov v celom rozsahu tak, ako to uviedol v prvom a druhom výroku.

62. O trovách konania žiadali žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní rozhodnúť s poukazom na dôvody hodné

osobitného zreteľa, pretože ani oni si náhradu trov konania neuplatňovali.

63. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

65. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti, teda petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech v konaní iba vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia

zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana sporu, ktorá mala
plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti druhej strane sporu,
ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana sporu nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech, t.
j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Súd však napriek uvedenému môže zvážiť, či tu
neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie náhrady

účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva povinnosť pri rozhodovaní o náhrade
trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného
sporového poriadku. V žiadnej právnej veci sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku sa jej nedotkne.66. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku prichádza do úvahy v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje

k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite
odôvodniť. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán
sporu. Pri skúmaní existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým,
osobným a sociálnym pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré

viedli k uplatneniu práva na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti
a dôkazy uplatniť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je
výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými
podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o
náhradetrovkonania,nežbyplynulzpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.Zákonvyžaduje
pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa.

67. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: neprimeraná tvrdosť, povaha
a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu
medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky príjem. V danom prípade
takéto dôvody hodné osobitného zreteľa neexistujú, nakoľko nedôjde k neprimeranej

tvrdosti spôsobenej výsledkom súdneho konania voči žalovaným, neexistujú žiadne špecifické osobné
pomery strán sporu, nie je aktuálna ani otázka nízkeho príjmu, nejde o zložitú dosiaľ neriešenú právnu
problematiku. Naopak, súd prihliadnuc k okolnostiam, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu ich práva
na súde, k správaniu strán sporu, predovšetkým vzhľadom na postoj žalovaných v priebehu sporu a
nemožnosť uzavretia dohody, nevidel na strane žalovaných žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,

na ktoré by mal v spore prihliadnuť, keď na druhej strane žalobcovia boli riadne zastúpený právnym
zástupcom, ktorý obhajoval ich práva, a preto aj vzhľadom na úspech v spore majú právo na náhradu
trov konania.

68. Vzhľadom k uvedenému o trovách konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255

ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcom 1/ a 2/ ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Poprad.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda,zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľ
domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.