Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 14Saz/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200664
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Hudec
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200664.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Vietnamskej
socialistickej republiky, trvale bytom C., D., číslo cestovného dokladu: E., F.: XXXXXX/XXXX, toho
času G. H. I. XXXX/X, J., právne zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Staríčkovou, AK so sídlom
Paulínska 19A, Trnava, IČO: 42 296 498, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej

polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Oddelenia
cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023
v spojení s Oznámením žalovaného zo dňa 05.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.05.2023, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava (ďalej
len „prvostupňový orgán“) č. PPZ-HCP-BA9-23-010/2023-AV zo dňa 23.02.2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán podľa § 82 ods. 2 písm. i/, § 77 ods. 1 zákona č.
404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon

o pobyte cudzincov“), žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie
Vietnamu. Podľa § 82 ods. 3 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi zákaz vstupu
na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko,
Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko,
Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko,
Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu

1 rok. Určil žalobcovi podľa § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov povinnosť vycestovať z územia
Slovenskej republiky v lehote 20 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. Žalobca sa domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s Oznámením žalovaného zo dňa 05.04.2023 – žiadal
ich zrušiť.

2. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré však žalovaný ako odvolací orgán

meritórne neprejednal, neformálnym listom zo dňa 05.04.2023 iba žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie
je neprípustné nakoľko napadnuté rozhodnutie medzitým nadobudlo právoplatnosť z dôvodu vzdania sa
práva na odvolanie žalobcu v administratívnom konaní.

3. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.05.2023, sa žalobca domáhal
priznania odkladného účinku jeho žalobe a zrušenia napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniu žalovaného o

neprípustnosti odvolania proti napadnutému rozhodnutiu žalobca v správnej žalobe uviedol, že správny
orgán porušil základné zásady konania a jeho práva, keď si od neho „zabezpečil“ nezákonné vzdanie sapráva na odvolanie, v dôsledku čoho stratil právo na prieskum napadnutého rozhodnutia či už odvolacím
orgánom alebo súdom. Tvrdil, že nemal dôveru v úplnosť a správnosť tlmočenia tlmočníka prizvaného
správnym orgánom, preto chcel zatelefonovať známemu a nechať si vysvetliť obsah dokumentu, ktorý

mu správny orgán spolu s tlmočníkom predložili iba v slovenskom jazyku na podpis, a z ktorého mu
nedali žiaden rovnopis (ani zo zápisnice ani zo vzdania sa odvolania). Konštatoval, že z uvedeného
dôvodu ani nemal vedomosť, že sa vzdal odvolania a odvolanie správnemu orgánu doručil v očakávaní,
že o ňom bude rozhodnuté. Ďalej konštatoval, že telefonát mu však umožnený nebol a musel podpísať
listiny, ktoré neboli v jazyku, ktorému by rozumel, neboli ani adekvátne preložené písomne alebo ústne

tak, aby im mohol rozumieť a ktorými sa vzdal vzhľadom na obsah napadnutého rozhodnutia akejkoľvek
možnosti zotrvať na území SR. Spolu so žalobou podal aj návrh na odpustenie zmeškania lehoty na
podanie odvolania proti napadnutému rozhodnutiu.

4. K návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe a k žalobe vo veci samej sa podaním zo
dňa 15.05.2023 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s námietkami žalobcu a s priznaním

odkladného účinku žalobe, nakoľko pri administratívnom vyhostení postupoval v súlade so zákonom a
navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Trval na výkone napadnutého rozhodnutia.
Poukázal na to, že žalobca počas celého správneho konania nikdy nespomenul žiadnu manželku na
území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti zdôraznil, že v zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa
23.02.2023 sa žalobca jednoznačne vyjadril, že všetci jeho rodinní príslušníci žijú na území Vietnamu.

Ďalej uviedol: „Taktiež kontrolou spisového materiálu cudzinca menom K. L., narodená XX.XX.XXXX,
štátna príslušnosť ROU o ktorej sa žalobca vyjadruje v správnej žalobe ako o svojej manželke bolo
zistené, že v žiadosti, ktorú podávala dňa 23.04.2023 na správnom orgáne (žiadosť o registráciu občana
EÚ) má uvedený len stav „vydatá“ a adresu ubytovania na území SR má na adrese K. K. J. (teda
ani rovnaké ubytovanie nemajú). Aj z uvedeného vyplýva, že Policajný zbor nemá žiadnu informáciu,

alebo doloženie do konania podkladu o existencii údajnej manželky žalobcu. Žiadny sobášny list zo
dňa 12.01.2023 žalobca nepredložil, napriek jasnej otázke, aby sa vyjadril dňa 23.02.2023 k rodinným
príslušníkom. A konanie o administratívnom vyhostení prebiehalo neskôr.“ Ďalej zdôraznil, že nijako
neporušil žiadne ľudské práva žalobcu. Poukázal na to, že žalobca bol počas konania dňa 23.02.2023
o všetkom riadne a písomne poučený za prítomnosti tlmočníka s ktorým súhlasil a rozumel mu. Zdôraznil

aj to, že v napadnutom rozhodnutí bol žalobca písomne poučený v zmysle § 120 ods. 7 zákona o pobyte
cudzincov. Poukázal na to, že ku konaniu, ktoré prebiehalo dňa 23.02.2023 bol ustanovený tlmočník
z jazyka vietnamského do jazyka slovenského a opačne, ktorý počas konania žalobcovi všetko tlmočil
a aj podpisoval pretlmočené. Námietku žalobcu, že podkladom napadnutého rozhodnutia nerozumel
považoval z jeho strany za klamstvo – žalobca na druhej strane zápisnice o podaní vyjadrenia uviedol,

že tlmočníkovi v plnej miere rozumie a súhlasí, aby mu tlmočil; žalobca počas celého správneho
konania nemal žiadne námietky k vedeniu konania, nechcel doplniť dokazovanie, všetky podklady riadne
podpísal a vzdal sa práva na odvolanie v prítomnosti tlmočníka, ktorý všetko riadne tlmočil, čo tlmočník
potvrdil svojim podpisom na písomnostiach. Tvrdenie žalobcu (jeho právneho zástupcu), že „... Žalobca
v správnom konaní nevyhlásil ani nepriznal, že predložil nepravdivé, neúplné alebo zavádzajúce údaje

ani nepredložil falošné pozmenené doklady ..“ považoval za klamstvo. Uviedol, že prvostupňový orgán
vydal na základe dokazovania napadnuté rozhodnutie podľa § 82 ods. 2 písm. i) zákona o pobyte
cudzincov z dôvodu, že žalobca uviedol pri konaní o obnovení prechodného pobytu na účel podnikania
zavádzajúce údaje. Konštatoval, že v spísanej zápisnici o podaní vyjadrenia zo dňa 23.02.2023 boli
žalobcovi podané viaceré otázky k jeho podnikaniu a preukazovaniu zákonom stanovenému zisku

a k účtovníctvu a k jeho konaniu, ktoré predchádzalo podaniu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu
na účel podnikania. Zdôraznil, že žalobca výdavky na podnikanie na území SR vytvoril účelovo, aby
nemal veľký zisk. Konštatoval, že taktiež sa žalobca vyjadril aj k predloženiu prehlásenia pri obnovení
prechodného pobytu na účel podnikania, že jeho podnikateľská činnosť bola ovplyvnená Covidom –
aj k uvedenému sa žalobca vyjadril, že ho predložil účelovo, aby mu bol predĺžený pobyt a taktiež si

príjmy účelovo znížil tým, že uviedol fiktívnu sumu výdavkov. Konštatoval, že toto všetko žalobca uviedol
do spísanej a podpísanej zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 23.02.2023. Mal za to, že žalobca
jednoznačneuviedolpriobnoveníprechodnéhopobytunaúčelpodnikaniazavádzajúceúdajeazákonne
tým boli podklady zistené pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Tvrdenie žalobcu (jeho právneho
zástupcu),že„...Žalobcanemaldôveruvúplnosťasprávnosťtlmočeniatlmočníkaprizvanéhosprávnym

orgánom, preto chcel zatelefonovať známemu a nechať si vysvetliť obsah dokumentu, ktorý mu správny
orgán spolu s tlmočníkom predložili iba v slovenskom jazyku na podpis a z ktorého mu nedali rovnopis ...
Preto žalobca ani nemal vedomosť, že sa vzdal odvolania ... Telefonát mu umožnený nebol a žalobca
muselpodpísaťlistiny...“považovalzaklamstvo.Opätovnepoukázalnapredošlúargumentáciutýkajúcusa tlmočníka (žalobca s ním súhlasil, uvádzal, že mu v plnej miere rozumie a pod.). Ďalej uviedol, že
v administratívnom konaní, ako aj počas spisovania zápisnice o podaní vyjadrenia zo dňa 23.02.2023
bola žalobcovi položená zo strany správneho orgánu otázka, či požaduje prítomnosť právneho zástupcu

– žalobcova odpoveď bola „nie, nežiadam prítomnosť právneho zástupcu“. Konštatoval, že taktiež sa
správny orgán žalobcu pýtal, či chce niekoho vyrozumieť, na čo odpovedal taktiež záporne a nechcel
nikoho vyrozumieť. Uviedol, že žalobca taktiež nechcel pomoc Centra právnej pomoci ani kontaktovať
mimovládnu organizáciu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že dňa 23.02.2023 bola žalobcovi zo strany
správneho orgánu poskytnutá konkrétna a jasná pomoc, aby neutrpel nejakú ujmu na kontaktovanie

osôb alebo organizácii k pomoci. Zdôraznil, že žalobca nežiadal o žiadnu pomoc, nechcel nikoho
kontaktovať. Ďalej uviedol (k vzdaniu sa odvolania žalobcom), že počas správneho konania bola so
žalobcom spísaná po vydaní napadnutého rozhodnutia zápisnica o vyjadrení účastníka konania spolu
aj s riadnym a zákonným poučením, ktoré bolo aj riadne pretlmočené, v ktorej sa žalobca vedome vzdal
práva na odvolanie, pričom ju vlastnoručne podpísal žalobca aj ustanovený tlmočník.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 7Sa/44/2023 - 40 zo dňa 17.05.2023 žalobu odmietol
ako neprípustnú (v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.05.2023). Proti tomuto uzneseniu
podal žalobca včas kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol okrem iného aj priznať kasačnej sťažnosti
odkladný účinok. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sak/1/2024 zo dňa
27.06.2024 návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol a uznesenie Krajského

súdu v Bratislave č. k. 7Sa/44/2023 – 40 zo dňa 17.05.2023 v spojení s opravným uznesením
č. k. 7Sa/44/2023 – 47 zo dňa 18.05.2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na
ďalšie konanie. Kasačný súd konštatoval, že vznesené kasačné námietky sťažovateľa týkajúce sa
nesprávneho procesného postupu správneho súdu sú opodstatnené a zakladajú dôvod na zrušenie
uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/44/2023 - 40 zo dňa 17.05.2023 v spojení s opravným

uznesením č. k. 7Sa/44/2023 – 47 zo dňa 18.05.2023. Kasačný súd v odôvodnení uviedol, že úlohou
správneho súdu v ďalšom konaní bude posúdiť námietku žalobcu ohľadne jeho neúčinného vzdania
sa odvolania proti napadnutému rozhodnutiu, a teda posúdiť, či odvolanie žalobcu bolo riadnym
opravným prostriedkom podaným voči napadnutému rozhodnutiu (prvostupňovému rozhodnutiu) alebo
či prvostupňové rozhodnutie (napadnuté rozhodnutie) v dôsledku vzdania sa práva žalobcu na podanie

odvolania nadobudlo právoplatnosť dňom vzdania sa práva na podanie odvolania; až po takto
doplnenom dokazovaní správny súd vo veci rozhodne. Za dôvodnú vyhodnotil kasačný súd aj námietku
žalobcu, že mu správny súd nedal možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe pred vydaním
uznesenia č. k. 7Sa/44/2023 - 40 zo dňa 17.05.2023.

6. Správny súd rešpektujúc právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dňa
12.09.2024 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe (na repliku).

7. V replike doručenej správnemu súdu dňa 02.10.2024 žalobca opätovne žiadal priznať odkladný
účinok správnej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na svoj sobášny list a na rodný list svojho dieťaťa,

ktoré predložil správnemu súdu. Namietal, že žalovaný v správnom konaní neprizval akreditovaného
tlmočníka, zapísaného v zozname tlmočníkov a prekladateľov vedených Ministerstvom spravodlivosti
SR – tvrdil, že na zápisnici absentujú jeho údaje a nie je možné si u neho ani preveriť úroveň
ovládania vietnamského a slovenského jazyka - mal za to, že táto však nedosahuje úroveň potrebnú
na to, aby bol oficiálne zapísaný do zoznamu tlmočníkov a prekladateľov, preto sú pochybnosti

o pravdivosti a úplnosti tlmočníckeho úkonu. Bol toho názoru, že správny orgán vlastnou zápisnicou
zo dňa 23.02.2023 preukázal, že neúplne zistil skutkový stav, keďže sa na manželku nedopytoval.
Bol taktiež toho názoru, že bol nesprávne poučený – nepredložil sobášny list správnemu orgánu, ale
až správnemu súdu. Ďalej uviedol, že žiadny právny predpis neukladá povinnosť, aby mali osoby,
idúce uzavrieť manželstvo rovnaký pobyt, spoločné bývanie riešia až po uzavretí manželstva, pričom

do sobášneho listu sa zapisujú údaje pred vstupom do manželstva. Tvrdil, že navyše z tehotenstva
manželky a rodného listu jeho dieťaťa je zrejmé, že nešlo ani o formálne manželstvo. K daňovému
priznaniu uviedol, že správny orgán (cudzinecká polícia) nemôže spochybňovať listinu aprobovanú iným
správnym orgánom (daňovým úradom) a v pochybnostiach tak nemôže urobiť v jeho neprospech bez
riadneho dokazovania. Konštatoval, že pokiaľ má pochybnosti o daňovom priznaní aj súd, tak navrhuje,

aby si vyžiadal stanovisko daňového úradu k jeho daňovému priznaniu. K okolnostiam vzdania sa práva
na odvolanie a kontaktovanie blízkych osôb odkázal na žalobu samotnú, ako aj spochybnené tlmočenie
úkonu,ktorénemôžeskontrolovaťaverifikovaťanisprávnyorgán,keďženevie,čopresnesahotlmočník
pýtal vo vietnamskom jazyku a na čo odpovedal kladne. Tvrdil, že je zrejmé, že jeho vyjadrenia súúplne odlišné ako listiny, ktoré doložil, a teda napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť z dôvodu, že
nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Konštatoval, že správny orgán má povinnosť
skúmať materiálnu pravdu a nie rozhodnúť nezákonne a uspokojiť sa s rovnako nezákonným vzdaním

sa práva na odvolanie, keď toto mu nebolo ako účastníkovi správneho konania ani doručené, odovzdané
pri vykonaní úkonu a v rozpore s tým mu bolo odovzdané, doručené iba napadnuté rozhodnutie
s neprávnym poučením. Záverom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sža/13/2015 zo dňa 15.04.2015.

8. Replika bola doručená žalovanému – žalovaný v podaní zo dňa 07.10.2024 iba skonštatoval, že sa
vo veci pridŕža svojich predošlých vyjadrení. Žiadne nové skutočnosti neuviedol. Predmetné podanie
žalovaného zo dňa 07.10.2024 bolo doručené žalobcovi na vedomie (prostredníctvom jeho právneho
zástupcu).

9. Podľa § 31 ods. 1 SSP konanie sa začína doručením návrhu súdu.

10. Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov
verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť
vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť,

ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.

11. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“),

rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak
zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

13. Podľa § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo
podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne

alebo ústne do zápisnice nevzdal.

14. Podľa § 22 ods. 1 správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní,
najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní
správny orgán spíše zápisnicu.

15. Podľa § 22 ods. 2 správneho poriadku, zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie
uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy
boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok
hlasovania.

16. Podľa § 22 ods. 3 správneho poriadku, zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa
na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu
o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia
a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

17. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa
okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov
uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak

§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon
súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

18. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná a rozhodnutá Krajským súdom
v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/44/2023. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušnýSprávnysúdvBratislave.PovráteníveciNajvyššímsprávnymsúdomSlovenskejrepublikyvecbola náhodným výberom pridelená najprv samosudcovi do oddelenia 14Sa a následne bola náhodným
výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod spisovou značkou
14Saz/9/2024.

19. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 17
písm. a/ SSP, viazaný právnym názorom kasačného súdu, ešte pred meritórnym preskúmaním podanej
žaloby, posudzoval či má tunajší súd právomoc na súdny prieskum podanej žaloby v zmysle § 7 SSP.

20. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie zo dňa 23.02.2023 o administratívnom
vyhostení (napadnuté rozhodnutie) žalobca prevzal v deň jeho vydania (23.02.2023). Po doručení
a podpísaní napadnutého rozhodnutia zároveň žalobca využil svoje právo v zmysle § 53 správneho
poriadku a v zápisnici sa vzdal práva na podanie odvolania voči predmetnému napadnutému
rozhodnutiu.Napadnutérozhodnutietedanadobudloprávoplatnosťdňa23.02.2023,nakoľkoboloriadne
doručené a žalobca sa práva na podanie odvolania vzdal.

21. S námietkou žalobcu, že mu v správnom konaní nebolo poskytnuté náležité tlmočenie do jazyka,
ktorému rozumie (vrátane spochybňovania odbornej úrovne ustanoveného tlmočníka), sa tunajší súd
nestotožňuje. Z obsahu administratívneho spisu je súdu zrejmé, že pri všetkých úkonoch vykonávaných
žalovaným voči žalobcovi v priebehu administratívneho konania bol prítomný tlmočník zo slovenského

jazyka do vietnamského jazyka (a opačne), pán J. J.. Tlmočník bol žalobcovi ustanovený podľa §
2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, a ktorý zároveň v zmysle § 15 uvedeného zákona zložil sľub
tlmočníka – uvedený tlmočník bol ustanovený z dôvodu, že žiadny tlmočník zapísaný v zozname
znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky sa

nemohol dostaviť – správny súd v tomto smere konštatuje, že takýto postup žalovaného je plne
v súlade so zákonom. V obsahu administratívneho spisu sa na žiadnej zo strán nevyskytuje sťažnosť
žalobcu smerujúca k spôsobe výkonu tlmočenia tlmočníka, alebo neporozumeniu tlmočenia. Naopak
vo viacerých zápisniciach v konaní napr. v zápisniciach č. PPZ-HCP-BA9-23-006/2023-AV, č. PPZ-
HCP-BA9-23-013/2023-AV žalobca svojím vlastnoručným podpisom potvrdil, že tlmočeniu, položeným

otázkam a poučeniam porozumel – žalobca taktiež viackrát v predmetných zápisniciach uviedol, že
tlmočníkovi rozumie a súhlasí s tým, aby mu konkrétne pán J. J. tlmočil. Z obsahu administratívneho
spisu súdu vyplýva, že tlmočeniu žalobca rozumel, komunikácia žalobcu so žalovaným na seba
rozumne a plynule nadväzuje, z položených otázok a následných žalobcových odpovedí v jednotlivých
zápisniciach je zrejmé, že žalobca prekladu rozumie. Taktiež neuniklo pozornosti súdu, že žalobca v jeho

podanom odvolaní absolútne žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že sa vzdal práva na
podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu (žalobca si bol plne vedomý toho, že sa vzdal práva
na podanie odvolania - všetky jeho námietky uvedené v odvolaní smerujú výlučne proti skutočnostiam
týkajúcim sa informácií o jeho podnikateľskej činnosti – správny súd má aj vzhľadom na uvedené za
to, že žalobca podal predmetné odvolanie vyslovene účelovo s cieľom oddialiť výkon napadnutého

rozhodnutia).

22. Pokiaľ žalobca namieta, že správny orgán mu neumožnil kontaktovať známeho, respektíve právnika
s cieľom jeho zastupovania pred správnym orgánom, správny súd poukazuje na to, že žalobcovi bola
žalovaným daná možnosť kontaktovať splnomocnenú osobu na zastupovanie a ktorú by chcel prizvať

ksprávnemukonaniu–napr.zápisnicač.PPZ-HCP-BA9-23-006/2023-AV,kdežalobcauviedol,ženemá
splnomocnenú osobu; okrem uvedeného žalobca v predmetnej zápisnici taktiež vyslovene nežiadal
o prítomnosť právneho zástupcu a nežiadal o pomoc Centrum právnej pomoci ani o kontaktovanie
mimovládnej organizácie, vyslovene nechcel nikoho vyrozumieť. Zároveň v konaní bolo žalobcovi
poskytnuté aj poučenie v zmysle § 77 ods. 8 a 9 zákona o pobyte cudzincov o jeho práve zvoliť si

advokáta, alebo získať právne zastúpenie v rozsahu a za podmienok, ktoré ustanovuje osobitný predpis
(poučenie o právach a povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom vyhostení č. PPZ-HCP-
BA9-23-013/2023-AV).

23. Ak žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí chýba poučenie o nemožnosti podania odvolania

v prípade ak sa účastník konania vzdá práva na podanie odvolania, správny súd sa nemôže stotožniť
ani s touto námietkou žalobcu. Ustanovenie § 47 ods. 4 správneho poriadku stanovuje čo všetko musí
poučenie rozhodnutia správneho orgánu obsahovať, a to:údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na
ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať
súdom. Uvedené náležitosti napadnuté rozhodnutie správneho orgánu splňuje.

24.Námietkužalobcutýkajúcusatoho,žezápisnicaopodanívyjadreniač.PPZ-HCP-BA9-23-013/2023-
AV, ktorá obsahuje jeho vzdanie sa práva na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu, mu
nebola doručená, súd taktiež vyhodnotil ako zjavne účelovú a nedôvodnú. V prvom rade správny súd
poukazuje na to, že v zmysle správneho poriadku sa na zápisnicu nevzťahuje rovnaké paragrafové

znenie ako na rozhodnutie vo veci. V správnom poriadku je zápisnica upravená v § 22, v ktorého
jednotlivých odsekoch je jasne uvedené, v akých prípadoch sa takáto zápisnica spisuje, čo má
obsahovať a kto ju podpisuje – takáto zápisnica sa nedoručuje ako rozhodnutie vo veci samej – po
podpísaní predmetnej zápisnice mohol žalobca požiadať správny orgán o vyhotovenie jednej jej kópie,
no žalobca kópiu predmetnej zápisnice nepožadoval – v tomto smere správny súd konštatuje aj to, že
aj keby žalovaný na požiadanie žalobcu mu kópiu predmetnej zápisnice nevydal (čo sa však nestalo),

tak by uvedená skutočnosť nemala absolútne žiadny vplyv na platnosť, účinnosť a najmä zákonnosť
vzdania sa práva na podanie odvolania voči napadnutému rozhodnutiu žalobcom. Správny súd má za to,
že žalobcom namietaná zápisnica o podaní vyjadrenia č. PPZ-HCP-BA9-23-013/2023-AV bez žiadnych
pochybností obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Správny súd zároveň poukazuje na to,
že túto svoju námietku žalobca nepodporil žiadnymi dôkazmi/argumentmi, pričom zápisnica o podaní

vyjadreniač.PPZ-HCP-BA9-23-013/2023-AVjevzmysle§205zákonač.160/2015Civilnéhosporového
poriadku verejnou listinou (verejnou listinou je taká listina, ktorá bola vydaná orgánom verejnej moci v
medziach jeho právomoci. Listiny orgánov vykonávajúcich verejnú moc možno považovať za verejné
len vtedy, ak sú výsledkom uplatnenia verejnej moci, ktorú tento orgán vykonáva, a ak vydanie takej
listiny patrí do právomoci daného orgánu), pri ktorej v zmysle uvedeného ustanovenia zákona platí,

že listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným
predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje,
ak nie je dokázaný opak. Na doplnenie správny súd uvádza, že predmetná zápisnica bola pretlmočená
žalobcovi, tlmočníkovi žalobca rozumel a s jej obsahom súhlasil. Poučenie o vzdaní sa práva na
odvolanie bolo v zápisnici uvedené zrozumiteľne a bolo aj v obsahu zreteľne zvýraznené – zápisnica

teda obsahovala aj poučenie o žalobcovom práve na podanie opravného prostriedku, ako aj poučenie o
právnych následkoch, ktoré nastanú v prípade, ak sa tohto práva žalobca vzdá. Žalobca nevzniesol proti
obsahu zápisnice žiadne námietky, v celom rozsahu súhlasil s obsahom zápisnice, nežiadal jej zmenu
ani doplnenie a na znak súhlasu s ňou ju dobrovoľne a bez nátlaku vlastnoručne aj podpísal.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má správny súd teda za to, že napadnuté rozhodnutie
(prvostupňové rozhodnutie) v dôsledku vzdania sa práva žalobcu na podanie odvolania nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.02.2023, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že žalovaný postupoval správne
a plne v súlade so zákonom, keď odvolanie žalobcu meritórne neprejednal a vybavil ho neformálnym
listom zo dňa 05.04.2023, keď podanie predmetného odvolania už bolo neprípustné, nakoľko napadnuté

rozhodnutie (prvostupňové rozhodnutie) medzitým nadobudlo právoplatnosť z dôvodu vzdania sa práva
na odvolanie žalobcu v administratívnom konaní.

26. Záverom tunajší súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10SZa/1/2016 z 20.01.2016, kde Najvyšší súd SR v obdobnej veci uviedol, že „Odvolací súd mal z

obsahu administratívneho spisu za preukázané, že po prevzatí napadnutého rozhodnutia sa navrhovateľ
výslovne vzdal práva na odvolanie proti rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA6-618- 009/2015-AV o zaistení
zo dňa 06.11.2015 vydaného Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, nakoľko v
„Zápisnici o podaní vyjadrenia“ sa nachádza navrhovateľovo vyjadrenie: „Chcem uviesť, že práva na
podanie odvolania sa vzdávam dobrovoľne voči rozhodnutiu číslo PPZ-HCP-BA6- 618-009/2015-AV.“ V

závere zápisnice dodal, že počas výpovede nebol naňho zo strany policajtov kladený žiadny fyzický ani
psychický nátlak, súhlasil s obsahom zápisnice a zmenu ani jej doplnenie nežiadal, čo potvrdil aj svojím
podpisom. Zároveň zápisnica obsahovala aj poučenie o jeho práve na podanie opravného prostriedku,
ako aj poučenie o právnych následkoch, ktoré nastanú v prípade, ak sa tohto práva vzdá. Odvolací
súd z administratívneho spisu zistil, že navrhovateľ v „Zápisnici o vyjadrení účastníka konania“ spísanej

dňa 06.11.2015 na otázku či plne rozumie prekladu tlmočníka O. E. zo slovenského do hindského
jazyka a naopak, uviedol: „Áno, tlmočníkovi v plnej miere rozumiem.“ Zároveň, počas celého konania bol
prítomný ten istý tlmočník z jazyka hindi p. E. O., ktorý bol tlmočníkom aj v konaní vedenom Okresným
súdom Bratislava II proti navrhovateľovi. Námietka právneho zástupcu navrhovateľa, že tlmočenienebolo vykonané riadne, navrhovateľ nerozumel slovenskému jazyku, nemal právne vzdelanie a preto
odporca musel vedieť, že navrhovateľ konal v omyle, je vzhľadom na vyššie uvedené nedôvodná. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený

v uznesení sp. zn. 7So/5/2015 zo dňa 06.02.2015: procesný úkon, ktorým sa účastník vzdal možnosti
podať odvolanie, je úkonom neodvolateľným. Vzdanie sa odvolania má preto za následok, že účastník
nemôže neskôr odvolanie podať.“

27. Vzhľadom na uvedené správny súd musí konštatovať, že nevyužitie možnosti na podanie odvolania

alebovzdaniesaodvolaniamátakistozanásledok,ženapadnutérozhodnutienebudemožnépreskúmať
na súde, pretože predpokladom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je,
aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,
nadobudlo právoplatnosť. A nakoľko v zmysle § 7 písm. a/ SSP správne súdy nepreskúmavajú
právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou
nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, neostávalo

súdu iné, než žalobu žalobcu odmietnuť ako neprípustnú v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ SSP.

28. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobu žalobcu ako neprípustnú odmietol podľa § 98
ods. 1 písm. g/, § 7 písm. a/ SSP (správny súd v danej veci taktiež nevzhliadol žiadny dôvod na to, aby
mohol napadnuté prvostupňové rozhodnutie v spojení s Oznámením žalovaného zo dňa 05.04.2023

zrušiť).

29. Na ostatné námietky žalobcu správny súd neprihliadal a nezaoberal sa nimi, nakoľko neboli
relevantné pre posúdenie vyššie uvedených skutočností a nemohli priniesť žalobcovi priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.

30. Vzhľadom na neprípustnosť súdneho prieskumu predmetu tohto konania a v zmysle odôvodnenia
uvedeného vyššie správny súd o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nerozhodoval.

31.Knávrhužalobcunaodpusteniezmeškanialehotynapodanieodvolaniasprávnemuorgánuvzmysle

žalobného návrhu správny súd uvádza, že nie je v jeho právomoci rozhodovať o odpustení lehoty podľa
správneho poriadku.

32. O náhrade trov konania (pred správnym súdom a kasačným súdom) správny súd rozhodol podľa §
170 písm. a) SSP v spojení s § 467 ods. 3 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá a nebol zistený žiaden dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP,
nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.