Uznesenie – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-32S/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200024
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200024.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členov
senátu JUDr. Dominika Čipku (sudca spravodajca) a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci
žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXXXXX XXXX/X, D. A., E., právne zastúpený:
Nechala and partners s. r. o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01, IČO:
54 749 565, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova 1989/41, 031 42 Liptovský

Mikuláš, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy
1012/1C, 010 07 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti Uznesenia mestského zastupiteľstva
žalovaného zo dňa 21.11.2022 č. 111/2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva v Liptovskom Mikuláši zo
dňa 21.11.2022 č. 111/2022 z a m i e t a.

II. Súd konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra A. A. B. v meste Liptovský Mikuláš
trvá, z a s t a v u j e.

III. Vo vzťahu k žalobe o preskúmanie zákonnosti uznesenia mestského zastupiteľstva, žiadnemu
z účastníkov konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

IV. Vo vzťahu k žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, žiaden z účastníkov konania n
e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Mestské zastupiteľstvo Mesta Liptovský Mikuláš (ďalej len „mestské zastupiteľstvo“) na svojom

zasadnutídňa21.11.2022prijalouznesenieč.111/2022(ďalejlen„napadnutéuzneseniezastupiteľstva“)
k bodu rokovania „Návrh na odvolanie A. A. B. z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš“,
ktorým mestské zastupiteľstvo odvolalo podľa § 18a ods. 9 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadenívzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Zákonoobecnomzriadení“)žalobcuzfunkciehlavného
kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš z dôvodu, že v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský
Mikuláš č. 33/2021/INO – Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie

dochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš, si nevedie evidenciu dochádzky v
dochádzkovom systéme mestského úradu, a to od júla 2020 doposiaľ; v rozpore so zák. č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) postupoval v prípade čerpania
dovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď zamestnávateľovi v roku 2020 listom zo dňa 23.07.2020
oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 27.07.2020 až 09.08.2020 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania
zamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa 29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil čerpanie dovolenky

v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania zamestnávateľom; v rozpore
s ustanovením § 18f ods. 1 písm. b) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvunávrh plánu kontrolnej činnosti na 1. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním
v zastupiteľstve zverejnený spôsobom v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm.
b) Zákona o obecnom zriadení nepredložil mestskému zastupiteľstvu návrh plánu kontrolnej činnosti

na 2. polrok 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený
spôsobom v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. e) Zákona o obecnom zriadení
nepredložil mestskému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti a to do 60 dní po
uplynutí kalendárneho roku; v rozpore s ustanovením §18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení
nevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš za rok 2020 pred

jeho schválením v mestskom zastupiteľstve; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) Zákona o
obecnom zriadení nevypracoval odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok
2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

2. Žalobca sa včas podanou žalobou o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa § 337
a nasl. zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) domáhal podrobiť súdnemu
prieskumu napadnuté uznesenie zastupiteľstva z dôvodu jeho nezákonnosti, ktorá je spôsobená
nesprávnym použitím skutkovej podstaty a zneužitím práva. Zároveň sa žalobou domáhal určenia, že
jeho funkcia hlavného kontrolóra trvá. Žalobca sa vyjadril k predpokladom úspešnosti podanej správnej

žaloby, keď správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je povinný posudzovať, či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/2/2018 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorého odvolanie hlavného

kontrolóra z funkcie musí byť odôvodnené a musí byť písomné, pričom dôvody sa uvádzajú v zápisnici zo
zasadnutia obecného zastupiteľstva a tiež v uznesení o odvolaní hlavného kontrolóra obce. Nepostačuje
z hľadiska materiálneho uvedenie zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa hlavný kontrolór funkcie
odvoláva. Súčasťou výrokovej časti uznesenia musia byť konkrétne dôvody, ktoré zastupiteľstvo k
takémuto kroku viedli.

3. Žalobca nesplnenie zákonných podmienok na jeho odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra považuje
za nezákonné z dôvodu, že napadnuté uznesenie zastupiteľstva bolo prijaté na právnom základe
skutkovej podstaty opakovaného alebo zvlášť hrubým spôsobom porušenia povinností zamestnanca
alebo vedúceho zamestnanca, pričom mestské zastupiteľstvo uviedlo sedem skutkových tvrdení.

Žalobca uvádzal, že povinnosti hlavného kontrolóra ako zamestnanca obce sú konkretizované
v zák. č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (ďalej len „Zákon o výkone práce vo
verejnom záujme“) a v Zákonníku práce. Porušenie povinnosti teda môže nastať v zmysle porušenie
bežných povinností, pričom musí dôjsť najmenej dvakrát k porušeniu týchto povinností, keďže zákon
predpokladá ich opakované porušenie, alebo ide o porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom,

ktorého intenzita a následok sú závažnejšie ako pri bežnom nesplnení povinnosti. Žalobca namietal
nezákonnosť napadnutého uznesenia zastupiteľstva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, keď
až 5 skutkových tvrdení, hoci sú sankcionovateľné s následkom odvolania, sú porušením § 18f Zákona
o obecnom zriadení. Tieto skutkové tvrdenia nie je možné subsumovať pod skutkovú podstatu § 18a
ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení. Jedným z predpokladov zákonného rozhodnutia je tiež

presné opísanie skutkových tvrdení, s ktorými sú spájané právne účinky odvolania. Dôvody uvedené
v napadnutom uznesení zastupiteľstva dané kritérium nezameniteľnosti a určitosti nespĺňajú, preto
žalobca považuje napadnuté uznesenie zastupiteľstva za arbitrárne a nepreskúmateľné.

4. Napadnuté uznesenie zastupiteľstva, respektíve proces jeho prijatia, má podľa žalobcu viaceré

formálne nedostatky. Mestské zastupiteľstvo v rozpore so Zákonom o obecnom zriadení schválilo
program zasadnutia, a to v zložení z poslancov, ktorí ešte nezložili sľub poslanca. Taktiež došlo k
ústnemu doplnenie programu zo strany primátora žalovaného v rozsahu, že bude uskutočnené verejné
hlasovanie.

5. Žalobca k údajnému porušeniu povinnosti pri používaní dochádzkového systému uviedol, že pri
nástupe do funkcie v júni 2020 si začal svoje príchody a odchody zaznamenávať v dochádzkovom
systéme žalovaného. Vedúca kancelárie primátora žalovaného žiadala, aby žalobca vysvetlil stretnutia
mimo úradu, s kým sa stretol a čo bolo témou rozhovoru. Uvedená udalosť ako aj ďalšia komunikáciazo strany vedenia žalovaného viedla žalobcu k rozhodnutiu neposkytovať žalovanému informácie,
ktoré by mohli ohroziť osoby, s ktorými sa pri výkone svojej funkcie stretáva a preto si žalobca
začal evidovať pracovný čas osobitne mimo elektronický dochádzkový systém žalovaného. Používanie

elektronického dochádzkového systému nebolo predmetom žiadneho školenia poskytnutého žalobcovi
a oboznámenie sa s internými predpismi pri nástupe do funkcie bolo formálne. Podľa žalobcu je to
práve povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa viesť evidenciu pracovného času. Naopak, žalobca v
postavení zamestnanca je povinný byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný
čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času. Žalovaný neuviedol porušenie tejto

povinnosti medzi dôvodmi odvolania z funkcie hlavného kontrolóra.

6. K skutkovému tvrdeniu ohľadne čerpania dovolenky žalobca namietal, že by z jeho strany došlo
k porušeniu povinností v súvislosti s čerpaním dovolenky. Žalobca žiadal o schválenie
termínovdovolenky,notietonebolinikdyschválené,pričomžalovanýsavždyodvolávalnanepodpísanie
pracovnej zmluvy. Nedodržanie písomnej formy pracovnej zmluvy nie je postihnuteľné sankciou

neplatnosti a pre prípad nedodržania písomnej formy je pracovná zmluva platná aj vtedy, ak bola
uzavretá ústne, prípadne iba konkludentne. Čo sa týka dovolenky za rok 2020, jej čerpanie žalobca
oznámil listom v posledný pracovný deň pred dovolenkou. Žalovaný akceptoval dovolenku za júl, no
augustovú dovolenku neakceptoval a nepreplatil. V roku 2021 žalobca oznámil čerpanie dovolenky od
06.07.2021 do 16.07.2021 listom podaným prostredníctvom podateľne mestského úradu v Liptovskom

Mikuláši dňa 30.06.2021. Listom zo dňa 12.07.2021 primátor žalovaného oznámil žalobcovi, že
to považuje za neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku. Dovolenka za rok 2022 sa netýka
odôvodnenia napadnutého uznesenia zastupiteľstva. Žalobca má k dispozícii nevyčerpanú dovolenku
za rok 2021, pričom podľa Zákonníka práce bol oprávnený v druhom polroku 2022 si určiť čerpanie
dovolenky za rok 2021 sám, ak to oznámi zamestnávateľovi mesiac vopred. Žalobca si je vedomý, že

navrhol čerpanie dovolenky v júli bez dodržania mesačnej lehoty na oznámenie čerpania dovolenky. Pre
prípad,žebyprimátoržalovanéhonesúhlasil,takoznámilalternatívnečerpanie,abylehotajedenmesiac
bola dodržaná. Primátor žalovaného odpovedal, že z dôvodu nepodpísanej pracovnej zmluvy nemá
žalobca nárok na dovolenku. Počas avizovaného čerpania dovolenky v júli 2022 bol žalobca v práci,
no napriek tomu žalovaný pristúpil k odhláseniu žalobcu zo Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej

poisťovne a konanie žalobcu označil za neoprávnené čerpanie dovolenky, odpočítal z výmery dovolenky
príslušný počet dní a nezaplatil uvedené dni. Žalobca uviedol, že údajné porušenie pracovnej disciplíny
je možné sankcionovať iba v dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle Zákonníka práce.

7. Žalobca ďalej tvrdil, že napadnutým uznesením zastupiteľstva došlo k zneužitiu výkonu práva.

Hlavný kontrolór obce predstavuje dôležitý kontrolný mechanizmus, pričom v zmysle Zákona o obecnom
zriadení je obec povinná vytvoriť vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky
na nezávislý výkon vnútornej kontroly. Žalobca vzťahy medzi ním a primátorom žalovaného opisuje
v čestnom prehlásení, ktoré tvorí prílohu podanej žaloby. Primátor žalovaného nevytváral vhodné
podmienky pre účinný výkon kontroly a zároveň šikanóznym spôsobom sťažoval výkon funkcie

žalobcovi. Žalobca záverom dodal, že dôvody napadnutého uznesenia zastupiteľstva pochádzajú z
predchádzajúceho funkčného obdobia mestského zastupiteľstva, čím bolo zasiahnuté do nezávislej
funkcie hlavného kontrolóra.

Vyjadrenie žalovaného

8. Podaním doručeným dňa 27.03.2023 sa žalovaný vyjadril k žalobe. Uviedol, že žalobu považuje za
nedôvodnú, rozporuje ju v právnej a skutkovej rovine a navrhuje zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný je
názoru,ženapadnutéuzneseniezastupiteľstvajezákonné,boloprijatézákonnýmspôsobomaobsahuje
skutkovo,právneajvecneriadnevymedzenédôvody,prektorébolžalobcazfunkciehlavnéhokontrolóra

odvolaný. Žalobca opakovane aj zvlášť hrubým spôsobom porušoval povinnosti, ktoré mal ako hlavný
kontrolór plniť.

9. K náležitostiam napadnutého uznesenia zastupiteľstva žalovaný uviedol, že toto spĺňa všetky
zákonom aj právnou praxou a teóriou predpokladané a požadované náležitosti. V napadnutom uznesení

zastupiteľstva je obsiahlo opísaný skutkový stav s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o
obecnom zriadení. Vo výroku napadnutého uznesenia zastupiteľstva je celkom jasne a nezameniteľným
spôsobom určené, ktoré dôvody a z akého právneho titulu tvorili podklad pre napadnuté uznesenie
zastupiteľstva.10. Podľa žalovaného napadnuté uznesenie zastupiteľstva bolo prijaté zákonným spôsobom, program
bol riadne schválený, hlasovanie prebehlo zákonným spôsobom a podieľali sa na ňom poslanci, ktorí

sa riadne ujali mandátu, čo vyplýva z obsahu zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva z
21.11.2022.

11. Výrok napadnutého uznesenia zastupiteľstva podrobne skutkovo vymedzuje konanie, ktoré bolo
vyhodnotené ako dôvodné na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra. Je jasne skutkovo

vymedzené, na podklade ktorých okolností došlo k porušeniu povinností žalobcu. Ide o neplnenie
povinností v súvislosti s vedením dochádzky v rozpore s interným predpisom zamestnávateľa, čerpanie
dovolenky v rozpore so Zákonníkom práce, poukázanie na neplnenie si pracovných povinností, ktoré
spočívalo v nevykonávaní individuálne určených pracovných úloh. Dôvody odvolania boli podrobne
zachytené aj v zápisnici zo zasadnutia mestského zastupiteľstva. Zo zákona nevyplýva, čo má byť
obsahom uznesenie zastupiteľstva, ani že uznesenie zastupiteľstva má byť odôvodnené. Žalovaný

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 4/2014 zo dňa 28.01.2015,
podľa ktorého uznesenia zastupiteľstva by z pohľadu formálnych náležitostí mali zodpovedať výroku
rozhodnutia orgánu verejnej správy bez následného odôvodnenia. Napadnuté uznesenie zastupiteľstva
túto podmienku spĺňa, keď obsahuje výrok o odvolaní hlavného kontrolóra z funkcie a určuje dôvody,
ktoré sú jeho podkladom. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že uznesenie mestského zastupiteľstva

nemá mať povahu a ani náležitosti rozhodnutia, teda nie je možné požadovať, aby jeho súčasťou bolo
odôvodnenie s poukázaním na dôkazy.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že hlavný kontrolór je zamestnancom mesta, čiže podlieha kontrole zo strany
štatutára mesta, primátora. Skutočnosť, že hlavného kontrolóra volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo,

na tejto okolnosti nič nemení. Hlavný kontrolór je povinný dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú
z pracovného pomeru. Tento záver vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení,
podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na neho všetky práva a povinnosti
ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon
o výkone práce vo verejnom záujme, kde podľa ustanovenia § 1 ods. 4 platí, že na pracovnoprávne

vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon
alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone
práce vo verejnom záujme je zamestnanec povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné
zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Medzi základné povinnosti zamestnanca podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
patrí povinnosť vykonávať prácu v súlade s pokynmi, čiže aj vnútornými predpismi zamestnávateľa a
dodržiavať pracovnú disciplínu. Žalovaný ako zamestnávateľ má prijatý vnútorný predpis upravujúci
obsluhu a používanie dochádzkového systému, ktorý slúži na evidenciu dochádzky. Zamestnanci
sú povinní sa pokynmi zamestnávateľa v tomto smere riadiť, pričom zo žiadnej osobitnej úpravy

nevyplýva, že by sa tieto povinnosti nemali vzťahovať na hlavného kontrolóra ako zamestnanca mesta.
V konaní teda nie je sporné, že žalobca si svoje povinnosti podľa pokynov zamestnávateľa neplnil,
keď svoju dochádzku v súlade s interným predpisom neevidoval. Uvedenú okolnosť žalobca výslovne
potvrdzuje aj priamo v žalobe. Argument žalobcu, že nevedenie dochádzky zamestnávateľom v zmysle
postupu žalobcu predstavuje porušenie povinnosti zamestnávateľa, je iracionálny, nelogický a nemá

žiadnu oporu v právnom poriadku. Podľa tejto argumentácie by išlo o porušenie zákona zo strany
zamestnávateľa, ak zamestnanec nepoužije zamestnávateľom predpísané prostriedky a postupy na
evidenciu pracovného času. Zamestnávateľ si svoju zákonnú povinnosť viesť evidenciu pracovného
času plní.

13. K preklúzii sankcionovania v zmysle Zákonníka práce žalovaný zdôraznil, že ustanovenie Zákonníka
práce o skončení pracovného pomeru sa na hlavného kontrolóra nepoužijú, a to ani podporne. Zákon
o obecnom zriadení ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu zániku funkcie hlavného
kontrolóra, ktorá je spojená aj so zánikom jeho pracovného pomeru.

14. Žalovaný považoval tvrdenie žalobcu, že mu nebolo poskytnuté školenie na obsluhovanie systému
dochádzky a že oboznámenie s internými predpismi pri nástupe do zamestnania bolo formálne, za
nepreukázané.Žalobcatietookolnostivminulostinikdynespochybňovalasámvlastnoručnýmpodpisomdňa 08.06.2020 potvrdil, že bol oboznámený s pracovnými predpismi a že prevzal kartu potrebnú na
používanie systému evidencie dochádzky.

15. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobcom zvolený spôsob evidencie dochádzky
žalovaný akceptoval. Žalovaný žalobcu opakovane upozorňoval a vyzýval na nápravu.

16. Za nedôvodnú a nepreukázanú námietku žalobcu žalovaný považoval aj námietku týkajúcu sa
nedodržiavania ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky. Žalobca uvádza, že žiadal o

schválenie dovolenky, no dovolenka mu nikdy nebola schválená. Žalovaný k tomu uviedol, že v zmysle
ustanovení Zákonníka práce určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ. Ak sa zamestnanec rozhodne
sám čerpať dovolenku a nemá na to žiaden súhlas zamestnávateľa, porušuje pracovnú disciplínu.

17. Vo vzťahu k dovolenke za rok 2020 žalobca sám uvádza, že čerpanie dovolenky oznámil listom
posledný pracovný deň pred dovolenkou, čím si sám ako zamestnanec určil čerpanie dovolenky. Takýto

postup je porušením pracovnej disciplíny. Zamestnanec pri čerpaní dovolenky nemôže postupovať
tak, že čerpanie dovolenky len oznámi zamestnávateľovi a následne sa do práce nedostaví. Podobná
je aj situácia pri čerpaní dovolenky v roku 2021, keď žalobca čerpanie dovolenky jednostranne
oznamoval listom zo dňa 30.06.2021 a následne čerpal dovolenku od 06.07.2021 do 16.07.2021 bez
súhlasu zamestnávateľa. Zamestnanec si môže sám určiť čerpanie dovolenky v zákonom taxatívne

vymedzených dôvodoch, za splnenia zákonných podmienok, pričom takéto okolnosti na strane žalobcu
nenastali.

18. Žalovaný nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k čerpaniu dovolenky za rok 2022, nakoľko toto
nebolo základom pre prijatie napadnutého uznesenia zastupiteľstva a teda ani nejde o otázku, ktorá je

relevantná pre predmet tohto konanie.

19. K námietke žalobcu, ktorá sa týka ostatných skutkových okolností, ktoré tvoria odôvodnenie
napadnutého uznesenia zastupiteľstva, žalovaný trval na tom, že ide o porušenie pracovnej disciplíny
žalobcu, pretože žalobca si v tomto smere neplnil svoje pracovné úlohy.

20. K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej nebola použitá správna skutková podstata, žalovaný
uviedol, že zákonnosť uznesenia o odvolaní hlavného kontrolóra je potrebné skúmať primárne z pohľadu
jeho obsahu, teda či sú splnené vecné dôvody na odvolanie hlavného kontrolóra. Námietku žalovaný
zároveň považoval za nevecnú, pretože neplnenie pracovných úloh hlavného kontrolóra ako odborného

zamestnanca mesta nepochybne predstavuje porušenie pracovnoprávnych povinností, teda ide o
porušenie ustanovenia § 8 ods. 1 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme a ustanovenia §
47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, podľa ktorých aj hlavný kontrolór je povinný plniť si svoje pracovné
povinnostiaprácuvykonávaťriadneavčas.Prineplnenípracovnýchúlohsazakladádôvodnaodvolanie
hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení.

21. Žalovaný uviedol, že žalobcom navrhnutý petit je nevykonateľný. Kým konanie podľa ustanovenia
§ 337 ods. 1 SSP upravuje preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zastupiteľstva o odvolaní hlavného
kontrolóra z funkcie, zatiaľ čo podstatou konania podľa ustanovenia § 337 ods. 2 SSP je zistenie,
či nastal zánik funkcie hlavného kontrolóra z dôvodov podľa Zákona o obecnom zriadení. V prípade

žalobcom podanej žaloby pripadá do úvahy len rozhodnutie podľa § 347 ods. 1 SSP, pričom pri tomto
type žaloby nie je možné žiadať, aby bolo rozhodnuté určovacím výrokom o tom, že výkon funkcie
hlavného kontrolóra trvá.

Replika žalobcu

22. Podaním zo dňa 30.01.2024 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaného, pričom žalobca považoval
námietky žalovaného za nedôvodné a bez opory v právnom a skutkovom stave veci. Žalobca
opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Usam/2/2018 zo dňa
11.06.2019, podľa ktorého uznesenie mestského zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra musí

obsahovať konkrétne dôvody odvolania, inak také uznesenie možno považovať za nepreskúmateľné a
arbitrárne.23. K evidencií pracovného času žalobca uviedol, že zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť viesť
evidenciu pracovného času. Takto vymedzený dôvod odvolania hlavného kontrolóra je nesprávny,
nakoľko ide o zákonnú povinnosť žalovaného.

24. V súvislosti s čerpaním dovolenky žalobca zdôraznil, že žalobca dlhodobo žiadal o schválenie
termínov dovolenky, no táto nebola nikdy schválená. Žalovaný sa nesprávne odvoláva na nepodpísanie
pracovnej zmluvy. K uvedenému žalobca uviedol, že aj v prípade nepodpísania pracovnej zmluvy
dochádza k vzniku pracovného pomeru.

25. Žalobca uviedol, že existujú dva zákonné dôvody, pre ktoré možno odvolať hlavného kontrolóra obce
zfunkcie,atopodľaustanovenia§18aods.9písm.a)Zákonaoobecnomzriadeníapodľaustanovenia§
18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení. V prvom prípade ide o dôvody, ktoré sa týkajú hlavného
kontrolóra obce ako zamestnanca obce, pričom v druhom prípade ide o dôvody, ktoré sa týkajú plnenie
úloh hlavného kontrolóra obce podľa Zákona o obecnom zriadení. Na to, aby obecné zastupiteľstvo

mohlo odvolať hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18a ods. 9 písm. b) Zákona o obecnom zriadení,
je potrebné písomné upozornenie adresované hlavnému kontrolórovi mestským zastupiteľstvom.

26. Žalobca sa stotožnil s argumentom žalovaného, že Zákon o obecnom zriadení upravuje spôsob
odvolania hlavného kontrolóra, avšak sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že ustanovenia Zákonníka

práce sa pri odvolaní hlavného kontrolóra vôbec nepoužijú. Aplikovaním pravidla „lex specialis
derogat legi generali“ možno vylúčiť uplatnenie ustanovení Zákonníka práce na spôsob ukončenia
zamestnaneckého pomeru hlavného kontrolóra, nedotknuté však zostávajú ďalšie ustanovenia
upravujúce hmotnoprávne predpoklady pre uplatnenie dôvodov na odvolanie hlavného kontrolóra.

27. K žalobnému petitu žalobca uviedol, že v tomto konaní sa bezpochyby domáha zrušenia
napadnutého uznesenia zastupiteľstva, ktorým došlo nezákonným postupom mestského zastupiteľstva
k jeho odvolaniu z funkcie hlavného kontrolóra. Správna žaloba je preto podaná v súlade s ustanovením
§ 337 ods. 1 SSP.

28.Vzhľadomnauvedenéžalobcanavrhol,abysprávnysúdvyniesoluznesenievzmyslepetitusprávnej
žaloby.

Duplika žalovaného

29. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 13.03.2024, v ktorom uviedol, že naďalej
tvrdí, že nesprávne vedenie evidencie dochádzky je porušením povinnosti zamestnanca. Zamestnanec
si nemôže sám zvoliť spôsob, akým bude pokyny a interné smernice zamestnávateľa plniť a ktoré z nich
bude rešpektovať.

30. Žalovaný v prípade otázky čerpania dovolenky zotrváva na argumentácii, že o čerpaní dovolenky
rozhoduje zamestnávateľ, nie zamestnanec. Žalobca ako zamestnanec vždy zamestnávateľovi len
oznámil, že bude čerpať dovolenku.

31. Žalovaný rovnako nesúhlasí s aplikáciou Zákonníka práce na odvolanie hlavného kontrolóra v

rozsahu plynutia príslušných prekluzívnych lehôt. Ak predpokladom existencie pracovného pomeru
hlavného kontrolóra je zvolenie do funkcie, potom rozhodovanie o zániku funkcie nemôže byť závislé a
ani sa riadiť podmienkami zániku pracovného pomeru v zmysle ustanovení Zákonníka práce.

32. V rámci argumentácie týkajúcej sa petitu žaloby žalovaný naďalej zotrval na svojich argumentoch,

ktoré vyplývajú z vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.03.2023.

33. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom34. S účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na
Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z., ktorý vec vedie pod
sp. zn. ZA-32S/5/2023.

35. Správny súd po preštudovaní celého spisového materiálu zistil, že mestské zastupiteľstvo mesta
Liptovský Mikuláš napadnutým uznesením zastupiteľstva odvolalo podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona
o obecnom zriadení žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta Liptovský Mikuláš. Odvolanie žalobcu
bolo odôvodnené tým, že v rozpore s interným predpisom mesta Liptovský Mikuláš č. 33/2021/INO

– Smernica primátora mesta Liptovský Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového
systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš, si nevedie evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme
Mestského úradu, a to od júla 2020 doposiaľ; v rozpore so Zákonníkom práce postupoval v prípade
čerpania dovolenky v roku 2020, ako aj v roku 2021, keď zamestnávateľovi v roku 2020 listom zo
dňa 23.07.2020 oznámil čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez
určenie jej čerpania zamestnávateľom, v roku 2021 listom zo dňa 29.06.2021 zamestnávateľovi oznámil

čerpanie dovolenky v dňoch 06.07.2021 až 16.07.2021 a nastúpil na ňu bez určenia jej čerpania
zamestnávateľom;vrozporesustanovením§18fods.1písm.b)Zákonaoobecnomzriadenínepredložil
mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti za 1. a 2. polrok
roku 2021, ktorý musí byť najneskôr 15 dní pred prerokovaním v zastupiteľstve zverejnený spôsobom
v obci obvyklým; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. e) Zákona o obecnom zriadení nepredložil

mestskému zastupiteľstvu mesta Liptovský Mikuláš správu o kontrolnej činnosti a to do 60 dná po
uplynutí kalendárneho roku; v rozpore s ustanovením § 18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení
nevypracoval odborné stanovisko k návrhu rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš za roky 2020 a 2021 pred
jeho schválením v mestskom zastupiteľstve.

36. Predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia mestského
zastupiteľstva mesta Liptovský Mikuláš. Žalobca sa zároveň v zmysle petitu žaloby domáhal aj určenia,
že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá.

37. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.10.2024, keďže žalobca požiadal o nariadenie

pojednávania. Na pojednávaní došlo k úprave rozsahu súdneho prieskumu, keď žalobca zotrval na
podanej žalobe o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva (§ 337 ods. 1 SSP)
a žalobu o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra žalobcu trvá (§ 337 ods. 2 SSP), zobral späť.
Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom zároveň
navrhol,abysúdvykonaldôkazvýsluchomsvedka.Právnyzástupcažalovanéhosatiežskutkovovyjadril

k veci a zároveň uviedol, že nepovažuje za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz vzhľadom na
dôvody odvolania žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta. K veci sa na návrh právneho zástupcu
žalobcu vyjadril aj žalobca. Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po
oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba podaná
podľa § 337 ods. 1 SSP nie je dôvodná a preto ju uznesením v zmysle § 346 SSP zamietol.

38. Podľa § 337 ods. 1 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia
zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja,
kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len "hlavný
kontrolór").

39. Podľa § 337 ods. 2 SSP : žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného
kontrolóra naďalej trvá.

40. Podľa § 347 ods. 3 SSP : právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú

právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra
žalovaného zvolená iná osoba.

41. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení : hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné
zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce a ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa

nanehovšetkyprávaapovinnostiostatnéhovedúcehozamestnancapodľaosobitnéhopredpisu.Hlavný
kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť
a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú
podnikateľskú činnosť. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť,lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo
umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí.
Kontrolnúčinnosťvykonávanezávisleanestrannevsúladesozákladnýmipravidlamikontrolnejčinnosti.

42. Podľa § 18a ods. 8 písm. b) Zákona o obecnom zriadení : výkon funkcie hlavného kontrolóra zaniká
odvolaním z funkcie.

43. Podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom zriadení : obecné zastupiteľstvo môže odvolať

hlavného kontrolóra z funkcie, ak opakovane alebo zvlášť hrubým spôsobom poruší povinnosti
zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca; 16) odvolanie musí byť zdôvodnené.

44. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : tento zákon sa vzťahuje
na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú štátne orgány,
obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

45. Podľa § 1 ods. 4 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : na pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo
osobitný predpis neustanovuje inak.

46. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o výkone práce vo verejnom záujme : zamestnanec je povinný dodržiavať
Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a
vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť
ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

47. Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce : čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov
zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca
kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na

oprávnenézáujmyzamestnanca.Zamestnávateľjepovinnýurčiťzamestnancovičerpanieaspoňštyroch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia
prekážky v práci na strane zamestnanca.

48. Žalobou o preskúmanie zákonnosti uznesenie zastupiteľstva o odvolaní z funkcie hlavného

kontrolóra, sa žalobca, ktorým je odvolaný hlavný kontrolór, môže domáhať súdneho prieskumu
uvedeného uznesenia zastupiteľstva. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je teda posúdenie,
či dôvody, pre ktoré bola osoba z funkcie hlavného kontrolóra odvolaná, možno stotožniť so
zákonom pomenovanými dôvodmi pre odvolanie osoby z funkcie hlavného kontrolóra. Podmienky,
resp. dôvody odvolania z funkcie hlavného kontrolóra sú upravené v Zákone o obecnom zriadení,

pričommedzijednotlivépodmienkyzakladajúcedôvodnaodvolanieosobyzfunkciehlavnéhokontrolóra
sú : opakované alebo zvlášť hrubým spôsobom porušené povinnosti zamestnanca alebo vedúceho
zamestnanca; hrubé alebo opakované zanedbanie povinností vyplývajúcich z funkcie hlavného
kontrolóra a bol na to aspoň raz písomne upozornený obecným zastupiteľstvom; ak uvedie nepravdivý
údaj v čestnom vyhlásení podávanom podľa § 18 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení alebo v údajoch

o svojich majetkových pomeroch.

49. Žalobca vnímal nezákonnosť napadnutého uznesenia zastupiteľstva z dôvodu nenaplnenia
skutkovej podstaty a z dôvodu zneužitia práva, preto sa súd v týchto intenciách zaoberal
žalobnými námietkami vo vzťahu k napadnutému uzneseniu zastupiteľstva za účelom posúdenia jeho

(ne)zákonnosti.

50. Pri žalobnej námietke týkajúcej sa nenaplnenia skutkovej podstaty žalobca uviedol, že päť
skutkových dôvodov, ktorými bolo odôvodnené jeho odvolanie, predstavujú porušenie povinnosti
vyplývajúcich z funkcie hlavného kontrolóra podľa ustanovenia § 18f Zákona o obecnom zriadení, ktoré

nemožno subsumovať pod odvolací dôvod podľa ustanovenia §18a ods. 9 písm. a) Zákona o obecnom
zriadení. Menovite ide o porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §18f ods. 1 písm. b) Zákona
o obecnom zriadení, keď žalobca ako hlavný kontrolór nepredložil mestskému zastupiteľstvu mesta
Liptovský Mikuláš návrh plánu kontrolnej činnosti na 1. a 2. polrok 2021; ustanovenia §18f ods. 1 písm.e) Zákona o obecnom zriadení, keď žalobca ako hlavný kontrolór nepredložil mestskému zastupiteľstvu
mesta Liptovský Mikuláš najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí
kalendárneho roku; ustanovenia §18f ods. 1 písm. c) Zákona o obecnom zriadení, keď žalobca ako

hlavný kontrolór nevypracoval odborné stanovisko k návrhu záverečného účtu mesta Liptovský Mikuláš
za roky 2020 a 2021 pred jeho schválením v mestskom zastupiteľstve. Podľa žalobcu tieto skutkové
dôvodymožnozaradiťdoskutkovejpodstatypodľaustanovenia§18aods.9písm.b)Zákonaoobecnom
zriadení.

51. Správny súd sa po posúdení uvedenej námietky nestotožnil s konštatovaním žalobcu. Rozsah
povinností hlavného kontrolóra, ako zamestnanca mesta, je upravený Zákonom o výkone práce vo
verejnom záujme, konkrétne v ustanovení § 8 ods. 1. Z písmena a) predmetného ustanovenia vyplýva,
že povinnosťou hlavného kontrolóra je o.i. dodržiavať zákony a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva. Vzhľadom k tomu, že
žalobca v žalobe žiadnym spôsobom nespochybnil, že by k predmetnému porušeniu jeho povinností

nedošlo a ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že jednotlivé, v napadnutom uznesení zastupiteľstva
uvedené skutkové okolnosti nenastali, správy súd dospel k záveru, že z uvedeného dôvodu bol daný
zákonný dôvod na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra podľa ustanovenia §18a ods. 9 písm.
a), keď opakovane porušil povinnosť zamestnanca.

52. Ďalšia žalobná námietka žalobcu sa týkala odvolacieho dôvodu, podľa ktorého si žalobca ako
hlavný kontrolór neviedol evidenciu dochádzky v dochádzkovom systéme mesta Liptovský Mikuláš
podľa vnútornej smernice o dochádzke. Správny súd v tomto bode opäť odkazuje na ustanovenie §
8 ods. 1 psím. a) Zákona o výkone práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je hlavný kontrolór ako
zamestnanec mesta povinný o.i. dodržiavať vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho

vedomia a svedomia. Správny súd nespochybňuje, že evidencia dochádzky je povinnosťou žalovaného.
Avšak,zatýmtoúčelomprijalžalovanýpríslušnývnútornýpredpis–SmernicaprimátoramestaLiptovský
Mikuláš upravujúca obsluhu a používanie dochádzkového systému Mestského úradu Liptovský Mikuláš
č. 33/2021/INO, ktorý žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil a sám podpisom vyjadril, že sa sním
oboznámil. Je preto na mieste konštatovať, že pokiaľ si žalobca v rozpore s uvedeným vnútorným

predpisom žalovaného viedol osobitnú evidenciu dochádzky, došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti.
To, z akého dôvodu sa žalobca rozhodol svojvoľne nerešpektovať vnútorné predpisy žalovaného, je
irelevantné. Neobstojí preto ani argument žalobcu, že vlastnú evidenciu dochádzky si viedol z dôvodu,
že primátor žalovaného mu zasahoval do jeho nezávislej činnosti hlavného kontrolóra tým, že požadoval
od žalobcu informácie o stretnutiach v rámci výkonu jeho kontrolnej činnosti.

53. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobná námietka týkajúca sa evidencie
dochádzky žalobcu, je nedôvodná.

54. Žalobca za nezákonný dôvod napadnutého uznesenia zastupiteľstva považoval aj odvolací dôvod,

ktorý sa týkal čerpania dovolenky. V napadnutom uznesení zastupiteľstva bolo konštatované, že žalobca
v rokoch 2020 a 2021 nastúpil na dovolenku len na základe oznámenia žalobcu o čerpaní dovolenky,
bez jej schválenia primátorom žalovaného. Z ustanovení Zákonníka práce, ktoré sa vzťahujú aj na
hlavného kontrolóra, jednoznačne vyplýva, že čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní
so zamestnancom. Preto na riadne čerpanie, resp. nastúpenie na dovolenku, nestačí len jednostranné

oznámenie zo strany zamestnanca, v tomto prípade hlavného kontrolóra. Uvedeným konaním žalobcu,
keď svojvoľne nastúpil na dovolenku bez jej schválenia zamestnávateľom, opäť došlo zo strany žalobcu
kporušeniujehopovinnostívzmysleustanovenia§8ods.1písm.a)Zákonaovýkoneprácevoverejnom
záujme, keď porušil ustanovenia Zákonníka práce o čerpaní dovolenky, teda správny súd konštatuje
zákonnosť odvolacieho dôvodu z funkcie hlavného kontrolóra podľa § 18a ods. 9 písm. a) Zákona

o obecnom zriadení.

55. Správny súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu, podľa ktorej porušenie pracovnej disciplíny
je možné sankcionovať iba v dvojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle Zákonníka práce. Uvedené
tvrdenie je pravdivé, ale nie v rámci pracovnoprávneho vzťahu hlavného kontrolóra voči mestu.

Ustanovenie § 68 ods. 2 Zákonníka práca upravuje subjektívnu a objektívnu lehotu, v ktorej
zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. Keďže zánik funkcie
hlavného kontrolóra sa neriadi, bez ohľadu na spôsob zániku, ustanoveniami Zákonníka práce, ale
ustanoveniami Zákona o obecnom zriadení, nemožno aplikovať ustanovenia týkajúce sa okamžitéhoskončenia pracovného pomeru na zánik funkcie hlavného kontrolóra, v tomto prípade na základe
odvolania hlavného kontrolóra mestským zastupiteľstvom.

56. V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že zo strany primátora mesta došlo vo vzťahu
k žalobcovi ako hlavnému kontrolórovi k zneužitiu práva pri jeho odvolávaní. K uvedenému názoru
žalobca dospel na základe vzťahu medzi ním ako hlavným kontrolórom a primátorom žalovaného, ktorý
opísal v čestnom vyhlásení, ktorý mal vyvrcholiť tým, že k odvolaniu hlavného kontrolóra došlo na prvom
pracovnom zasadnutí novozvoleného mestského zastupiteľstva, pričom odvolacie dôvody sa týkali

predchádzajúceho funkčného obdobia. Túto žalobnú námietku správy súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Správny súd v rámci súdneho prieskumu preskúmava, či rozhodnutie žalovaného, resp. konanie, ktoré
mu predchádzalo, je zákonné, alebo naopak, či vykazuje znaky nezákonnosti. V uvedenom prípade
však neprináleží súdu hodnotiť vzťahy medzi žalobcom ako hlavným kontrolórom mesta a primátorom
žalovaného. Rovnako za nezákonný nepovažoval proces odvolania žalobcu, nakoľko hlavný kontrolór
je povinný plniť si svoje povinnosti počas jeho vlastného funkčného obdobia, pričom ich prípadné

porušenie nemožno časovo ohraničiť do pôsobnosti skôr zvoleného mestského zastupiteľstva. Ak
bol žalobca názoru, že pri výkone jeho funkcie hlavného kontrolóra dochádzalo zo strany primátora
mesta k zneužívaniu práva, mal zvoliť tomu primerané prostriedky právnej obrany. Pri posudzovaní
zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva bolo relevantným vypriadať sa len s tým, či došlo
k naplneniu dôvodov, pre ktoré bol žalobca odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra a táto skutočnosť

bola preukázaná.

57. V rámci dokazovania žalobca navrhol, aby súd vypočul ako svedka E. F., ktorý pôsobí ako poslanec
mestského zastupiteľstva žalovaného, vo vzťahu k otázke zneužitia práva, vykonávaniu samotnej
funkcie hlavného kontrolóra v meste a k priebehu zastupiteľstva, na ktorom bolo prijaté napadnuté

uznesenie zastupiteľstva. Správny súd navrhnutý dôkazný prostriedok vyhodnotil ako neúčelný, nakoľko
zistený skutkový stav vytváral dostatočný rámec pre záver súdu o zákonnosti uznesenia zastupiteľstva
o odvolaní žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra mesta. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda
v zásade dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie zo strany správneho súdu je potrebné chápať ako
jeho oprávnenie, a nie povinnosť. V zmysle § 121 SSP rozhoduje správny súd, ktorý z navrhnutých

dôkazov vykoná, pričom môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhnuté, ak by to považoval za potrebné
na rozhodnutie vo veci, teda len za účelom overenia zákonnosti.

58. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobu žalobcu podanú podľa § 337 ods. 1 SSP, aplikujúc
§ 346 SSP zamietol ako nedôvodnú.

59. O trovách konania v časti konania o preskúmanie zákonnosti napadnutého uznesenia zastupiteľstva
rozhodol správny súd tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Keďže správny
súd žalobu zamietol, žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, preto mu súd právo na náhradu
nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovanému, hoci bol v konaní úspešný, správny súd nepriznal

právo na náhradu trov konania, keďže správny súd nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce priznanie
práva na náhradu trov konania žalovanému (§ 168 SSP a contrario).

60. Podľa § 63 SSP : Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to
sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá

späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny
súd v rozhodnutí vo veci samej.

61. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu podanú podľa § 337 ods. 2 SSP o určenie, že funkcia
hlavného kontrolóra trvá, späť v celom rozsahu ešte pred vydaním rozhodnutia správneho súdu o nej,

správny súd konanie o tejto žalobe zastavil, aplikujúc § 99 písm. a) SSP.

62. Keďže správny súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k druhej žalobe (§ 337 ods. 2
SSP) nezistil dôvody pre aplikáciu § 171 ods. 1 SSP, rozhodol podľa všeobecnej normy § 170 SSP,
podľa výsledku konania. Keďže konanie o žalobe o určenie, že funkcia hlavného kontrolóra trvá, bolo

zastavené, právo na náhradu trov konania nemá žiaden z účastníkov konania v zmysle § 170 písm.
b) SSP.63. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP a § 147 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.